54. schôdza

Iba veľmi kratučko zareagujem na podávanú novelu. S podobným alebo s problémom, ktorý rieši táto novela, som sa prvýkrát stretla v podstate v petícii, ktorú podáva teraz si už nepamätám presne, či združenie, no proste ľudia, ktorí sa mordujú a trápia so svojimi blízkymi, o ktorých sa naozaj dobre, kvalitne starajú. Je to veľká záťaž pre ľudí, pre zdravých ľudí starať sa o ľudí s nejakým hendikepom. Preto sa mi naozaj zdá čudné, že sú vytvorené iné podmienky pre nadácie a iné podmienky pre ľudí, ktorí sa ešte okrem tej starostlivosti musia aktivizovať zháňaním financií častokrát na veci, ktoré dokážu reálne pomôcť v zdravotnom stave. Mám na mysli teraz, lebo o to najčastejšie ľudia žiadajú, príspevky na rehabilitáciu. Vieme, že rehabilitácie nie sú lacnou záležitosťou a často sú poskytované najmä súkromnými centrami bez nároku na úhradu poisťovňou. Takže aj toto je jeden z dôvodov, prečo veľmi kvitujem takýto návrh novely, ak bude, bola by som veľmi rada, ak by sa plénum rozhodlo ju posunúť do ďalšieho čítania, prijať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, milé kolegyne, vážení kolegovia, návrh novely zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a návrh novely školského zákona vychádza z požiadavky praxe, aby osobný asistent mohol poskytovať pomoc žiakovi alebo študentovi s ťažkým zdravotným postihnutím aj počas školského vyučovania v procese jeho vzdelávania. Týkal by sa tých žiakov s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorí majú osobnú asistenciu priznanú úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a podľa kritérií stanovených zákonom o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
Súčasne sa navrhuje, aby takýmto osobným asistentom mohol byť aj rodinný príslušník žiaka s ťažkým zdravotným postihnutím. V súčasnosti môžu v školách pôsobiť asistenti učiteľa, ktorých financovanie zabezpečuje rezort školstva, a táto alternatíva by samozrejme zostala zachovalá. Ukazuje sa však, že v mnohých prípadoch by bola pomoc osobného asistenta, najmä rodinného príslušníka vhodnejšia, efektívnejšia a komplexnejšia.
Financovanie osobných asistentov je realizované na základe peňažného príspevku na osobnú asistenciu, ktorý môže byť priznaný od 6 rokov veku, čo by korešpondovalo so začiatkom školskej dochádzky. Rozšírením možností poskytovať pomoc osobného asistenta žiakovi s ťažkým zdravotným postihnutím aj počas návštevy školy by skvalitnilo proces integrácie a vzdelávania žiakov s ťažkým zdravotným postihnutím. Tu by som chcel na záver len zdôrazniť, že tam, kde je to možné, si myslím, že sa všetci zhodneme, je dôležitá integrácia v rámci školského vzdelávania osôb so zdravotným postihnutím a práve možnosť pôsobenia rodinného príslušníka ako asistenta by výrazným spôsobom mohla takejto integrácii žiakov so zdravotným postihnutím pomôcť. Keď veľa hovoríme o tom, že je problém možnože aj vo vnímaní väčšinovej spoločnosti vo vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím, tak to vyplýva možno aj s tým, že ich vzdelávanie je dominantne segregované, a že pokiaľ by sa naše deti, boli v triedach, kde by boli aj osoby s nejakou formou zdravotného postihnutia, tak si myslím, že by to v dospelosti vnímali oveľa tolerantnejšie, empatickejšie, proste lebo by to považovali za niečo, s čím integrálne vyrastajú, či by to nielen bolo v záujme osôb zdravotne postihnutých, ale aj zdravých detí, pokiaľ by tá integrácia nebola nejaký proklamovaný cieľ, ale pokiaľ by sa napĺňala v čo najširšom slova zmysle. Samozrejme, že sú aj postihnutia, kde integrované vzdelávanie možné nie je. To je vecou, samozrejme, odborníkov, ale tam, kde možné je, ide aj o rôzne formy, samozrejme, telesného postihnutia, ale aj mentálneho, ľahšieho mentálneho postihnutia, tak tam si myslím, že by táto novela zákona, táto úprava mohla integrácii výrazne pomôcť.
