58. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Ďakujem pekne. No, pán poslanec Lipšic, posledný vystupujúci, pán poslanec Hlina tu nie je momentálne, takže naňho nebudem reagovať, ale v princípe, ja, pán poslanec, s vami súhlasím v tom rozsahu, čo ste tvrdili pri tom, že Ústavný súd rozhodoval o téme exekučnej imunity. Bolo to viackrát. Naposledy to bolo v roku 2012, ak sa nemýlim. A vtedy sme robili dokonca, ak si aj možno spomínate, v tomto parlamente skrátené legislatívne konanie, ktorým sme reagovali na tento nález Ústavného súdu, a zaviedli sme viacero nových ustanovení do Exekučného poriadku.
Určite ste si všimli alebo poznáte § 61c, ktorý sme tam zavádzali nanovo a ktorý v podstate vymenúva, čo všetko je alebo nie je možné exekvovať. Tam sa hovorí jasne v ods. 1 písm. e), a síce o inom majetku štátu, o ktorom tak ustanovil osobitný zákon.
Tak ako ste spomínali, naozaj existuje tuná už ustanovenie osobitného zákona napríklad o Exportno-importnej banke, ktorý vypočítava presne, čo všetko je predmetom výluky z exekúcie.
Ja si nemyslím, že Ústavný súd v tom rozhodnutí, ktoré ste citovali, povedal, v akom rozsahu má zákon ustanoviť imunitu a v akom rozsahu má povoliť exekvovať majetok štátu. Ja som to tam nenašiel. Ak ste to tam našli, tak, prosím vás, ukážte mi to.
Ale to je síce pekné, čo hovoríte, ale to je vec, vy potom asi by ste chceli nahradiť Ústavný súd, pretože ten tu nepotrebujeme, lebo vy ste tu už meritórne vyhlásili, že Ústavný súd jednoznačne takéto niečo vyhlási za protiústavné. No tak to považujem trošku za politické vyhlásenie, samozrejme, ale určite nie právnické, pretože sám tvrdíte, že neviete, aký ma byť ten rozsah majetku, ktorý je možné exekvovať, pretože tento návrh zákona hovorí, že je možné exekvovať nejaký majetok, ktorý nesúvisí so samotným výkonom dodávky tepla. To znamená, že tento test, ako vy hovoríte, proporcionality musí vykonať jedine, ak to má byť,, tak Ústavný súd, pretože Ústavný súd nepovedal jasné číslo, či to musí byť 20 %, 5 % alebo 100 %. Ak by to bolo 100 %, pán poslanec, tak nepotrebujeme exekučnú imunitu. To je nám potom zbytočné.
No takže ja si myslím, že toto je téma, na ktorú naozaj by som si dával pozor, a netvrdil by som, že to je protiústavné len tak z brucha. Ale, prosím, je to vaše právo. Chceli ste to povedať. Takže je to váš názor. A ja vám naň odpovedám týmto spôsobom, že nemyslím si, že je to protiústavné v tejto chvíli. A platí, ak niečo nie je protiústavné, však, pokiaľ to nepovie Ústavný súd, ak Ústavný súd nevysloví, že je to protiústavné. Ústavný súd to môže vysloviť. A keby sme teraz povedali, že nemôže to vysloviť, tak tiež by som bol asi demagóg. Tak sme v právnom štáte, a to je odkaz pánovi Hlinovi, že takéto asi v právnom štáte nehrali, aby tu niekto tvrdil a dával záruky, ako rozhodne Ústavný súd. To je asi toľko. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady, príjemný podvečer prajem. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, vláda Slovenskej republiky realizuje opatrenie na podporu rodín s deťmi, ktoré sú súčasťou tzv. druhého sociálneho balíka.

Predložený návrh zákona sleduje zlepšenie sociálnej a finančnej situácie osôb, ktoré pred nástupom na materskú dovolenku vykonávali zárobkovú činnosť a boli nemocensky poistené.
Vládnym návrhom zákona sa podporujú rodičia detí, resp. osoby, ktoré prevzali deti do osobnej starostlivosti, a to zvýšením nemocenskej dávky na materské zo súčasných 65 % denného vymeriavacieho základu na úroveň 70 %.

V rámci druhého čítania bol návrh zákona prerokovaný vo výbore pre financie a rozpočet, v ústavnoprávnom výbore a výbore pre sociálne veci, v ktorých neboli predložené žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, skončil som.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 1707) (ďalej len „gestorský výbor“), podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady túto spoločnú správu výborov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1894 z 18. septembra 2015 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci.

Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporučili schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 678 z 3. novembra 2015, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 488 z 3. novembra 2015 a výbor pre sociálne veci ustanovením č. 194 z 1. októbra 2015.

Z uznesení výborov pod bodom III tejto spoločnej správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s príslušným ustanovením zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky navrhnutý zákon schváliť.

Spoločná správa výborov o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre sociálne veci č. 206 z 10. novembra 2015.Výbor ma zároveň poveril za spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predložila spoločnú správu výborov a návrh na ďalší postup v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Ďakujem, skončila som, poprosím, otvorte rozpravu.

