7. schôdza

Ďakujem za slovo. Musím sa zapojiť do diskusie a upraviť veci na pravú mieru. Som tu započul, že starostovia získavajú voličov za to, že zapíšu niekoho, a nekontrolujú, do aktivačných prác alebo obecných prác. Ja tu musím povedať, že skôr opačne. Ja to pociťujem tak, že strácam svojich voličov kvôli tomu, že na tie aktivačné práce, čo sú prihlásení tí občania, ktorí spĺňajú kritériá, skôr za to, že ich naháňam do práce, ich strácam a nevolia ma. Mám to už odskúšané za tých niekoľko rokov, je to jedenásť, čo to zažívam. Takže naozaj si aj takto pozrieť na podstatu a nielen z toho, že ešte starostovia profitujú z toho, že zamestnávajú na aktivačných prácach.
Ale ešte musím možno zopakovať, že naozaj tie aktivačné práce mnoho obcí využíva kvôli tomu, aby zveľadili, upratali svoju obec. A vždy je čo robiť, či už okolo športovísk, alebo obecných zariadení, cesty sú stále dennodenne znečisťované, zastávky autobusové, akékoľvek. Čiže nielen v obciach, ale aj v mestách. Čiže každý ten, čo využíva tieto služby, je naozaj ten, ktorý dáva tomu nejaký rytmus. A ak sa budeme tu naťahovať a ešte kritizovať samosprávu, ja si myslím, že to je ozaj špatný krok a to sme si my samospráva naozaj nezaslúžili.

Ďakujem. Áno, zamyslel som sa, lebo tento problém je naozaj vážny a začína ma napĺňať obava, že sa to neuberá správnym smerom, že naozaj toto nás nepovedie k riešeniu, takýto prístup. A ja sa budem snažiť vrátiť to späť k tomu, čo je podstatou veci: pomôcť vyriešiť veľmi zložitý, veľmi zamotaný problém a neodkladať riešenia, lebo už včera bolo neskoro.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán spolupredkladateľ, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi na úvod, aby som trochu zareagoval na tú rozpravu, ktorá tu plynie. Využijem svoje rečnícke vystúpenie, aby som zbytočne faktickými neťahal čas, lebo aj tak je táto téma veľmi komplikovaná a ideme dosť doširoka v tejto téme, a potom by som veľmi krátko zhodnotil ja opatrenia, ktoré navrhujeme v tomto poslaneckom návrhu zákona. A záverom by som si znovu dovolil čítať z jedného listu, lebo myslím, že povie omnoho viacej, ako dokážem povedať ja, a vysvetlí viacej, než dokážem vysvetliť ja.
Bol som trošku sklamaný vystúpením niektorých rečníkov, predovšetkým pána poslanca Matoviča, a chcem zachovať veľmi pokojný a vecný tón. Naozaj, tu teraz nejde o to, aby sme sa predvádzali, kto vie povedať krajšie virtuózne rečnícke zvraty, plné prázdnoty, ale skôr o to, aby sme sa držali reality. Absolútne odmietam tvrdenia pána poslanca Matoviča, ako starostovia profitujú na aktivačných prácach. Tí ľudia v tých obciach si zaslúžia našu úctu a poďakovanie za to, čo robia. A nielen pri aktivačných prácach, ale čo robia, aby dokázali udržať pokojné a priateľské spolužitie rómskej komunity a väčšinového obyvateľstva. Odporučil by som pánovi poslancovi Matovičovi, keď najbližšie pôjde na safari po vybratých rómskych osadách, aby sa zastavil aj na obecných úradoch, aby sa išiel pozrieť, čo urobil Edo Vokál v Lipanoch, aký kus roboty. Čo robí pán starosta Václav v Rakúsoch, čo urobil pán starosta Cimerman vo Vtáčkovciach. Spomenul som si na tých troch, lebo veľmi dobre v poslednom období som s nimi o tom rozprával. Alebo nech ide do toho Sačurova a naozaj sa porozpráva s tým ambicióznym starostom, čo všetko robia, ako veľmi chce a s čím všetkým sa trápi. Títo ľudia si zaslúžia naše poďakovanie a úctu, že to vládzu robiť a že sa snažia riešiť problémy. Naopak, treba im posilňovať kompetencie, treba im dať viacej peňazí na to, aby mohli robiť verejnoprospešnú aktivačnú činnosť, drobné obecné práce. Nie ich za to ešte haniť a obviňovať z korupcie. Ja viem, že hnutie OĽaNO nemá ani jedného starostu, takže to je také pomerne jednoduché si kopnúť do týchto starostov, ale títo starostovia robia dobrú robotu. Dobre, možno existuje jedna, dve výnimky, ale určite sa nedá haniť celý tento stav.
Pán poslanec Matovič kritizuje SDKÚ - DS, že urobilo málo. A čo ste urobili za dva roky v Národnej rade vy? Nehlasovali ste za návrhy zákonov, ktoré mali pomôcť riešeniu rómskej problematiky. Ale zrazu riešenia sú tu. Alebo sú tu nejaké riešenia? Ja som počúval veľmi pozorne a očakával som od lídra hnutia OĽaNO, ktoré spolupracuje s vládnou stranou SMER, bude mať splnomocnenca pre rómsku problematiku, že líder takéhoto hnutia má úplne jasnú predstavu aspoň v cieľoch, ktoré chce dosiahnuť. Ale ja som počul len kritiku.
Trápia, hovorí pán poslanec Matovič, že trápia ho deti, ktoré sa rodia v týchto osadách. Aj mňa trápi stav týchto detí, sociálny aj zdravotný. Aj mňa trápia ako lekára hygienické podmienky, že tam nie je tečúca voda, možno jedna studňa, že tam nie je hygienická toaleta, aj mňa to veľmi trápi. Aj mňa trápia epidemiologické podmienky, časté ochorenia, zdravotný stav, len som nepočul od pána poslanca Matoviča jediné riešenie. Nepočul som žiadne riešenie. Čo bude robiť? Poukázať na problém, opísať ho farbisto a obviniť všetkých. Veď my poznáme už túto základnú štruktúru fungovania, no len to nestačí, dnes už musíme pristúpiť k riešeniu týchto problémov.
Aj HZDS malo premiéra, aj SDKÚ - DS malo premiéra, aj SMER mal premiéra, jedna vláda možno trošku viacej, jedna vláda možno trošku menej. Jedna lepšie, jedna horšie. Trúfam si povedať, že veľa dobrých opatrení SDKÚ - DS presadila aj za premiérovania Mikuláša Dzurindu, aj za premiérovania Ivety Radičovej. Ale tento problém, ktorý riešime, nie je problém, ktorý vyrieši jeden premiér alebo jedna vláda, je to celospoločenský a celoeurópsky problém. Pozrite sa, čo sa deje vo Francúzsku. Taká mocnosť, taká bohatá krajina a trápi sa s týmto problémom.