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1661. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1678 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. 
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 9. novembra 2015 a gestorský výbor do 10. novembra 2015 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som, prosím vás, otvorte všeobecnú rozpravu.

Dobrý večer, už asi toho máme všetci dosť, tak sa mi zdalo, že to z miesta bude šikovnejšie, ale jasné, nebude to dlho trvať, aj preto sa mi zazdalo, že by som to stihla aj za dve minúty možno. Dúfam, že to nebude vyznievať veľmi sentimentálne, čo teraz poviem, ale inšpirovalo ma to, čo hovoril pán poslanec Lipšic o tej integrácii a o tom, ako si majú deti zvykať, k tomu, aby som vám povedala takú spomienku z tohto leta.
Pár dní som strávila v účelovom zariadení v Častej Papierničke a pamätám si ani nie tak tie deti, tie si pamätám tiež, ale úžas dospelých, ktorí sa pozerali na to, ako dieťatko možno 3-4-ročné dievčatko na vozíku a dieťa podobného veku zdravé spolu nieže komunikovali, sa spolu hrali celé dni, a nerobilo im to absolútne žiadny problém, ani jedna, ani druhá sa nepozastavovali nad tým, že tá druhá je nejaká inakšia. Čiže deťom to vôbec nevadí. A my ako rastieme, tak si zvykáme na všelijaké predsudky a na všelijaké zábrany a myslím si, že mali by sme nechať veciam slobodnejší priebeh a vývinu detí predovšetkým. Tak to je jedna vec, pre ktorú sa mi zdá dôležité povedať niečo na podporu tohto zákona aj zaň zahlasovať. 
A druhá vec je taká, že naozaj zväzujeme, šnurujeme, predpisujeme všetko možné a v tých predpisoch vôbec často nemyslíme na praktický život a na reálnych ľudí. Čiže naozaj treba menej špekulovať nad tým, ako nám tie písmená vyzerajú na papieri a viacej, čo ako sa dá zjednodušiť život ľuďom, a myslím, že ľuďom so zdravotným postihnutím osobitne, to asi netreba ani zdôrazňovať.
Takže ja, pokiaľ ma ešte niekto bude počúvať, prosím tiež o podporu tohto zákona.
Ďakujem.

Ja len už naozaj veľmi stručne. Ten príbeh, ktorý tu opísala pani poslankyňa Šípošová, samozrejme, ale zjavne súvisí s tým, že, že tie deti proste boli na seba nieže zvyknuté, ale vedia, chcem povedať to, že dieťa pokiaľ nepozná, nejakú inú, keď vidí niečo nové, tak, samozrejme, že ho to najskôr prekvapí, keď vidí dieťa, že po ulici ide černoch, tak ho to prekvapí, keď ho predtým nevidelo. Preto je tak strašne dôležité (reakcia z pléna), veď áno, ja si myslím, že áno, aj ja mám takú skúsenosť s mojimi deťmi (reakcia z pléna), ale, no malé deti, hej, ale preto je také dôležité podľa mňa, ak sa dá, tá integrácia, aby vlastne s tým deti vyrastali ako s niečím, čo je súčasťou nášho života, nášho okolia, proste, že nie všetci máme to obrovské šťastie, že sme zdraví, že sú medzi nami aj ľudia, ktorí bez vlastnej viny sú oveľa v ťažšej situácii, životnej situácii, a že je to napriek tomu normálne, a preto hovorím, že to nepomáha len zdravotne postihnutým, aby sa viac integrovali a boli potenciálne úspešnejší v živote, ale pomáha to aj tej väčšine zdravých vnímať proste prostredie okolo seba a ja som to zažil na viacerých situáciách pri kontakte a s ľuďmi a so združeniami zastupujúcimi zdravotne postihnutých, že ako je aj v tom dobrom slova zmysle väčšinová spoločnosť niekedy k potrebám zdravotne postihnutých je ignorantská, lebo proste o nich nevieme.