Dobrý deň prajem. Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vážení prítomní, je tu jednoduchá zrozumiteľná novela zákona o sociálnom poistení, ktorou sa materské zvyšuje z doterajších 65 % na 70 % denného vymeriavacieho základu, čiže, jednoduchšie povedané, predošlej hrubej mzdy. Je to, samozrejme, pozitívna zmena. Ďakujem, pán minister, že ste si aspoň na konci vášho vládnutia spomenuli touto cestou na mladé rodiny. Určite takúto zmenu podporujem. A, samozrejme, teší ma aj to, že toto zvýšenie sa vzťahuje nielen na tie matky, ktoré pôjdu, alebo otcov, ktorí pôjdu na materskú po novom roku, ale aj na ľudí, ktorí už materské dnes poberajú a budú ešte poberať aj po novom roku, teda vlastne automaticky zvýšené materské. Samozrejme, dobré je aj to, že nemusia o nič žiadať, Sociálna poisťovňa túto agendu, samozrejme, zvládne za nich. Takže to by bolo veľmi jednoduché. Je to fajn, podporíme to, určite ja a, myslím si, aj náš klub, neoficiálny klub.
Len pre vašu informáciu, kolegyne, kolegovia, aby ste teda správne aj chápali tú veľkorysosť pána ministra, tak neviem, či sledujete, akým spôsobom funguje Sociálna poisťovňa. Máme tu pána generálneho riaditeľa, mimochodom? Nemáme ho tu, škoda. Takže pre vašu informáciu, v roku 2012, ja teraz vlastne citujem zo stránky Sociálnej poisťovne výsledky hospodárenia Sociálnej poisťovne, výdavky na nemocenské dávky celkovo, čiže nielen materské, ale aj ďalšie dávky boli 428 mil., v roku 2013, rok na to asi by ste čakali, že teda bude to viac, nie, je to menej, 399 mil., pokles, pokles o skoro 30 mil. A za rok 2014 čiže za minulý rok asi budete teda čakať s tým, že, aha, už sa zdvihli tie výdavky. Nie je to tak. Znova klesli na 380 mil. Čiže za dva roky alebo za tri roky nám to kleslo. Sociálna poisťovňa takýmto nejakým spôsobom ušetrila 48 mil. eur medziročne. Čiže z tohto pohľadu pridávate, plus-mínus je to nejakých 10 mil., pán minister, však tých 5 % plus na materskej je z čoho pridať, pretože, ako vidíme, tento vývoj pri čerpaní fondu nemocenského poistenia, tak ekonóm by povedal, vyslovene pozitívne to je, tie výdavky klesli, takže sme ušetrili, tak môžeme z toho dať ženám matkám alebo aj otcom, ktorí využívajú možnosť ísť na materskú.
Aby tá informácia bola úplná, tak pokiaľ ide o príjmy do fondu nemocenského poistenia, koľko sa teda vyberie na odvodoch, tak v roku 2012 to bolo 450 mil. zaokrúhlene a v minulom roku to bolo 550 mil. Čiže na strane príjmov tu dochádza medziročne k približne 50-miliónovým nárastom, za tie dva-tri roky to bolo teda plus 100 mil., ale tie výdavky klesli o 48 mil. Takže keď to celé zrátame, tak vlastne Sociálna poisťovňa v oblasti nemocenského poistenia si vytvorila budget 148 mil. eur, zaokrúhlene 150 mil. A keď si vezmeme, že minulý rok sa na materské vyplatilo 117 mil., tak keby som bol teraz akože sociálne naozaj „cítiaci“, tak by som materské zdvojnásobil, pretože peňazí je na to jednoducho dosť, hej, 117 mil. krát 2, to je ďalších 117 mil., ale Sociálna poisťovňa za dva roky takto ušetrila alebo získala 150 mil. Takže je z čoho to dávať. A tých 5 % zvýšenia materského, tých 10 mil., ktoré to robí, to je naozaj malina.
No, dobre, keď nad tým naozaj rozmýšľam z iného pohľadu, tak na materské teraz pôjde 10 mil., ušetrilo sa 150 mil., zostáva 140 mil., kde tých 140 mil., prepánajána, je? Pán minister, veď s tým niečo urobme. Ja by som napríklad navrhoval znížiť tie odvody. Čo vy na to poviete? To je minimálne o 1 %, možno o 2 % nižšie, živnostníkom znížme minimálny základ. Keby sme živnostníkom znížili minimálny základ, páni moji, máte 200-tisíc voličov. Čo vy na to poviete? Ešte je čas, ešte tu pár dní budeme sedieť. Tých 140 mil. je niekde v lufte. Tak aby som vás nenapínal, tých 140 mil. ide, samozrejme, na starobné dôchodky, pretože tak ako je prebytkový, vysoko prebytkový, ako sa ukazuje, fond nemocenského poistenia, tak je tak vysoko deficitný, ešte viac vysoko ako tam deficitný fond dôchodkového poistenia. Čiže tam to ide, hej. Ak to nejde do nejakých alobalových obalov, tak to ide tam, dobre.
Poprosím ešte, pán minister, o druhú tému, ktorá nesúvisí so zvyšovaním materského, ale súvisí so zákonom o sociálnom poistení. Ani vy ste tu neboli. A, bohužiaľ, nejako to vyšlo, že ani ja som tu nebol, keď sa rokovalo o novom zákone, o pomoci najmenej rozvinutým okresom, ktorý je teda už schválený, ako áno, ako nie, stalo sa, že cez spoločnú správu výborov sa do tohto zákona dostal článok II tuším, článok III, ktorým sa novelizuje zákon o zdravotnom poistení, dobre, zákon o sociálnom poistení. To je naša spoločná téma. Prešlo to cez spoločnú správu, tam bol garantom hospodársky výbor, ak sa nemýlim, cez sociálny výbor to vôbec nešlo. Ale, skrátka, dobre, v schválenom zákone o pomoci najmenej rozvinutým okresom máme vlastne novelu zákona o sociálnom poistení. Určite viete, o čom hovorím. Tam teda ide o to, že takzvaná odvodová úľava sa priznáva občanovi, ktorý má trvalý pobyt v tom najmenej rozvinutom okrese (napríklad Rožňava, Trebišov, Svidník a podobne) za podmienky, že bol v evidencii nezamestnaných najmenej šesť mesiacov. Vtip je teda v tom, že my máme v zákone o sociálnom poistení už tri roky zavedenú výnimku pri platení odvodov, tú takzvanú odvodovú úľavu, áno, kde jednou z podmienok na uplatnenie tej odvodovej úľavy, že ide o občana, ktorý bol najmenej 12 mesiacov v evidencii nezamestnaných. No a teraz sa vlastne do zákona o sociálnom poistení do tejto výnimky vnorila ešte ďalšia výnimka. Čiže máme výnimku a z tej výnimky je ešte výnimka. Čiže táto odvodová úľava sa prizná občanovi, ktorý má trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese s tým, že stačí, aby bol len šesť mesiacov v evidencii nezamestnaných.
Tu, po prvé, mám výhrady k tomu legislatívnemu procesu, lebo takéto veci sa nerobia spôsobom, že zistíte po hlasovaní v mojom prípade, že takéto niečo sa stalo. Bol som z toho prekvapený, som teda nebol tu, priznávam, je to moja chyba, ale nešlo to ani cez výbor, ani nijako. To je prvá vec.
Druhá vec je, že vy sám ste povedali niekoľkokrát v našich diskusiách a podobne, aj tu, myslím, na tejto pôde, že tá odvodová úľava žiadny zásadný význam nemá a zamestnanosť to príliš nepodporilo. Vždy ste hovorili o iných veciach, ktoré ste riešili, ktoré pomohli zamestnanosti. Ale odvodovú úľavu ste nikdy takto nespomínali. Čiže trošku sa čudujem, prečo práve týmto spôsobom ste chceli pomôcť tým najmenej rozvinutým okresom, pretože reálny život za tie roky ukázal, že to žiadna pomoc pre nikoho nie je. Tí ľudia to dokonca odmietajú, aby tú úľavu mohli mať, pretože si uvedomujú, že ten rok bez tých odvodov znamená, že ten rok sa im nezaráta do nároku na dôchodok, že nemajú tak nárok na nemocenské dávky a podobne, na dávku v nezamestnanosti. Čiže tí ľudia sami odmietajú to, čo voláme odvodovou úľavou... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán poslanec, iba pripomínam, že je 17.00 hodina...

