58. schôdza

10.11.2015 - 15.12.2015
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

18.11.2015 o 11:25 hod.

Ing.

Peter Pellegrini

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 10:36

Ivan Švejna
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som zase urobil ten pomyselný výkop k debate na tému štátny rozpočet. Už v podstate po niekoľko ostatných rokov mám tú česť, niežeby som sa snažil, ale jednoducho to tak vyšlo, lebo v podstate už sú len tri kluby z pôvodných.
Takže ja si myslím, že tento, samozrejme, tento rozpočet má zvláštnu príchuť, ale nielen tým, že len 12 poslancov bolo prihlásených písomne do takej významnej debaty, ako je štátny rozpočet, pretože každý vieme, že je to zákon roka a jednoducho podľa toho hospodári celá verejná správa. Ale budiž, je to tak, ako to je. Dôležité je povedať zopár zásadných vecí, že tento rozpočet má, samozrejme, zvláštnu objektívnu príchuť, pretože už vlastne je rozpočet pre ďalšiu vládu, ale to hovorím objektívne a, samozrejme, tie marcové voľby, 5. marca, skutočne zmenia situáciu, aj čo sa týka rozpočtu. No logicky, že zmenia situáciu, pokiaľ bude iná vláda alebo zostavená z iných strán, tak každá strana má svoje priority a bude určite sa snažiť zakomponovať tieto priority do rozpočtu, takže z tohto logického dôvodu, ale na druhej strane aj vláda SMER-u, neviem si predstaviť, že keď prijmete avizovaný tretí balíček, ktorý teda začiatkom decembra prijmete po schválení rozpočtu, jednoducho že nebude nič stáť. Tak to by bol skutočne geniálny balíček, ktorý by proste bol v úvodzovkách zadarmo a, samozrejme, sú tu ešte jedny veľmi objektívne veci, ktoré sú, ktoré sú, možno vyplynulo zo situácie, jednoducho kde sa zmenia niektoré, niektoré údaje, pretože vieme, že aj tento rozpočet, ktorý síce pre budúcu vládu, ale tiež má viacej rizík, o ktorých budem teda ďalej hovoriť.
Možno len spomeniem aj ten termín volieb, aj keď to nesúvisí s rozpočtom, ale jednoducho tie ďalšie riadne voľby v podstate už nebudú v marci, ale vo februári, teda keby boli, a neviem, či je to najvhodnejší termín, aj čo sa týka rozpočtu, nielen teraz hovorím o politike, ale aj o plánovaní rozpočtu, priorít a podobne.
No, treba jednu vec povedať, že ja, samozrejme, chápem, že minister musí hovoriť, že pohár je poloplný, a mojou povinnosťou je poukazovať aj tú druhú stránku veci, to znamená, že je poloprázdny, a v niečom sa zhodneme, v niečom sa nezhodneme, ale pokúsim sa, vždy sa snažím proste byť trošku nad vecou, hlavne v takýchto odborných záležitostiach, ako je rozpočet. No chcem povedať, že najväčšia debata pri tomto rozpočte by mala byť nie ani o tých nejakých prioritách SMER-u, jednoducho pretože som povedal, že v podstate si myslím, že ten rozpočet sa tak či tak zmení, ale či skutočne napríklad ten deficit plánovaný jednoducho nie je, nie je to číslo veľmi optimistické, a ja tvrdím, že je, ale irónia je to, že to netvrdím len ja. Tvrdia to aj renomované inštitúcie, asi viete, že proste aj Európska komisia v najlepšej prognóze tvrdí, že deficit v roku 2016 bude na úrovni 2,4 %, určite to vie aj pán minister, vie, a, samozrejme, zdôrazňujem aj, každý rozpočet je plán, akože to sa aj ukáže potom ex post, aký bol. To znamená, že, že ani Európska komisia neverí, aj keď povie, že to pod 3 %, ale neverí v to konsolidačné úsilie, ako si, ako sa, ako je napísané tam v rozpočte.
Druhá inštitúcia, rozpočtová rada, ktorá poukazuje na riziká v rozpočte a ktorá hovorí o tom, že pokiaľ sa tie riziká naplnia, tak ten deficit môže byť v tom ďalšom roku, 2016, až 2,7 %. Samozrejme, pravdepodobne sa ministrovi financií tiež to ťažko počúvalo, ale jednoducho je to tak a dokonca rozpočtová rada sa prikláňa, teda, samozrejme, musí byť diplomatická, však to je v poriadku a ja si myslím, že, naopak, ja som veľmi rád, že to je, že máme tu rozpočtovú radu, a som rád, že aj, teda že ako funguje. No a tiež vyjadrujem rozpočtovej rade, že sa skôr teda prikláňa k tej prognóze horšej, to znamená, čo hovorí Európska komisia, to znamená, tiež diplomaticky, ale pravdou je to, že spochybňuje ten, ten, ten plánovaný deficit. Takže, takže je to tak, no.
Takže možno povedať jedným slovom, že ten plánovaný deficit na úrovni 1,94 % treba považovať za nedôveryhodný. Ďalší argument, si myslím, že aj keď sa, samozrejme, že my sa hlásime, všetci ekonómovia, to je jedno, či zľava, či sprava, že jednoducho treba smerovať k tej pomyselnej nule, pretože len vtedy môžeme povedať, že sme dosiahli nejakého cieľu, a určite každý z nás sa, každý z nás sa prikloní k tej konsolidácii, to znamená, znižovaniu deficitu. Otázka je, samozrejme, náš názor, môj názor, že treba rýchlejšie postupovať k tej nule, vláda si myslí, že netreba tak rýchlo postupovať k tej nule, a to konsolidačné úsilie, úsilie jednoducho nemusí byť také rýchle. Ale zase pravdou je to, keď si zoberieme čisto technokraticky, keby som ukázal teraz tabuľku, že je porovnanie ex post deficitov, čo dosiahla táto vláda, tak treba povedať, že kým sme v roku 2010 mali deficit hrozivý, mínus 7,7 %, ktoré, ktoré proste treba rýchlo konsolidovať, tak za rok 2011, to znamená o rok, už bol deficit na úrovni 4,94 %. To znamená, že keď vláda de facto v začiatku ’12. roku preberala vládu, deficit bol 4,94 % a v súčasnosti, to znamená po štyroch rokoch vlády, je deficit na úrovni 2,74 alebo 2,78 a, samozrejme, ešte nikto nevie, aký bude skutočný deficit, čo je logické. A tá výška deficitu bude vlastne verifikovaná až niekedy na jeseň v roku 2016.
Ale proste toto je odhad, kde sa proste pohybujeme, no ale čo to znamená. Znamená to, keď si jednoducho vydelíte a pozriete tie čísla, tak jednoducho vidíte, a keď sa, ako sa konsolidovalo za jeden rok od roku 2010 do 2011, to bolo 2,76 za jeden rok. 2,76. A za štyri roky vlády, štyri roky vlády SMER-u to bolo 2,16, čo znamená, plus-mínus niečo 0,5 % ročne. Je toto skutočné konsolidačné úsilie, ktorým sa treba chváliť? Ja nepopieram to, že sme sa dostali pod 3 %, ale bolo cieľom, aby sme sa dostali pod 3 %, a už potom len proste sa hrali o nejakého pol percenta. Ja si stále myslím, že ten cieľ má byť jednoducho vyrovnaný rozpočet, treba ísť k tomu rýchlejším tempom a, samozrejme, aj znižovať zadlženosť tak, aby sme sa dostali spod tých sankčných pásiem, čo je 50 %.
Ďalšia poznámka je, že je pravdou, že je posledných týchto štyri, štyri roky SMER-u, aj keď to neni zásluha SMER-u, ale to neni ani výčitka, ani, ani pochvala, že bol relatívne vysoký rast HDP. Každý vie, že ja nie som veľký zástanca, ako chápem, že ten rast je dôležitý, ale pre mňa veľmi ako ekonóma nie je taký dôležitý, ako sú iné veci ako zadlženosť, priemerná mzda, nezamestnanosť a tak ďalej, a je to z viacerých dôvodov a jeden z tých dôvodov je, že jednoducho ten rast nezáleží veľmi od hospodárenia vlády, ale skôr od vonkajších, od vonkajších vplyvov. A, samozrejme, si myslím, že určite je dôležitejšia kvalita zdravotníctva, kvalita školstva ako nejaké, o koľko vzrástlo HDP.
Dobre, ale to je, to som tak trošku odbočil, ale pravdou je to, že proste ten rast bol, a pravdou je aj to, že väčší výber, kvôli lepšiemu rastu treba bolo použiť vo väčšej miere na znižovanie deficitu. Jednoducho stále keď porovnáme aj nominálne, to znamená, aký je deficit v súčasnosti plánovaný a aký bol pred štyrmi rokmi, to je skutočne, jednoducho malo sa použiť viacej peňazí nie na výdavky, lebo v drvivej väčšine sa tie peniaze, čo sa viacej vybrali, použili na výdavky. Teraz nielen balíčky, ale, samozrejme, aj balíčky. No, tak to je k tomu deficitu a predpokladám, že aj k rozpočtovej rade budú aj ďalší rečníci hovoriť.
Poďme teraz k tomu samotnému rozpočtu, aj keď sme si povedali, že je to vlastne nejaký, nejaký plán pre budúcu vládu. Čo ma zarazilo v tejto, v tomto rozpočte okrem iných vecí, tak ja si myslím, že to boli, najviac ma zarazila, ten pozmeňujúci návrh, ktorý vlastne bude dávať ľuďom peniaze, tým ľuďom, ktorí sú odberatelia plynu. Nehnevajte sa, vážení kolegovia, ale toto považujem za volebnú korupciu. Toto považujem vyslovene za volebnú korupciu, keď formou štátnej pomoci, štátnej pomoci budete v hotovosti dávať ľuďom, tým, ktorí odoberajú plyn. Viete, ono je to jednoduché rozdávať z cudzích peňazí a takto namiesto volebného guláša jednoducho posielať v hotovosti cestou k urne volebné peniaze. Ako ja si myslím, že to, to už je za rámec všetkých možných politických takých fínt a politického marketingu, pretože toto skutočne považujem za neadekvátne a jednoducho zlé. Samozrejme, ešte je to aj na úkor deficitu, keď máme deficit, tak jednoducho, jednoducho my nemáme právo čo teda rozdávať. A ešte takýmto spôsobom! Keby ste zvýšili dôchodky dôchodcom, to by mi nevadilo, hej, ale takýmto spôsobom to považujem skutočne za volebnú korupciu. A teraz si poviem, že o čo ide. 48 mil. euro, 48 mil. euro, chcete v hotovosti poslať cca 1,3 mil. alebo niečo viacej domácnostiam, kde v priemere podľa mojich prepočtov, aj keď ja som nevidel, nevidel ešte tú štruktúru toho, len mi je to jasné, že to majú dostať ľudia pred voľbami, a nie po voľbách, hej, a v priemere to vychádza niekde okolo 35 euro na domácnosť.
