58. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda Národnej rady. Dovoľte, aby som vám poprial príjemný večer. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, hlavným cieľom vládneho návrhu zákona je upraviť legislatívne prostredie v oblasti služieb zamestnanosti tak, aby podpora v zamestnanosti poskytovaná zo strany štátu mohla byť pre príjemcov dostupnejšia a menej zaťažujúca. Preto návrh zákona obsahuje výrazné zjednodušenie administratívnej záťaže pri poukazovaní splnenia podmienok na poskytovanie príspevkov v rámci aktívnych opatrení na trhu práce.
Návrh zákona reaguje na odporúčania Rady Európskej únie, aby Slovensko prijalo opatrenia s cieľom účinnejšie riešiť dlhodobú nezamestnanosť, okrem iného aj prostredníctvom druhej šance na vzdelávanie a individuálneho prispôsobenia ďalšieho odborného vzdelávania. Navrhuje sa rozšíriť možnosť vzdelávania a prípravy pre trh práce uchádzačov o zamestnanie a zamestnancov aj o kurzy a programy vzdelávania, ktoré nie sú akreditované, ale poskytujú odborné vedomosti, zručnosti a schopnosti, ktoré sú podľa osobitných predpisov potrebné pre vykonávanie príslušných pracovných činností.
Tento návrh taktiež reaguje na pozitívne výsledky aplikačnej praxe, konkrétne projektu REPAS, ktorý sa realizuje od konca minulého roka. Už od začiatku jeho realizácie sa prostredníctvom tohto projektu podporila rekvalifikácia takmer 12-tisíc uchádzačov o zamestnanie.
Súčasne sa navrhuje vytvoriť nový legislatívny rámec na podporu mobility za prácou zmenou nastavenia príspevku na presťahovanie za prácou, ktorý v súčasnosti patrí medzi najmenej využívané aktívne opatrenia na trhu práce. Preto sa navrhuje jeho poskytovanie neviazať iba na zmenu trvalého pobytu, ale umožniť poskytnúť ho aj v prípade nahlásenia prechodného pobytu v súvislosti s presťahovaním sa v nadväznosti na získané zamestnanie. Zároveň sa navrhuje zmena spôsobu jeho poskytovania z paušálneho jednorazového príspevku na mesačný príspevok poskytovaný počas šiestich mesiacov, v prípade znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie až počas dvanástich mesiacov.
V rámci rokovania výborov Národnej rady bol podaný pozmeňujúci návrh, ktorým sa vytvorí možnosť poskytnutia príspevku na podporu vytvorenia nového pracovného miesta v prvom pravidelnom platenom zamestnaní aj právnickej osobe, respektíve fyzickej osobe, ktorá nezamestnáva žiadneho zamestnanca, napríklad samostatne zárobková činná osoba, ale vytvorí nové pracovné miesto, na ktoré chce prijať do pracovného pomeru uchádzača o zamestnanie vo veku do 25, respektíve 29 rokov. Ďalším podaným pozmeňovacím návrhom sa rieši kolízia medzi týmto návrhom zákona a návrhom zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Obidva pozmeňovacie návrhy podporujem a odporúčam schváliť.
Ďakujem, skončil som.
Autorizovaný
Vystúpenia
18:19
Uvádzajúci uvádza bod 18:19
Peter KažimírNávrh rozpočtu Eximbanky na rok 2016 zakladá rozvoj obchodných aktivít v oblasti poistenia a financovania úverov a poskytovania záruk. Predpokladá sa, že k ultimu roku 2016 čistá majetková angažovanosť financovania úverov dosiahne...
Návrh rozpočtu Eximbanky na rok 2016 zakladá rozvoj obchodných aktivít v oblasti poistenia a financovania úverov a poskytovania záruk. Predpokladá sa, že k ultimu roku 2016 čistá majetková angažovanosť financovania úverov dosiahne výšku takmer 220 mil. eur a záručná angažovanosť výšku 170 mil. eur. Celková hrubá poistná angažovanosť z upísaných obchodovateľných aj neobchodovateľných rizík sa k ultimu roku 2016 očakáva na úrovni 710 mil. eur.
Produktová orientácia bude vo väčšej miere zameraná na poistenie neobchodovateľných rizík s prioritou podpory projektov strednodobého a dlhodobého charakteru na rizikovejšie teritóriá, na aktívne zaistenie partnerských exportných úverových agentúr u strednodobých a dlhodobých projektov a tiež v rámci bankových produktov na dlhodobejšie priame financovanie firemných klientov.
V rámci poistenia neobchodovateľných rizík bude podpora exportu smerovať tiež do Ruskej federácie, Bieloruska, Azerbajdžanu, Vietnamu, afrických krajín a na Kubu. Z hľadiska komoditnej štruktúry ide hlavne o vývozcov z oblasti energetiky, ľahkého a stredného strojárenstva, chemického a hutníckeho priemyslu.
Návrh rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2016 predpokladá výnosy vo výške 14 miliónov 494-tisíc eur a náklady vo výške 14 miliónov 201-tisíc eur a zisk po zdanení vo výške 293-tisíc eur. To je predpoklad, ktorý v sebe obsahuje rozpočet. Uvedený zisk odráža aj nárast prevádzkových nákladov, ktoré súvisia s pripravovaným predsedníctvom Slovenskej republiky v Rade Európskej únie, na ktorom bude Eximbanka aktívne participovať. Súčasťou rozdelenia disponibilného zisku bude v súlade so zákonom o Eximbanke aj návrh na odvod do štátneho rozpočtu.
Úspešnosť Eximbanky v plnení záverov rozpočtu na rok 2016 je vo významnej miere podmienená aj výsledkami, ktoré budú dosiahnuté v tomto roku. Zároveň existujú riziká, ktoré nebolo možné v návrhu rozpočtu za rok 2016 predvídať. Takýmito rizikami sú napríklad implementácia nového znenia podmienok pre štátom podporované exportné úvery, konsenzus OECD s obmedzeniami štátnej podpory exportu na vybrané sektory, ide napríklad o tepelné elektrárne na báze uhlia, ale ide aj o prípadné obmedzenia týkajúce sa financovania vybraných exportných artiklov so štátnou podporou, napríklad pre uhoľné elektrárne s priamym dopadom na významného klienta Eximbanky. Rovnako aj eskalácia napätia v rámci Európy a Blízkeho a Stredného východu a z toho prameniace zvýšené ekonomické riziká a sankcie by mohla mať priame aj nepriame dopady na slovenských vývozcov a tým pádom aj na činnosť Eximbanky.
Vláda Slovenskej republiky súhlasila s návrhom rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2016 v októbri tohto roku.
Ďakujem, to je všetko na úvod.
Ďakujem. Takže ešte jeden bod. Predkladaný materiál vychádza z očakávaných výsledkov hospodárenia za rok 2015 a aktuálneho vývoja slovenskej ekonomiky a vývoja externého makroekonomického prostredia.
Návrh rozpočtu Eximbanky na rok 2016 zakladá rozvoj obchodných aktivít v oblasti poistenia a financovania úverov a poskytovania záruk. Predpokladá sa, že k ultimu roku 2016 čistá majetková angažovanosť financovania úverov dosiahne výšku takmer 220 mil. eur a záručná angažovanosť výšku 170 mil. eur. Celková hrubá poistná angažovanosť z upísaných obchodovateľných aj neobchodovateľných rizík sa k ultimu roku 2016 očakáva na úrovni 710 mil. eur.
Produktová orientácia bude vo väčšej miere zameraná na poistenie neobchodovateľných rizík s prioritou podpory projektov strednodobého a dlhodobého charakteru na rizikovejšie teritóriá, na aktívne zaistenie partnerských exportných úverových agentúr u strednodobých a dlhodobých projektov a tiež v rámci bankových produktov na dlhodobejšie priame financovanie firemných klientov.
V rámci poistenia neobchodovateľných rizík bude podpora exportu smerovať tiež do Ruskej federácie, Bieloruska, Azerbajdžanu, Vietnamu, afrických krajín a na Kubu. Z hľadiska komoditnej štruktúry ide hlavne o vývozcov z oblasti energetiky, ľahkého a stredného strojárenstva, chemického a hutníckeho priemyslu.