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
A skúsim to dokončiť za dve-tri minútky.
Chcem povedať teraz ešte tú najdôležitejšiu vec. Nech je to, ako chcete, dobre, aj vládnete, tak vládnite, len vás chcem upozorniť na jednu prekérnu vec. Tá odvodová úľava pre toho občana s trvalým pobytom v najmenej rozvinutom okrese sa skončí dňom, keď sa ten občan presťahuje napríklad z Rožňavy alebo Trebišova, dajme tomu, do Banskej Bystrice alebo do Bratislavy, čiže do okresu, ktorý už nespadá pod ten pojem najmenej rozvinutý okres. Keď dňom presťahovania 15. apríla sa nám ten občan presťahuje z Rožňavy do Bratislavy, v ten deň tá odvodová úľava sa končí predčasne. Ja by som strašne, ale naozaj strašne poprosiť, ide o prkotinku, ale technicky veľmi dôležitú, toto sa takto nesmie robiť, tá odvodová úľava nech, pre mňa, za mňa, sa skončí, ale nie 15. apríla, ale na konci mesiaca, nech ten celý mesiac je uzatvorený, tak ako je. Obrovsky tým komplikujete život všetkým zamestnávateľom, účtovníčkam, Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam. Toto treba len zmeniť, nech od prvého dňa nasledujúceho mesiaca tá odvodová úľava sa skončí, hej. Len je to maličkosť, nič sa tým nestratí, nezíska, len kopa ľudí bude mať svätý pokoj a nebude riešiť zbytočnú robotu.
Čiže, pán minister, skúsme nájsť nejakú takú cestu, ako to teda ešte predtým, ako to bude účinné, alebo neviem, ako to spraviť, skúsiť to nejako ešte poriešiť, napríklad tak, že prerušíme túto rozpravu, ak by ste súhlasili, a skúsime nejako zmajstrovať pozmeňujúci návrh. Bude veľmi jednoduchý, ja ho mám len v hlave, nemám ho na papieri, nedalo sa to stihnúť pripraviť. Skúsme to urobiť. Ďakujem, tým končím.

Ďakujem. Ešte by som pána ministra poprosil nech chvíľu dáva pozor, aby mu neušlo to, čo poviem. V prvom rade by som chcel povedať, že som rád, že si súčasná vláda, pán minister ma už nepočúva, čo je veľká škoda, osvojila časť programového vyhlásenia predchádzajúcej vlády, ktorá mala zvyšovanie materského vo svojom programovom vyhlásení až do výšky 100 %. Ale nie to som chcel hlavne povedať.Ale, pán minister, máte otvorený zákon o sociálnom poistení. Prečo ste nevyužili možnosť, keď ten zákon je otvorený, a jedným pozmeňujúcim návrhom nezachránili valorizáciu dôchodkov, ktorá je naozaj, musíte to uznať, na úbohej úrovni, pretože ste pri zmene, ktorú ste urobili v roku 2013 opomenuli a zabudli, že môže byť aj rovná nule pri tých zmenách, ako ste ju nastavili, a že euro a deväťdesiat centov asi nikoho nepoteší, čím od januára budú zvýšené dôchodky. Takže ja podobne ako kolega Mihál navrhujem, aby bez predpojatosti sme sa na to pozreli. Nie je problém pozmeňujúcim návrhom tam vložiť to v návrhu zákona, ktorý tu je v prvom čítaní, ale len v prvom čítaní, jeho druhé čítanie už nebude. To vieme všetci. Tým pádom nevieme to nijako dostať do reality. Ale teraz sa to dá pozmeňujúcim návrhom, keby sme sa na tom celá snemovňa dohodli, že sa zavedie brzda, ktorá zabezpečí, že dôchodky budú valorizované v nejakej garantovanej minimálnej čiastke. Alebo to môžete, ako som vás dnes vyzval na tlačovej konferencii, v skrátenom legislatívnom konaní ešte stále, keby ste si to dnes nerozmysleli, predložiť. Je to vo vašich rukách, osud dôchodkov pre budúci rok a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, chcel by som požiadať len o zmenu zápisu o hlasovaní. Hlasoval som za návrh pri bode programu č. 48 a hlasovacie zariadenia ma vykázalo, že som sa zdržal hlasovania. Takže chcel by som to takto opraviť.