Páni zo SMER-u, ja si myslím, že robte volebnú kampaň, ale za svoje. Proste to, to jednoducho, to bolo prekročenie všetkých možných vecí. A akékoľvek vysvetlenie vymyslíte, že to sú nejaké dividendy alebo ja neviem čo, jednoducho to nemôže byť pravda, pretože sú to ľudia, ktorí nie sú klientmi SPP všetci, to je prvá vec. Druhá vec, je to štátna pomoc. Tretia vec, jednoducho to sú klienti, a nie akcionári, dividendy môžete rozdeľovať akcionárom. A, mimochodom, SPP je štátny podnik, kde sme akcionármi všetci, my daňoví poplatníci aj tí, ktorí, ktorí, ja neviem, kúria drevom alebo elektrinou, a nielen plynom.
Takže ja neviem, možno tí ľudia to ocenia, ale keď budú preberať tie peniaze, aby si uvedomovali, že tie peniaze nie sú od SMER-u, ale jednoducho tie peniaze si pekne zaplatili s daňami a odvodmi, ktoré sa zvýšili za tejto vlády a, samozrejme, potom ono sa to tak nevidí, keď sa zvyšujú vymeriavacie základy alebo dane, ale potom to sa vidí, tých 35 euro takzvaných. A to som strašne zvedavý, koľko mne pošlete euro, pretože ja tiež kúrim plynom, a hneď hovorím rovno, že túto štátnu pomoc, zdôrazním štátna pomoc, ešte je to napísané, tak ja túto štátnu pomoc niekomu inému pošlem a proste nepreberiem, pretože jednoducho takúto štátnu pomoc nepotrebujem ani ako poslanec, ani ako občan, ani... a si to nebudem vážiť.
Takže ďalšiu vec k tomu rozpočtu. Vzhľadom na to, na to, že rozpočet je de facto pre budúcu vládu, čo sme si povedali, však na tom sa zhodneme, ktorá ho z môjho hľadiska pravdepodobne neakceptuje, sme si povedali prečo. Tak v podstate treba sa venovať skôr nie rozpočtu, ale odpočtu vlády. A to, myslím, aj že minister naznačil, že teda hovoril o tom, ako sa, ako vláde darilo, takže mojou povinnosťou opozičnou, samozrejme, je aj pozrieť sa na tento odpočet aj, aj inými, inými očami, resp. poukázať na iné fakty.
No, prvá vec k tomu odpočtu bola spomínaná nezamestnanosť alebo viaceré veci, samozrejme. Takže nezamestnanosť, no, najnovšie údaje, ktoré si môžeme kliknúť na Eurostate, hovoria o tom, že Slovensko z 28 krajín EÚ je na 22. mieste. Je to dobré miesto alebo zlé miesto? No ja si myslím, že je to stále zlé miesto. A jednoducho, pokiaľ sa neposunieme, tak jednoducho ja nepovažujem žiaden úspech, ktorý sa proste by..., nejako marketingovo presadzuje, že ako sa darí vláde znižovať nezamestnanosť. Treba si uvedomiť, že vláda minula stovky, stovky miliónov eur formou daňových úľav pre všelijakých veľkopodnikateľov, formou dotácií, formou odpočítateľnej položky, formou znižovania odvodov a tak ďalej. A stále máme, tak ja by som, keďže som korektný, citujem, tak podľa najnovšieho údaju Eurostatu 11 % nezamestnanosť, pričom eurozóna má 10,8 % a EÚ v celku má 9,3 %. O tom ešte, že aké výsledky má eurozóna ako celok a európske krajiny, budem ďalej hovoriť, ale všimnite si, že aj v tomto údaji krajiny, ktoré sú mimo eurozóny, majú lepší, lepšiu zamestnanosť.
Ja by som ešte pre ozrejmenie povedal, že je veľmi seriózne aj porovnávať sa s krajinami V4 alebo okolitými krajinami, a moje najobľúbenejšie porovnanie je teda alebo myslím, že viac-menej najobjektívnejšie z môjho hľadiska je porovnávať sa nie s Gréckom alebo s Portugalskom, ale s krajinami, ktoré sú susedia, s ktorými máme najväčšie obchodné vzťahy a s ktorými viac-menej máme plus-mínus aj obdobné dejiny, hej, či už tým, že sme boli v socialistickom systéme spolu a jednoducho sme plus-mínus začali v tom istom čase budovať, no budovať, zavádzať trhovú ekonomiku, lebo budovať, to je také ešte dávnejšie slovo.
Takže Česi majú 4,8 %, mimochodom, Česká republika je v tomto kritériu druhá najlepšia v Európskej únii. Druhá najlepšia. Naši bývalí bratia sú druhí najlepší hneď po Nemecku. Maďarsko má 6,5 %, Poľsko 7,1 a ja sa ešte pamätám, Poľsko kedysi malo vyššiu nezamestnanosť ako Slovensko. Takže tak ako som povedal, podľa mňa tá nezamestnanosť, a, samozrejme, keď sa znižuje v celej Európskej únii nezamestnanosť, no tak sa znižuje aj u nás, to znamená, že my sa skutočne máme porovnávať s inými krajinami, a pokiaľ my sme stále na tom 22. mieste alebo - odzadu, keď chcete, tak to môžem počítať - v siedmom najhoršom, tak jednoducho to neni žiaden úspech. Úspech je proste, keď som vyššie v tej tabuľke, a nie, keď som na tom istom mieste už dlhšie, dlhšie obdobie.
Ďalšie porovnanie, no a, samozrejme, akože keď začneme hovoriť o dlhodobej nezamestnanosti, ktorú nehovorím, že sa dá zo dňa na deň vyriešiť, to som nepovedal, ale to je úplne katastrofa, to je totálna katastrofa, dlhodobá nezamestnanosť, nehovorím ešte nezamestnanosť mladých a podobne. A myslím, viac-menej s tým budeme súhlasiť, akurát môžeme debatovať na tému, že či vláda urobila dostatok vecí na to, aby znížila, skutočne znížila radikálne zamestnanosť, alebo nie. Takže to je k nezamestnanosti.
Ďalšia taká, taká veľmi populárna vec, ktorú stále hovorí strana SMER, že vyberá DPH lepšie. Samozrejme, že v každej rastúcej ekonomike, tuná keď niečo rastie, tak sa vyberie viacej daní, a je to alfa omega, ale skutočne musím porovnávať nielen to, že sa vyberie viacej daní, inými slovami, ďalšia vláda vyberie viacej daní ako táto, to sa nebojte, to akákoľvek by prišla, hej, ale musíme pozerať tiež na veľmi dôležitý údaj, o ktorom sa málo hovorí, ale ekonómovia ho veľmi dobre poznajú a to je efektivita výberu DPH.
To znamená, že efektivita výberu DPH je to, že čo by reálne, alebo vlastne skúma to, čo skutočne vyberie na DPH, s tým, čo by podľa sadzieb mala vybrať, hej. Hovorím to, samozrejme, zjednodušene. No a čo sa deje? Napríklad počas prvej Ficovej vlády, v tom roku 2008 efektivita výberu dane bola 15,5 %, potom radikálne klesla, áno, to je treba priznať, radikálne klesla a začala stúpať a dosiahla v súčasnosti 14, ak sa nemýlim, 14,5 % alebo okolo 14,5 % (reakcia z pléna), 14,5, dobre, tak ďakujem, takže 14,5 %. Takže vidíte, aká je irónia, že tento údaj za prvej Ficovej vlády bol v skutočnosti lepší, a vtedy sa tá Ficova vláda nechválila, ako je teraz.
A ešte zdôrazním, ešte som si všimol, že v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom, ktorý bol 14,8, to znamená že sa dokonca znížila za ten kvartál alebo polrok o 0,3 %. Takže povedzme si, hráme tu lotérie ostošesť, hej, vymýšľame rôzne výkazy, kupujeme drahé, drahé a drahé IT technológie a výber, efektívny výber jednoducho je ďaleko za tou úrovňou, nehovorím, že veľmi ďaleko, ale ďaleko za tou úrovňou, čo vlastne bolo ešte v roku 2008. A jednu vec, že keď sa porovnáme v rebríčku tohto konkrétneho údaja v celej Európskej únii, tak sme na chvoste, sme na chvoste efektivity výberu DPH v Európskej únii. Je to úspech? Samozrejme, marketingovo je to dobre povedané, že proste, že sa lepšie, viacej vyberá, ale jednoducho ja to vôbec nepovažujem za dobrý úspech. Dobrý úspech by bol, že keby ste za tie štyri roky aspoň prekročili tú hranicu, čo bolo teda na začiatku prvej Ficovej vlády. Takže ďalšia poznámka, to znamená, že zdôrazňujem, že sme v tom rebríčku jedni z posledných v Európskej únii.
Čerpanie eurofondov, to snáď ani, to je každému jasné, že sme na chvoste v Európskej únii, budú, štátny rozpočet bude musieť zaplatiť budúci 235 mil. v hotovosti za to, čo vlastne tie fondy prepadli. Inými slovami, za tie neúspešné projekty jednoducho my daňoví poplatníci budeme musieť zaplatiť a, samozrejme, ten účet za nečerpanie eurofondov ešte nie je kompletný, ale zase sme na chvoste krajín v Európskej únii v čerpaní eurofondov, a jednoducho, aj keď ja nie som veľký fanúšik eurofondov, ale pravdou je to, že jednoducho keď sa nevyčerpajú, jednoducho my stále v budúcnosti budeme prispievať a to nám nikto nebude zohľadňovať, že toľko sme nevyčerpali, hoci sme mohli, v tom, ako v budúcnosti budeme platiť do, do Európskej únie, do spoločného rozpočtu. Takže skutočne je to veľmi zlé kritérium v odpočte súčasnej vlády. (Ruch v sále.) Ja sa ospravedlňujem, bude hlasovanie či môžem pokračovať? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Bude hlasovanie, takže o 11.00 hod. vás poprosím, pán poslanec, prerušiť.

