58. schôdza

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona vychádza z cieľov nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 517/2014 o fluórovaných skleníkových plynoch, ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho spoločenstva č. 842/2006 a ktoré sa začalo uplatňovať od 1. januára 2015, zosúlaďuje ho s ustanovením citovaného nariadenia, dopĺňa požiadavky a podmienky, ktoré vyplynuli pre členské štáty z uvedeného nariadenia a ktoré je potrebné stanoviť na jeho realizáciu.
Vládnym návrhom zákona sa súčasne upravujú ustanovenia, ktorých zmena vyplynula z aplikácie zákona v praxi. V príslušných ustanoveniach sú upravené a doplnené povinnosti osôb, ktoré nakladajú s fluórovanými skleníkovými plynmi, a upravované požiadavky na výrobky a zariadenia, ktoré vzišli z aplikačnej praxe, požiadavky týkajúce sa evidencie a oznamovania údajov o týchto plynoch a výrobkoch a zariadeniach, ktoré tieto plyny obsahujú, vymedzuje a spresňuje niektoré pojmy, boli doplnené niektoré správne delikty a nadväzne naň aj sankcie za porušenie tohto zákona, ako aj nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 517/2014.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a všeobecne záväznými predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Pani predsedajúca, skončil som, ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka.
Vážené poslankyne, poslanci, vážený pán minister, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1946 z 23. septembra 2015 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 286/2006 Z. z. o fluórovaných skleníkových plynoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, tlač 1641, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 701 z 3. novembra 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 506 z 5. novembra 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 387 z 5. novembra 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 3 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a s § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 286/2009 Z. z., parlamentná tlač 1641, schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 286/2009 Z. z. o fluórovaných skleníkových plynoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 399 z 10. novembra 2015.
V citovanom uznesení výboru ma tento poveril ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, hlavným cieľom vládneho návrhu zákona je úprava niektorých ustanovení tak, aby plnili požiadavky Európskej komisie ohľadom transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/50 z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe. Medzi najdôležitejšie zmeny patrí plnenie požiadaviek smernice v oblasti spolupráce so susednými krajinami pri vypracovávaní programov pre zlepšenie kvality ovzdušia a pri informovaní verejnosti, najmä ak dôjde k prekročeniu informačného prahu alebo výstražného prahu v aglomeráciách alebo zónach v blízkosti štátnych hraníc. Okrem plnenia požiadavky Európskej komisie návrh zákona poskytuje obciam možnosť všeobecne záväzným nariadením vymedziť na svojom území alebo jeho časti nízkoemisné zóny s obmedzením prevádzky motorových vozidiel s nízkou emisnou triedou. Vymedzenie takýchto zón je jedným z možných opatrení pre zlepšenie kvality ovzdušia, najmä v mestách s hustou automobilovou prevádzkou.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1947 z 23. septembra 2015 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 702 z 3. novembra 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 388 z 5. novembra 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bode spoločnej správy nasledovne: o bode spoločnej správy hlasovať s návrhom gestorského výboru uvedený bod schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov, schváliť s pripomienkou.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 400 z 10. novembra 2015.
V citovanom uznesení výboru poveril ma ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. V prvom rade sa ospravedlňujem za meškanie. Ste v svojej práci rýchlejší ako tuná smetiari na Palisádoch, ktorí zablokovali cestu. Ešte raz, ospravedlňujem sa.
Vážení páni poslanci, poslankyne, vážená pani predsedajúca, predkladám vám na prerokovanie vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení ústavný zákon č. 227/2002 o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov.
Cieľom tejto úpravy je rozšíriť zloženie ozbrojených síl Slovenskej republiky o vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy, vytvoriť podmienky pre posilnenie spôsobilosti ozbrojených síl Slovenskej republiky doplnením vojakov zo záloh pri plnení úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky v stave bezpečnosti bez potreby vyhlásenia krízového stavu.
Pojem "vojak v zálohe povolaný na výkon odbornej prípravy" sa nahrádza pojmom "vojak v zálohe povolaný na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky".
Navrhovaná právna úprava súčasne vytvára legislatívne podmienky pre zavedenie dobrovoľnej vojenskej prípravy, ktorá umožní občanom Slovenskej republiky dobrovoľne sa pripravovať na obranu štátu.
Návrhom ústavného zákona sa upravujú aj ustanovenia súvisiace so zmenou v organizácii miestnej štátnej správy.
S pripomienkou k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorá je uvedená v spoločnej správe výborov, súhlasím.
Dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého vládneho návrhu ústavného zákona. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu ústavného zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1970 z 25. septembra 2015 pridelila vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh ústavného zákona v stanovenej lehote.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh ústavného zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona, § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh ústavného zákona schváliť v znení schváleného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu uvedeného v tejto správe.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.

Ďakujem veľmi pekne. Predkladám vám na prerokovanie vládny návrh zákona o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 
Cieľom tohto predloženého návrhu zákona je vytvorenie právneho prostredia, v ktorom sa občanom Slovenskej republiky umožní v rámci dobrovoľnej vojenskej prípravy absolvovať vojenský výcvik a v stave bezpečnosti sa tak pripraviť na prípadnú obranu Slovenskej republiky. Súčasťou návrhu zákona je zmena právnej úpravy použitia aktívnych záloh tak, aby mohli byť použité aj v stave bezpečnosti pri vyplnení úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky.
Ďakujem všetkým, ktorí aktívne debatovali s nami v čase prípravy tohto zákona, a s pripomienkami k vládnemu návrhu zákona, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, súhlasím. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1680) v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1680 z 25. septembra 2015 pridelila vládny návrh zákona o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1680) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.
Bod II. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
V bode III. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 696 z 3. novembra 2015 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 223 z 3. novembra 2015 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: O bodoch 1 až 4 a 6 až 32 hlasovať spoločne a tieto schváliť. O bode 5 samostatne a tento neschváliť.
V bode IV. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1680) vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Petra Šucu vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona v druhom a v treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1680) v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 241 na svojej 82. schôdzi.
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu k predmetnému bodu rokovania.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.
Ctené dámy, vážení páni, pán minister, nechcem ani veľa, ale skôr s pohnútkou, že obrana nemôže byť v priestore buď nezáujmu, alebo takej šedej zóny, ktorá na jednej strane reprezentuje situáciu, kedy my dnes nie sme v nejakom bezprostrednom vojenskom ohrození, kedy Európa dávno spomína – 70 rokov – na veľkú svetovú vojnu, ale na druhej strane sa obranné hrozby stávajú oveľa aktuálnejšími až akútnejšími vďaka vývoju v poslednom desaťročí alebo v dvoch posledných desaťročiach, kedy už na scénu vystupujú aj nevojenské ohrozenia alebo neštátni aktéri. Vedieť tomu čeliť a dôrazne, efektívne je potrebné. Máme dnes profesionálnu armádu. Veľká časť populácie sa nestretáva priamo s tým, ako by mohla a mala byť pripravovaná na situáciu, ktorá môže byť zrazu veľmi náročná.
Starí Rimania, starí filozofi, starí bojovníci hovorili, že keď chceš mier, pripravuj sa na vojnu. Proste prvá povinnosť štátu, demokratického štátu predovšetkým, ale aj iných štátov bola a zostala vnímaná ako mier pre svoje obyvateľstvo, bezpečnosť svojich ľudí. A preto obrana a celková bezpečnostná politika nemôže byť v úzadí alebo nejakým spôsobom opomínaná. Hovorím to za hnutie, ktoré má 26 rokov politickej nielen existencie, ale pôsobenia na scéne i európskej, národnej, a dokonca teda aj na úrovniach komunálnej, regionálnej.
Obrana je a zostane vždy veľmi dôležitá ako súčasť primárnej zodpovednosti štátnej moci. Ak nefunguje bezpečnosť a obrana, čo si majú počať ľudia? Čo potom štát garantuje? A tým nechcem spochybňovať a oslabovať iné úlohy štátu, ale táto je primárna, nezastupiteľná.
Chcem za Kresťanskodemokratické hnutie vyjadriť, že pre nás táto agenda nikdy nebola okrajová alebo druhotná, ale naopak, že som sa aj ako predseda hnutia a podpredseda parlamentu stretol s pánom ministrom na rozhovor o niektorých strategických otázkach a v mnohom sa zhodujeme, možno v niečom líšime, ale chcem aj apelovať, aby téma bezpečnosti a obrany bola súčasťou takého dlhodobého pohľadu a zároveň konsenzu už či pri vysielaní vojakov, či pri realizácii niektorých investícií, lebo ide o náročné, dlhodobé zámery. A politicky za nás chcem povedať, že my sme za podporu obrannej politiky alebo teda obranných investícií alebo modernizácie v plnom slova zmysle. Žijeme v 21. storočí a ten prístup je investovať lepšie a viac. V tomto poradí, najprv lepšie, ale potom aj viac. A lepšie je o investovaní, o tom, že nám treba nadobúdať a získavať spôsobilosti viac než len techniku. Technika je súčasť toho, čo máme aj tu, vybavenie, technológia, ale tá spôsobilosť ľudská, individuálna a kolektívna je oveľa, oveľa vážnejšia a dôležitejšia. Hovoríme "áno" väčšej, transparentnejšej civilnej kontrole rozhodnutí alebo ozbrojených síl aj preto, aby sa nemenili neustále prístupy každé štyri roky. Skôr naopak, prehlbovali, potvrdzovali, utvrdzovali aj v duchu spojenectva, aj v duchu vlastenectva, lebo je to potrebné.