Ďakujem pekne. Pán predseda, tento rok uplynulo 170 rokov od založenia prvého úverového družstva na európskom kontinente Samuelom Jurkovičom (slovenským rodákom) v roku 1845 v Sobotišti (okres Senica). Dovoľujem si vás pri tejto príležitosti, páni kolegovia poslanci a poslankyne, pozvať na zajtrajšiu konferenciu o družstevníctve na Slovensku, ktorá sa uskutoční od 9.00 hodiny do 13.30 hodiny v kinosále Národnej rady Slovenskej republiky. Záštitu nad touto konferenciou prevzal predseda Národnej rady pán Peter Pellegrini. Budeme sa na nej venovať sociálnej ekonomike v Európskej únii a družstevníctvu na Slovensku. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pár slov povedať k novele zákona, ktorú dnes prerokovávame.
Rovno v úvode poviem, že, samozrejme, podporíme túto novelu, tak ako sme ju podporili aj v prvom čítaní, pretože si myslím, že je správne to, čo s tým robíte, len mi je ľúto, že sa s tým pokračuje až po štyroch rokoch, a nie hneď možno v nadväznosti na tie opatrenia, ktoré načala, o ktorých hovorila predchádzajúca vláda. To je toľko k novele.
A teraz mi dovoľte, aby som predniesla dva pozmeňujúce návrhy, ktoré sa už dvakrát objavili v parlamente, dvakrát som s nimi prišla. Ani raz neboli prijaté. Ja budem len dúfať, že jeden z nich sa objaví ako pozmeňujúci návrh. Ešte som ho nevidela na stole, ale aj keď neprejde to prevedenie, ktoré sme nastavili s naším právnickým tímom, budem vďačná, ak prejde to prevedenie, ktoré je pripravené zrejme od poslancov vládnej strany.
Jeden z týchto pozmeňujúcich návrhov sa týka úpravy alebo diskriminácie vdovských dôchodkov a vdoveckých dôchodkov. Vieme, že po prijatí príslušného zákona v roku 2004 nastala situácia, keď sa vytvorili dve skupiny vdovcov a vdovíc, ktoré nemajú teda možnosť poberať rovnaké práva ako tá, poviem, zvýhodnená skupina, ktorá ovdovela po roku 2004. Tento stav sa nám zdá naozaj diskriminačný. A boli by sme veľmi radi, ak by sa minimálne táto diskriminácia zo zákona odstránila.
Druhý pozmeňujúci návrh opäť v oblasti sociálneho poistenia sa týka dôchodcov, u ktorých existovala v určitom období do konca roku 2003 povinnosť platiť sociálne poistenie, ale v ich dôchodku sa to nejakým spôsobom nezohľadnilo. Takže opäť viem, že sú to dôchodcovia, u ktorých táto povinnosť netrvala síce možno ani jeden rok, ale aj napriek tomu, že mali povinnosť platiť, nejakým spôsobom sa to na ich dôchodku neprejavilo. To znamená, že to obdobie sa im doteraz nezapočítava na zvýšenie dôchodku.
Dovolím si teraz už pristúpiť k tomu prečítaniu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej a Janky Šípošovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 1707).
Vládny návrh zákona sa mení a dopĺňa takto:
V článku I sa doterajší text označuje ako bod 1, za ktorý sa vkladá bod 2, ktorý znie: „Za § 293dl sa vkladajú § 293dm a § 293dn.“
§ 293 dm vrátane nadpisu „Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2016“ § 293 dm znie:
Odsek 1: „Vdovec, ktorého manželka zomrela pred 1. januárom 2004 a ktorému bol mu priznaný vdovecký dôchodok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a nárok na tento vdovecký dôchodok zanikol po 1. januári 2004, má na základe žiadosti nárok na vdovecký dôchodok po manželke, ak vychoval aspoň 3 deti, alebo dovŕšil vek 52 rokov a vychoval 2 deti a manželka a) ku dňu smrti bola poberateľkou starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov, b) ku dňu smrti splnila podmienky nároku na starobný dôchodok, pomerný starobný dôchodok alebo získala dobu zamestnávania na nárok na invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, alebo c) zomrela v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.“
Odsek 2: „Suma vdoveckého dôchodku sa vypočíta tak, že suma podľa § 293n ods. 3 prepočítaná na sumu v eurách podľa § 293ar sa upraví podľa odsekov 3 a 4 za obdobie od 1. augusta 2006 do dňa, kedy vznikol nárok na vdovecký dôchodok podľa odseku 6.“
Odsek 3: „Na zvyšovanie vdoveckého dôchodku platí § 82 rovnako.“
Odsek 4: „Pri súbehu nárokov na výplatu vdoveckého dôchodku s inou dôchodkovou dávkou platí § 81 ods. 2 až 5 rovnako.“
Odsek 5: „Vdovec nemá nárok na vdovecký dôchodok podľa odseku 1, ak a) má nárok na vdovecký výsluhový dôchodok alebo vdovecký dôchodok podľa osobitného predpisu2), b) uzatvoril manželstvo alebo
c) na základe právoplatného rozhodnutia súdu spôsobil smrť manželky úmyselným trestným činom.“
Odsek 6: „Nárok na vdovecký dôchodok podľa odseku 1 vzniká na základe žiadosti najskôr od 1. januára 2016 a o nároku na tento dôchodok Sociálna poisťovňa rozhodne najneskôr do šiestich mesiacov od začatia konania.“
§ 293dn znie:
Odsek 1: „Vdova, ktorej manžel zomrel pred 1. januárom 2004, a ktorej nárok na výplatu vdovského dôchodku zanikol podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, má na základe žiadosti nárok na vdovský dôchodok, ak spĺňa podmienky nároku na vdovský dôchodok a jeho výplatu podľa predpisov účinných od 1. januára 2004.“
Odsek 2: „Suma vdovského dôchodku sa vypočíta podľa § 75.“
Odsek 3: „Na zvyšovanie vdovského dôchodku platí § 82 rovnako.“
Odsek 4: „Pri súbehu nárokov na výplatu vdovského dôchodku s inou dôchodkovou dávkou platí § 81 ods. 2 až 5 rovnako.“
Odsek 5: „Vdova nemá nárok na vdovský dôchodok podľa odseku 1, ak a) má nárok na vdovský výsluhový dôchodok alebo vdovský dôchodok podľa osobitného predpisu2) b) uzatvorila manželstvo alebo c) na základe právoplatného rozhodnutia súdu spôsobila smrť manžela úmyselným trestným činom.“
Odsek 6: „Nárok na vdovský dôchodok podľa odseku 1 vzniká na základe žiadosti najskôr od 1. januára 2016 a o nároku na tento dôchodok Sociálna poisťovňa rozhodne najneskôr do šiestich mesiacov od začatia konania.“
Odôvodnenie.
Cieľom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je odstránenie diskriminácie medzi vdovcami a vdovami, ktorých manželia zomreli pred účinnosťou nového zákona č. 461/2003 Z. z., teda pred 1. januárom 2004, s tými vdovami a vdovcami, čo ovdoveli po účinnosti zákona o sociálnom poistení. Návrh má za cieľ zrovnoprávnenie vdov a vdovcov bez ohľadu na čas úmrtia ich manžela a manželky. Návrh je potrebné prijať, pretože súčasný právny stav je diskriminačný a trvá už vyše 11 rokov, pričom bol spôsobený bez akéhokoľvek pričinenia pozostalých.
V prvej časti návrhu sa odstraňuje diskriminácia medzi vdovcami, ktorí ovdoveli pred 1. januárom 2004. Zákon č. 100/1988 Zb. stanovoval rôzne podmienky nároku na vdovecký a vdovský dôchodok, pričom ovdovení muži mali nárok na tento dôchodok len v prípade, ak sa starali o nezaopatrené deti. Po tom, ako ich deti ukončili štúdium, napríklad na vysokej škole, stratili na túto dávku nárok. Ženy však podľa staršej právnej úpravy mali nárok na vdovský dôchodok aj v prípade, pokiaľ vychovali tri deti alebo vychovali dve deti a dosiahli 45 rokov alebo dosiahli 50 rokov vek.
Zákonom o sociálnom poistení, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004, sa vytvoril právny rámec, podľa ktorého sa vdovy a vdovci začali posudzovať rovnako, čiže sa odstránil predošlý diskriminačný stav. V roku 2006 sa prijatím zákona č. 310/2006 Z. z. snažili zákonodarcovia čiastočne vyriešiť predošlý diskriminujúci stav, avšak len na vybrané prípady. Toto riešenie však naďalej diskriminovalo vdovcov, ktorí dosiahli vek 52 rokov a vychovali aspoň dve deti alebo vychovali aspoň tri deti.