Švejna, Ivan, poslanec NR SR
Dobre, dobre. Takže ja, ja len skončím túto myšlienku, dobre, a potom, potom poprosím o prerušenie a budem pokračovať ďalej po 11.00 hod.
Takže to sú tie eurofondy, ktoré skutočne je velikánsky problém, a niekto musí za to niesť zodpovednosť. A ďalšia vec, ja by som skutočne chcel, aby aj vláda jednoducho zverejnila všetky tie projekty, že ktoré budeme musieť zaplatiť, a kde bola proste chybovosť, aby aj ľudia vedeli, že v ktorých konkrétnych projektoch sme museli potom z vlastných peňazí zaplatiť. Proste nech zverejní celý zoznam tých projektov, aby daňoví poplatníci vedeli.
Ďalšia vec je, že, a končím kvôli hlasovaniu a budem pokračovať, že sa hovorí tuná o podnikateľskom prostredí, a posledná myšlienka je, samozrejme, to podnikateľské prostredie sa nejakým spôsobom dá merať a sú rôzne tabuľky a plus-mínus sa nedá povedať, že sa zlepšilo podnikateľské prostredie, a, naopak, v tabuľkách sa dá povedať, že, resp. klesajúca, resp. starnúca konkurencieschopnosť.
Takže zatiaľ ďakujem za pozornosť a po hlasovaní si dovolím pokračovať.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

