58. schôdza

Ďakujem, pán predseda. Dotkol by som sa jedinej veci, ktorú kolega zmienil v úvode a ktorú považujem nielen za škodlivý spôsob vynakladania verejných peňazí a korupčný predvolebne, hanebne korupčný, ale aj podľa mňa prosto protiústavný.
Rozhodli sme sa, že pošleme vratku tým, ktorí kúria plynom. Mnohí nebohatí kúria drevom a uhlím. Iní kúria elektrikou. Aj ja možno dostanem vratku a nepovažujem to za férový spôsob vynakladania verejných peňazí. Pripomína mi to počin, ktorý by sme tiež mohli spraviť a bol by rovnako férový, že by sme sa rozhodli zvýšiť materský prídavok, ale len matkám, ktoré majú synov. Tie, ktoré majú dcéry, majú smolu. Bolo by to rovnako ústavné a bolo by to rovnako spravodlivé. Našli sme nejaké kritérium, kúrite plynom. Ten plyn nie je náš, z Jamalu neprichádza tak dobrý plyn, ako prichádzajú Jánošove uhlia z príslušných Čičmancových baní, ale napriek tomu je paradox, že dotujeme niekomu niečo a inému nie, hoci ten môže byť rovnako chudobný alebo ešte potrebnejší. A tak sa nejak domnievam, že nepovažujem tento spôsob vynakladania verejných peňazí za rozumný.
A, naopak, presne ako povedal kolega Švejna, považujem ho za nedôstojný spôsob korupcie, lebo každá vláda si pred voľbami hľadí kúpiť svojich voličov, ale toto je ešte aj protiústavné, pretože vopred vylučuje úplne neodôvodnene nejakú časť občanov.

Ďakujem. Vážený pán kolega, niekoľko, niekoľko poznámok k vášmu vystúpeniu. Najskôr ten váš cieľ. Ja plne súhlasím, že musíme sa snažiť dosiahnuť vyrovnaný rozpočet. Skôr by som očakával, že v minulosti príde pravicová vláda s takýmto návrhom, a ja som rád, že my sme tí, ktorí práve načrtávame tú trajektóriu toho vyrovnaného rozpočtu.
Čo sa týka nezamestnanosti, no musím skonštatovať, že preberali sme, preberali sme krajinu s nezamestnanosťou vo výške 14,5 %, dnes máme 11,5 %, eurozóna 10,8. Musím povedať, že my sme sa oproti eurozóne výrazne zlepšili a priblížili sme sa k tomu cieľu, ktorý sme si dali.
Čo sa týka efektivity výberu daní. No, prvá Ficova vláda hlavne sa potýkala so začiatkom krízy, kde teda bola, samozrejme, vôľa odvádzať DPH sa znížila. Druhý kvartál 2010, kedy sme odovzdávali vládu, bola efektívna miera výberu DPH 13,9 %. Za Radičovej vlády, to bolo v treťom kvartáli 2010, stále klesala tá miera výberu DPH z 13,8 až na 12,6. To bol suterén výberu DPH na Slovensku. Bolo to aj vďaka tomu, že, že za Radičovej vlády bol spôsobený rozvrat finančnej správy. A môžem povedať, že od tretieho kvartálu 2012 efektívna miera výberu daní stúpala až dodnes z 12,5 až na dnešnú zároveň 14,5 %, čomu som rád, a prisudzujem to práve opatreniam, ktoré zaviedla vláda sociálnej demokracie.
Ďakujem.

V princípe súhlasím, hej, len otázka je, či tá latka vždy, či tá latka jednoducho, čo ste preskočili, je dosť vysoká, lebo jednoducho keď v porovnaní s inými krajinami stále sme v tých rebríčkoch na chvoste, to je aj v tej nezamestnanosti, aj v tej efektivite výberu, hej. O tom hovorím. Ja nehovorím, že sa nezlepšilo, hej.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja vás chcem ubezpečiť, že nebudem prerušovať rozpravu, ktorú, pevne verím, že bude dôstojná a korektná, tak ako bol aj príspevok Ivana Švejnu. Nebudem ju prerušovať, ale dovolil by som možno tak zarámcovať debatu, ktorú, začínam tušiť, asi ako sa bude vyvíjať. (Povedané so smiechom.)
Samozrejme, samozrejme, že ste mi dovolili predniesť úvodné slovo k rozpočtu ako k zákonu roka, ktorý má, uznávame, svoje volebné črty už kľúčovo z pohľadu toho, že ho bude realizovať ďalšia vláda, a dovolili ste mi, samozrejme, pomenovať to celé obdobie, lebo pre mňa je to príležitosť za celú vládu vlastne pomenovať základné prvky ekonomickej politiky aj s úspechmi, aj s neúspechmi, lebo myslím si, že môžete mi priznať, že som akože, nebola to kolosálna reč, ale aj s priznaním si rezerv, ktoré tu stále sú a budú pred každou, každou exekutívou, ktorá nastúpi, ktorá má cieľ veci meniť k lepšiemu.
To, čo vnímam, že ako sa bude vyvíjať debata, pochopil som aj z príspevku Ivana Švejnu, a že v podstate (povedané so smiechom) bude tiež predvolebná, pretože v týchto rečiach zrejme zaznejú plány jednotlivých politických strán a ich predstaviteľov v ekonomickej politike, čo chcú robiť a čo robiť nechcú.
Ja snáď len argumentačne by som s Ivanom Švejnom sa sporil v jednej veci, resp. chcem mu dať ďalší argument do jeho argumentačnej výbavy. Tak on napríklad teda spochybňuje výsledky v oblasti znižovania nezamestnanosti, resp. zvyšovania zamestnanosti. No povedzme si a priznajme si, že jedným z naozaj boľavých problémov Slovenska je nízka zamestnanosť. My, samozrejme, to, čo je politicky najcitlivejšie, je počet nezamestnaných a percentá nezamestnanosti, ale to, čo je absolútna boľačka tejto krajiny z hľadiska výkonu, potenciálneho výkonu ekonomiky, je nízka zamestnanosť v porovnaní s ostatnými krajinami. Máme ju o niekoľko percentuálnych bodov nižšiu ako okolité krajiny, ako Česká republika, s ktorou sa stále ako s bratmi porovnávame, ale absolútne sme ďaleko od Rakúska napríklad a ďalších krajín, na ktorých životnú úroveň sa chceme dosiahnuť. A to je proste základný problém, lebo ak, ak tí ľudia nebudú robiť, a percento našej populácie nebude viac zapojené v pracovnom procese, tak to má dopad na všetko, na ich životnú úroveň, na výdavky štátneho rozpočtu, na príjmy štátneho rozpočtu. Tu je to všetko so všetkým spojené a hlavne s kultúrou je to spojené aj s kultúrou platenia daní, vzťahov k štátu, k demografii, k ochote proste plodiť deti a mať schopnosť zafinancovať, samozrejme, aj budúcnosť.
No a ak si to poviem, že toto problém je, a teraz nás tu Ivan Švejna šticuje za to, že no, a tak ako klesá nám tá nezamestnanosť, ale akože sme takí, že málo ambiciózni, lebo ešte stále sme na chvoste, no tak, pán poslanec Švejna, ja vám chcem povedať to, čo, samozrejme, nenosím v hlave, ale využil som možnosť sa spojiť na diaľku s kolegami, tak všetci si pamätáme, že najnižšiu nezamestnanosť mala naša krajina v čase svetovej konjunktúry, a to bolo v roku 2008. Ruka hore, proste ruka hore v krajine, v Európe, vo svete, dokonca signály od investorov, nemáme, nemáme pracujúcich, nevieme nájsť robotníkov, manažérov do našich firiem. Pamätáte si to akože? Vtedy sme si mysleli, nebo na zemi, bude tu trvať večne. Opak je pravdou. Veľmi horko sme sa tu všetci, proste s horkosťou v ústach musíme sa pozerať na to, ako sme sa vtedy mýlili. No ale vtedy, milí priatelia, Slovensko malo najnižšiu historickú nezamestnanosť v metodike, ale Eurostatu, lebo pamätáme si čísla blízke 8 %, ale to je tzv. registrovaná, to je tá, vždycky tá nižšia, ale v tej harmonizovanej podľa kvartálnych údajov bola u nás najnižšia nezamestnanosť v IV. kvartáli v roku 2008 8,9 %. Boli sme tretí od konca. Vyššiu nezamestnanosť malo len Lotyšsko, ktoré už bolo v kríze, a Španielsko. Podľa ročných údajov sme mali najnižšiu nezamestnanosť v 2008. ročnú 9,6 a boli sme predposlední, pred Španielskom, druhý odzadu.
