54. schôdza

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní uvedeného návrhu zákona v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady. 
Národná rada uznesením z 25. júna 2015 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, a to aj ako gestorskému výboru, a určila lehotu na jeho prerokovanie v druhom čítaní. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Uvedený vládny návrh zákona Ústavnoprávny výbor prerokoval a odporúčal ho Národnej rade schváliť.
Z uznesenia Ústavnoprávneho výboru vyplýva 18 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v časti IV tejto správy, ktorú máte. Gestorský výbor odporúča o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených pod bodmi 1 až 18 hlasovať spoločne s návrhom schváliť. 
Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť ako celok, a to v znení uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 665 zo 16. septembra 2015. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločnú spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výboru a pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

64.
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Takže, vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľte mi, aby som vám predstavil v prvom čítaní vládny návrh zákona o prokuratúre č. 153/2001 Z. z., pričom predkladaný návrh zákona bol vypracovaný ako iniciatívny materiál.
Obsahom návrhu zákona v článku I je zmena a doplnenie zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, v článku II zmena a doplnenie zákona č. 385/2000 o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov, v článku III zmena a doplnenie zákona č. 154/2001 o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov a v článku IV zmena a doplnenie Trestného poriadku.
Pri príprave návrhu zákona sa vychádzalo z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2012 - 2016, ktoré v časti Úloha štátu a verejného sektora upravuje potrebu prehodnotiť legislatívne zásahy do postavenia a pôsobnosti prokuratúry uskutočnené v roku 2011, ktoré umožnili priame i nepriame zásahy výkonnej moci do činnosti generálneho prokurátora a ostatných prokurátorov. Obsahom programového vyhlásenia je tiež prehodnotenie zásahov do justičného systému uskutočnených v roku 2010 a 2011 vo vzťahu k sudcom, kde jedným z cieľov vlády je vytvorenie právnych, organizačných a materiálno-technických predpokladov na inštitucionálnu a personálnu stabilizáciu súdnictva a zabezpečenie riadnej funkčnosti súdnictva, ktoré nadväzuje na vládou schválenú koncepciu stabilizácie a modernizácie súdnictva.
Cieľom návrhu zákona je teda zefektívnenie činnosti prokuratúry Slovenskej republiky a zabezpečenie účinnejšej ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu prostredníctvom precíznej úpravy pôsobnosti prokuratúry a právomocí prokurátorov v jednotlivých oblastiach pôsobnosti prokuratúry.
Úmyslom vlády Slovenskej republiky ako predkladateľa návrhu zákona je v záujme zefektívnenia fungovania súdnictva a prokuratúry opätovne zaviesť viaceré motivačné a zásluhové prvky odmeňovania sudcov a prokurátorov.
Dovoľte mi, vážené pani poslankyne a poslanci, aby som vám podrobnejšie predstavil jednotlivé články predkladaného návrhu zákona.
Článok I predstavuje novelu zákona č. 153/2001, pričom potreba novelizácie zákona o prokurátoroch nastala v dôsledku poznatkov prokuratúry a samotných prokurátorov pri výkone právomocí v oblastiach pôsobnosti prokuratúry. Od prijatia zákona o prokuratúre uplynie v marci 2016 15 rokov, počas ktorých nebol novelizovaný tak, aby reflektoval poznatky, ktoré prokuratúra v rámci svojej činnosti nadobudla. Novela zákona z roku 2001 bola Ústavným súdom Slovenskej republiky nálezom z roku 2014 v časti týkajúcej sa oslabenia právomocí generálneho prokurátora vo vzťahu k riadeniu prokuratúry vyhlásená za rozpornú s Ústavou Slovenskej republiky. Aj v nadväznosti na uvedený nález Ústavného súdu bola preto vypracovaná predkladaná novela zákona o prokuratúre.
Novým spôsobom sa upravuje pôsobnosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky vo vzťahu k iným orgánom, a to k Národnej rade Slovenskej republiky, vláde Slovenskej republiky, Ústavnému súdu Slovenskej republiky a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.
Upravujú sa predpoklady na vymenovanie do funkcie generálneho prokurátora vo vzťahu k dĺžke justičnej praxe a precizuje sa problematika zastupovania generálneho prokurátora.
S poukazom na nedávnu minulosť, kedy Slovenská republika nemala vymenovaného generálneho prokurátora a túto funkciu vykonával prvý námestník generálneho prokurátora, pričom viaceré jeho úkony predovšetkým vo vzťahu k Ústavnému súdu boli spochybňované ako nelegitímne, sa navrhuje predĺženie funkčného obdobia generálneho prokurátora až do času, kedy novozvolený generálny prokurátor nezloží sľub. Funkčné obdobie generálneho prokurátora tak však všeobecne zostáva sedemročné.
