8. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Chcem sa poďakovať obidvom kolegom, teda kolegovi a kolegyni, ktorí vystúpili v rozprave, za podporu, za podanie pozmeňujúceho návrhu a za názor.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predložil túto novelu zákona.
Návrh zákona má za cieľ odstrániť takzvanú nulovú toleranciu alkoholu v cestnej premávke, ak ide o cyklistu vedúceho bicykel bez pomocného motorčeka, a to na základe vedeckých poznatkov o koncentrácii alkoholu v ľudskom organizme, pri ktorej je schopnosť fyzickej osoby byť účastníkom cestnej premávky bez vplyvu na bezpečnosť cestnej premávky, a len minimálne sú ovplyvnené jej psychické, senzorické a motorické funkcie.
Nebudem pri uvádzaní tohto zákona sa opakovať a nebudem hovoriť podrobne o dôvodoch, ktoré nás viedli predložiť túto novelu zákona vzhľadom na to, že som o tom rozprával v prvom čítaní. My sme pozorne od toho prvého čítania sledovali aj vývoj prerokovávania tejto novely v jednotlivých výboroch, rozoberali sme aj stanovisko gestorského výboru, aj vystúpenia poslancov, pána poslanca Bašku a pána poslanca Hambálka, ktorí vystúpili v rozprave pri prerokovávaní v prvom čítaní, a pripravili sme s kolegami, s ktorými predkladáme túto novelu zákona, jeden pozmeňujúci návrh, ktorý by som vám chcel o chvíľu prečítať.
Ide o to, že v súčasnosti platná právna úprava nemá rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov cestnej premávky. Je nulová tolerancia alkoholu v krvi pre vodičov a cyklistov. Chodci, korčuliari a ďalší účastníci cestnej premávky nemajú stanovený limit. My chceme sa venovať naďalej len cyklistom, a preto predkladáme pozmeňujúci návrh, ktorý teraz... (Vystúpenie prerušené predsedajúcou.)

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vám predložil informáciu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Hrnčiara, Lászlóa Solymosa a Bélu Bugára na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 133.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 216 z 21. septembra 2012 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Hrnčiara, Lászlóa Solymosa a Bélu Bugára na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 133, druhé čítanie, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru.
Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť neprijal platné uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej väčšiny výboru podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej väčšiny členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Z celkového počtu trinásť bolo prítomných deväť poslancov. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý rokoval o uvedenom návrhu zákona, súhlasil s návrhom zákona a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami. Pripomienky nebudem čítať, obdržali ste ich v informácii do lavíc.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Hrnčiara, Lászlóa Solymosa a Bélu Bugára na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 133, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto informácie rokoval 15. októbra 2012 o spoločnej správe na svojej 9. schôdzi. Spoločnú správu neschválil, nakoľko výbor neprijal platné uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil ako spoločného spravodajcu informovať Národnú radu Slovenskej republiky o priebehu a výsledku rokovaní výborov podľa § 80 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Skončil som, pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem za slovo. Takže, vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, viem, že nebýva zvykom, aby navrhovatelia dávali pozmeňujúci návrh. Ako som už spomínal, my sme pozorne počúvali aj výhrady, ktoré mali kolegovia zo SMER-u k tomuto zákonu. Aj vzhľadom na to, že som bol účastný na výboroch, tak v podstate najväčší problém aj vo výboroch bol ten, že niektorým poslancom sa zdalo, že pol promile, ktoré navrhujeme povoliť pre cyklistov, je veľa. Niektorí to nazývali, že chceme, aby cyklisti chodili opití na bicykloch, a tak ďalej a tak ďalej. Preto na základe súdnoznaleckej expertízy, ktorú vypracoval Ústav súdneho lekárstva pri Jeséniovej fakulte v Martine, kde sa tvrdí, že 