56. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, ďakujem. No, pán minister, vy ste taký stand-up komik, keď treba, občas žoviálny, občas silno arogantný, keď treba jemný, keď treba strašne arogantný, ale jedna vec, ktorá je pravdivá, je, že nie ste úplne pravdovravný človek.
Ja keď si pozrem štatistiku nášho posledného duelu, keď sme boli teda v STV-čke O päť minút dvanásť, tak z vašich výrokov bolo trinásť pravdivých, deväť nepravdivých, štyri boli zavádzanie a dva sa nedali overiť. To znamená, presne na polovicu z tej štatistiky, z tej relácie vyplýva, že každý druhýkrát, keď otvoríte ústa, tak buď klamete, zavádzate, alebo jedenkrát sa to z toho nedá overiť.
Moja štatistika, rozprával som síce menej, ale mal som deväť pravdivých výrokov, nula nepravdivých, nula zavádzania a nula sa nedala overiť. Takže zakaždým, keď som otvoril ústa, tak som vám povedal pravdivú štatistiku, pravdivý výrok a pravdivý stav o svete, ako ho poznáme, a to vy ste tam boli ako najväčší geroj minister vnútra, ktorý to celé ovláda, a ja som tam bol ten, čo išiel zastupovať slniečkarov bratislavskej kaviarne.
Tak mi tu, prosím vás, prosím vás, mi nerozprávajte o tom, že my tu klameme! Okej? Lebo aj v tomto dueli ste nedokázali povedať pravdu viac ako v päťdesiatich percentách toho, keď ste otvorili ústa.
Ďakujem veľmi pekne.

Ja by som, pán predseda, strašne rád reagoval, ale nikto nič nepovedal.
A presne aj v tomto prípade pána Poliačika na záver, on veľa hovorí, ale nikdy nič nepovie, tým pádom je to vždy pravda, to je samozrejmé. (Smiech v sále.) To je váš typický, ako celé, čo ste hovoril, bolo bezobsažné, ak toto všetko malo byť reakcia na to, čo som povedal, fakt to s vami ide dolu vodou.
Pán Viskupič, a stále vás je 24.
Ďakujem pekne. (Smiech v sále a potlesk.)

Neviem, koho je to. Tak, chlapci, už stačí. Prosím vás... (Reakcia z pléna.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

Šípošová, Janka, poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ďakujem pánovi ministrovi Kaliňákovi, že neodpovedal dlhšie na tie faktické poznámky, pretože trikrát pred tým, ako som mala vystúpiť, niekto požiadal o slovo, tak som si nebola istá, či ešte... (Minister Kaliňák si prišiel po svoje materiály k hlavnému rečníckemu pultu, hovoriac: "Prepáčte, pani poslankyňa.") No predsa len... (Zasmiatie sa rečníčky.) Ďakujem.
Takže som si nebola istá, či predsa len prídem dnes na rad, ale stalo sa.
Ja by som rada vrátila tému k tomu, čím sme začali, to znamená k návrhu, a zároveň aj k reči úvodnej pána premiéra. A začnem tým tretím bodom, o ktorom sa tu vlastne v celej rozprave vôbec nerozpráva.
A ten tretí bod, ktorý v návrhu hovoril o tom, že sú pochybnosti o správnosti, spôsobilosti, schopnosti k personálnej politike pána ministra. Argumentovalo sa tam aj podľa mňa nekompetentným menovaním riaditeľky Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie. A v reakcii pána premiéra na túto okolnosť z trojstranového textu tomu venoval dva a pol riadka a tých dva a pol riadka znie: "Problémy Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, uvedeného v návrhu skupiny poslancov, nikto neriešil 25 rokov, je nevyhnutná jeho komplexná reforma, čo sa, samozrejme, mnohým dlhoročným zamestnancom nemusí páčiť." Z tejto formulácie pre mňa vyplýva to, že nikto tomu, čo je Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, nerozumie, nevie, aké je jeho poslanie, načo bolo zriadené a prečo je dôležité nielen pre rezort školstva.
Poznamenávam, že som polovicu svojho profesionálneho života strávila buď vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie ako výskumný vedecký pracovník, ako človek zodpovedný za organizáciu a metodické riadenie výchovného poradenstva na Slovensku, celého, bola som zakladateľkou, spoluzakladateľkou viacerých dnes známych pedagogicko-psychologických poradní, ale od roku 1991 tam nie som, napriek tomu sa ma táto neznalosť a takéto odbitie tejto vážnej témy dotklo a uráža ma.
Preto by som vám rada povedala, akí ľudia vo Výskumnom ústave detskej psychológie nielen pracovali, ale akí ho zakladali a kto boli riaditelia od prvého po posledného, aby ste pochopili, že pani riaditeľka, o ktorej naozaj je pravdou, že nebola kompetentná na túto funkciu. Prečo si to myslím?
Jedným zo zakladateľov a dlhoročným podporovateľom a spolupracovníkom Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie bol profesor Anton Jurovský. Predpokladám, že mnohým z vás to meno nie je neznáme. Je to zakladateľ psychológie na Slovensku, sociálny, vývinový a poradenský psychológ, veľmi vážený a uznávaný.