Na záver by som chcel povedať len toľko, keďže jediný náznak konkrétneho nápadu, ale aj to v takej pozícii od pána poslanca Matoviča, že prečo ste to neurobili, je, prečo sme nezaviedli povinnú škôlku. Prečo deti z tejto rómskej komunity nezačneme socializovať prostredníctvom škôlky skôr? Myslím, že pán poslanec Kaník nie raz povedal, že sme to mali v programovom vyhlásení vlády, ale že sa to nestihlo zrealizovať. Ale ja vám konkrétne poviem, že máme pripravený takýto návrh zákona, aby ten posledný ročník škôlky pred nástupom do prvého ročníka bol povinný. No len na rozdiel od pána poslanca Matoviča, keď v SDKÚ pripravíme taký návrh zákona, najprv sa musíme poradiť so starostami. No neviem, či pán poslanec Matovič niekedy videl škôlku v obci, kde je štyristo obyvateľov a v osade vedľa nej ďalších tristo obyvateľov, z ktorých je na trvalý pobyt prihlásených šesťdesiat. Či vôbec tá škôlka a finančné prostriedky toho starostu sú kapacitne dostatočné na to, aby to zvládol? Veď to najprv musíme viesť dialóg so samosprávou, keď im chceme niečo navaliť. Tu od toho kecpultu sa to rýchlo rieši, mali ste im dať, mali ste vyriešiť, starostovia sa na tom obohacujú. Vynikajúce heslá, také dobré večer do Markízy, sú krátke, dobre sa strihajú. Len ten problém je omnoho väčší.
Viete, ja nechodím do rómskych osád na safari, ale ja som tam bol v 2004, bol som v Kecerovciach, keď sa stavala kanalizácia z rezervy predsedu vlády Mikuláša Dzurindu. Bol som v Rozhanovciach v 2005, keď sa v škole, kde chodia prevažne rómske deti, odovzdávala telocvičňa. Reálne kroky, nie táranie, reálne kroky.
Ale poďme teda konkrétne k tomuto návrhu zákona, aby som teda zbytočne nerečnil o tom, čo aj tak dnes zrejme v tejto diskusii nevyriešime. Tento návrh zákona je o tom, o čom som hovoril aj vo svojom vystúpení pri čiernych stavbách, že podľa SDKÚ - DS by troma základnými piliermi riešenia rómskej problematiky malo byť, že zákony platia pre všetkých, že pracovať sa musí oplatiť a že každá sociálna dávka má obsahovať zásluhovosť a že je našou povinnosťou vytvoriť pracovné príležitosti aj prostredníctvom aktivačných prác pre nízkokvalifikované skupiny, lebo bez toho im nemôžme siahať na sociálne dávky. Musia to byť spojené nádoby.
Tento návrh zákona rieši predovšetkým druhý a tretí pilier alebo druhú a tretiu tézu, o ktorých hovorím. Áno, návrh zákona je o tom, aby aktivačný príspevok vo výške 63,07 eur získal ten, kto odpracuje minimálne 20 hodín. To je o zásluhovosti, proste musíte niečo odpracovať, pretože v mnohých obciach, bohužiaľ, je z toho viac formalita alebo stáva sa niekedy z toho formalita a odpracuje sa omnoho menej hodín. Čiže systém zásluhovosti, tá druhá téza, o ktorej som hovoril, by mala platiť, 20 hodín niekto odpracuje, získa aktivačný príspevok. Nevidím v tom nič zlé, vidím to úplne normálne. Aj výplatu dostávame za to, že odpracujeme nejaký počet hodín, ináč ju nedostaneme. Je to úplne normálne.
A na druhej strane ale navrhujeme to, aby aktivačná činnosť bola bez obmedzenia. To je práve o tom, že sa snažíme vytvárať pracovné príležitosti. Predsa keď niekto na týchto aktivačných prácach dobre pracuje, je prínosom aj pre tú obec, je veľmi šikovný, starostovia ich veľmi dobre poznajú, ktorí vedia naozaj reálne pracovať aj s nejakým tým mechanizmom, aj s nejakým tým krovinorezom, nerozumiem, prečo by mali byť potrestaní za to, že sú šikovní, tým, že 2 x 6 mesiacov a stačí. Čiže znovu sa to týka tej tretej tézy, že musíme mať silu vytvárať pracovné príležitosti.
Čo sa týka druhej časti zákona, ktorú cítim, že je trošku kontroverznejšia, je to, že navrhujeme zrušiť dávku za povinnú školskú dochádzku vo výške 17,20 eur aj z dôvodu, lebo povinná školská dochádzka je zákonná ústavná povinnosť. Viete, úplne jednoducho, laicky si to povedzme. Alebo za to, že deti do školy posielajú rodičia, budeme dávať všetkým 17,20 eur, alebo nikomu, lebo pred zákonom sme si všetci rovní. Téza číslo 1.
Ako ja mám prváka a vychystať prváka do školy, to sme prešli všetky hypermarkety v Košiciach, aby sme nakúpili akciovo, je 150 euro. A to som kupoval naozaj lacné veci. Čiže viem, že sú s tým spojené náklady. Tak potom pomôžme všetkým rodičom, ktorí posielajú svoje deti do škôl, alebo nikomu. Táto nerovnosť totižto nefunguje. O to viac, že, pán poslanec Mikloško odišiel, ja si ho nesmierne vážim aj za jeho pôsobenie nielen v politike, ale aj mimo nej, ale mýli sa, mýli sa v tom, že, chvalabohu, keď 17,20 je motiváciou pre rodiča, aby poslal decko do školy a to sa tam niečo naučí. To decko sa reálne v tej škole nenaučí nič, pretože chodí len pre 17,20. To dieťa by malo chodiť do školy s cieľom sa naučiť a byť odmenené, aj rodič odmenený za to, že sa venuje dieťaťu, nejakým prospechovým štipendiom, nejakou dávkou viazanou na výsledky v škole a na minimálny počet vymeškaných hodín. To je podľa môjho názoru cesta, ktorou by sme mali ísť.
Ako som už spomenul, neostanem vám dlžný ani list učiteliek z Dobšinej, ktorý rezonoval v našich médiách v júni koncom predchádzajúceho školského roka. My sme s kolegom pánom poslancom Kaníkom navštívili Dobšinú, boli sme sa pozrieť aj v tej škole a máme pozvanie navštíviť túto školu znovu a vidieť, v akej situácii je vyučovací proces tam, kde je tých rómskych detí naozaj v tej triede veľa, alebo detí z marginalizovaných skupín, alebo znevýhodneného prostredia, nazvite si to, ako chcete, kde to naozaj nefunguje a tí učitelia sú zúfalí a potrebujú pomôcť a prosia nás o pomoc.
Takže, dámy a páni, ak dovolíte, ten list bude hovoriť omnoho lepším jazykom a lepšou rečou, ako to dokážem ja:
"Vážený pán minister, tento list vznikol ako reakcia na bezmocnosť, s akou sa dennodenne stretávame pri našej práci. Je to výpoveď nás, obyčajných učiteľov, z ďalekého východu. Hneď v úvode sa chceme ospravedlniť za to, že tento list nie je napísaný vecne a formálne, ale je plný emócií a rozhorčenia, no zrejme je to už na nás priveľa a náš pomyselný pohár trpezlivosti práve pretiekol. Nedokážeme reagovať bez emócií. Náš list je, skrátka, reakciou na neúnosný stav v slovenskom školstve a dysfunkčný, nespravodlivý sociálny systém v štáte. Veríme a dúfame, že bude impulzom k prehodnoteniu súčasnej situácie a pozície učiteľov. V Bratislave, ďaleko od vašich obľúbených marginalizovaných a sociálne znevýhodnených skupín, nemáte ani tušenia o tom, s akými patovými situáciami sme nútení dennodenne bojovať. Príďte si na pár dní odžiť problémy, ktoré musíme každý deň riešiť."