0,3 promile je bežné a človek to môže mať v krvi, aj keď nepožil žiadny alkohol, na základe skonzumovania istého druhu potravín. Aj na základe toho, že kolegovia zo SMER-u vo svojich vystúpeniach hovorili, že aj v stanovisku ministerstva vnútra sa hovorí o tom, že je tichá dohoda o tolerovaní alkoholu v krvi. My tvrdíme, že tichá dohoda dáva priestor aj na korupciu. A tichá dohoda znamená to, že vždy to záleží od individuálneho posúdenia toho-ktorého policajta, ktorý vykonáva túto skúšku, a znevýhodňuje tých slušných ľudí, ktorí si aj priznajú chybu a priznajú sa napríklad, že požili alkohol, vtedy môžu byť sankcionovaní, a tí, čo budú klamať, nie, pretože existuje takzvaná tichá dohoda. My by sme túto tichú dohodu chceli odstrániť, a preto sme pripravili pozmeňujúci návrh, ktorý by som vám chcel teraz prečítať.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Hrnčiara a Lászlóa Solymosa k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Hrnčiara, Lászlóa Solymosa a Bélu Bugára na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
K návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Hrnčiara, Lászlóa Solymosa a Bélu Bugára na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, podávam tento pozmeňujúci návrh:
V čl. I bod 1 v navrhovanom ustanovení § 4 ods. 2 písm. c) a v čl. II v navrhovanom ustanovení § 22 ods. 1 písm. c) sa slová "0,24 miligramu" nahrádzajú slovami "0,14 miligramu" a slová "0,5 gramov" sa nahrádzajú slovami "0,3 gramov".
Odôvodnenie: Navrhuje sa zníženie hranice tolerovaného množstva alkoholu v organizme cyklistu vedúceho bicykel bez pomocného motorčeka tak, že za porušenie povinnosti v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v organizme cyklistu, sa nebude považovať vedenie bicykla bez pomocného motorčeka cyklistom, u ktorého množstvo alkoholu v jeho organizme nepresiahne hodnotu 0,14 mg etanolu na liter vydýchnutého vzduchu pri vyšetrení dychovou skúškou prístrojom alebo 0,3 mg etanolu na kilogram hmotnosti vyšetrovanej osoby pri lekárskom vyšetrení zo vzorky krvi plynovou chromatografiou.
Všeobecne odbornou verejnosťou prijatý a vedecky podložený záver, že koncentrácia alkoholu v ľudskom organizme v hodnote 0,3 g/kg promile, respektíve 0,14 mg/l je maximálna koncentrácia etanolu v krvi, ktorú možno považovať za nevýznamnú, pri ktorej konanie fyzickej osoby s uvedenou koncentráciou nie je etanolom ovplyvnené. Takáto hodnota alkoholu v organizme účastníka cestnej premávky nemá podľa vedeckých poznatkov vplyv na schopnosť fyzickej osoby byť účastníkom cestnej premávky a nemá vplyv na jej psychické, senzorické a motorické funkcie.
Zároveň sa v súlade s uvedeným upravuje aj výnimka zo skutkového vymedzenia priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorého sa dopustí vodič, ak počas vedenia vozidla požije alkohol alebo vedie vozidlo v takom čase po jeho požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia alkohol ešte nachádza v jeho organizme.
Ďakujem, skončil som.

Pani predsedajúca, ďakujem veľmi pekne za slovo. Vo vzťahu k tomuto návrhu, ktorý predložil pán poslanec Hrnčiar, pán poslanec Bugár a pán poslanec Solymos, chcem iba povedať toľko, že aj vo vzťahu k tomuto pozmeňujúcemu návrhu, že plne súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Hrnčiar, že to 0,3 promile, tak ako som to povedal aj v mojom vystúpení pri prvom čítaní, sa môže bežne objaviť v krvi u každého človeka aj na základe iných vonkajších vplyvov, za tým si stojím. Potvrdzujem slová pána poslanca Hrnčiara. Ja osobne som bol na túto tému diskutovať aj na ministerstve vnútra vo vzťahu k podstate, k nejakým možným dôsledkom.
Vzhľadom na to, ako je to ale navrhované, ako ten pozmeňujúci návrh je pripravený, musím skonštatovať, že ak by sme prijali tento pozmeňujúci návrh, ale aj tento návrh zákona ohľadom zmien v cestnej premávke, tak bolo by to diskriminačné voči účastníkom, teda ďalším účastníkom cestnej premávky a voči vodičom. Myslím si, že nie je správne, keď cyklisti by mohli mať 0,3 promile legálne v krvi a vodiči nie. Ak, tak dobre by bolo, aby to bolo nastavené rovnako, nediskriminujúco voči všetkým účastníkom cestnej premávky.
