56. schôdza

Pán poslanec Poliačik.

Ďakujem veľmi pekne, ďakujem. No, pán minister, vy ste taký stand-up komik, keď treba, občas žoviálny, občas silno arogantný, keď treba jemný, keď treba strašne arogantný, ale jedna vec, ktorá je pravdivá, je, že nie ste úplne pravdovravný človek.
Ja keď si pozrem štatistiku nášho posledného duelu, keď sme boli teda v STV-čke O päť minút dvanásť, tak z vašich výrokov bolo trinásť pravdivých, deväť nepravdivých, štyri boli zavádzanie a dva sa nedali overiť. To znamená, presne na polovicu z tej štatistiky, z tej relácie vyplýva, že každý druhýkrát, keď otvoríte ústa, tak buď klamete, zavádzate, alebo jedenkrát sa to z toho nedá overiť.
Moja štatistika, rozprával som síce menej, ale mal som deväť pravdivých výrokov, nula nepravdivých, nula zavádzania a nula sa nedala overiť. Takže zakaždým, keď som otvoril ústa, tak som vám povedal pravdivú štatistiku, pravdivý výrok a pravdivý stav o svete, ako ho poznáme, a to vy ste tam boli ako najväčší geroj minister vnútra, ktorý to celé ovláda, a ja som tam bol ten, čo išiel zastupovať slniečkarov bratislavskej kaviarne.
Tak mi tu, prosím vás, prosím vás, mi nerozprávajte o tom, že my tu klameme! Okej? Lebo aj v tomto dueli ste nedokázali povedať pravdu viac ako v päťdesiatich percentách toho, keď ste otvorili ústa.
Ďakujem veľmi pekne.

S reakciou na faktické poznámky pán podpredseda vlády, minister vnútra, nech sa páči.

Ja by som, pán predseda, strašne rád reagoval, ale nikto nič nepovedal.
A presne aj v tomto prípade pána Poliačika na záver, on veľa hovorí, ale nikdy nič nepovie, tým pádom je to vždy pravda, to je samozrejmé. (Smiech v sále.) To je váš typický, ako celé, čo ste hovoril, bolo bezobsažné, ak toto všetko malo byť reakcia na to, čo som povedal, fakt to s vami ide dolu vodou.
Pán Viskupič, a stále vás je 24.
Ďakujem pekne. (Smiech v sále a potlesk.)

Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Šípošová, nech sa páči, máte slovo. Pripraví sa pán predseda klubu KDH Abrhan. (Ruch v sále.)

Neviem, koho je to. Tak, chlapci, už stačí. Prosím vás... (Reakcia z pléna.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

Šípošová, Janka, poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ďakujem pánovi ministrovi Kaliňákovi, že neodpovedal dlhšie na tie faktické poznámky, pretože trikrát pred tým, ako som mala vystúpiť, niekto požiadal o slovo, tak som si nebola istá, či ešte... (Minister Kaliňák si prišiel po svoje materiály k hlavnému rečníckemu pultu, hovoriac: "Prepáčte, pani poslankyňa.") No predsa len... (Zasmiatie sa rečníčky.) Ďakujem.
Takže som si nebola istá, či predsa len prídem dnes na rad, ale stalo sa.
Ja by som rada vrátila tému k tomu, čím sme začali, to znamená k návrhu, a zároveň aj k reči úvodnej pána premiéra. A začnem tým tretím bodom, o ktorom sa tu vlastne v celej rozprave vôbec nerozpráva.
A ten tretí bod, ktorý v návrhu hovoril o tom, že sú pochybnosti o správnosti, spôsobilosti, schopnosti k personálnej politike pána ministra. Argumentovalo sa tam aj podľa mňa nekompetentným menovaním riaditeľky Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie. A v reakcii pána premiéra na túto okolnosť z trojstranového textu tomu venoval dva a pol riadka a tých dva a pol riadka znie: "Problémy Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, uvedeného v návrhu skupiny poslancov, nikto neriešil 25 rokov, je nevyhnutná jeho komplexná reforma, čo sa, samozrejme, mnohým dlhoročným zamestnancom nemusí páčiť." Z tejto formulácie pre mňa vyplýva to, že nikto tomu, čo je Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, nerozumie, nevie, aké je jeho poslanie, načo bolo zriadené a prečo je dôležité nielen pre rezort školstva.
