8. schôdza

Ďakujem pekne. To, že sa ten môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh nedostal do poslaneckých lavíc, priznám sa, že to je asi v podstate chyba organizačného odboru. Ja som to odovzdal už pred niekoľkými hodinami. To, že to tu nedodali, neviem, čo sa stalo, priznám sa, že to je skôr otázka na organizačný odbor. Zároveň som ho aj predniesol.
Čo chcem, ale teda, čo potrebujem povedať. No to, že je to teraz o trištvrte na sedem, ja za to nemôžem, že to takto nejako vyšlo v tej rozprave, že tento bod programu, teda tlač č. 169 prišla na rad až teraz. Keby že príde zajtra na obed, tak zajtra na obed s tým istým vystúpim. A jednoducho to nesúvisí s tým, že by to išlo večer. Jednoducho, ja by som vystúpil s tým aj zajtra na obed alebo o druhej alebo o tretej.
Čo sa týka, k vašej výtke vo vzťahu k tomu, že niečo predkladám teda. Poviem to takto, bol otvorený Trestný zákon, myslím si, pokiaľ ide o návrh, ktorý nepohorší ani štátu, ani občanom ako takým, podľa môjho názoru som, alebo myslím si, že je jedno, či to predložím teraz alebo by sa to predkladalo o pol roka neskôr. Ja som toho názoru, že keď niečo je dobré a môže pomôcť aj občanom, aj štátu, tak netreba s tým čakať a treba to predložiť.
Čiže v podstate ten Trestný zákon ako taký bol otvorený, využil som možnosť mojej poslaneckej iniciatívy a predložil som spolu s ostatnými kolegami Annou Vittekovú a Danielom Duchoňom tento návrh. Je to na poslaneckom klube SDKÚ teda, či sa stotožní, alebo sa nestotožní, samozrejme je to na vás.
Ja osobne teda si dovolím požiadať mojich kolegov z môjho poslaneckého klubu o podporu a aj ostatných, samozrejme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja len niekoľko slov, samozrejme vecne. Jedná sa skutočne o otázku, ktorá sa týka boja proti daňovým podvodom. Nevyjadrujem sa procedurálne, neprislúcha mi to, ale ide o to, že skutočne je to návrh, ktorý je dnes na stole preto, že je tu novela týkajúca sa, z leta, týkajúca sa daňových podvodov a ide o to, aby sa čo najviac zefektívnil tento boj. A myslím si, že tento konkrétny prvok má zmysel. Takže chcem vás požiadať o podporu, samozrejme.
Ďakujem pekne.

Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, pani predsedajúca, aby som predniesol v druhom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona spresňuje pôsobnosť orgánov konajúcich v mene štátu, zavádza právnu úpravu náležitostí žiadostí o predbežné prerokovanie nároku a uplatňovanie trov konania podriaďuje zásade účelnosti vynaložených nákladov.
Právna úprava ďalej definuje nesprávny úradný postup a jeho posudzovanie. Postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ústavy sa nepovažuje za nesprávny úradný postup. Návrh zákona nevylučuje Národnú radu Slovenskej republiky z okruhu zodpovednostných subjektov podľa tohto zákona. Návrh zákona je formalizovaným vyjadrením aktuálneho právneho stavu výslovným vymedzením, že prijímanie zákonov Národnou radou Slovenskej republiky nemôže byť chápané ako nesprávny úradný postup.
Mení sa aj koncept uplatňovania registra náhrady, kde sa navrhuje zohľadňovať formu zavinenia a štátu sa umožňuje upustiť od vymáhania regresnej náhrady. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že návrh zákona v žiadnom prípade neumožní svojvoľné upúšťanie od uplatňovania regresnej náhrady. Podľa vládneho návrhu zákona upustenie od vymáhania regresnej náhrady bude prichádzať do úvahy len v špecifických a zákonom vymedzených prípadoch. Ide o prípady, kedy je vymáhania zjavne nehospodárne a nevymožiteľné, alebo ak škoda nebola spôsobená svojvoľným rozhodnutím, ktorá zjavne nemá oporu v právnom poriadku. Určite sa zhodneme na tom, že ak obvinenému objektívne vznikne nárok na náhradu škodu spôsobenej trestným konaním, nebolo by správne po oslobodzujúcom verdikte trestať vyšetrovateľa za to, že na základe dôvodných podozrením vôbec vzniesol obvinenie. Súčasné znenie zákona nevylučovalo ani takéto absurdné situácie. Návrh zákona sa ďalej týka konaní o žalobách o náhrade škody, pri ktorých majú súdy nejednotný prístup, o čom svedčia aj protichodné súdne rozhodnutia a nepredvídateľné kritériá na určenie výške nemajetkovej ujmy.
Návrh zákona zavádza vzájomnú závislosť medzi odškodňovaním osôb poškodenými násilnými trestnými činmi priznávaným podľa osobitného predpisu na jednej strane a výškou nemajetkovej ujmy priznanej na základe zodpovednosti štátu za výkon verejnej moci na strane druhej. Zavedenie princípu primeranosti k iným formám finančných kompenzácií spolu s ponechaním možnosti prihliadať na osobitosti jednotlivého prípadu umožňuje, aby výška náhrady škoda na jednej strane nevytvárala priestor pre obohacovanie sa, ale na druhej strane umožňovala spravodlivé zadosťučinenie.
Predložený návrh zákona neznižuje ústavný štandard ochrany zaručenej čl. 46 ods. 3 ústavy a návrh zákona zároveň rešpektuje aj súvisiacu rozhodovaciu činnosť súdov Slovenskej republiky a medzinárodných súdnych inštitúcií, pričom mám na mysli napríklad Európsky súd pre ľudské práva.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.
Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 22. augusta 2012.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás informoval o obsahu spoločnej správy k vládnemu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 193.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 12. septembra 2012 č. 181 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Vládny návrh zákona odporúčali schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 9. októbra 2012 č. 102 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením z 11. októbra 2012 č. 36. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú štyri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Sú uvedené v časti IV spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených pod bodom 1, 2, 3 a 4 hlasovať spoločne a tieto schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 193), uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave podľa § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky dňa 16. októbra 2012 č. 113. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Tak mám hovoriť teraz, tak nechcem byť pritom vyrušovaná. Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec.
Vážená pani predsedníčka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, áno, chcem sa vyjadriť k zákonu, ktorý je predmetom tejto debaty. Mám aj predložený, predložím aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý som predložila aj vo výbore, ale ku ktorému sa na výbore pán minister vyjadril v tom zmysle, že ho teraz vidí prvýkrát, takže sa k nemu nevie vyjadriť. Takže ja som tak, ako som avizovala aj na výbore, pripravená ho predložiť teraz a teda dáme šancu tomu, aby sme sa mohli o tom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu porozprávať a prípadne na niektorých bodoch tohto pozmeňujúceho návrhu nájsť zhodu.
