58. schôdza

Pán predseda, aj kolegyne, kolegovia, chcel by som, tak v rozprave bližšie predstavím návrh zákona, ktorým by sme chceli upraviť zákon o udeľovaní štátneho občianstva, ktorý, teda dlhodobo tu máme jeden problém, ktorý, by sme mohli konečne prejaviť vôľu problém odstrániť. Medzičasom pán minister vnútra začal udeľovať veľkodušne výnimky, ak ho ľudia požiadajú. Ale, hovorím, bližšie k tomu by som povedal v samotnej rozprave, do ktorej sa týmto aj zároveň hlásim.

Ďakujem pekne.
Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Hraškovi, ktorý ako spravodajca nás bude informovať. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Dovoľte mi predniesť spravodajskú informáciu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z.. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 1799.
Si to pustia viackrát (reakcia rečníka na poznámku o rýchlom prednese). V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku, alebo si zoberú tento prepis, však to majú k dispozícii, o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj za spravodajcu k návrhu zákona, tlač 1799. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 21. januára 2016 a gestorský výbor do 22. januára 2016.
Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Otváram rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Evidujem, že sa prihlásil do rozpravy pán navrhovateľ. Nech sa páči, ako jediný.

Takže predkladaný návrh zákona, ktorým by sme chceli vyriešiť problém niekoľko stoviek, možno tisícov ľudí, už je to skôr tisícov ľudí, ktorým dnes na Slovensku si nenašlo uplatnenie v tom Ficovom sociálnom štáte a neusmialo sa na nich šťastie, čiže možno ani nemajú prácu, možno začali podnikať, niekto im nezaplatil faktúru, možno to bol Váhostav, alebo jednoducho doplatili na nejakú inú Ficovu zlodejinu a povedali si, že v tejto republike nejak tu uplatnenie nemajú, svoje rodiny chcú uživiť, tak si povedali, že odídu niekam inakam. A bývajú dnes možno v Anglicku, možno v Nemecku, niekto v Austrálii a v tomto štáte už medzičasom majú možnosť získať občianstvo alebo už aj získali občianstvo. Ale oni nezanevreli na Slovenskú republiku, oni by sa sem raz chceli vrátiť, keď prestane vládnuť možno banda zlodejov, alebo jednoducho keď konečne ten štát začne fungovať tak, ako sme si to sľúbili na námestiach v roku 1989. Ale kým tento stav nenastane, tak buď sa im sem hnusí vrátiť, lebo jednoducho nechcú žiť v štáte, kde ľudia platia dane na to, aby pár mocných tie dane rozkrádalo pre svoj vlastný prospech, pre svoje tety, ujov, sponzorov a kamarátov, alebo možno tam študujú, možno tam sú, robia pre nejakú charitatívnu organizáciu, robia dobrú činnosť a áno, úplne legitímne nadobudli občianstvo nejakej tej druhej krajiny, ku ktorej majú reálnu väzbu. Čiže buď sú tam zamestnaní, tam študujú alebo tam aktívne podnikajú, vykonávajú charitatívnu činnosť, misijnú činnosť. Jednoducho je to niekto, misionár, ale má vzťah k tej krajine, tak si požiadal o to občianstvo, možno aj z praktických dôvodov, že má uľahčený život potom v tej krajine, v ktorej býva. Alebo ako vrcholný športovec a je tam už niekoľko rokov, lebo na Slovensku tie podmienky nemal. Alebo odišla tam matka s dieťaťom alebo teda išla za svojím manželom, lebo manžel tam pracuje, ona tam odišla, je tam de facto na materskej, alebo sa stará o svoje postihnuté dieťa, lebo na Slovensku mu adekvátna liečba možno nebola poskytnutá, a tak podobne. V týchto prípadoch by sme podľa našej novely, ktorú predkladáme, by sme chceli týmto ľuďom umožniť, aby mohli mať aj druhé občianstvo beztrestne. Čiže tak, aby zároveň im zostalo aj občianstvo slovenské, aby o neho neprichádzali. Lebo áno, dnešný stav je taký, že ak ktorýkoľvek z týchto ľudí, ktorých som vymenoval, získa občianstvo cudzieho štátu a prizná sa Slovenskej republike, čiže keď sa samoudá, lebo my to inak ako nemáme ako štát zistiť, tak v tom prípade príde o to druhé občianstvo tej druhej krajiny. Nemyslíme si, že to je fér.