Druhá časť návrhu sa pokúša odstrániť diskrimináciu medzi vdovami. Starý zákon o sociálnom poistení poznal jednoročnú lehotu, počas ktorej mala vdova nárok na vdovský dôchodok. Po uplatnení tejto lehoty mohla naďalej poberať vdovský dôchodok len v prípade, ak súčasne do troch rokov od smrti manžela spĺňala podmienky na vdovský dôchodok, t. j. do dvoch rokov od straty nároku na vdovský dôchodok.
Nová právna úprava zákona o sociálnom poistení však umožňovala opätovné získanie vdovského dôchodku bez ohľadu na čas, kedy žena opätovne spĺňala podmienky tohto dôchodku. Teda žena, ktorá ovdovela po 1. januári 2004, mala jeden rok nárok na vdovský dôchodok, ktorý pre nesplnenie podmienok po roku stratila, avšak o päť rokov na to nadobudla dôchodkový vek a zo zákona opätovne spĺňala nárok na vdovský dôchodok.
Avšak vdova, ktorá len jeden deň pred účinnosťou zákona o sociálnom poistení ovdovela, nemá podľa uvedeného príkladu nárok na vdovský dôchodok. Tento diskriminačný stav pretrváva 11 rokov a v súčasnosti sa začína prejavovať vo väčšom rozsahu, takže je žiaduce prijať návrh, ktorý tento protiprávny stav odstráni.
Ako príklad by som uviedla, je to opäť veľmi čerstvú skúsenosť, musím priznať, že najviac sa na mňa obracali ženy vdovice, ktoré naozaj pociťovali ako veľkú nespravodlivosť, že ovdoveli vo veľmi mladom veku, pretrápili sa dlhé obdobie samé, vychovali dve, tri, štyri deti a cítia ako veľkú nespravodlivosť, že ani v dôchodkovom veku sa nedožili toho, že by ich štát odmenil za takúto strastiplnú a ťažkú výchovu detí matkou samoživiteľkou v podobe priznaného vdovského dôchodku.
Druhý pozmeňujúci návrh, ktorý som teda zhruba predstavila, si dovolím rovnako prečítať a dovolím si požiadať plénum o jeho prijatie.
Doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej a Miroslava Kadúca k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 1707), sa dopĺňa takto:
V článku I sa doterajší text označuje ako bod 1, za ktorý sa vkladajú body 2 a 3, ktoré znejú:
Bod 2. V § 261 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie: „Poistencovi, ktorému vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku pred 1. januárom 2004, sa zvyšuje starobný dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia získaného do 31. decembra 2003, v ktorom poistenec poberal tento dôchodok alebo jeho časť o sumu, ktorá sa vypočíta ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia v období do 31. decembra 2003 počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu nasledujúcemu po zániku dôchodkového poistenia.“ Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 6.
Bod 3. Za § 293dl sa vkladá § 293dm, ktorý vrátane nadpisu „Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2016“ znie: „Sociálna poisťovňa určí sumu starobného dôchodku podľa § 261 ods. 5 do 29. februára 2016, a to aj v prípade, ak už bolo právoplatne rozhodnuté podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.“
Odôvodnenie.
Cieľom predloženého doplňujúceho návrhu je odstránenie diskriminačného stavu v oblasti zvyšovania starobných dôchodkov u osôb, ktoré do 31. decembra 2003 poberali starobný dôchodok a boli povinne dôchodkovo poistené z titulu svojho zamestnania, pričom podľa doteraz platných predpisov za toto obdobie nemajú nárok na zvýšenie starobného dôchodku a odvedené sociálne odvody sa im ani nezapočítali.
Súčasné znenie zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý je účinný od 1. januára 2004, v § 66 ods. 1 priznáva nárok na zvýšenie dôchodku aj pre tých dôchodcov, ktorí súčasne pracujú a poberajú dôchodok. V § 261 ods. 3 tohto zákona sa zakotvilo, že poistencom, ktorým vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku pred účinnosťou nového zákona, čiže pred 1. januárom 2004, a ktorí nepoberali počas vykonávania zamestnania starobný dôchodok, vznikol nárok na zvýšenie tohto dôchodku.
Nový zákon o sociálnom poistení však nemyslel na zvýšenie starobných dôchodkov pre starobných dôchodcov, ktorým bol priznaný starobný dôchodok pred 1. januárom 2004, a ktorí v období do 31. decembra 2003 počas poberania starobného dôchodku súčasne pracovali a mali povinnosť platiť si povinné dôchodkové poistenie. Toto obdobie, keď si platili povinné odvody do dôchodkových fondov, sa im v skutočnosti nikde nepremietlo a v porovnaní s pracujúcimi dôchodcami po 1. januári 2004 sú tieto osoby diskriminované.
Aj z uvedeného dôvodu sa navrhuje odstránenie tohto nespravodlivého a diskriminačného stavu a spätné prepočítanie zvýšenia starobných dôchodkov pre osoby, ktoré do 31. decembra 2003 počas poberania starobného dôchodku boli z titulu postavenia poistenca povinne dôchodkovo poistené.
Prostredníctvom prechodných ustanovení sa stanovuje nová povinnosť pre Sociálnu poisťovňu, aby určila sumu starobného dôchodku podľa nového znenia § 261 ods. 5 do 29. februára 2016, a to aj v prípade, ak už bolo právoplatne rozhodnuté podľa predpisov účinných do 31. decembra 2013.
Ešte raz teda pripomeniem, že obidvoma pozmeňujúcimi návrhy sa snažíme odstrániť diskriminačný stav rôznych skupín (vdovy a vdovci), ktorých sa týka sociálne poistenie. Verím tomu, že aj keď poznám stanovisko k tomuto pozmeňujúcemu návrhu, verím, sa ešte objaví pozmeňujúci návrh, ktorý možno podobným, iným spôsobom, to je jedno, akým to bude spôsobom, odstráni diskrimináciu, na ktorú naozaj dlhé roky poukazujú vdovy a vdovci.
V druhom prípade sa prihováram za prijatie pozmeňujúceho návrhu, ktorý zahŕňa veľmi malú skupinu osôb dôchodcov. Ide zväčša o ľudí, ktorí už boli do roku 2004 v dôchodcovskom veku, poberali dôchodok, popritom mali zväčša otvorené živnosti, teda boli povinne dôchodkovo poistení ale za to krátke obdobie, kedy im tá povinnosť vznikla, sa im nejakým spôsobom nezarátava sociálne dôchodkové poistenie do nároku na zvýšenie dôchodku. Preto by som vás chcela požiadať, aby ste podporili odstránenie týchto diskriminačných ustanovení v zákone. Viem, že ten zákon z roku 2004 mal plno chýb a opravuje sa vlastne dodnes, ale ak ideme cestou opráv, tak nezabúdajme na tieto skupiny. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán minister, moje vystúpenie bude krátke a stručné a, dúfam, aj obsažné. V prvom rade by som chcel vyjadriť podporu tomuto návrhu tejto novely a oceniť, že ten program neustáleho zvyšovania materského sa napĺňa. Je to program, ktorý je vlastný aj vládam, ktoré sa označujú ako pravicové. Som rád, že si to osvojila aj vaša vláda. A verím, že to bude pokračovať, aj nech bude akákoľvek ďalšia vláda, pretože dobre podporí matky, ktoré predtým pracovali, a podporiť ich v čo najväčšom rozsahu. Tým končím konštatáciu na margo predloženého návrhu zákona.