Poznamenávam, že som polovicu svojho profesionálneho života strávila buď vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie ako výskumný vedecký pracovník, ako človek zodpovedný za organizáciu a metodické riadenie výchovného poradenstva na Slovensku, celého, bola som zakladateľkou, spoluzakladateľkou viacerých dnes známych pedagogicko-psychologických poradní, ale od roku 1991 tam nie som, napriek tomu sa ma táto neznalosť a takéto odbitie tejto vážnej témy dotklo a uráža ma.
Preto by som vám rada povedala, akí ľudia vo Výskumnom ústave detskej psychológie nielen pracovali, ale akí ho zakladali a kto boli riaditelia od prvého po posledného, aby ste pochopili, že pani riaditeľka, o ktorej naozaj je pravdou, že nebola kompetentná na túto funkciu. Prečo si to myslím?
Jedným zo zakladateľov a dlhoročným podporovateľom a spolupracovníkom Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie bol profesor Anton Jurovský. Predpokladám, že mnohým z vás to meno nie je neznáme. Je to zakladateľ psychológie na Slovensku, sociálny, vývinový a poradenský psychológ, veľmi vážený a uznávaný.
Riaditeľmi tohto ústavu od začiatku, ústav bol založený v roku 1964, boli: doc. Miroslav Bažány, ktorý sa zaslúžil o inštitucionalizáciu psychológie v Československu a špeciálnej pedagogiky na Slovensku. Založil psychologické laboratórium Slovenskej akadémie vied, z ktorého sa neskôr stal Ústav československej akadémie vied. Založil Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie a štátny podnik Psychodiagnostika. Tieto tri pracoviská mali celočeskoslovenskú pôsobnosť. A Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie bol jedinečný v strednej Európe, minimálne, ak nie aj v širšom regióne.
Ďalej, medzi tých riaditeľov, ktorých vymenujem, patrili v poradí:
- Karol Adamovič, vývinový psychológ, predseda Slovenskej psychologickej spoločnosti,
- Michal Pavlovkin, psychológ a špeciálny pedagóg, ktorý skúmal psychický vývin mentálne retardovaných detí, pracoval v pedagogicko-psychologických poradniach,
- doc. Dr. Vladimír Dočkal, vývinový a pedagogický psychológ, ktorý sa venoval a venuje ešte výskumu v oblasti inteligencie a nadania, autor slovenských verzií psychologických testov a tak ďalej a
- Dr. Ľubomír Páleník, sociálny psychológ, ktorý skúmal dynamiku školských tried, kooperáciu, motiváciu a prosociálne správanie a tiež má aj pedagogické skúsenosti.
Týchto ľudí vystriedala na poste riaditeľa Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Mgr. Dáša Oravkinová, učiteľka a špeciálna pedagogička a podnikateľka, učiteľka občianskej výchovy. Nejakými postgraduálnymi kurzami sa dovzdelala v špeciálnom poradenstve a uvádzala, že má praktické skúsenosti v súkromnom poradenskom zariadení. Jej súkromné poradenské zariadenie tvorilo jednu z náplní jej podnikateľskej činnosti.
Dovolím si prečítať vám ich zaradom. Patrí tam: maloobchod v rozsahu voľných živností, veľkoobchod v rozsahu voľných živností, sprostredkovateľská činnosť v rozsahu voľných živností, sprostredkovanie nákupu a predaja nehnuteľností, prenájom nehnuteľností, požičiavanie motorových vozidiel, výroba obalov z plastov, reklamné činnosti, poskytovanie služieb v starostlivosti o dieťa s výnimkou činností spadajúcich pod zákon č. 195/98 o sociálnej pomoci, organizovanie voľného času detí a seniorov v rozsahu voľnej živnosti, výchova a vzdelávanie v súkromnom centre pedagogicko-psychologického poradenstva, upozorňujem, výchova a vzdelávanie, nie psychológia, v súkromnom centre, ktoré uvádzala ako svoju dostatočnú prax a skúsenosť a znak svojej kompetentnosti na vykonávanie funkcie riaditeľky vedeckovýskumného pracoviska. A ešte tam bola aj výroba a dodávka elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov výrobným zariadením s celkovým inštalovaným výkonom do 1 MW, ak ide o výrobu a dodávku elektriny v solárnych zariadeniach.