Čiže toto je proste, to je fenomén. Všímate si tie čísla? Oni sú vyššie ako dnes v pokrízovom, ešte v takom krehkom období v Českej republike napríklad. Lebo to proste, je to fenomén, ktorý tu je a s ktorým sa potrebujem vysporadúvať, a potrebujem ho vlastne skúmať a pochopiť, prečo to tak je. Prečo je taký veľký počet ľudí, ktorí sú z hľadiska svojho veku a kvalifikácie schopní vstúpiť na pracovný trh, dokonca sú podľa našich zákonov evidovaní, že sú schopní, ale nepracujú. To je proste oveľa závažnejší problém ako politika vľavo alebo vpravo. A chápete, že je to zrejme niekde v takej tej neslušnej oblasti toho šuflíku, toho, proste žiť mimo systému, kešovica, dohody, naddohody a podobné proste ako veci. Proste je to v našom kultúrnom priestore.
Ale, pán poslanec, a toto mi, prosím vás, nevyčítajte. To je ten problém, ktorý tu bol a bol tu proste za neviem koľkých Dzurindov, za Ivety Radičovej, profesorky sociálnych vied, za nás tu je z pohľadu rebríčka v porovnaní s ostatnými krajinami. Čo je ale podstatné, o čom musíme hovoriť, že ten trend z hľadiska tvorby pracovných miest tu je absolútne reálny a je hmatateľný. Len od momentu, keď vláda prijala dokument a keď rezort financií sformuloval zákon, ktorý sa volá zákon o..., rozpočet pre verejnú správu pre ďalšie roky, odvtedy zas vzniklo nových desaťtisíc pracovných miest. Ten trend tu je (zaznievanie gongu), nie je samoúčelný, nespadol z neba, ako opakujem, je výsledkom úsilia a vonkajšieho prostredia a, bohužiaľ, vonkajšie prostredie nám stále nejak akosi, ako nepridáva k dobru, ale zapli sa tie, tie domáce motory.
A posledná vec, aby som vás neoberal o obed, je, je záležitosť, ktorá sa týka, Ivan Švejna hovorí, že ciele sú nedôveryhodné. No tak jasné, máme tu kontrolórov, ktorých sme si, sami sme sa na nich dohodli, máme ich zvonku, máme ich vnútri, všetci sa k týmto veciam vyjadrujú a všetci z hľadiska svojej pozície, samozrejme, vnímajú riziká. Na to sú. Oni majú pomenúvať riziká. Oni, ako rozpočtová rada nemá písať oslavné reči o rozpočte mojom alebo môjho nástupcu, alebo mojich predchodcov. Má hovoriť, ako veci vníma, a v zásade takéto typy orgánov musia vidieť veci šede až čierno. Ako inak by mali ružové okuliare a nepatrili by tam, kde sú.
Jasné, že sú tu riziká a sú tu aj riziká, ktoré sú dnes pomenované, lebo sa o nich tiež nesluší hovoriť, ako je bezpečnostná politika, boj s terorizmom, možno účasť Slovenska v antiteroristickej koalícii európskej alebo svetovej, ktoré, ktoré nie sú, tieto proste výdavky nie sú momentálne pokryté. Ale pravdou aj je, keď si porovnáte odhady deficitov Európskej komisie, fondu medzinárodného alebo, alebo rozpočtovej rady. V minulých rokoch vždy, vždy videli veci černejšie, ako bol výsledok. A tu proste musí byť kľúčová, kľúčová musí byť ambícia. Ja vám takisto pomenujem, že áno, plánovali ste si vo volebnom rozpočte na rok 2012 deficit 4,6 a nová vláda, ktorá prišla, neurobila, nevyhovárala sa na vás. My sme sa na vás nevyhovárali a stlačili sme deficit na 4,2 tuším, ak si dobre pamätám. S takou istou ambíciou by mala ísť každá iná vláda proste po marcových voľbách, z realizácií rozpočtu, ktorý má, prirodzene, riziká aj vonkajšie, aj vnútorné.
A k plánom kolegov z MOST - HÍD-u poviem len toľko, že ak oni hovoria, že cieľ je nedôveryhodný, tak ja hovorím, že ich volebné sľuby sú nedôveryhodné, lebo to vy si vyberáte, kolegovia zo stredovej pravice, či čo to tam je, aby ste sa definovali sami, to vám nechcem ja hovoriť, stred, pravica, ľavica. Ale vy hovoríte, vy sa hlásite, vyrovnaný rozpočet čím skôr, nižší dlh čím skôr, nižšie dane podľa možnosti čím skôr, neobťažovať podnikateľov, ste tu povedali, vypisuje kontrolné výkazy, pre vás nejaká otrava, ktorá proste podnikateľom obmedzuje rozkvet, ale chcete viac bojovať s daňovými únikmi, lebo ešte proste je tam roboty ako na kostole, s tým súhlasím, chcete vyššie dôchodky, bohumilé, veľmi bohumilé, trošku pokrytecké z pohľadu toho, čo bolo pri Sulíkovom koliesku, ale dobre. Dobre. Chcete viac do II. piliera a chcete menší deficit v Sociálnej poisťovni. No to sa proste nedá. Ja vám, ja si dokonca môžem dovoliť povedať, že sa to nedá, ale sľúbiť to môžete. (Potlesk.)
Ďakujem, pekný obed vám prajem všetkým. (Potlesk.)

Ten úvod sa mi celkom páčil, lebo ten rok 2008 bol v poriadku, a ono to aj bolo s tým, že tie automobilky išli do toho plného výkonu, a preto bol aj vysoký rast HDP, hej. A ešte, mimochodom, bol aj oveľa nižší deficit, myslím, že pod 2 %. Hej, to znamená, že vtedy boli veľmi dobré makro údaje, alebo v porovnaní s tým, čo je, hej. Takže s tým súhlasím.
No ten záver už akože, že či je vyšší dôchodok pre dôchodcu alebo dávať 66 mil. zo štátnej kasy, tak akože, ako určite by som, by som, už ten záver sa mi nepáčil. Samozrejme, že my vo volebnom programe predstavíme, samozrejme, máte pravdu, že treba povedať, že aj skadiaľ sa to zoberie, ale dočkajte. Viete, ja si to dobre premýšľam, že nebojte sa, hej. Ja vám to vysvetlím potom. (Povedané so smiechom.) Dobre. Ale určite, určite to nie sú také, také akcie a určite nebudeme mať ďalší balíček.
Díki.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som za klub KDH vystúpil k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2016.
Na úvod mi dovoľte povedať, že tento návrh štátneho rozpočtu na rok 2016 vnímam ako odpočet štvorročnej vlády, druhej vlády Róberta Fica, a utvrdil ma v tom aj pán minister, ktorý vo svojom úvodnom vystúpení vystúpil v takom duchu, čo všetko vláda urobila, o čo sa všetko vláda snažila počas 4 rokov, aké opatrenia prijímala pre to, aby výsledky ekonomické boli také, aké sú, a tie by sa mali premietnuť aj na budúci rok.