Napriek tomu ale ja si dovolím začať trošičku zo širšia a dovolím si vrátiť sa k tomu, čo sa tu stalo. Ja naozaj chcem varovať predtým, aby táto snemovňa skĺzla k tomu, aby sme v druhom čítaní ako pravidlo schvaľovali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré nemajú s meritom predloženého návrhu zákona nič spoločné a idú nad rámec. Pokiaľ horí, inými slovami, pokiaľ sú splnené podmienky rokovacieho poriadku, to znamená, hrozí hospodárska škoda alebo môžu byť ohrozené ľudské práva, tak máme inštitút skráteného legislatívneho konania. Bojujeme s tým každé volebné obdobie a ja rozumiem aj tomu, že vždy sa objaví argument, že každá vláda to robila.
Ja za seba chcem ale povedať, že v tejto téme mám absolútne čisté svedomie, vždy, či už ako poslankyňa alebo ministerka, som proti tejto praktike bojovala, bojovala som proti nej na vláde, aj tu v poslaneckých laviciach, pretože máme tú skúsenosť, že spravidla tieto narýchlo predložené pozmeňovacie a doplňujúce návrhy nikto si riadne neprečíta, pretože ani nemá čas, a mnohokrát práve z nich potom vzniká legislatívny chaos. O to viac ma to mrzí, keď sa to deje pri zákonoch, ktoré predkladá minister spravodlivosti, teda tá osoba, ktorá na vláde z pozície predsedu Legislatívnej rady vlády je garantom čistoty legislatívneho procesu. Ten legislatívny proces proste má svoj význam. Pri najlepšej vôli napísaný paragraf, pri najlepšej vôli napísaný paragraf, keď si ho prečíta niekto iný, tak v ňom môže nájsť chybu. A preto to považujem za dôležité.
Musím upozorniť na to, že aj vláda má vo svojom programovom vyhlásení vlády zámer zlepšiť kultúru legislatívneho procesu, dbať na to, aby sa nezneužívali skrátené legislatívne konania. Nie, nekončí táto kompetencia ministrov ani pred bránami parlamentu, pretože minister ako predkladateľ za vládu má právo vyjadriť nesúhlas, respektíve my o tých pozmeňovacích návrhoch môžeme hlasovať iba vtedy, keď minister vyjadrí svoj súhlas s takýmto pozmeňovacím návrhom. A nech je akokoľvek vecne správny, podľa mojej mienky v tomto prípade je rozhodujúce a dôležité aj to, aby čistota legislatívneho procesu bola naplnená. A to je jedno, či ide o daňové úniky alebo čokoľvek iné. Cítila som potrebu sa k tomu vyjadriť, pretože to považujem, považujem naozaj za dôležité.
Vrátim sa k samotnému zákonu o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov. Ja som sa k tomuto návrhu zákona vyjadrila už v prvom čítaní. Už v prvom čítaní som vyjadrila potešenie z toho, že tento zákon, tak ako bol predložený do parlamentu, oproti predlohe, ktorá bola predložená do pripomienkového konania, doznal určitých zmien. A veci alebo ustanovenia, ktoré smerovali k tomu, aby sa na jednej strane skomplikovalo alebo zdražilo a spravilo zložitejším domáhať sa zodpovednosti za škodu a na druhej strane, aby to mal naopak štát trošičku jednoduchšie, sa upravili do podoby, že myslím si, že o tomto návrhu zákona možno s čistým svedomím diskutovať.
Ja som v prvom čítaní avizovala, že sa chcem v druhom čítaní venovať niekoľkým okruhom problémov. A boli to okruhy, ktoré sa týkali náležitosti žiadostí, bol to okruh, ktorý sa týkal uplatňovania regresného nároku voči tomu, kto škodu spôsobil, bol to okruh domáhania sa, alebo podmienok, za ktorých je možné domáhať sa náhrady škody pri nesprávnom úradnom postupe súdu spočívajúcom v nečinnosti. A práve k týmto bodom som aj pripravila pozmeňovací návrh, ktorý bol predložený aj na výbore, ktorý predložím opakovane, a kde potom poprosím, aby sa pán minister vyjadril k jednotlivým bodom tohto pozmeňovacieho návrhu.
Udrela 19.00 hodina, ja budem pokračovať zajtra.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, milí kolegovia, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som vám uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení zákon č. 455/2004 Z. z. o zriadení Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach a zriadení Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 144/2008 Z. z.
Návrh zákona, ktorý predkladáme, resp. novely zákona predkladáme v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, ktorá jasne deklarovala podporu skvalitňovania prípravy absolventov našich vysokých škôl, našich univerzít. Zároveň, a to podotýkam, je prvým krokom na ceste k novému vysokoškolskému zákonu, ktorý bude pripravený v tomto volebnom období a ktorému už teraz predchádza vyhodnotenie stavu našich vysokých škôl podľa prijatej koncepcie z roku 2000 do roku 2010 a prípravy novej koncepcie rozvoja nášho vysokého školstva do roku 2020, na ktorom sa podieľajú a budú podieľať zástupcovia jednotlivých významných inštitúcií, ako je rektorská konferencia, rada vysokých škôl, ale oslovujeme aj zástupcov rady dekanov, aj keď nie je v zákone uvedená. A, prirodzene, veľmi dôležitú úlohu tam budú zohrávať aj zástupcovia študentskej rady vysokých škôl a ďalších inštitúcií, ktoré majú čo povedať pri príprave nového moderného zákona, ktorý by mal skutočne z veľkej časti akceptovať tie princípy, ktoré poznáme vo vyspelých štátoch Európskej únie a ktoré vychádzajú, samozrejme, aj z Bolonského dohovoru.
Zmeny, ktoré táto novela zákona o vysokých školách prináša, sa dotýkajú takmer všetkých častí zákona, ktoré bezprostredne vplývajú na kvalitu vysokoškolského vzdelávania. Z týchto oblastí mi dovoľte spomenúť tri hlavné: ide o oblasť personálnu, oblasť organizácie štúdia a oblasť riadenia kvality našich vysokých škôl.
V oblasti organizácie štúdia ide o predĺženie štandardnej dĺžky štúdia v externej forme o jeden rok. Toto opatrenie súvisí s novým prístupom k externej forme štúdia, ktorého princípom je, aby bez ohľadu na formu štúdia bolo študentovi poskytnuté rovnaké vzdelanie v rovnakom rozsahu.
Predosielam alebo hovorím, že v rámci nového vysokoškolského zákona je cieľom prejsť na európsky bežný model part-time, full-time štúdia, teda na systém, ktorý nemá externé štúdium upravené tak, ako je to tomu u nás v našich podmienkach.