Srdečne vás všetkých pozývam, ja sa do tej školy v Dobšinej chystám vybrať. Budem vás informovať, priatelia, kto má chuť, budem veľmi rád, keď mi bude robiť spoločnosť. Reálne poďme sa pozrieť na tvár miesta.
"Poďte sa pozrieť do našich škôl, konečne sa zvítajte s reálnymi žiakmi a odseďte si v triede zopár vyučovacích hodín, aby namiesto prázdnych rečí odtrhnutých od reality ste mali možnosť poznať skutočnú situáciu. Nebudeme zovšeobecňovať a vyjadríme sa konkrétne k problémom našich škôl, aj keď identické problémy majú takmer všetky školy na východe. Najväčšie ťažkosti máme so žiakmi, ktorí sú sociálne výrazne neprispôsobiví, takmer výhradne sú to žiaci rómskeho pôvodu.
Chceme však zdôrazniť, že toto nie je o rase, o pleti alebo o predsudkoch a výhradách voči Rómom. Rovnako vnímame všetkých ľudí a deti bez rozdielov, ide len o to, kto rešpektuje pravidlá a normy a kto nie. Záškoláci, ktorých počet vymeškaných neospravedlnených hodín dosahuje abnormálne vysoké čísla, sú prvým problémom našej školy. Pretože príslušné orgány a inštitúcie v tomto smere žiakov ani ich zákonných zástupcov takmer vôbec nesankcionujú, žiaci beztrestne ďalej absentujú a čo je horšie, idú negatívnym príkladom aj ostatným spolužiakom, ktorí vidia, že za záškoláctvo im nehrozí žiaden, prípadne len minimálny trest. Udeľovanie kárnych opatrení, zasielanie tlačív a upozornení na nedbalú školskú dochádzku má nulovú účinnosť. Rovnako ako dohováranie či rôzne druhy motivácie. Žiaci sa nezúčastňujú prvých vyučovacích hodín, odchádzajú z posledných, často utekajú z vyučovania. Nie je žiadnou zriedkavosťou, že žiak príde ráno do školy a zo šiestich vyučovacích hodín sa zúčastní jednej alebo dvoch a počas ostatných sa bez vedomia vyučujúceho túla po chodbách a priestoroch školy.
Nie je v našich silách a možnostiach hľadať a zbierať žiakov, ktorí by mali byť na vyučovaní, no nie sú. Navyše sú títo žiaci väčšinou agresívni, arogantní a vyskytujú sa rôzne druhy sexuálneho obťažovania nielen spolužiakov, ale aj učiteliek. Situácia v niektorých triedach hraničí so systematickým šikanovaním pedagógov.
Takmer všetci rodičia sa riešeniu problému vyhýbajú a neprejavujú ani minimálnu ochotu k spolupráci so školou. Mnohí žiaci chodia na vyučovanie absolútne nepripravení. Okrem toho, že neprospievajú, zanedbávajú domácu prípravu a vyučovanie, nikdy nemali napísanú jedinú domácu úlohu či vypracovaný projekt. Nenosia si ani základné školské potreby. Je bežnou praxou, že žiak príde do školy nielen bez školskej tašky, prezuviek, peračníka, hygienického vrecúška, športového úboru, farbičiek, rysovacích a iných potrieb na výtvarnú a ďalšie výchovy, ale dokonca väčšinou prídu bez jediného zošita, bez pera alebo aspoň ceruzky, absolútne s ničím, maximálne s chabou desiatou. Rodičia týchto detí sú dokonca poberateľmi finančného príspevku vo výške 17,20 eur," sme pri merite veci, "ktorý je vyplácaný zväčša len skupine neprispôsobivých obyvateľov a len za to, že deti plnia povinnú školskú dochádzku.
Otázne je, z akého dôvodu im je tento príspevok pridelený, keďže povinná školská dochádzka vyplýva zo zákona a je teda pre všetky deti bez rozdielov povinná a tiež aj to, prečo sú tieto financie vyplácané väčšinou len rodičom istej skupiny obyvateľstva? Prečo sú títo ľudia systematicky a pravidelne neprávom zvýhodňovaní oproti ostatným rodičom, ktorí na rozdiel od nich svoje deti nielen pošlú do školy, ale dohliadajú aj na to, aby boli pripravené, mali všetky pomôcky a skutočne si príkladne plnili svoju školskú dochádzku. Z akého dôvodu im spomínaný príspevok vyplácaný nie je?"
Presne o tom je náš návrh zákona.
"Zodpovední rodičia aj široká verejnosť je právom pohoršená touto pozitívnou diskrimináciou, ktorá sa nedá nazvať inak, ako výsmechom svedomitej rodiny. Chceme ešte podotknúť, že spomínaný príspevok je rodičom detí zo sociálne znevýhodneného prostredia vyplácaný aj v prípade, že školská dochádzka detí je pravidelne a hrubo porušovaná záškoláctvom a inými problémami výchovného charakteru. Tieto deti chodia do školy nie kvôli učeniu a vzdelávaniu, ale provokovať spolužiakov, učiteľov, riešiť si osobné spory, vystrájať a vyvádzať, zafajčiť si pred školou a tak ďalej. Vyslovene im spôsobuje radosť narúšať chod vyučovania, život a fungovanie školy ako takej. Prídu do školy preto, lebo "doma je nuda a v škole sa aspoň zabavia". A pod slovom zábava si predstavujú výtržníctvo, ktorým spôsobujú problémy všetkým zložkám školy, paradoxne obyčajne okrem seba. Maximálny trest, ktorý rodičov postihne, je to, že osobitným príjemcom ich dávok sa stane mesto, v ktorom žijú, a sociálne pracovníčky im robia slúžky, ktoré im nakúpia jedlo, deťom šaty a pomôcky, nákupy im donesú priamo domov a tak ich môžu promptne speňažiť.
O znevýhodnených cenách stravného oproti pracujúcim rodičom sa v záujme stručnosti nebudeme zmieňovať, ale je nehorázne, že za obedy za celý mesiac v prípade, že má mesiac 20 pracovných dní, zaplatia rodičia niektorých detí sumu od 1,80, maximálne 3,20 v závislosti od veku a pracujúci rodič viac ako 23 eur. A obed žiakovi patrí iba preto, lebo si odsedel prvú vyučovaciu hodinu. Čo na tom, že nemal pero, zošit, ceruzku, domácu úlohu. Nielenže vôbec na hodine nepracoval, ale vyvolal niekoľko roztržiek a učiteľ vďaka nemu tretinu hodiny stratil snahou o nastolenie disciplíny a pracovnej atmosféry.
Opäť je otázne, prečo si túto totálnu anarchiu môžu dovoliť, prečo príslušné úrady a orgány nedohliadnu na to, aby detské prídavky spĺňali svoj účel a zabezpečovali základné potreby? Často sú takto ľahostajné deti, ktorých rodičia sú dokonca poberateľmi tzv. dávky v hmotnej núdzi, ktorí sa paradoxne niekedy okato vyvážajú v nových autách, nosia značkové oblečenie a trávia Vianoce v Anglicku. Školské pomôcky, ktoré týmto deťom objedná škola, si žiaci absolútne nevážia a sú po dvoch dňoch po rozdaní zničené, polámané, roztrhané alebo speňažené. Táto forma pomoci by sa v ich rukách úplne minula účinku, a preto sú učitelia nútení komplikovať si svoju prácu ešte aj tým, že tieto pomôcky osobne denne donášajú žiakom na jednotlivé vyučovacie hodiny. Napriek tomu sú za ne vďační, pretože pomôcky od štátu sú jedinou možnosťou, ako môže byť vyučovací proces plnohodnotne zabezpečený.