Áno, podľa našej novely naďalej v situáciách, kedy by ľudia získali občianstvo druhej krajiny bez akejkoľvek reálnej väzby k tej druhej krajine, čiže možno by povedali iba, že áno, ja rozprávam tým istým jazykom, ako rozprávajú v tej istej krajine, som sa naučil ten jazyk v škole, tak ja chcem mať aj občianstvo tej krajiny. V tom prípade áno, naďalej by platil súčasný stav, že tento človek by štátne občianstvo Slovenskej republiky v prípade, ak sa prizná orgánom Slovenskej republiky, tak by prišiel o štátne občianstvo.
Inak povedané. Predkladáme novelu a opakovane, ja neviem, či sme ju už štyri, päť raz predkladali, ja som ju v podstate predkladal ešte aj za predošlej vlády Ivety Radičovej, predkladáme novelu, ktorou chceme zmäkčiť súčasný stav, alebo nepovedal by som, že zmäkčiť, ale urobiť ho spravodlivý. Lebo tá súčasná právna úprava bez ohľadu na to, kto to je, či tam má reálnu väzbu na druhý štát, všetkým ľuďom automaticky občianstvo berie, čo nepovažujeme za spravodlivé. Považujeme, áno, za spravodlivé, ak občan, ktorý nemá reálnu väzbu na druhý štát, občianstvo Slovenskej republiky stratí, ak tú väzbu na druhý štát nemá a to občianstvo nadobudol de facto tak možno z roztopaše, že si chcel teda dokazovať, že on je schopný získať aj občianstvo ďalších krajín.
Navrhujeme zároveň týmto návrhom, aby aj tí ľudia, u ktorých prišlo k strate občianstva Slovenskej republiky za posledných teda asi päť rokov, koľko platí súčasný právny stav, aby týmto ľuďom bolo prinavrátené občianstvo, ak mali reálnu väzbu na druhý štát. Tento návrh zákona, keď som aj v minulosti predkladal, vždy tu bola taká búrlivá diskusia od poslancov strany MOST – HÍD. A v podstate som dnes aj možno rád, že sa tejto diskusii evidentne vyhneme, lebo majú tu iba jedného zástupcu a ten asi diskutovať nebude. Lebo ja si myslím, že nemá zmysel do tohoto vnášať nejaké emócie. Je to racionálny návrh, ktorý vychádza v ústrety tým ľuďom, ktorí prichádzajú o občianstvo a majú reálnu väzbu na druhú krajinu, a áno, čiastočne sa teda necháva v platnosti aj ten súčasný právny stav. Čiže bol by som veľmi rád, ak by sme dokázali sa povzniesť, áno, možno nad tričko, možno nad nejaké svoje predstavy, že treba ten zákon úplne zrušiť, čo si myslím, že sa nepodarí a dúfam, že sa nepodarí ani v budúcnosti, že treba si vedieť povedať podmienky, že keď niekto získa občianstvo a má väzby, nech má aj 25 občianstiev; keď nemá väzby, nech slovenské občianstvo stráca, lebo on ukazuje, že opovrhuje Slovenskou republikou. Takže boli by sme radi, ak by tento návrh podporu získal.
A možno ešte k tomu, čo som povedal aj teda tak v tom úvodnom slove, že dnes sa minister vnútra Kaliňák rozhodol si zabezpečiť do vlastných rúk ako také veľkoknieža vymoženosť, že môže veľkodušne udeľovať ľuďom výnimky, ak požiadajú o to, že by chceli teda predsa, aby sa ich ten súčasný právny stav nejako nedotýkal a oni majú nejakú tú reálnu väzbu na ten druhý štát, tak pána ministra Kaliňáka majú listom, úslužným, osloviť a poprosiť ho, či by sa nad nimi nezmiloval. Mne to pripadá hlúpe voči týmto ľuďom. A hlavne aj to, že v prípade, ak sa nad nimi nezmiluje a dodnes o nich nevedel, alebo nevedela Slovenská republika, že títo ľudia majú druhé občianstvo, tak takýmto spôsob, že požiadajú ministra vnútra Slovenskej republiky o milosť, o výnimku, tak sa vlastne samoudajú. Čiže v prípade ak im minister vnútra nevyjde v ústrety, že aby sa na nich ten zákon nevzťahoval, tak mal by podľa súčasného právneho stavu automaticky týmto ľuďom, ktorým v ústrety nevyjde, odobrať občianstvo. A to považujem naozaj za nespravodlivé, lebo tí ľudia v dobrej viere požiadali ministra vnútra o výnimku, v dobrej viere sa samoudajú, a minister vnútra im potom sekne po krku a zoberie im občianstvo. Čiže neriešme to takto a nedávajme do ruky ľuďom, ktorí by chceli tu zaviesť diktatúru, absolútnu moc, aby oni od stola na základe svojho svojvoľného rozhodovania posudzovali žiadosti, aby sa im ľudia mali pomaly tam na kolenách pred nimi plaziť a prosíkať ich o to, aby im dali nejakú výnimku. Vyriešme to jednoduchou zmenou zákona, ktorá je spravodlivá, ktorú opakovane navrhujeme a ktorú opakovane, bohužiaľ, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky napriek vôli ľudí neschválili a skôr prešli mlčaním a potichu ju odignorovali. Budem veľmi rád, ak v tomto prípade to bude inak.
Ďakujem.