Riaditeľmi tohto ústavu od začiatku, ústav bol založený v roku 1964, boli: doc. Miroslav Bažány, ktorý sa zaslúžil o inštitucionalizáciu psychológie v Československu a špeciálnej pedagogiky na Slovensku. Založil psychologické laboratórium Slovenskej akadémie vied, z ktorého sa neskôr stal Ústav československej akadémie vied. Založil Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie a štátny podnik Psychodiagnostika. Tieto tri pracoviská mali celočeskoslovenskú pôsobnosť. A Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie bol jedinečný v strednej Európe, minimálne, ak nie aj v širšom regióne.
Ďalej, medzi tých riaditeľov, ktorých vymenujem, patrili v poradí:
- Karol Adamovič, vývinový psychológ, predseda Slovenskej psychologickej spoločnosti,
- Michal Pavlovkin, psychológ a špeciálny pedagóg, ktorý skúmal psychický vývin mentálne retardovaných detí, pracoval v pedagogicko-psychologických poradniach,
- doc. Dr. Vladimír Dočkal, vývinový a pedagogický psychológ, ktorý sa venoval a venuje ešte výskumu v oblasti inteligencie a nadania, autor slovenských verzií psychologických testov a tak ďalej a
- Dr. Ľubomír Páleník, sociálny psychológ, ktorý skúmal dynamiku školských tried, kooperáciu, motiváciu a prosociálne správanie a tiež má aj pedagogické skúsenosti.
Týchto ľudí vystriedala na poste riaditeľa Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Mgr. Dáša Oravkinová, učiteľka a špeciálna pedagogička a podnikateľka, učiteľka občianskej výchovy. Nejakými postgraduálnymi kurzami sa dovzdelala v špeciálnom poradenstve a uvádzala, že má praktické skúsenosti v súkromnom poradenskom zariadení. Jej súkromné poradenské zariadenie tvorilo jednu z náplní jej podnikateľskej činnosti.
Dovolím si prečítať vám ich zaradom. Patrí tam: maloobchod v rozsahu voľných živností, veľkoobchod v rozsahu voľných živností, sprostredkovateľská činnosť v rozsahu voľných živností, sprostredkovanie nákupu a predaja nehnuteľností, prenájom nehnuteľností, požičiavanie motorových vozidiel, výroba obalov z plastov, reklamné činnosti, poskytovanie služieb v starostlivosti o dieťa s výnimkou činností spadajúcich pod zákon č. 195/98 o sociálnej pomoci, organizovanie voľného času detí a seniorov v rozsahu voľnej živnosti, výchova a vzdelávanie v súkromnom centre pedagogicko-psychologického poradenstva, upozorňujem, výchova a vzdelávanie, nie psychológia, v súkromnom centre, ktoré uvádzala ako svoju dostatočnú prax a skúsenosť a znak svojej kompetentnosti na vykonávanie funkcie riaditeľky vedeckovýskumného pracoviska. A ešte tam bola aj výroba a dodávka elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov výrobným zariadením s celkovým inštalovaným výkonom do 1 MW, ak ide o výrobu a dodávku elektriny v solárnych zariadeniach.
Takže ja keď som sa dopočula, pretože Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, ktorý vznikol v roku 1964, opakovane prechádzal rôznymi krízami a ohrozeniami, bol založený v 64. roku na základe uznesenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady a v roku 1989 bol zlúčený s vtedajším Výskumným ústavom pedagogickým práve preto, že tak ako dnes, ani vtedy pravdepodobne ľudia, ktorí mali v rukách zriaďovateľské možnosti, nerozumeli tomu, čo takéto pracovisko znamená, čo môže, ako môže pomôcť nielen školstvu.
V roku 1991 tento ústav v spolupráci s Univerzitou Komenského a Kinder Zentrum Mníchov zriadil Detské centrum, stredisko komplexnej multidisciplinárnej starostlivosti o deti s postihnutím alebo deti postihnutím ohrozené a postupne pre všetky deti so špeciálnymi edukačnými potrebami a ich rodiny. Čiže výskumný ústav tak rozšíril svoje vedeckovýskumné aktivity o priamu aplikáciu psychologických poznatkov v praxi.
V roku 2013, preskočím tie medzistupne, ktoré tiež hovorili o dôležitých poslaniach, ale v roku 2013 bol výskumný ústav poverený riešením národného projektu Komplexný poradenský systém prevencie a ovplyvňovania sociálno-patologických javov v školskom prostredí. Projekt je financovaný z Európskeho sociálneho fondu.
Pán premiér povedal, že za 25 rokov nikto neriešil problémy VÚDPaP. Ktoré problémy vlastne? Alebo to, áno, povedal to pán premiér. Ja by som bola rada, keďže on tu už nie je, pán minister, keby ste vy ich pomenovali, tie problémy, ktoré mali byť riešené, a neboli. Pomenujme ich, povedzme si, čo sa s nimi dá robiť, a riešme ich, ale takáto veta je nič. To nič nerobí. Keby sme to pomenovali a začali vymýšľať, ako to riešiť, takému postupu by som rozumela.