No a ten rozmer, ktorý je tu, no, čiastočne aspoň diskutovaný, pretože som aj preto vystúpil, aby to neprebehlo len bez slov, považujem túto tému za veľmi dôležitú, je branná spôsobilosť alebo celková schopnosť nášho obyvateľstva čeliť istým výzvam, ktoré môžu prísť – a ony prichádzajú, niekedy ľahšie, niekedy ťažšie. A za kresťanských demokratov chcem povedať, my dokonca máme vo veľkom celkovom programe, ktorý je tak na 10 až 20 rokov zamýšľaný, Cesta pre Slovensko, zámer budovať civilné zbory. Teda jednotky pre nevojenské ohrozenie krajiny. Sú rôzne nevojenské hrozby a bolo by veľmi nerozumné a drahé mať profesionálnych vojakov na to, aby hlavne zachraňovali obyvateľstvo pri povodniach alebo rozvážali vrecia s pieskom alebo teda zasahovali tam, kde je to jednoduchšie aj nevojakmi, civilmi, dobrovoľníkmi.
Takúto prípravu, ktorá vlastne tu sa nám predkladá iným spôsobom ako dobrovoľnícka zložka, podporujeme už z princípu, lebo nič nie je v živote zadarmo a prejav občianskej statočnosti, spolupatričnosti, solidarity, obrany vlasti alebo pomoci ľuďom práve vtedy, keď sú rôzne formy ohrozenia, je ušľachtilá činnosť, ušľachtilý postoj a štát by ho mal promovať, podporovať aj rôznymi spôsobmi v ďalšom živote. Je to veľmi potrebné, aby tí, ktorí sa pripravujú, lebo je to potrebné, boli takto vnímaní a cenení, že je to vo verejnom záujme. To nie je len pre nich, ak sú pripravení, vycvičení, ak majú ducha dobrovoľníctva, ale je to vlastne v záujme verejnom. Poprípade ďalšie opatrenia vo verejnej správe by mohli napomáhať k tomu, aby sa dobrovoľníctvu aj obrane darilo.
Hovorím skôr principiálne a konsenzuálne práve preto, lebo na takejto atmosfére v spoločnosti, na takomto myslení a pripravenosti veľmi záleží vývoj teraz, o rok, o dva, o generáciu, aby sme si na to nielenže zvykli, ale vytvorili prostredie, ktoré je prajné dobrovoľníctvu aj z pohľadu obrany vlasti. Vlastenectvo je ušľachtilá cnosť v celých dejinách. Mnohí o tom hovorili a ja to len rád tu pripomínam. "Patriotizmus áno, nacionalizmus nie," to povedal Ján Pavol II. A v tomto rozlíšení a v tom pozitívnom nastavení, že naša domovina, naša vlasť, naši ľudia potrebujú byť vychovávaní a naozaj vycvičení na to, aby vedeli pomáhať, je veľmi potrebné.
Takže za kresťanských demokratov chcem povedať, že zámer dobrovoľníckej prípravy, dobrovoľníckych jednotiek, podobne ako hovorím, programovo, nie účelovo alebo krátkodobo, ale dlhodobo presadzujeme zámer civilných zborov pre nevojenské ohrozenia, chcem vyjadriť politicky ako rozumný, konštruktívny a veľmi potrebný pre Slovensko. Očakával by som aj, samozrejme, politické rokovania o celkovej podpore a vývoji tejto agendy, lebo ide o ústavné zmeny v kombinácii teda zákona a ústavného zákona a – či z hľadiska dlhodobosti alebo aplikácie – takéto opatrenia si vyžadujú kontinuitu a konsenzus.
Ďakujem pekne.

Dovolím si zareagovať faktickou. Ja nechcem nejako znevažovať potrebu posilňovania obrannej politiky, ale v situácii, keď Slovensko ani nevie presne identifikovať a diagnostikovať nepriateľa, zvýrazňovať potrebu investovania prostriedkov do obrannej politiky, do zbrojného priemyslu, potrebu navyšovania zbrojných investícií mi pripadá byť naozaj nenáležité. Takže toto je moja reakcia.
Ďakujem.