Znova sa vrátim k tomu, čo som už povedal vo faktickej poznámke. Je tu otvorený zákon o sociálnom poistení, všetci dobre vieme, že na budúci rok čaká na dôchodcov viac než ľadová sprcha, zvýšenie dôchodkov o 1,9 eura, smiešnu sumu. A pritom je možné to zmeniť, pretože výška tejto sumy nie je daná na základe toho, že by to bol dobre nastavený mechanizmus. Ja len pripomeniem, že predchádzajúci valorizačný mechanizmus, ktorý platil od dôchodkovej reformy, ktorú som realizoval až do roku 2013 tým, že mal dva prvky v sebe zahrnuté (aj infláciu, aj rast priemernej mzdy), bol taký, že nemohlo sa jednoducho stať, že by došlo k niečomu takému ani teoreticky, že by valorizácia bola vo výške 1,9 eura. A je ešte vďaka tomu tých 1,9 eura na budúci rok, že v tomto vzorci ešte 20 % má váhu rast priemernej mzdy. O ďalší rok tam už nebude nič. To znamená, že o ďalší rok pokiaľ ten valorizačný mechanizmus sa nezmení, bude výška valorizácie, rast dôchodkov rovný nule, pokiaľ bude ekonomický vývoj inflačný, vývoj obdobný, ako je tomu teraz. Určite uznáte, že to nie je rozumné a že to nie je vec, ktorú ktokoľvek dokáže zmysluplne vysvetliť dôchodcovi, ktorý už nemá aktívnu možnosť zmeniť svojou prácou výšku svojich príjmov. To je ten veľký rozdiel, na ktorý musíme myslieť, oproti inej populácii. Pracujúcemu človeku, áno, môže sa stať, že je bez príjmov, môže sa stať, že má nízke príjmy, ale vždy existuje možnosť a má ju vo väčšej alebo v menšej miere možnosť on sám ovplyvniť, že si buď nájde lepšiu prácu, alebo ak je bez práce, nájde si prácu a zvýši svoje príjmy. Ale u dôchodcu predpokladáme, že on už takúto možnosť buď nemá, alebo ju nemôže využiť zo zdravotných alebo iných dôvodov, že už jednoducho nevládze a že je už pasívnym poberateľom istého príjmu. Keby to tak nebolo, tak by sme to vôbec nemuseli valorizovať a ušetrili by sme, ale jednoducho takýto cynicko-pragmaticko-technokratický prístup si nemôžeme dovoliť. A to, na čo sa prizerá nemo vláda, ktorá o sebe hovorí, že je sociálna, je pre mňa nepochopiteľné. Veď to nie je zložité.
A ja sa priznám, že som očakával od ministerstva, aj od vás, pán minister, keďže ste vedeli, že takáto situácia nastane, veď sa o tom mnohokrát hovorilo, mnohí na to poukazovali, ale nikto neprišiel s tým riešením, riešenie, ja som naň čakal, pretože si hovorím, však to riešenie nie je zložité, veď to je jednoduchá vec, jedna veta v zákone. Nemusíme ani vymýšľať nejaký zložitý nový valorizačný mechanizmus, nemusíme sa ani vracať k tomu môjmu mechanizmu, ktorý bol veľkorysý, aj keď vy najradšej vtláčate pečať reforme, ktorú som urobil, úplne iné vlastnosti ako veľkorysosť a nárast dôchodkov, len pripomínam, že o vyše 70 % stúpla úroveň dôchodkov od zavedenia reformy, až do dnešných čias a zrazu v roku 2013 sociálna vláda to sekla.
Ono samotný mechanizmus je otázka voľby. Nech sa zvolí inflácia, dobre, dôchodcovská inflácia, ale jednoducho rozumný sociálny mysliaci politik musí vnímať, že môže nastať v ekonomike situácia, že inflácia bude mať záporné hodnoty. A potom čo bude s valorizáciou? Bude nulová. No čisto z technokratického pohľadu by sa mohlo povedať, že no však nie je inflácia, nerastú ceny, tak sa nebudú zvyšovať dôchodky. No neviem, či je rozumné takýmto spôsobom sa do toho púšťať a či nie je omnoho lepšie povedať si a dohodnúť sa spoločensky, že v takomto prípade budeme mať isté minimum garantované v percentuálnom vyjadrení, pod ktoré neklesne valorizácia, aj keby ekonomické faktory boli takého typu, že by mala byť vlastne nulová.
Ja som prišiel s návrhom zákona, kde navrhujem tie 3 %, ale keď sa vám to zdá veľa, tak sa treba o tom len porozprávať a povedzte vy, či 2 % alebo podobná čiastka sú dostatočné, ale keby to bolo aj 1 %, tak je to vo výsledku viac, ako tých 1,9 eura, ktoré dostanú dôchodcovia na budúci rok, pričom o rok, ak sa to nezmení, dostanú veľkú nulu, až bude naozaj tento ekonomický vývin pokračovať. A tým, že ste zmenili vy ako vládna strana program schôdzí, tak už ani čisto teoreticky nie je možné uvažovať alebo očakávať, že dôjdeme k zhode, teda že opozičný môj návrh zákona, ktorý je teraz v prvom čítaní, bude podporený a v druhom čítaní schválený a zmení sa to nešťastné nastavenie, ktoré dnes je. No jednoducho nebude sa to dať urobiť, aj keby ste to hneď chceli. Ale nie som naivný, veľmi dobre viem, že nič také čakať nemôžem. A preto tu zostáva len niekoľko menších, ale o to rýchlejších možností.
Pán minister, toto je to, o čo vás chcem požiadať, úplne v dobrom. Naozaj, pán minister, v dobrom, viem, že na môj návrh ste zvolali tlačovku, kde som sa dozvedel len kopu invektív, čo všetko som urobil, neurobil pred dvanástimi rokmi. Ale my nie sme pred dvanástimi rokmi, my sme tu dnes, takže ušetrime si toto a bavme sa o tom, čo môžeme urobiť pre dôchodcov od 1. januára budúceho roku.
My sme nemuseli dávať žiadnu brzdu do toho zákona, lebo ten valorizačný mechanizmus bol postavený na inej báze. Vy ste zmenili bázu, dobre, môže byť aj taká báza, ale potom je tam potrebná brzda. Majú ju vo Švédsku napríklad vo výške 3 %, a pritom používajú v tom švajčiarsky model. A je, myslím, plne namieste, aby sme to mali aj na Slovensku. Keby to boli 3 %, tak by to bolo necelých 12 eur (výška valorizácie). Keby to bolo menej, tak nech je to o niečo menej, ale nech to nie je smiešnych 1,9 eura. To je jednoducho krutá pravda.
Ja vás vyzývam, pán minister, máte otvorený teraz zákon o sociálnom poistení, tá zmena je naozaj vsunutie do príslušného paragrafu jednej vety, minimálne však vo výške, aká sa dohodne, 2 %, 3 %, aká sa povie. A ja vás vyzývam, aby sme využili túto možnosť v záujme dôchodcov a aby sme tento pozmeňujúci návrh po dohode s vami, lebo ja ho ani nebudem predkladať teraz, lebo načo by som ho predkladal, keď nie je zatiaľ s vami žiadna dohoda na tejto veci, teda keď sa tak dohodneme, tak máme dosť času do zajtra, keď pri hlasovaní sa bude hlasovať o tomto návrhu zákona, môžete otvoriť rozpravu, povedať, že došlo k dohode a je to v záujme všetkých dôchodcov na Slovensku a je to, ako vy poviete, o toľko a toľko viac percent, na úrovni, na akej bude táto brzda nahodená, podľa toho sa to stane. A ten pozmeňujúci návrh môže byť podpísaný prierezovo aj poslancami opozície, aj, samozrejme, poslancami vládnej strany SMER. Bez nich to jednoducho nejde. A je to na vás, máte to v rukách. Keď nevyužijete túto možnosť, tak už vám zostane len jedna možnosť, že si osvojíte ten návrh zákona v nejakej možno modifikovanej podobe a prídete s ním ako s vládnym návrhom zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Ešte táto možnosť vám ostáva, ale toto cez pozmeňujúci návrh, keď máte otvorený zákon o sociálnom poistení v druhom čítaní, je teraz najjednoduchšia vec a máte na to do zajtra ešte dosť času, aby ste túto možnosť zvážili. A vyzývam vás k tomu, aby ste ju využili. Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, predkladám pozmeňujúci návrh, ktorého účelom je odstránenie rozdielov v úprave opätovného vzniku trvalého nároku na vdovský dôchodok u vdov a vdovcov, čo ovdoveli do prijatia nového zákona o sociálnom poistení, teda do 31. decembra 2003, v porovnaní s vdovami a vdovcami, čo ovdoveli po tomto dni. Týmto návrhom sa pre starovdovy a starovdovcov odstraňuje časové obmedzenie na splnenie zákonom ustanovených podmienok, napríklad je tam invalidita, vek a podobne na trvalý nárok na vdovský a vdovecký dôchodok.
Do prijatia platného zákona o sociálnom poistení, teda do 1. januára 2004 bola jednou z podmienok na opätovný vznik nároku na vdovský dôchodok aj podmienka, podľa ktorej od posledného zániku tohto nároku nesmeli uplynúť viac ako dva, resp. nesmelo uplynúť viac ako päť rokov. Ak sa tak stalo, tak nový nárok nevznikol. V novej v súčasnosti platnej právnej úprave táto podmienka absentuje. Tým vznikli dve skupiny vdov, a to len z hľadiska tej skutočnosti, či ovdoveli pred 1. Januárom alebo po 1. januári 2004. Pozmeňujúci návrh tieto rozdiely odstraňuje, a to tak, že sa pri žiadnej skupine vdov nebude hľadieť na uplynutie tej lehoty dvoch, resp. piatich rokov. Vdovám, ktoré ovdoveli pred 1. 1. 2004, teda opätovne vznikne nárok na vdovský dôchodok, samozrejme, za predpokladu, že spĺňajú ostatné podmienky nároku, ktoré vyžadovala úprava v čase, keď ovdoveli.

