8. schôdza

Vážení kolegovia, tí, čo ešte stále ste tu, ešte na začiatok asi zareagujem na pána kolegu Číža tým, že túto tému, ak ste si všimli, tak strana SaS priniesla do parlamentu, snažili sme sa byť čo najviac vecní, vystupovali iba samotní predkladatelia v rozprave, nikto iní. Myslím si, že je tu jeden alebo dva ďalšie poslanecké kluby, ktoré teda vehementne a vo vysokých počtoch sa zúčastňujú a v omnoho dlhšej minutáži tejto diskusie. Kolega Sulík to dokonca tak včera vtipne nazval, že tu OĽaNOvali, takže asi tak. Dobre.
Pre mňa vyspelosť demokracie je meraná mierou tolerancie k menšinám. Jednou z týchto menšín sú aj homosexuálne orientovaní ľudia a výskumy preukazujú, že orientácia vzniká v prvých fázach vývinu plodu a tvorí súčasť osobnosti, takže sa nedá meniť výchovou a žiadnym iným násilným spôsobom. Homosexuálne páry žijú v rovnakých ekonomických podmienkach ako heterosexuálne, preto majú rovnaké citové i ekonomické dôvody pre právnu úpravu svojho vzťahu. Existujúce zmluvy nestačia hlavne preto, lebo tie zmluvy nepokryjú všetky oblasti súkromia a spoločenského života a zmluvy nezaväzujú tretie osoby k ich rešpektovaniu.
Ja iba veľmi stručne rekapitulujem môj včerajší príhovor, určite nebudem hovoriť dlhšie ako 12 minút, takže majte, prosím, so mnou ešte strpenie.
Jedným z hlavných dôvodov, prečo predkladáme tento návrh, je odstrániť diskrimináciu párov na základe iného postavenia v rozpore s čl. 12 ods. 2 ústavy, ktoré chcú spolu tvoriť trvalé partnerstvá dvoch osôb rovnakého pohlavia, pretože ich spolužitie bez formálneho zázemia nepožíva právnu ochranu, ktorú si zaslúžia a ktorú párom rôzneho pohlavia právo priznáva.
Rozhodnutie osôb rovnakého pohlavia žiť v registrovanom partnerstve považujeme za prejav osobnej slobody a rovnosti v súlade s čl. 12 ods. 1 ústavy, čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a s čl. 21 Charty základných práv v rámci Európskej únie. Podľa týchto dokumentov sú všetci ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.
Som presvedčený o tom, že súčasný stav je možné plným právom nazývať diskrimináciou, pretože aj napriek tomu, že páry rovnakého pohlavia nemajú možnosť mať spoločných potomkov, môžu tvoriť rovnako ako páry rôzneho pohlavia plnohodnotné partnerstvo, v ktorom sú si partneri vzájomne oporou, pomáhajú si v chudobe aj v chorobe a vzájomne sa o seba starajú. Na druhej strane párom rôzneho pohlavia umožňujeme uzatvárať manželstvá bez ohľadu na to, či môžu, majú, budú alebo chcú mať potomkov, pretože splodenie alebo výchova dieťaťa nie je podmienkou uzavretia manželstva.
Ja sa v plnej miere stotožňujem s tým, že je želateľné, aby sa rodili deti na Slovensku, rodili sa mladí Slováci, ideálne v kompletných rodinách, kde sú obaja rodičia, otec i mama, avšak berte to tak, že sú tu s nami ľudia, ktorí sa jednoducho narodili s nejakým vlastným stavom, nemôžu za to a sú touto spoločnosťou doteraz odstrakizovaní.