V návrhu novely zákona o prokuratúre sa komplexne mení aj oblasť vybavovania podnetov na prokuratúre. Prokuratúry každoročne zaznamenali nárast podaní od fyzických a právnických osôb, pričom tieto podania majú rôznu obsahovú kvalitu, z ktorej často nie je možné zistiť, čoho sa podávateľ domáha. Ide o rôzne sťažnosti, žiadosti či informácie, ktorých vybavenie nie je v kompetencii prokuratúry, avšak neraz je s nimi spojené množstvo administratívnej práce. Súčasne je však zaznamenaný nárast tých podaní, ktoré sú skutočne podnetmi a ktorých vybavenie smeruje k uplatneniu niektorých oprávnení prokurátora. Takýmto podnetom je potrebné venovať zo strany prokurátora dostatok času a pozornosti.
Navrhovaná úprava má za cieľ zefektívnenie činnosti prokuratúry v tejto oblasti, nakoľko sa vytvorí priestor pre prokurátorov na dôsledné zaoberanie sa tými podaniami, ktoré sú skutočne podnetmi na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí, resp. iných aktov orgánov verejnej moci a ktorých obsah smeruje k uplatneniu oprávnení prokuratúry.
Predložený návrh zákona v článku I reaguje aj na medzinárodné záväzky, ktoré Slovenskej republike od prijatia zákona v roku 2001 vznikli. Ide predovšetkým o záväzky vyplývajúce z členstva v Európskej únii.
V článku II sa navrhuje zmena a doplnenie zákona o sudcoch a prísediacich v tých ustanoveniach, ktoré sa týkajú niektorých platových náležitostí sudcov, ktoré reflektujú navrhovanú právnu úpravu článku III návrhu novely zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.
Dovolím si spojiť odôvodnenie týchto dvoch právnych úprav vo vzťahu k platovým náležitostiam do jedného bodu.
Navrhovaná právna úprava vo vzťahu k sudcom, rovnako aj vo vzťahu k prokurátorom predpokladá vrátenie odmien ako zložky platu sudcu a prokurátora. Ako vyplýva z odôvodnenia návrhu zákona a z priloženej doložky vplyvov, odmeny nebudú zakladať zvýšený nárok na štátny rozpočet, čo považujem za veľmi podstatné. Súčasne považujem potrebné zdôrazniť, že v prípade odmien nepôjde o zložku platu nárokovateľnú, automaticky priznávanú. Vznik nároku na odmenu sa bude odvíjať od aktivít prokurátorov a sudcov nad rámec ich služobných a funkčných povinností smerujúcich k zlepšeniu postavenia a vnímania justície prostredníctvom napríklad odovzdávania vedomostí a skúseností funkčne mladším kolegom, ich vzdelávaním či publikovaním článkov, ktoré nie sú nejakým spôsobom honorované. Súčasne sa prvýkrát za 15 rokov upravujú funkčné príplatky či príplatky za prípravu právnych čakateľov prokuratúry.
Čo sa týka článku III predloženého návrhu zákona, novelizuje sa v podstatne väčšom rozsahu, než sú spomenuté platové náležitosti prokurátorov. Vláda Slovenskej republiky predložila rozsiahlu novelu tohto zákona, ktorej cieľom je komplexne zmeniť viacej oblastí tejto právnej úpravy tak, aby spĺňali v čo najväčšej možnej miere náročné a prísne medzinárodné štandardy.
Novým spôsobom sa upravujú výberové konania na prokuratúre, či už ide o prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry alebo prokurátorov pri funkčnom postupe. Sprísňuje sa disciplinárna zodpovednosť prokurátorov, posilňuje sa postavenie samosprávnych orgánov prokurátorov.
V súvislosti s prijatými odporúčaniami skupiny štátov proti korupcii, tzv. GRECO, na ďalšie skvalitnenie právnej úpravy v oblasti predchádzania korupcie vo vzťahu k prokurátorom v podmienkach prokuratúry Slovenskej republiky sa rozširuje okruh skutočností deklarovaných prokurátorom v majetkovom priznaní. Súčasné znenie zákona sa rozširuje o rámcovú úpravu pravidiel prokurátorskej etiky, upravuje sa postup pri schvaľovaní etického kódexu prokurátora a zavádza sa právna úprava Etickej komisie.
Toto všetko sú, vážené dámy a páni, skutočnosti, ktoré v doterajšej právnej úprave vo vzťahu k prokuratúre a k prokurátorom absentovali.
Predložený návrh zákona napokon v článku IV mení a dopĺňa Trestný poriadok, pričom novelizácia Trestného poriadku v predloženom rozsahu vyplýva z poznatkov aplikačnej praxe. Aj tento návrh je realizáciou Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2012 - 2016, ktoré v časti Úloha štátu a verejného sektora upravuje, že vláda Slovenskej republiky navrhne, aby generálny prokurátor bol oprávnený podať na súd sťažnosť pre porušenie zákona proti právoplatnému rozhodnutiu súdu vydanému v trestnom konaní, ktorým bol porušený zákon alebo ktoré bolo urobené na podklade chybného postupu konania. Sťažnosť pre porušenie zákona ako mimoriadny opravný prostriedok by mala byť účinným prostriedkom nápravy nezákonnosti právoplatných súdnych rozhodnutí, ku ktorých došlo z dôvodu právnych vád rozhodnutia a postupu, ktorý rozhodnutiu predchádzal.