Pri všetkej úcte k tomu, čo povedal pán minister, musím povedať, že my až takí optimisti, čo sa týka štátneho rozpočtu na rok 2016, nie sme ako on. Naozaj ten pohár vidí pán minister viac poloplný, my viac poloprázdny. Ale to je úloha opozície, aby bola v oponentúre, aby bola kritická, aby poukazovala na prípadné prešľapy vlády, o to viac, že táto vláda je pri moci ako vláda jednej strany. To znamená, táto vláda, druhá vláda Róberta Fica získala veľmi silný politický mandát, keď má jasnú väčšinu v pléne Národnej rady, a všetky opatrenia, ktoré sa rozhodne urobiť, niekedy, veľakrát aj v skrátenom legislatívnom konaní, môže bez problémov prijímať v Národnej rade a niekedy môžu tieto zákony vstúpiť do platnosti aj v priebehu niekoľkých dní. Takže vláda mala silný politický mandát na rozhodovanie aj v ekonomických, hospodárskych záležitostiach, ale z nášho pohľadu ten veľmi silný politický mandát na zásadné opatrenia, nebojím sa povedať reformy, ktoré by pomohli tomu, aby, aby naše verejné financie boli míňané hlavne zo strany vlády čo najefektívnejšie, z môjho pohľadu a z nášho pohľadu mojich kolegov z KDH neurobila. A prečo hovorím o našich verejných financiách, o štátnom rozpočte? Každý rok sa to opakuje, že dlho hovoríme o štátnom rozpočte v pléne Národnej rady, ja by som rád povedal aj niektorým kolegom, ale aj občanom hlavne, že my sa tu rozprávame o vašich, o vašich daniach, o vašich peniazoch. Naozaj príjmy štátneho rozpočtu sú od občanov Slovenska. Chcem povedať občanom, že každý deň, keď každý deň kupujú niečo v obchode, platia DPH, ktorá má byť odvádzaná do štátu ako príjem štátneho rozpočtu. Je to jeden z najvyšších, ak nie najvyšší príjem štátneho rozpočtu. Daň z príjmov fyzických osôb, daň z príjmu právnických osôb, to znamená podnikateľov, ale aj na konci mesiaca, keď občania dostanú výplatu a je tam odvedená daň za príslušnú mzdu, je to príjem štátneho rozpočtu.
Spotrebné dane. Ak občania tankujú dennodenne benzín, naftu – alebo podnikatelia –, ak si kúpia cigarety, liehoviny, pivo, víno, sú to spotrebné dane, platia to občania a je to príjem štátneho rozpočtu. Všetky poplatky, pokuty na rôznych úradoch, ktoré platia občania, je to príjem štátneho rozpočtu. Príjmom štátneho rozpočtu sú aj dividendy zo štátnych podnikov, ale tie tiež patria všetkým občanom. A taktiež sú to napríklad príjmy aj z hazardných hier, ktoré síce platia prevádzkovatelia za určité licencie, ale prevádzkovatelia hazardných hier tiež majú príjem od tých ľudí, ktorí do tých príslušných automatov alebo iných hazardných hier nahádžu svoje financie. Tak len chcem povedať občanom, že celý štátny rozpočet, príjem štátneho rozpočtu pozostáva od občanov. Možno malá výnimka sú eurofondy, ktoré dostávame od Európskej komisie na to, aby napríklad naše menej rozvinuté regióny sa viacej rozvíjali, aby sa celé Slovensko rozvíjalo a priblížilo sa tak vyspelým štátom Európskej únie.
A aj preto som rozdal všetkým kolegom v pléne Národnej rady, ale aj zástupcom médií, a tak to odovzdávam aj pánovi ministrovi a pánovi spravodajcovi, účtenku (rečník položil účtenku na miesta vyhradené pre navrhovateľa a spravodajcu), ktorú nezisková organizácia INESS urobila za rok 2015, a kde je spočítané na tej účtenke, koľko zaplatí v priemere každý občan Slovenska vrátane všetkých detí aj novonarodených detí v príslušnom roku, aby štát mohol mať výdavky na tie položky, ktoré sú tam zadefinované. A je to spočítané na každého občana vo výške 5 254 eur. A taktiež je dole napísané, koľko dlhuje každý občan za tie, za dlh, ktorý každý rok vytvára štát, koľko každý občan dlhuje. Je to čiastka 7 819 eur. A preto toľko hovorím o tom, že kto napĺňa vlastne štátny rozpočet, lebo aj od niektorých kolegov, od vládnych poslancov som párkrát za toto volebné obdobie počul, že sú to štátne peniaze. Nuž ja chcem povedať, že sú to peniaze občanov, ktorí cez rôzne dane a poplatky, odvody, prispievajú do štátneho rozpočtu, a preto keď vláda rozhoduje, každá jedna vláda, nielen táto vláda, rozhoduje o určitom prerozdelení týchto, tohto štátneho rozpočtu, tak rozhoduje o prerozdelení peňazí občanov Slovenska. Toto si treba uvedomiť pri každom jednom počutí, keď počujeme, že vláda alebo ministerstvo sa rozhodlo nejak prerozdeliť určité financie.
Vrátim sa k tomu, čo som povedal, čo mi, mne, ale aj nám v KDH veľmi vadí, čo vláda neurobila a mohla urobiť na zníženie výdavkov verejných financií. V prvom rade vláda, aj pán minister dneska v úvodnom vystúpení hovoril o reforme ESO, o efektívnej a spoľahlivej verejnej správe. Sám povedal vo svojom vystúpení, že hovorí o efektívnej verejnej správe. Nuž efektívna verejná správa nemôže vyzerať tak, že každý rok máme viacej zamestnancov v štátnych rozpočtových organizáciách. Aj v návrhu rozpočtu na rok 2016 máme len v štátnych rozpočtových organizáciách viac o 265 pracovníkov, plus vláda sa dohodla s odbormi na valorizácii platov všetkých zamestnancov verejnej správy, čiže v konečnom dôsledku toto znamená, že na budúci rok budú výdavky na túto verejnú správu vyššie len v štátnych rozpočtových organizáciách o 148 mil. eur. Takže čo sa týka reformy ESO, o ktorej tak veľmi rád rozpráva aj pán minister Kaliňák, všetci sme si ju predstavovali aj tak, že bude prinášať aj určité úspory vo verejných financiách. Ďalej o tom budem hovoriť ešte, keď budem rozprávať o rozpočte ministra vnútra.
Čo sa týka zdravotníctva, aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, aj všetci odborníci hovoria, že naše zdravotníctvo sa neustále každý rok zadlžuje viacej a viacej. Dokonca o tom občas hovorí aj náš kolega, generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, pán kolega Muňko, Dušan Muňko, ktorý hovorí o tom, že zdravotnícke zariadenia sa zadlžujú, a on ako riaditeľ Sociálnej poisťovne to teda musí vidieť, lebo vidí, že mu dlhujú na sociálnych odvodoch. Vláda v tejto oblasti, v zdravotníctve neurobila žiadne opatrenia, žiadne. A naozaj po určitých kauzách, ktoré prepukli aj pred rokom, keď sa zistilo, že sa nakupujú predražené cétečká a MR-ká, ale aj predražené lieky a ďalšie zdravotnícke pomôcky a zariadenia, určite bolo na mieste, aby si osvojila to, čo sme my v KDH už v roku 2012 na výzvu premiéra Roberta Fica odporúčali vláde, a aké opatrenia má robiť. A v tom zdravotníctve, ale aj v ďalších oblastiach sme navrhovali benchmarking. To znamená porovnávanie určitých, určitých cenových relácií na určité zariadenia. To znamená, aby sa nemohlo nakúpiť cez určitú hranicu, ktorá sa zadefinuje. V posledných dňoch o tom začína hovoriť aj minister Čislák. Na konci tejto vlády. Na konci tejto vlády prišli na to, čo sme im na začiatku hovorili.