Obdobný návrh odstraňuje dve skupiny vdovcov, u vdovcov, ktorí ovdoveli pred 1. januárom 2004 a ktorým nevznikol nárok na vdovecký dôchodok z titulu dvojročného časového obmedzenia na splnenie ďalších zákonom ustanovených podmienok na poskytnutie tohto dôchodku, sa bude posudzovať splnenie podmienok na poskytnutie vdoveckého dôchodku bez tohto časového obmedzenia.
Teraz prečítam ten pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Jasaňa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 1707).

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
V článku I doterajší text sa označuje ako bod 1, za ktorý sa vkladá bod 2, ktorý znie: „Za § 293dl sa vkladajú § 293dm a 293dn.

§ 293dm vrátane nadpisu „Prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2016“ znie:
Odsek 1: „Vdova, ktorej manžel zomrel pred 1. júlom 2003 a zanikol nárok na vdovský dôchodok, má nárok na vdovský dôchodok, ak spĺňa podmienky nároku na vdovský dôchodok a jeho výplatu podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004; na lehotu dvoch rokov alebo piatich rokov podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 sa neprihliada. Suma vdovského dôchodku podľa prvej vety sa určí podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, vrátane úpravy a zvýšenia vdovského dôchodku podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2016, ktoré by patrili odo dňa splnenia podmienok nároku na vdovský dôchodok. Suma vdovského dôchodku sa z dôvodu súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti neznižuje.“
Odsek 2: „Vdova, ktorej manžel zomrel pred 1. januárom 2004 a zanikol nárok na výplatu vdovského dôchodku, má nárok na výplatu vdovského dôchodku, ak spĺňa podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004; na lehotu dvoch rokov alebo piatich rokov podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 sa neprihliada. Suma vdovského dôchodku podľa prvej vety sa určí tak, že suma vdovského dôchodku, ktorá patrila ku dňu predchádzajúcemu zániku nároku na výplatu vdovského dôchodku, sa zvýši odo dňa splnenia podmienok nároku na výplatu vdovského dôchodku podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2016.“
Odsek 3: „Nárok na výplatu vdovského dôchodku podľa odsekov 1 a 2 vzniká najskôr od 1. januára 2016.“