Ako prvý krok k takémuto systému sa v rámci novely znižuje počet kreditov, ktoré by mal študent v externej forme štandardne získať v jednom akademickom roku, a teda sa pristupuje k rozloženiu štúdia pri menšej ročnej záťaži na dlhšie časové obdobie. Súvisí to so skutočnosťou, že pri externom štúdiu nie je vhodné vyžadovať od študentov rovnaký ročný rozsah kreditov, ako pri študentoch v dennej forme štúdia. A ak sa to deje, a často sa to deje, tak sú často tieto kredity udeľované len formálne. Rozložením súčasného externého štúdia na dlhší čas možno očakávať, že študenti v dennej aj v externej forme štúdia získajú rovnaké predpísané výsledky vzdelávania.
V tejto súvislosti, dámy a páni, pripomínam, že predĺženie štúdia podľa návrhu nebude znamenať vyššie náklady študenta na školné. Navrhuje sa ročné školné prostredníctvom koeficientu znížiť tak, aby celková suma školného počas štandardnej dĺžky štúdia ostávala zachovaná aj pri jej navrhovanom predĺžení. Zároveň zdôrazňujem, že v súlade so zásadami kreditového systému bude mať študent zo zákona naďalej možnosť zvoliť si tempo štúdia, čo znamená, že zákon umožní pri rýchlejšom tempe štúdia a kvalitnom získavaní - opakujem: kvalitnom získavaní kreditov - štúdium štvorročného externého študijného programu absolvovať aj počas troch rokov.
V podstate tento systém je v Európe zavedený práve v tom systéme part-time studies, že si môže študent rozložiť štúdium na dlhšiu dobu, pretože štúdium z externej formy popri zamestnaní, keď niekto si zvyšuje kvalifikáciu, vyžaduje, prirodzene, ten priestor, aby sa mohol na absolvovanie jednotlivých kreditov kvalitne pripraviť.
V súvislosti s organizáciou štúdia novela zavádza rozdelenie bakalárskeho štúdia na študijné programy orientované profesijne a študijné programy orientované akademicky. Toto opatrenie sleduje cieľ programového vyhlásenia vlády na plnohodnotné uznávanie vysokoškolského vzdelania prvého stupňa praxou. K tomu, samozrejme, budú pokračovať aj ďalšie opatrenia v spolupráci s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. Návrh umožňuje Akreditačnej komisii navrhnúť osobitné kritéria pre akreditáciu jednotlivých typov týchto študijných programov.
V oblasti personálnej ide o obmedzenie, používa sa taký pejoratívny názov - lietajúcich profesorov - ktorých máme na Slovensku nie veľa, ale máme. Ak sa má učiteľ v potrebnom rozsahu venovať pedagogickej a výskumnej činnosti, je neudržateľné, aby niektorí - opakujem - niektorí vysokoškolskí učitelia kazili meno ďalším vysokoškolským pedagógom, ktorí zodpovedne pracujú a mali niekoľko plných - hovorím - niekoľko, 3, niekedy až 4, plných úväzkov na vysokých školách, opakujem, na vysokých školách. Návrh akceptuje slobodnú voľbu povolania, keď sa vysokoškolskému učiteľovi nebráni výkon jeho povolania, len sa v rozumnej miere obmedzuje rozsah jeho činnosti na akademickej pôde a tie zmeny, ktoré sa ešte vyrokovali, budú predložené aj v rámci druhého čítania na pôde nášho parlamentu či už vo výbore, alebo priamo v pléne Národnej rady, kde sa našiel, hovorím otvorene, konsenzus, aby sa posilnili na jednej strane právomoci rektora a akademického, akademického zboru na jednotlivých vysokých školách s väzbou na materskú školu, a na druhej strane, aby sa čo najviac obmedzila takáto činnosť, ktorá nerobí dobré meno vysokoškolským pedagógom a, samozrejme, nevytvára tie najlepšie podmienky, aby sa vysokoškolský učiteľ venoval poctivo každodenne svojim študentom, nielen na prednáškach, ale aj pri príprave bakalárskych, magisterských alebo to aj vo vyššej forme potom doktorandských prác, pretože stále som presvedčený o tom, že aká je práca našich mladých ľudí, tam musí predovšetkým odrážať nielen kvalitu a schopnosti mladého človeka, ale aj jeho školiteľa, jeho učiteľa a, samozrejme, aj jednotlivých oponentov, ktorí posudzujú takéto práce.
Zároveň návrh novely učiteľovi nebráni v ďalšom zamestnávaní mimo akademickej pôdy, napr. v rámci ústavov Slovenskej akadémii vied. Viete, že sa mi nikdy nepodarilo ani ako podpredsedovi Akadémie vied dosiahnuť s vysokoškolskou obcou dohodu, aby bola výraznejšia obmena, to znamená, pán profesor, pán docent Fronc si pamätá, aby sa vytvoril tzv. sabbatical leave, to znamená, aby tí, ktorí sa pripravujú na habilitačné alebo inauguračné konanie, odišli do akadémie na konkrétne ústavy a mali celý rok tvrdej práce, ako to je v iných štátoch, pripraviť sa, kvalitnú prácu a ten najlepší z najlepších, pretože máme tie kritéria cez ARU, už aj v rámci Slovenskej akadémie vied zhodnotené, ktoré prinášajú nové výsledky v rámci vedeckého poznania, vedecké výskumy, aby išli za ten rok prednášať na konkrétnu vysokú školu. Potom volajú študenti, žiaľ zatiaľ tá situácia takáto nie je, i keď musím povedať, že sa čoraz viacej pracoviská Slovenskej akadémie vied a jednotlivých fakúlt, jednotlivých študijných odborov, jednotlivých tímov a, samozrejme, aj samotných univerzít čoraz viacej zbližujú. Ja to považujem za veľmi potrebné a v zmysle aj budúcnosti nášho vysokého školstva za veľmi dôležité a oživujúce. Samozrejme, netýka sa to len spolupráce s ústavmi Slovenskej akadémie vied, ale aj nemocníc, klinickej praxe, právnej praxe, pracovísk pracovania v rámci napríklad IT firiem, alebo v rámci rôzneho priemyselného výskumu v spolupráci s rôznymi privátnymi firmami, keď sa predovšetkým orientujeme na vedu, vedecký výskum, vývoj a inovácie.
Samozrejme, týmto pádom chceme výraznejšie podporiť, aby to pravidlo, ktoré je pre mňa dôležité, že univerzitný profesor musí byť dobrý vedec. Univerzitný profesor musí robiť vedu, nemôže skončiť veda tým, že on ukončí nejakú prácu inauguračnú a potom už nič s vedou nerobí, aby si vytváral vedeckú školu, aby vedecky pracoval a pre tú vedu a pre ten vedecký výskum v niektorých disciplínach v iných hodinových sadzbách, v niektorých disciplínach celodenne, napr. v rámci experimentov, týždenne, mesačne, tvrdej práce v laboratórií, aby mohol v podstate v tejto oblasti dosahovať tiež kvalitné výsledky.