Návrh rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2016 predpokladá výnosy vo výške 14 miliónov 494-tisíc eur a náklady vo výške 14 miliónov 201-tisíc eur a zisk po zdanení vo výške 293-tisíc eur. To je predpoklad, ktorý v sebe obsahuje rozpočet. Uvedený zisk odráža aj nárast prevádzkových nákladov, ktoré súvisia s pripravovaným predsedníctvom Slovenskej republiky v Rade Európskej únie, na ktorom bude Eximbanka aktívne participovať. Súčasťou rozdelenia disponibilného zisku bude v súlade so zákonom o Eximbanke aj návrh na odvod do štátneho rozpočtu.
Úspešnosť Eximbanky v plnení záverov rozpočtu na rok 2016 je vo významnej miere podmienená aj výsledkami, ktoré budú dosiahnuté v tomto roku. Zároveň existujú riziká, ktoré nebolo možné v návrhu rozpočtu za rok 2016 predvídať. Takýmito rizikami sú napríklad implementácia nového znenia podmienok pre štátom podporované exportné úvery, konsenzus OECD s obmedzeniami štátnej podpory exportu na vybrané sektory, ide napríklad o tepelné elektrárne na báze uhlia, ale ide aj o prípadné obmedzenia týkajúce sa financovania vybraných exportných artiklov so štátnou podporou, napríklad pre uhoľné elektrárne s priamym dopadom na významného klienta Eximbanky. Rovnako aj eskalácia napätia v rámci Európy a Blízkeho a Stredného východu a z toho prameniace zvýšené ekonomické riziká a sankcie by mohla mať priame aj nepriame dopady na slovenských vývozcov a tým pádom aj na činnosť Eximbanky.
Vláda Slovenskej republiky súhlasila s návrhom rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2016 v októbri tohto roku.
Ďakujem, to je všetko na úvod.
Autorizovaný
18:22
Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:22
Štefan HrehaVýbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto správu výboru o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu rozpočtu:
Predseda Národnej rady svojím...
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto správu výboru o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu rozpočtu:
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1800 z 15. októbra 2015 pridelil návrh rozpočtu na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet. Zároveň určil výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením 489 z 3. novembra 2015 súhlasil s návrhom rozpočtu. Zároveň odporučil Národnej rade tento návrh rozpočtu schváliť.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet schválil svojím uznesením č. 529 zo 6. novembra 2015 správu výboru. Týmto uznesením ma výbor poveril za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri prerokovaní o predmetnom návrhu predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.
Ďakujem, pán predseda, skončil som, otvorte rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
10.11.2015 o 18:22 hod.
Ing.
Štefan Hreha
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi predniesť správu Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2016.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto správu výboru o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu rozpočtu:
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1800 z 15. októbra 2015 pridelil návrh rozpočtu na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet. Zároveň určil výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením 489 z 3. novembra 2015 súhlasil s návrhom rozpočtu. Zároveň odporučil Národnej rade tento návrh rozpočtu schváliť.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet schválil svojím uznesením č. 529 zo 6. novembra 2015 správu výboru. Týmto uznesením ma výbor poveril za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri prerokovaní o predmetnom návrhu predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.
Ďakujem, pán predseda, skončil som, otvorte rozpravu.
Autorizovaný
18:24
Uvádzajúci uvádza bod 18:24
Ján RichterNávrh zákona reaguje na odporúčania Rady Európskej únie, aby Slovensko prijalo opatrenia s cieľom účinnejšie riešiť dlhodobú nezamestnanosť, okrem iného aj prostredníctvom druhej šance na vzdelávanie a individuálneho prispôsobenia ďalšieho odborného vzdelávania. Navrhuje sa rozšíriť možnosť vzdelávania a prípravy pre trh práce uchádzačov o zamestnanie a zamestnancov aj o kurzy a programy vzdelávania, ktoré nie sú akreditované, ale poskytujú odborné vedomosti, zručnosti a schopnosti, ktoré sú podľa osobitných predpisov potrebné pre vykonávanie príslušných pracovných činností.
Tento návrh taktiež reaguje na pozitívne výsledky aplikačnej praxe, konkrétne projektu REPAS, ktorý sa realizuje od konca minulého roka. Už od začiatku jeho realizácie sa prostredníctvom tohto projektu podporila rekvalifikácia takmer 12-tisíc uchádzačov o zamestnanie.
Súčasne sa navrhuje vytvoriť nový legislatívny rámec na podporu mobility za prácou zmenou nastavenia príspevku na presťahovanie za prácou, ktorý v súčasnosti patrí medzi najmenej využívané aktívne opatrenia na trhu práce. Preto sa navrhuje jeho poskytovanie neviazať iba na zmenu trvalého pobytu, ale umožniť poskytnúť ho aj v prípade nahlásenia prechodného pobytu v súvislosti s presťahovaním sa v nadväznosti na získané zamestnanie. Zároveň sa navrhuje zmena spôsobu jeho poskytovania z paušálneho jednorazového príspevku na mesačný príspevok poskytovaný počas šiestich mesiacov, v prípade znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie až počas dvanástich mesiacov.
V rámci rokovania výborov Národnej rady bol podaný pozmeňujúci návrh, ktorým sa vytvorí možnosť poskytnutia príspevku na podporu vytvorenia nového pracovného miesta v prvom pravidelnom platenom zamestnaní aj právnickej osobe, respektíve fyzickej osobe, ktorá nezamestnáva žiadneho zamestnanca, napríklad samostatne zárobková činná osoba, ale vytvorí nové pracovné miesto, na ktoré chce prijať do pracovného pomeru uchádzača o zamestnanie vo veku do 25, respektíve 29 rokov. Ďalším podaným pozmeňovacím návrhom sa rieši kolízia medzi týmto návrhom zákona a návrhom zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Obidva pozmeňovacie návrhy podporujem a odporúčam schváliť.
Ďakujem, skončil som.
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda Národnej rady. Dovoľte, aby som vám poprial príjemný večer. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, hlavným cieľom vládneho návrhu zákona je upraviť legislatívne prostredie v oblasti služieb zamestnanosti tak, aby podpora v zamestnanosti poskytovaná zo strany štátu mohla byť pre príjemcov dostupnejšia a menej zaťažujúca. Preto návrh zákona obsahuje výrazné zjednodušenie administratívnej záťaže pri poukazovaní splnenia podmienok na poskytovanie príspevkov v rámci aktívnych opatrení na trhu práce.
Návrh zákona reaguje na odporúčania Rady Európskej únie, aby Slovensko prijalo opatrenia s cieľom účinnejšie riešiť dlhodobú nezamestnanosť, okrem iného aj prostredníctvom druhej šance na vzdelávanie a individuálneho prispôsobenia ďalšieho odborného vzdelávania. Navrhuje sa rozšíriť možnosť vzdelávania a prípravy pre trh práce uchádzačov o zamestnanie a zamestnancov aj o kurzy a programy vzdelávania, ktoré nie sú akreditované, ale poskytujú odborné vedomosti, zručnosti a schopnosti, ktoré sú podľa osobitných predpisov potrebné pre vykonávanie príslušných pracovných činností.
Tento návrh taktiež reaguje na pozitívne výsledky aplikačnej praxe, konkrétne projektu REPAS, ktorý sa realizuje od konca minulého roka. Už od začiatku jeho realizácie sa prostredníctvom tohto projektu podporila rekvalifikácia takmer 12-tisíc uchádzačov o zamestnanie.
Súčasne sa navrhuje vytvoriť nový legislatívny rámec na podporu mobility za prácou zmenou nastavenia príspevku na presťahovanie za prácou, ktorý v súčasnosti patrí medzi najmenej využívané aktívne opatrenia na trhu práce. Preto sa navrhuje jeho poskytovanie neviazať iba na zmenu trvalého pobytu, ale umožniť poskytnúť ho aj v prípade nahlásenia prechodného pobytu v súvislosti s presťahovaním sa v nadväznosti na získané zamestnanie. Zároveň sa navrhuje zmena spôsobu jeho poskytovania z paušálneho jednorazového príspevku na mesačný príspevok poskytovaný počas šiestich mesiacov, v prípade znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie až počas dvanástich mesiacov.