Predkladaný návrh zákona nemôže ohrozovať spolužitie párov rôzneho pohlavia alebo ich ochotu vstupovať do manželského zväzku. Ten argument, že ohrozujeme tradičnú rodinu a ohrozuje manželstvo, je naozaj scestný a dúfam, že je len omylný a jeho autori ho nepoužívajú zámerne, aby nezavádzali. Tento, tento náš návrh, naopak, môže posilniť rodinné väzby a vzájomnú starostlivosť pre páry rovnakého pohlavia aj ich rodinných príslušníkov. V súčasnosti totiž sú osoby rovnakého pohlavia napriek tomu, že žijú v spoločnej domácnosti a tvoria usporiadané spoločenstvo, vnímané slovenským právnym poriadkom ako navzájom cudzie. Práve vďaka prijatiu nami navrhovaného zákona o registrovanom partnerstve sa posilní vzájomná zodpovednosť partnerov a tiež rodinné väzby medzi ich príbuznými. Som za to, aby spoločne s priznaním práv boli stanovené aj určité povinnosti, a tým sa posilnia nielen občianske a ľudské práva týchto ľudí ako jednotlivcov, ale predovšetkým posilní to ich motiváciu zotrvať v dlhodobom partnerstve založenom na vzájomnej láske, úcte, starostlivosti a podpore. To sú hodnoty, ktoré by sme mali v spoločnosti podporovať.
A ja sa zhodnem, Štefan, s tebou, že dlhotrvajúcejší vzťah alebo celoživotný vzťah je pre spoločnosť aj pre nás všetkých lepší ako krátkodobý, takže ja by som navrhoval možno pomôcť týmto ľuďom byť vo vzťahoch, ktoré majú podporu spoločnosti a môžu tým pádom pretrvať dlhšie.
Registrované partnerstvo nebude možné uzavrieť pred dovŕšením 18. roku, nevznikne BSM ani spoločný nájom bytu ako v prípade manželov, ale v bežných občianskych veciach sa budú môcť navzájom zastupovať. Návrh neobsahuje právnu úpravu, ktorá by umožňovala spoločné osvojenie dieťaťa registrovanými partnermi. Aj keď možno dám na zamyslenie, že či je lepšie, ak dieťa vyrastá v rozvrátenej, aj keď spolu žijúcej rodine, kde otec je alkoholik, prípadne násilník, alebo že či by sa dajme tomu dve ženy, nebudem hovoriť dvaja muži, nevedeli postarať o to dieťa lepšie. Je to teória menšieho zla, samozrejme, opäť zdôrazňujem, otec a matka sú veľmi dôležití, nie každý má ten luxus, bohužiaľ, taký je, taký je ten dnešný svet. Veľakrát je veľmi nespravodlivý a krutý a hlavne, hlavne k deťom, ktoré za to nemôžu.
Trošku k medzinárodnému kontextu. Rada Európy sa prvýkrát vyslovila proti diskriminácii homosexuálne orientovaných osôb v rezolúcii a odporúčaní z roku ´81. Európsky parlament v roku ´94 vyzval členské štáty Únie, aby ukončili nerovnaké zaobchádzanie s homosexuálne orientovanými osobami. Dvanásť krajín Európskej únie už určitú formu registrovaného partnerstva pre osoby rovnakého pohlavia zaviedlo, paria sem aj Maďarsko, aj Česká republika z tých okolitých.
Vážení kolegovia, prijatie zákona o registrovaných partnerstvách znamená, že nebudeme robiť z homosexuálnych partnerov ľudí druhej kategórie. Môžme urobiť ďalší krok k tomu, aby sa títo ľudia nemuseli báť priznať sa k svojej orientácii, aby kvôli tomu... (Reakcia z pléna.) Prosím, Pali? (Reakcia z pléna.) Aby neriskovali prácu, aby neriskovali fyzické útoky a opovrhovanie okolia, ktoré sa na Slovensku stále ešte deje. Nestačí len povedať to, že my ich tolerujeme, je to žalostne málo, najmä ak máme moc zmeniť to.
