54. schôdza

Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie nie sú žiadne faktické poznámky.
Ďalším v poradí je pán poslanec Hrušovský, ktorému teraz dávam slovo, aby vystúpil. Po ňom sa pripraví pán poslanec Kadúc.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa krátko vyjadril k predloženému vládnemu návrhu zákona a vyjadril najskôr také osobné stanovisko.
Bol som rád, keď počas obdobia, kedy parlament nerokoval, sa objavila správa o tom, že vláda sa chystá vstúpiť zákonom do skvalitnenia legislatívneho procesu. Mnohí z nás sme boli kontaktovaní, vyjadrovali sme svoje názory a ja naozaj som si myslel, že táto snaha je úprimná a že povedie k nejakému odstráneniu častokrát chaotického stavu, ktorý vzniká pri legislatívnej tvorbe, či už keď je predkladateľom vláda Slovenskej republiky, alebo my poslanci, výbory Národnej rady, alebo tí, ktorí máme priamo legislatívnu iniciatívu.
Možno by som nebol až tak proti, pán minister, keby na tejto schôdzi sme neprerokovávali dve právne normy, ktoré navzájom spolu súvisia a ktoré obidve, predpokladám, že majú tú ambíciu, aby sme legislatívny proces skvalitnili. Ja sa však obávam, že ak by sme pokračovali v rokovaní o predložených návrhoch zákonov, že tie podmienky len zhoršíme, ako zlepšíme.
Ja osobne som veľmi podrobne študoval váš vládny návrh zákona, vedel by som si predstaviť ho schváliť vtedy, keby ste stiahli prvých desať bodov, jedenásť a pokračovali by sme len druhou časťou, ktorá obsahuje návrh o Zbierke zákonov, a nechali na nás, ako si my tu v parlamente dokážeme upraviť podmienky, za akých Národná rada prerokováva, poslanci predkladajú a potom rokujú o jednotlivých návrhoch zákonov. Takto sa mi zdá, že vytvárame neprehľadný duálny systém, preto lebo budú existovať dva zákony, budú existovať legislatívne pravidlá vlády, budú legislatívne pravidlá tvorby zákonov a okrem toho parlament bude mať svoje pravidlá, podľa ktorých poslanci predkladajú a Národná rada rokuje.
Nechcem sa teraz vyjadrovať k normatívnej podobe, preto lebo na to bude čas v druhom čítaní. Mali by sme čo zmeniť, všetci to cítime, ja som dokonca s pánom predsedom o tom hovoril, že nie novelizovať, ale prijať nový rokovací poriadok, ktorý by stransparentnil a zosúladil legislatívny proces tak pre vládu, tvorby zákonov, tak pre vládu, ako aj pre parlament. Myslím, že by sa to dalo, keby ale bola vôľa a ochota. A preto by som chcel navrhnúť, aby sme - a to považujte za môj pozmeňujúci návrh - nerokovali o návrhu zákona, o tom hlasovali. Myslím to úprimne, nie je to nejaká snaha za každú cenu torpédovať navrhovaný zákon, ale nevidím v tom žiadnu kvalitatívnu zmenu k posunu k lepšiemu.
Hromadná pripomienka je tam okrajovo spomenutá, navrhovatelia, 500 podpisov, ak takáto hromadná pripomienka vznesená bude, ako bude pokračovať potom postup, kto bude rokovať v prípade akej dohody alebo výsledku s tými, ktorí tú pripomienku vzniesli? Budeme zosúľaďovať tie výhľady tých, ktorí pripomienku vzniesli, a navrhovateľov zákona?
Zdá sa mi tam byť strašne veľa chaosu, konfliktu a nedorozumenia, preto by som, ak neprejde tento môj pozmeňovací návrh, teda procedurálny návrh, poprosil vás, pán minister, aby ste návrh zákona stiahli už aj z dôvodu možno času, ak nie obsahu. Dve schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, také, by som povedal, ktoré môžu ešte niečo zmeniť, budeme absolvovať do konca tohto volebného obdobia. Nechajme to na nový parlament, naozaj, nechajme to na tých, ktorí prídu možno s nejakou novou ambíciou, ako legislatívny proces skvalitniť. A by som už ja nerád vypracovával nejaké pravidlá, ktoré už sú poznačené možno aj príliš politicky, príliš volebne, a odporúčam takýto návrh a takéto riešenie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Na vaše vystúpenie evidujem jednu faktickú poznámkou. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pani poslankyňa Žitňanská, máte slovo.