Ani to sa však ich rodičom nepáči a stretávame sa s prípadmi, kedy rodič zavíta do školy po prvýkrát vtedy, keď sa príde hádať a dožadovať odovzdania pomôcok do vlastných rúk, aby ich mohol rozpredať. Rôzne druhy finančných dávok, ktoré rodičia týchto detí poberajú, vôbec nezabezpečujú základné potreby. Deti chodia v roztrhaných, špinavých, zapáchajúcich kusoch oblečenia, v rozpadnutých topánkach, bez desiaty, sú zavšivavené, majú rôzne druhy kožných chorôb a absentujú u nich aj tie najzákladnejšie hygienické návyky. Peniaze na mobilné telefóny, alkohol a cigarety sa však u nich nájdu.
V zimných mesiacoch nie je žiadnou raritou, keď dieťa príde do školy v deravých poltopánkach a ľahkom svetríku. Pedagógovia si pravidelne z práce domov odnášajú rôzne druhy suvenírov v podobe bĺch a iných parazitov či vírusov od žltačky až po streptokokové a stafylokokové ochorenia. Párkrát ročne nám prepašujú z domov do tried domácich maznáčikov, ako myši, potkany či šváby.
Na dotvorenie reálneho obrazu o skutočnom stave ich socializácie nám nedá spomenúť stav v nultých ročníkoch, prípadne v prvých ročníkoch základných škôl. Keďže drvivá väčšina detí vôbec nie je zaškolených, do materskej školy nikdy nechodili a niektoré vôbec nevedia po slovensky, nikdy nedržali v ruke ceruzku a nekreslili, nepoznajú hračky, farby a v prvých týždňoch ich pobytu u nás sa neučia poznávať prvé písmenká, čísla a farby, ale oboznamujú sa s tečúcou vodou, splachovacím WC, fúkaním nosa do vreckovky namiesto rukávov a základnými sebaobslužnými a hygienickými návykmi. Komunikácia s týmito deťmi je nesmierne náročná. Reči zle rozumejú, nechápu, čo sa od nich požaduje, keďže majú obmedzenú slovnú zásobu, a to nielen v slovenskom, ale aj v rómskom jazyku. Neskôr od nich očakávame, že sa budú učiť ďalšie dva cudzie jazyky, čo je nemysliteľné, keďže poriadne nevedia ani po slovensky. Nedokážu pomenovať bežné veci, sú to pre nich predmety neznáme, s ktorými sa nikdy predtým nestretli.
Čudujete sa, že špeciálne školy sú plné rómskych detí? Ale prečo? Uvedomte si, že dieťa drží farbičku v ruke po prvýkrát na zápise, nepoznajú hračky, kocky, predmety či hry, ktoré by rozvíjali ich myslenie a motoriku. Tieto deti zaostávajú nie o dva, ale o štyri roky oproti ostatným a my po nich chceme, aby zvládali požiadavky kladené na prváka, keď sú na úrovni trojročného dieťaťa. Nedokážeme im zabezpečiť rovnoprávny prístup ku vzdelaniu, keď nezačínajú na rovnakej štartovacej pozícii. Ony musia dobiehať šesť rokov bez podnetov, bez vedenia a výchovy. Ako máme integrovať väčšinu, keďže na našich školách je ich viac ako polovica z celkového počtu žiakov? V dôsledku tejto snahy o umelú integráciu šikovná menšina, z ktorej by mohli byť skvelí žiaci, klesne na úroveň nešikovných a oni sa integrujú medzi nich.
Považujeme za nevyhnutné, aby deti zo sociálne nevyhovujúceho prostredia absolvovali nultý prípravný ročník povinne", znovu priestor pre iniciatívu mojich kolegov, ktorí tak radi kritizujú to, čo sme zatiaľ zvládli a chceli urobiť my, "inak nie sú schopné plnohodnotne prospievať v prvom ročníku a často ani počas svojej školskej dochádzky a sú zbytočne vystavované sústavnému neúspechu a emocionálnej traumatizácii. Odklad povinnej školskej dochádzky v týchto prípadoch absolútne nič nevyrieši, práve naopak, dieťa stratí jeden celý rok. Vďaka nultému ročníku sa naučí po slovensky, základným hygienickým návykom, zvykne si na režim školy a dostane aspoň nejaký základ pre ďalšie vzdelávanie."
Mohol by som tento strastiplný list čítať ďalej, lebo je tu ešte veľmi veľa zaujímavých vecí, ale možno pri niektorých iných návrhoch zákonov sa budem venovať ešte ďalším častiam tohto listu, ktoré už tak bezprostredne nesúvisia so školskou dochádzkou, pretože rád by som použil tieto vety a tvrdenia reálne z praxe, z terénu, dvoch pani učiteliek, ktoré v Dobšinej pôsobia v Základnej škole, na to, aby som dokreslil, že zrušenie dávky za povinnú školskú dochádzku vo výške 17,20 eur je logickým krokom, pretože táto dávka je zbytočná, neplní svoj účel.
Ak po prečítaní tohto listu si ešte niekto naozaj myslí, ako to povedal nedávno pán štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, že tých 17,20 je na to, aby ten malý človiečik dostal šancu sa učiť, tak je na veľkom omyle. On žiadnu šancu nedostáva, tie peniaze sa strácajú niekde úplne inde a on prichádza nepripravený, hladný, často zavšivavený, v roztrhaných šatách, bez školských pomôcok, maximálne na jednu-dve vyučovacie hodiny, aby rodina dostala túto dávku a on dostal zlacnený obed. Taká je reálna situácia v našich školách, preto vás, dámy a páni, chcem poprosiť, aby ste podporili tento poslanecký návrh zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, dovoľte mi uviesť dve zásadné veci. Tento predložený návrh z hľadiska legislatívnotechnickej stránky nie je v súlade s legislatívnymi pravidlami vlády a je zlý aj po vecnej stránke. Pripomínam, že podmienky pre vznik nároku na aktivačný príspevok neupravuje zákon o službách zamestnanosti, ale zákon č. 599/2003 o pomoci v hmotnej núdzi, podľa ktorého nárok na aktivačný príspevok patrí občanovi v hmotnej núdzi, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ak sa zúčastňuje na vykonávaní menších obecných služieb uskutočňovaných na základe dohody s úradom práce a obcou alebo môže byť podľa osobitného zákona, samozrejme, vyšší územný celok aktérom. Ide o vykonávanie menších obecných služieb podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov alebo o vykonávanie aktivačnej činnosti podľa § 52 zákona o službách zamestnanosti.
Z tohto dôvodu by úprava podmienok vzniku nároku na aktivačný príspevok mala byť upravená v zákone o pomoci v hmotnej núdzi. Pripomínam, uchádzač o zamestnanie zúčastňujúci sa na aktivačnej práci podľa zákona o službách zamestnanosti nemá nárok na aktivačný príspevok podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ale podľa zákona o službách zamestnanosti sa mu tento príspevok poskytuje vo výške sumy životného minima.