Reforma sociálnej pomoci. Aby sa ľuďom na Slovensku viacej oplatilo pracovať, ako poberať sociálne dávky. Sú tu určité pokusy vlády o to, aby, aby tí, čo poberajú sociálne dávky, odrobili tuším že 16 hodín týždenne v rámci prác pre obec. Toto nestačí. Toto nestačí, toto, toto opatrenie nevytvorí atmosféru, aby si títo ľudia išli nájsť radšej prácu, ako odpracovať 16 hodín. Už aj vtedy sme s kolegom Hudackým, Figeľom navrhovali, aby si tieto práce mohli odpracovať minimálne aj v štátnych podnikoch, aby sa takto viacej ľudí mohlo zapojiť a skrášľovať našu krajinu, určite pri našich riekach, lesoch, melioračných kanáloch, potokoch by bolo dostatok práce, a toto všetko patrí pod štátne podniky. Bolo to odmietnuté.
Ďalej a to je jedna z najvýznamnejších výdavkov štátu alebo štátnych organizácií, celej verejnej správy, je, vlastne skrýva sa pod zákonom o verejné obstarávanie. Zákon o verejné obstarávanie v 2013. roku, keď ho tu navrhol pán minister Kaliňák, tak to navrhoval v tom zmysle, že dosiahne sa veľká, väčšia konkurencieschopnosť v súťažiach, viac súťažiacich, ktorí vysúťažia pre nás všetkých nižšie ceny, pri určitej kvalite, kritériách vysúťažia nižšie ceny. Čo spôsobil tento zákon o verejnom obstarávaní? Hovorím o tých veľkých zákazkách, nehovorím o elektronickom trhovisku, ktoré pri tých menších zákazkách prináša určité úspory aj s tými problémami, ktoré boli aj pri nábehu, aj pri tom, koľko to elektronické trhovisko stálo, tam, tam, tam sa nedá nepovedať, že došlo k určitým úsporám.
Ale pri tých veľkých zákazkách čo sa deje? Veľakrát vidíme, že podľa tohto návrhu zákona, ktorý mal vyriešiť tieto problémy, sú pri týchto veľkých štátnych zákazkách za stámilióny veľakrát dvaja účastníci. Dvaja účastníci, ktorí majú vysúťažiť dobrú cenu pre štát. No nehnevajte sa, dvaja účastníci nikdy nevysúťažia dobrú cenu, nikdy. Veľakrát sa to prejavuje pri eurofondoch, lebo eurofondy musia byť súťažené podľa zákona o verejnom obstarávaní, a aj preto Slovensko má dneska výšku korekcií od Európskej únie, nielen preto, ale aj preto, pre zákon o verejnom obstarávaní výšku korekcií 520 mil. eur. V tomto roku v návrhu štátneho rozpočtu sa hovorí o korekciách vo výške 230 mil. Ja predpokladám, pán minister, že v tom čase, keď ste písali návrh štátneho rozpočtu, to bolo 230, predpokladám, že do konca roka táto výška korekcií bude ešte vyššia.
Dámy a páni, preložené, mohli sme z Európskej únie dostať 520 mil., ale ich nedostaneme pre korekcie, ja to nazývam veľakrát pre korupciu pri verejnom obstarávaní, pri eurofondoch, a preto budeme musieť zo štátneho rozpočtu, museli sme a musíme v tomto roku a myslím si, že sa to prenesie aj na budúci rok, hoci sa výška korekcie ešte nevie povedať na budúci rok, ale táto Európska komisia aj v týchto jednotlivých zákazkách, ktoré boli aj v tomto roku obstarávané, vykonávané, ešte určité korekcie budú. Takže 520 mil. sme mohli dostať, musíme nájsť v štátnom rozpočte, vo verejných zdrojoch, to znamená z peňazí daňových poplatníkov Slovenska 520 mil. To nepovažujem za dobré hospodárenie, to nepovažujem za dobré gazdovanie s verejnými financiami. A tam smeruje naša kritika, ku opatreniam, reformám, ktoré mohla táto vláda urobiť, mala na to silný mandát, nemala by problém presadiť to v pléne Národnej rady a neurobila to.
Potom sú opatrenia, ktoré táto vláda urobila. Samozrejme, v prvom, na prvom rade pán minister hovorí a veľakrát to opakuje, premiér to opakuje, v prvom rade je to boj s daňovými podvodmi, boj najčastejšie s vratkami DPH, aby štát nevykladal neprimerané finančné prostriedky napr. na vratky DPH tým, ktorí si to ani nezaslúžia a dokonca podvádzajú takto štát. V tom sa zhodujeme, v tom sa zhodujeme a my sme sa snažili aj v pléne Národnej rady celé štyri roky v tom pána ministra podporovať. Pán minister, viete prečo? Lebo keď nás v lete 2012 pán premiér Robert Fico vyzýval, opozičné strany, dajte riešenia ako vo verejných financiách postupovať, boli sme to my KDH, ktorí sme navrhovali, že toto má byť hlavné opatrenie pre vládu Roberta Fica, aby s týmito podvodmi daňovými s dépeháčkou, aby toto bolo jedno z prvých opatrení. Vtedy odborníci hovorili o tom, že nám uniká okolo 2 mld. len cez, myslím si, že len cez DPH. Vtedy sme boli osmievaní od pána premiéra, že čo to my mu ponúkame a že či toto Brusel, je ochotná teda Európska komisia, či je toto ochotná akceptovať. Dneska hovoríte, že toto je vaše to najdôležitejšie a hlavné opatrenie, ktoré ste prijali v tom, aby došlo ku úspore verejných financií a my s tým súhlasíme. Len keď sme to hovorili v roku 2012, boli sme osmievaní, tak len to pripomínam.
Ale ďalšie opatrenie už, ďalšie opatrenie, ako konsolidovala táto vláda verejné financie, s tým už nemôžme súhlasiť, a to preto, lebo gro konsolidácie za posledné štyri roky, a tak to bude aj v návrhu rozpočtu na rok 2016, ponesú na pleciach občania Slovenska. Tí, ktorí prispievajú svojimi daňami, poplatkami, odvodmi do štátneho rozpočtu. A tu ste zaviedli tieto opatrenia, vyššie odvody a dane pre firmy, pre podnikateľov, živnostníkov, zaviedli ste daňové licencie, z môjho pohľadu a z nášho pohľadu ako daň zo straty. Zmenili ste minulého roku spôsob odpisovania pre živnostníkov, podnikateľov, znova ste vybrali a vyberiete aj na budúci rok vyššie dane z príjmov, znova to zaplatia občania, podnikatelia sú tiež občanmi Slovenska.
Od 1. 1. 2015 mala podľa zákona klesnúť DPH z 20 % na 19 %, nestalo sa tak, zmenili ste to, dépeháčka je na úrovni 20 %. Len toto opatrenie podľa vládneho vášho materiálu prinesie 270 mil. v tomto roku.
Takisto vláda zvýšila, to už bolo tuším že v roku 2012, keď zvýšila všetky poplatky vo verejnej správe, všetky poplatky a pokuty vo verejnej správe. Zdvihla spotrebné dane, napr. na tabak, a toto všetko platia občania. Či si niekto môže myslieť, čo chce, ale všetky tieto poplatky, pokuty, spotrebné dane a tie dane, ktoré som predtým spomínal, platia občania. Čo ste urobili s II. pilierom? Znížili ste hneď v lete 2012, pamätám si to, bolo horúce leto, a vtedy vláda okamžite dala zníženie odvodov do II. piliera na polovicu a následne niekoľkokrát vláda strašila sporiteľov v II. pilieri, a týmto spôsobom de facto vyhnala ľudí z druhého piliera a toto prispelo k tomu, že vo verejných financiách len v tomto roku, len v tomto roku prišli úspory týchto ľudí z druhého piliera, ktorí vystúpili, vo výške 578 mil. Len v tomto roku. Samozrejme, tým pádom príspevok, príspevok vlády do Sociálnej poisťovne, ktorý býval v posledných rokoch na úrovni 900 mil., mohol byť v tomto roku nižší a je na úrovni 450 mil. A zaviedli ste tiež hneď v prvom roku bankové odvody, de facto znova klienti bánk to musia cez rôzne ďalšie poplatky zaplatiť. To znamená, celú konsolidáciu, ktorú ste robili štyri roky, okrem toho boja s daňovými podvodmi niesli a ponesú aj na budúci rok na pleciach občania, ktorí to celé zaplatia.