18.11.2015 o 10:36 hod.

Ing.

Ivan Švejna

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

10:55

Erika Jurinová
Skontrolovaný text
Ďakujem, pán poslanec. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu a rovnako aj rozpravu, v ktorej vystúpil čiastočne pán poslanec Ivan Švejna.
Zároveň mi dovoľte pozdraviť na balkóne žiakov zo Súkromnej strednej odbornej školy s vyučovacím jazykom maďarským z Mostovej. Tak vitajte! (Potlesk.)

(Pauza pre nedostatočný počet poslancov v rokovacej sále.)
Skryt prepis

18.11.2015 o 10:55 hod.

Ing.

Erika Jurinová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

10:55

Peter Pellegrini
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pred tým, ako pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch, dovoľte, aby som vás požiadal, aby sme si minútou ticha uctili všetky obete teroristických útokov, ktorých svedkom sme nielen za posledné dni, ale aj týždne.

(Minúta ticha.)

Ďakujem veľmi pekne.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať hlasovaním.
Najprv mi dovoľte, aby som vás informoval, že navrhujem, aby sme o bode 68 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (tlač 1728), hlasovali až po hlasovaní o štátnom rozpočte. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem veľmi pekne. (Reakcie z pléna.) Z princípu, pán Lipšic, takže kvôli... (Reakcie z pléna.) Mám dať hlasovať? Ďakujem veľmi pekne.
Ďalej budeme hlasovať o bode 69 programu, je to druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o verejnom obstarávaní (tlač 1731).
Poprosím pána poslanca Bagačku, aby uvádzal hlasovanie o tomto bode programu.
Nech sa páči, pán poslanec.

(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1731.)

Bagačka, Michal, poslanec NR SR
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili pán poslanec Zajac, pani poslankyňa Vitteková, pán poslanec Susko. Boli podané dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy nasledovne.
Prosím, aby ste dali hlasovať o bodoch 1 až 23 a 25 až 68 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

Pellegrini Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o bodoch spoločnej správy 1 až 23, 25 až 68 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 119 poslancov, za hlasovalo 76, zdržalo sa 41 poslancov, nehlasovali 2.
Tieto body sme schválili.

Bagačka, Michal, poslanec NR SR
Teraz, prosím, dajte hlasovať o bode 24 osobitne s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

Pellegrini Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o bode 24 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 121 poslancov, proti bolo 56, zdržalo sa 65 poslancov.
Tento bod sme neschválili.

Bagačka, Michal, poslanec NR SR
Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch z rozpravy. Dajte, prosím, hlasovať o návrhu pánov poslancov Hudackého a Zajaca.

Pellegrini Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Hudackého a Zajaca.
(Hlasovanie.) Prítomných 121 poslancov, za hlasovalo 45, proti boli 2, zdržalo sa 74 poslancov.
Tento pozmeňujúci návrh sme neschválili.

Bagačka, Michal, poslanec NR SR
Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Vittekovej.

Pellegrini Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslankyne Vittekovej.
(Hlasovanie.) Prítomných 121 poslancov, za hlasovalo 77, zdržalo sa 44 poslancov.
Tento pozmeňujúci návrh sme schválili.

Bagačka, Michal, poslanec NR SR
Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave, a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.
Skryt prepis

18.11.2015 o 10:55 hod.

Ing.

Peter Pellegrini

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

11:10

Peter Pellegrini
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Prezentujme sa hlasujme o tom, že prerokujeme tento návrh zákona v treťom čítaní ihneď.
(Hlasovanie.) Prítomných 122 poslancov, za hlasovalo 78, zdržalo sa 44 poslancov.
Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Bagačka, Michal, poslanec NR SR
Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 122 poslancov, za hlasovalo 76, zdržalo sa 45, nehlasoval 1.

Konštatujem, že Národná rada schválila vládny návrh zákona o verejnom obstarávaní.

Predtým, ako budeme hlasovať o bode 70 schváleného programu, mi dovoľte, aby som na balkóne našej rokovacej sály privítal žiakov a pedagógov zo Strednej odbornej školy technickej z Čadce. Vitajte! (Potlesk.)
Pán poslanec Martvoň, budete uvádzať hlasovanie o bode 70 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky (tlač 1712).

(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1712.)

Martvoň, Anton, poslanec NR SR
Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave k uvedenému návrhu zákona som vystúpil iba ja a požiadal som vyňať bod 18 spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Pristúpime teda k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zo spoločnej správy.
Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 17 a 19 až 26 spoločne s odporúčaním schváliť.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o bodoch 1 až 17, 19 až 26 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 123 poslancov, za hlasovalo 78, zdržalo sa 45 poslancov.
Tieto body sme schválili.

Martvoň, Anton, poslanec NR SR
Pán predseda, teraz budeme hlasovať o bode 18 spoločnej správy, odporúčanie gestorského výboru je schváliť.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o bode 18 spoločnej správy, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 123 poslancov, za hlasoval 1, proti bolo 73, zdržalo sa 48 poslancov, nehlasoval 1.
Tento bod sme neschválili.

Martvoň, Anton, poslanec NR SR
Pán predseda, týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch.
V zmysle § 84 odseku 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď.
Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o tom, že prerokujeme tento návrh zákona v treťom čítaní ihneď.
(Hlasovanie.) Prítomných 124 poslancov, za hlasovalo 78, proti bolo 13 poslancov, zdržalo sa 33 poslancov.
Sme v treťom čítaní, otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Martvoň, Anton, poslanec NR SR
Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 124 poslancov, za hlasovalo 77, proti bolo 14, zdržalo sa 33 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov.

