54. schôdza

Dobrý deň. Ďakujem za slovo. Možno by tu stačila aj faktická poznámka, ale keďže teda nebolo na čo reagovať, dovolím si využiť možnosť vystúpiť v rozprave.
Ja si myslím, že v jednoduchosti je často krása, a myslím si, aj tento návrh pána poslanca Jasaňa je jednoduchý, ale svojím spôsobom keď trocha budem taký eufemistický, tak je aj krásny, pretože naozaj, keď sa človek zamyslí nad tou podstatou, teda je to síce len malá zmena, ktorá, myslím si, ale môže mať veľký význam pre to, aby sme svoju históriu vnímali lepšie, a ja si myslím, že je to návrh naozaj v súvislosti s našou úprimnou snahou nezabúdať na vývoj našej krajiny a mnohé tŕnisté utrpenia, ktoré v minulosti musela zažiť, kým dosiahla dnešný stupeň rozvoja. Je to správne. A z hľadiska istého sebavedomia národa sa mi zdá možnosť nahradiť slovo obeť slovom hrdina nie patetická, ale úplne rozumná a potrebná. Takže to je len toľko.
Akurát som si ešte v tejto chvíli uvedomil, že neviem, Maňo, či máme v Bratislave Most hrdinov Dukly. Alebo už to nie je, je už Prístavný. Znovu takže vlastne keď to tak zoberieme aj z hľadiska istej geografickej terminologickej zhody, je celkom správne, že keď máme v Bratislave Most hrdinov Dukly, tak máme teda aj pamätný deň, Deň hrdinov Dukly. V opačnom prípade by možno niekto navrhol, že treba aj ten most premenovať na Most obetí Dukly. A už by to asi nebolo celkom tak, ako si to človek tak aj zvukomalebne, aj obsahovo predstavuje.
Takže ja ďakujem za tento jednoduchý návrh a podporím ho.

Ďakujem pekne. Pán kolega, myslím, že si vyjadril aj moje presvedčenie v tejto veci, myslím si, že mali by sme si to pripomínať, lebo tam boli životy, ktoré by nemali padnúť navnivoč a zadarmo. To znamená, my teraz tu môžeme byť, ďalšia generácia. A každý národ by mal vedieť skade prišiel, čo je, aby vedel, kam chce ísť. Takže ďakujem veľmi pekne a budem tiež za to. Ďakujem.

Ja len ďakujem za podporné vyjadrenia. Ďakujem pekne, páni.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si za skupinu predkladateľov naprieč politickým spektrom predložiť novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva. A uvediem ju veľmi krátko.
K predloženiu tejto novely vlastne nového zákona o výkone volebného práva nás po diskusii, opakujem, naprieč poslaneckým klubom viedlo to, že všetci sa pripravujeme na volebné kampane, máme nové pravidlá a pravdepodobne všetci alebo každá politická strana čelí mnohým otázkam, ktoré si kladie, ako interpretovať to-ktoré ustanovenie nových volebných pravidiel.
Účelom tejto novely, ktorá je inak veľmi krátka, je, aby štátna komisia politickej strane na jej žiadosť poskytla stanovisko k pravidlám financovania volebnej kampane, a to v lehote, ktorá je ustanovená zákonom.
V dobrej viere verím, že chceme uplatňovať nové volebné pravidlá, ktoré naozaj zaviedli nové pravidlá, a v dobrej viere dodržiavať tieto nové pravidlá, ak sa chceme vyhnúť možno tomu, že si nejako interpretujeme zákon, aby sa nám nestalo, že potom po voľbách štátna komisia si bude inak interpretovať zákon, tak, to je zmyslom tejto novely, môcť sa spýtať štátnej komisii, ako vidí to-ktoré ustanovenie zákona, ak máme pochybnosti, ako ho interpretovať, opakujem, v dobrej viere, aby všetci my, ktorí chceme dodržiavať zákon, sme vedeli urobiť maximum aj pre svoju istotu a právnu istotu, že tak naozaj robíme.