Keď som na začiatku leta niekedy prvýkrát počula, že pán minister uvažuje o odvolaní riaditeľa Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, bola som za ním. Pán minister mi to určite potvrdí. Opýtala som sa prečo. Povedal mi, že rád by zdynamizoval ten ústav. Nič som proti tomu nenamietala, lebo ja sama som presvedčená, že takéto veci je potrebné robiť, že ľudí treba obmieňať, aj že ľudia sami by mali obmieňať svoje možno pracovné zaradenie, že je to zdravé a prínosné aj pre spoločnosť, aj pre psychohygienu individuálnu.
Dosť krátko na to som sa teda dozvedela, že pán riaditeľ bol odvolaný a že bola vymenovaná táto pani riaditeľka, ktorá naozaj nespĺňala žiadne kritériá na riaditeľku vedeckovýskumného pracoviska takého jedinečného zamerania. Ja som sa preto zúčastnila na rokovaní výboru, školského výboru, pán predseda si spomenie tiež na to, a som na to upozornila. Mala som so sebou aj fotodokumentáciu, na ktorej som mala odfotografované knihy, ktoré pani riaditeľka Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie ako jeden zo svojich prvých počinov, našťastie, už potom na to, na ďalšie nemala veľa času, vysťahovala z knižnice, jednoducho zrušila knižnicu vedeckovýskumného pracoviska, čo teda sa zazdalo, myslím, že zvláštne aj členom školského výboru, ktorí sú nielen politikmi a poslancami, ale viacerí z nich aj akademikmi, a pochopili, že toto nie je kóšer.
Takže ja by som ešte chcela povedať aj to, reagovať aj na to, že boli tu náznaky na to, že nechodíme medzi ľudí, máme chodiť medzi ľudí. Nuž aj pracovníci Výskumného ústavu detskej psychológie, aj rodičia, ktorí ma pozvali na stretnutie a ktorí sú združení v Združení priateľov detského centra, aj tí sú ľudia, ba dokonca aj voliči, a že teda si myslím, že viem, o čom hovorím, a viem aj, o čom bola táto kauza.
Ak nikto neriešil 25 rokov problémy Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, a ako som povedala, zdá sa mi, že nikto ani nechápe ani, čo je Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, tak sa mi ešte zdá, že ktovie, či vieme, čo je to psychológia, akú má úlohu, akú má úlohu v školskom rezorte.
Na rozdiel od toho sa tu ale argumentovalo vecami, ktoré mi vyrazili dych. Argumentovalo sa virguľami, parapsychológiou. Ja si myslím, že aj medzi poslancami SMER-u, nieže si myslím, viem, sú aj psychológovia. Medzi nami všetkými sú profesori, docenti, doktori, prosím vás, ľudia, na toto nič nepoviete? My tu budeme hovoriť ako o vážnej veci, o nejakých paranormálnych javoch a budeme sa podľa nich správať, tak toto, prosím, prosím, toto nerobme!
Takže na záver. Považujem tento príklad dosadenia riaditeľky, nekompetentnej riaditeľky na toto miesto, riaditeľka bola teda nedávno aj odvolaná, ale dosadenie pani riaditeľky, bývalej, Oravkinovej, ktorá je menovkyňou finančníka Penty Jozefa Oravkina, za veľkú chybu. Ja neviem, či sú oni príbuzní, nemám, vraj nie sú, to je jedno, ale o tomto sa medzi ľuďmi hovorí. Takže prosím vás, aj toto berte do úvahy, že aj meno môže narobiť šarapatu.
Ďakujem za pozornosť.

Dobrý večer. Pani predsedajúca, pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, na úvod chcem sa vrátiť k niečomu, čo už tu začal a hovoril pán predseda vlády, keď sa pýtal, že kde je pán podpredseda Národnej rady Figeľ, a znovu sa k tomu, chcel som byť veľkorysý, že tak nebudem na prvú poznámku reagovať, a znovu sa k tomu vrátil aj pán minister vnútra.
Nuž tak pán predseda Figeľ bol riadne ospravedlnený a riadne pánovi predsedovi Národnej rady poslal ospravedlnenie, lebo dnes sa zúčastňuje s ostatnými predsedami, tuším vás to nejak vyrušilo, pán spravodajca, kde sa zúčastňuje kongresu Európskej ľudovej strany v Madride, kde sa snaží lobovať a podporovať to, čo pre Slovensko je zaujímavé v rámci Európskej ľudovej strany. A ja si myslím, že to je dôležité. A to stojí za to ospravedlnenie, ak sa takýmto spôsobom, ak sa takýmto spôsobom predseda KDH rozhodol a to môže Slovensku aj v budúcnosti pomôcť.
Ale chcel by som k veci a uviesť dva dôvody, alebo dva príbehy, ktoré vlastne mňa presvedčili k tomu, aby som tento návrh na odvolanie pána ministra Draxlera podpísal.
Ten prvý príbeh už tu bol spomínaný a je príbehom jedného človeka, jedného pracovníka inštitúcie, ktorá spadá pod ministerstvo školstva. Je to príbeh pána Kováča. A ja si myslím, že je to kľúčové, keď jeden pracovník štátnej inštitúcie má pochybnosti o tom, čo sa deje a ako sa nakladá s finančnými prostriedkami.