Ja poviem tiež len jeden príklad. Ja som pred piatimi rokmi navštívil jedno združenie, ktoré zastupuje osoby sluchovo postihnuté, nepočujúce, slabo počujúce v Nitre, volá sa to združenie EFFETA, a keď sme tak rozprávali, tak mňa tam jedna vec úplne zarazila, lebo keď mi rozprávali o tom, alebo teda že študujú na vysokých školách, aké majú problémy s tým tlmočníci. Ja som si myslel, že pre nich, aj keď nevedia rozprávať, pre nich a nepočujú, tak pre nich písané slovo, to znamená, že písať, čítať je úplne v poriadku, lebo však vidia dobre. A oni mi potom povedali, že to nie je také jednoduché, lebo pre nich je slovenčina cudzí jazyk. Pre nich je materským jazykom posunková reč. Čiže aj spôsob, ktorý mi potom ukazovali, napríklad na esemeskách, že oni úplne iným spôsobom píšu, pre nich slovenčina nie je materinský jazyk. Pre nich to je... a ja, ja, pre mňa to bolo také kontraintutívne, že v slovenčine, však písať, čítať, nie je problém. Je to problém. A tým chcem povedať, že aj v tom dobrom slova zmysle sme tým, že nepoznáme ten, to, čím musia prejsť, ako fungujú, ako žijú, tak sme v mnohých veciach viac ignorantskí a tá integrácia by mohla túto ignoráciu v nejakom rozumnom rozsahu zmenšiť.
Takže preto si myslím, že ten návrh zákona je hodný podpory.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Rokujeme o podobnom návrhu zákona už druhýkrát na tejto schôdzi, pretože prvýkrát sme rokovali síce o neskoršie schválenom, ale skôr zaradenom návrhu vládnom, ktorý tiež má ambíciu zaviesť trestnú zodpovednosť právnických osôb. Ja o tom nebudem hovoriť zoširoka, ale poviem aj kľúčové rozdiely.
Slovensko je zrejme poslednou krajinou Európskej únie, ktorá nemá zavedenú trestnú zodpovednosť právnických osôb, čo je dnes pri odhaľovaní najmä ekonomickej trestnej činnosti skôr nevyhnutnosť. Je to nevyhnutnosť v princípe z viacerých dôvodov. Jeden dôvod je, že často ekonomickú trestnú činnosť alebo ekonomická trestná činnosť je páchaná v prospech právnických osôb, a je absurdné, aby sme postihovali fyzické osoby a korporácia zostala nedotknutá. Poviem to na príklade, ktorý sa týka korupčných trestných činov.
Ak nejaká spoločnosť korumpuje vo verejnom obstarávaní, tak mi postihneme, ak teda sa nám to podarí, toho, tú fyzickú osobu, toho zamestnanca, ktorý odnesie štátnemu úradníkovi alebo politikovi ten kufrík s peniazmi. Ale on ho odnesie, aby vyhrala tá firma v tom verejnom obstarávaní, a my firmy nevieme postihnúť. Ak si pamätáte, pamätáte krach nebankových subjektov, BMG, Horizontu a tak ďalej, tak bol problém napriek tomu, že už boli trestne stíhaní predstavitelia týchto nebankových subjektov, bolo problém zablokovať ich majetok, pretože tie právnické osoby neboli stíhané a nebolo možné im zabezpečiť majetok, lebo stíhané boli len fyzické osoby. A ten majetok bol zabezpečený následne mimo trestného konania v konaní konkurznom.
Ten druhý dôvod, pre ktorý je veľmi dôležité prijať tento inštitút trestnej zodpovednosti právnických osôb, je ten, že v moderných firmách, spoločnostiach je tak, tak usporiadané difúzne riadenie, že niekedy je veľmi ťažké ustáliť za konkrétny delikt ekonomický alebo ekologický konkrétnemu človeku. Ten schváli to, ten podpíše to, ten trošku, ale nie je tam zavinenie, ktoré by bolo pričítateľné len jednej osobe ako páchateľovi alebo spolupáchateľovi, alebo účastníkovi trestného činu.
A pritom v týchto prípadoch je dôležité vyvodzovať aspoň zodpovednosť trestnoprávnu voči právnickej osobe. Samozrejme, ako vládny návrh, tak aj tento návrh predpokladá vo väčšine, vo väčšine prípadov paralelné trestné stíhanie aj právnickej osoby, aj fyzickej osoby, ktorá trestný čin v prospech právnickej osoby spáchala.