Konštatuje to aj rozpočtová rada, že vláda nevyužila viacero pozitívnych vplyvov, ktoré hlavne v posledné dva roky sa objavili, a to je vysoký hospodársky rast, znížená nezamestnanosť, zvýšená spotreba domácností, na čo sme dlho čakali, nevyužila na to, aby tá konsolidácia verejných financií bola oveľa väčšia a oveľa rýchlejšia. A prečo potrebujeme konsolidovať verejné financie a prečo aj súhlasíme s tým, aby strednodobým cieľom našich verejných financií bol rok 2018 ako vyrovnaný rozpočet? To nie je preto, aby pár odborníkov mohlo sa rozprávať o tom, že či máme deficit vyšší, nižší alebo či máme vyrovnaný rozpočet.
Občanom chcem povedať to, že potrebujeme mať vyrovnaný rozpočet preto, aby sme prestali robiť nové dlhy, lebo až vtedy, keď prestaneme robiť nové dlhy, môžeme splatiť tie staré. Ak neustále budeme robiť nové a nové dlhy a neprídeme k vyrovnanému rozpočtu, tak nebudeme zvládať platiť tie dlhy staré. A tie dlhy sú naozaj, na budúci rok budú na úrovni 42 mld. eur. Takže Slovensko, občania Slovenska, preto aj na tej účtenke je za rok 2015, že každý občan vrátane všetkých detí dlhuje 7 819 eur. Na budúci rok, predpokladám, že táto čiastka presiahne 8 000 eur, lebo aj tých, aj ten deficit, ktorý je na budúci rok dvojmiliardový, zhruba dvojmiliardový, znova sa premietne do nášho celkového dlhu, ktorý keď si takto prerátame priemerne na každého občana, tak bude cez 8 000 eur. Preto keď som si v návrhu rozpočtu prečítal, aká konsolidácia má byť na budúci rok, ak, ale hlavne aká konsolidácia má byť v roku 2017 a v roku 2018, to znamená, aké opatrenia vo verejných financiách bude musieť robiť nastávajúca vláda, aby tento vyrovnaný rozpočet v roku 2018 dosiahla, musím konštatovať, že tá zásadná konsolidácia, ktorá sa má udiať v roku 2017 a 2018, má byť na úrovni dvojnásobku toho, čo sa vláda chystá robiť v konsolidácii verejných financií na budúci rok. To znamená, tá nová vláda bude musieť robiť dvojnásobne väčšie úspory vo verejných financiách, ak chce dosiahnuť vyrovnaný rozpočet v roku 2018. A toto sa dá dosiahnuť iba dvoma spôsobmi. Mimochodom, malo by to byť na úrovni niečo cez 2 mld. eur. A toto sa dá dosiahnuť iba dvoma spôsobmi. Buď sa znížia výdavky verejných financií, čo sa týka hlavne výdavkov štátu, štátnych verejných financií, alebo ešte, lepšie povedané, znížia sa výdavky vlády, alebo budú musieť byť zavedené nové dane alebo vyššie dane.
Som presvedčený, že ak by sme boli vo vláde my, tak by sme išli kombináciou zníženia výdavkov vlády, ale na to je potrebné urobiť opatrenia, aj tie, ktoré som už spomínal, aby sme cez rôzne predražené tendre pri veľkých zákazkách neplatili oligarchom, mecenášom - veľakrát v schránkových firmách - nadhodnotené čiastky, ktoré nie je potrebné v takej výške platiť. A ono sa to dá, ono sa dá, pán minister, ešte budem hovoriť pri doprave o obchvate Bratislavy. A my ste to už tu raz ukázali, keď sme zastavili PPP projekt, ktorý už bol podpísaný prvou vládou Roberta Fica, obchvat Žiliny a diaľnice od Žiliny po Prešov. Ušetrili sme 2 mld. eur tým, že sme zastavili tento predražený biznis pre banky a pre toho koncesionára, ktorý už bol vysúťažený a podpísaná zmluva s ním, a stavali sme to za eurofondy. Týmto spôsobom treba postupovať, znižovať verejné financie tam, kde sa to dá a podporovať rast zamestnanosti. Motivovať ľudí k tomu, aby sa naozaj oplatilo pracovať. A treba podporiť aj viacdetné rodiny aj cez odpočítateľnú položku. Na prvý pohľad sa to zdá, že chcete znížiť dane pre pracujúcich rodičov. Áno, chceme, cez odpočítateľnú položku. Napríklad. A médiá povedia, no chcete znížiť dane, to znamená, štát bude mať ešte menej príjmov. Nie, to je tak, že keď sa zamestná viacej ľudí, tak aj keď na dani zaplatia o niečo menej, ale štát nebude musieť ich platiť, sociálne dávky, podporu v nezamestnanosti a ďalšie výhody, ktoré teda patria ľuďom sociálne odkázaným, tak štát v konečnom dôsledku na tom získa.
Prepáčte, pán minister, ale čo ste urobili vy za tejto vlády? Ste zrušili spoločné zdaňovanie manželov. Spoločné zdaňovanie manželov, ktoré tu bežalo cez niekoľko vlád. Ešte od prvej vlády Mikuláša Dzurindu. Naozaj pracujúci manžel si mohol uplatniť časť odpočítateľnej položky na manželku, ak jej príjem nedosahoval ročnú výšku odpočítateľnej položky. Tá je tuším že dneska na úrovni 3 800 eur. A takto mohli spolu podať daňové priznanie. On si na tú časť, ktorú ona nemala príjem, mohol uplatniť ako odpočítateľnú položku na seba a mohol o niečo zaplatiť nižšiu daň. Vy ste toto zrušili.
Takže podporovať zamestnanosť určite áno. Ak dneska hovoríte o podpore okresov s vysokou nezamestnanosťou, pán minister, spolu s kolegami už sme navrhovali v roku 2012 opatrenie, návrh zákona, ktorý mal riešiť a takto pozitívne diskriminovať okresy, ktoré majú vysokú nezamestnanosť. Ale navrhovali sme to nárokovateľne, taxatívne. To znamená, v okrese, kde je 1,5-násobok priemernej nezamestnanosti, aby každý živnostník, každý podnikateľ, či zamestná jedného zamestnanca z úradu práce alebo 100, mohol si uplatniť neodvádzanie odvodov sociálnych a zdravotných na takého zamestnaného človeka, novozamestnaného človeka. Takéto opatrenie sme navrhovali. Vy v tomto návrhu, kde sa snažíte teda riešiť túto nezamestnanosť v niektorých okresoch, navrhujete to cez akčné plány, ktoré budú tvorené na ministerstve dopravy. Som mierne skeptický o tom, že či na ministerstve dopravy sú schopní robiť akčné plány pre tie okresy, a konkrétne tie okresy, ktoré majú tak vysokú nezamestnanosť, aj keď viem, že je tam spolupráca so samosprávou. A následne, aby investičnú pomoc využívali podnikatelia tak, ako je zadefinované v zákone. Nuž ten živnostník, ktorý chce zamestnanosť dvoch-troch ľudí, nepôjde cez zákon o investičnej pomoci, preto sme to takto zjednodušene navrhovali.
Čo sa týka toho, ako sú nastavené makroekonomické ukazovatele, ktoré sú takým podkladom už z roku 2015, ktoré sú podkladom pre zostavovanie štátneho rozpočtu na rok 2016, tak áno, HDP na úrovni tri celé, teda rast HDP na úrovni 3,1 %, nezamestnanosť 10,6 to znamená znižovanie, domáca spotreba 3,5. Nuž musím povedať, že sú to dosť optimistické ukazovatele. Ja by som si prial, aby, aby sme ich dosiahli. Ale keď sa pozerám na okolitý svet, o tom, čo sa deje v Číne, v Rusku, že tu máme krízu spojenú s migrantmi, že tu máme teroristické útoky na zatiaľ jednu z krajín v Európskej únii. Na prvý pohľad sa to môže povedať, že ako to súvisí s našou ekonomikou. Nuž, môže to veľmi úzko súvisieť aj s našou ekonomikou a s výdavkami štátneho rozpočtu. Mimochodom, aj náš export nám v poslednom období mierne stagnuje. Naozaj ekonomiku ťahá skôr domáca spotreba. A, mimochodom, aj ten lepší výber DPH sa v poslednom období mierne stabilizoval a nestúpa.