Áno, je to paradox, že práve zákon o tvorbe zákonov, nazvem ho takto pracovne, ktorý má prispieť k skvalitneniu legislatívneho procesu, prijímame v situácii, keď nie je zladený s rokovacím poriadkom Národnej rady, ktorý je predkladaný na tej istej schôdzi. Iste môžete povedať, že v rámci druhého čítania, ale je pre mňa veľmi nepochopiteľné, že vládna väčšina, vláda a parlament proste nevedia prísť s jedným solídnym riešením tak, že paralelne a naraz vláda predkladá zákon o tvorbe zákonov a parlament predkladá rokovací poriadok, ktoré sú zladené. O to viac, že sme v situácii, že vládna väčšina a vláda je jedna strana. Kedy je lepšia príležitosť proste toto urobiť dobre, ako nie v takejto situácii?
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Kadúc. Nech sa páči, máte slovo.

93.
Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne vystúpiť k tejto možno na prvý pohľad nenápadnej, ale pre mňa veľmi dôležitej téme, a to je tvorba právnych predpisov.
V prvom rade určite súhlasím s mojimi predrečníkmi, elektronizácia, výborná vec, výborná. Avšak to, čo hovoril pán poslanec Hrušovský aj pani Žitňanská, skrátené legislatívne konanie, to, čo bolo dnes, to bolo podľa mňa dôkazom toho, že táto snaha je neúprimná. Tento zákon, ktorý tu je, ktorý má stanoviť pravidlá tvorby zákonov, aby boli pre, aby právny poriadok bol prehľadnejší, aby sme išli v súlade s rokovacím poriadkom, aby sa zákon neobchádzal, dnes bol jasným dôkazom toho, že tie pravidlá, nie je vôľa dodržiavať pravidlá. To je podľa mňa škoda.
Tiež je pravda, máme otvorený rokovák, ktorý priamo súvisí s týmto zákonom. Tento zákon dokonca ani nie je prepojený s rokovákom, čo je obrovská škoda. Pán poslanec Hrušovský hovoril, že nechať len druhú časť, to skutočne môžme ten zákon proste ukončiť, seknúť a ísť nanovo, a to je aj to, s čím ja prídem alebo čo budem navrhovať.
Ak som správne počas leta zachytil tú pozitívnu informáciu, že ideme spraviť zákon o tvorbe právnych predpisov, že tá ambícia bola sprehľadniť, aby bol právny poriadok viac zrozumiteľný, aby bola taká nejaká integrácia tvorby právnych predpisov, tá ambícia bola nepochybne dobrá, ale podľa mňa sa minula účinku. Ja nemám dobrý pocit z toho návrhu zákona a keďže by to nemalo byť o pocitoch, poviem aj svoje zásadné výtky, pričom jedna je podľa mňa veľmi zásadná, to mi, verím, že pán minister aj dá za pravdu, a druhé budú konkrétne, to budú skôr otázky, pretože si neviem vyložiť ten zákon, ktorý má sprehľadniť, pre mňa je v častiach nezrozumiteľný.
Takže tá prvá časť. Začnime odzadu. Predložený zákon úplne v závere ruší zákon č. 1/1993 Z. z. Toto je časť rekogničnej sústavy. Preložené, niečoho, čo odlišuje náš právny poriadok od právneho poriadku Česka, Poľska, ale aj Líbye či Sýrie. Určite si pán minister pamätá profesora Prusáka, ktorý túto tému veľmi rád prednášal a považoval, dával na ňu veľký dôraz, že tu sa identifikuje, čo je to právny poriadok, aké sú pravidlá správania, že je to znakom štátu, mať rekogničnú normu. Symbolika je v politike dôležitá, ale aj je dôležitá pre akceptáciu práva, pretože ak právo nie je akceptované občanmi, prestáva byť právom. Čiže pre mňa predloženie nespĺňa kritériá toho, aby sme nahradili symbolický a dôležitý zákon o Zbierke zákonov 1/1993, ktorý neobsahuje zásadné chyby, je funkčný a je používaný a akceptovaný verejnosťou, aby sme ho nahrádzali niečím novým. Keď tak doplnením. Poďme ho novelizovať, podľa mňa ten priestor tu na to je a bude to určite schodnejšia cesta.