Takže ja keď som sa dopočula, pretože Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, ktorý vznikol v roku 1964, opakovane prechádzal rôznymi krízami a ohrozeniami, bol založený v 64. roku na základe uznesenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady a v roku 1989 bol zlúčený s vtedajším Výskumným ústavom pedagogickým práve preto, že tak ako dnes, ani vtedy pravdepodobne ľudia, ktorí mali v rukách zriaďovateľské možnosti, nerozumeli tomu, čo takéto pracovisko znamená, čo môže, ako môže pomôcť nielen školstvu.
V roku 1991 tento ústav v spolupráci s Univerzitou Komenského a Kinder Zentrum Mníchov zriadil Detské centrum, stredisko komplexnej multidisciplinárnej starostlivosti o deti s postihnutím alebo deti postihnutím ohrozené a postupne pre všetky deti so špeciálnymi edukačnými potrebami a ich rodiny. Čiže výskumný ústav tak rozšíril svoje vedeckovýskumné aktivity o priamu aplikáciu psychologických poznatkov v praxi.
V roku 2013, preskočím tie medzistupne, ktoré tiež hovorili o dôležitých poslaniach, ale v roku 2013 bol výskumný ústav poverený riešením národného projektu Komplexný poradenský systém prevencie a ovplyvňovania sociálno-patologických javov v školskom prostredí. Projekt je financovaný z Európskeho sociálneho fondu.
Pán premiér povedal, že za 25 rokov nikto neriešil problémy VÚDPaP. Ktoré problémy vlastne? Alebo to, áno, povedal to pán premiér. Ja by som bola rada, keďže on tu už nie je, pán minister, keby ste vy ich pomenovali, tie problémy, ktoré mali byť riešené, a neboli. Pomenujme ich, povedzme si, čo sa s nimi dá robiť, a riešme ich, ale takáto veta je nič. To nič nerobí. Keby sme to pomenovali a začali vymýšľať, ako to riešiť, takému postupu by som rozumela.
Keď som na začiatku leta niekedy prvýkrát počula, že pán minister uvažuje o odvolaní riaditeľa Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, bola som za ním. Pán minister mi to určite potvrdí. Opýtala som sa prečo. Povedal mi, že rád by zdynamizoval ten ústav. Nič som proti tomu nenamietala, lebo ja sama som presvedčená, že takéto veci je potrebné robiť, že ľudí treba obmieňať, aj že ľudia sami by mali obmieňať svoje možno pracovné zaradenie, že je to zdravé a prínosné aj pre spoločnosť, aj pre psychohygienu individuálnu.
Dosť krátko na to som sa teda dozvedela, že pán riaditeľ bol odvolaný a že bola vymenovaná táto pani riaditeľka, ktorá naozaj nespĺňala žiadne kritériá na riaditeľku vedeckovýskumného pracoviska takého jedinečného zamerania. Ja som sa preto zúčastnila na rokovaní výboru, školského výboru, pán predseda si spomenie tiež na to, a som na to upozornila. Mala som so sebou aj fotodokumentáciu, na ktorej som mala odfotografované knihy, ktoré pani riaditeľka Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie ako jeden zo svojich prvých počinov, našťastie, už potom na to, na ďalšie nemala veľa času, vysťahovala z knižnice, jednoducho zrušila knižnicu vedeckovýskumného pracoviska, čo teda sa zazdalo, myslím, že zvláštne aj členom školského výboru, ktorí sú nielen politikmi a poslancami, ale viacerí z nich aj akademikmi, a pochopili, že toto nie je kóšer.
Takže ja by som ešte chcela povedať aj to, reagovať aj na to, že boli tu náznaky na to, že nechodíme medzi ľudí, máme chodiť medzi ľudí. Nuž aj pracovníci Výskumného ústavu detskej psychológie, aj rodičia, ktorí ma pozvali na stretnutie a ktorí sú združení v Združení priateľov detského centra, aj tí sú ľudia, ba dokonca aj voliči, a že teda si myslím, že viem, o čom hovorím, a viem aj, o čom bola táto kauza.
Ak nikto neriešil 25 rokov problémy Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, a ako som povedala, zdá sa mi, že nikto ani nechápe ani, čo je Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, tak sa mi ešte zdá, že ktovie, či vieme, čo je to psychológia, akú má úlohu, akú má úlohu v školskom rezorte.