Odsek 4: „O nároku na vdovský dôchodok podľa odseku 1 a o nároku na výplatu vdovského dôchodku podľa odseku 2 Sociálna poisťovňa rozhodne do šiestich mesiacov od začatia konania.“
§ 293dn znie:
Odsek 1: „Vdovec, ktorého manželka zomrela pred 1. januárom 2004, nevznikol mu nárok na vdovecký dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2016 alebo mu zanikol nárok na taký vdovecký dôchodok, ktorý dovŕšil dôchodkový vek alebo bol uznaný za invalidného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a táto invalidita trvá aj po 31. decembri 2015, má nárok na vdovecký dôchodok najskôr od 1. januára 2016, po manželke, ktorá a) ku dňu smrti bola poberateľkou starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov, b) ku dňu smrti splnila podmienky nároku na starobný dôchodok, pomerný starobný dôchodok alebo získala dobu zamestnania na nárok na invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhy rokov, alebo c) zomrela v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.“

Odsek 2: „Suma vdoveckého dôchodku podľa odseku 1 je 136,50 eura mesačne.“

Odsek 3: „Na zvyšovanie vdoveckého dôchodku podľa odseku 1 platí § 82 rovnako.“

Odsek 4: „Pri súbehu nárokov na výplatu vdoveckého dôchodku podľa odseku 1 s inou dôchodkovou dávkou platí § 81 ods. 2 až 5 rovnako.“

Odsek 5: „Vdovec nemá nárok na vdovecký dôchodok podľa odseku 1, ak a) má nárok na vdovecký výsluhový dôchodok alebo vdovecký dôchodok podľa osobitného predpisu2), b) uzatvorí manželstvo alebo c) na základe právoplatného rozhodnutia súdu spôsobil smrť manželky úmyselným trestným činom.“

Odsek 6: „O nároku na vdovecký dôchodok podľa odseku 1 Sociálna poisťovňa rozhodne do šiestich mesiacov od začatia konania.“

Odsek 7: „Ustanovenie § 293n sa od 1. januára 2016 nepoužije.“

V súvislosti s navrhovaným doplnením sa vykoná nasledujúca úprava názvu vládneho návrhu zákona, ktorý potom znie: „Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.“

Odôvodnenie.

Predkladaný návrh má za cieľ odstrániť neodôvodnené rozdiely v právnej úprave opätovného vzniku trvalého nároku na výplatu vdovského dôchodku vdov, ktoré ovdoveli do 31. decembra 2003, v porovnaní s vdovami, ktoré ovdoveli po tomto dni, spočívajúci v časovom obmedzení možnosti splnenia podmienok na trvalý nárok na vdovský dôchodok alebo trvalý nárok na jeho výplatu do dvoch rokov od predchádzajúceho zániku. Taktiež sa navrhuje odstrániť súčasne časové obmedzenie, počas ktorého musel vdovec, ktorý ovdovel pred 1. januárom 2004, splniť zákonom ustanovené podmienky na priznanie vdoveckého dôchodku.

Vdovám, ktoré ovdoveli pred 1. januárom 2004 a ktorým zanikol nárok na vdovský dôchodok alebo nárok na jeho výplatu, sa bude posudzovať opätovne nárok na tento dôchodok alebo nárok na jeho výplatu podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, teda podľa predpisov účinných v čase vzniku sociálnej udalosti, ktorou je úmrtie manžela, s tým, že možnosť splnenia stanovených podmienok už nebude časovo obmedzená.

V dôsledku uvedeného predmetné nároky vzniknú kedykoľvek splnením stanovenej podmienky, napríklad dovŕšením veku 50 rokov.

Vdovcom, ktorí ovdoveli pred 1. januárom 2014 a ktorým nevznikol nárok na vdovecký dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2016, sa bude posudzovať nárok na vdovecký dôchodok podľa rovnakých podmienok nároku na vdovecký dôchodok týchto vdovcov účinných do 31. decembra 2015 bez časového obmedzenia troch rokov na splnenie stanovených podmienok.

Navrhovaná pevná suma vdoveckého dôchodku je vypočítaná z pôvodnej sumy vdoveckého dôchodku 2 794 slovenských korún mesačne, stanovenej právnou úpravou nároku na vdovecký dôchodok vdovca, ktorý ovdovel do 31. decembra 2003, účinnou d 01. augusta 2006. Táto suma bola následne konvertovaná na euro a zvýšená (valorizovaná) za kalendárne roky 2007 až 2015.

S cieľom predísť vzniku duplicitnej právnej úpravy nároku na vdovecký dôchodok vdovca, ktorý ovdovel pred 1. januárom 2004, sa navrhuje od nadobudnutia účinnosti tejto právnej úpravy prestať používať ustanovenie § 273n.Bodka. Skončil som, ďakujem pekne, poprosím o podporu návrhu.