Pán predseda Národnej rady, pán minister, ste tvrdili, že on bol ten, ktorý zadal takýto pokyn do Štátnej pokladnice. Pre mňa, priatelia, aj pre vás, ako pre poslancov Národnej rady, by malo byť potom zaujímavé a každý by si mal položiť otázku, ak je to fakt, že to urobil. Pán minister, vy ste sa ho, aspoň stretli s ním a pýtali ste sa ho, prečo potom napísal list na Úrad vlády? Prečo napísal list ministrovi vnútra? Sám proti sebe? Prečo tak konal? Stretli ste sa vôbec s týmto človekom?
A doteraz ste nikde nevysvetlili, že ako ste konali vo vzťahu k riaditeľke. Akým spôsobom? Ak odtiaľ odišli finančné prostriedky a ak ten pracovník, ktorý podľa vás tento pokyn zadal, nakoniec napíše list a upozorní na to, že takéto niečo a že tie finančné prostriedky išli na zlý alebo na falošný, alebo neviem, jak to nazvať, na zlý účet a vy ste ani toľko neurobili, že veď už len pre vaše svedomie, aby ste sa stretli s tým človekom, že prečo a z akých dôvodov takto konal, aby ste mali istotu, aby ste mali istotu, že je to človek, ktorý ozaj pochybil a sám konal v rozpore s tým, s dobrými mravmi. Nie, vy ste to neurobili. Vy ste poslúchli podľa, zase sú tvrdenia, pani riaditeľka tvrdí, že to je na váš pokyn, vy tvrdíte, že nie, že ona vo vlastnej kompetencii, ale proste musíte cítiť, že v tomto prípade, v príbehu tohto človeka sú rozporuplné tvrdenia. Minimálne toto musíte cítiť a ja som presvedčený, že ste mali a mohli v tomto urobiť viac v organizácii, ktorú riadite a ktorá sa vám zodpovedá.
Druhý príbeh, ktorý mňa presvedčil o tom, aby som podpísal tento návrh, je príbeh učiteľov na Slovensku. Učiteľov základných a stredných škôl. Pri nástupe vašej vlády bol to pán minister Čaplovič, ktorý im sľúbil priemerný plat na úrovni 1 100 eur. Po štyroch rokoch, po tri a pol rokoch vlády vy nieže nenapĺňate, ale ani do budúceho roku sa vám nepodarilo vybojovať, ani ste nezápasili o to, aby sa aspoň k tejto hranici učitelia na Slovensku priblížili.
Ja som rozprával so svojím kolegom, ktorý mi hovoril jeden príbeh, že išiel v jednom meste okolo strednej školy, a tak sa pýtal spolusediaceho v aute, že čo tá škola má nejaké výročie alebo niečo, lebo tam bolo strašne veľa áut zaparkovaných. A ten spolusediaci hovorí, že nie, že tam je vyučovanie a študenti prišli do školy, lebo učitelia chodia MHD. Do takejto situácie sme dnes dostali učiteľov na Slovensku.
A v tomto je zaujímavé to, že sami tvrdíte, že ekonomika je dobrá dnes, že každý občan by mal pocítiť, že ekonomike na Slovensku sa darí. Preto uvádzate sociálne balíčky. A ja som za. Ale by som poprosil, pán minister, aby ste zabojovali aj za učiteľov, aby aj oni pocítili, že ekonomike sa darí, a aby ste naplnili sľub, ktorý strana SMER ústami pána Čaploviča učiteľom dávala, aby sa aspoň priblížili k tým 1 100 eurám priemernej mzdy.
A posledné, záverom, čo by som chcel povedať, lebo som hovoril, že nebudem dlho hovoriť, nuž mňa prekvapil záver vášho vystúpenia, pán minister, keď z posledných desať rokov strana SMER je vo vláde osem rokov. A po ôsmich rokoch, čo je strana SMER vo vláde, vy ako minister nominovaný stranou SMER prehlásite, že školstvo potrebuje mnoho zmien, že je potrebné, je potrebný nový model financovania škôl, že sú potrebné nové vstupné testy pre stredné školy a že je potrebné zásadné zmeny pri príprave učiteľov. Po ôsmich rokoch z posledných desiatich, čo je strana SMER vo vláde, tak si myslím, že takéto vyjadrenie nie je ani odôvodnené a nijako nesvedčí o tom, že by strana SMER v oblasti školstva, aj keby bola sama vo vláde, dokázala nejaké reformy alebo nejaké zmeny presadiť v prospech učiteľov na Slovensku aj v prospech školstva.
Preto som sa rozhodol takýto návrh nielen podpísať, ale aj podporiť hlasovaním na vaše odvolanie.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Abrhan, vy ste tu pekne ospravedlňovali pána Figeľa, že prečo tu nie je, že je v Madride, no zabudli ste dodať, že s kým je v tom Madride. Pán Figeľ je v Madride s pánom Frešom, ktorého tu prednedávnom kritizoval pán Galko, čiže to treba dodať.