Ďalšia oblasť sa týka, ešte, pardon, jedna poznámka, aby som nezabudol, zámerom zákona alebo novely zákona je v tejto oblasti prostredníctvom istého hľadania toho obmedzenia, toho racionálneho obmedzenia, toho putovania za študentmi na rôznych školách, čo ja nebránim, aby chodili prednášať, mali výberové prednášky, aby to boli prednášky, ktoré sú povedzme blokové a tak ďalej a tak ďalej, ale ide predovšetkým o tie 100-percentné úväzky, zámerom zákona v tejto oblasti, prostredníctvom obmedzenia rozsahu pracovnoprávnych vzťahov na akademickej pôde zintenzívniť prácu, teda pre materskú vysokú školu, a teda zlepšiť kvalitu poskytovaného vysokoškolského vzdelávania, ale aj výskumnú činnosť vysokých škôl. Som rád, že beží už nám systém informačný a že vieme veľmi rýchlo zistiť aj pri hodnoteniach a nielen my, ale aj cez Akreditačnú komisiu a každý jeden si to môže overiť, že nie je možné v budúcnosti vykazovať jednu a tú istú prácu na troch vysokých školách - čo sa stávalo - ale vďaka tomu, že už je ten informačný systém k dispozícii, tak tá práca, ktorá sa robí na materskom pracovisku, je materské, prácou materského pracoviska a nie je možné ju vykazovať na ďalších školách ako v podstate hodnotenia konkrétneho odboru študijného, kde konkrétny profesor, docent alebo ďalší pedagóg pôsobí povedzme v rámci výberových prednášok, alebo, respektíve ako doteraz, často aj v niektorých prípadoch na 100-percentnom úväzku.
V oblasti riadenia kvality ide o zavedenie vnútorného systému zabezpečenia kvality, i keď o také formálne slovo, také klišé, ktoré tu o tom hovorím, ale je to o tom, ktorý bude vysoká škola tú kvalitu vypracovávať vo forme vnútorného predpisu na základe noriem a smerníc na zabezpečenie kvality v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania, ktoré v rámci Bolonského procesu vypracovala Európska sieť na zabezpečenie kvality vo vysokom školstve. Implementácia vnútorného systému sa má stať v rámci komplexnej akreditácie činnosti vysokej školy rozhodujúcim pre existenciu a zaradenie vysokej školy, fakulty alebo študijného odboru.
(Obsluha priniesla pohár vody. Reakcia vystupujúceho: "Ďakujem veľmi pekne.")
V súlade s programovým vyhlásením vlády novela upravuje ďalší rozvoj informatizácie spoločnosti zavedením verejne prístupných registrov. Okrem toho, kvalitu novela zákona podporuje aj účinnosťou a účinnou kontrolou verejnosti prostredníctvom zverejňovania informácii o habilitačnom a inauguračnom konaní, o akreditáciách, ako aj kontrolou dodržiavania jednotlivých habilitačných a inauguračných kritérií prostredníctvom Akreditačnej komisie, spolu so zavedením sankčných nástrojov. Cieľom je, aby vysoké školy pristupovali k vymenovávaniu docentov a profesorov zodpovednejšie ako doteraz. Ale tým naozajstným cieľom je prejsť v rámci nového vysokoškolského zákona na konkurzné pokračovanie, to znamená obsadzovanie profesorských miest na našich vysokých školách prostredníctvom konkurzu, tak ako to poznáme, na istú dobu konkrétnu, na vyhlasovanie miest jednotlivých vysokých škôl, tak ako to poznáme vo vyspelých štátoch nielen Európy, ale aj sveta.
Novela zákona napokon reaguje aj na podnety z praxe, ako súčasný zákon niektoré situácie nerieši, prípadne, ak súčasné riešenie niektorých situácii je príliš rigidné. Ide najmä o ustanovenie týkajúce sa orgánov vysokých škôl. Návrh zákona zohľadňuje tendencie európskeho vysokoškolského priestoru, ktoré kladú väčší dôraz na zodpovednosť, opakujem znovu, zodpovednosť vysokých škôl za svoje konanie a preto podrobnosti niektorých úprav ponecháva, a hovorím celkom slobodne, na vnútorné predpisy konkrétnej vysokej školy. Vysoká škola, jej vedenie, akademický senát a ďalší predstavitelia akademickej obce vysokej školy, musí niesť zodpovednosť za kvalitu svojej školy a ak škola klesá v tej svojej kvalite, tak, samozrejme, musí niesť aj vedenie tej školy zodpovednosť za to, že tá škola prechádza alebo študijné odbory, alebo fakulty prechádzajú do inej formy, nižšej formy ohodnotenia. Aj na tomto veľmi aktívne pracujeme a na mnohé návrhy, ktoré boli rozpracované na ministerstve, nadväzujeme. Čo je pozitívne, ja nezavrhujem a, samozrejme, aj takýmto spôsobom chceme veci meniť k lepšiemu.
Chcel by som tiež pripomenúť, že do budúcnosti, a to čakám, samozrejme, spoluprácu, v budúcnosti garantovania jednotlivých študijných odborov bude tá zmena v novom vysokoškolskom zákone orientovaná na tím odborníkov, kolektív odborníkov, nie na jednu osobu a možno, že aj týmto spôsobom sa na Slovensku, a ja pevne verím, stabilizuje situácia, naozaj, skutočne aj v tejto oblasti sa zabezpečí kvalitné vzdelávanie na jednotlivých študijných odboroch, ktoré, mnohé z nich majú dobrú európsku úroveň a sú dobre hodnotené aj z hľadiska medzinárodných kritérií, ale, samozrejme, chceme, aby bolo čoraz viacej takýchto odborov na Slovensku, ktorí budú vychovávať mladú generáciu na našich vysokých školách tak, aby bola úspešná vo svojom praktickom živote.
Napokon článkom II. novela reaguje na závery komplexnej akreditácie činnosti ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika (Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika - pozn. red.), preto to predkladáme aj spolu s ministrom obrany, a navrhuje sa zmena jej začlenenia medzi tzv. nezačlenené vysoké školy, nakoľko v rámci komplexnej akreditácie činnosti nesplnila kritéria na začlenenie medzi univerzitné vysoké školy.
Vážené dámy, vážení páni, milí kolegovia, priatelia, verím, že tento zákon napomôže alebo novela zákona napomôže zvýšeniu kvality vysokoškolského vzdelávania na Slovensku a bude dobrým krokom, čo je veľmi dôležité, dôležitým východiskom k novému vysokoškolskému zákonu, po ktorom volá nielen verejnosť, ale predovšetkým tí, ktorí chodia na naše vysoké školy, naši mladí ľudia, mladá generácia, ktorá sa chce vzdelávať v kvalitnejších, lepších podmienkach a, prirodzene, s väzbou nielen na vzdelávací cyklus, ale s väzbou aj na vedecký výskum, aby boli postupne do tejto oblasti čoraz viacej mladí ľudia zapájaní.