Budeme teraz hlasovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku (tlač 1692), bod 71 schváleného programu.
Pán poslanec Boris Susko uvedie hlasovanie.
Nech sa páči.

(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1692.)

Susko, Boris, poslanec NR SR
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. V rozprave k uvedenému návrhu zákona nevystúpil nikto. Pristúpime preto k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 55 s odporúčaním schváliť.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o bodoch 1 až 55 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 125 poslancov, za hlasovalo 100 poslancov, zdržalo sa 25 poslancov.
Tieto body sme schválili.

Susko, Boris, poslanec NR SR
Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch.
Pán predseda, v zmysle § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď.
Dajte, prosím, hlasovať.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o postúpení zákona do tretieho čítania ihneď.
(Hlasovanie.) Prítomných 125 poslancov, za hlasovalo 100, zdržalo sa 24 poslancov, nehlasoval 1.
Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Susko, Boris, poslanec NR SR
Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 125 poslancov, za hlasovalo 102, zdržalo sa 23 poslancov.

Konštatujem, že Národná rada schválila vládny návrh zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku.

Posledným bodom na hlasovanie je bod 72 programu, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o rozvojovej spolupráci (tlač 1649).
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi Mariánovi Kérymu, aby hlasovanie uvádzal.

(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o rozvojovej spolupráci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1649.)

Kéry, Marián, poslanec NR SR
Vážený pán predseda, v rozprave som vystúpil ja a pán poslanec Jozef Mikloško. Obaja sme podali pozmeňujúci návrh.
Pán predseda, dajte, prosím, najskôr hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 2, 3 a 5 až 14 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme spoločne o bodoch 2, 3 a 5 až 14 s návrhom gestorského výboru schváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 124 poslancov, za hlasovalo 95, zdržalo sa 29 poslancov.
Tieto body sme schválili.

Kéry, Marián, poslanec NR SR
Pán predseda, o bodoch zo spoločnej správy 1 až 4 nebudeme hlasovať, nakoľko sme schválili body 2 a 5.
Pán predseda, dajte teraz, prosím, hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu.

Pellegrini, Peter, poslanec NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Kéryho.
(Hlasovanie.) Prítomných 126 poslancov, za hlasovalo 95 poslancov, zdržalo sa 31 poslancov.
Konštatujem, že váš pozmeňujúci návrh sme schválili.

Kéry, Marián, poslanec NR SR
Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Mikloška.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Mikloška.
(Hlasovanie.) Prítomných 125 poslancov, za hlasovalo 47, proti bol 1, zdržalo sa 76, nehlasoval 1.
Neschválili sme pozmeňujúci návrh.

Kéry, Marián, poslanec NR SR
Pán predseda, odhlasovali sme všetky body zo spoločnej správy a z rozpravy. Keďže mám splnomocnenie gestorského výboru, dajte, prosím, hlasovať, že predmetný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom ihneď.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o tom, že prerokujeme návrh zákona v treťom čítaní ihneď.
(Hlasovanie.) Prítomných 125 poslancov, za hlasovalo 102 poslancov, proti bol 1, zdržalo sa 22 poslancov.
Sme v treťom čítaní.

Kéry, Marián, poslanec NR SR
Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Ešte predtým, pán spravodajca, otvorím rozpravu v rámci tretieho čítania. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy, vyhlasujem ju za skončenú.
Teraz, pán spravodajca.

Kéry, Marián, poslanec NR SR
Ďakujem. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 126 poslancov, za hlasovalo 102 poslancov, proti bol 1, zdržalo sa 21 poslancov, nehlasovali 2.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o rozvoji spolupráci.

Kolegyne, kolegovia, hlasovali sme o všetkých prerokovaných bodoch, budeme pokračovať v rozprave o návrhu štátneho rozpočtu.
Ešte predtým pani poslankyňa Pavlovičová.
Skryt prepis

18.11.2015 o 11:10 hod.

Ing.

Peter Pellegrini

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:21

Svetlana Pavlovičová
Skontrolovaný text
Ďakujem veľmi pekne. Kvôli záznamu, pán predseda, hlasovanie č. 187, parlamentná tlač 1731, zariadenie ma vykázalo, že som nehlasovala, avšak hlasovala som za.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

18.11.2015 o 11:21 hod.

Ing.

Svetlana Pavlovičová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

11:21

Peter Pellegrini
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne. Uviesť do záznamu poprosím.
Pán poslanec Lipšic.
Skryt prepis

18.11.2015 o 11:21 hod.

Ing.

Peter Pellegrini

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:21

Daniel Lipšic
Skontrolovaný text
Pán predseda, keďže nedal návrh pán predseda výboru pre obranu a bezpečnosť, tak by som chcel len upozorniť poslancov nášho výboru, že máme mimoriadne rokovanie výborov o 13.00 hod. k trestnému stíhaniu pána Výboha v Rakúsku s tým, že dúfam, že poslanci SMER-u - nie ako minule - už nebudú mať neodkladné pracovné povinnosti a budú môcť sa zúčastniť výboru.
Budeme pokračovať ďalej.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

18.11.2015 o 11:21 hod.

JUDr. LL.M.

Daniel Lipšic

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

11:21

Peter Pellegrini
Skontrolovaný text
Pán poslanec, neprináleží vám pozývať na rokovanie výboru, nie ste ani predseda výboru a zasa, opäť ste porušili rokovací poriadok a poprosím, aby ste nekomentovali účasť, neúčasť.
Budeme pokračovať o 11.23 hod. vystúpením, v prerušenom vystúpení pána poslanca Švejnu.

(Krátka prestávka.)

(Po prestávke.)
Skryt prepis

18.11.2015 o 11:21 hod.

Ing.

Peter Pellegrini

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

11:25

Peter Pellegrini
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poprosím vás, aby sme zachovali kľud v rokovacej sále, požiadam pána navrhovateľa, pána ministra financií, aby sa dostavil do rokovacej sály, a poprosím pána poslanca Švejnu, aby dokončil svoje vystúpenie, ktoré sme prerušili pred hlasovaním.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

(Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2016, tlač 1700.)
Skryt prepis

18.11.2015 o 11:25 hod.

Ing.