Z uvedeného dôvodu je zmena rozsahu vykonávania aktivačnej činnosti podľa § 52a zákona o službách zamestnanosti irelevantná vo vzťahu k nároku na aktivačný príspevok. Ak treba, ešte raz to zopakujem. Čiže je tento návrh zlý nielen po legislatívnotechnickej stránke, ale aj po vecnej stránke.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja sa nebudem vyjadrovať k legislatívnotechnickej stránke toho predloženého návrhu, ale k meritu veci, ktorú chce riešiť alebo má za ambíciu riešiť.
Ja som rada, že pán poslanec Novotný vymenoval sériu starostov, ktorí robia dobrú robotu v rámci aktivačných prác. Ja by som k nim pridala možno ďalšieho, Vladimíra Ledeckého zo Spišského Hrhova. Faktom je, že sú aj takí, ktorí si cez aktivačné práce naháňajú voličské hlasy, to je jednoducho nespochybniteľný fakt. Faktom je aj to, že aktivačné práce nie sú dokonalým nástrojom, vôbec nefungujú tak, ako by mali, a ja si myslím, že ani ten poslanecký návrh nie je úplne dokonalý práve preto, že okrem právomocí, ktoré by mali byť podľa poslanca Novotného zvýšené, potrebujú obce zvýšiť hlavne prísun peňazí na to, aby mohli organizovať aktivačné práce, a to predovšetkým na koordinátorov a toto považujem v tom poslaneckom návrhu za nedotiahnuté.
Okrem toho my najprv potrebujeme urobiť poriadok v dávkach v hmotnej núdzi tak, aby ľudia jednoducho mali záujem sa aktivizovať, a spolu s tým musíme urobiť poriadok vo vzťahu k čiernej práci. Tí ľudia jednoducho nechodia na aktivačné práce, pretože sú na fuškách a poberajú dávku v hmotnej núdzi, takže to je séria ďalších opatrení, ktorá sa na toto musí naviazať tak, aby to bolo naozaj účinné. Beriem to, že rušíte to časové obmedzenie pri aktivačných prácach. To je niečo, čo podporujem a my sme to tiež presadzovali v rámci návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi a tiež sme podobným spôsobom chceli riešiť menšie obecné práce vo vzťahu k zákonu č. 5 o službách zamestnanosti. Chcem povedať, že my to podporíme do druhého čítania, ale v druhom čítaní budeme mať niekoľko pozmeňujúcich návrhov, lebo ak by to malo prejsť takto, tak to jednoducho bude bezzubé.
Ďakujem.

Som rád, že aj kolegyňa Nicholsonová potvrdila moje slová o bezzubosti tohto návrhu.
Pán poslanec Novotný, stále alebo znova ste opakovali, aj keď som dva- alebo trikrát k tomu reagoval, že som povedal, že všetci starostovia si robia biznis z aktivačných prác. Ak by ste ma počúvali a nesedeli si na ušiach, by ste počuli, že som hovoril o starostoch, ktorí umožňujú iba zapísanie sa pri aktivačných prácach a takýmto spôsobom si kupujú svojich voličov. V žiadnom prípade nie o všetkých. Veľmi dobre to podľa mňa viete a iba zneužívate, vytrhujete z kontextu, aby ste boli zaujímavý.
Páčila sa mi vaša vetička o tom, ako ste robili reálnu prácu a nie prázdne kecy. A keď ste povedali o tom, že tá reálna práca bolo prestrihávanie pásky v Kecerovciach, keď sa odovzdávala kanalizácia, a prestrihávanie pásky, keď sa odovzdávala telocvičňa. To je veľmi reálna práca, gratulujem. Takýchto reálnych prác sa tu robilo už veľmi veľa, ale reálna práca nie je chodiť prestrihávať pásky, pán Novotný.
A to, čo ste čítali, ten list učiteliek z Dobšinej, tak tam bola práve tá podstata, ale vy znova vidíte iba tú ľahkú podstatu, to jednoduché, to, čo sa veľmi ľahko dá urobiť a zrealizovať, a to, že zobrať 17,20, aj keď znova hovorím, ja vám ten návrh podporím, lebo ono tá filozofia je dobrá, len hovorím, že idete po tom najjednoduchšom a to vyčítam SDKÚ, že si kladiete príliš nízke ciele a SDKÚ je dnes už takýmto spôsobom iba odvar z toho, čo SDKÚ niekedy bola, kedy sa nebála ísť do problému do hĺbky.
Ale v tom liste ste presne čítali, že najväčší problém je, že decká prichádzajú do školy nepripravené, lebo jednoducho nemajú škôlku. A keď vy poviete, že, jasné, ale vy sa najprv musíte porozprávať so starostami v obciach, aby to vlastne, či to vedia zabezpečiť, tak takéto rozprávanie so starostami už robíte 22 rokov, politici na Slovensku. Ale práve to je ten problém, že tu musí prísť štát, intervenovať, postaviť škôlky a nenechávať to na obce, lebo obce to nikdy neurobia.

Ďakujem Vilovi Novotnému, že prečítal ten list, lebo ten odráža tú realitu. Naozaj by sme mali pozerať na to, čo je skutočné, čo je reálne, nie to, čo sa odohráva v tejto sále, ako si tu vymieňame niekedy naozaj nie dôstojne svoje názory.
To ma privádza aj k tomu, čo spomenul pán Mikloško vo svojom vystúpení. Tu nejde o to - zrušiť príspevok, tu ide o to, že tento príspevok, tak ako je v zákone zachytený, je protiústavný. My môžme spraviť to, že ho nahradíme a náš zámer je nahradiť tento príspevok tak, ako bol na začiatku vymyslený, to znamená prospechovým štipendiom. To je podstata návrhu a tam smeruje aj to, aby to nebolo za to, že to dieťa príde na jednu hodinu do školy a robí tam bordel, ale aby to dostávali tí, ktorí sa správajú dobre, učia sa dobre a tak ďalej atď.
Bolo okritizované aj to, čo sme zaviedli vlastne, čo som ja zavádzal, tie školské, teda obedy a školské pomôcky. Určite to bolo nami motivované ako pomôcť, ale aj tu vidno, že treba hľadať nejaké ďalšie cesty, ako upraviť, aby to opäť bolo motivačné, aby to nie každý mohol mať a tak to zneužíval. Ale hľadajme to spoločne, hľadajme to vecne a takýmto spôsobom sa na to pozerajme.
Takisto to tu zaznieva od Igora Matoviča hlavne, možno, Igor, ty sa už cítiš ako súčasť vládnej väčšiny, pretože len vláda môže dávať komplexné riešenia, pretože má na to dostatočnú podporu. Poslanecký návrh a opozičný poslanecký návrh takú ambíciu nemôže mať. Politika je umenie možného... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Je to šokujúci a určite pravdivý príspevok od pána poslanca Novotného, aj to, že prospechové štúdium je alternatíva, je múdre, určite je to protiústavné, keď niekoho pozitívne diskriminujeme, iného nie. Len mne sa zdá, že to, čo tam bolo popísané, sa skôr týka mládeže vo vyššom veku, v puberte, netýka sa nejakých detí z materskej školy alebo prvých ročníkov, kde tam je dôležité, aby začali, aby chodili, aby sa niečo naučili, no.