Z toho dôvodu, žiaľbohu, keďže je to takto urobené, že časť cestnej premávky by mohla mať legálne v krvi 0,3 promile, vodiči, šoféri teda by nemohli mať, tak nebudem alebo teda nechcem v podstate, alebo teda nepodporím tento návrh v druhom ani v treťom čítaní z dôvodu, že aby sa zamedzila diskriminácia.
Iné by to bolo, kebyže sa dá 0,3 promile všetkým šoférom ako takým, ale s tým zase nesúhlasia odborníci z ministerstva vnútra. Čiže myslím si, že ešte bude musieť, treba veľmi širokú diskusiu, aby sme odborníkov na ministerstve vnútra presvedčili, že to 0,3, čo je ticho tolerované, v podstate by mohlo byť aj zoficiálnené. Toľko z mojej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, sme v druhom čítaní k novele zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, v ktorej sa navrhuje tolerancia konzumácie určitého množstva alkoholu pre cyklistov. Môj osobný postoj k tomuto návrhu som predniesol už v prvom čítaní a žiadne odborné názory ani diskusné príspevky podľa mňa už nepriniesli dostatočné argumenty, aby presvedčili, alebo ma utvrdili v tom, že alkohol patrí na cesty, i keď iba v malom množstve a pre vybranú skupinu účastníkov v cestnej premávky, ktorou majú byť práve cyklisti.
Teda predkladaný návrh novely zákona o cestnej premávke, tlač 133, upravuje len špecifickú skupinu vodičov nemotorových vozidiel. Avšak vodičom podľa ustanovenia doteraz platného zákona je nielen osoba, ktorá vedie bicykel. Na jednej strane sme boli tvrdí a uzákonili sme, že vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu nad jedno promile je trestným činom a na druhej strane chceme dovoliť určitej skupine konzumáciu alkoholu pred jazdou.
A tu chcem opäť zdôrazniť, že cyklista, vodič motorového vozidla, ako i vodič iného nemotorového vozidla, sú rovnocennými účastníkmi cestnej premávky a platia pre nich rovnako dopravné značky i rovnaké pravidlá a povinnosti účastníkov cestnej premávky. I napriek tomu však chceme ich selektovať. Pýtam sa, prečo? Prečo by mali byť zvýhodnení, teda v úvodzovkách, zvýhodnení cyklisti pred ostatnými vodičmi? Nie som presvedčený o tom, že povolenie alkoholu pre vedenie či už motorového alebo nemotorového vozidla je pre našu spoločnosť a bezpečnosť na cestách tým správnym riešením. Dôvodová správa k navrhovanej novele zákona o cestnej premávke... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán spravodajca, rozprava už bola ukončená, vy máte ako spravodajca zaujať stanovisko, aby sme boli naozaj v rámci rokovacieho poriadku (Potlesk.) korektní ku všetkým. Takže poprosím vás, zaujmite k tomu stanovisko, pretože na vás nemôže potom ani nikto reagovať s faktickými poznámkami.

Hambálek, Augustín, poslanec NR SR
Ďakujem. Ďakujem, pani predsedajúca. Napriek tomu si myslím, že i keď sa znížilo to číslo toho promile alkoholu v krvi, tak si myslím... Nemyslieť! (Reakcia rečníka na hlasy v sále.) Ďakujem. Myslím si, že alkohol skutočne na naše cesty nepatrí.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v druhom čítaní ako navrhovateľovi iba veľmi krátko pripomenúť základné a esenciálne dôvody, prečo skupina navrhovateľov predložila tento návrh zákona, ktorý už bol prerokovaný aj vo výboroch.