V rámci rokovania výborov Národnej rady bol podaný pozmeňujúci návrh, ktorým sa vytvorí možnosť poskytnutia príspevku na podporu vytvorenia nového pracovného miesta v prvom pravidelnom platenom zamestnaní aj právnickej osobe, respektíve fyzickej osobe, ktorá nezamestnáva žiadneho zamestnanca, napríklad samostatne zárobková činná osoba, ale vytvorí nové pracovné miesto, na ktoré chce prijať do pracovného pomeru uchádzača o zamestnanie vo veku do 25, respektíve 29 rokov. Ďalším podaným pozmeňovacím návrhom sa rieši kolízia medzi týmto návrhom zákona a návrhom zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Obidva pozmeňovacie návrhy podporujem a odporúčam schváliť.
Ďakujem, skončil som.
Autorizovaný
18:28
Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:28
Viera ŠedivcováVýbor Národnej rady pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona,...
Výbor Národnej rady pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady:
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1892 z 18. septembra 2015 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporučili schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 676 z 3. novembra 2015, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 486 z 3. novembra 2015 a výbor pre sociálne veci uznesením č. 192 z 1. októbra 2015. Výbory Národnej rady, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom IV tejto spoločnej správy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 6 v štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor ma ďalej určil za spoločnú spravodajkyňu výborov a poveril vystúpiť na schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrhy podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Spoločná správa výborov o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre sociálne veci č. 204 z 10. novembra 2015.
Ďakujem, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
10.11.2015 o 18:28 hod.
Mgr.
Viera Šedivcová
Videokanál poslanca
Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, tlač 1648.
Výbor Národnej rady pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady:
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1892 z 18. septembra 2015 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporučili schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 676 z 3. novembra 2015, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 486 z 3. novembra 2015 a výbor pre sociálne veci uznesením č. 192 z 1. októbra 2015. Výbory Národnej rady, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom IV tejto spoločnej správy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 6 v štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor ma ďalej určil za spoločnú spravodajkyňu výborov a poveril vystúpiť na schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrhy podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Spoločná správa výborov o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre sociálne veci č. 204 z 10. novembra 2015.
Ďakujem, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.
Autorizovaný
18:33
Vystúpenie v rozprave 18:33
Július BrockaA ja v prípade tohoto návrhu zákona už v prvom čítaní som pána ministra pochválil, že sú v tom zákone návrhy, ktoré aj opoziční poslanci vítajú a určite podporujú. Sú to zmeny definície zamestnávateľa pre účely absolventskej praxe, zámer zosúladiť postup pri náhradnom doručovaní písomností so zákonom o správnom konaní, možnosť udeliť povolenie na zamestnanie na území Slovenskej republiky aj občanom z tretích krajín, takisto návrhy na znižovanie administratívnej záťaže zamestnávateľov, to znamená, znižovanie byrokracie je príklad pozitívnej zmeny.
A v tom výpočte tých pozitívnych zmien by som skončil alebo spomenul ešte jedno opatrenie, ktoré aj pán minister vo svojom úvodnom slove povedal, a to je ten príspevok na podporu mobility za prácou. Vítam to aj preto, že opakovane sme tento návrh dávali ako opoziční poslanci, pretože príspevok na podporu – sťahovanie za prácou existuje v tomto zákone už veľa rokov a argumenty, že sa tento príspevok veľmi málo využíval, že boli roky, keď ho využilo niekoľko jednotlivcov, že to nebolo, že sa dali spočítať na prstoch dvoch rúk, tak tá nízka využiteľnosť tohoto príspevku nebola v tom, že ten príspevok bol zbytočný, ale ona spočívala v podmienkach, ktoré musel ten záujemca splniť, aby na ten príspevok mal nárok. A v tom existujúcom zákone je tou podmienkou, že musí, ak cestuje za prácou napríklad z Košíc do Bratislavy, tak ten príspevok dostane vtedy, ak v Bratislave si vybaví trvalý pobyt. Ale trvalý pobyt je takmer neprekonateľná prekážka, lebo je zbytočná prekážka, pretože mnohí ľudia cestujú za prácou, to sú živitelia rodín, ale ich rodiny, partneri, manželia, manželky a deti zostávajú v mieste ich trvalého bydliska, teda v ich pôvodnom bydlisku. A preto to trvanie na tej, podľa môjho názoru nezmyselne tvrdej požiadavke, že zmeny trvalého pobytu, bolo príčinou, prečo sa tento príspevok nevyužíval. A preto vítam, že konečne už to nebude podmienka, že, že teda ten príspevok určite bude veľkou pomocou pre mnohých, ktorí tú dilemu majú, že v mieste ich bydliska práce niet alebo je málo. Čo len s ľútosťou konštatujem, že je to na konci volebného obdobia, že dosť to trvalo, kým teda tento príspevok sa do tohoto návrhu zákona dostáva.
Čo je súčasťou tohoto návrhu zákona, teda v prípade tohoto príspevku mi ešte jedna vec vadí a upozorňoval som na to aj v prvom čítaní a dával som to ako návrh, len zdá sa mi, že nejak ste tomu vy zo SMER-u nevenovali patričnú pozornosť, pretože keď na jednej strane pri jednom príspevku administratívnu náročnosť znižujete, že ten, kto ten príspevok dostane, nemusí preukazovať každý mesiac splnenie podmienky, ale úrad, keď kontroluje, tak ten zistí, či ten človek spĺňa podmienky, to znamená, na jednej strane pri jednom príspevku ste tak benevolentní alebo teda znižujete tú byrokraciu a pri tomto príspevku pri sťahovaní za prácou musí ten záujemca o ten príspevok každý mesiac preukazovať svoje náklady. A to ja považujem za zbytočnú šikanu.
Ďalšia vec, ktorá je predmetom tohoto návrhu, je novela v čl. 2, je novela zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. A už som to spomenul aj pri rokovaní nášho výboru dnes, na ktorom bol aj pán minister Richter, v súvislosti s prerokúvaním jeho kapitoly pri rokovaní o štátnom rozpočte na budúci rok, že to, že novelizujete zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, som privítal a sa mi to zdalo byť ako dobrá príležitosť, že môžete odstrániť tú nespravodlivosť alebo krivdu, ktorá sa tento rok, poviem to tak, spáchala na tisíckach opatrovateľov, opatrovateľov svojich blízkych ťažko zdravotne postihnutých, ktorí doma opatrujú svojho blízkeho, príbuzného. Zo zákona, ak, v najlepšom prípade ak splnia podmienky, tak dostanú od štátu príspevok vo výške 220 eur. Ale akonáhle ich príjem, toho poberateľa, respektíve opatrovaného človeka prekročí hranicu 1,4 násobok životného minima, tak o ten rozdiel sa táto suma 220 eur znižuje. A tak sú ľudia, ktorí dostávajú za to, že opatrujú celý mesiac svojho rodiča ležiaceho na posteli, nedostanú 220, ale 10 eur za mesiac, 10 eur za mesiac. No a 1. júla o tento príspevok títo ľudia prišli, pretože sa dôchodky dôchodcom, či invalidným, či starobným, tento rok, teda k tomuto roku valorizovali o 9 eur. Suma 9 eur spôsobila to, že tí opatrovatelia nemajú nárok ani na príspevok 10 eur za mesiac. No a teraz novelizujeme ten zákon, pán minister aj vie, ako to by sme im aj mohli pomôcť, tak som myslel, že to spraví, že to urobíme. Nestalo sa to a je mi to ľúto, lebo ja si myslím, že toto je skupina ľudí, ktorá patrí do, nieže do sociálneho balíka, tí by mali byť, mali by ste ich mať na zreteli na prvom mieste na ministerstve sociálnych vecí, lebo ak tí ľudia umiestnia svojho príbuzného v ústavnom zariadení, tak štát, vašu kapitolu, pán minister Richter, to stojí niekoľkonásobne viac peňazí ako cez ten príspevok. Sám ste povedali, že je to v priemere 320 eur za mesiac. Čiže niekde je to tristo, niekde štyristo, ale teda v priemere na toho človeka, ktorý je v ústavnom zariadení, štát dopláca niekoľko sto eur. A je, si myslím, že v záujme štátu a nás všetkých, že podporovať tú starostlivosť v domácom prostredí, lebo tým šetríme verejné zdroje.
No vy teraz ste urobili to, šetríte verejné zdroje, lebo v rozpočte na budúci rok bude menej peňazí na kompenzáciu na tie príspevky, peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, o 3,5 % v porovnaní s týmto rokom. Je to viac ako 8 miliónov eur. Čiže tie príspevky budú nižšie na budúci rok zo strany štátu tým ľuďom, ktorí v podstate robia viac, ako by museli.