Ja poznám situáciu v detských domovoch, kde je až 90 % Rómov, no, v reedukačných centrách, to sú vlastne polepšovne, väznice, je ich tiež veľká väčšina. Potom po osemnástke odchádzajú do života a není sú absolútne na to pripravení. Tam tiež medzi nimi sú väčšinou Rómovia, ktorí len daj, daj, daj, a nič. Čiže tento problém je zložitý.
Ale my tu viníme nie tie deti, ktoré svojím spôsobom za to nemôžu, že sa tam narodili, ale viníme skôr rodičov alebo dávame tresty potom tak, že padajú na hlavu detí. Nedávno mi jeden svedok hovoril, že bol v nejakej rómskej chatrči, kde už deti išli spať, asi 5-6 detí dokola spali a hlavami dnu a chrbtami von. A že prečo? Pretože sa boja potkanov, ktoré tam v noci budú behať.
No, čo urobíme ďalej, a to pán poslanec Novotný nepovedal, keď tých 17,20 zoberieme, a teda ja, čo konštruktívne urobíme ďalej, aby sme situáciu zlepšili? Základ všetkého je vzdelanie, rodina v prvom rade, tá tu zlyháva, škola, vidíme, že tiež zlyháva. Ja myslím, že cirkev je dôležitá a cirkev málo sa v tomto smere angažuje, ale sú fantastické príklady. Nedávno som bol pri Klčove, kde nejaký kňaz poľského pôvodu má zázračné veci, saleziáni na východe tiež majú, Malé sestry Ježišove, Fukolta v Brezne a tak ďalej, žili medzi nimi a dosiahli veľmi veľa. Čiže u nás by malo byť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne všetkým, ktorí na mňa reagovali.
K pani poslankyni Tomanovej. Ja si myslím, že ten návrh je vecne dobrý, ale po legislatívnej stránke sa môžme o tom rozprávať, či tam treba, alebo netreba ešte niečo doplniť.
Takisto aj pani poslankyňa Nicholsonová hovorila o tom, že v druhom čítaní, ak bude zákon v druhom čítaní, ja som optimista, že bude, bude treba možno ešte niečo dopracovať. No ale veď o tom je tento návrh zákona, diskutujme a hľadajme vecné riešenia, aby to dobre fungovalo v praxi. Veď ani pán poslanec Kaník, ani ja netvrdíme, že sme vševediaci a vieme všetko vyriešiť týmto návrhom zákona. Práve naopak, je dobré, že je tu tento návrh zákona, že dneska o tom diskutujeme a že máme priestor, kde dávať konkrétne pozmeňovacie návrhy.
K pánovi poslancovi Matovičovi. Ja sa do týchto invektív nebudem púšťať. Hovorí o tom, že je to bezzubý návrh, to je jeho pohľad na vec. Ja som sa snažil vo svojom vystúpení povedať len toľko, že aj vláda Mikuláša Dzurindu, aj vláda Ivety Radičovej robila konkrétnu, reálnu prácu aj v rómskych osadách, aj v obciach, kde žije veľká rómska komunita. A pán poslanec Matovič sa môže vysmievať tomu, že sa niekde podarilo postaviť pre rómske deti telocvičňu alebo odkanalizovať a doviesť vodovod do rómskej osady. Ja sa tomu nesmejem, to je výsledok práce. Také výsledky práce má napríklad aj náš starosta Edo Vokál za SDKÚ - DS v obci Lipany. Uvidím, aké výsledky práce bude mať pán poslanec Matovič. Po dvoch rokoch zistil, že je to problém, momentálne všetkých za všetko kritizuje, uvidíme o dva roky, aké bude mať on výsledky, či sa mu aspoň jeden vodovod podarí niekde dotiahnuť do jedinej jednej rómskej osady. Držím mu palce. A budem mu tlieskať.
Čo sa týka pána poslanca Mikloška, myslím si, že odpoveď je jednoduchá: motivácia. Vtedy bude mať táto dávka zmysel, ak bude za málo vymeškaných hodín a nejaký dosiahnutý prospech. Vtedy budú motivovaní aj rodičia, aj deti, aby sa na školu pripravovali.

Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, čiastočne skúsim aj dopovedať to, čo som nestihol povedať, lebo sme boli na tom výbore a nebolo mi celkom umožnené to dokončiť.
Je alebo nie je jedno - začnem takou otázkou rečníckou -, že kto predkladá zákon? V zásade není to jedno, alebo nie je to jedno, lebo tam pripúšťame, predsa len sme aj politici, takže nie je to celkom jedno kto a potom aj že kedy, ale potom si témy, ktoré si zaslúžia, by som povedal, že viac pozornosti alebo širší pohľad, čiže nie taký ten konský, klapkovitý, ale taký širší, hej, že proste širšie, väčšie témy, ktoré si zaslúžia iný prístup. A verím, že sa zhodneme v tomto parlamente na tom, že rómsky problém touto témou určite je. Hej? Čiže tu by som naozaj ten prístup menil a možno až v nejakom treťom, štvrtom, piatom slede pozeral, že kto ten zákon predložil, a v prvom slede pozoroval, o čom hovorí.
I keď zrovna Kaník, no tiež to mohol niekto menej problematický, ale nevadí, hej. Naozaj to tá veľkosť je v tom, že aj keď to teda predložil pán Kaník, hej, čo je teda echtovný súper, hlavne pre vás, pre vládu, ale v tom by mala byť tá vaša veľkosť, že napriek tomu, hej, že aj keď Kaník, že si viete prekročiť, a teraz to neberte osobne, čiastočne v tejto veci aj svoj tieň. Ja verím, že vy ho viete prekročiť, ste však viazaní aj niečím takým, ja to rešpektujem, to k politike plnohodnotne patrí, ako stranícka disciplína. A tu chcem povedať, že prečo pre túto chvíľu by sme mali proste mať ten pohľad predsa len širší, že naozaj tá veľkosť byť v tom, že byť veľkí pre danú chvíľu je tuná úplne namieste, aby sme my z tohto rómskeho problému neurobili Coca-Colu. A toto tu tak mierne začínam, a mi ide z toho taká mierna obava pre mňa, začínam identifikovať, že uchopenie toho problému a predstavovanie sa stáva proste Coca-Colou alebo Apple verzus Samsung, kde vlastne, keď by ste sa chceli k tejto téme nejakým spôsobom vyjadriť, tak je potrebné zaplatiť licenčný poplatok na ministerstve vnútra.
Viete, takto, takto to naozaj, naozaj nemôže fungovať a verím, že sa k tomu nejakým spôsobom dopracujeme, že proste oprostíme túto pozíciu. Naozaj dneska má SMER jedinečnú šancu začať to, čo všetci vieme, že treba a už dávno sme mali, dnes máte jedinečnú možnosť proste aj vystúpiť, vyjadriť sa, bolo to z vedenia vašej strany prezentované, že nie je s tým problém, proste všetci vieme, že je problém, problém existuje, chceme ho riešiť. Problém jediný, ktorý, zdá sa, je iba to, že vy ho chcete riešiť 15. 10. o desiatej. Ale, viete, ten problém môžme riešiť dneska, zajtra hlasovaním. Netreba čakať do 15. 10. o desiatej, naozaj nie. To chcem apelovať, že naozaj neznížme to k tomu, hej, jak 12. 12. 2012, také tie termínové. A naozaj sa mi to k tomu blíži, že tu už treba počkať do 15. 10. o desiatej. Viackrát som to niekde zachytil, že proste a je to mimoriadne dôležité. Nie je to dôležité. Dôležité je to, že síce to predložil Kaník, ale je to vecne príslušné k rómskemu problému, tak sa treba k tomu postaviť čelom, lebo jednoznačne to všetci potvrdili, že je to pravdou. Sám pán minister hovoril pri prezentácii, proste aj tých uvádzaní o tom, že pán Pollák bude splnomocnenec, hovoril o tom, dokonca vypichol to, že vlastne deti dostávajú príspevok za to, že chodia do školy, a tú absurditu toho. Však tu je zákon. Teraz je tu zákon, ktorý hovorí o tom, že proste to treba riešiť.