Ďakujem vám za pozornosť a verím, že návrh novely zákona podporíte a posuniete do druhého čítania v Národnej rade Slovenskej republiky. Ešte raz veľká vďaka.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ctené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som vystúpil ako spravodajca k vládnemu návrhu zákona o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 455/2004 o zriadení Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 144/2008 Z. z., tlač 223.
Dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k tejto tlači č. 223 ako určený spravodajca Výborom Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, ktorý ma určil ako spravodajcu uznesením č. 38 z 12. októbra 2012, a týmto podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady. Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 207 z 24. septembra 2012 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorsky výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Ďalej konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby Národná rada po rozprave o návrhu zákona sa uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V prípade, ak Národná rada rozhodne o prerokovaní zákona v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, v súlade s návrhom predsedu Národnej rady odporúčam, prideliť návrh zákona na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre ľudské práva, národnostné menšiny a výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport s tým, že výbory ktorým bol návrh zákona pridelený ho prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som. Poprosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dovoľte mi len jednu opravu, že som predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, v školskom výbore som radovým členom. Predsedom je pán kolega Mamojka, ktorý, predpokladám, že tiež asi bude chcieť sa k tomuto návrhu vysloviť.
Takže dovoľte mi vystúpiť v prvom čítaní k tejto novele vysokoškolského zákona z dielne pána ministra Čaploviča. Ako som pred sekundou spomenul, som predsedom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií a tento výbor administruje zákon o, ústavný zákon o konflikte záujmov a tento zákon obsahuje pomerne všeobecne formulovaný článok 6 ods. 1, ktorý hovorí, že verejný funkcionár, ktorý sa zúčastňuje na rokovaní o veci, na ktorej má osobný záujem, je povinný oznámiť svoj osobný záujem o veci predtým, ako na rokovaní vystúpi. Ústavný zákon je aj v tomto ako v mnohých iných veciach pomerne nešťastne formulovaný, lebo pri jeho doslovnej interpretácii, keď napríklad budeme rokovať o prídavkoch na deti, tak každý z nás, kto ich tu poberá, by to mal oznámiť, než bude o tom hovoriť, takisto každý, kto napríklad platí dane, by pri dani z príjmov mal o tom hovoriť. Takže z toho dôvodu ako dlhoročný pedagóg vysokoškolský si dovolím aj ja uviesť, že mám osobný záujem na tomto návrhu zákona. A ten osobný záujem je teda aj záujem na kvalitnej a funkčnej sústave vysokých škôl. Takže týmto som vybavil formality a dovoľte mi pristúpiť k samotnému meritu veci.
Na tejto schôdzi pán minister predkladá dva návrhy zákonov, ktoré sa týkajú rezortu školstva a rezortu aj vysokého školstva alebo z podrezortu. Je to tento zákon o vysokých školách a je to aj zákon o fonde na podporu vzdelávania, o ktorom budeme rokovať hneď po skončení rozpravy. A z týchto dvoch zákonov, ale aj napríklad z noviel školských zákonov z minulej schôdze sa už dá odsledovať smer, ktorým sa nový pán minister pri správaní školstva vybral. A keďže tento smer sa prejavuje aj v novele, ktorú máme dnes na stole, dovoľte mi, možno najprv všeobecnejšie vysvetliť v čom podľa mňa je problém tohto prístupu a potom to, samozrejme, ilustrovať aj na prípade tejto konkrétnej novely, o ktorej rokujeme.
Musím povedať, že činnosť pána ministra pri všetkej úcte k jeho osobe a k jeho skúsenostiam zatiaľ vo mne vyvoláva snáď najväčšie rozpaky z druhej vlády Roberta Fica. Nie z dôvodu spochybnenia jeho, ako som už povedal, doterajšej akademickej skúsenosti alebo osobnosti, ale pán minister načrel do veľmi veľkého kľúčového rezortu aj na jeho autoritu, slovu ani odvahu biť sa za svoj rezort sa,, žiaľ, nemôžu spoľahnúť ani učitelia, ani študenti, ani rodičia, uvidíme to aj v tomto návrhu zákona. Pán minister odovzdal peniaze školstva obciam na minulej schôdzi za nášho hlasného kriku, ktorý ale, bohužiaľ, nebol nič platný. Na tejto schôdzi v rámci zákona o opatreniach v štátnej správe chce pán minister odovzdať regionálne školstvo rezortu vnútra vrátane časti rozpočtu. Pán minister vo vzťahu k učiteľom nielenže nesplnil to, čo im do očí sľúbil, to je vyššie zastúpenie v školských radách, ale návrh, ktorý sa za jeho sľub plnil, ktorý tento jeho sľub plnil, zhodil zo stola. Pri vyjednávaní o platoch sa skrýva za ministra Kažimíra a premiéra Fica, presviedča učiteľov, že 5 % je vlastne 10 %.
Dovoľte mi v tejto súvislosti zároveň naviazať už na túto novelu samotnú. Priznám sa, že som ani nestihol spočítať, koľkokrát pán minister vyslovil v súvislosti s predkladanou novelou slovo kvalita. A to je slovo, ku ktorému sa ja budem vracať. treba však povedať, že v rámci tej podpory kvality pán minister predložil školským odborom návrh, v ktorom vysokoškolským učiteľom nezvyšuje platy ani o cent. To znamená, že to je najlepší príspevok ku kvalite vysokého školstva, je, aby vysokoškolskí učitelia zostávali rovnako nedoplatení, ako sú, ako sú dodnes. Môžem si to povedať takto s nadhľadom, pretože mám plat poslanca, ale keby som mal plat vysokoškolského učiteľa, myslím, že by som tu s takýmto nadhľadom o tom hovoriť nedokázal. Aj za tých ostatných to tu hovorím. V týchto samotných zákonoch ako uvidíme, sa nedá, bohužiaľ, spoľahnúť na dôraz pána ministra na kvalitu a dovoľte mi povedať, prečo.
Dovoľte mi záverom povedať, prečo som aj trochu osobný pri tomto návrhu zákona. Pri tomto návrhu zákona by som osobne mal byť hrdý a spokojný a som skôr smutný a nespokojný. A ten dôvod, prečo by som mal byť hrdý a spokojný je, že tento návrh zákona aspoň to tak chvíľu vyzeralo, bude jedným z mála dôkazov kontinuity medzi jednotlivými vládami, keďže, tento návrh sme pripravili ešte počas minulého volebného obdobia, ale teda z dôvodu predčasných volieb nebol prerokovaný v Národnej rade a schválený. A pán minister, keď bol vymenovaný, v druhej polovici apríla vyhlásil, že chce na toto nadviazať, chce to prevziať a predložiť do parlamentu. Priznám sa, že to mi dalo veľkú nádej. A naozaj, keď sa pozrieme do tejto novely, tak v množstve konkrétnych technických bodov, dokonca vo veľkom množstve konkrétnych technických bodov je tá novela priamo prevzatá z tej novely, ktorá bola ešte pripravená v minulom období, a to by mal byť ten dôvod, prečo by som mal byť ako spoluautor tej bývalej novely hrdý a spokojný. Problém je však v tom, že tá novela je upravená dvoma spôsobmi, ktoré ju zásadne v mojich očiach zhadzujú. Sú z nej jednak vypustené tie najkľúčovejšie ustanovenia, ktoré mohli naozaj pomôcť, a zároveň sú tam doplnené niektoré veci, ktoré jej účinok a kvalitu výrazne znižujú. Dovoľte mi vysvetliť jedno aj druhé. V tej minulej novele, ktorú pán minister prevzal a upravil, boli dve veci, ktoré mali zásadne zmeniť fungovanie nášho vysokého školstva. A to bola jednak zmena systému akreditácie, jednak zmena systému kariérnej cesty pedagógom.