Je pravda, že pán minister povedal, že aby som nezabúdal aj na zákon o rodine, že je tu vzájomná vyživovacia povinnosť. Že keď rodičia vychovali deti, tak je povinnosťou detí sa o rodičov postarať. No ale medzi nami, to je v poriadku, to sedí, ale štát by mal takto pristupovať ku všetkým deťom, alebo ku všetkým rodinám, a nieže jedna skupina detí, keď dá svojich rodičov do ústavného zariadenia, tak štát im prispeje plus 320 eur a tí už nemajú vyživovaciu povinnosť voči svojim rodičom akoby, a iní, ktorí sa o tých rodičov starajú, že im svedomie, srdce nedovolí, tak štát to využíva, že koľko teda znesú, lebo tým šetria peniaze štátu.
Čiže keby ste to nenovelizovali v tomto zákone, tento zákon, možno by to nebolo na mieste o tom teraz hovoriť, ale zdá sa mi to byť veľmi aktuálne, lebo aj vy, pán minister, stojíte pri premiérovi a odfajkovávate tak bombasticky každé to opatrenie, ktorým sa chcete zapáčiť svojim voličom.
A spomínam to aj preto v tomto kontexte, že zároveň je to aj o zamestnávaní. Napríklad 1. 11., a to už súvisí s týmto zákonom, od 1. 11. zrazu 3600 opatrovateľov, ktorí dovtedy, do 1. 11. boli aj, by som povedal, zaplatení ako opatrovatelia, tak skončili, lebo sa vyčerpali prostriedky z európskych zdrojov. Projekt 1. 11. skončil a tých 3600 ľudí skončilo na úradoch práce; 3600 ľudí, prosím vás, veď to je jedna automobilka. Ako takto benevolentne, hovorím, trestuhodne ako zanedbať to, že tu zrazu skončí nejaký projekt a hotovo a starajte sa obce alebo VÚC-ky, to je vaša starosť, no ja si myslím, že ste zareagovali, pán minister, neskoro. Ak ste to chceli pripomenúť obciam a VÚC-kam, že však to bola vaša starosť, tú kontinuitu musíte vy udržiavať, že sa chcete z toho tak nejak vyzuť. Ja si myslím, že sa z toho nevyzujete. A najmä, že chcem ukázať, že tento priestor sociálnych služieb môže absorbovať veľmi veľa ľudí, ktorí sú v evidencii úradov práce, nezamestnaní ľudia, ako znižovať nezamestnanosť vysokú. Inokedy bránim ministra Richtera, že to neni len jeho problém, že sú aj iní ministri, ktorí svojím prístupom, svojimi návrhmi, opatreniami a spravovaním verejných financií môžu výrazne znižovať nezamestnanosť. Ale v tomto prípade, v prípade sociálnych služieb je to, aj keď sú to, poviete mi, originálne kompetencie obcí, ale veď to, že 3600 opatrovateliek bolo takto, by som povedal, zabezpečených akým-takým príjmom na úrovni minimálnej mzdy, na úrovni minimálnej mzdy, no veď to bola, to bolo vďaka ministerstvu sociálnych vecí. No ale ste to proste buď nezbadali, alebo zaspali, myslím, niekto na vašom úrade, že vám to nepripomenul. A aj to považujem za chybu, za chybu. A v istom zmysle aj za luxus pri takej nezamestnanosti, ako je na Slovensku, si myslím, že si to nemôžeme dovoliť v boji s nezamestnanosťou. Preto si myslím, že SMER nerobí dosť, máte na viac. A preto moji kolegovia poslanci za KDH pri hlasovaní o tomto návrhu sa zdržia hlasovania.
Ďakujem za vašu pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
10.11.2015 o 18:33 hod.
Ing.
Július Brocka
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni. Nezamestnanosť na Slovensku je stále ešte veľmi vysoká a preto je dobré, že sa snažíme aj v našej legislatíve prijímať permanentne opatrenia, ktoré ju môžu znižovať, lebo zákon č. 5/2004 je tou normou alebo tým nástrojom, ktorý určite na Slovensku vplýva na nezamestnanosť, či negatívne alebo pozitívne. Ak sa prijímajú zlé opatrenia, tak to škodí trhu práce, a keď sa prijímajú správne opatrenia, tak to trh práce ovplyvňuje pozitívne.
A ja v prípade tohoto návrhu zákona už v prvom čítaní som pána ministra pochválil, že sú v tom zákone návrhy, ktoré aj opoziční poslanci vítajú a určite podporujú. Sú to zmeny definície zamestnávateľa pre účely absolventskej praxe, zámer zosúladiť postup pri náhradnom doručovaní písomností so zákonom o správnom konaní, možnosť udeliť povolenie na zamestnanie na území Slovenskej republiky aj občanom z tretích krajín, takisto návrhy na znižovanie administratívnej záťaže zamestnávateľov, to znamená, znižovanie byrokracie je príklad pozitívnej zmeny.
A v tom výpočte tých pozitívnych zmien by som skončil alebo spomenul ešte jedno opatrenie, ktoré aj pán minister vo svojom úvodnom slove povedal, a to je ten príspevok na podporu mobility za prácou. Vítam to aj preto, že opakovane sme tento návrh dávali ako opoziční poslanci, pretože príspevok na podporu – sťahovanie za prácou existuje v tomto zákone už veľa rokov a argumenty, že sa tento príspevok veľmi málo využíval, že boli roky, keď ho využilo niekoľko jednotlivcov, že to nebolo, že sa dali spočítať na prstoch dvoch rúk, tak tá nízka využiteľnosť tohoto príspevku nebola v tom, že ten príspevok bol zbytočný, ale ona spočívala v podmienkach, ktoré musel ten záujemca splniť, aby na ten príspevok mal nárok. A v tom existujúcom zákone je tou podmienkou, že musí, ak cestuje za prácou napríklad z Košíc do Bratislavy, tak ten príspevok dostane vtedy, ak v Bratislave si vybaví trvalý pobyt. Ale trvalý pobyt je takmer neprekonateľná prekážka, lebo je zbytočná prekážka, pretože mnohí ľudia cestujú za prácou, to sú živitelia rodín, ale ich rodiny, partneri, manželia, manželky a deti zostávajú v mieste ich trvalého bydliska, teda v ich pôvodnom bydlisku. A preto to trvanie na tej, podľa môjho názoru nezmyselne tvrdej požiadavke, že zmeny trvalého pobytu, bolo príčinou, prečo sa tento príspevok nevyužíval. A preto vítam, že konečne už to nebude podmienka, že, že teda ten príspevok určite bude veľkou pomocou pre mnohých, ktorí tú dilemu majú, že v mieste ich bydliska práce niet alebo je málo. Čo len s ľútosťou konštatujem, že je to na konci volebného obdobia, že dosť to trvalo, kým teda tento príspevok sa do tohoto návrhu zákona dostáva.
Čo je súčasťou tohoto návrhu zákona, teda v prípade tohoto príspevku mi ešte jedna vec vadí a upozorňoval som na to aj v prvom čítaní a dával som to ako návrh, len zdá sa mi, že nejak ste tomu vy zo SMER-u nevenovali patričnú pozornosť, pretože keď na jednej strane pri jednom príspevku administratívnu náročnosť znižujete, že ten, kto ten príspevok dostane, nemusí preukazovať každý mesiac splnenie podmienky, ale úrad, keď kontroluje, tak ten zistí, či ten človek spĺňa podmienky, to znamená, na jednej strane pri jednom príspevku ste tak benevolentní alebo teda znižujete tú byrokraciu a pri tomto príspevku pri sťahovaní za prácou musí ten záujemca o ten príspevok každý mesiac preukazovať svoje náklady. A to ja považujem za zbytočnú šikanu.