Viete, potom mi povedzte, v dobrom, že aký to je signál, alebo čo to je vlastne, keď vlastne tento zákon tu je, ktorý pán minister pomenoval, a neprejde. A potom, viete, potom ľudský pochop začína ťahať za kratší koniec. Ja viem, že argumentačne sa to bude nejak dôvodiť typom, že sa to pripravuje koncepčne a bla-bla, pardon, bla-bla-bla je nič oproti tomu, čo tu zaznelo doobeda. Ale toto bla-bla naozaj je tu veľmi často, že pripravujete riešenie a také a hentaké, ale ono to riešenie bude pozostávať z týchto drobných častí, kde jedna je tu na stole. Teraz je tu, pred dvomi hodinami tu bola druhá časť, a to novela stavebného poriadku, a za nejaké dve-tri hodiny príde tretia časť, zákon o odpadoch, ktorého som mimochodom predkladateľom, ktorý tiež vlastne stvorí to puzzle, na konci ktorého, keď ho zložíme, tak pomôžeme vyriešiť, pomôžeme zlepšiť situáciu, ktorá je naozaj, naozaj katastrofálna.
Spomínal som to teda, ešte to zduplikujem, že je to mimo misu, keby sme sa dopracovali k tomu, že pán minister vnútra Kaliňák prezentoval ten problém, že ho cíti, vidí, lebo on to vypichol, a tuná by sme toto nepodporili. Ja... Musím si to, lebo som povedal možno narýchlo viac, jak som chcel, aby som sa neopakoval moc. Ale k tomu pánovi ministrovi, lebo on je, myslím si, že v tejto veci, myslím si, že v tejto veci kľúčovou postavou na to, aby sme proste ten problém naozaj skúsili riešiť a skúsili riešiť tak, jak sa má, to znamená prierezovo cez politické strany. Aby sme si nerobili z rómskeho problému Coca-Colu, Apple verzus Samsung, ale aby sme naozaj našli riešenie, kde vlastne každý povie, no čo mohol, ako mohol, tak pomohol, s čím prišiel, keď sa to vyhodnotilo, že je správne, prešlo.
Ale ináč z pohľadu taktického, však vám to pomôže, však vám to riedi zodpovednosť. Tým, že vlastne necháte prejsť proste návrhy, ktoré nie sú celkom populárne, tú vašu zodpovednosť čiastočne riedi a nepreberáte ju plnú. Tiež aj z pohľadu nejakého, by som povedal, taktického nastavenia to nie je úplne zlé.
Načo čakať, ja by som sa tak chcel spýtať pána ministra a v zásade odpovedám aj na vašu otázku, že chcete plnú zodpovednosť, ale od 15. 10. o desiatej. Viete, ja normálne nerozumiem tej absurdite, že prečo 15. 10. o desiatej. Načo čakať? Ja si myslím, že kľudne, pán minister, môžte dať nejaký pokyn, hej, aby sa tento zákon, tento konkrétne, ale aj tie, čo som spomínal, pustili ďalej. A viete, čo môže nastať? Vy keď ho nepustíte ďalej, tak v konečnom dôsledku, keby sa niekto tomu venoval, možno bude, možno nie, ja neviem, tak úplne vás obludne rozkryje. Rozkryje proste tú, nazvem to možno moc expresívne, ale takú úbohosť v tom, že teda máte to a držíte si to, máte tú Coca-Colu, prišlo vám potvrdenie z patentového úradu, že to proste nechcete pustiť, že vám to rozkryje to, že vec, ktorú vy predstavíte o mesiac neskôr, ste mesiac predtým nepodporili. Lebo viete, tá pohnútka, prečo ste to nepodporili, je dosť nízka, politicky bude možno pre niekoho, ale bude dosť nízka, tak aj ľudsky, že to bude akože nízke. Lebo však chceli ste to tam mať zapichnuté, že je to vaše? A je to v konečnom dôsledku aj dosť trápne, hej. Lebo ono pravdou je, že keď ľudia sú deficitní v nápadoch, tak ten akýkoľvek si hýčkajú tak, že sú úplne upnutí naň, hej, až-až chorobne. A to je není znakom nejakej schopnosti, to by som povedal znakom nejakej neschopnosti, lebo tých, viete, keď máte nápadov za kýble, tak jeden hore-dole nevadí, hej. Čiže tá veľkosť je v tom, že nevadí, okej, vybrali sme sa na ťažkú cestu riešenia rómskeho problému, prvý, kto prišiel, no zrovna Kaník, ale nevadí, no čo už, hej, ale že proste, proste riešime to, čo sme deklarovali. To ako sme to deklarovali, tak to robíme.
Ja si myslím, že nie celkom pán minister vnútra, poviem to tak, je asi informovaný o celej tejto zvláštnej zhode náhod. Viete, my si môžme, ja nechcem byť nejaký fatalista, a že, ale ja nehovorím, že niektoré veci sú aj také, že znamením, hej, že ono je to také zvláštne, znamenia, hej, že znamenia sú rôzne. To, že sa v júli o tom nerozprávalo, teraz sa o tom rozpráva, minulý týždeň sa prezentovalo za veľkej slávy niečo, za tri dni máme inú slávu na juhu Slovenska v blízkosti hradu, ktorý vyhorel, že proste tie nastavenia sú také, že keby sa niekto nad tým zamyslel, tak povie, že zvláštna zhoda náhod, hej, že zvláštna zhoda náhod, že sa takto nejakým spôsobom zoskupilo - a čo s tým?
Čiže je dosť možné, a teda ja budem veriť, že pán minister ani nevie teda, že takáto náhoda nastala, že zrovna Kaníkov zákon tu prišiel, preto je možno dôležité ho o tom informovať. A to chcem vlastne aj nejakým spôsobom, ak viete, prípadne posuňte ten signál, že ja verím, že by sme sa možno vedeli vzchopiť a boli schopní pre túto vec aj viacerí poslanci zísť, ak by nás pán minister prijal, že by sme mu vysvetlili teda, že proste nastavenia sú také, aké sú, všetko hrá do karát, môžme začať, netreba čakať, môžme začať.
Takže toto by malo byť aj zmyslom toho môjho vystúpenia, že návrh by sme v dohľadnej dobe, teda sa ohlási u pána ministra, ale hrozí jedna vec. Nám hrozí jedna vec, že my to tu dneska o piatej, budeme o tom hlasovať a pochováme to. A to je vec, ktorá v zásade bude aj, keby niekto sa moc o to zaujímal, bude to ťažké obhajovať, že trebárs aj pre vás, ja vám chcem pomôcť, hej, že proste vám bude ťažko obhajovať, že prečo ste sa do toho nepustili, lebo vy síce poviete, že pripravujete to komplexne od pätnásteho, a keď si to niekto rozmení na drobné, no pozri, jakí sú to upnutí ľudia na seba, že im svetlo kamery vymenili za rýchlejšie riešenie problému. Viete, že tam potom by niekto, keby sa niekto moc nad tým zamýšľal, takú tú určitú malosť by tam v tom našiel. Otázka stojí, že či vám to vadí, alebo nevadí.