Peter Pellegrini

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie v rozprave 11:26

Ivan Švejna
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Dovoľte mi teda pokračovať. Na úvod tejto druhej časti by som sa rád venoval jednej takej zavádzajúcej veci, ktorá je dosť známa, zavádzajúca nie v tom slova zmysle, že by bola nepravdivá, ale je jednoducho zavádzajúca, pretože ak ste si všimli, stále sa porovnáva alebo vláda stále porovnáva svoje výsledky s krajinami eurozóny.
Treba tuná povedať otvorene, že krajiny eurozóny vôbec nie je nejaký elitný klub, a pravdou je to, že v mnohých makroekonomických údajoch, ak nie v drvivej väčšine makroekonomických údajov, krajiny, ktoré sú mimo eurozóny, majú lepšie výsledky. Možno pre niekoho je to šokujúce, ale jednoducho je to tak, to sú obyčajné fakty. Samozrejme, preto som to naznačil, pretože keď vláda povie, že sa porovnáva s priemerom eurozóny, tým automaticky si dáva nižšiu latku, pretože keď porovnávame údaje s krajinami a priemer s Európskou úniou, tá latka je veľakrát a v drvivej väčšine prípadov vyššia. Ja, samozrejme, teraz môžem to rozoberať, ale nie je teraz, nejde o to, že, o Grécko a tak ďalej, o iné krajiny, ktoré nedodržiavajú maastrichtské kritéria, na ktorých sme sa dohodli, tak. (Ruch v sále.) Ďakujem, takže tá nižšia latka je napríklad v nezamestnanosti, to som už spomínal, že eurozóna má, 19 krajín eurozóny má v priemere 10,8 priemer nezamestnanosti, celá EÚ 9,3, a keby sme ešte vybrali nieže celú EÚ, ale krajiny mimo eurozóny, tak majú ešte nižšiu, napríklad som spomenul krajiny V4, ktoré, každá z nich má nižšiu nezamestnanosť, ako je priemer v Európskej únii, čo už to je nižšia, akože že to je vysoká latka.
Čo sa týka rastu, samozrejme, zase platí to, že v eurozóne, v priemere je rast nižší ako v krajinách EÚ a, samozrejme, zase tu je tá nižšia latka. Zadlženosť - ironicky - práveže krajiny, ktoré nie sú v eurozóne majú v priemere nižšiu zadlženosť. Logicky, samozrejme, pre vládu je výhodná tá latka, ktorá je nižšia. Deficity, napríklad Česká republika, susedia majú nižší deficit ako my, majú lepšiu mieru nezamestnanosti alebo nižšiu mieru nezamestnanosti, ktorá, som zdôraznil, že na druhom mieste, a aj v zadlženosti, čo sa, samozrejme, nie v nominále hovorím, ale v percentách.
Takže ja si myslím, že v skutočnosti by sme mali sa dohodnúť aspoň na tom, že pri všetkých údajoch povieme, teda nielen sa budeme porovnávať s krajinami eurozóny, ale aj v priemere s Európskou úniou a, samozrejme, ja dlhodobo proste si myslím, že najobjektívnejší, nazveme to vždycky, ako super objektívny prípad nemôže byť, tak je tá krajina V4. Určite by sme mali sa zamyslieť nad týmto a určite si tieto latky proste stavať trošku ináč a potom, samozrejme, aj tie výsledky vyzerajú úplne inakšie, to znamená, že či teda sú záporne sadzby a tak ďalej, pretože vieme, že záporné úrokové sadzby nie sú len v niektorých krajinách eurozóny, ale má to, neviem, Švédsko, Dánsko, Česká republika a tak ďalej a tak ďalej.
To znamená, že vôbec tá latka, keď si povieme, zdôrazním, zase tá eurozóna vyzerá marketingovo lepšie, ale v skutočnosti keď zoberieme tú latku okolité krajiny alebo teda krajiny mimo celej Európskej únie, tak to tá latka už tak dobre nevyzerá. Čo, čo ešte, keď hovorím o tej eurozóne, tak, samozrejme, musím byť kritický, ale jednu vec chcem povedať pozitívne, že tá eurozóna má veľké problémy, nedodržiavajú vlastné pravidlá, na ktorých sme sa dohodli v maastrichtských kritériách, a irónia je, čo som povedal, že krajiny, ktoré nie sú v eurozóne, tak majú, mnoho z nich, majú podstatne lepšie verejné financie než tie krajiny, ktoré sú v eurozóne, ale ich je, ale to chcem povedať, že v tejto vojne názorov v rámci tej eurozóny súhlasím s pánom ministrom, a to som rád, že Slovensko stojí pri riešení problémov eurozóny na strane tých, ktorí jednoducho majú radšej alebo preferujú zodpovedné financovanie, to znamená na strane Nemecka a je to správne nielen kvôli tomu, že sú zodpovední, zodpovednejší ako iné krajiny, čo sú, ale, samozrejme, je to pre nás aj veľmi dôležité, lebo to je náš najväčší obchodný partner. V skutočnosti vieme, že predsa len tá Európska únia je, tí, lídrami sú proste Nemecko a Francúzsko a jednoducho my sami málokedy niečo dosiahneme a jednoducho treba byť na strane tých zodpovednejších a je to správne, pretože jednoducho nemôžu tí, ktorí jednoducho si uťahujú opasky, tak potom doplácať na tých, ktorí jednoducho si tie opasky povoľujú a vymýšľajú rôzne, rôzne finty a podobne.
Dôležité je ešte povedať aj to, že, a súvisí to aj s tými zápornými úrokovými mierami, ja nie som fanúšik politiky Európskej centrálnej banky, samozrejme, je to nezávislá inštitúcia a tak ďalej a takto masívne tlačenie, v úvodzovkách tlačenie ako, ľudovo povedané, tlačenie peňazí, ja si myslím, že nie je správne. A ono z toho krátkodobého hľadiska povedzme môžu zvýšiť tú infláciu, resp. pretože je deflácia, ale z dlhodobého hľadiska si myslím, že je to nesprávne, a hovorím to najmä preto, že to strašne pokriví tie zrkadlá, aj čo sa týka v dôchodkových fondoch. To je veľmi dôležitá vec jednoducho, pretože tie dôchodkové fondy jednoducho nemôžu ísť do rizikových záležitostí a jednoducho budú musieť kupovať dlhopisy s dlhodobou platnosťou a, samozrejme, tie výnosy, keďže sú umelo dotované, a jeden z tých dôvodov je, to sa nebojím povedať, podporiť tie menej zodpovedné krajiny, lebo potom keď sú veľmi zadlžené a sú v zápornej úrokovej miere, tak jednoducho oni si lacnejšie požičiavajú a podľa mňa je to nesprávne a môže to mať a podľa mňa bude to mať dlhodobý negatívny, negatívny efekt. Takže to bolo, to som považoval za potrebné povedať k tomu benchmarku, teda k porovnávaniu.
Nedá mi opomenúť, keď už robíme ten odpočet, nie rozpočet, ale odpočet, tak vlastne môžem aj povedať, že v rámci výboru pre financie a rozpočet sme mali korektné vzťahy, až na niekoľko výnimiek, a to chcem proste zdôrazniť, pretože stále tu hovoríme o nejakej etike poslancov a ja neviem čo a podobne, ale jednoducho mal by byť aj etický vzťah, tí, ktorí sú u moci, a tí ktorí sú v opozícií, pretože vždy sa to môže nejako otočiť, a jednoducho tá kultúra, kultúra aj v rámci toho finančného výboru musí byť proste podľa môjho názoru, ja som zástanca toho, proste aj dlhodobá.