Ide teda o zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom, voči ktorému smeruje novela. Usporiadateľ verejného kultúrneho podujatia je v zmysle tohto ustanovenia povinný v zákonom stanovenej a určenej lehote oznámiť príslušnej organizácii kolektívnej správy program podujatia s uvedením názvu diela a mena autora. A ak si teda usporiadateľ túto povinnosť nesplní, predpokladá sa, že na verejnom kultúrnom podujatí budú verejne vykonané iba tie diela, ku ktorým právo na verejné vykonanie spravuje organizácia kolektívnej správy, aj keby sa napríklad vykonávali na tom podujatí umelecké diela, ku ktorým už uplynula doba ochrany. Takže k tomuto smeruje aj pozmeňovací návrh, v rámci ktorého naša skupina poslancov predložila návrh tejto novely do parlamentu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 214 z 21. septembra 2012 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom v znení neskorších predpisov (tlač 132) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporučil schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 39 z 15. októbra 2012 s pripomienkami a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 103 z 9. októbra 2012 odporučil návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Uvedené doplnky sú uvedené v časti IV. Gestorský výbor odporúča všetky tri uvedené zmeny a doplnky schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich návrhov schváliť. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 3 s návrhom schváliť. Zároveň gestorský výbor určil mňa za spoločného spravodajcu výborov a poveruje ma, aby som podal správu o výsledku prerokovania.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 44 zo 16. októbra 2012.
Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo. Myslím, že je pre nás všetkých pomerne príjemné, že máme konečne bod na rokovanie, kde nás veľmi nedelia nejaké stranícke rozdiely, ani ideologické rozdiely, ale skôr snaha hľadať spoločné riešenia v reálnej situácii, ktoré sa vyskytujú. A preto v prvom rade chcem oceniť, že tento návrh bol podaný. Zároveň si však dovolím predniesť aj pozmeňovací návrh, ktorý sa ho bude snažiť nejakým spôsobom vylepšiť, a to nasledovne.
Dnešný zákon, ako asi každý rozsiahlejší zákon, má aj významné nedokonalosti a jednou z nich je práve vzťah medzi ustanoveniami zákona, ktoré ustanovujú výnimky z povinnosti, by som povedal, teda rešpektovať autorské práva, a medzi tým, ako je to potom vykonávané v zákone. Zákon už napríklad dnes obsahuje ustanovenie, že ochrane nepodliehajú tzv. školské diela, to znamená, že to, čo sa deje v rámci školy, je to tam v paragrafe, myslím 30 definované. Len problém je v tom, že toto nie je reflektované následne napríklad v § 81, ktorý ustanovuje kompetencie právnických osôb, ktoré vymáhajú tieto autorské práva, respektíve platby za ne. To znamená, že hoci školské dielo, napríklad nie je dôvod z neho platiť, zákon ustanovuje, že je možné vykonávať aj bez súhlasu a bez náhrady, tak následne, ak školské dielo je verejným kultúrnym predstavením, napríklad preto, že prebieha vo forme besiedky alebo školského predstavenia pre verejnosť, tak vlastne sa na neho vzťahuje povinnosť oznámiť ho vopred, teda v tomto prípade odvolávajúc sa na výnimku, a ak tak neurobí príslušná škola alebo obec alebo ktokoľvek iný, tak vlastne je tam tá automatická prezumpcia viny, na základe ktorej sa už platiť musí. To znamená, vzniká pomerne absurdná situácia, kde škola organizuje školské predstavenie pre verejnosť, ktoré je oslobodené, ale ak to nenahlási dopredu SOZA, tak vlastne SOZA jej môže aj tak vyrubiť podľa cenníka platbu napriek tomu, že od začiatku bolo jasné, že sa za toto platiť nemá.
Samozrejme, môžete argumentovať, že môže sa škola vyhnúť tomu, alebo ktokoľvek, tým, že práve bude takto nahlasovať, respektíve v prípade tejto novely aj v tom posunutom termíne. Len sa mi zdá z hľadiska škôl, najmä malých obcí úplne zbytočne ich zaťažovať touto byrokraciou, ak tak či tak sú oslobodení. Respektíve vyvoláva to situáciu, kde ak to nahlasovať budú, tak majú zbytočnú byrokraciu, a SOZA z toho aj tak nič nedostane. A ak to nahlásiť napríklad zabudnú, pretože sú malí alebo nepoznajú detailne tieto veci, tak vlastne môžu byť v podstate šikanózne vykešovaní, pretože platiť nemali, ale tým, že to nenahlásili vopred, že nemajú platiť, tak platiť musia, čo je podľa mňa absurdná situácia. A osobitne, keďže sme v posledných mesiacoch svedkom toho, že tí, čo zastupujú autorov, najmä už spomínaná SOZA, idú na hranicu, a vidíme, že dokonca aj za hranicu zákona v snahe teda dotlačiť organizácie a osoby platiť aj v situáciách, keď nemusia, nie je ani dôvod mať nejakú veľkú dôveru v to, že by nevyužívali túto možnosť šikanózneho procesu.