Konkrétne výtky, pán minister. Určite tá ambícia mala začať tým, zjednotiť pravidlá tvorby zákonov – či vo vláde, či u jednotlivých poslancov, ale aj v tejto sále. Tá ambícia by bola podľa mňa naplnená iba vtedy, ak by sme dali dokopy legislatívne pravidlá vlády a legislatívne pravidlá tohto parlamentu. Práve vtedy by sme mohli hovoriť o nejakej integrácii, a to sa nedeje. A dovolím si zacitovať z vašej dôvodovej správy, pretože vy ste tieto pravidlá neintegrovali. Ale pritom v dôvodovej správe hovoríte: "Aj napriek skutočnosti, že obidva uvedené dokumenty", rozumej legislatívne pravidlá vlády, ktoré sú iné ako legislatívne pravidlá parlamentu, spôsob tvorby zákonov, "obsahujú úpravu základných pravidiel a požiadaviek na tvorbu právnych predpisov, aktuálny stav legislatívnej praxe jednoznačne preukazuje, že pri tvorbe právnych predpisov sa tieto pravidlá a požiadavky nerešpektujú, nedodržiavajú či obchádzajú."
Ale toto tvrdenie je argumentom preto, zintegrovať tie zákony alebo uznesenia vlády či parlamentu, dať dokopy jednotný dokument, teraz je jedno, akú má právnu silu, podľa ktorého budeme tvoriť zákony. My tu dneska máme, dámy a páni, štyri dokumenty, podľa ktorých sa tvoria zákony. Zákon o rokovacom poriadku, zákon o Zbierke zákonov, ktorý sa bude nahrádzať týmto, a dvoje legislatívne pravidlá. Podľa mňa nešťastné riešenie.
K ďalším bodom. Jedným z hlavných cieľov je zvýšenie prístupu účasti verejnosti. Táto časť je deklarovaná v § 2, § 9, 10, 12 ods. 4, a pritom v porovnaní s tým, čo máme teraz, nedochádza k zásadnému posilneniu úlohy verejnosti. Nedochádza. Prečo tomu tak je, keď na jednej strane deklarujeme, že verejnosť má mať prístup, a my nedávame v zásade žiadne nové práva? Nič, čo by prakticky nemali už teraz. De facto tie práva majú a ich využívajú. Neposilujeme alebo nejdeme míľovými krokmi, ako bolo avizované, možno je to krôčik vpred. To vám uznávam, že niečo tam je, ale je to stále málo.
Predložený návrh zákona nerozlišuje medzi zákonom, ktorý je podaný vládou a poslancami. Neviem, či to bol úmysel. Teda aj na všetky opozičné návrhy sa bude vzťahovať tento zákon? Ak áno, tak ja potom neviem, ako budeme realizovať, že zákon má plniť podmienky podľa § 7 ods. 1 písm. g) napríklad. Opozičný poslanec má predložiť k návrhu informované konsolidované znenie právneho predpisu. Jak to predložíme? Dá sa to splniť? Podľa mňa, no podľa mňa nie.
Ďalej v § 5 ods. 2, kde sú upravené splnomocňujúce ustanovenia. Jedna z podmienok návrhu zákona je, že zákon musí obsahovať ani nie odkaz, ale vykonávací predpis. Teraz si predstavme, že opozičný poslanec dá návrh zákona, kde má zároveň predložiť vykonávací predpis. Vykonávací predpis realizuje výkonná moc. Opozičný poslanec nie je vo výkonnej moci ako zákonodarná moc, ale na druhej strane. Ako má on realizovať tú výkonnú moc? Alebo ako on vie, ako chce vláda realizovať tú výkonnú moc? Proste je to nesplniteľná podmienka.
Ak sa mýlim, pán minister, opravte ma, ja, toto sú pre mňa celkom veci, ktorým nerozumiem k tomu zákonu a podľa mňa je to zlé.
Ďalej. Bolo to tu, myslím, povedané. Len formálne sa deklaruje používanie legislatívnych prílepkov bez akýchkoľvek opatrení, ktoré by mohli zabrániť tomuto celému. Ak príde k prílepku v nepriamej novele, čo potom? Už budem počuť niektorých pánov z tejto sály, ako hovoria, že záverečné hlasovanie konvaliduje všetko. A načo potom máme takéto pravidlá? To je imperfektná norma. Chýba tomu sankcia. Vy to deklarujete, ale je to nevymáhateľné. Inak to je ako teraz. Už dnes je to možné. Máme na to, myslím, že aj rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý to odporúča nepoužívať, asi takto, hej? Ale nie je to s tým žiadny problém. Tie prílepky tu sú a budú, a budú aj po prijatí tejto právnej úpravy, lebo tam nie je sankcia.
Ďalej, upravuje sa predbežná informácia o návrhu, § 9. Teraz opäť sa pýtam: Znamená to, že poslanecké návrhy sa musia tiež takýmto spôsobom zverejňovať? Máme dávať predbežnú informáciu o návrhu? Ako? Aký bude ten komunikačný kanál? Chýba úprava lehoty alebo lehôt všeobecne, v ktorej je potrebné oznámiť túto predbežnú informáciu. Aj dokonca lehoty pri pripomienkovaní zákona, čo by tam podľa mňa celkom pasovalo.