Na rozdiel od toho sa tu ale argumentovalo vecami, ktoré mi vyrazili dych. Argumentovalo sa virguľami, parapsychológiou. Ja si myslím, že aj medzi poslancami SMER-u, nieže si myslím, viem, sú aj psychológovia. Medzi nami všetkými sú profesori, docenti, doktori, prosím vás, ľudia, na toto nič nepoviete? My tu budeme hovoriť ako o vážnej veci, o nejakých paranormálnych javoch a budeme sa podľa nich správať, tak toto, prosím, prosím, toto nerobme!
Takže na záver. Považujem tento príklad dosadenia riaditeľky, nekompetentnej riaditeľky na toto miesto, riaditeľka bola teda nedávno aj odvolaná, ale dosadenie pani riaditeľky, bývalej, Oravkinovej, ktorá je menovkyňou finančníka Penty Jozefa Oravkina, za veľkú chybu. Ja neviem, či sú oni príbuzní, nemám, vraj nie sú, to je jedno, ale o tomto sa medzi ľuďmi hovorí. Takže prosím vás, aj toto berte do úvahy, že aj meno môže narobiť šarapatu.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pani poslankyne nie sú faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Abrhan, máte slovo.

Dobrý večer. Pani predsedajúca, pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, na úvod chcem sa vrátiť k niečomu, čo už tu začal a hovoril pán predseda vlády, keď sa pýtal, že kde je pán podpredseda Národnej rady Figeľ, a znovu sa k tomu, chcel som byť veľkorysý, že tak nebudem na prvú poznámku reagovať, a znovu sa k tomu vrátil aj pán minister vnútra.
Nuž tak pán predseda Figeľ bol riadne ospravedlnený a riadne pánovi predsedovi Národnej rady poslal ospravedlnenie, lebo dnes sa zúčastňuje s ostatnými predsedami, tuším vás to nejak vyrušilo, pán spravodajca, kde sa zúčastňuje kongresu Európskej ľudovej strany v Madride, kde sa snaží lobovať a podporovať to, čo pre Slovensko je zaujímavé v rámci Európskej ľudovej strany. A ja si myslím, že to je dôležité. A to stojí za to ospravedlnenie, ak sa takýmto spôsobom, ak sa takýmto spôsobom predseda KDH rozhodol a to môže Slovensku aj v budúcnosti pomôcť.
Ale chcel by som k veci a uviesť dva dôvody, alebo dva príbehy, ktoré vlastne mňa presvedčili k tomu, aby som tento návrh na odvolanie pána ministra Draxlera podpísal.
Ten prvý príbeh už tu bol spomínaný a je príbehom jedného človeka, jedného pracovníka inštitúcie, ktorá spadá pod ministerstvo školstva. Je to príbeh pána Kováča. A ja si myslím, že je to kľúčové, keď jeden pracovník štátnej inštitúcie má pochybnosti o tom, čo sa deje a ako sa nakladá s finančnými prostriedkami.
Pán predseda Národnej rady, pán minister, ste tvrdili, že on bol ten, ktorý zadal takýto pokyn do Štátnej pokladnice. Pre mňa, priatelia, aj pre vás, ako pre poslancov Národnej rady, by malo byť potom zaujímavé a každý by si mal položiť otázku, ak je to fakt, že to urobil. Pán minister, vy ste sa ho, aspoň stretli s ním a pýtali ste sa ho, prečo potom napísal list na Úrad vlády? Prečo napísal list ministrovi vnútra? Sám proti sebe? Prečo tak konal? Stretli ste sa vôbec s týmto človekom?
A doteraz ste nikde nevysvetlili, že ako ste konali vo vzťahu k riaditeľke. Akým spôsobom? Ak odtiaľ odišli finančné prostriedky a ak ten pracovník, ktorý podľa vás tento pokyn zadal, nakoniec napíše list a upozorní na to, že takéto niečo a že tie finančné prostriedky išli na zlý alebo na falošný, alebo neviem, jak to nazvať, na zlý účet a vy ste ani toľko neurobili, že veď už len pre vaše svedomie, aby ste sa stretli s tým človekom, že prečo a z akých dôvodov takto konal, aby ste mali istotu, aby ste mali istotu, že je to človek, ktorý ozaj pochybil a sám konal v rozpore s tým, s dobrými mravmi. Nie, vy ste to neurobili. Vy ste poslúchli podľa, zase sú tvrdenia, pani riaditeľka tvrdí, že to je na váš pokyn, vy tvrdíte, že nie, že ona vo vlastnej kompetencii, ale proste musíte cítiť, že v tomto prípade, v príbehu tohto človeka sú rozporuplné tvrdenia. Minimálne toto musíte cítiť a ja som presvedčený, že ste mali a mohli v tomto urobiť viac v organizácii, ktorú riadite a ktorá sa vám zodpovedá.