A teraz poviem tie kľúčové rozdiely, lebo ich považujem za kľúčové. Aj vládny návrh, aj náš poslanecký návrh s pánom poslancom Matovičom sa týka trestných činov korupčných, trestných činov drogových, trestných činov spočívajúcich v organizovanom zločine a je tam jeden veľký rozdiel. Náš návrh sa týka ej ekonomických trestných činov, čo je v zásade jeden z hlavných dôvodov pre zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb. Nebudem to vymenúvať, ale, ale vládny návrh vôbec nepočíta s trestnou zodpovednosťou právnických osôb napríklad pri podvode, úverovom podvode, poisťovacom podvode, subvenčnom podvode, podvodnom úpadku, zavinenom úpadku, podielnictve, čo je teda legalizácia príjmu z trestnej činnosti, zvýhodňovaní veriteľa, machinácií konkurzného a vyrovnacieho konania, marení konkurzného a vyrovnacieho konania a tak ďalej.
Poviem to na kauze Váhostav. Ak by bol prijatý vládny návrh zákona, tak po tom, čo sa udialo pri Váhostave, firma Váhostav nemôže byť trestne stíhaná, lebo vládny návrh sa nebude týkať takýchto situácií a ekonomických trestných činov, z ktorého sú predstavitelia Váhostavu podozriví. Náš návrh by umožňoval trestne stíhať aj spoločnosť Váhostav za ekonomické trestné činy, kde to podozrenie je veľmi vážne a kde bolo koniec koncov, ako je známe, už aj začaté trestné stíhanie vo veci, samozrejme, kde sú podozriví len zatiaľ predstavitelia, štatutári Váhostavu, keďže zatiaľ nemáme trestnú zodpovednosť právnických osôb.
Ja by som ešte len ku genéze na dve minúty povedal, že tento návrh zákona tu nie je prvýkrát. Ja som predložil návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb ešte ako minister spravodlivosti v rámci rekodifikácii trestných v roku 2005. Parlament vtedy túto časť rekodifikácie vypustil, bol tam veľký lobing z rôznych strán, potom som predložil osobitné návrhy následne v roku 2006. Aj tie boli zamietnuté. Potom v opozícii. Aj tie boli zamietnuté. Čiže nie je to tu prvá, prvýkrát téma, na ktorú by nikto nemyslel, práve naopak, plénum ju väčšinovo alebo dlhodobo odmietalo schváliť.
Keďže máme záväzky medzinárodné, sme v Európskej únii, tak vláda Roberta Fica v roku 2008 alebo 2009 prišla s takou koncepciou, že niečo musíme zaviesť, tak zavedieme takzvanú, čo oni nazvali nepravá trestná zodpovednosť. To znamená, že, že bolo možné právnickým osobám uložiť nie tresty, ale ochranné opatrenia. Úplne nefunkčný, nechcem ísť do podrobností, inštitút. Ja som vtedy hovoril v parlamente, to nemyslíte vážne, však to, to nebude aplikovateľné a naozaj stav je taký, že ani v jednom prípade za 6 rokov alebo 7 rokov nebol tento inštitút využitý, je úplne nefunkčný, úplne zbytočný, úplne smiešny. A vtedy som aj spomínal ten príklad, že, že vôbec ten názov, ktorý vymysleli predstavitelia vtedajšieho ministerstva spravodlivosti a vlády - nepravá trestná zodpovednosť - bol, bol smiešny, lebo to nebolo, to neumožňovalo žiadne trestné stíhanie žiadnych právnických osôb a mne to pripomenulo z oblasti kuchyne, kulinárstva ten názov, možno to poznáte, keď sa niečo nazýva nepravá treska. Nepravá treska je vlastne mrkva v majonéze, to nie je, tam nie je treska, tam nie je žiadna treska, to sa len tak volá nepravá treska. Tak toto bolo presne také, proste nepravá trestná zodpovednosť, čo vlastne nebola žiadna zodpovednosť v zmysle trestného práva, len, len teda nejaká eventualita ukladania ochranných opatrení, čo, samozrejme, že bolo v praxi úplne, úplne nerealizovateľné.