Čiže ja by som aj potom teda v zásade, budem dávať aj procedurálny návrh, hej, aby sme odložili hlasovanie o tomto zákone, ale to musím dať asi samostatne, aj procedurálny návrh sme odložili, hlasovanie aj o zákone, ktorý riešil nelegálne stavby, práve kvôli tomu, aby sme to dneska nepochovali, hej, aby sme ich dneska nepochovali, oddiaľme to o dva dni, dajme to dajme tomu na štvrtok o jedenástej, to hlasovanie. Máme dva dni čas na to a verím, že vládna moc vypočuje hlas niektorých poslancov a bude ochotná s nimi o tom rozprávať, že zrovna zhoda náhod je taká, aká je, že už je niečo z toho, čo v zásade sa bude riešiť, už je tu v parlamente. A keď niekto nebude vedieť, jak z toho vykľučkovať, že či z toho chcel urobiť Coca-Colu, alebo nechcel urobiť Coca-Colu, tak povie okej, ideme do toho.
A môže, a to teraz dávam na zváženie, my hovorme aj o iných veciach. My hovorme aj o veciach, že to, čo som spomínal, že pri tom hrade, ktorý vyhorel, bude niekto demonš..., tá demonšt..., to, čo tam bude, ja neviem, čo to vlastne bude, ale to, čo tam bude, bude demonštráciou toho, ktorá bude dokazovať našu neschopnosť. Už aj čiastočne moju, štvormesačnú, hej.
Čiže našu neschopnosť veci riešiť, to bude proste takým silným signálom a my, my v zásade znova, keby sme sa pohybovali v rovine nejakých fatálností, tak povieme, že zrovna vidíte, čo čert nechcel, alebo aká je tá náhoda zvláštna, že zrovna teraz tu je zákon alebo návrh zákona, ktorý môže dajme tomu odpustiť veľa barrov z pretlačenej fľaše. Natlakovaná fľaša, ktorá je tesne pred prasknutím, máme jedinečnú možnosť poslať signál vo forme malej tlačovej správy, že v parlamente prešiel do druhého čítania návrh zákona, ktorý bude niečo vylepšovať, všakže, a je to ako ináč prezentovať, všakže, ale ten signál by zaznel. Zaznel by v tom, že, áno, niečo tam schválili, že už sa tomu, odpustili by sme prudko z pretlakovanej nádrže. Alebo opačne to môžme povedať, keby to niekto prezentoval, tak povie, neodpustili z pretlakovanej nádrže. A o to práve je dôležitejšie v sobotu tam ísť.
Čiže, viete, to sú, dôsledky rozhodnutí našich sú ďalekosiahle, hej, a takýchto malých hier, ktoré sú častokrát, by som povedal, nízke, môžu mať až fatálne a neviem aké následky. Čiže táto hra, že či urobíme z rómskeho problému Coca-Colu, Apple verzus Samsung, mali by sme ju odmietnuť čo najskôr a jednoznačným signálom toho, že sme to odmietli, je to, že pustíme zákony, ktoré už hovoria o tom, ktoré budete musieť riešiť. Celý zákon, novela o odpadoch, ktorá, zhodou okolností som predkladateľom, hovorí o, on sa môže kľudne, tento zákon, volať novela zákona o skládke na dvore Dobrovodského susedov. Kľudne by mohol mať takýto druhý názov. Lebo, viete, riešiť problém skládky na Dobrovodského susedov dvore môžte síce aj tak, že si dáte štyri kamery a hovoríte o tom, že idete riešiť, čo dvadsaťdva rokov nikto neriešil, ale musíte pre tento prípad, musíme otvoriť zákon o odpadoch, jednoznačne, lebo tú skládku nevyriešite nejakými proklamáciami. Toľko proklamácií, vzletných vyhlásení bolo na mraky. Keď chcete riešiť skládku smetí a potkaniu farbu na Dobrovodského dvore, musíte otvoriť zákon o odpadoch. No teraz je tu, za dve hodiny, za tri sa dostane na rokovanie, presne to rieši, hej. Čiže to je znova tá vec, znova ten signál, ktorý vlastne vy vypustíte alebo dáte.
Apelujem, a teda dám na zváženie, aby to tu nepôsobilo že nejaký tlak, ale že keď teda chcete odmietnuť to, aby teda Dobrovodský, že bola tu jedna možnosť, je tam aj určitá taká politická zodpovednosť, prosím vás, nevracajte tú loptičku, že pripravujete komplexné riešenie. Kašľať vám na celé komplexné riešenia, pokiaľ si neuvedomujete to, že proste hovoríme o niečom, čo není schopný objať nikto z nás. Tento problém sme schopní objať len v tej určitej ťažko vydobytej, nechcem povedať, jednote, aby to tak komunisticky nezaznelo, ale schopnosti uznať, že je to nevyhnutné a že je čas, a čert to ber! A nech vám to zriedi aj tú zodpovednosť, lebo veľa tých opatrení nebude. Viete, nikto nebude také, že, hosana, ruky hore, že super. Veľa bude aj populárnych, niektoré nie, a keď by sme chceli hrať čestnú hru a proste ten obrovský balvan začať teda lámať na kúsky, tak pustite alebo pustime k tomu balvanu, každý, kto proste vie s tým balvanom pohnúť. Lebo keď vy budete mať tú ambíciu, že iba vy s ním viete pohnúť, tak je dosť možné, že vás ten balvan privalí a nič z toho nebude.
Čiže naozaj poslednýkrát to poviem a budem už aj končiť, nerobte z rómskeho problému Coca-Colu. Nerobte z toho problém Apple verzus Samsung. Proste to je trápne, to je smiešne. Viete, to jak niekde bolo, po internete chodilo, že pomaly chladnička, že Apple zažaluje výrobcu chladničiek, lebo aj chladnička plus-mínus má tvar ako iPhone. Viete, čiže aj tuto aby sme sa s nejakými absurditami nedostali, že kedy, kto vlastne, ako téma, lebo však pätnásteho, magický dátum, to už bude, 15. 10. o desiatej.
Čiže ten návrh, teda budem zmierlivý a veriť, že pán minister vnútra nie celkom vie, že teda má možnosť začať, čiže verím, že sa niekto ešte pridá, že budeme mať chuť mu to povedať, že je čas.
A procedurálny návrh teda bude v tom, že odloženie hlasovania. Vážení kolegovia, naozaj vás chcem, myslím, že to nie je, preboha, tak veľa, hej, že odložiť hlasovanie o tomto zákone a o tom predchádzajúcom na štvrtok o 11.00 hod. Máme čas, máme čas si to nechať prejsť hlavou, že čo s tým. To není až tak veľa. Čiže očakávam naozaj, že už keď v tomto nie, ja už neviem potom, v čom má zmysel vôbec tu vystúpiť a niečo povedať. Apelovať na niekoho, snažiť sa, nejakú energiu vydať, hej, hovoriť, že čo má zmysel, nemá zmysel, aby sme si nezobrali tie posledné ilúzie, čo ešte tu v nejakom človeku sú, že proste, že niečo má zmysel. Toto má zmysel.
Ďakujem pekne.