Ďalšia vec, ktorá je predmetom tohoto návrhu, je novela v čl. 2, je novela zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. A už som to spomenul aj pri rokovaní nášho výboru dnes, na ktorom bol aj pán minister Richter, v súvislosti s prerokúvaním jeho kapitoly pri rokovaní o štátnom rozpočte na budúci rok, že to, že novelizujete zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, som privítal a sa mi to zdalo byť ako dobrá príležitosť, že môžete odstrániť tú nespravodlivosť alebo krivdu, ktorá sa tento rok, poviem to tak, spáchala na tisíckach opatrovateľov, opatrovateľov svojich blízkych ťažko zdravotne postihnutých, ktorí doma opatrujú svojho blízkeho, príbuzného. Zo zákona, ak, v najlepšom prípade ak splnia podmienky, tak dostanú od štátu príspevok vo výške 220 eur. Ale akonáhle ich príjem, toho poberateľa, respektíve opatrovaného človeka prekročí hranicu 1,4 násobok životného minima, tak o ten rozdiel sa táto suma 220 eur znižuje. A tak sú ľudia, ktorí dostávajú za to, že opatrujú celý mesiac svojho rodiča ležiaceho na posteli, nedostanú 220, ale 10 eur za mesiac, 10 eur za mesiac. No a 1. júla o tento príspevok títo ľudia prišli, pretože sa dôchodky dôchodcom, či invalidným, či starobným, tento rok, teda k tomuto roku valorizovali o 9 eur. Suma 9 eur spôsobila to, že tí opatrovatelia nemajú nárok ani na príspevok 10 eur za mesiac. No a teraz novelizujeme ten zákon, pán minister aj vie, ako to by sme im aj mohli pomôcť, tak som myslel, že to spraví, že to urobíme. Nestalo sa to a je mi to ľúto, lebo ja si myslím, že toto je skupina ľudí, ktorá patrí do, nieže do sociálneho balíka, tí by mali byť, mali by ste ich mať na zreteli na prvom mieste na ministerstve sociálnych vecí, lebo ak tí ľudia umiestnia svojho príbuzného v ústavnom zariadení, tak štát, vašu kapitolu, pán minister Richter, to stojí niekoľkonásobne viac peňazí ako cez ten príspevok. Sám ste povedali, že je to v priemere 320 eur za mesiac. Čiže niekde je to tristo, niekde štyristo, ale teda v priemere na toho človeka, ktorý je v ústavnom zariadení, štát dopláca niekoľko sto eur. A je, si myslím, že v záujme štátu a nás všetkých, že podporovať tú starostlivosť v domácom prostredí, lebo tým šetríme verejné zdroje.
No vy teraz ste urobili to, šetríte verejné zdroje, lebo v rozpočte na budúci rok bude menej peňazí na kompenzáciu na tie príspevky, peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, o 3,5 % v porovnaní s týmto rokom. Je to viac ako 8 miliónov eur. Čiže tie príspevky budú nižšie na budúci rok zo strany štátu tým ľuďom, ktorí v podstate robia viac, ako by museli.
Je pravda, že pán minister povedal, že aby som nezabúdal aj na zákon o rodine, že je tu vzájomná vyživovacia povinnosť. Že keď rodičia vychovali deti, tak je povinnosťou detí sa o rodičov postarať. No ale medzi nami, to je v poriadku, to sedí, ale štát by mal takto pristupovať ku všetkým deťom, alebo ku všetkým rodinám, a nieže jedna skupina detí, keď dá svojich rodičov do ústavného zariadenia, tak štát im prispeje plus 320 eur a tí už nemajú vyživovaciu povinnosť voči svojim rodičom akoby, a iní, ktorí sa o tých rodičov starajú, že im svedomie, srdce nedovolí, tak štát to využíva, že koľko teda znesú, lebo tým šetria peniaze štátu.
Čiže keby ste to nenovelizovali v tomto zákone, tento zákon, možno by to nebolo na mieste o tom teraz hovoriť, ale zdá sa mi to byť veľmi aktuálne, lebo aj vy, pán minister, stojíte pri premiérovi a odfajkovávate tak bombasticky každé to opatrenie, ktorým sa chcete zapáčiť svojim voličom.
A spomínam to aj preto v tomto kontexte, že zároveň je to aj o zamestnávaní. Napríklad 1. 11., a to už súvisí s týmto zákonom, od 1. 11. zrazu 3600 opatrovateľov, ktorí dovtedy, do 1. 11. boli aj, by som povedal, zaplatení ako opatrovatelia, tak skončili, lebo sa vyčerpali prostriedky z európskych zdrojov. Projekt 1. 11. skončil a tých 3600 ľudí skončilo na úradoch práce; 3600 ľudí, prosím vás, veď to je jedna automobilka. Ako takto benevolentne, hovorím, trestuhodne ako zanedbať to, že tu zrazu skončí nejaký projekt a hotovo a starajte sa obce alebo VÚC-ky, to je vaša starosť, no ja si myslím, že ste zareagovali, pán minister, neskoro. Ak ste to chceli pripomenúť obciam a VÚC-kam, že však to bola vaša starosť, tú kontinuitu musíte vy udržiavať, že sa chcete z toho tak nejak vyzuť. Ja si myslím, že sa z toho nevyzujete. A najmä, že chcem ukázať, že tento priestor sociálnych služieb môže absorbovať veľmi veľa ľudí, ktorí sú v evidencii úradov práce, nezamestnaní ľudia, ako znižovať nezamestnanosť vysokú. Inokedy bránim ministra Richtera, že to neni len jeho problém, že sú aj iní ministri, ktorí svojím prístupom, svojimi návrhmi, opatreniami a spravovaním verejných financií môžu výrazne znižovať nezamestnanosť. Ale v tomto prípade, v prípade sociálnych služieb je to, aj keď sú to, poviete mi, originálne kompetencie obcí, ale veď to, že 3600 opatrovateliek bolo takto, by som povedal, zabezpečených akým-takým príjmom na úrovni minimálnej mzdy, na úrovni minimálnej mzdy, no veď to bola, to bolo vďaka ministerstvu sociálnych vecí. No ale ste to proste buď nezbadali, alebo zaspali, myslím, niekto na vašom úrade, že vám to nepripomenul. A aj to považujem za chybu, za chybu. A v istom zmysle aj za luxus pri takej nezamestnanosti, ako je na Slovensku, si myslím, že si to nemôžeme dovoliť v boji s nezamestnanosťou. Preto si myslím, že SMER nerobí dosť, máte na viac. A preto moji kolegovia poslanci za KDH pri hlasovaní o tomto návrhu sa zdržia hlasovania.
Ďakujem za vašu pozornosť.
Autorizovaný
18:46
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:46
Viera ŠedivcováVystúpenie s faktickou poznámkou
10.11.2015 o 18:46 hod.
Mgr.
Viera Šedivcová
Videokanál poslanca
Vážený pán kolega Brocka, ja musím zareagovať na vaše vystúpenie, pretože znovu ste použili expresívne slová tam, kde absolútne nepatria, keď ste povedali, že benevolentne a trestuhodne sme dopustili, aby 3600 opatrovateliek prišlo o prácu. Ja vás chcem poopraviť, ony neprišli úplne o prácu, iba skončil jeden národný projekt, ktorý zabezpečoval opatrovanie občanom nad rámec tých opatrovateľských služieb, ktoré poskytujú samosprávy obce a mesta. A vy veľmi dobre viete, pretože ste znalý problematiky, že tento druhý národný projekt pôjde, pôjde pravdepodobne od decembra, možno od januára, pán minister určite vám k tomu povie viacej, a preto nie je veľmi dobré, aby ste verejnosť takýmto spôsobom zavádzali. Pretože naozaj viete, že bude projekt pokračovať.
Autorizovaný
18:47
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:47
Viliam JasaňĎakujem pekne.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
10.11.2015 o 18:47 hod.
RSDr.
Viliam Jasaň
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Brocka, nebudem veľa hovoriť k vášmu vystúpeniu, ale jednu takú poznámočku. Skúste si ešte raz pozrieť § 53 zákona, ktorý hovorí o tom, kto môže dostať príspevok na dochádzku za prácou. Ja som tam nikde nevidel, že by musel každý mesiac preukazovať tie náklady svoje. Vážne som to nikde nevidel. Skúste si to pozrieť ešte raz, aby ste sa poučil.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
18:48
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:48
Viera TomanováSamozrejme, treba súhlasiť s tým, čo povedala pani poslankyňa Šedivcová, že sa uvažuje s ďalším projektom. Ale boli ste to práve vy a vtedy bolo KDH vo vláde, keď s účinnosťou od 1. 1. 2003 bola odovzdaná opatrovateľská služba do originálnej pôsobnosti miest a obcí a mesto a obec je povinné poskytnúť opatrovateľskú službu v zmysle zákona tomu, kto je na ňu odkázaný. Takže vôbec netreba hovoriť, že tu niekto ostáva bez práce a podobne.