Čo sa týka toho vášho vystúpenia, že pán minister neprijal alebo sa nerozprával s prepusteným, teda s týmto zamestnancom, ktorý tvrdí, že bol nespravodlivo prepustený, chcem sa spýtať, s koľkými zamestnancami, keď bol minister pán Figeľ, ktorí tvrdili, že boli nespravodlivo prepustení, sa pán Figeľ rozprával, alebo koľkých prijal? Ani jedného, čo mám vedomosť.
Čiže, pán Abrhan, najskôr skúste s kritikou do vlastných radov a potom kritizujte pána ministra.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Abrhan, no zjavne nechceš poznať pravdu, ktorá je v školstve, keď si sa pýtal, že ako môže minister školstva po štyroch rokoch vládnutia strany SMER, ktorá je sama vo vláde, pomenovávať problémy, ktoré sú. Jako problémom školstva, a to je aj vlád, ktorých ste vy boli účastní, vy ako KDH, kde ich problémom bolo to, že sa nepomenovali všetky problémy, ktoré boli v školstve, a o problémoch v školstve sa nikdy tak nehovorilo ako za tejto vlády Roberta Fica, kedy bola prerokovávaná správa o stave školstva, kde všetky politické strany vrátane tej vašej povedali, že toto je najobjektívnejšie zrkadlo, ktoré sa školstvu poskytlo za posledných dvadsať rokov. Ako ak chceme byť korektní, tak musíš priznať aj tieto fakty.
Ak sa oháňaš faktami, že sme nedodržali svoj záväzok, pokiaľ ide o platy učiteľov, áno, nás mrzí, že sa nám nepodarilo dotiahnuť platy učiteľov tak, ako sme sa predsavzali, ale zase na druhej strane nikto nemôže poprieť, že najvyššie zvyšovanie bolo za druhej Ficovej vlády v tomto období. Každý rok išli platy učiteľov hore, idú aj v roku 2016. A ak sme hovorili o tom, že je potrebné dostať plat učiteľa nad priemerný plat v národnom hospodárstve, objektívne musíš uznať, že dnes podľa makročísiel, ktoré sú zo Štatistického úradu, je priemerný plat učiteľa v regionálnom školstve nad priemerným platom v národnom hospodárstve. A náš cieľ, ku ktorému sme sa prihlásili, že musí byť nad priemerným platom vysokoškolsky vzdelaného zamestnanca v národnom hospodárstve, na tomto cieli pracujeme a určite sa k nemu hlásime.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec, ja mám tiež tú česť byť na jednej akadémii a trošku si dovolím povedať, že poznám tú situáciu, ktorá je v školstve aj v ohľade istej štruktúry. Ten tvoj prejav, ktorý bol nesmierne čierny, proste haníš, haníš, haníš všetko, ako keby všetko bolo čierne. Ja teraz nechcem hovoriť o tom, že prečo isté veci sa neriešili skôr a dnes sa všetko hádže na hlavu pána ministra školstva v súčasnosti, ktorý tu sedí.
Proste haníš, haníš, haníš, je to strašne čiernobiele. Naozaj si nespomenieš na jednu pozitívnu vec, ktorú by si vedel povedať, že sa za posledné roky ako spravila? Naozaj je to všetko také čierne? A potom, keď je to tak, pýtam sa, kedy si bol naposledy na nejakej vysokej škole a kedy si sa oboznámil skutočne s tým životom tej vysokej školy aj z hľadiska istej organizácie vyučovania, aj z hľadiska istej organizácie pedagogického zboru a týchto výsledkov, ktoré sú tu nepomerne iné, ako boli pred tromi, piatimi, siedmimi rokmi? Kedy si sa bol pozrieť na poslednej vysokej škole? Prídi, skutočne prídi pozrieť sa, prídi za mnou. Ja ti veľmi rád ukážem tú školu, na ktorej pôsobím ja, a veľmi rád ti ukážem, aj čo všetko sa zmenilo na tej škole za posledné roky.
Toto sa mi zdá neuveriteľne nekorektné, takýmto spôsobom hádzať všetko do jedného vreca len preto, že som vlastne v opozícii, a len preto, že teraz je to také milé to robiť preto, lebo sa to žiada, aby vy v opozícii ste boli nesmierne kritickí, a dovolím si tvrdiť, že ani neviete často prečo.

Ďakujem pekne, začnem od posledného rečníka.
Pán predseda Jarjabek, ďakujem veľmi pekne za pozvanie, veľmi rád ho prijmem. A pokiaľ hovoríte o čiernom prejave, no tak veď zapadá do logiky toho, ako som vystupoval. Ja som povedal, že ja nechcem hodnotiť školstvo, ale že hovorím o svojich dôvodoch, prečo som podpísal návrh na odvolanie ministra. Vy ste si predstavovali, že ja prídem a poviem, že, áno, uvediem dôvody, prečo chcem odvolať ministra, a budem teda chváliť, že toto urobil dobre, toto urobil dobre, toto urobil dobre? Veď to by nemalo vnútornú logiku. Ak hovorím o svojich dôvodoch, prečo som podpísal odvolanie, no tak musia byť negatívne tie dôvody, to je logické. Aspoň mne to tak logicky pripadá.