Ďalej. Vzťah tohto návrhu zákona po prijatí s rokovacím poriadkom. Aký tam bude vzťah? Tá väzba mi je nejasná, dokonca niektoré paragrafy sú totožné. Paragraf 68 je totožný. Ktorý sa bude používať? Ten v rokováku alebo ten v tomto zákone? Ktorý to bude? No, dámy a páni, rokovák, § 68 sa bude derogovať, sa zruší týmto návrhom zákona, lebo tento návrh zákona jasne hovorí v § 20, neskorší predpis ruší skorší predpis. Budeme mať § 68, ktorý je platný a účinný v rokovacom poriadku, po prijatí tohto zákona, no bude platný, účinný, ale nebude efektívny. Bude zbytočný. Bude obsolentný. Toto sa absolútne nerieši a o to viac, že máme otvorený rokovací poriadok, ja nerozumiem tej komunikácii ľudí z jednej strany alebo nominantov jednej strany, ako sa nemôžu na týchto základných veciach proste dohodnúť.
Čo ma zaujíma, je, pri novelizáciách sa ponechá ten model, že bude mať návrh zákona tri, štyri, päť článkov alebo prípadne článkov 178, ako je pri civilnom sporovom poriadku? Ale tomu rozumiem, že prečo to tak je. Ale nebolo by prehľadnejšie, ak by zákon o vodách neobsahoval v sebe, neviem, spotrebiteľskú tematiku? Aby to boli vždycky dva samostatné zákony? Dneska sa v tom nevyznajú, bohužiaľ, ani právnici, nie bežní ľudia. Určite stojí za úvahu zaviesť pravidlo, ak zákon prejde medzirezortným pripomienkovým konaním a bude tam noša, stovky pripomienok, čo sa stáva, sa to vyhodnotí a dá sa to ešte raz do medzirezortu. Proste aby ten zákon naozaj bol prehľadný, aby sme dospeli k tomu výsledku, tomu požadovanému, že to bude zrozumiteľné pre bežného človeka.
Ďalej. Doteraz sa mohlo pripomienkovanie zákona vynechať iba z taxatívne uvedených dôvodov, dnes je to demonštratívny výpočet, pomerne vágny, tak ako pri skrátenom konaní v tomto parlamente. Dovolím si povedať, že aj budúci parlament, pre ktorý je tento návrh proste prichystaný, bude obchádzať tieto pravidlá, lebo opäť nie je tam sankcia a keď si proste vláda zmyslí, tak prijme zákon a povie, že je to mimoriadna udalosť, musíme to prijať a pripomienkovanie nebude.
A, riešenie pozmeňujúcich návrhov. Ak sa nemýlim, tak ambícia bola aj, aby tu neprichádzali pozmeňováky a z pléna také nečakané, ktoré sú ďaleko širšie, ako je samotný návrh zákona. Neviem, asi som to prehliadol. Ale tento návrh, ktorý má byť, ktorý má zabezpečiť prehľadnosť, túto situáciu proste nerieši. Stále bude možné podľa môjho názoru prijať pozmeňovák, ktorý je, ktorý bude mať tristo strán úplne bez problémov a bude to v súlade, povieme, ale však my sme nič neporušili.
Podľa mňa úplná pikoška na záver. Legislatívne pravidlá tohto pléna hovoria o tom, že návrh má používať, alebo ak dávate návrh zákona, malo by sa použiť, mal by mať nejaké kritériá jazykové, štylistické a podobne, a jedno z kritérií je používanie jednotného čísla. Čo by ste povedali, používa sa v tomto návrhu zákona jednotné číslo? Používa? Nepoužíva. Zákon, ktorý má spraviť z tvorby predpisov niečo konzistentné, niečo lepšie, sám porušuje legislatívne pravidlá tohto parlamentu.
Ja z tohto dôvodu navrhujem nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu. Ale na malú rekapituláciu, pri tých konkrétnych výtkach nechám si proste povedať alebo poradiť, ak je to inak, ako som to ja porozumel, okej, nie som neomylný, ale minimálne pri tej symbolike rekogničnej normy, tej základnej normy toho, čo je pre každý právny poriadok alfa a omega, mali by sme byť veľmi, veľmi citliví a zdržanliví a nerobiť zásahy, ktoré nie je nevyhnutné, a keď tak novelizovať tú rekogničnú normu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Na vaše vystúpenie evidujem jednu faktickú poznámku. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Susko, nech sa páči.