Na druhej strane tento projekt tých 3600 opatrovateliek bol spúšťaný v rámci riešenia práve zamestnanosti. Treba si povedať, každý vedel, aj obce vedeli, že tento projekt skončí. Takže skončí. Ale vedia aj to, že začne znovu a ďalší projekt, pretože ministerstvo práce má eminentný záujem pomôcť a riešiť túto situáciu v teréne. Samozrejme, že sa treba tešiť navýšeniu tomu a vôbec opatrovateľkám, ktoré tu mohli zostať a nemuseli cestovať a rozbíjať rodiny a nechávať ich polmesiace, alebo v niektorom prípade aj mesiac, rodinu celú, samu bez matky alebo trebárs aj bez otca a cestovali do Rakúska a do Nemecka.
Takže ministerstvu práce treba za tieto projekty poďakovať.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
10.11.2015 o 18:48 hod.
Ing. PhD.
Viera Tomanová
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Brocka, hovorili sme aj o tom na výbore dnes, pokiaľ ide o príspevok za opatrovanie, jednoznačne ďaleko efektívnejšie je práve poskytnutie opatrovateľskej služby týmto ľuďom. A na druhej strane zdôrazňujem, aj ten občan, o ktorého sa stará manžel, manželka alebo dcéra alebo deti, aj tieto môžu vykonávať opatrovateľskú službu vo vzťahu k svojmu príbuznému. Treba si uvedomiť, cez opatrovateľskú službu vytvárame pracovné príležitosti a zamestnávame ľudí.
Samozrejme, treba súhlasiť s tým, čo povedala pani poslankyňa Šedivcová, že sa uvažuje s ďalším projektom. Ale boli ste to práve vy a vtedy bolo KDH vo vláde, keď s účinnosťou od 1. 1. 2003 bola odovzdaná opatrovateľská služba do originálnej pôsobnosti miest a obcí a mesto a obec je povinné poskytnúť opatrovateľskú službu v zmysle zákona tomu, kto je na ňu odkázaný. Takže vôbec netreba hovoriť, že tu niekto ostáva bez práce a podobne.
Na druhej strane tento projekt tých 3600 opatrovateliek bol spúšťaný v rámci riešenia práve zamestnanosti. Treba si povedať, každý vedel, aj obce vedeli, že tento projekt skončí. Takže skončí. Ale vedia aj to, že začne znovu a ďalší projekt, pretože ministerstvo práce má eminentný záujem pomôcť a riešiť túto situáciu v teréne. Samozrejme, že sa treba tešiť navýšeniu tomu a vôbec opatrovateľkám, ktoré tu mohli zostať a nemuseli cestovať a rozbíjať rodiny a nechávať ich polmesiace, alebo v niektorom prípade aj mesiac, rodinu celú, samu bez matky alebo trebárs aj bez otca a cestovali do Rakúska a do Nemecka.
Takže ministerstvu práce treba za tieto projekty poďakovať.
Autorizovaný
18:50
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:50
Július BrockaA druhá k pani Tomanovej. Pani Tomanová, to opatrovanie, na to sú dva pohľady, teda ja som to aj vo svojom vystúpení hovoril. Jedno opatrovanie je, keď sa niekto cudzí v rámci sociálnej služby a opatrovania stará o niekoho cudzieho, a za to mu patrí istá odmena a má príjem, lebo to je kvázi zamestnanie pre toho človeka, to je proste, ako veľa ľudí u nás pracuje v sociálnych službách, niektorí od nás dokonca zo Slovenska chodievajú do Rakúska robiť takúto prácu. Tam je oveľa lepšie platená. Možno preto najmä chodia. Ale druhý pohľad na sociálnu službu je, keď ju poskytujú najbližší príbuzní svojmu blízkemu ťažko chorému, deti rodičovi napríklad, a nedajú ho do ústavného zariadenia. Lebo keby ho dali do ústavného zariadenia, tak tie náklady sú tam také, že štát dnes prispieva 320 eurami mesačne na jedného umiestneného. A ja si myslím, že sú práve tí, ktorí sa doma starajú o toho svojho blízkeho, sú znevýhodnení.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
10.11.2015 o 18:50 hod.
Ing.
Július Brocka
Videokanál poslanca
Áno, pani Šedivcová, tí ľudia neprišli o prácu, to máte pravdu, lebo tí ťažko zdravotne postihnutí, príbuzní im zostali na krku. Oni len prišli o príjem za tú prácu, to znamená, že majú slzy pre plač. Ja viem, že pán minister už na to reagoval tak, že v decembri vyhlási ďalšiu výzvu, no ale keď skončili 1. novembra, to znamená, keď ten projekt začne fungovať, to bude na budúci rok. To znamená celé mesiace tí ľudia, síce starosť a prácu s tými svojimi ťažko chorými príbuznými budú mať, ale budú evidovaní na úrade práce a nebudú mať za to žiaden príjem. To je prvá poznámka.
A druhá k pani Tomanovej. Pani Tomanová, to opatrovanie, na to sú dva pohľady, teda ja som to aj vo svojom vystúpení hovoril. Jedno opatrovanie je, keď sa niekto cudzí v rámci sociálnej služby a opatrovania stará o niekoho cudzieho, a za to mu patrí istá odmena a má príjem, lebo to je kvázi zamestnanie pre toho človeka, to je proste, ako veľa ľudí u nás pracuje v sociálnych službách, niektorí od nás dokonca zo Slovenska chodievajú do Rakúska robiť takúto prácu. Tam je oveľa lepšie platená. Možno preto najmä chodia. Ale druhý pohľad na sociálnu službu je, keď ju poskytujú najbližší príbuzní svojmu blízkemu ťažko chorému, deti rodičovi napríklad, a nedajú ho do ústavného zariadenia. Lebo keby ho dali do ústavného zariadenia, tak tie náklady sú tam také, že štát dnes prispieva 320 eurami mesačne na jedného umiestneného. A ja si myslím, že sú práve tí, ktorí sa doma starajú o toho svojho blízkeho, sú znevýhodnení.
Autorizovaný
18:52
Vystúpenie v rozprave 18:52
Jozef MihálNo, pán minister, mne je smutno z toho, že ako ten projekt...
No, pán minister, mne je smutno z toho, že ako ten projekt dopadol. Jednoducho fakt je ten, že 3,5-tisíc opatrovateľov dnes nevie, čo bude ďalej. Vy teda tvrdíte, teraz dokonca pani Šedivcová, že už v decembri sa rozbehne ďalší. Ja som v médiách zachytil vyjadrenia vášho hovorcu, že v januári, respektíve niekedy na jar 2016. Tak z toho celého, z toho celého keby som ja bol ten, kto prišiel o tých 460, alebo ako sa písalo, eur hrubého, no tak by som bol nie v istote, ktorú ste sľúbili ľuďom, ale v značnej neistote, čo mám teraz vlastne robiť, či si mám hľadať nejaké zamestnanie, alebo či ten projekt skutočne bude pokračovať. Veď idú voľby. Tu bude zrejme nejaká nová vláda, vláda, ktorá bude mať možno nejaké iné predstavy. Takto sa to skrátka nerobí.
Keď ste pripravili tento projekt a spustili ho, a pokiaľ viem, tak to bolo pred rokom, tak mali ste vlastne rok času na to, aby ste to tak nastavili, aby sa plynule pokračovalo ďalej ďalšou fázou. Veď vy kade chodíte, tade rozprávate, ako ste vybojovali ďalšie a ďalšie peniaze do Európskeho sociálneho fondu na tvorbu pracovných miest v Bruseli, koľké desiatky miliónov ste tam ako dostali. To znamená, že ak toto vaše tvrdenie je pravdivé, tak predsa nemôžte mať problém s prefinancovaním tých 3500 ľudí. Všade, kde ste chodili, my v televíznych diskusiách sme sa často stretávali, ste týmto projektom operovali ako úspechom vlády pri tvorbe nových pracovných miest a ja som vám dával za pravdu. Áno, toto ste dobre urobili. Dával som vám za pravdu, mimochodom aj preto, pretože ten projekt začal ešte sa tvoriť, ešte za našej vlády, kedy sme tiež, nieže tiež, to bolo o tom istom, skrátka, keď sme nestihli my urobiť za jedenásť mesiacov alebo pätnásť mesiacov nový zákon o sociálnych službách, tak aspoň týmto projektom sa pomohlo terénnej opatrovateľskej práci v rámci sociálnych služieb ľuďom, ktorí žijú na Slovensku. Čiže vy ste vlastne tento projekt spackali.