Ďalej, pán poslanec Martvoň, no, áno, nie som schopný v tak krátkom čase teraz vymenovať všetkých, ktorí sú v Madride, ale je tam aj pani kancelárka Merkelová, ak chcete vedieť. Čiže aj s ňou bude rozprávať, ale neviem ešte kto všetkým, ale opýtam sa predsedu a potom vám môžem ten zoznam dať, aby ste boli uspokojený.
A čo sa týka prepúšťania, no tak samozrejme, že pokiaľ by bolo podozrenie za vlády, keď bol ministrom pán minister Figeľ, že niektorý štátny úradník chcel prekaziť zbytočne presun finančných prostriedkov, tak aspoň s tým človekom by sa stretol, lebo vy jemu práve vyčítate to, že sa snažil šetriť verejné zdroje. A toto je práve opačný rozdiel.
Pán poslanec Petrák, problémy školstva. No veď hovorme o nich, ale ten fakt neviete zaprieť, že z posledných desiatich rokov osem rokov je vo vláde strana SMER. Či sa vám to páči, alebo nie, čiže najväčšiu zodpovednosť v tomto nesie strana SMER a tú momentálne reprezentuje pán minister. Či sa to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, rozmýšľal som pred pár hodinami, či v tejto rozprave budú uvedené všetky dôvody a mám za to, keďže sme tu boli niekoľkokrát spočítaní, niekoľkokrát zvážení a odmeraní, čo sa opozičných poslancov týka, tak som vyhodnotil, že je veľmi dobré vysvetliť niektoré možno aj osobné dôvody toho, prečo sme pristúpili ku kroku odvolávania ministra školstva a prečo aj na základe ťažkostí a na základe váhy argumentov sa vývoj tejto schôdze uberá k tomu, že pravdepodobne hlasovanie o odvolaní ministra, čo sa opozičných radov týka, bude zotrvávať na dôvodoch, ktoré boli uvedené v žiadosti o zvolaní schôdze.
Ja som vyjadril na výbore pre médiá a kultúru, ktorý prebehol, a bolo hlasovanie, určitú mieru skepsy k tomu, že či dôvody vymenované v žiadosti by mali viesť k inštitútu odvolávania ministra a či skôr by nemal byť zvolený inštitút mimoriadnej schôdze, aby sme sa z jedného pohľadu k bežiacemu procesu vyšetrovania a k ďalším dvom otázkam, ktoré by možno zniesli parlamentnú debatu, aby vypadli argumenty z nej, či už sa bude jednať o personálne otázky na ministerstve, alebo príbeh IUVENTY.
Snažil som sa možno aj v dobrej viere apelovať na podpredsedu parlamentu, ktorého v kultúrnom výbore máme, pána Číža, ktorý sa často štylizuje do polohy odborného právnika, a vieme, že máme otvorený rokovací poriadok, aby sme niečo s rokovacím poriadkom a s inštitútom mimoriadnej schôdze urobili, a to preto, aby možno aj z niektorých vyjadrení vyplývajúca oprávnená kritika ohľadom devalvácie inštitútu o odvolávaní ministra alebo premiér jej používania nebola devalvovaná.
Na základe toho ale čo v debate zaznelo, tu sa budem asi opakovať po niektorých kolegoch, ktorí hovorili, že síce nepodpísali schôdzu, ale pod prebiehajúcou debatou by ju podpísali aj trikrát, myslím, že to hovoril pán poslanec Kvasnička a podobne, si myslím, že koniec koncov záver tejto debaty bude hovoriť o tom, že k odvolaniu predsa len malo prísť.
Spomeniem tri vystúpenia, ktoré dimenzujú debatu o tom, či prišlo, alebo neprišlo k ministerskému zlyhaniu, či monokraticky riadený orgán, ktorý môže byť vystavený len a len tzv. politickej zodpovednosti a či za personálne otázky alebo vyvodenie priamej zodpovednosti pri nominovaní ľudí, ktorí boli zainteresovaní pre asi najviac pertraktovanej kauze 460-tisícového úniku alebo jej poukázania na falošný účet, sú dôvodmi na odvolanie ministra. A chcel by som doplniť ešte možno jeden, ktorý v debate nezaznel.
Tie tri vystúpenia, čiže premiér, minister školstva a minister vnútra, mali ako keby priezračnou lajnou ťahaný motív, že treba z tejto schôdze urobiť absurdnú schôdzu, resp. pomenovať absurdné dôvody, odviesť pozornosť a nebaviť sa o tej základnej podstate, prečo tak k tvrdému inštitútu, ktorý rokovací poriadok Národnej rady pozná, a to je odvolávanie ministrov, nakoniec prichádza.