Takže z týchto dôvodov si vás dovoľujem, kolegyne, kolegovia, požiadať o podporu návrhu zákona a jeho posunutie do druhého čítania.
Ďakujem, pani predsedajúca.

Ďakujem pekne. Nutkanie predložiť nejaký procedurálny návrh je tak silné, aké ešte nebolo. Keď sa pozriem do tohto pléna, ja nevidím žiadneho vládneho poslanca, iba opozičných.
Ale, vážená pani predsedajúca a vážení, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi spravodajskú informáciu. Dovoľte mi, aby som v zmysle s § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 9. novembra 2015 a gestorský výbor do 10. novembra 2015.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
A zároveň ešte dodávam, že rozmýšľam, že čo by spravili vládni poslanci na našom mieste. Asi, asi by sa zachovali trošku inak politicky korektne, ako sme sa zachovali my, si myslím. To len taký dôvetok.
Čiže teraz, prosím, otvorte tú, tú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Dovoľte mi, kolegyne, kolegovia, aby som uviedla návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
Cieľom tohto nášho návrhu je zrušiť premlčanie trestného stíhania a výkonu trestu za trestný čin sexuálneho zneužívania, a to aj v prípade mladistvých páchateľov, teda dospelých aj mladistvých páchateľov a zároveň snaha alebo návrh predĺžiť premlčanie trestného stíhania pri trestnom čine znásilnenia a trestnom čine sexuálneho násilia do doby troch rokov po tom, čo osoba, na ktorej boli takéto trestné činy spáchané, dovŕši 18 rokov veku.
Naším zámerom je zohľadniť práva obetí v čo najväčšej možnej miere, poskytnúť zadosťučinenie za utrpenie, poníženie, zásah do osobnostných práv a za negatívne, často dlhodobé, až doživotné dôsledky takýchto trestných činov, ktoré poznačujú život nielen obetí, ale aj ich blízkych dlhodobo a mnohokrát nenávratne.
Zároveň však si myslíme, že by takáto úprava mohla aj znížiť nielen recidívu, ale ochrániť ďalšie obete pred sexuálnym zneužívaním vzhľadom k tomu, že pri neodhalení, nestíhaní, nepotrestaní páchateľov vystavujeme vlastne ďalšie obete - myslím predovšetkým na deti - páchateľom, ktorí často pracujú v povolaniach, kde s deťmi prichádzajú do styku.
Viaceré členské štáty Európskej únie vo vzťahu k obetiam sexuálneho zneužívania už prijali oveľa priaznivejšiu právnu úpravu, než aká v súčasnosti platí na Slovensku. Napríklad vo Veľkej Británii v súčasnosti sa sexuálne zneužívanie detí nepremlčiava vôbec, v Nemecku sa môže premlčať až po 30 rokoch od dosiahnutia 21 rokov veku obete, v Českej republike sa do premlčacej doby nezapočítava doba, po ktorú obeť trestného činu bola mladšia ako 18 rokov.
Je známou vecou, že obete sexuálneho zneužívania sa často odhodlajú k nahláseniu tohto závažného trestného činu až po uplynutí premlčacej doby, čo, ako som už povedala, vlastne ponecháva priestor pre páchateľov a ich beztrestnosť.
Náš zákon zakladá pozitívne sociálne vplyvy a nemá žiadny vplyv na podnikateľské prostredie. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, aj medzinárodnými a inými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Tu by som rada poznamenala, že s právom Európskej únie je vlastne v súlade, alebo bude v súlade iba čiastočne, a to najmä preto, že naše súčasné platné znenie Trestného zákona nie je v súlade s právom Európskej únie, ale viacej by som k tomu potom povedala v rozprave, do ktorej sa, pani predsedajúca, súčasne hlásim.

V pohode. Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 9. novembra 2015 a gestorský výbor do 10. novembra 2015.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

6.