Čo sa týka, čo sa týka deficitu verejných financií, ktorý je nastavený na 1,93 % HDP, tu len taká jedna drobná poznámka aj pre kolegov, aj pre občanov, ktorí nie sú nejakými špecialistami ekonómami, HDP nám každý rok stúpa, HDP nám stúpa. Niekedy je to naozaj hospodárskym rastom a niekedy je to vďaka, vďaka štatistickým úradom Eurostatu, ktorý nám do verejných financií zaradí viaceré organizácie, ktoré predtým boli mimo verejných financií. V minulom roku tu takto bola NDS-ka, Železnice Slovenskej republiky, v tomto roku sú to zdravotnícke zariadenia, tuším že Recyklačný fond. A oni si to tých verejných financií donesú aj svoje dlhy, aj svojich zamestnancov štatisticky, ale donesú aj HDP. Ak to HDP je teda vyššie ako ich dlhy, tak ono to mierne pomáha aj tomu rastu HDP a potom ten deficit percentuálne je o voľačo menší. Mimochodom, HDP na budúci rok je tuším na úrovni 82 mld.
Lepší výber daní v roku 2015 sa definuje v návrhu rozpočtu, v tých východiskách ako plus 485 mil., ale, ak, pán minister, hovoríte veľmi často o efektívnom výbere DPH, tak ten máte v štátnom rozpočte definovaný aj na budúci rok, v roku 2016 ako nárast o 110 mil. Tak to máte definované na strane 20. Takže odpoveď na všetky tie opatrenia, ktoré robila vláda na tie tzv. sociálne balíčky, nestačí tá odpoveď, že len efektívnejší výber DPH toto všetko pokryje. Lebo ak na budúci rok máte plus 110 mil. eur, tak toto, toto nemôže všetko pokryť.
Čo sa týka sociálnych balíčkov. Viaceré opatrenia sú v poriadku aj v tých sociálnych balíčkoch, aj pretože sme ich v minulosti niektoré navrhovali. Naozaj platenie DPH až po zaplatení, toto sme my v KDH navrhovali už niekedy pred rokom. Alebo taká drobnosť, príspevok na presťahovanie za prácou. Toto sme navrhovali v minulosti opakovane. Takže vláda na konci volebného obdobia s tým prišla. Na jednej strane je to dobre, prečo s tým neprišla skôr, samozrejme. Odpoveď je lepší výber daní. No nám to pripadá ako mierna volebná korupcia. Áno, čo sa týka DPH, vláda takisto pristúpila na to, čo sme v minulosti opakovane navrhovali, aby na základné potraviny bola nižšia DPH. Ak som na úvod svojho vystúpenia kritizoval to, že vláda neznížila dépeháčku z 20 na 19 % a toto prinieslo okolo 270 mil., tak zase zníženie DPH na základné potraviny z 20 na 10 % by malo ako zvýšiť teda výdavky štátu o 70 mil. Tam nám naozaj veľmi vadilo, prečo sa tam do toho základného balíčka nezaradili aj zdravé, čerstvé potraviny, teda ovocie a zelenina.
Takže keď som spolu aj s rozpočtovou radou, ale aj s ďalšími odborníkmi mierne pesimistický a ten pohár vidím skôr poloplný v tom, ako sa naše hospodárstvo bude vyvíjať, tak naozaj dane, ktoré máte zadefinované, ktoré majú tvoriť základ príjmu štátneho rozpočtu na budúci rok, veľmi záležia od tohto makroekonomického vývoja. Naozaj to konštatujete aj vy v štátnom rozpočte. Takže tento makroekonomický vývoj vo svete, v Európe nemáme celkom vo svojich rukách. A preto pesimizmus na mojom mieste, z môjho pohľadu je namieste.
Čo sa týka eurofondov. Áno, aj v tom, čo som videl, aj v tom očakávanom obrate v roku 2015, tak mali by sme v tomto roku z druhého programového obdobia dokonca prekročiť, aspoň tak je to v návrhu štátneho rozpočtu, dokonca prekročiť plány, ktoré si vláda dala, miesto 3,2, tuším že je až 3,5 mld. eur, čo by sme mali vyčerpať v tomto roku.
Nuž ale treba objektívne povedať, že za rok 2014 sme vyčerpali 1,2 mld., to znamená len tretinu z toho, čo si vláda v roku 2014 naplánovala. Tým chcem povedať, že v tomto poslednom roku, keď je posledná príležitosť na čerpanie druhého programového obdobia, nedokážeme dohnať to, čo sme v predchádzajúcich rokoch zameškali. A preto som presvedčený aj ja, aj s ďalšími kolegami, že nepodarí sa nám vyčerpať celé eurofondy z druhé programového obdobia. Toto konštatuje, mimochodom, aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
O čom sa málo hovorí, a v tom návrhu štátneho rozpočtu sa to ukazuje aj v tom, čo sa očakáva v roku 2015, je čerpanie prostriedkov z tretieho programového obdobia. Naozaj v minulom roku, 2014. bol, myslím si, že nula, v tomto roku je to veľmi nízke čerpanie toho tretieho programového obdobia. Ja chápem, že vláda sa snaží vyčerpať ešte z druhého programového obdobia, nuž ale znova, znova meškáme s čerpaním v treťom programovom období. Na budúci rok je to na úrovni 2,1 mld.
Keď som ešte hovoril o príjmoch štátneho rozpočtu, tak tento príjem tvoria aj dividendy zo štátnych podnikov. Mimochodom, pán minister, keď ste hovorili o väčšej efektivite hospodárenia štátnych podnikov, no ja tam vidím na budúci rok dividendy nižšie o 36 mil. oproti roku 2015. Takže to mi veľmi ako nenahráva, tej vašej myšlienke, že lepšie hospodárenie v štátnych podnikoch, keď nám dividendy klesajú. Mimochodom, klesajú aj preto, lebo napríklad štátny podnik SPP ste, ste, znova štát prebral nad ním kontrolu, tranzit plynu je menší a menší, nemôžeme čakať, že taký štátny podnik pod hospodárením štátu bude hospodáriť efektívnejšie ako, ako predtým. Počet zamestnancov v štátnej správe alebo vo verejnej správe najprv poviem, 407-tisíc, nárast o tie subjekty, ktoré neboli súčasťou verejnej správy, ale keď sa budeme rozprávať o štátnych rozpočtových organizáciách 127 531, nárast o 265 ľudí, cez valorizáciu vyššie výdavky o 148 mil.
Mimochodom, málo sa hovorí o štátnych príspevkových organizáciách. Aj tam je počet zamestnancov 10 199, nárast 375. Mimochodom, pán minister Kaliňák, keď nám predstavoval ESO, rozprával aj o tom, že aj počet štátnych príspevkových organizácií, že sa bude postupne znižovať. Naozaj sú ministerstvá, ktoré majú taký dlhý zoznam príspevkových organizácií a podriadených organizácií, že sa mi z toho občas točí hlava, keď to čítam. A, naopak, máme tam nárast o 375.
Školstvo. Môj kolega Martin Fronc sa tomu bude podrobne venovať. Naozaj pedagógovia na základných, stredných školách si zaslúžia vyššie mzdy. Keď tu bol určitý sľub od prvého ministra školstva tejto vlády pána Čaploviča, že na konci volebného obdobia plat pedagógov na týchto stredných, základných školách bude na úrovni 1,2-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve, tak toto v rozpočte nie je. Tento rozdiel, ktorý by naplnil tento sľub, ktorý jeden z vašich kolegov ministrov dal, je podľa mojich prepočtov aj prepočtov kolegu Fronca na úrovni 35 až 40 mil. Kolega Martin Fronc takýto pozmeňujúci návrh predloží. Ja si myslím, že túto čiastku nájsť v štátnom rozpočte nemôže byť až taký zásadný problém, aby sa naplnil tento sľub.