A keby išlo len o tento projekt. Vy ste za štyri roky mali možnosť urobiť v tej úžasnej, jednotnej, nezlepeneckej vláde, ktorá nám tu prináša samé úžasné sociálne balíčky a úžasné výhody pre občanov, vy ste za tie štyri roky mali urobiť poriadne veci. Konkrétne, poriadny zákon o sociálnych službách. Mohli ste ho celý prerobiť, mohli ste ho postaviť nanovo. Máte ministra financií, ktorý je z tej istej strany, ktorý, v mojom prípade bol problém dohodnúť sa, ako to urobíme s tým financovaním, keď som sa ja o tieto veci snažil za ten rok. Vy ste na to mali štyri roky. Vláda jednej strany, čo ste v tejto veci urobili? Spackaný projekt, ktorý teraz skončil, a 3,5-tisíc ľudí nevie, čo bude ďalej. A tí, o ktorých sa takto starali tí opatrovatelia, tí takisto nevedia, čo bude s nimi ďalej. Tí starí ľudia, zdravotne postihnutí. Čo s nimi bude?
Čiže jedna vec je spackaný projekt, ale druhá vec je to, že vy ste neurobili systémový zásah do zákona o sociálnych službách. Keby ste tak spravili, tak sa o tom projekte baviť nemusíme, pretože by to celé fungovalo inak a poriadne.
Druhá vec, teda téma, s ktorou som vlastne prišiel za tento pult, pozmeňujúci návrh. Čoho sa týka? Týka sa toho, čo som hovoril v prvom čítaní. Jedna z metód, akým spôsobom vy znižujete počet nezamestnaných na úradoch práce, že hľadáte všetky možné cestičky ako tých evidovaných nezamestnaných z tých úradov dostať preč. Nie tak, že si nájdu prácu, ale tak, že si hľadáte spôsob ako ich odtiaľ vyšikanovať von. A jeden z tých spôsobov je šikan, ktorý je voči ľuďom, ktorí sú spoločníkmi, konateľmi, štatutármi v obchodných spoločnostiach. A ten šikan vlastne novelou chcete ešte zvýšiť, pretože zabudlo sa na prokuristov, ktorých treba ešte tiež poriadne "kch", im zakrútiť krkom (rečník to ilustruje gestom). Podstata je tá, že ak spoločník obchodnej spoločnosti, ak štatutár, konateľ, člen dozornej rady obchodnej spoločnosti, eseročky, akciovky je zapísaný v obchodnom registri bez ohľadu na to, či z tej svojej funkcie má nejaký profit, bez ohľadu na to, či tá spoločnosť reálne funguje alebo či je, povedzme, v bankrote, v likvidácii, vy vyhadzujete, respektíve nepustíte týchto ľudí do evidencie na úrade práce. To po prvé. Čiže fajn, máme nižšiu nezamestnanosť, pretože títo ľudia, ak sú v ťažkých problémoch, do evidencie ich nepustíte.
A po druhé, čo je ešte horšie, pretože jedna vec je nejaká hra s číslami, ale druhá vec je, že to sú osudy tých ľudí, pretože títo ľudia napriek tomu, že si platili poistenie v nezamestnanosti, tým, že sú zapísaní v nejakej zabudnutej, zaprášenej, nefungujúcej eseročke v obchodnom registri, nemajú tým pádom nárok na dávku v nezamestnanosti. To vaše odôvodnenie, ktoré ste hovorili v záverečnej reči v prvom čítaní, veď predsa na úradoch práce je nejaký pokyn, aby prižmúrili oko. Možno niekedy oko prižmúria, možno nie. Ja tu prinášam systémové riešenie a pri všetkom zdravom rozume, ktorý tu snáď ešte je v tejto snemovni, vás poprosím, aby ste toto riešenie podporili. Prečítam pozmeňujúci návrh.
Pán predseda?
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Nech sa páči, pán poslanec, môžte.
Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála a Lucie Nicholsonovej k vládnemu návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (tlač 1648).
V čl. I bod 2 znie: "2. V § 5 ods. 1 písm. a) znie: "a) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, konateľom alebo členom dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným alebo členom predstavenstva alebo dozornej rady akciovej spoločnosti podľa osobitného predpisu, ak za prácu poberá príjem zo závislej činnosti, s novým odkazom 4a").
Poznámka pod čiarou k odkazu 4a) znie: "4a) § 5 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. zákona o dani z príjmov".".
O čo ide? Účelom návrhu je jednoznačne stanoviť, kedy štatutárni zástupcovia obchodných spoločností budú na účely zákona o službách zamestnanosti definovaní ako samostatne zárobkovo činné osoby. Čiže ako SZČO podľa definície používanej v zákone o službách zamestnanosti budú vtedy, ak ako konatelia, spoločníci, štatutári budú mať z tejto svojej činnosti príjem zdaňovaný ako príjem zo závislej činnosti. V takom prípade ich ako SZČO nemôže úrad práce zobrať do evidencie ako uchádzačov o zamestnanie. V opačnom prípade to znamená, ak ten spoločník, konateľ, člen dozornej rady a podobne bude mať len túto svoju funkciu, ale nebude mať z toho žiaden príjem, v takom prípade nebude v postavení SZČO na účely zákona o službách zamestnanosti. To znamená, že úrad práce pri splnení ďalších podmienok môže takúto osobu zaevidovať ako uchádzača o zamestnanie a v nadväznosti potom podľa zákona o sociálnom poistení, ak je splnená podmienka platenia si poistného v nezamestnanosti, takáto osoba bude mať nárok na dávku v nezamestnanosti. Čiže ide o spravodlivé riešenie. Ak ten konateľ, spoločník má z tej činnosti, z tej funkcie príjem, nebude zaradený do evidencie. Ale naopak, ak len po formálnej stránke bude zapísaný v obchodnom registri, ale bez toho, že by dosahoval príjem, nárok na zaevidovanie ako uchádzač o zamestnanie bude mať a pri splnení príslušných podmienok mu Sociálna poisťovňa vyplatí dávku v nezamestnanosti. Čiže nezostane bez prostriedkov.
Po technickej stránke, či má alebo nemá príjem, vieme to jednoznačne povedať, pretože buď je, alebo nie je prihlásený v Sociálnej poisťovni ako tzv. "zamestnanec", pretože to vyplýva zo zákona o sociálnom poistení. Čiže to samotné posúdenie v spolupráci Sociálna poisťovňa - úrad práce je tam podľa môjho názoru bezproblémové. A opakujem ešte raz, takéto riešenie považujem za spravodlivé, či z pohľadu záujmu štátu, či z pohľadu konkrétnej situácie daných osôb. Ak nemajú príjem, nemá byť problém so zaradením do evidencie, nemá byť problém s tým, že dostanú dávku v nezamestnanosti.
Verím, že tento návrh vo vás vzbudil pozornosť a že zajtra pri hlasovaní získa aj vašu podporu.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
10.11.2015 o 18:52 hod.
RNDr.
Jozef Mihál
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán predseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, moje vystúpenie bude obsahovať jeden pozmeňovací návrh, ktorý chcem predložiť k zákonu o službách v zamestnanosti, ale tú diskusiu, ktorú vlastne otvoril môj predrečník, pán kolega Julo Brocka, chcel by som na ňu nadviazať, využijem priestor, ktorý mám, nie v rámci faktickej poznámky, ale takto.
No, pán minister, mne je smutno z toho, že ako ten projekt dopadol. Jednoducho fakt je ten, že 3,5-tisíc opatrovateľov dnes nevie, čo bude ďalej. Vy teda tvrdíte, teraz dokonca pani Šedivcová, že už v decembri sa rozbehne ďalší. Ja som v médiách zachytil vyjadrenia vášho hovorcu, že v januári, respektíve niekedy na jar 2016. Tak z toho celého, z toho celého keby som ja bol ten, kto prišiel o tých 460, alebo ako sa písalo, eur hrubého, no tak by som bol nie v istote, ktorú ste sľúbili ľuďom, ale v značnej neistote, čo mám teraz vlastne robiť, či si mám hľadať nejaké zamestnanie, alebo či ten projekt skutočne bude pokračovať. Veď idú voľby. Tu bude zrejme nejaká nová vláda, vláda, ktorá bude mať možno nejaké iné predstavy. Takto sa to skrátka nerobí.