Ďakujem pekne. Ja by som sa chcela vrátiť k tomu, čo som už začala aj v tom úvodnom slove, ale vlastne aj vysvetliť genézu, ako tento náš návrh vznikal a prečo ho predkladáme a prečo ho predkladáme teraz v takom znení. Prvýkrát bol podobný návrh novely Trestného zákona predložený ešte pred dvomi rokmi, myslím, mojím poslaneckým predchodcom Branislavom Škripekom a ďalšími kolegami z klubu a vrátili sme sa k nemu aj v tomto roku na jar pred prázdninami. Zákon sme vtedy stiahli z toho dôvodu, že sme sa pustili v tej verzii do takej širšej úpravy, ktorou sme chceli ulahodiť alebo splniť očakávania, nároky a to, čo predpisujú rôzne iné dokumenty, najmä smernica Európskeho parlamentu a Rady v boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu a proti detskej pornografii. Ukázalo sa, že to bola príliš veľká ambícia a že nebola veľká ochota prijať takúto rozsiahlu úpravu a preto sme vtedy zákon stiahli a sústredili sme sa teraz na to, čo nás v tejto oblasti najviac tlačí a čo si vyžaduje naozaj veľkú pozornosť nielen vzhľadom na tie všeobecne už prijaté iné právne normy v zahraničí, ale najmä preto, že práve ten trestný čin sexuálneho zneužívania detí je taký, taký veľmi latentný, veľmi zákerný a veľmi dlho poznačujúci život priamych aj nepriamych obetí.

Naším cieľom v tomto nie je iba, alebo nie je predovšetkým trestanie páchateľov, ale ochrana potenciálnych a ďalších obetí sexuálneho zneužívania. Ja som detská psychologička, okrem toho sa venujem dvadsať rokov obetiam trestných činov, čiže dovolím si povedať, že nemám ďaleko k viktimológii a z praxe viem veľmi dobre, že trestný čin sexuálneho zneužívania detí predovšetkým má výrazne, výrazne vyššiu latenciu, ako si pripúšťame. Obrazom toho sú aj diskusie, ktoré sa obávajú negatívnych dôsledkov poučovania detí o rizikách negatívnych dôsledkov na ich vývin a život a v podstate tieto, tieto obavy často ako keby viedli k zatváraniu očí.

Možnože to je v našej ľudskej prirodzenosti, že nechceme vidieť veci, ktoré nevieme jednoducho vyriešiť a ktoré nás trápia a bolia, ale zatváranie očí naozaj nepomôže nikomu, naopak, určite ohrozuje ďalšie obete a vieme to z praxe, že páchatelia tohto trestného činu možno často sú v právnom slova zmysle ospravedlniteľní zníženou zodpovednosťou alebo poruchou, psychickou chorobou, ale to nie je dôvod na to, aby sme sa nestarali o ochranu a prevenciu. Veľmi dobre vieme, že veľmi málo detí, veľmi málo detí v tom detskom veku vtedy, keď sú obeťami, keď sa to zneužívanie deje, sa priznajú, alebo povedia niekomu, zdôveria sa niekomu s tým, že sú obeťami sexuálneho zneužívania. To tie faktory, ktoré to spôsobujú, sú rôzne, záleží to veľmi od veku dieťaťa, záleží to od príbuzenského alebo iného vzťahu s páchateľom, záleží to od sociálneho prostredia, hrá tam úlohu hanba, ale aj neistota, niektoré menšie deti ani nevedia, čo sa vlastne deje, ani nevedia, že či sa to, či sa to smie alebo nesmie, alebo podvedome cítia, že to je niečo, čo sa nemá, ale nevedia, komu to majú povedať. Žiaľ, poznala som a stretla som sa aj s takými prípadmi, že často, aj keď sa zdôverili aj vlastným matkám, tak ani mamy im neuverili. Nebudem tu analyzovať tie dôvody, príčiny možné, že prečo, ale to je ešte ďalšia trauma a ešte ďalšie prehĺbenie toho poškodenia obete sexuálneho zneužívania. Sú také šťastnejšie prípady, kedy, kedy deti zabudnú na tie udalosti zo svojho detstva, alebo ich vytesnia, čo nie je to isté, vedome ich si neuvedomujú, ale oni stále, stále to funguje a u mnohých ľudí sa to prejaví spôsobom, ktorý ani možno niekedy nevedia identifikovať, niekedy k tomu pomôže len dlhodobá psychoterapia, ktorá sa snaží odstrániť na pohľad nevysvetliteľné problémy psychické pacientov v tom prípade.