Tá lehota, ktorá je nastavená v tomto návrhu, je 30-dňová, ja priznávam sa, pôvodne som mala predstavu, že by tá lehota, v ktorej by sa k politickej strane mala vyjadriť alebo dať stanovisko štátna komisia, mala byť 7-dňová. Po diskusii s ministerstvom vnútra vznikla obava, či to nie je príliš krátka lehota, ale vidím tu priestor, hovorím, aj po komunikácii s ministerstvom vnútra, v rámci druhého čítania na rozumný kompromis, pretože tá obava, že tá lehota je príliš krátka, sa týka najmä iných typov volieb, a nie parlamentných, kde je veľmi veľa kandidátov, ergo regionálnych a komunálnych. Čiže ten možný kompromis v druhom čítaní by mohol byť pre parlamentné voľby 7 dní a pre ostatné voľby 30 dní. A myslím, že pre všetkých by to bolo účelné.
Samozrejme, tých otázok bude môcť byť viac, ja som rada, že, opakujem, na takomto kroku sme sa dohodli naprieč politickým spektrom, a ja verím, že nám pomôže dodržiavať pravidlá vo volebnej kampani v týchto voľbách. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona (tlač 1773). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 9. novembra 2015 a gestorský výbor do 10. novembra 2015.
Ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.

Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre európske záležitosti a výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Ako gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby prerokovali návrh zákona výbory do 9. novembra 2015 a gestorský výbor do 10. novembra 2015. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v gestorskom výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Prajem všetkým dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, dovoľte mi vystúpiť v prvom čítaní k novelizácii rokovacieho poriadku.
Ešte predtým mi dovoľte aj napriek nejasnosti jedného článku, konkrétne článku 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu oznámiť, že mám verejný záujem na tom, aby bol tento návrh prerokovaný, takže, aby bolo všetko kóšer.
Predtým, ako sa dostanem k tomu, čo je podľa mňa v tomto vystúpení zásadné, treba povedať, zopár vecí.
Tento návrh nás posúva maličkými krokmi vpred. Je to zmena rokovacieho poriadku, ktorá má zabezpečiť, aby aj v tejto sále bola dôstojnejšia kultúra, aby návrhy zákonov boli prerokovávané v prostredí, kde sa zabezpečí dialóg a konštruktívna diskusia.
Určite ak môžem vypichnúť niektoré veci z tohto návrhu, ktoré sa javia podľa predkladateľa ako zásadné, tak to je úprava inštitútu späťvzatia návrhu ako reakcia na prax, že niektorí poslanci opakovane zobrali návrh späť a potom ho opakovane predložili v tom istom znení. Tá úprava je dobrá vec, ktorá sa žiadala už niekoľko rokov.
Tu určite stojí za to, hodnotiť pozitívne miernu úpravu hodiny otázok, keď sa zavádza ten časový limit z 15 na 5 minút, to sa týka hlavne premiéra pri otázke od vládneho poslanca, som sám prekvapený, že ste prispeli k takejto úprave, aj keď viem si predstaviť ďaleko, ďaleko dôraznejšiu úpravu hodiny otázok ako jedného zo základných inštitútov kontroly vlády, nepochybne posunom vpred je aj poslanecký prieskum a javí sa, že posun vpred je aj etický kódex.
Teraz by som ale skončil, pretože ďalšie pozitíva v rokovacom poriadku nenachádzam, skôr si myslím, že by sme sa mali zaoberať tým, čo táto novela neobsahuje.
My sme počas leta s pánom podpredsedom rokovali, zastali sme podľa mojich vedomostí jediné pripomienky k tomu, čo by mal rokovací poriadok upravovať. Nebolo na ne reflektované, aspoň v tomto návrhu to nevidím.
A len pre záznam a zároveň pre ambíciu toho, aby boli tie pripomienky zapracované v druhom čítaní, si dovoľujem povedať, čo neobsahuje táto predložená novela.