Druhý príbeh, ktorý mňa presvedčil o tom, aby som podpísal tento návrh, je príbeh učiteľov na Slovensku. Učiteľov základných a stredných škôl. Pri nástupe vašej vlády bol to pán minister Čaplovič, ktorý im sľúbil priemerný plat na úrovni 1 100 eur. Po štyroch rokoch, po tri a pol rokoch vlády vy nieže nenapĺňate, ale ani do budúceho roku sa vám nepodarilo vybojovať, ani ste nezápasili o to, aby sa aspoň k tejto hranici učitelia na Slovensku priblížili.
Ja som rozprával so svojím kolegom, ktorý mi hovoril jeden príbeh, že išiel v jednom meste okolo strednej školy, a tak sa pýtal spolusediaceho v aute, že čo tá škola má nejaké výročie alebo niečo, lebo tam bolo strašne veľa áut zaparkovaných. A ten spolusediaci hovorí, že nie, že tam je vyučovanie a študenti prišli do školy, lebo učitelia chodia MHD. Do takejto situácie sme dnes dostali učiteľov na Slovensku.
A v tomto je zaujímavé to, že sami tvrdíte, že ekonomika je dobrá dnes, že každý občan by mal pocítiť, že ekonomike na Slovensku sa darí. Preto uvádzate sociálne balíčky. A ja som za. Ale by som poprosil, pán minister, aby ste zabojovali aj za učiteľov, aby aj oni pocítili, že ekonomike sa darí, a aby ste naplnili sľub, ktorý strana SMER ústami pána Čaploviča učiteľom dávala, aby sa aspoň priblížili k tým 1 100 eurám priemernej mzdy.
A posledné, záverom, čo by som chcel povedať, lebo som hovoril, že nebudem dlho hovoriť, nuž mňa prekvapil záver vášho vystúpenia, pán minister, keď z posledných desať rokov strana SMER je vo vláde osem rokov. A po ôsmich rokoch, čo je strana SMER vo vláde, vy ako minister nominovaný stranou SMER prehlásite, že školstvo potrebuje mnoho zmien, že je potrebné, je potrebný nový model financovania škôl, že sú potrebné nové vstupné testy pre stredné školy a že je potrebné zásadné zmeny pri príprave učiteľov. Po ôsmich rokoch z posledných desiatich, čo je strana SMER vo vláde, tak si myslím, že takéto vyjadrenie nie je ani odôvodnené a nijako nesvedčí o tom, že by strana SMER v oblasti školstva, aj keby bola sama vo vláde, dokázala nejaké reformy alebo nejaké zmeny presadiť v prospech učiteľov na Slovensku aj v prospech školstva.
Preto som sa rozhodol takýto návrh nielen podpísať, ale aj podporiť hlasovaním na vaše odvolanie.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána poslanca traja páni poslanci s faktickými poznámkami: páni poslanci Martvoň, Petrák a Jarjabek. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Abrhan, vy ste tu pekne ospravedlňovali pána Figeľa, že prečo tu nie je, že je v Madride, no zabudli ste dodať, že s kým je v tom Madride. Pán Figeľ je v Madride s pánom Frešom, ktorého tu prednedávnom kritizoval pán Galko, čiže to treba dodať.
Čo sa týka toho vášho vystúpenia, že pán minister neprijal alebo sa nerozprával s prepusteným, teda s týmto zamestnancom, ktorý tvrdí, že bol nespravodlivo prepustený, chcem sa spýtať, s koľkými zamestnancami, keď bol minister pán Figeľ, ktorí tvrdili, že boli nespravodlivo prepustení, sa pán Figeľ rozprával, alebo koľkých prijal? Ani jedného, čo mám vedomosť.
Čiže, pán Abrhan, najskôr skúste s kritikou do vlastných radov a potom kritizujte pána ministra.