Takže keď tieto deti dospejú, niekedy sa stáva, že, že sa rozhodnú možno aj pod vplyvom toho, že o veci viac vedia, aj pod vplyvom psychoterapeutického vedenia, že o tom prehovoria, najmä ak sa, a to sú tiež také prípady, že ak sa jedná o deti z jednej skupiny alebo z jednej rodiny, že sa navzájom vedia nejako podporiť, povzbudiť, no ale vlastne v našom prípade je už neskoro z hľadiska skúmania, vyšetrovania, stíhania páchateľa tohto trestného činu, pretože už je ten skutok premlčaný.

Takže práve preto prichádzame s týmto návrhom na zrušenie premlčacej doby pri trestnom čine sexuálneho zneužívania. Náš návrh sa opiera predovšetkým teda už o spomenutú smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/93 z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu a proti detskej pornografii. Táto smernica do slovenského práva nebola implementovaná dostatočne, pričom lehota implementácie uplynula 18. decembra 2013. Ministerstvo spravodlivosti pri novele trestného zákona, do ktorej čiastočne niektoré, niektoré veci z tejto smernice implementovalo, v dôvodovej správe uvádzalo, že dôležité veci a zásadné veci z tejto smernice sa budú realizovať pri transpozícii ďalšej smernice Európskeho parlamentu a Rady a to je smernica 2012/29 z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí. Ministerstvo spravodlivosti do mája tohto roku vysielalo nielen signály, ale tvrdilo, že tá smernica bude riadne transponovaná samostatným zákonom o obetiach. Sama som bola pozvaná do pracovnej skupiny, ktorá mala taký návrh pripraviť. Žiaľ, nestalo sa a už vlastne v tomto volebnom období ani ten návrh predložený byť nemôže. Je to veľmi veľká škoda, pretože nechávame naozaj napospas ľudí, ktorí už dávno majú v iných krajinách Európy a Európskej únie lepšiu ochranu a pomoc, ako u nás a vôbec nejakú aspoň.

Teda smernica o obetiach podľa mojej mienky nebola transponovaná vôbec, lehota uplynie v novembri tohto roku, ak sa nemýlim, dvadsiateho piateho, pretože vládny návrh zákona, ktorým sa na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom, ktorý bol nedávno posunutý do druhého čítania, tak ten ja za transpozíciu smernice v žiadnom prípade považovať nemôžem. A zdá sa mi to až také nedôstojné, ak sa budeme odvolávať alebo budeme dôvodiť, že sme transponovali smernicu v podstate nepriamou novelou Trestného zákona.
Okrem smernice je tu ešte ďalší dokument. Ten sme odhlasovali predvčerom, či v utorok, myslím, a to je Dohovor Rady Európy, takzvaný Lanzarotský dohovor. Účelom tohoto dohovoru je predchádzať sexuálnemu vykorisťovaniu a sexuálnemu zneužívaniu detí a bojovať proti nemu, chrániť práva detských obetí sexuálneho vykorisťovania a sexuálneho zneužívania, podporovať vnútroštátnu a medzinárodnú spoluprácu proti sexuálnemu vykorisťovaniu a sexuálnemu zneužívaniu detí. Ten dohovor, ak si spomeniete, sme schválili, myslím, že sto tridsiatimi hlasmi zo 131 prítomných.

Tak ak môžeme teraz v tomto parlamente niečo urobiť a potvrdiť, že sme vedome a zmysluplne a pri zmysloch schválili tento dohovor, tak mali by sme konzistentne prijať aspoň niektoré opatrenia, ktoré z neho priamo vyplývajú a v tomto prípade nami navrhovaná úprava je presne v intenciách Lanzarotského dohovoru, aj keď nepochybne nevyčerpáva všetko, ale ja som zástanca aspoň malých krokov, keď sa nedá všetko naraz a mali by sme naozaj podniknúť, čo vieme a čo môžeme na ochranu detí pred sexuálnym zneužívaním urobiť.
Tak ja vás, vážení kolegovia, prosím o podporu a posunutie tohto zákona, ktorý naozaj je apolitický, ktorý je iba čiastočným splnením nárokov, ktoré na nás kladú medzinárodné dokumenty. Ja vás prosím o podporu a posunutie do druhého čítania.

Ďakujem pekne. Ďakujem.