Základná poučka v pedagogike hovorí, že kvalita školstva je prakticky rovná kvalite pedagógov, ktorí učia, to znamená, že, to, čo sme sa snažili vtedy riešiť, bolo, kto môže učiť, kto môže byť garantom vysokoškolského štúdia a ktoré vysoké školy môžu poskytovať konkrétne vysokoškolské štúdium. Teda cieľom bolo tlačiť na kvalitu individuálnu aj na kvalitu inštitucionálnu. Musím konštatovať, že tieto kľúčové veci pán minister z návrhu vynechal. Poviem len veľmi stručne, keďže to nemáme na programe dňa, ale aby ste vedeli, čo tam naozaj, čo tam naozaj chýba.
Tým prvým návrhom, ktorý vypadol bola snaha zavesiť celú akreditáciu nie na jednotlivca formálneho garanta, ale na kolektív učiteľský, ale čo je možno ešte dôležitejšie, na reálnu kvalitu pedagóga namiesto titulov. Pán minister v dnešnej rozprave povedal, že profesor musí byť najmä vedec. Ale, priznám sa, že musí byť vedcom kontinuálne. V návrhu však vypustil tie ustanovenia, ktoré by napríklad tlačili na to, aby Akreditačná komisia teda hodnotila všetkých pedagógov, ktorí sa zúčastňujú aj z vedeckého hľadiska, aby hodnotila nielen ich formálne tituly, ale hodnotila aj ich skutočnú vedeckú prácu povedzme za posledných šesť alebo desať rokov. V návrhu bolo obsahovaná aj výrazná profesionalizácia činnosti Akreditačnej komisie tým, že by sa zriadila agentúra, ktorá by zabezpečovala jej činnosť. Samozrejme, Akreditačná komisia by si ponechala kľúčové kompetencie. Môžte sa spýtať, prečo je to dôležité, prečo zavádzanie takejto inštitúcie. No, hlavný problém Akreditačnej komisie dneska je aj v tom, že jednoducho nestíha. A tých 21 členov, ktorí tam sú, väčšinou sú to vážené vedecké osobnosti, akademické osobnosti sú však ľudia, ktorí tam majú aj iný život a ktorí nie sú ani platení, ani vybavení na to, aby vykonávali detailnú kontrolu kvality a dodržiavania. Neviem, ako je to teraz, ale pamätám si, že sekretár Akreditačnej komisie máva tradične možno dvoch, možno troch zamestnancov. Ak si myslíme, že takáto inštitúcia dokáže ukontrolovať systém, ktorý má viac ako 12-tisíc pedagógov a viac ako 200-tisíc študentov, tak je to, ako keby ste robili potravinovú inšpekciu s dvoma úradníkmi na ministerstve pôdohospodárstva. To by ste sa potom ešte len divili, čo by sme jedli v tejto krajine. Ale nijak nás neprekvapuje, že pri akreditácii to majú traja úradníci z 21 v podstate neplatenými alebo teda čestnými funkcionármi, alebo partajnými funkcionármi stíhať. Agentúra je taktiež vypustená z návrhu.
Potom sme navrhovali zmeniť zásadne kariérnu cestu a dať väčší dôraz na individuálnu kvalitu pedagógov, ktorí sa zúčastňujú vysokoškolského procesu. Tam v podstate kľúčom bolo to, že dnes, ako vidíme aj na niektorých členoch vlády, a tým nemyslím vás, pán minister, sa profesorom v tejto krajine môže stať takmer ktokoľvek; a doterajšie pokusy rôznych vlád to zmeniť, väčšinou skončili skôr formalistickými kritériami, a to práve preto, že sa pokúšali zavádzať kritériá pre všetkých rovnaké. Poviem príklad. Pán minister Mikolaj zaviedol kritérium, podľa ktorého sa profesorom môže stať vedec až po desiatich, piatich docentskej praxe a docentom sa môže stať po piatich rokoch teda pedagogickej praxe. Čo síce znamená, že keby sa na Slovensku nejakou náhodou zatúlali viacerí géniovia z Harvardu a Oxfordu, tak tu by profesormi byť nemohli, ale nijako to teda nezabránilo ďalšiemu pokračovaniu veľmi, by som povedal, inflácie titulov a rozdávanie akademických titulov veľmi pochybným ľuďom. Jednoducho preto, že pochybnosť akademického výkonu nie je ani tak funkciou veku a praxe, ale integrity a schopností. Ale to pán Mikolaj akosi pri svojom dôraze na päť rokov nepoňal. Takže preto my sme navrhli, aby tieto kritériá, ktoré musí spĺňať každý uchádzač o docentskú a najmä profesorskú pozíciu, boli definované pre každý študijný odbor individuálne, pretože to by umožnilo zaviesť naozaj medzinárodne porovnateľné kritériá. Pretože všetci, čo sa akademickej práci venujeme, vieme, že iné sú kritériá v ekonómii, iné sú v geografii, iné sú v geológii a iné sú napríklad v lesníctve. To znamená, že len individuálne kritériá pre jednotlivé odbory umožnia, aby sme ich mali skutočne náročné. Pretože, ak im stanovujeme jednotne, tak potom kritériá pre ekonómiu sú povedzme z hľadiska počtu publikácií v kvalitných časopisoch, sú smiešne pre fyziku a naopak. Toto je tiež vypustené. A zároveň sme ale chceli na školy prilákať nových, schopných ľudí, a to práve zmenou systému inaugurácie, teda tvorby profesorov nasledovným spôsobom. Dnes, ak môžte byť nositeľom Nobelovej ceny, na Slovensku vám profesorské miesto dať nemôžeme. Nie že by tu ty nositelia sa až tak tlačili, a to z toho dôvodu, že ako som už spomenul, aby ste sa mohli stať profesorom, musíte mať minimálne docentský titul zo slovenskej školy a aj to len dočasne, zároveň, samozrejme, naše vysoké školy, najmä nemajú až taký záujem habilitovať a inaugurovať uchádzačov mimo prostredia tejto vysokej školy. Čo vytvára trošku začarovaný kruh. Nie sú inaugurovaní, habilitovaní, potom nemôžu učiť, teda minimálne na tých podstatných pozíciách, čo zase vedie k tomu, že oni nemajú záujem sa inaugurovať a habilitovať. A ten návrh pôvodný obsahoval veľmi jednoduchú klauzulu, ktorá hovorila, že vysoké školy by mohli na miesto, pracovné miesto profesora prijať aj človeka, ktorý nemá profesorský, docentský titul za jednej podmienky, a to je to, že jeho vedecké výsledky spĺňajú už uvedené náročné kritériá. To znamená, že on by mohol byť profesorom podľa svojej vedy, ale nie je ním zatiaľ. A bolo tam navrhnuté, aby takýto človek mohol byť prijatý na profesorské miesto a aby mohol po piatich, aby mal päť rokov, aby si tu profesúru spravil. Myslím si, že tento návrh bol určený najmä preto, aby, uznám, že zatiaľ možno neveľký, ale predsa len nejaký počet ľudí, ktorí by boli ochotní či už zo zahraničia alebo zo slovenskej praxe, sa vrátiť do akademického sveta a sú kvalitní, aby ich to prilákalo. Osobitne vo vzťahu k tým novým náročným kritériám to malo zároveň slúžiť aj na to, aby naozaj prechádzali ľudia, ktorí sú kvalitní. Poslednou takouto zmenou, ktorá tam bola navrhnutá bolo to, aby členmi Akreditačnej komisie mohli byť len ľudia, ktorí spĺňajú vedecké kritériá na profesorský titul vo svojom odbore, pretože mnohí držitelia titulov dnes na Slovensku by už niekedy aj dnešné a najmä tie budúce náročnejšie kritériá splniť nemuseli a tým by aj sami o sebe podali určité svedectvo.
Nechcem už dlhšie hovoriť o tom, čo malo byť a mohlo byť a čo v tej novele bolo, len chcel som vylustrovať, že teda nejde o vypustenie nejakých triviálnych, technických alebo politických ustanovení. Ide o vypustenie vecí, ktoré naozaj sa snažili ísť po jadre problému slovenského vysokého školstva, ktorým je individuálna inštitucionálna kvalita, kvalita jednotlivcov, ktorí sú na špičkových pozíciách a kvalita inštitúcií, ktoré poskytujú vzdelávanie našim mladým ľuďom. Otázka je, že prečo tieto kľúčové ustanovenia z novely vypadli? Neobstojí argument, že sú príliš komplexné, pretože boli pripravené, boli napísané, boli predmetom pripomienkového konania. To znamená, nezdržali by pána ministra ani o deň. Mnohé z nich sú úzko prepojené s tým, čo ste už v zákone nechali a k tomu sa vrátim, že práve to vypustenie vytvára niektoré problémy a zároveň ťažko hovoriť o tom, že by to tú novelu skomplikovalo, lebo tá novela má 217 novelizačných bodov. Pán minister, chcem sa spýtať, že prečo vy pridáte možno ďalších desiatich-dvadsiatich nejak neuveriteľne skomplikovalo túto novelu a musí počkať na nový zákon, keď ste tam nemali problém dať množstvo iných technických, oveľa menej podstatných vecí. Preto pripravenú novelu ste zobrali, vyhodili ste z nej dôležité veci, ktoré by tlačili na kvalitu a zároveň ste upravovali veci, ktoré nemožno považovať za pozitívne a k tým sa teraz dostanem.
Začnem niečím, čo je veľmi citlivé pre študentov a čo práve ilustruje to, že posunom tejto novely sa dostávame k tomu, že aj možno inak užitočné opatrenia strácajú zmysel, a to je konkrétne predĺženie externého štúdia. Už táto pôvodná novela obsahovala návrh na predĺženie externého štúdia a musím povedať, že v kontexte tej novely som tento návrh podporoval, pretože tá novela tlačila naozaj na to, aby sa nanovo akreditovali študijné odbory, aby vznikla oveľa náročnejšia akreditácia a naozaj v takej situácii bolo pravdepodobné, že toto nové náročnejšie štúdium by externí študenti nemuseli zvládať rovnakou rýchlosťou ako interní a malo význam tlačiť na jeho predĺženie. Aj, keď si dovolím upozorniť, že tá formulácia umožňovala aj kratšiu dĺžku, ak by škola presvedčila Akreditačnú komisiu, že jej študenti to zvládnu. To znamená, že nevynucovalo to ako absolútne pravidlo, ale navrhoval to ako štandardné, to predĺženie. Musím sa však priznať, že v dnešnej podobe novele to napríklad už pre mňa stráca zmysel, hoci som to pôvodne podporoval, a to z toho dôvodu, že ak neskvalitníme naše vysoké školstvo z ponukovej strany, tak samotné predĺženie štúdia, viete to, že ste o dva roky dlhšie na zlej škole vás ničomu nenaučí. Ak ale vy ste boli o dva roky dlhšie v menšej intenzite na škole, ktorá sa naozaj mení k lepšiemu a je na vás náročnejšia, prísnejšia, o tom by malo zmysel diskutovať. Takže to je príklad toho ako vypustenie tých kľúčových ustanovení v mojich očiach znižuje hodnotu alebo dokonca mení aj môj postoj k veciam, ktoré ja inak by som bol ochotný podporiť napriek ich nepopularite.
Ďalší pre mňa najzásadnejší problém z tých nových, z tých zmenených ustanovení je navrhované obmedzenie počtu študentov v jednotlivých študijných odboroch. Osobne sa priznám, že mám celkom pochybnosť o schopnosti ministerstva školstva prísť na to, že kto, čo nemá, má študovať, najmä keď sa pozriem na funkčnosť tejto inštitúcie, ale nechajme to bokom. Povedzme, že vám túto právomoc odklepneme. Otázka je, ako ju budete využívať. No a čo je na tom veľmi zaujímavé, že ministerstvo navrhovalo, navrhuje v novele to, že ak sa rozhodne obmedziť počet študentov v nejakom odbore, napr. v práve, politológii, to sú aspoň tie, ktoré, myslím, pán minister, najčastejšie spomínate, tak ako by ste to urobili, keby ste boli ministrom kolegovia? No myslím, že by ste to urobili tak, že by ste si povedali, že dobre, tak máme tu veľa škôl, ktoré vychovávajú politológov. Myslím si ako minister, že je toho zbytočne veľa. Mám na to právomoc od parlamentu s tým niečo spraviť, no tak urobme si rebríček kvality a ak chcem škrtnúť 10 % alebo obmedziť rast, no tak budem obmedzovať tých, čo sú naspodku tohto rebríčka, všetky tie dedinské školy, ako ich volajú alebo všetky tie školy, ktoré nemajú, ktoré ledva preliezli akreditáciou. Všetky tie školy, ktoré v komplexnej akreditácii končia niekde medzi B mínus - C plus a rôznymi inými podobnými neslávnymi známkami, a, naopak, tým najkvalitnejším, tým našim potenciálnym hardwardom, a keď nie hardwardom, tak povedzme aspoň masarykom, aby sme mali realistické ambície. Tak tým našim masarykom by som asi, naopak, povedal: "Viete, čo? Vy môžte naraz aj o 50 %, ak ste ochotní, lebo vy ste tí najlepší, a chceme, aby naši politológovia a právnici študovali najmä u vás."