No čo vyčítam, vyčítam strane SMER, že nedovolila otvoriť výbor na tému schránkovej firmy Lemikon, a to znamená, že tu bol niekto taký silný, že dokázal zablokovať výbor. Kto to bol? Schránková firma. Ako si myslím, že proste otvoriť výbor, aj tak nás prehlasujete, však to je jasné, ale neotvoriť výbor, neotvoriť diskusiu vôbec na výbore na túto tému považujem za neadekvátne a tak ďalej a jednoducho fakt tie schránkové firmy, jednoducho musí si to niekto teraz skutočne zobrať a porátať sa s nimi, pretože každý vieme, že to nie sú žiadni cudzinci, sú to našinci a mnoho z nich, proste tie peniaze už sú teraz tuná zaliate v betóne na Horskom parku, hej, v domoch. Ale dobre, ale toto, toto, to proste bolo neseriózne, neetické, neotvoriť na túto tému, na túto tému výbor.
Čo mi vadilo ďalej, keď hovorím o tých financiách, neumožnili ste debatu na veľmi dôležitú tému a to bolo zníženie DPH na potraviny. Bolo to tiež neetické, keď v poslednom kole, keď sme sa všetci už vykecali, tak spravodajca vlastne pozmeňujúcim návrhom v pléne presadil toto zníženie a mohli sme reagovať len, len faktickými. A ja si myslím, že každému je jasné, že v prvom rade to patrí do výboru, a keď už nie do výboru, keď chcete, jednoducho nechcete debatovať na túto tému, tak toto nepovažujem za etické, takúto zásadnú vec povedať jednoducho v poslednom príspevku spravodajca a jednoducho si myslím, že ak sa toho nebojíte, tak máte to obhajovať, a nie jednoducho zatĺkať.
Spomínali sme tu Finančnú správu, aj keď ja uznám snahu ministra, ja nepopieram snahu ministra zefektívniť Finančnú správu, to akože, to som a vždycky som povedal, že po tých zločincoch, ktorí, ktorí jednoducho žijú z peňazí daňových poplatníkov, že falšujú dokumenty a vyťahujú peniaze, po tých treba ísť tvrdo a ja si myslím, že ešte veľmi veľa vecí treba jednoducho urobiť, pretože si myslím, že tento podiel týchto podvodníkov v tejto ekonomike stále je veľký, pretože ja si ani sám neviem poriadne vysvetliť, prečo je tá efektivita výberu daní na takej nízkej úrovni. Ako jeden z tých dôvodov je jednoducho, že stále tie, to sa volá karuselové obchody, alebo povedzme ja tomu hovorím normálne zločinci, podvodníci, vyberá zo štátnej kasy peniaze a jednoducho tam, tam, vidím tu strašne veľký priestor. Ale hovorím to preto, že na jednej strane proste sa snaží Finančná správa a minister byť transparentný a na druhej strane Finančná správa proste uzatvára tajné dokumenty s jednou firmou na velikánske peniaze, a keď sa gentleman agreement dohodneme, že aspoň nejaké údaje sa zverejnia tak jednoducho ten gentleman agreement neplatí. A jednoducho keď chce byť niekto, proste tých, núti tých ľudí, aby vypisovali všelijaké výkazy a neviem čo, a do každej rodiny jedna registračná pokladnica, tak jednoducho Finančná správa pri takýchto veciach nemá byť čo utajená, hej, v úvodzovkách. Ja nehovorím, že to nebolo v súlade so zákonom, ja hovorím o tom jednoducho, že keby bola vôľa, jednoducho tak si myslím, že aspoň zásadné veci proste daňoví poplatníci majú vedieť, a tí, ktorých, tí, ktorí teda komunikujú s tou Finančnou správou.
Samozrejme, ale tak to už je, už len posledná taká výtka, že veľa zásadných pozmeňovákov nebolo na finančnom výbore, ale až v pléne a jednoducho takých, ktoré stáli veľmi veľké peniaze, a ja si myslím, že pokiaľ to je, pokiaľ je to pozmeňovák, ktorý, v úvodzovkách, neberte ma za slovo, že má len zopár miliónov euro, teraz neberte ma za slovo, ale keď to sú už desiatky miliónov euro, jednoducho to si treba prediskutovať na tom výbore pre financie a na to je ten výbor pre financie aj príslušný.
Na záver mi dovoľte povedať ešte zopár poznámok, ktoré vlastne súvisia aj s nejakou, s naším pohľadom na rozpočet, pretože treba aj povedať potom, že dobre, keď kritizujeme, tak mali by sme aj povedať, že kde sú naše priority alebo že ako by sme niečo robili ináč. Tak ja teraz hovorím v podstate za stranu MOST, aby bolo jasné, tak určite vidíme priestor na zmenu rozpočtu, či už súčasného, alebo budúceho, čo sa týka dôchodcov. A viete, že my sme veľkí kritici a prví kritici tej valorizácie dôchodkov, ktorá je teraz 1,90 eura pre dôchodcu plošne, a to vlastne je 0,46 %. Čiže na jednej strane, ja neviem, pracovníkom vo verejnej správe sa zvyšujú platy o 4 % a vojakom o 4 % a dôchodcom o necelé polpercentá. A nehovorím, napríklad sirotské dôchodky sú už len na výške 60 centov. Aby bolo, aby bolo jasné, teraz mne nejde o nejakú demagógiu a tak ďalej. Ja viem, že existuje nejaký vzorec a ten vzorec zohľadňuje tú situáciu, ktorá je sčasti, to znamená defláciu, dva roky máme za sebou defláciu, to znamená nižšie ceny sú, hej, pod nulou.
Ale pravdou je to, že keď už vláda hovorí v kuse, že ako sa všetko darí a podobne, tak valorizácia dôchodkov ide strmo dolu, proste to je fakt, z 11,2, mal som na túto tému tlačovku, 8,8, 5 % a 1,9 %, eura, eura, pardon, to bolo plošné, aby som sa nepomýlil. Ale pravdou je to, keď Sociálna poisťovňa vyberie o 145 mil. eur viacej, ako mala v pláne, a na tú valorizáciu ide len 28 mil., jednoducho si myslím, že keď sa dajú nájsť peniaze na niečo iné, ja si myslím, že v tomto ad hoc prípade, ktorý, mimochodom, aby ste vedeli, v Čechách je velikánska diskusia. Tam okrem utečencov sa bavia aj o dôchodcoch. V kuse sú diskusie, pretože práveže oni majú podobný mechanizmus a jednoducho chcú v parlamente zasiahnuť v prospech tých dôchodcov. Bude tam jedna dávka a tak ďalej. Ale to ešte nie je doriešené. Ale ja si myslím, že jednoducho toto je veľká téma a ja si myslím, že pre mnohých tých dôchodcov, keď si pozriete, že obálka koľko stojí, tak čo je to to 1,90 eura. A nevidím dôvod, keď sa jednoducho darí vyberať. Keby sa nedarilo vyberať, ako beriem, že proste, hej, že je to velikánska výzva ten dôchodkový systém pre ďalšiu vládu, tak aby, samozrejme, sme sa snažili znížiť ten deficit poisťovne, pretože je deficit jednoducho a skutočne. Aj tie opatrenia niektoré, ktoré boli dobré, viedli k väčšej udržateľnosti verejných financií, ale stále sú ešte povedzme otvorené nedostatočne. Ale to je, to je iná téma.