Právnou úpravou navrhnutou v článku IV predkladaného návrhu zákona sa tiež reaguje na poznatky prokuratúry vo vzťahu k inštitútu zaistenia peňažných prostriedkov v trestnom konaní, zrušenia právoplatných rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní generálnym prokurátorom a v súvislosti s rozhodovaním súdov o väzbe odsúdeného, ktorý vykonáva právoplatne uložený trest odňatia slobody v prípade povolenia obnovy konania.
Aj z tohto stručného predstavenia obsahu predloženej novely je zrejmé, že úmyslom vlády Slovenskej republiky je predovšetkým zefektívnenie fungovania prokuratúry a zvýšenie zodpovednosti prokurátorov pri výkone ich funkcie pri súčasnom zabezpečení účinnejšej ochrany práv a zákonom ochrany záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
Toľko úvodom. Vážený pán predsedajúci, skončil som. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výbor k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť. Ako gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 9. novembra 2015 a gestorský výbor do 10. novembra 2015. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

68.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, vláda predložila do parlamentu novelu zákona o prokuratúre. Ja som dlhodobo presvedčená o tom, že postavenie prokuratúry treba zmeniť, zásadne zmeniť, pretože prokuratúra je dnes jedna z mála inštitúcií, ktorá za posledných 25 rokov prešla najmenšími zmenami a stále funguje vo veľkej miere ako štát v štáte a nedarí sa nám to posunúť. Som presvedčená o tom, že táto diskusia nás neminie a pravdepodobne si to bude vyžadovať aj zmenu ústavy.
Cieľom takýchto zmien v každom prípade musí byť a bude musieť byť zníženie politického vplyvu na túto inštitúciu a nastavenie vzťahov k tejto inštitúcii tak, aby čo v najväčšej miere prispeli k tomu, na čo prokuratúra slúži, najmä v trestnej oblasti, a síce objasnenosti trestných činov, a nie k nevyšetrovaniu, nie k nedôvere k tejto inštitúcii, ale, naopak, k vyšetrovaniu trestných činov a k zvýšeniu dôveryhodnosti, aby ten princíp rovnosti pred zákonom naozaj dostál aj naplneniu.
Hovorím to s plnou vážnosťou a musím povedať, že som rada, že do parlamentu prišiel predložiť návrh zákona pán minister, lebo už som sa bála, že nám ho príde predložiť generálny prokurátor, aj keď teda nemôže, pretože celá novela vznikla v gescii Generálnej prokuratúry. Pripomienkové konanie prebehlo v gescii Generálnej prokuratúry a pán minister z toho, ako som sledovala proces tvorby tohto návrhu zákona, pán minister, poviem to tvrdo, ale pripadá mi to, ako keby plnil v tomto prípade návrhu zákona rolu poštára, prišiel nám to predložiť.
Ja nespochybňujem to, že prokuratúra má byť súčasťou procesu tvorby návrhov zákon, ktorých sa ich týka, ale spochybňujem to, a som o tom presvedčená, že koncept a rozprava o tom, ako má vyzerať prokuratúra, nemôže zostať za dverami Generálnej prokuratúry, ale musí mať na to svoj názor aj vláda, musí mať na to svoj názor aj parlament a musíme reflektovať aj to, čo si myslí verejnosť na túto tému.
Toto je situácia, ktorú, priznám sa, som za obdobie, čo sa pohybujem vo verejnom živote a verejnej politike, nezažila, aby minister robil úlohu poštára vo vzťahu k zákonu, ktorý sa týka prokuratúry. Ale to o niečom svedčí. Ja som naschvál na začiatku povedala "štát v štáte". Tak nám totižto pripadá dnes prokuratúra ako taká.
Pán minister v úvode povedal, že tento návrh zákona má slúžiť k zefektívneniu činnosti prokuratúry, a ja hovorím na to fajn. Pravdepodobne z istého uhla pohľadu najefektívnejšie naozaj fungujú inštitúcie, ktoré sú čisto monokraticky riadené, kde je absolútne koncentrovaná moc do jedného miesta a z tohto miesta je tá inštitúcia riadená. Je to veľmi efektívne riadenie z pohľadu toho šéfa danej inštitúcie, čiže z pohľadu v tomto prípade generálneho prokurátora. Či je to najefektívnejší spôsob vo vzťahu k funkciám, ktoré má prokuratúra plniť, o tom nie som presvedčená. A zopakujem to znova, aj najosvietenejší vládcovia, pokiaľ mali neobmedzenú alebo príliš málo obmedzenú moc, v konečnom dôsledku história nás učí, že ten systém sa potom zvrhne. To je proste tak. Proste každá moc musí mať kontrolu, aj moc prokuratúry musí mať kontrolu. A tá kontrola, ktorá môže fungovať vo vzťahu k prokuratúre, je verejná kontrola, a o tom som hlboko presvedčená, pretože to je, to je ten nezávislý moment kontroly, to nie je politická kontrola.
K tomu dodám ešte druhú poznámku. Pán minister hovoril, že dávame zadosť aj nálezu Ústavného súdu. Nálezu Ústavného súdu sme dali už zadosť, pretože tak, aby zákon o prokuratúre bol v súlade s ústavou po rozhodnutí Ústavného súdu, tá novela tu už bola. A aj to, čo povedal Ústavný súd, má svoje mantinely a v rámci týchto mantinelov sa dá pohybovať aj inak. Nielen v smere koncentrácia moci, ale aj v smere verejná kontrola, ale o tomto neprebehla žiadna, ale žiadna solídna diskusia.
A je mi veľmi ľúto, že vstup do tejto diskusie aj zo strany ministerstva spravodlivosti sa obmedzil v podstate len na to, že keď prokuratúra dala do návrhu zákona o prokuratúre a súvisiacich predpisov navrátenie možnosti dávať odmeny prokurátorom, tak ten vstup zo strany ministerstva bol len vo vyhovení požiadavky sudcom, že teda aby nebola disproporcia medzi prokurátormi, aj sudcovia, tak aj sudcovia budú môcť znovu dostávať odmeny. Ale k tej téme sa ja ešte vrátim, pretože to už sa dostávame na pôdu nezávislosti justície a ja by som bola veľmi rada, aby sme nemávali napríklad aj chartami Benátskej komisie len vtedy, keď nám to vyhovuje, ale naozaj vždy.
Takže som presvedčená o tom, že tento návrh zákona možno konvenuje všetkým tým, ktorí majú pocit, že po predchádzajúcej ére vedenia prokuratúry nový generálny prokurátor robí poriadok na prokuratúre. Fajn, ja sa teším, fandím mu, nech robí poriadok na prokuratúre, ale nemyslím si, že robenie poriadku na prokuratúre má smerovať k tomu, že nastavíme právnu úpravu takým spôsobom, že budeme závislí na tom, že či sa nám zadarí generálny prokurátor, ktorý naozaj bude robiť poriadok a nepodľahne tomu, že zneužije moc. Pretože ja tomu jednoducho neverím a učí ma to skúsenosť. To je zásadná poznámka, ktorú som musela povedať.
K niektorým konkrétnym veciam. Nie, nemôžem súhlasiť s tým, aby sme reagovali na to, že v istom období zlyhali ústavné orgány, myslím tým aj parlament, aj prezident, pri vymenovávaní generálneho prokurátora, že to vyriešime do budúcnosti tým, že proste pokiaľ sa parlamentu a prezidentovi zase raz nezadarí, tak budeme mať generálneho prokurátora vo funkcii do neviem kedy. Absolútne sa tým stráca akýkoľvek tlak a akákoľvek motivácia pre všetky ústavné inštitúcie, ktoré sú zodpovedné za riadny chod aj prokuratúry, napríklad aj tým, že si majú plniť svoje ústavné povinnosti a voliť a menovať prokurátora, generálneho prokurátora. Naopak, dávame priestor na špekulácie, politické hry, blokovanie, naťahovanie času, ak to bude niekomu vyhovovať. Považujem to za vyslovene zlý príklad toho, ako reagovať na prípady, ktoré sa stali.
Rovnako za vyslovene zlé a škodlivé považujem to, že sa nám tu naozaj oblúkom vracajú témy, ktoré, som mala pocit, že sme sa s nimi naozaj už vysporiadali. Vrátim sa týmto oblúkom aj k tým odmenám.
Vážení, odmeny sudcom ako nezávislým garantom rozhodovania na súdoch, to nebolo zrušené preto, že si to niekto len tak vymyslel a nepraje sudcom, aby sme im mohli na konci roka prilepšiť. To bolo zrušené preto, pretože bolo preukázané, že tie odmeny boli zneužívané na motivovanie sudcov k "správnemu" rozhodovaniu. Možno k politickému rozhodovaniu, možno k rozhodovaniu v prospech niektorých záujmových skupín na Najvyššom súde. Poznáme a pamätáme si tie kauzy. Tá pamäť je v tomto prípade veľmi dôležitá.
Fixný relatívne vysoký a stabilný plat sudcu je niečo, čo má garantovať jeho nezávislosť a za to máme právo očakávať nejaký výkon aj nejakú profesionalitu. A môžme sa kľudne rozprávať o tom, aký má byť vysoký. Ale nezavádzajme znovu mechanizmy, ktoré umožňujú znova vkliňovať do systému prvky, ktorých sa tak ťažko v tomto systéme zbavujeme. A to platí, samozrejme, aj o prokuratúre.
Takže nie, tá odpoveď ministerstva spravodlivosti na to, že prokuratúra navrhla, aby sme sa vrátili k odmenám, nemá byť taká, že tak teda ich dáme aj sudcom, aby sa nehnevali, ale má byť taká, že sa povie, prečo nie, že tie platy sú nejako nastavené a prokurátori ich majú rovnako nastavené ako sudcovia. A že to má svoj zmysel, že sú tak nastavené, ako sú nastavené.
To len na margo, pretože sme v prvom čítaní a tých konkrétností by pochopiteľne bolo viac, o ktorých by sa dalo hovoriť, ale toto sú také, ktoré ukazujú na pomýlený prístup pri prístupe k tvorbe tohto návrhu zákona.
K tej transparentnosti a verejnej kontrole, ktorú považujem v tejto fáze za kľúč, aby naozaj sa prokuratúra nestala alebo nezostala štátom v štáte, chcem povedať toľko, že, áno, vláda akceptovala niektoré pripomienky, aj si osvojila niektoré úlohy, ktoré akoby mal minister spravodlivosti, a síce, že sa bude zverejňovať zoznam prokurátorov, fajn, ja sa teším, bolo to dlhé obdobie, kedy sa k týmto informáciám nedalo dostať, ale je to žalostne málo, pretože je stále veľmi veľa oblastí, kde prokuratúra nepodlieha prakticky žiadnej verejnej kontrole.
A skoro by som povedala, že v niektorých momentoch je ten návrh zákona ako keby zavádzajúci a klamlivý, pretože na jednej strane sa tvári veľmi progresívne, ale na druhej strane neguje túto progresivitu. Poviem to na konkrétnom príklade. Áno, zavádza sa výberové konanie na prokurátorov, áno, toto výberové konanie má isté prvky transparentnosti a verejnosti, bude sa zverejňovať zápisnica z výberového konania. Musím zároveň povedať, že to výberové konanie nespĺňa štandard transparentnosti tak, ako je nastavené pre sudcov napríklad, čiže aj tu je sa k čomu pohýňať.
Ale treba si uvedomiť, že výberové konanie na prokurátora je výnimka. Výberové konanie na miesto prokurátora nie je štandard. Štandard je, že z prokurátorského čakateľa sa stane prokurátor. A prokurátorský čakateľ už nie je vyberaný v transparentných výberových konaniach tak, ako sú nastavené pri výbere prokurátorov, a vôbec už nie v takom transparentnom výberovom konaní, aký je povedzme nastavený na sudcov. To znamená, že hráme sa tu na transparentné alebo transparentnejšie výberové konania, ktoré sa prakticky v reálnej praxi používajú minimálne, a systém pôjde ďalej tak, ako pôjde. To je hra.
Zároveň sú tu iné prvky, s ktorými sa, pokiaľ ide o verejnú kontrolu, pracuje veľmi málo, pretože jedna vec je, kto príde do systému, aby ten, kto príde do systému, bol vybraný naozaj objektívne a transparentným spôsobom, a druhá vec je samotné vyhodnocovanie činnosti týchto jednotlivých prokurátorov. Spomeniem príklady disciplinárnych konaní, prečo by nemali byť rozhodnutia disciplinárnych komisií zverejnené tak, ako sú rozhodnutia disciplinárnych senátov pri sudcov zverejnené.
Zavádza sa etická komisia, ja som veľmi rada, že sa zavádza etická komisia. Tak prečo to nemôžeme urobiť poriadne? Prečo sa majú nejaké všeobecné odporúčania komisie zverejňovať? Prečo nie jednotlivé odpovede Etickej komisie na jednotlivé podnety, aby naozaj vzniklo niečo, ako dobrá prax, čo je etické, čo nie je etické, každý si to mohol prečítať na internete?
Čiže ten priestor pre verejnú kontrolu, ak dnes nemáme priestor na zásadnú diskusiu o tom, ako má vyzerať prokuratúra, ten priestor na naozaj zásadnejšie otvorenie prokuratúry verejnej kontrole tu v každom prípade je, čo považujem za absolútne nevyhnutné pri nastavovaní riadenia prokuratúry čisto monografickým spôsobom tak, že to riziko zneužitia sa javí ako príliš vysoké.
Preto v tejto podobe strana MOST - HÍD tento návrh zákona nepodporí a určite budeme predkladať v druhom čítaní pozmeňovacie návrhy, ktoré budú smerovať práve k zvýšeniu transparentnosti a priestoru pre verejné kontroly aj vo vzťahu k prokuratúre ako takej.
Ďakujem veľmi pekne.

70.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Žitňanská, ako mne sa zdá, že už ten pojem verejná kontrola sa tu používa ako nejaká mantra, ako, samozrejme, ja takisto som za verejnú kontrolu tam, kde sa to dá alebo kde je to možné. Treba si ale povedať, že čo je účelom činnosti prokuratúry, a to je v hlavnej miere trestné konanie, kde nie je možné v jednotlivých štádiách zabezpečiť z hľadiska toho konania verejnosť. Čiže z tohto pohľadu v tomto zmysle to asi nebude úplne možné.
A čo sa týka tých otázok výberových konaní a disciplinárnych konaní, samozrejme, tam je to otázka otvorená, ale ja si myslím, že práve tento zákon prispel a zvýšil transparentnosť a verejnú kontrolu oproti doterajšiemu stavu.
A pokiaľ sa týka tej druhej otázky, ktorú ste napadli z hľadiska výkonu funkcie generálneho prokurátora do času zvolenia nového po uplynutí funkcie, no, samozrejme, je to možné riešiť aj inými modelmi, tak ako to bolo doteraz, že ho zastupoval prvý námestník, len treba si uvedomiť jednu vec, a to zásadnú, že funkcia generálneho prokurátora je volená funkcia. Funkcia jeho zástupcu alebo námestníka nie je volená funkcia parlamentom, tým pádom nemá tú legitimitu zastupovať tento orgán smerom navonok a smerom k tretím osobám. Čiže preto sa javí tento model ako legitímnejší a ja si myslím, že, naopak, zvyšuje ten tlak na parlament, resp. ak to v budúcnosti bude iný orgán, aby tú voľbu po skončení volebného obdobia čím rýchlejšie ďalšiu uskutočnil.
Ďakujem pekne za slovo.

Veľmi krátko na jednotlivé poznámky.
Ani slovo som nepovedala o verejnej kontrole trestných konaní, hovorila som o verejnej kontrole inštitúcie a podľa mojej mienky to je rozdiel. Ako takýto model, pokiaľ ide o uvoľnený post akýkoľvek, uplynutie funkčného obdobia funguje v tomto modeli, ktorý navrhujete, sme videli v prípade NKÚ roky.
A jednu zásadnú poznámku teraz. Vy ste povedali mantra transparentnosti alebo mantra verejnej kontroly, na to mám zásadnú odpoveď. Keby sme netlačili na mantru verejnej kontroly a nedali na internet všetky zmluvy, tak by dnes pán Forai kľudne si sedel tam, kde sedí, a nevideli sme, čo sa deje vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. A jediným mojím cieľom je, aby nabudúce to nebolo len o tom, že pán Forai odstúpi, ale aby tu boli inštitúcie, ktoré riadne prešetria všetky dôsledky takéhoto konania vrátane trestnoprávneho.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

74.
Ďakujem pekne, pán podpredseda, aj kolegovi Hlinovi. Dovoľte, aby som sa krátko vyjadril k predloženému návrhu zákona, ktorým navrhovateľ a vláda Slovenskej republiky zásadným spôsobom mení postavenie Generálnej prokuratúry, ale aj generálneho prokurátora. Možno, dámy a páni, máloktorí z nás si uvedomujeme, kto je v štáte najmocnejším mužom. Z hľadiska ústavného je Generálna prokuratúra spomínaná v Ústave Slovenskej republiky veľmi, veľmi krátko a stručne, myslím, že v troch odsekoch v jednom článku, ale najmocnejším mužom v štáte je generálny prokurátor z hľadiska trestnej politiky, z hľadiska moci, ktorú zákony Slovenskej republiky koncentrujú do osoby a funkcie generálneho prokurátora. Preto každá jedna takáto zmena, ktorá, a táto zmena je takou, ktorá túto koncentráciu trestnej politiky a zodpovednosti za ňu posilňuje, by mala byť vážne prediskutovaná, prerokovaná a odkonzultovaná so všetkými parlamentnými politickými stranami a mrzí ma, že sa tomu tak nestalo v štádiu prípravy tohto návrhu zákona. My sme ten zákon dostali do parlamentu už ako hotovú vec, teraz nebudem polemizovať o tom, či a kto je autorom. Ja verím tomu, že pán minister je odborník na trestné právo a vie, čo predkladá do parlamentu a že nie je nejakým poštárom, ale aj napriek tomu mám, a poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia, vážne výhrady voči predloženému návrhu tejto zásadnej zmeny o fungovaní a postavení Generálnej prokuratúry.
Na diskusiu o konkrétnych normatívnych zmenách je čas na ústavnoprávnom výbore a predložím niekoľko pozmeňovacích návrhov, ktoré by mohli možno vylepšiť, a za predpokladu, že budú prijaté, tak aj nevylučujem, že podporíme v druhom a treťom čítaní predložený návrh zákona.
Ale čo ma mrzí viacej, je to, čo už spomínala moja predrečníka, to predlžovanie funkčného obdobia generálneho prokurátora do času, kým nebude zvolený nový.
Dámy a páni, Slovensko má politický systém postavený na zastupiteľskej demokracii. Možno si ani neuvedomujeme, ako rezignujeme na svoju ústavnú zodpovednosť a našu povinnosť poslaneckú, a dnes sa pokúšame týmto návrhom zákona vlastne predlžovať funkčné obdobie generálneho prokurátora možno na desať - ale nechcem tu hádzať len tak čísla - rokov, a našou vinou. Zamýšľal som sa nad tým, možno to zoberiete ako vtip, ale hľadám nejaké donucovacie prostriedky, ktoré by aj Národnú radu prinútili, aby sme v termíne, o ktorom vieme, že končí funkčné obdobie generálneho prokurátora, toho kandidáta na vymenovanie mali povinnosť zvoliť.
Ústava pozná, kedy prezident republiky môže parlament rozpustiť, a to je do šiestich mesiacov, ak by Národná rada nebola schopná v tejto lehote prijať žiadne rozhodnutie. Čo keby sme tak aj z hľadiska dôležitosti funkcie generálneho prokurátora si povedali, že ak Národná rada do termínu, kedy vyprší funkčné obdobie alebo uplynie funkčné obdobie generálnemu prokurátorovi, nezvolili kandidáta na vymenovanie, že prezident republiky v tomto prípade parlament rozpustí.
Dámy a páni, uvedomujem si to, čo hovorím, ale aj z hľadiska toho, čo som povedal, aký je dôležitý generálny prokurátor z hľadiska trestnej politiky štátu, a to, že ho považujem ja za najsilnejšieho muža v štáte, tak nás môže akoby nútiť k tomu, aby sme sa zamýšľali nad tým, aby sme na tú našu ústavnú a poslaneckú zodpovednosť nerezignovali tým, že však ho zvolí ďalší parlament alebo uplynie nové funkčné obdobie, alebo my politici sa tu budeme medzi sebou hrať na nejaké návrhy, o ktorých vieme, že neprejdú, lebo nám ten predchádzajúci z nejakých dôvodov bude vyhovovať.
Takže sú v návrhu zákona mnohé, pán minister, slabé miesta, o ktorých je treba diskutovať, zobrať do ruky vážne túto navrhovanú zmenu, ak chceme ňou nielen posilniť postavenie generálneho prokurátora, ale chceme naplniť vymožiteľnosť práva a chceme oslabiť páchanie trestnej činnosti a skvalitniť potrestanie páchateľov trestných činov, túto zmenu ešte raz prediskutovali a posúdili.

76.
Ďakujem pekne. Pán poslanec Hrušovský, v podstate myslím si, že to odznela zaujímavá myšlienka z pohľadu rozpustenia parlamentu, určite môžme o tejto myšlienke na ústavnoprávnom výbore diskutovať. Asi by to bolo zaujímavé, že by minulý parlament bol rozpustený viackrát kvôli tomu, že sa nedokázal nikto zhodnúť na generálnom prokurátorovi.
Ale chcem teraz konštruktívne. Vo vzťahu v podstate k tomu, čo ste povedali, že nie je dobré, keď sa predlžuje funkčné obdobie teda alebo zastavenie úradu až do zvolenia nového šéfa toho úradu alebo nového generálneho prokurátora. Ja si nemyslím, že ide o niečo neštandardné. Práve takýto inštitút v našom právnom systéme máme pri šéfovi NKÚ, samozrejme, ide o právnu úpravu, pri ktorej nikto nepredpokladal, že sa politici nebudú vedieť dohodnúť na novom šéfovi NKÚ.
Ale takúto právnu úpravu máme napríklad aj v rámci samosprávy a je to dobrá právna úprava, že starosta alebo primátor mesta je na čele mesta a vedie zastupiteľstvo až do zloženia sľubu nového starostu alebo primátora.
Dokonca takúto právnu úpravu máme aj tu v Národnej rade, kde predseda Národnej rady vedie Národnú radu až do zvolenia nového predsedu. A predseda Národnej rady, dovolím si povedať, je vyššia funkcia ako generálny prokurátor, alebo to je môj osobný názor, i keď povedzme z pohľadu sily to až tak nemusí byť, ale jednoducho už takýto inštitút tu máme. A myslím si, že nikto doteraz nespochybňoval to, čo je dlhodobo využívané a právne umožnené, že predseda parlamentu vedie schôdzu až do zvolania nového predsedu.
A to isté myslím si, že by malo byť aj pri Generálnej prokuratúre ako pri štátnom orgáne. Nehovoriac o tom, že tak ako štátny tajomník nemôže prísť odôvodňovať zákon tu do pléna, tak nemyslím si, že je vhodné, aby potom námestník, keď nie je zvolený alebo vymenovaný generálny prokurátor, chodil odôvodňovať správu tu do pléna.
Čiže ja osobne túto úpravu vítam, a to, že niekedy sú nezodpovední politici a nevedia sa dohodnúť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

78.
Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja sa budem venovať iba jednej časti tohto návrhu a pridám aj osobnú skúsenosť.
Skôr ako začnem, poviem, imunita pre poslancov vznikla v zásade z historických, ale aj logických dôvodov. Žiaľ, v tejto krajine slúžila na ochranu ožratých poslancov a verejnosť s tým nebola spokojná. Ja to hovorím preto, že mne by sa občas zišla, ale neplačem. Ja rešpektujem, ja som hlasoval za.
Ja chcem povedať jednu vec, že dávam to na zváženie aj vám, pán minister, že či ak teraz vravíme, že sme nie o nič viac, o nič menej ako bežní občania, tak mi, prosím vás, niekto povedzte, že prečo generálny prokurátor, lebo v § 13 pôsobnosť generálneho prokurátora vo vzťahu k Národnej rade, prečo iba generálny prokurátor môže žiadať o to, že, alebo oznamovať, že, a žiadať a oznamovať, že je zadržaný poslanec. Lebo doteraz platí, že príslušný orgán, a s tým mám tú moju osobnú skúsenosť, hej, príslušný orgán, to znamená vyšetrovateľ s nejakým povereným prokurátorom v daný moment, keď pristihnú poslanca, tak teda oni sú presvedčení, že to je trestný čin, čo v mojom prípade bola absolútna hlúposť, ale to je presne to. Lebo povedzte mi, akú majú mať ľudia dôveru v súdnictvo, prokuratúru a políciu, keď vyšetrovateľ je nezávislý, prokurátor je nezávislý, ale poslanca posúdi iba generálny? Tak podľa mňa hociktorý prokurátor musí mať jednoznačnú rozlišovaciu schopnosť, že pácha trestný čin, treba ho zadržať a oznámiť to Národnej rade. A pri poslancoch to sú nadľudia, že pri poslancoch iba GP to môže? To je proste, vám to nesedí.
A v mojom prípade ja som rád v tom, že budeme posudzovať konanie konkrétneho vyšetrovateľa a prokurátora, nech prebere zodpovednosť, lebo to je aj precedens do budúcna. Viete, ak sa má stať lovcom poslancov iba GP a pristupovať k tomu takto politicky, nesúhlasím s tým. Prečo? Kľudne môže aj prokurátor, aj vyšetrovateľ zo Svidníka prichytiť Poliačka, ako niečo robí, pardon, teraz len (reakcia z pléna) teoreticky, no, a už vôbec nie nič zlého.
Ale to chcem povedať, že, áno, že doteraz platí, že vo Svidníku hociktorého poslanca vyšetrovateľ, poverený orgán oznámi mandátovému. Teraz chcete zmeniť, že nie, iba generálny prokurátor. A o čo je horší orgán, poverený orgán vo Svidníku oproti generálnemu vo vzťahu k poslancovi, vo vzťahu k páchaniu konkrétneho trestného činu? To mi príde nenáležité. To mi príde nenáležité.
Čiže poslanec je nadčlovek z tohto pohľadu, že posúdiť, že či on pácha niečo a treba ho zadržať, v tomto prípade môže iba generálny prokurátor, lebo tomu asi rozumie najlepšie a vo Svidníku tomu nerozumejú? Ako paradoxne, jak si uvedomíte ten paradox, ja hovorím, že existujúci stav je pre potreby vnímania tej spravodlivosti. Lebo ako k tomu prídu občania, že poslancov čin posudzuje iba GP, ale môj čin môže posúdiť aj v Hriňovej, aj v Rožňave, aj vo Svidníku? Nenáležite. Podľa mňa je to nenáležité.
A paradoxne to hovorím ja. Lebo ja si myslím, že konkrétne v mojom prípade, konkrétne v mojom prípade by ľudia, ktorí urobili to, čo urobili mne, to, ako posúdili ten daný stav, by mali veľmi vážne porozmýšľať nad tým, že či, či daný moment konali správne. Ale ja nebudem tu nariekať nad sebou. To nejde vôbec o mňa. Ja, mne to nevadí, ja som to vydržal aj vydržím, aj keby do budúcna nemám s tým problém. Kvôli tým ľuďom ja urobím, pán minister, čo sa bude dať. Kvôli tým ľuďom, aby sme ich ochránili, urobím, čo sa bude dať. Môžte ma váľať po zemi, koľko chcete.
Ale chcem povedať, že táto pôsobnosť generálneho prokurátora v tejto veci mi príde nenáležitá. Nenáležitá a degraduje to, čo chceme, že sme rovní, a degraduje aj to, že ľudia majú mať pocit, že právo je právo a spravodlivosť je spravodlivosť pre každého. Aj vo Svidníku, aj v Hriňovej, aj v Bratislave. A že keď chytíte poslanca pri páchaní trestného činu, tak to dokáže tú nebezpečnosť toho trestného činu posúdiť aj ten vyšetrovateľ, aj ten prokurátor vo Svidníku. Nemusí volať do Bratislavy generálnemu prokurátorovi.
Vďaka.

80.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Hlina, ja to musím uviesť na pravú mieru, lebo z toho vášho vystúpenia aj smerom k verejnosti tu vyplýva, že poslanca nie je možné začať trestne stíhať za spôsobený skutok, ktorý napĺňa znaky trestného činu, bez súhlasu generálneho prokurátora. Ale to je, to je obrovský omyl a to vôbec nie je tak.
To ustanovenie v zákone o prokuratúre je aj dnes, to sa nemenilo, a ide o súhlas so vzatím do väzby. Ide o súhlas so vzatím do väzby, nie o to, že či je možné začať trestné stíhanie alebo či je možné poslanca zadržať.
A toto ustanovenie súhlas so vzatím do väzby má svoj význam a má svoj význam práve pre opozičných poslancov, keďže nie je imunita ani trestná, ani priestupková, aby nemohol niekto zneužiť vzatie do väzby na to, aby vyradil poslanca z hlasovania v Národnej rade a tým ovplyvnil rozhodovanie Národnej rady.
Čiže trošku to treba dať na pravú mieru a skúste nezavádzať úplne, pretože to nie je o začatí trestného stíhania ako takého, ale len o súhlas na vzatie do väzby.
Ďakujem pekne.