Určite neobsahuje táto novela podľa mňa dve zásadné veci, a to, čo má plniť parlament primárne, a to je kontrola vlády, a teda dva základné inštitúty, a to je hodina otázok a interpelácie. Tak ako sa dnes vykonávajú tieto dva právne inštitúty, tak by to nemalo proste fungovať. Nemôže sa stať, že na hodine otázok, keď majú členovia vlády byť konfrontovaní množstvom otázok, útokmi, by som povedal, ale v tom dobrom slova zmysle, aby sme sa posunuli vpred, aby vláda začala robiť to, čo ľuďom sľúbila, aby plnila to, čo má plniť. A to je výkonnosť, ktorá je kontrolovaná parlamentom, pretože v tejto sále je to známe, ale opäť pre záznam aj pre občanov treba povedať, že stáva sa, že 83 poslancov strany SMER nemá problém napísať po jednej otázke, prípadne tých otázok je vždy ďaleko viacej od vládnych poslancov ako od opozičných. A potom pri žrebovaní, samozrejme, vyjde to, že pán premiér dostane prvé tri otázky od vládneho poslanca, čo largo znamená, keďže má obmedzený čas 15 minút, že na opozičnú otázku, teda na tú najzákladnejšiu otázku, na tú kontrolnú, pretože vládni poslanci zjavne nekontrolujú výkonnú moc a svoju výkonnú moc svojho premiéra, nezostane proste priestor. Toto nepovažujem za správne, boli tu rôzne diskusie o tom, či rozdeliť otázky na vládne a opozičné v rovnakom pomere, si stále nemyslím, že v tejto kultúre, v tejto sále to plní kontrolnú funkciu. Dokonca si myslím, že hodina otázok by mala slúžiť vyslovene iba pre opozíciu.
Podobne sa to týka interpelácií. Mikuláš Huba by vedel určite rozprávať, aké odpovede dostáva na svoje desiatky interpelácií, že tie odpovede nestoja za nič. A pritom je povinnosťou člena vlády odpovedať na to, na čo sa poslanec pýta, ale odpoveď, ktorá neobsahuje elementárne prvky odpovede a iba konštatuje nejaké fakty, nie je možné považovať za riadnu odpoveď v zmysle toho, čo káže členovi vlády ústava. Neexistuje žiadna sankcia za porušenie inštitútu interpelácií, ale iba sľub člena vlády, ktorý má dodržiavať zákony a ústavu. Ja sa pýtam, ak člen vlády nedodrží to, čo mu káže ústava, porušil alebo neporušil sľub? Dovolím si odpovedať, že, áno, porušil ho.
Ďalej, dlho sa tu stretávame s inštitútom mimoriadnej schôdze. Stáva sa to pravidlom, že vládna väčšina mimoriadnu schôdzu neodsúhlasí, jej program neodsúhlasí, mimoriadna schôdza aj keď je zvolaná dostatočným počtom poslancov, proste sa nekoná. Osobne si myslím, že ako nástroj politického boja to má svoj význam na obidvoch stranách, ale určite stojí za diskusiu hovoriť o tom, že zamietnutie návrhu programu schôdze by malo byť podľa môjho názoru aspoň kvalifikovanou väčšinou. Vtedy budeme môcť hovoriť o tom, že mimoriadna schôdza nemá žiadny význam, lebo je to politikum, ak to povedia tri pätiny všetkých poslancov. Takéto hlasovanie nie je ničím výnimočným. A myslím si, že mohli by sme určite o tom diskutovať.
Myslím si, ďalej, že účasť na rokovaní Národnej rady by mala byť napríklad pre verejného ochrancu práv ako ústavného činiteľa zabezpečená rokovacím poriadkom. Dnes to je možné, ale nie je to povinnosť tohto pléna. To, myslím si, je škoda.
Rovnako schválenie trojpätinovou väčšinou podľa mojej mienky vyžaduje aj naše rokovanie po 19.00 hodine. Je nielenže nedôstojné, ale určite to neslúži verejnej kontrole, ak sa rokuje cez noc. Je niekoľko stovák, tisícok možno desaťtisíc občanov, ktorí sledujú rokovanie parlamentu a určite mi dajú za pravdu, že po 19.00 hodine majú nášho rokovania plné zuby. A to je vlastne cieľ toho, rokovať proti noci len preto, aby bola verejná kontrola obmedzená. Nepovažujeme správnu takú úpravu, pomocou ktorej čo i len jednoduchou väčšinou viete odhlasovať pokračovanie schôdze aj po 19.00 hodine.
Určite za úpravu stojí inštitút poslaneckého prieskumu, ktorý vy, áno, posúvate vpred, ale musí tam byť poverenie výboru. Inými slovami, ak sa väčšina vo výbore zhodne, že neodsúhlasí ten prieskum, tak nebude.
Takto by som mohol pokračovať, tých pripomienok, pán podpredseda parlamentu mi dá isto za pravdu, sme mali niekoľko, ale spomeniem ešte tri z nich.