Určite, určite, keď spomínam aj tých dôchodcov, tiež pán minister hovoril, že nízkopríjmovým pomohli. Ale viete, dohodári, mnohí dohodári sú tiež nízkopríjmoví a včetne dôchodcov. Tak so študentmi ste sa dohodli, že im zvýšite tú neodvoditeľnú čiastku na 200 eur, alebo resp. tam len minimum sa platí. Tak ste to mali jednoducho urobiť všetkým včetne dôchodcov. A určite, ja si myslím, že jednoducho nemôžeme vytrhávať z kontextu, a ten je študent, ten je dôchodca. Jednoducho tých prvých 200 eur by si zaslúžili všetci, čo robia na dohody. To nie sú žiadni milionári alebo multimilionári, takže toto je určite vec, ktorú by sme sa snažili ako čo najskôr zmeniť.
Ja len spomeniem niekoľko zásadných vecí, však to aj rezonovalo. Tak daňové licencie, ktoré Ústavný súd vyhlásil, že nie sú, sú, teda že sú v súlade s ústavou, tak, hej. Samozrejme, ja stále tvrdím, že je to nesprávne, a či sú v súlade, či nie, jednoducho to bolo to, že bolo mojou povinnosťou získať tie podpisy a zorganizovať to podanie, aby ten Ústavný súd sa rozhodol. Samozrejme, ja som si na začiatku bol vedomý, že to prináša strašne veľa peňazí do rozpočtu, hej. Takže ono keby to vyhlásil za protiústavne, tak to by bol aj veľký zásah do rozpočtu, ale na druhej strane si myslím, že jednoducho nepatria do daňového systému a minimálna daň z ničoho je jednoducho, proste, to znamená, že určite by sme to zrušili teda. Ale aby, aby ľudia vedeli, že jednoducho, že ako to dopadlo s tými daňovými licenciami.
Takže ďalšia vec je, že určite by sme zmenili výpočet a spôsob čerpania dôchodku pre sporiteľov v druhom pilieri. A viete, že to bola veľká diskusia, a ktorú, ktorú teda som viedol alebo viedli sme aj napriek tomu, že so SMER-om hlasovali niektorí opoziční kolegovia, opozičné strany, čo mi je ľúto, samozrejme, ale to už je ich politická zodpovednosť. A my sme potom zorganizovali podanie na Ústavný súd a ešte Ústavný súd nerozhodol. A ja si myslím, že je to veľmi dôležité, pretože dôchodky, každý z nás bude raz dôchodca, teda úprimne poviem, že som v konflikte záujmov, hej, ale teraz myslím v tom slova zmysle, že som v druhom pilieri a proste ten spôsob výpočtu tých dôchodkov, či už čo sa má započítať z prvého piliera, alebo akým spôsobom čerpať, je neadekvátny a zlý. Jednoducho to treba zásadne, zásadne zmeniť.
Ďalšia, ďalšia vec je, že, ktorú chcem povedať, že ako sa hovorí "I have a Dream", to povedal, jeden známy politik, ale aj sú slovenskí politici, ktoré majú svoje sny, a jednoducho teraz nepodpichujem, chcú si založiť strany svoje, ale ja tiež mám jeden sen a o ten sa chcem podeliť s vami, že ja by som bol veľmi rád, aby sme v budúcnosti, teraz už, samozrejme, nie, nejakým spôsobom zakotvili ústavným zákonom alebo nejakým významným zákonom nejaký zákon o stabilite daňového systému, a vysvetlím prečo. Ja si myslím, že mali by sme mať nejaké mantinely. To je jedno, proste, akákoľvek vláda, aby sme jednoducho ten daňový systém nemenili, kedykoľvek nevymýšľali nové dane. Jednoducho aby sme boli konkurencieschopní aj v tom daňovom systéme. Nie je to úplne originálna myšlienka, ale ja neviem, Gruzínsko má napríklad zákon, kde hovorí, že má len sedem daní, a dokonca tam, pokiaľ by mali byť zvýšené niektoré dane, tak by muselo byť referendum a tak ďalej, Švajčiarsko má v ústave zakotvenú najvyššiu dépeháčku a najvyššiu daň z príjmov, takže ono to neni, neni úplne niečo nového. A ja by som rád ten môj sen, teda rozdiel, teda chcem povedať, je v tom, že raz prídem niekam na konferenciu a poviem, ja som z tej krajiny, kde máme ústavný zákon o dlhovej brzde, že proste kde zakazujeme akejkoľvek vláde sa zadlžovať na rozdiel od nich atď. a normálne pod sankciami, a máme daňový stabilný systém, že jednoducho ktorý neumožňuje akejkoľvek vláde si robiť s daňami, čo chce.
Samozrejme, ja som ten návrh akože dával už v pléne, ale neprešiel. Ale ja si myslím, že je to, a teraz aby sme si rozumeli, to vôbec nie je ľavicové - pravicové. Niekto môže mať názor na rovnú daň, že to je v poriadku, niekto na progresívnu daň a tak ďalej, ale pokiaľ sa dohodneme, že žiadna daň alebo niektoré dane nemôžu byť vyššie, ako je priemer Európskej únie napríklad, hej. Proste to systémovo, ako to, ako to nastaviť. To je jak s tou dlhovou brzdou. Ako proste nastavíme, kde si dáme proste tie mantinely, v ktorých sa bude pohybovať každá vláda.
Určite, určite rozpočtu by sa týkala aj nová systémová zmena investičných stimulov s cieľom podporiť nezamestnanosť, teda zamestnanosť, samozrejme, a musíme dať tomu štandardné vzťahy. Jednoducho to, čo sa dialo za tohto volebného obdobia, tam 58 miliónov! 58 mil. eur daňové úľavy človeku, ktorý je, proste firme, ktorá je v mieste Forbes proste najbohatších, ja neviem, ľudí na svete! A ďalšiemu z Ružomberka 26 mil. a tak ďalej. A za to, že neprepustia ľudí, hej, že jednoducho, hej. To proste akože je neadekvátne a, naopak, treba mať nejakú schému, s ktorou by s cieľom znížiť nezamestnanosť, zdôrazňujem, to beriem ako aj, aj ako klasický liberál, že to môže byť proste cieľ štátu, aby jednoducho podporoval zníženie nezamestnanosti, tak dať daňové úľavy aj slovenským podnikom a, samozrejme, aj nejakým štandardným, aj keď zamestnáva desať ľudí, tak jednoducho je to v tých malých mestách aj desať ľudí zamestnať je veľmi dôležité. Takže jednoducho malo by to byť prioritou znižovať nezamestnanosť aj formou teda tých investičných stimulov.
No a na záver chcem povedať, že my ako strana, samozrejme, sa hlásime k cieľu a ten cieľ má byť vyrovnaný štátny rozpočet a, samozrejme, sa dostať pod 50 %, čo sú sankčné, sankčné pásma.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

18.11.2015 o 11:26 hod.

Ing.

Ivan Švejna

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom