58. schôdza

Pán poslanec Lipšic.

Možno len reakcia. Tie, tie úroky boli v zmluve dohodnuté, žiaľ, o to horšie, manažment BAT-ky to tak dohodol predchádzajúci, čo je škandál podľa mňa. To je jedna poznámka.
Druhá poznámka je, že súdy rozhodli najskôr v prospech BAT-ky, bolo to právoplatné rozhodnutie a nakoniec teda podalo PPC ústavnú sťažnosť a na Ústavný súd a na Ústavnom súde tú vec vyhrali, ja som ten nález čítal, teda musím povedať, že som prekvapený, že Ústavný súd išiel do, do čisto skutkových otázok, tam boli technické veci v hre, proste aká je definícia prípojky, a proste to nie je vec Ústavného súdu a nechcem verejne špekulovať, akým spôsobom to bolo na Ústavnom súde rozhodnuté. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka k pánovi poslancovi Hraškovi. Ja si myslím, že už tu náš minule, minule náš kolega, spomínal minulý týždeň v parlamente, že SMER má pocit, že, alebo si myslí, že dlhodobo je možné klamať vlastných voličov a že to sú vlastne ľudia, ktorí, citujem, seno žerú. Ja si nemyslím, že to je tak, že je možné donekonečna klamať ľudí a hovoriť, vidíte, snažili sme, snažili sme sa, nešlo to, neprešlo to, prezident je zlý a Ústavný súd je zlý a neviem čo. Pritom dopredu majú dohodnuté. Dopredu vedia, že to proste riešenie ústavné nechcú, lebo to by naozaj zabolelo Pentu, chcú riešenie, ktoré im prihodí viacej miliónov, a budú klamať a klamať a klamať ráno a večer a noc a deň a stále.
A to je ten problém a ja si myslím, že, že to dlhodobo proste im nevyjde. Ako im to nevyšlo pred dvomi rokmi, tak ja si myslím, že im to dlhodobo nevyjde.

Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Hlina, pán poslanec Hudacký.
Uzatváram možnosť prihlásiť sa a dávam slovo prvému prihlásenému pánovi poslancovi Hlinovi.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia ja len, ak dovolíte, veľmi krátko z tejto skutočnosti.
V rámci tejto a ja nevylučujem, že si dám zaregistrovať, to sa dá, ináč aj slovné spojenie sa dá zaregistrovať na Úrade priemyselného vlastníctva, že balíčková ekonómia. Podľa mňa to je pojem, ktorý svet ešte nepozná. Žiadna ekonomická škola ešte nepozná balíčkovú ekonómiu, život od balíčka ku balíčku a podľa mňa si to zaslúži, aby sa to pomenovalo. Čiže v zásade zjednodušene každému nejaký ten balíček však. Každému nejaký ten balíček. Ľuďom, čo spadne zo stola.
Ja som, mimochodom, pán Kondrót, vám pripravil jeden veľký balíček na Námestí SNP. Krásne zabalený v alobale. Viete, čo tam vojde? Tam vojdete tretina poslaneckého zboru, tým chcem povedať, že, že aby ste si vizualizovali ten priestor, že koľko všetkého by tam vošlo naukladať, a je zabalený v alobale. Čiže pri riziku nehrozí, teda aspoň podľa vyjadrení niekoho, že keď to zabalíte do alobalu, že sa obsah nepoškodí. Máte ho na SNP ten balíček, vojde tam naozaj veľa, bude tam do stredy.
A teraz keď každému v zmysle tej koncepcie, že každému nejaký ten, tak teraz sa tu javí nejaký ako pomaly akože negatívny balíček, hej, že toto vlastne, že nie je balíček pre Pentu, že to je akože mínusový balíček. (Povedané so smiechom.) Ešte musíme si to pojmologicky ujasniť, ale však táto ekonomická škola podľa mňa dozná veľkého úspechu, tak pojmologicky to ujasníme. Čiže ako sa teraz to javí ako negatívny balíček. Čiže idete im zobrať. A ja som to aj tu hovoril a v tom sa aj s kolegom Lipšicom zhodujeme, že ono sa to tak javí, ale v zásade to vyzerá, že to bude úplne ináč, hej. Zaráža to mŕtvolné ticho z tej budovy oproti Dunaju, hej, budova oproti Dunaju sa..., nezápasí, nevydáva tlačové vyhlásenie, ale, myslím, jedno sa mihlo pre istotou, keď som tu avizoval, že žiadne nebolo, tak niekde sa nejaké mihlo, aby teda bolo jasné, že tu zvádzajú boj o spravodlivosť.
Nuž dovoľte mi povedať tomuto boju o spravodlivosť, viete, ja žasnem. Ja chodím už niekoľko rokov a teraz už aj beriem moje deti, keď ÚPN vyhlasuje k 17. novembru, proste odmeňuje tých ľudí, ktorí trpeli za minulého režimu. A viete, to tam vidíte, ten príbeh, že niekto sedel za to, že chcel brata, pomôcť mu v emigrácii, a sedel osem rokov. Ten pán tam je, prečítajú ho na tom barku, tam niečo, nejakú zdravicu, keď dôjde, hej, lebo poväčšine už tí ľudia ani nevládzu dôjsť a dajú mu tam proste nejakú plaketu, čo kúpite možno v nejakom shope za sedem euro alebo osem, hej, to je celé. Viete, to je príbeh nejakej spravodlivosti, že to by ste mali nejaký.
Povedzte mi, aký je príbeh spravodlivosti Penty, ako bolo zblížené Pente v tej BAT-ke, že ako hrozne. Proste aj oni dostanú tú plaketu nakoniec? Ináč ja sa, v tejto krajine by som sa nečudoval, že raz by sme sa dopracovali, že aj oni prípadne, že jak trpeli pod jarmom tohto nespravodlivého štátu, a preto ešte, chvalabohu, že Ústavný súd existuje a zachránil im tú spravodlivú pohľadávku, ktorú už iné súdy dávno odmietli. Viete, to sú naozaj absurdity, to vôbec nie je príbeh nejakého, nejakého utrpenia, nejakej malej firmy, ktorú niekto chcel zničiť. To nebude ani Pečniansky les, nie je príbeh nejakého reštituenta, ktorého naložili do vagónu alebo ja neviem čo a zobrali mu les. To vôbec nie sú tie príbehy. To sú príbehy chamtivosti. Absolútnej chamtivosti, že čo to dá a koľko to dá a koľko nám ešte prejde. To sú príbehy.
A ľuďom poviem teda prípadne, ako skončili aj exekúcie. Lebo viete, exekúcie, zjednodušene to poviem, sa robili alebo aj vytváral aj exekučný úrad, aj exekútor preto, aby sa to zrýchlilo. Že keď niekto vytvorí nejakú pohľadávku, že aby sa ten výkon toho plnenia zrýchlil. Viete, jak to dopadlo? Exekútorov máme dvakrát toľko ako Česi, a pritom nás je o polovicu menej, to je jedna vec, hej. Ale druhá vec, ja by som si dal urobiť rozklad, že koľko vymôžu exekútori od právnických osôb a koľko vymôžu od právnických od fyzických osôb podnikateľov a koľko vymôžu od dôchodcov. A ja si dovolím tvrdiť, že sa to dávno a dávno preklopilo, exekútori u nás neslúžia na to, aby chránili podnikateľské prostredie v rýchlosti vymáhania pohľadávok. Vôbec nie, u nás exekútori slúžia na to, aby sa dali vytrieskať peniaze z dôchodcov a z biedakov, ktorí si zoberú nejaký spotrebiteľský úver. Firmy už dávno, na firmy sa dávno exekútor nechytá, oni tu majú možno aj taký pakt o neútočení, hej, že ako, ako jeden s druhým vybabrať, aby exekútor vlastne vedel, že nič. Čiže na jednej strane na dôchodcov a na druhej strane, čiže najviac postihnutý týmto zákonom alebo vôbec vytvorením tohto inštitútu, ktorý má pomôcť podnikateľskému prostrediu prioritne, hej, tak, sa dotýka našich dôchodcov, a teda obyčajných ľudí, bežných občanov, ktorí spravili tú chybu, že si požičali 500 euro, a využívajú sa tieto inštitúty pri tom, že ako nie je možné chrániť štátny majetok.
Čiže celý ten princíp toho, toho maximálneho dobra, hej, a spravodlivosti zabezpečeného prostredníctvom exekútorov neplatí pre štátny majetok alebo pre niečo, čo vlastne on, prísne vzaté, vytvoril štát, Penta nevytvorila, slúži to ľuďom a plní to aj určité funkcie, ktoré sú možno nie celkom štandardné pre štandardný podnikateľský subjekt. Tak tam nám teraz cez toto jasne definujú, že si nezaslúžia pomaly žiadnu ochranu. A keď sa niekto naň zasupí, keď sa niekto naň zasupí, tak bude musieť platiť. Exekučná imunita nefunguje. Pri biedakoch, pri obyčajných ľuďoch exekučná imunita funguje, je, myslím, že hračky nemôžu brať, neviem, či nejakú hotovosť do nejakej výšky, dôchodcom kvôli tomu, že som spal pred ministerstvom spravodlivosti, tak zvýšili do 140 euro na 180 euro, hej, že nemôžu zobrať, tam to stanovujete, takýmto. A exekučná imunita u štátnych podnikov teraz bude, lebo je protiústavné.
Ja milujem, ak je to protiústavné, tak potom tu zmeníme ústavu pomaly dvakrát do týždňa, hej, tak poďme o tom rozprávať, že či necháme sa, niekoho zasupiť, lebo tu už, viete, tu už nie je z čoho. Tu už naozaj tí ľudia, tá tvorivosť je absolútna, že jak sa kto vie zamyslieť, že z čoho by sa dalo ešte vydrieť, a áno, zostáva tu štátny majetok, niečo, čo slúži aj štátu, ale slúži aj verejnosti, občanom. Teraz nám tu jasne povedali, medzi oči, že to exekučnú imunitu nemá ani nebude mať, lebo je to protiústavné. Poďme nad tým rozprávať.
Ja neviem, čo je riešením v tejto chvíli, kolega Lipšic tu spomína, možno aj to je riešením, i keď je to také, ako sa hovorí, že cez Košice, ale a možno aj to je riešením, možno je aj riešením to, že, že keď tu vieme meniť ústavu kvôli, kvôli tomu, že aby bolo čo v kulturáku v Detve rozprávať, tak potom poďme rozprávať aj o tom, že, že, len rozmýšľam, že tak posilníme tie inštitúty, ktoré budú chrániť majetok, ktorý, ktorý teda slúži aj ľuďom, veď tá BAT-ka nekúri len Pente, viete, tak BAT-ka, proste sú tam určité parametre, ktoré si zaslúžia iný uhol pohľadu, tak to dopoviem. Aj vodárne, aj vodárne majú iný uhol pohľadu, to nevytvorili ani jeden, ani druhý, chlapci. Ešte čúrali do plienok, keď to niekto staval. Ešte čúrali do plienok, prosím vás, keď to niekto staval. A teraz si zmysleli, že by sa im to prípadne hodilo do portfólia. Neviem, čo bude riešením, verím, že sa možno vytvorí konštelácia, že ako, lebo ja upozorňujem, že ten, že ten boj o to bude, lebo už nie je o čo, tak bude boj o to.
A jedna, jedna z foriem ešte možno, ako upozorniť na absurditu tej situácie, v ktorej žijeme, tak my sme pripravili a pripravujeme, pravdepodobne si to dohodneme ako u nás v tom našom politickom subjekte, takú anketu, že parazit roka. Viete, my máme, udeľujú sa ocenenia vrana, proste tých ocenení je veľa a podľa mňa je namieste udeliť aj cenu parazita roka. Hej, že proste nominujú sa nejaké subjekty, či právnické, ale aj fyzické, podnikatelia aj fyzickí, nepodnikatelia, kde sa bude hovoriť o tom, že áno, ich systém je parazitovať na niečom. Systém, ono to, prísne vzaté, hneď nemusí byť ilegálne alebo protiprávne, ani každý parazit koniec koncov nie je protiprávny, hej, teda je, hostiteľský organizmus sa s ním vypriadava tak alebo tak. Proste s tým žijeme, ale proste je to parazit.
Parazit je ten, kto nedodal, hej, a napriek tomu žiada plnenie. Parazit je ten, kto síce dodal, ale žiada rádovo vyššie plnenie oproti tomu, čo dodal. Parazit je aj ten, kto si uplatňuje škodu, ktorá mu nevznikla, alebo škoda, ktorá mu síce možno teoreticky vznikla, ale určite nie v takom rozsahu, ako si uplatňuje. To je parazit. Takže ak by sme išli, a nevylučujem, že pôjdeme týmto smerom, tak ja by som mal hneď tri nominácie na parazita roka a potom by sme nechali ľudí hlasovať, že kto by sa ním stal. Môžeme menovať, Váhostav, kľudne môže ašpirovať za parazita roka, môže aj tuná náš bývalý kolega prostredníctvom jeho firmy, Pavol Paška a cétečko, to tiež by mohol byť veľmi dobrý ašpirant na parazita roka.
A potom môžeme hovoriť trebárs aj o tej Pente, keď sa tak, keď taká obrovská škoda jej vznikla, že, ľudia, počúvajte dobre, že myslím, že to je 900 mil. korún starých peňazí, im treba zaplatiť, chudákom, za nejakú prípojku, deň dňom sa hádali, že jak má prípojka vyzerať. Viete, to nebola škoda, ktorá vznikla. To bola škoda, ktorá teoreticky mohla vzniknúť, lebo to tak bolo zle dohodnuté, a niekto si uplatňuje za každú cenu 900 mil. korún, vážení občania, to 99,5 % z vás živote ani neuvidí, aká je to veľká suma. Možno by vošla do toho kontajneru, čo je na SNP. A o takúto, o takúto sumu sa súdia. Ale nie za to, že dodali 400 vlakov naloženej železnej rudy a BAT-ka im nezaplatila alebo že pre nich 3-tisíc ľudí robilo päť rokov a BAT-ka im to nezaplatila, vôbec nie, viete, keby to bolo meritom niečo také, že ten niekto niečo dodal a ten druhý nezaplatil, čo bol Váhostav, tam sa to stalo, tak tam sa to riešilo ináč. Oni nič nedodali. Oni len využili tú možnosť, ktorá v zmluve bola, a cez naše súdy, ktoré už tvoria, musím povedať, že pilier národného hospodárstva, súdnictvo je, už to neni, že automobilový, hutnícky, chemický, ja neviem, elektrotechnický priemysel, súdnictvo je jednou z úplne najdôležitejších súčastí Národného hospodárstva, cez neho to prehnali a za nič 900 mil. korún, 30 mil. eur.
A hovorím, že možno už naozaj je riešením upozorňovať len cez nejaké takéto spoločenské aktivity, že niečo, niečo v tomto štáte nie je správne. A možno vo svete sa to celkom nosí, že spoločenská zodpovednosť firiem, že firma nie je v nejakom mikropriestore, viete, je taký Zuckenberg, niečo vymyslel, vytvoril a povedal, že dobre. (Povedané so smiechom.) U nás ani nič nevytvoria a ešte, niežeby niečo dali, ešte z tých ľudí, ktorým by mali niečo dať, tak povedia, dajte aj, dajte nám, lebo nám je málo. Viete, to je tá, to je tá poloha, ktorej my sa asi nedožijeme, ale skrz tú našu malosť. Tá naša malosť je v niečom úplne absolútna. A poväčšine sú to všetko ctihodní občania, poväčšine sú všetko ctihodní občania, ktorí pôsobia tak, že čo sa dalo, byť parazitom.
Možno aj to bude riešením, že upozorniť spoločensky na to, takouto anketou, nevylučujem, a ja sa pripojím, neviem, v akej forme, neviem, v akom statuse po voľbách, to neviem, ale pripojím aj do tej diskusie, ako, ako zachrániť a ochrániť. Ako zachrániť a ochrániť, lebo na chvíľku, za chvíľku naozaj už všetko sa dostane do hľadáčika niekoho a budú rozmýšľať, že akým spôsobom sa k tomu dostať. Čo tam po tom, že proste to plní aj nejaké iné úlohy, to tu nikoho nezaujíma.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán poslanec, na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pani poslankyňa Šipošová.

Ďakujem za slovo, ja sa chcem pripojiť k pánovi poslancovi Hlinovi v tom, čo hovoril o tom, čo sa tu považuje za spravodlivé a nespravodlivé.
Je to také očividné a do očí bijúce, že nechápem, že o tom stále musíme hovoriť, ale nedávno sme tu schvaľovali, vlastne rokovali o zákone, o novele zákona o protikomunistickom odboji, väčšina v parlamente to odmietla, vraj by to bolo nespravodlivé, vraj by sme ublížili niekomu, koho my nazývame eštebákmi. Neskôr sme, toto plénum schválilo nové zákony o tajnej službe a o tajnej službe a o zväčšení ich právomocí bez ohľadu na to, čo máme za sebou, čo poznáme.
A ja vám chcem doložiť príklady, ktoré som dnes dostala do rúk, o ktorých napísal v novom čísle časopisu Naše svedectvá Anton Srholec. Píše o piatich kňazoch, ktorých zavraždili v období komunistického režimu. Jaroslav Rusnák, diecézny kňaz, spevák, správca farnosti Trnávka. Našli ho zavraždeného na fare.
Páter Emanuel Cubínek. Bol správcom farnosti v Skalici. Chodil vo františkánskom habite alebo v kňazskom civile, vždy slušne upravený duchovne žijúci človek. Zavraždili ho na fare vo Svätom Jure.
Tajne svätený kňaz Přemysl Coufal. Žil ako český človek v Bratislave, vynikajúci vedecký pracovník, nestraník, našli ho zavraždeného v byte.
Kňaz Štefan Polák, správca farnosti malej dedinky Borovce pri Piešťanoch. Vraj mal iné názory, na obsadenie biskupských stolcov na Slovensku v období komunistického režimu. Našli ho zavraždeného na fare dva roky pred pádom celého komunistického režimu.
Páter Ľudovít Senáši, piarista, našli ho zavraždeného, zhanobeného, až ho museli potajomky pochovať.
Páni, dámy, čo je spravodlivé... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, dávam slovo druhému prihlásenému rečníkovi pánovi poslancov Hudackému.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som niekoľkými vetami vyjadril svoj pohľad na skutočnosť vrátenia zákona o tepelnej energetike pánom prezidentom, resp. jeho kanceláriou.
Budem, budem krátky, do faktickej poznámky by sa to nevmestilo, a teda o niečo možno dlhšie, ako je faktická, ale v každom prípade chcem v podstate povedať, že budem konzistentným v názore, ktorý som presadzoval aj pred schválením tejto novely zákona o tepelnej energetike vzhľadom na to, že som videl už vtedy niekoľko vážnych problémov, ktoré súvisia s ochranou v podstate štátnych podnikov, ktoré sa, ktoré sa, ktoré poskytujú v podstate služby vzhľadom, teda súvisiace s výrobou tepla.
Je pravda, že ten zákon je jednoznačne účelový, veď v podstate aj predkladatelia sa nebránili takýmto argumentom, jednoducho štát chce, aby sa ochránil majetok štátnej spoločnosti, resp. v spoločnosti, kde štát má 100 % podiel, a to je Bratislavská teplárenská spoločnosť, no problém je v tom, že tu narážame na viaceré záležitosti, ktoré, ktoré, ak berieme do úvahy naše podnikateľské prostredie, tak, tak vidíme, že nie celkom, alebo teda v mnohých veciach s týmto koliduje. Predovšetkým tu je otázka, otázka diskriminácie ostatných spoločností, ktoré takisto sa podieľajú na službách verejnosti, čiže v podstate reprezentujú určitý verejný záujem a to je otázka, tak ako to tu bolo povedané, či už ostatných teplární, ktoré sú a fungujú ako centrálne zdroje tepla, to znamená, že takisto reprezentujú verejný záujem tam, kde povedzme má mesto nejaký podiel, alebo v podstate sú to súkromné firmy a takisto bez ich poskytovania služieb, teda dodávok tepla, by mnohé mestá, zoberme si hypotetický príklad, že by takéto vodárne v podstate museli, teda teplárne museli čeliť exekúcii a vlastne by prestali dodávať teplo v zime. No čo by sa stalo jednoducho?
Tak rovnako vidím tam v tomto zmysle, že ak by sme zobrali túto filozofiu, tak by sme museli povedať, takéto teplárne súkromného charakteru alebo tam v podstate, kde súkromníci majú väčší podiel, alebo v podstate mestá, samospráva, tak jednoducho osobne si myslím, že by mali potom tiež na základe takejto filozofie byť chránené možno v rámci takéhoto zákona. Ale nedeje sa to, tak ja hovorím, ten diskriminačný faktor je tu zjavný.
Ďalšia vec, čo už bolo povedané tu, že prečo by sme to nemali rozšíriť potom na ďalšie spoločnosti, ktoré poskytujú služby vo verejnom záujme, ako sú vodárne, ako sú v podstate energetické spoločnosti. Teraz hypoteticky si opäť predstavme, že distribučné, energetické distribučné spoločnosti by nejakým spôsobom boli exekvované, čiže boli paralyzované v tomto. Takže teraz by sme mali byť niekoľko mesiacov povedzme bez dodávok elektriny alebo...? Čiže vidíme to, mnohé paralely, ktoré vlastne zjavne nám vyjadrujú určitý konflikt v súvislosti s týmto návrhom zákona o tepelnej energetike.
A hovorím, ja len chcem byť konzistentný a chcem zdôrazniť ten faktor, ktorý tu je, a aby sme ho zvážili, pretože ja si myslím, ono pravdepodobne tento návrh alebo táto novela, aj keď je vrátená prezidentom, prejde, ale na druhej strane si myslím, že je to škoda, pretože bude treba zrejme rozmýšľať o novele zákona o tepelnej energetike nielen v súvislosti povedzme s ochranou štátneho majetku, keď už sa to dotýka nejakej exekučnej imunity, ale v každom prípade je tu treba v podstate riešiť ďalšie a ďalšie problémy, ktoré sa dotýkajú povedzme aj centrálnych zdrojov tepla, ich alternatívami, teda menšími zdrojmi, ktoré by mohli postupne potom nejakým spôsobom nahrádzať tie centrálne zdroje, ale je tu, samozrejme, na to je treba nejaký čas, treba nejakú diskusiu k tomu, aby sme mohli potom pristúpiť k tomuto, k tomuto kroku.
Ja si myslím, že každá spoločnosť, ktorá vykonáva komerčnú podnikateľskú činnosť, musí si plniť záväzky vyplývajúce z obchodného vzťahu. V podstate to hovorí či už Obchodný zákonník a tu je otázne potom, že čo na to veritelia. Nedávno alebo relatívne v podstate po celú, možno tri-štyri roky máme problém s platičmi, resp. neplatičmi faktúr. Čiže v podstate sú tu spoločnosti, sú tu veritelia, ktorí nedostali zaplatené po mnohé a mnohé mesiace, predovšetkým malí živnostníci, malí podnikatelia. Osobne sme to riešili. Ja som dával niekoľkokrát opakovane zákon o ochrane subdodávateľov, a to s tým súvisí, pretože my nevieme ochrániť tých dodávateľov alebo subdodávateľov, či už tovarov, služieb, stavebných prác, ktorí realizujú štátne, verejné zákazky. Čiže štát nemá v ostatných prípadoch chrániť subdodávateľov tam, kde má svoje peniaze. Tam, kde jednoducho by mal kontrolovať toky peňazí, ako idú k tým vykonávateľom, vlastne realizátorom týchto zákazok. Ale tu nemá problém v podstate prísť, alebo teda tento návrh nemá problém riešiť exekučnú imunitu voči niekomu, čo, ktorý si možnože neplnil svoje alebo neplní svoje záväzky, alebo jednoducho vytvoril takéto prostredie, takúto kauzu, ktorá do určitej miery, z ktorej vyplýva, teda že si musí plniť záväzok voči určitému veriteľovi, a ideme ho chrániť. Takže mali by sme to zobrať ďaleko komplexnejšie. Nesústrediť sa iba na jeden prípad, pretože, hovorím, tento, táto novela bola účelová. To v podstate aj ten navrhovateľ to, to potvrdil a ja sa ani nečudujem, že prezident tento návrh novely vrátil.