Vyjadrili sme sa viacerí, možno počas faktických poznámok, že označovať kontrolnú právomoc Národnej rady za absurdnú a tváriť sa, že opozícia si neplní svoju úlohu, a v tomto prípade si ju plní do dôsledkov, je falošná hra. Falošná hra preto, že na toto máme právo. Pod tlakom mnohých okolností vyznieva, že sa mnohé procesy spustili len a len na základe toho, že niekto dokázal pomenovať veci pravým menom. Nechcem sa vracať k trom dôvodom, pretože mne počas schôdze pribudol aj ďalší, a to bol dôvod, ktorým podľa mňa nezvládnutý proces, ktorý nakoniec vyústil do ospravedlnenia ministra, tzv. RIS-ky, alebo rezortného informačného systému, ktorý od roku 2009 po dnes deň stál, myslím, 12-tisíc mil. eur, je jedným z ďalších manažérskych zlyhaní. Ja si totiž nemyslím, že vládnuť a uplatňovať jednostranícku vládu aj takým spôsobom, že sa budú pri poste jedného ministra striedať nominanti a my potom ako keby sme nemali právo hovoriť, že tu je nejaká kontinuita počas jedného volebného obdobia a mali by sme si dávať opatrné vyjadrenia k tomu, čo sa za tie štyri roky alebo tri a pol roka urobilo, mali by sme si dávať nejaké servítky pred ústa alebo nepomenovávať veci pravým menom, toto je takisto jedna z tých absurdít alebo falošností, ktorá v debate zaznieva.
Ja si myslím, že manažérske zvládnutie a dobeh procesu RIS-ky alebo rezortného informačného systému je manažérskym zlyhaním a z hľadiska čiastočnej váhy z dôvodov, ktoré boli pomenované aj predtým, môžu viesť k pozývaniu alebo vyzývaniu ministra na prijatie politickej zodpovednosti.
Chcel by som povedať, že k otázke č. 3, k personálnej politike ministra Draxlera, ku ktorej sa vyjadroval predchádzajúci exminister Fronc, je vec viac-menej jasná.
Pán poslanec Hlina rozprával o IUVENTE alebo o Ekoiuvente, dokonca pán poslanec Huba dosť so znalosťou veci a s historickým dôvodom a dvaja predkladatelia sa venovali 460-tisícovému úniku finančných prostriedkov, a napriek tomu mne zostali dve otázky, ktoré chcem položiť, a myslím si, že aj na základe vystúpenia oboch ministrov nastala len viac-menej hmla.
Ja by som sa chcel opýtať, že ak sme v nejakom štádiu vyšetrovania, či už disponujeme informáciami, kto mohol zosnovať tento podvodný príbeh, či vôbec poznáme, ak je ten falošný účet už identifikovaný, či poznáme, kto je ten prijímateľ, akým spôsobom sa nastavili mechanizmy, aby sa takýmto procesom predchádzalo, pretože doteraz sme sa bavili iba o tom, že jeden, na konci celého radu, človek bol prepustený z práce, a hlavne by som chcel vedieť, že aké mechanizmy v rámci MPC-čka, ak zostala personálna nominácia priamo v gescii ministra školstva, čiže aké opatrenia boli prijaté, aby sa nestávalo, že nejaké štátne inštitúcie budú poukazovať prostriedky na falošné účty alebo účty, ktoré boli v procese vyplatenia faktúr zmenené.
Toto som sa nedozvedel a dokonca som sa ani nedozvedel, ak prebieha živé konanie a vystúpi minister vnútra, myslel som, že pre potreby tohto pléna zadefinuje posun v tom, že či už vieme identifikovať človeka, ktorý túto podvodnú transakciu zorganizoval, alebo v akom štádiu to vyšetrovanie je. Blížime sa ku koncu, neblížime sa ku koncu. Jediná medializovaná informácia bola o tom, že finančné prostriedky sa navrátili. Čiže stále pre mňa zostáva otvorená otázka, prečo to trvá tak dlho. Lebo potrebovali by sme identifikovať ľudí, ktorí to zorganizovali a kto vlastní účet, na ktorý boli finančné prostriedky previazané.
Otázky okolo firmy Kvant a to, čo som sa ja osobne dozvedel až na tejto schôdzi, že toto sa zopakovalo, že nie je prvýkrát, kedy sa niekto snažil pri platení finančných prostriedkov z verejných zdrojov pre túto firmu, že už tento príbeh je vlastne z hľadiska nich poznaný a opakovaný a stalo sa to druhýkrát, je pre mňa takisto závažná situácia, lebo predpokladám, že reálne a preventívne opatrenia prijaté neboli.
Čiže z mojich osobných dôvodov, keďže som nedostal uspokojivé odpovede ani z vystúpení ministrov, dokonca obhajoba z hľadiska poslancov vládnej strany, ktorí majú, predpokladám, viac informácií, sa diala viac-menej v rozmedzí atakov alebo osobných útokov na poslancov opozície, si myslím, že dôvody na odvolanie ministra trvajú.
Ak príde o niekoľko minút k hlasovaniu, ja návrh podporím a dúfam, že budúcnosť ukáže to, že je kontrolná právomoc parlamentu tým žiadaným prvkom pre parlamentnú demokraciu a nebudeme parlamentnú demokraciu a toto ctené plénum znevažovať s tým, že budeme otvárať tento typ schôdze tým, že ho nazveme absurdnými.
Myslím si, že toto bol od jedného vysokého predstaviteľa tohto štátu ten najväčší fail. A ja si vážim kolegyne, kolegov z akéhokoľvek politického spektra natoľko, že ak iniciujú nejaké konanie, ktoré má vo svojom podtitule hľadanie pravdy, nedovolím si nazývať ich konanie absurdným.