Keď ste pripravili tento projekt a spustili ho, a pokiaľ viem, tak to bolo pred rokom, tak mali ste vlastne rok času na to, aby ste to tak nastavili, aby sa plynule pokračovalo ďalej ďalšou fázou. Veď vy kade chodíte, tade rozprávate, ako ste vybojovali ďalšie a ďalšie peniaze do Európskeho sociálneho fondu na tvorbu pracovných miest v Bruseli, koľké desiatky miliónov ste tam ako dostali. To znamená, že ak toto vaše tvrdenie je pravdivé, tak predsa nemôžte mať problém s prefinancovaním tých 3500 ľudí. Všade, kde ste chodili, my v televíznych diskusiách sme sa často stretávali, ste týmto projektom operovali ako úspechom vlády pri tvorbe nových pracovných miest a ja som vám dával za pravdu. Áno, toto ste dobre urobili. Dával som vám za pravdu, mimochodom aj preto, pretože ten projekt začal ešte sa tvoriť, ešte za našej vlády, kedy sme tiež, nieže tiež, to bolo o tom istom, skrátka, keď sme nestihli my urobiť za jedenásť mesiacov alebo pätnásť mesiacov nový zákon o sociálnych službách, tak aspoň týmto projektom sa pomohlo terénnej opatrovateľskej práci v rámci sociálnych služieb ľuďom, ktorí žijú na Slovensku. Čiže vy ste vlastne tento projekt spackali.
A keby išlo len o tento projekt. Vy ste za štyri roky mali možnosť urobiť v tej úžasnej, jednotnej, nezlepeneckej vláde, ktorá nám tu prináša samé úžasné sociálne balíčky a úžasné výhody pre občanov, vy ste za tie štyri roky mali urobiť poriadne veci. Konkrétne, poriadny zákon o sociálnych službách. Mohli ste ho celý prerobiť, mohli ste ho postaviť nanovo. Máte ministra financií, ktorý je z tej istej strany, ktorý, v mojom prípade bol problém dohodnúť sa, ako to urobíme s tým financovaním, keď som sa ja o tieto veci snažil za ten rok. Vy ste na to mali štyri roky. Vláda jednej strany, čo ste v tejto veci urobili? Spackaný projekt, ktorý teraz skončil, a 3,5-tisíc ľudí nevie, čo bude ďalej. A tí, o ktorých sa takto starali tí opatrovatelia, tí takisto nevedia, čo bude s nimi ďalej. Tí starí ľudia, zdravotne postihnutí. Čo s nimi bude?
Čiže jedna vec je spackaný projekt, ale druhá vec je to, že vy ste neurobili systémový zásah do zákona o sociálnych službách. Keby ste tak spravili, tak sa o tom projekte baviť nemusíme, pretože by to celé fungovalo inak a poriadne.
Druhá vec, teda téma, s ktorou som vlastne prišiel za tento pult, pozmeňujúci návrh. Čoho sa týka? Týka sa toho, čo som hovoril v prvom čítaní. Jedna z metód, akým spôsobom vy znižujete počet nezamestnaných na úradoch práce, že hľadáte všetky možné cestičky ako tých evidovaných nezamestnaných z tých úradov dostať preč. Nie tak, že si nájdu prácu, ale tak, že si hľadáte spôsob ako ich odtiaľ vyšikanovať von. A jeden z tých spôsobov je šikan, ktorý je voči ľuďom, ktorí sú spoločníkmi, konateľmi, štatutármi v obchodných spoločnostiach. A ten šikan vlastne novelou chcete ešte zvýšiť, pretože zabudlo sa na prokuristov, ktorých treba ešte tiež poriadne "kch", im zakrútiť krkom (rečník to ilustruje gestom). Podstata je tá, že ak spoločník obchodnej spoločnosti, ak štatutár, konateľ, člen dozornej rady obchodnej spoločnosti, eseročky, akciovky je zapísaný v obchodnom registri bez ohľadu na to, či z tej svojej funkcie má nejaký profit, bez ohľadu na to, či tá spoločnosť reálne funguje alebo či je, povedzme, v bankrote, v likvidácii, vy vyhadzujete, respektíve nepustíte týchto ľudí do evidencie na úrade práce. To po prvé. Čiže fajn, máme nižšiu nezamestnanosť, pretože títo ľudia, ak sú v ťažkých problémoch, do evidencie ich nepustíte.
A po druhé, čo je ešte horšie, pretože jedna vec je nejaká hra s číslami, ale druhá vec je, že to sú osudy tých ľudí, pretože títo ľudia napriek tomu, že si platili poistenie v nezamestnanosti, tým, že sú zapísaní v nejakej zabudnutej, zaprášenej, nefungujúcej eseročke v obchodnom registri, nemajú tým pádom nárok na dávku v nezamestnanosti. To vaše odôvodnenie, ktoré ste hovorili v záverečnej reči v prvom čítaní, veď predsa na úradoch práce je nejaký pokyn, aby prižmúrili oko. Možno niekedy oko prižmúria, možno nie. Ja tu prinášam systémové riešenie a pri všetkom zdravom rozume, ktorý tu snáď ešte je v tejto snemovni, vás poprosím, aby ste toto riešenie podporili. Prečítam pozmeňujúci návrh.
Pán predseda?
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Nech sa páči, pán poslanec, môžte.
Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála a Lucie Nicholsonovej k vládnemu návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (tlač 1648).
V čl. I bod 2 znie: "2. V § 5 ods. 1 písm. a) znie: "a) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, konateľom alebo členom dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným alebo členom predstavenstva alebo dozornej rady akciovej spoločnosti podľa osobitného predpisu, ak za prácu poberá príjem zo závislej činnosti, s novým odkazom 4a").
Poznámka pod čiarou k odkazu 4a) znie: "4a) § 5 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. zákona o dani z príjmov".".
O čo ide? Účelom návrhu je jednoznačne stanoviť, kedy štatutárni zástupcovia obchodných spoločností budú na účely zákona o službách zamestnanosti definovaní ako samostatne zárobkovo činné osoby. Čiže ako SZČO podľa definície používanej v zákone o službách zamestnanosti budú vtedy, ak ako konatelia, spoločníci, štatutári budú mať z tejto svojej činnosti príjem zdaňovaný ako príjem zo závislej činnosti. V takom prípade ich ako SZČO nemôže úrad práce zobrať do evidencie ako uchádzačov o zamestnanie. V opačnom prípade to znamená, ak ten spoločník, konateľ, člen dozornej rady a podobne bude mať len túto svoju funkciu, ale nebude mať z toho žiaden príjem, v takom prípade nebude v postavení SZČO na účely zákona o službách zamestnanosti. To znamená, že úrad práce pri splnení ďalších podmienok môže takúto osobu zaevidovať ako uchádzača o zamestnanie a v nadväznosti potom podľa zákona o sociálnom poistení, ak je splnená podmienka platenia si poistného v nezamestnanosti, takáto osoba bude mať nárok na dávku v nezamestnanosti. Čiže ide o spravodlivé riešenie. Ak ten konateľ, spoločník má z tej činnosti, z tej funkcie príjem, nebude zaradený do evidencie. Ale naopak, ak len po formálnej stránke bude zapísaný v obchodnom registri, ale bez toho, že by dosahoval príjem, nárok na zaevidovanie ako uchádzač o zamestnanie bude mať a pri splnení príslušných podmienok mu Sociálna poisťovňa vyplatí dávku v nezamestnanosti. Čiže nezostane bez prostriedkov.
Po technickej stránke, či má alebo nemá príjem, vieme to jednoznačne povedať, pretože buď je, alebo nie je prihlásený v Sociálnej poisťovni ako tzv. "zamestnanec", pretože to vyplýva zo zákona o sociálnom poistení. Čiže to samotné posúdenie v spolupráci Sociálna poisťovňa - úrad práce je tam podľa môjho názoru bezproblémové. A opakujem ešte raz, takéto riešenie považujem za spravodlivé, či z pohľadu záujmu štátu, či z pohľadu konkrétnej situácie daných osôb. Ak nemajú príjem, nemá byť problém so zaradením do evidencie, nemá byť problém s tým, že dostanú dávku v nezamestnanosti.
Verím, že tento návrh vo vás vzbudil pozornosť a že zajtra pri hlasovaní získa aj vašu podporu.
Ďakujem.
Autorizovaný