Aj z pohľadu Ústavného súdu, ktorý síce akceptuje takúto možnosť nejakej exekučnej imunity, ale na druhej strane má určité výhrady voči rozsahu, resp. primeranosti takéhoto opatrenia. Tam, si myslím, že je tiež priestor na špekulácie, a potom zrejme bude aj v budúcnosti problém, ako sa v prípade nejakých takých podobných káuz budeme vedieť vysporiadať s týmto problémom.
Takže ak to zhrniem ešte raz, myslím si, že skutočne exekučná imunita alebo tento problém exekučnej imunity je, je, si myslím, dosť vážny, je treba ho v podstate brať v širšom kontexte. A myslím si, že novela zákona o tepelnej energetike v tomto zmysle nebola šťastným riešením.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie nie sú faktické poznámky. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa spoločného spravodajcu, či chce zaujať stanovisko. Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslanca Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1814. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1819.
Dávam slovo poslancovi Viliamovi Novotnému, aby návrh zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 1814.)

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, ja sa veľmi ospravedlňujem, že som tu nebol vo štvrtok. Bol som ospravedlnený z rokovania, keď som vyšiel na poradie s týmito mojimi poslaneckými návrhmi zákonov, ale spolu s kolegom Bagačkom a s kolegom Demianom sme mali na starosti delegáciu z dolnej snemovne francúzskeho parlamentu a vo štvrtok som s ňou bol na východnej schengenskej hranici. Takže z tohto dôvodu som bol naozaj z pracovných dôvodov ospravedlnený. Verím, že ale teraz sa mi to už konečne podarí, predložiť všetky štyri návrhy zákonov, ktoré som predložil na rokovanie tejto prebiehajúcej schôdze Národnej rady.
Ak dovolíte, ako prvý som teda uviedol zákon o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Cieľom predkladaného návrhu zákona je uľahčiť situáciu zamestnávateľom zjednodušením elektronického doručovania dokladov a potvrdení zamestnancom. Kým totiž dnes môže zamestnávateľ zamestnancovi doručiť výplatnú pásku elektronicky, ostatné dokumenty súvisiace s vyúčtovaním daní, potvrdením príjmu a pod. musí stále doručovať osobne proti podpisu. V praxi to znamená úplne zbytočnú papierovú agendu a naháňanie zamestnancov kvôli ich podpisom.
Navrhujem preto, aby možnosť elektronického doručovania platila aj pre dokumenty týkajúce sa vyúčtovania daní, potvrdenia o príjme a podobne. Zoznam akceptovateľných elektronických formátov by pritom určilo a uverejnilo finančné riaditeľstvo. Ako jeden z akceptovateľných formátov navrhujem formát PDF.
Keďže obdobnú úpravu už dnes obsahuje Zákonník práce, ide o logický krok zameraný na odstraňovanie administratívnych prekážok pri zamestnávaní. Návrh vychádza z filozofie, že aj drobné úpravy v zákonoch môžu pomôcť tisíckam podnikateľov, zamestnávateľov aj investorov byť efektívnejší a prispieť tak k vytvoreniu priaznivejšieho podnikateľského prostredia.
Návrh bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti, keďže prostredníctvom umožnenia elektronického doručovania znižuje administratívnu náročnosť spojenú so zamestnávaním pracovníkov. Návrh zároveň bude mať potenciálny pozitívny vplyv na životné prostredie, keďže vytvorí priestor na zníženú spotrebu papiera zamestnávateľmi. Návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy ani sociálny vplyv.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a právnymi predpismi Európskej únie.
Dámy a páni, poprosím vás, o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona.
Ďakujem pekne.