Preto si myslím, že v tejto atmosfére, ktorú som niekoľkokrát pomenoval vo svojich faktických poznámkach, a to je atmosféra strachu, je evidentné, že niekto sa nebojí, prišiel s návrhom, presadil ho, oslovil 33 kolegov, a preto sme mohli vniesť svetlo do veľmi zamotanej a mlživej situácie ohľadom riadenia ostatného ministra na poste ministra školstva.
Ďakujem za pozornosť.

Budem veľmi krátko, lebo podľa mňa to naše celopopoludňajšie úsilie si to zaslúži, teda aspoň úsilie niektorých. A chcela by som krátko zhrnúť všetky informácie, ktoré tu boli uvedené.
Vadí nám, že pán Kováč bol bez akýchkoľvek dôkazov vyhodený. Vadím nám, že tá, ktorá bola kompetentná, ktorej podpisy figurujú všade, generálna riaditeľka dosadená ministrom Draxlerom, nemá z toho absolútne žiaden postih. Naďalej teda šéfuje MPC. V minulosti táto osoba hrubo porušila pracovnú disciplínu na ministerstve školstva, ten trest ju neminul, stala sa z nej šéfka MPC, generálna riaditeľka.
Ten projekt, aby sme neriešili iba to, že peniaze odišli na falošný účet, je celý zvláštny. Celý projekt, ktorý mal spôsobiť to, že deti v rómskych osadách dostanú socializačné balíčky. Poviem vám prečo.
Firme Kvant sa takáto vec s tým údajne falošným účtom stala aj v minulosti, podľa informácií, ktoré sa dostali k pánovi Kováčovi.
Po druhé, firma Kvant sídli na Matematicko-fyzikálnej fakulte, rieši konštrukciu, výrobu, úpravu prístrojov v oblasti fyzikálnej elektroniky, optiky, didaktických pomôcok, meranie, expertízne rozbory v oblasti fyzikálnej elektroniky a optiky, poradenskú a lektorskú činnosť. A táto firma vyhrá verejné obstarávanie na socializačné balíčky pre rómske deti. To je zvláštne. Zabalí im tam zubnú kefku, zubnú pastu a pošle to na školy. Niektoré školy to dostali takto, niektoré školy to nedostali vôbec. Kontrola je, samozrejme, veľmi ťažká, pretože riaditelia sa boja hovoriť.
Ďalší projekt PRINED, o ktorom som vám hovorila, to bolo detto práca, teda s deťmi s MRK. Ten projekt sa realizoval tiež cez MPC, boli tam všelijaké falošné školenia, kde samotný školiteľ povie, že, počúvajte, to je jedno, toto nemá žiadnu pridanú hodnotu, ale treba čo najrýchlejšie vystaviť faktúry a vyčerpať peniaze. Tie peniaze sa čerpajú asi tak, že odborní zamestnanci, ktorí naozaj niečo robia, dostanú 9-tisíc eur ročne, asistentka manažéra dostáva 21 200 eur ročne a nadriadený ten súdružky asistentky má 33-tisíc eur ročne. Takto sa u nás realizujú projekty! A aj za toto nesie v konečnom dôsledku zodpovednosť minister Draxler.
Ja som hovorila o dvoch projektoch. Viem o ďalšom národnom projekte v objeme 23 mil. eur, kde sú podivuhodné verejné obstarávania, ktoré sa začali pripravovať ešte pred tým, ako bola vôbec podpísaná zmluva o nenávratnom finančnom prostriedku.
Ja si myslím, že oni potrebovali pri tom prevalení 460-tisíc rýchlo popraviť niekoho. Popravili pána Kováča len preto, aby sa veci upratali pod koberec, aby do toho nikto neštuchal, pretože v MPC sa dejú oveľa horšie veci, oveľa horšie veci, ako je to, že niekto poslal 460-tisíc na nejaký falošný projekt.
Summa summarum, ja si myslím, že povedané bolo dosť na to, aby bol odvolaný nielen minister školstva, ale ešte aj ďalší, čo tu aj vystupovali na čele s premiérom Robertom Ficom. Dnes tu máme ale pána Draxlera, matematika nás asi nepustí. Ctení kolegovia, ja pevné verím, že aspoň opozícia tento návrh podporí.
Ale čo chcem povedať, je to, že je vlastne jedno, že či ho odvolávame alebo či ho neodvoláme, pretože po ňom aj tak nastúpi ďalší a tá mašinéria, ktorá takýmto spôsobom spravuje eurofondy, proste pôjde ďalej.
Keď sa tu niekto pýtal, prečo nemáme odborných pracovníkov na školách, špeciálnych pedagógov, psychológov, prečo tu nie sú tabuľkovo platení ľudia, ktorí sú v systéme a nie v nejakých projektoch, nuž práve preto. Nuž práve preto, pretože by sa nedali tunelovať tie eurofondy. Zrazu by to bolo všetko transparentnejšie.
Ja by som chcela len jedno, že či už sa nám podarí, alebo nepodarí odvolať pána ministra, ja by som chcela, aby sa skutočne zamyslel nad tým, či bolo dobré, vhodné, férové a spravodlivé vyhodiť na ulicu pána Kováča a či je v poriadku, že sa mu teraz vyhráža ešte aj trestnoprávnymi dôsledkami.
Ďakujem.