Doprava. Opakovane každý rok pri štátnom rozpočte, pripomínam kolegom a verejnosti, že za PPP projekt Pribina platíme a na budúci rok zaplatíme 127 miliónov. 127 mil. a ďalších 27 rokov ešte budeme platiť. Dokopy 30 rokov čiastku na úrovni 127 mil. Skúste si to vypočítať, koľko to je za 30 rokov. Pre koho to môže byť výhodné? Samozrejme, pre koncesionára a pre banky.
Pán minister, pred rokom sa zaviedlo bezplatné cestovanie pre študentov, seniorov. V návrhu štátneho rozpočtu, aj čo sa týka Železničnej spoločnosti Slovensko, ale aj ministerstva dopravy, nenašiel som čiastku, koľko to bude stáť. Pred rokom sa hovorilo o 13 mil., podľa mojich informácií to bude zhruba dvojnásobok toho, ako to vláda zadefinovala. Ale myslím si, že poslanci Národnej rady by mali právo vedieť, koľko toto opatrenie bude znamenať, akú stratu bude musieť štát vykryť železniciam.
V eurofondoch naozaj doprava sa v tomto roku snažila, ale boli tu aj projekty ako zvodidlá. Ja si myslím, že za niektoré opatrenia ministerstva dopravy prídu na budúci rok korekcie. Obávam sa, že to môže byť aj v prípade týchto zvodidiel. Keď som hovoril o PPP projekte Obchvat Bratislavy D4 - R7, vláda už rok pripravuje, že ho chce stavať ako PPP projekt. Dámy a páni, som veľmi rád, že aj minister Kažimír, aj pán Filko, šéf finančného inštitútu sa vyjadrili v posledných dňoch tak, ako ja som sa vyjadril pred rokom. Tento projekt sa dá financovať zo štátneho rozpočtu v čase, keď si štát požičiava za záporné úroky, dá sa to postaviť zo štátneho rozpočtu. Je to len otázka priority vlády. A dosiahne sa úspora na úrovni 1,5 až 2 mld. eur. To sú tie strategické rozhodnutia, ktoré vláda musí robiť veľmi rozumne, hospodárne, tak, aby nemíňala zbytočne naše verejné financie.
Vnútro. Veľmi krátko o ESE a o náraste počtu zamestnancov a výdavkov na verejnú správu. Toto sa prejavuje aj pod ministerstvom vnútra, ktoré má pod sebou takmer všetky úrady. Na mzdách je to 27 mil. na budúci rok navýšenie a na to chcem poukázať, tovary a služby plus 12 mil. na budúci rok. O akých úsporách hovorí minister vnútra Kaliňák, keď na tovary a služby na budúci rok nieže úspora, efektívnejšie, ale nárast o 12 mil.?
Pán minister, aj na vašom ministerstve financií som zaznamenal pomerne dosť veľké nárasty, a to takto aj pri osobných výdavkoch, už v tomto roku o 13 mil., na budúci rok o 18 mil. oproti roku 2015, oproti rozpočtu, kapitálové výdavky v tomto roku o 32 mil., na budúci rok plus 5 mil. A prekvapilo ma, že výdavky na Finančnú správu plus v tomto roku 87 mil., na budúci rok plus 37 mil. Len informačný systém v tomto roku má zaznamenať nárast o 73 mil.
Dámy a páni, v minulom roku Kancelária prezidenta Slovenskej republiky prišla na finančný výbor a požiadala o navýšenie svojich výdavkov na opravy. V minulom roku jej bolo vyhovené na finančnom výbore so súhlasom pána ministra. V tomto roku Kancelária prezidenta Slovenskej republiky prišla s takouto požiadavkou na ústavnoprávny výbor, kde požiadala o navýšenie o 438-tisíc z dôvodu potreby opráv a rekonštrukcií, ktoré sa dotýkajú Prezidentského paláca. Naozaj nie je to navýšenie na mzdy, na tovary, je to na opravy a údržbu Prezidentského paláca, fasádu, dlažba, reštaurátorské práce, opravy 438 mil. Táto požiadavka o toto navýšenie bola na ústavnoprávnom výbore vládnymi poslancami zamietnutá. Preto s kolegami Pavlom Hrušovským, Editou Pfundtner, ktorí sú členmi ústavnoprávneho výboru a podporovali toto navýšenie pre kanceláriu prezidenta, aj ja plus kolega Július Brocka dáme k štátnemu návrhu, k návrhu štátneho rozpočtu pozmeňujúci návrh, aby, táto čiastka pre kanceláriu prezidenta preto, aby kancelária prezidenta aj svojím vzhľadom Prezidentského paláca mohla dôstojne reprezentovať. Pán prezident Slovenskej republiky reprezentuje ako prvý muž štátu Slovensko navonok, do zahraničia, ale aj dovnútra. Naozaj k Prezidentskému palácu chodia aj naši občania, ale aj zahraničné návštevy. A na budúci rok budeme predsedníckou krajinou Európskej únie. Myslím si, že 438-tisíc na navýšenie pre opravy Prezidentského paláca by sa v štátnom rozpočte malo nájsť aj preto, že v návrhu štátneho rozpočtu sa nájde navýšenie na naviac práce na garážach pre Národnú radu na Bratislavskom hrade. Naozaj podzemné garáže na Bratislavskom hrade mali stáť 22 mil. Na základe mojej otázky na finančnom výbore sú naviac práce už k dnešnému dňu na úrovni 5 mil. Takže na garáže na Hradnom vrchu sa navýšenie 5 mil. nájde, ale pre pána prezidenta nevieme nájsť alebo doteraz sa nevedelo nájsť 438-tisíc eur na opravu Prezidentského paláca. Tento pozmeňujúci návrh je v týchto chvíľach pripravovaný technicky a navrhneme, aby táto čiastka, o túto čiastku o 438-tisíc bola ponížená čiastka, ktorá je určená na vratky za plyn, ktorú má v rozpočte ministerstvo hospodárstva ako bežné transfery. Myslím si, že výšku vratiek za plyn dnes ani pán minister nevie pre jednotlivé domácnosti zadefinovať. Toto opatrenie sa ešte len technicky pripravuje, akým spôsobom sa budú vypočítavať tieto vratky, a som presvedčený, že táto čiastka zásadne neovplyvní, ponížená čiastka o 438-tisíc eur neovplyvní zásadne tieto vratky. Možno je tam určitá rezerva, tých 48 mil. je zatiaľ ako len tak zdravo, by som povedal, že odhadnutých.
Dámy a páni, návrh štátneho rozpočtu na rok 2016, ale aj 2017 a 2018 je vlastne výzvou a odpoveďou tejto vlády na to, aké bude Slovensko. Ale ja som presvedčený o tom, že vláda, ktorej súčasťou bude KDH, vie hovoriť o tom, aké bude Slovensko, a preto by sme aj štátny rozpočet zostavovali inak. My sme presvedčení o tom, že Slovensko potrebujeme, aby bolo bezpečné, spravodlivé, ale aj vyspelé. A keď hovorím o bezpečnosti, tak toto je nám všetkým jasné, že štát v prvom rade sa musí postarať o bezpečnosť občanov.
A keď hovorím o spravodlivosti, nemám pred sebou len tú pani, ktorá má zaviazané oči a drží, drží misku váh, ale hovorím o bežnej spravodlivosti, aby sa tu živnostník, podnikateľ, ktorý pracuje na štátnych zákazkách, na eurofondoch, poctivo odpracuje svoju prácu, aby dostal aj svoju spravodlivú mzdu. O tom je spravodlivosť, aby sa naozaj viacej oplatilo pracovať, ako poberať sociálne dávky, aby tu ľudia nerezignovali, aby neodchádzali z tejto krajiny, aby sa tu oplatilo žiť a pracovať a aby si mohli povedať, áno, tento štát vie zabezpečiť aj túto spravodlivosť. A prečo má byť vyspelé, o tom by sa dalo dlho rozprávať. Naozaj aby tu naše školy, vysoké školy, stredné školy, základné školy vychovávali takých ľudí, tvorivých ľudí, aby tu vytvárali ďalšie hodnoty, aby naozaj nielen lietajúce auto sme mali, ale aby sme boli vyspelá ekonomika nielen montážnymi fabrikami, ale na to je potrebné robiť z úrovne vlády zásadné opatrenia, reformy, ktoré som spomínal na úvod.