95.
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Pán poslanec Kadúc, sme v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona a toto vaše vystúpenie by som zaradil skôr už do hlboko druhého čítania, pretože prvé čítanie by malo byť o filozofii toho zákona a vôbec o tom, že či takúto právnu úpravu tejto oblasti ako takej či potrebujeme alebo nepotrebujeme a prečo ju potrebujeme alebo prečo nepotrebujeme. Vy ste išli už do detailov tohto zákona, ktoré sú určené skôr do výboru a do druhého čítania. Ale teda keď ste išli až takto, tak ja zareagujem len na jednu zo všetkých ako názornú ukážku toho, že to, čo ste všetko hovorili, nie vždy je pravda a nie vždy je tak, a to je napríklad otázka vykonávacích právnych predpisov.
Je pravda, že ak vláda predkladá vládny návrh zákona, mali by k nemu byť navrhnuté aj vykonávacie predpisy, a v zásade si myslím, že by to malo byť tak aj pri opozičných návrhoch bez ohľadu na to, že či takýto vykonávací predpis potom vláda schválila alebo ministerstvo vo forme vyhlášky alebo nie. A poviem prečo. Ústava Slovenskej republiky jednoznačne hovorí, že práva a povinnosti môžu byť uložené len zákonom alebo na základe zákona. Podrobnosti o týchto právach a povinnostiach potom je na príslušnom ministerstve alebo vláde, aby upravilo vo vykonávacom predpise. A aby ten navrhovateľ ukázal, že čo vlastne chce v týchto podrobnostiach upraviť, tak preto by mal byť ten návrh vykonávacieho predpisu súčasťou návrhu zákona. A ani dnes, keď vláda predkladá takýto návrh zákona spolu s vykonávacím predpisom a takýto návrh zákona je nakoniec schválený, nijakým spôsobom nezaväzuje vládu, aby v konečnom dôsledku ten vykonávací predpis neprijala inak. Čiže je to stále len vo forme návrhu, aj keď zákon je schválený, tie vykonávacie predpisy. Takže ja nevidím žiaden problém ani v tom, aby pri opozičných návrhoch bol predložený tak isto návrh vykonávacieho predpisu. Či sa s tým potom ministerstvo alebo vláda... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem.
S reakciou na faktické pán poslanec Kadúc.

No, pán Susko, neviem, v čom som nehovoril pravdu, lebo z toho, čo ste povedali, my sa možnože aj zhodneme, ale tam nebolo nič nepravdivé na tom, čo som povedal. A ja som povedal, len som vyjadril tú obavu, že ako budeme realizovať vykonávacie predpisy ako opoziční poslanci. Neviem si to predstaviť.
Ale zároveň musím povedať jednu vec. Si pamätám, keď sme tu riešili spotrebiteľov a vykonávací predpis, čo bolo úplne najkľúčovejšie, výška RPMN alebo tých úrokov, teraz presne neviem, ako ste to upravovali vtedy, nebola známa do poslednej chvíle. Vy to chcete teraz stanoviť, a pritom ste to sami nerobili pri zásadných veciach. A to má robiť opozičný poslanec? Má dávať opatrenia, ktoré patria výkonnej moci? Podľa mňa to nie je dobre vyriešené.
Ja som mal také nutkanie povedať aj konkrétne veci, pretože ja som sa tešil na tú filozofiu. To hovorím celkom otvorene, že konečne ideme spraviť z niekoľkých právnych predpisov, konkrétne zo štyroch, niečo jednotné, že si nebudú odporovať. Bude to jednoznačné pre všetkých, pre vládu, pre parlament, pre poslancov. Ale tá filozofia sa minula účinku. Ako to mi chcete povedať, že to, čo je predložené, je hodné Zbierky zákonov? Ako ja si toto proste neviem predstaviť a úprimne hovorím, že mi to je ľúto. Ja by som za to strašne rád zahlasoval, ale nemôžem, nemôžem. Tie zmeny nie sú tak veľké alebo tak dôležité, aby sme rušili zákon o Zbierke zákonov.
Ako, ešte raz. Prvý zákon, hej, 1/1993, ako fakt, že to je niečo ako ústava, hej, pre tvorbu zákonov. A my návrhom zákona, ktorý podľa mňa nespĺňa tieto kritériá, podľa mňa to proste nie je dobré a ja určite za to nemôžem hlasovať. Budem o tom každého presviedčať, aby sme za toto nehlasovali, aby sme dokonca išli proti.