Opačnú cestu si však zvolil pán minister, kde hovorí, že všetkým škrtne rovnako. To znamená, že tá najposlednejšia škola, ktorá ledva prelieza, príde o rovnaký nárast študentov ako tá najlepšia škola, ktorá má výsledky, ktorá má Erazma, ktorá jediná vie medzinárodne publikovať. Aby ste si nemysleli, že hovorím teoreticky. Dovolím si napríklad pripomenúť, že keď sme pred pár rokmi analyzovali výsledky profesorov politológie a ekonómie na Slovensku, tak ich bolo viac ako 100 a z tých 100 asi 10 malo medzinárodné výsledky porovnateľné. Zvyšných 90 sa veľmi nechytalo. Pán minister chce rovnako škrtať jedných aj druhých. Aby som použil prístup, ktorý je možno k jeho srdcu bližší pozrieme sa na výsledky trhu práce. Vďaka ministrovi Jurzycovi máme dnes systém, ktorý nám umožňuje pozrieť sa, koľko zarábajú absolventi, teda nemáme k dispozícii len nezamestnanosť absolventov, čo je už dlhodobejší údaj, ale ich platy po skončení školy. A napríklad pri politológii, nebudem tu menovať školy, aby som niekomu robil pozitívnu alebo negatívnu reklamu, ten rozdiel je 300 eur nástupný plat medzi najlepšou a najhoršou katedrou a môžte, samozrejme, tvrdiť, že tá najnižšia je v Košiciach a že tam to nie je chybou ani tak tej školy ako skôr celkového prostredia. Takže pozrime sa len na tri fakulty, ktoré sú v Bratislave a v Trnave, čo asi sa zhodneme, že jeden trh práce, kde to nie je o rôznom prostredí. Takže najvyšší nástupný plat z politológie je 957 eur na jednej bratislavskej vysokej škole verejnej a najnižší je 703 eur. To znamená, že je tam rozdiel 250 eur v nástupnom plate, ale napriek tomu si pán minister si myslí, že najlepšie by bolo škrtnúť všetkých rovnako. Tak je to tam napísané v zákone, môžem vám to aj prečítať. Takže prečítam, dobre? Keďže pán minister spochybňuje, dovoľte, dovoľte mi prečítať dokonca aj dôvodovú správu:
"Prípadné nezvýhodňovanie konkrétnej vysokej školy je zamedzené tým, že obmedzenie sa bude vzťahovať na konkrétny študijný odbor, a to na všetky vysoké školy prijímajúce na štúdium v štúdijných programov v danom študijnom odbore. Ak ministerstvo rozhodne, že v študijnom odbore x možno v nasledujúcom akademickom roku zo štátneho rozpočtu financovať najviac o 5 % viac uchádzačov o štúdium. Tento strop sa nebude týkať všetkých vysokých škôl spolu, ale každej jednej vysokej školy samostatne."
Tak pýtam sa, pán minister, čítanie s porozumením mi celkom išlo, aj keď tu testovali poslancov z PISA-y, tak som dokázal pochopiť to, čo sú tam tie otázky. Predpokladám, že kolegovia, ktorí tu sedia tiež dokážu pochopiť text s porozumením. Ten text je jasný. Vsjo rovno, všetkých sa škrtá rovnako. Ale, aby som nezdržoval, lebo už hovorím skoro 20 minút. Bývalý ruský premiér Viktor Černomyrdin povedal raz vetu, ktorú rád citujem, a ospravedlňujem sa tým kolegom, ktorí to už počuli, ale ona je naozaj tak výstižná v našom geografickom priestore, on povedal: "Chceli sme tu robiť to najlepšie ako, sme vedeli, ale dopadlo to ako vždy".
A pán minister, musím povedať, že táto novela verím, že je výsledkom vašej najúprimnejšej snahy. Nemám dôvod ju spochybniť, ale musím povedať, že tá kombinácia vypustenia kľúčových vecí z toho pôvodného návrhu a pridanie niektorých, ako som spomínal, "a je to" riešení, sú niečím, čo tú novelu v mojich očiach zásadne diskvalifikuje a verím, že ten návrh ešte budeme schopní spolu v druhom čítaní opraviť, že budete mať záujem o konštruktívnu diskusiu, ale ako som povedal na úvod, nie vždy sa vieme na vás spoľahnúť my z rezortu školstva a obávam sa, že ani v tomto to tak nebude. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Beblavý, z vašich úst počuť niečo o nedodržaní sľubov, pri najlepšej snahe neublížiť vám, musím označiť ako nehoráznosť. Vy nie ste tabula rasa v slovenskej politike a tak si pripomeňme trocha faktov. Tesne pred voľbami v roku 2002 vláda v zákone o verejnej službe zakotvila pre učiteľov trinásty a štrnásty plat. Učitelia však z tohto nevideli ani odrobinku, a to pritom bola vtedy iná ekonomická situácia. Ekonomika bola na vzostupe, vlastnili sme vtedy ešte štátne podniky, strategické podniky, takže skutočne nemožno porovnávať toto obdobie so súčasným obdobím a vy ste sa vtedy stali štátnym tajomníkom ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a práve toto ministerstvo malo v gescii zákon o verejnej službe. Ako je možné, že ste sa nebili, aby sa ten status učiteľa zlepšil? Ako je možné, že ste dovolili, aby sa tento zákon rozbil na dva zákony a v zákone č. 553, teda zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov v prácach vo verejnom záujme sa nám 13-ty aj 14-ty plat stratil. Čo ste robili, ako sa vtedy zvyšovali platy učiteľom?
Takže, prosím vás, toto bol vyslovene podvod voči učiteľom a takéhoto podvodu sme sa my nikdy nedopustili. Nikdy sme nehovorili ani v rámci kampane, ani v programovom vyhlásení, niečo také z čoho nás tu obviňujete. A pán minister Čaplovič od samého začiatku s učiteľmi otvorene diskutoval a otvorene diskutuje. Žiadne sľuby, ktoré sa nedajú dodržať, im nedáva. Takže tie vaše poznámky v úvode ste si ozaj mohli odpustiť. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Moja faktická poznámka je skôr taký povzdych, pretože kolega hovoril o tom, že na miesto profesora, aby bolo možné prijať človeka, ktorý je schopný, má predpoklady bez toho, aby mal tituly. No tak ako toto bolo zakotvené v pôvodnom znení zákona z roku 2002 a nemusel mať pedagogickú prax rok, päť alebo podobne. Nič také nebolo. Takisto ako pán minister hovoril k výberu obsadzovania na miesto profesorov a docentov, to takisto v tom zákone bolo. Ale niektoré novely to posunuli o pár krokov späť. Čiže to je len taký povzdych. Ďakujem.