Skrátené konanie. Skrátené konanie v tomto parlamente opakovane prešlo bez toho, aby na to bol čo len deklarovaný a vysvetlený dôvod. Osobne si myslím, že ak § 89 rokovacieho poriadku, ktorý dáva prísne kritériá toho, kedy môže byť skrátené konanie, uvádza tieto kritériá, majú byť naplnené v odôvodnení predloženého návrhu na skrátené konanie. Nepamätám si riadne odôvodnené skrátené konanie.
Rovnako mali ste tu problém s predsedom NKÚ, s jeho voľbou len z toho dôvodu, že rokovací poriadok neupravoval povinnosť robiť opakovanú voľbu. Bývalý predseda NKÚ nadsluhoval takmer tri roky. Tu máte jasný dôkaz toho, že rokovací poriadok má proste medzery. Veď prijmime úpravu, ktorá povie, že ak niekto presluhuje svoje volebné obdobie, je povinnosť predsedu parlamentu vyhlásiť voľbu, dokonca na každej ďalšej schôdzi až do zvolenia, lebo očividne tuto politická kultúra nie je tak zrelá, aby dokázal vyhlásiť voľbu na každej schôdzi. Museli sme tri roky čakať na predsedu NKÚ.
Ja teda som veľmi nešťastný, keď vidím že niektoré materiály sa vytláčajú v stovkách výtlačkov a väčšina z nás, som presvedčený, drvivá väčšina z nás tie výtlačky zahadzuje do koša. Sme v modernej dobe, v modernej spoločnosti, každý z nás má počítač. Prečo neposielame dokumenty elektronicky? Myslím si, že toto stojí za úvahu, v rokovacom poriadku v § 145 vieme dať aj prednosť elektronike. Každý z nás ovláda počítač, predpokladám. A myslím, že keď sa teraz pozriem okolo seba, tak som o tom presvedčený.
Teraz sa vyjadrím k tomu zásadnému, prečo nebudem môcť hlasovať za tento návrh zákona. Viete vy prichádzate podľa môjho názoru s politickým riešením namiesto toho, aby ste prichádzali s vecným riešením, a to ešte aj ku koncu volebného obdobia, čo sa nejaví úplne správne, úplne pokojne to mohlo byť na úvod volebného obdobia. Ja si pamätám, že už v prvom roku pán predseda Paška zriadil parlamentnú komisiu pre zmenu rokovacieho poriadku, okrem iného aj pre zmenu ústavy. Tri roky to stálo, tri roky sme pozerali, ako rokovací poriadok nefunguje. Nič sme s tým neurobili. A myslím si, určite mi budete oponovať, že toto je rokovací poriadok pre budúce volebné obdobie. No minimálne podľa účinnosti od 1. 1., toto volebné obdobie sa končí až niekedy na jar, stále to bude platiť pre toto volebné obdobie. Ale aj napriek tomu, dovolím si povedať, že toto je rokovací poriadok, ktorý sa bude týkať výlučne strany SMER alebo aj jeho koaličného partnera. Podľa mňa iba veľký optimista si myslí, že po nasledujúcich voľbách nebude SMER vládnuť. Vzhľadom na, musím to povedať, egoizmus niektorých lídrov, bohužiaľ, vládu strany SMER tu budeme mať opäť a tento rokovací poriadok sa bude týkať hlavne strany SMER. A preto ja sa bojím, že my prejdeme do druhého čítania, ale niektorí obchodníci so svedomím si vyrokujú také podmienky, že ten rokovací poriadok prejde aj celým legislatívnym procesom, prejde aj s podporou niektorej opozičnej strany a budú tam len úpravy, ktoré môžu opozíciu zatlačiť do ešte väčšieho kúta. To, si myslím, nemôžeme dovoliť.
Váš návrh je, pán podpredseda parlamentu, neúprimný minimálne zo štyroch dôvodov, a to, že počas troch rokov ukazujete, že proste neplníte svoje sľuby, ktoré ste dali voličom, a iba lepíte diery, ktoré vám postupne sa ukazujú, po druhé, že s tým návrhom ste určite mohli prísť skôr, tá pracovná skupina bola už v prvom roku, teda v tom roku 2012, po tretie to je otázka, ako môže niekto pokúšať sa novelizovať rokovací poriadok, keď ho sám nedodržuje, ako som povedal, pri skrátených konaniach, dokonca pri Zbierke zákonov, ktorá ma zakazovať prílepky na tejto schôdzi, zajtra budeme mať prílepok o dépeháčke, doteraz nevieme, na čo bude znížená, pričom vy deklarujete už neviem koľko, že sú nie dobré prílepky, nepriame novelizácie, vy to aj tak robíte, a pritom to zavádzate na tej istej schôdzi, a, po štvrté, nemáte problém, nerozpakujete sa nedodržať 6-mesačnú lehotu na predloženie zákona. V preklade to je, že ak je zákon neschválený, vy nemôžete počas šiestich mesiacov predložiť ten istý zákon. Pri ústavnom zákone o ochrane verejného záujmu vy ste nedodržali tú 6-mesačnú lehotu a bez rozpakov ste ho skôr predložili do tohto pléna. A pritom ešte zavádzate etický kódex, čo je úplná pikoška, vy chcete etické normy, keď nedodržujete zákon.