Ak bude KDH vo vláde po marcových voľbách 2016, pôjde na tieto opatrenia, ktoré znížia verejné výdavky vlády a budú podporovať zamestnanosť, tvorivosť občanov Slovenska tak, aby sa v tejto krajine oplatilo žiť a pracovať.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Pán poslanec Zajac, musím povedať, že toto vystúpenie bolo presne v tom duchu, čo tu predvádzate už niekoľko, niekoľko týždňov. Ťažko sa reaguje na všetky tie veci, čo ste povedal. To by som tu musel byť asi dve hodiny, ale ja myslím, že pán minister to zhrnie vo svojej záverečnej reči.
Ale na čo musím reagovať, dobrá správa je, musíme vám oznámiť, pán Zajac, že Slovensko bude stabilné naďalej a bude v dobrej finančnej a ekonomickej kondícii vďaka, práve vďaka tejto vláde, ktorú ste tu teraz toľko kritizovali. Stále nám radíte, čo všetko treba spraviť. My vieme, že nikto nie je dokonalý, ale na rozdiel od vás máme aj nejakú zodpovednosť za stabilitu ekonomickú a politickú na Slovensku.
Keď budete vo vláde vy, tak, samozrejme, radi si vypočujeme, čo všetko ste pripravili, ale musíte to mať, samozrejme, vyvážené. Ako každý rozpočet musí mať aj tú ľavú, aj pravú stranu. A čo sa týka nejakých úspor, tak, samozrejme, najviac sa dá usporiť, keď sa žiadna diaľnica nepostaví. Koľko ste tých kilometrov diaľnic postavili? My sme ich postavili 100 km, ďalších 90 km je rozrobených a ja pevne verím, že nakoniec to vlastne nejakým spôsobom uspokojí aj obyvateľov, ktorí budú môcť rýchlejšie sa prepravovať z jedného miesta Slovenska na druhé.
Čo sa týka vyrovnaného rozpočtu, samozrejme, dá sa to robiť aj znižovaním výdavkov, aj, samozrejme, zvyšovanie daní zatiaľ neviem, že by sme plánovali, ale dá sa to robiť aj z efektívneho výberu daní, čo táto vláda robí. A dá sa to robiť, samozrejme, aj bojom s daňovými únikmi, čo zase táto vláda robí. Ani jedna vláda doteraz nepredložila taký program boja proti daňovým únikom ako práve táto.
Takže to ja považujem za veľký prínos tohto, tohto volebného obdobia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. No z môjho pohľadu ste prakticky nič zásadné tomuto štátnemu rozpočtu nevytkol. To znamená, nemáte z môjho pohľadu zásadnejšie výhrady.
Na druhej strane sa tu prejavil taký typický kádehácky prístup, že prihlasujete sa tu k riešeniam, ktoré navrhuje táto vláda, že aj toto ste chceli alebo tamto ste chceli, a vždy, keď máte priestor, tak tieto riešenia jednoducho nepredkladáte. To znamená, nerozumiem tomu, že keď ste vo vláde, tak žiadne z opatrení napríklad v boji proti daňovým únikom z vašej strany nebolo predložené, ale dnes sa k nim nejakým spôsobom hlásite.
Ďalej ste tu hovorili o rôznych veciach alebo opatreniach, ktoré sa tu schválili a navrhli z minulosti ako napríklad zvýšenie poplatkov, správnych poplatkov, pričom správne poplatky napríklad neboli 25 rokov nijakým spôsobom novelizované a boli tam deformácie, kedy developer platil pár eur za to správny poplatok, že chce stavebné konanie alebo stavebné povolenie na obrovské stavby a podobné veci. Neustále hovoríte o tom, ako neklesla daň z pridanej hodnoty o 1 %, pričom všetci dobre vieme, že jednopercentný pokles by sa vôbec nepretavil do cien a zostal by v podstate v marži obchodníkov.
K eurofondom. Je to druhé programovacie obdobie, ktoré trvá od roku 2007. To znamená, zasahuje aj vládnutie vašej strany alebo účasť vašej strany vo vláde. Takže moc veľkú kritiku, tá ide aj potom do vašich vlastných radov.
Čo sa týka II. piliera, tam asi netreba hovoriť o tom, že celá táto reforma nebola z môjho pohľadu vôbec zvládnutá, pretože vytváranie deficitu v I. pilieri nebolo dlhodobo zvládnuté... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dve poznámky na doplnenie.
Eurofondy. No, všetky kapitoly prakticky išli kvôli eurofondom výrazne dole oproti minulému roku. Ja tomu rozumiem, tomu čerpaniu. V poriadku. Akurát to, na čo som ja už upozorňoval v roku 2007, keď ste si vylepšovali ako čísla, ako podiely z HDP, ktoré dávame do vzdelania a podobne, že raz eurofondy skončia. A problém, možno teraz je len naznačený, ale vtedy vybuchne tým, že potom v jednotlivých kapitolách bude chýbať obrovský objem peňazí. To je prvá poznámka.
A druhá kolegovi na doplnenie. No ja som si všimol, že je naozaj strašne veľa položiek vo Všeobecnej pokladničnej správe, že je tam veľmi krásna rezerva vlády. A vláda počíta so zlým ekonomickým vývojom, pretože pokiaľ si pamätám, je tam položka na zhoršený ekonomický vývoj 155 mil. vo Všeobecnej pokladničnej správe. To si myslím, že tak nie je málo. Takže asi predpokladá, že budúci rok bude ten vývoj naozaj ekonomicky zlý.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne všetkým, ktorí na mňa reagovali. Naozaj, pán kolega Kamenický, nuž keď sme zastavili ten predražený PPP projekt medzi Žilinou a Prešovom, zastavili sme ho preto, že nieže by sa nám ho chcelo zastaviť, ale preto, že on by rozvrátil naše verejné financie na ďalších 30 rokov. A preto sme začali stavať z eurofondov a boli sme neustále a pán minister Figeľ bol neustále osočovaný, že také lacné diaľnice nemôžu byť dobré, že to sú nekvalitné diaľnice. Chodíte po diaľnici pri Martine? Išli ste už po diaľnici pri Levoči? Tak to sú tie podľa vás lacné diaľnice, ktoré dneska stoja, a vy chodíte strihať pásku? Teda, pardon, vládni, členovia vlády chodia strihať pásku. Tak sa to udialo pri Martine, tak sa to udialo pri Levoči. Za chvíľu druhý úsek pri Levoči pôjdu ministri takto strihnúť, možno aj pán premiér pri Prešove. A to mali byť tie lacné diaľnice. Choďte sa prejsť po tých diaľniciach, aké sú lacné. Oni sú kvalitné a postavené podľa našich prísnych a európskych noriem. A tak je to v poriadku.
A že boli postavené lacnejšie, ako ste to chceli vy? Teraz sa pýtať, kde mali tie peniaze končiť, toto nie je dobré gazdovanie. Postaviť draho, obstarávať draho vie každý. V súkromnej sfére, u seba v rodine by ste to takto nikdy nerobili. Každý, keď chceme si niečo obstarať aj v rodine, aj vo firme, postupujeme tak, že za určitú kvalitu chceme čo najnižšiu cenu. Takto postupuje každý rozumný hospodár. A takto sme to robili aj my. A choďte sa previezť po tých diaľniciach, aké sú strašne lacné.
Sú kvalitné a za primeranú cenu, ktorá bola pre občanov Slovenska veľmi výhodná.