Preto navrhujeme, traja poslanci, pani poslankyňa Žitňanská, pán poslanec Viskupič a ja, pozmeňovací návrh k vašej novele. Dúfam, verím, že sa stretne s vašou podporou, aby sa len pripojilo to, že ak ide o verejné školské predstavenie, nie je potrebné nahlasovať dopredu, pretože je aj tak oslobodené.
Dovoľte mi teraz prečítať samotné technické znenie návrhu.
V čl. I sa v § 81 ods. 6 na konci pripája ďalšia veta, ktorá znie:
"Táto povinnosť sa nevzťahuje na usporiadateľa verejného kultúrneho podujatia, ktoré je školským predstavením, vrátane predstavenia, v ktorom účinkujú výlučne žiaci záujmovo-vzdelávacieho zariadenia, alebo podujatím, kde za použitie hudobného diela nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu, ani na usporiadateľa verejného kultúrneho podujatia, ktorý na použitie hudobného diela uzatvoril licenčnú zmluvu vopred s autorom takého diela alebo iným nositeľom práv k takémuto dielu. Žiakom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá sa zúčastňuje výchovno-vzdelávacieho procesu v základnej škole, strednej škole alebo v záujmovo-vzdelávacom zariadení, ktorým sa na účely tohto zákona rozumie školské zariadenie ako aj iná ako základná škola, stredná škola alebo vysoká škola.
Dovolím si na záver povedať, že tento text rieši aj inú nedokonalosť dnešného zákona, že on bol robený pred školskou reformou, ktorá zmenila trošku spôsoby nazývania škôl, a v dnešnom právnom znení napríklad materské školy, ale aj mnohé záujmové činnosti nie sú chránené tou výnimkou podľa školského zákona. A toto by zabezpečilo aj takúto technickú opravu.
Ďakujem veľmi pekne a verím vo vašu podporu.

Ďakujem pekne. Ja by som zareagoval na tento pozmeňovací návrh tým spôsobom, že sa mi zdá byť ako, ako trochu nekoncepčný a zásah, nekoncepčný zásah do autorského zákona v tom zmysle, že treba si uvedomiť, čo je vlastne účelom organizácie kolektívnej správy práv, a je vlastne zastupovať práva autorov pri jednotlivých používaniach diel. Čiže vyberať odmeny, respektíve primerané odmeny alebo náhrady odmien. V tom prípade samozrejme a len v tom prípade, ak autor má na takúto odmenu nárok.
A tu by som povedal, že toto nie je otázka právneho textu alebo otázka paragrafového znenia zákona, alebo právnej úpravy ako takej, ale je to otázka aplikácie zákona. My by sme nemali nahrádzať právnou úpravou to, že sa zákon nesprávne v praxi aplikuje. Treba povedať jednoznačne, že v § 30 je napísané, že "súhlas autora sa nevyžaduje na použitie diela pri bezplatných školských predstaveniach, v ktorých účinkujú výhradne žiaci, študenti alebo učitelia školy, respektíve školského diela pri bezplatnom plnení úloh patriacich do predmetu činnosti školy". Čiže v takomto prípade podľa môjho názoru je len nesprávna aplikácia zákona, keď organizácie kolektívnej správy práv požadujú nahlasovanie takýchto diel, pretože keď za to nevzniká povinnosť zaplatiť autorovi odmenu, tak nemôže vzniknúť ani právo kolektívnej organizácie práv takéto niečo požadovať alebo žiadať nahlasovanie a z toho titulu vyrubovať nejaké prípadné odmeny.
Ďakujem.