Z týchto dôvodov považujem vašu snahu za neúprimnú a nemôžem ju podporiť a tak v prvom čítaní sa nepochybne zdržím hlasovania a budem presviedčať všetkých členov nášho klubu, aby urobili to isté.

Ďakujem za slovo. Stotožňujem sa, pán poslanec Kadúc, s tvojimi videniami tohto návrhu, možno okrem tej poznámky, ktorá zaznela akosi nad rámec, že teda si presvedčený, že SMER nám tu bude aj v budúcom volebnom období vládnuť. Ja osobne nezdieľam toto presvedčenie, aj keď chápem, že matematika ťa k tomuto navádza.
Ale k tej podstate. Chcem zdôrazniť tvoju výhradu, ktorá naozaj je z hľadiska nie interného fungovania Národnej rady, ale z hľadiska externých možností poslanca zásadná. A to je otázka poslaneckého prieskumu. Neraz sme sa snažili my opoziční poslanci ísť na poslanecký prieskum a plniť to, čo nám ukladá mandát. Nikdy, aspoň v rámci nášho výboru, sa nestalo, aby sme dostali takéto poverenie. A ja tu opäť čítam v § 63a, že teda poslanec tam môže ísť aj sám, nemusia to byť najmenej traja, ale musí im to schváliť výbor, čo teda považujem len za opakovanie doterajšieho stavu, že opozičný poslanec oficiálne na poslanecký prieskum podľa tohto znenia rokovacieho poriadku opäť nepôjde. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, trošku ma zarazilo to, že ste povedali, že ako určitý posun vidíte aj to, že sa bude zavádzať Etický kódex poslanca. Sám predkladateľ v úvodnom slove povedal, že bude mať silu zákona. A vám ako právnikovi mi dovoľte povedať len jednu skvostnú citáciu z tohto kódexu: „Poslanec je povinný dodržiavať Etický kódex poslanca pri plnení pracovných povinností vo verejnom živote a primerane i vo svojom súkromnom živote.“ Prosím vás pekne, mali sme tu zákon, kde sa mohli zbierať huby sporadicky a v primeranom množstve, to je jedna vec. Ja sa budem venovať v mojom vystúpení tomu, čo ste dali do tohto kódexu, ktorý má mať silu zákona. My tým budeme na hanbu celej Európy. Keď si tento kódex niekto preloží do angličtiny, tak sa nám vysmeje, celá Európa sa nám vysmeje. Budem sa tomu venovať. Čiže to ma mrzí, pán kolega, že vy ako právnik ste na tento typ formulácie povedali, že sa vám to javí ako posun. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Kadúc, nejaví sa mi ako posun, keď prijímame pravidlá, ktoré majú zlepšiť kultúru v parlamente, a legislatívny proces tak, že zaväzujeme budúcu vládu, budúci parlament, ale tohto štvorročného volebného obdobia sa to netýka. Čiže vidím v tom prvok kampane, ale žiadny faktický výsledok.
Dve poznámky považujem za dôležité.
V prvom rade stále nedokážem chápať, ako jedna strana, ktorá vládne v tejto krajine, sa nedokáže zhodnúť na tom, aby rokovací poriadok a zákon o tvorbe zákonov prišiel do parlamentu tak, aby boli aspoň zladené.
A druhá poznámka, tiež k Etickému kódexu poslanca. S veľkou nevôľou vnímam, ako chceme svetu, národu v rámci tej kampane ukázať, ako zvýšime etiku, kultúru a neviem čo všetko v parlamente etickým kódexom, keď nevieme prijať jeden účinný zákon o konflikte záujmov, lebo riešenie je to, nie tento etický kódex. Ďakujem pekne. (Potlesk.)