Rád by som vás preto požiadal, aby ste ukázali všetkým týmto ľuďom, ich rodinám a priateľom, že Slovensko už nie je krajina, kde tieto pomyselné hranice ešte stále existujú, že dokážeme žiť jeden vedľa druhého, že ich nemusíme trestať len preto, že nie sú úplne takí istí ako my ostatní, že platí to, čo máme napísané v ústave a vo všetkých ľudskoprávnych dokumentoch, ku ktorým sa Slovensko tak hrdo hlási, že všetci ľudia sú si rovní.
Úplne na záver ešte zacitujem zo stanoviska Vatikánu, zo stanoviska Svätej Stolice z 18. decembra 2008 na pôde OSN, doslova sa v ňom píše: "Svätá Stolica naďalej tvrdí, že odsudzuje každý prejav diskriminácie homosexuálnych osôb."
Spoločnosť sa vyvíja, o právach, o volebnom práve žien sme hovorili, o zrušení otroctva sme hovorili, myslím si, že nebudem už asi žiť o tých 50 rokov, ale keby sme sa pozreli späť o tých 50 rokov, tak niektoré z tých protiargumentov, ktoré tu zaznievali, boli z rovnakého súdka ako argumenty v americkom Kongrese, prečo je dobré, aby otroctvo naďalej bolo, alebo prečo je vo Švajčiarsku tak dobre, že ženy ešte nemôžu voliť. Bohužiaľ, nedožijem sa toho, ale dúfam, že sa dožijem toho, že bude schválený zákon o registrovaných partnerstvách.
Ja si myslím, že Slovensko naozaj v tejto veci je, je a dostalo sa na úplný okraj Európy, a keď sa pozriem na to, že v akej krajine chcem, aby moje deti žili, tak nechcem, aby žili v krajine typu Rusko, v krajine typu Ukrajina, Bielorusko, miesta, kde sú stále problémy s dodržiavaním ľudských práv, sú problémy s vykorisťovaním menšín, dejú sa justičné vraždy, ešte stále únosy. Skôr by som chcel, aby moje dieťa žilo v krajine, ktorá sa podobá na Nemecko, na Švédsko alebo na Veľkú Britániu, alebo na Rakúsko, ktoré máme za rohom a ktoré všetci tak dobre poznáme.
Na záver ešte možno pre poslancov strany SMER, ktorých je tu už síce len pár, buďte takí dobrí, dajte si stretnutie alebo rozhovor s vašou kolegyňou z Európskeho parlamentu s Monikou Flašíkovou-Beňovou a skúste, skúste si, skúste mi vysvetliť možno jedného dňa, kde sa nachádza tá schizofrénia vo vašej strane, že na jednej strane máte naozaj urputnú bojovníčku za ľudské práva, ktorá odvádza fantastickú robotu v Európskom parlamente, na druhej strane vy alibisticky sedíte, nie ste ochotní sa ani len vyjadriť v rozprave k tomuto návrhu zákona. Ja viem, že väčšinový názor vo vašej strane je ten, že by ste to aj podporili, je to SaS-kársky návrh, chápem, že ho nepodporíte. Vyzývam vás k tomu, aby ste viedli vnútrostranícku diskusiu, a sľubujem z tohto miesta, že ak prídete s rozumným návrhom o pol roka, ktorý sa môže a nemusí úplne podobať na náš, tak budem prvý, ktorý zaňho zdvihne ruku, resp. stlačí tlačidlo.
Týmto ďakujem všetkým za pozornosť, 10 minúť 28 sekúnd, pekný večer, pekný víkend.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len, pán kolega, chcem jeden, stačí mi, úplne jeden mi stačí, aj keď síce už mám toho už dosť, že jeden jediný rozumný dôvod, že prečo ste zopakovali to isté čo včera. Ja naozaj nechápem, akože presne toto ste povedali aj včera, dneska ste to zopakovali, že v čom tkvie tá hĺbka toho, aby sme to mali v repríze? Ja neviem, že prečo? Lebo tesne predtým tu pán Číž hovoril, že už mu veľa nechýba a bude v nejakom možno skratovitom konaní, ja som sa zľakol, čiže aby sa niečo neudialo, a vy napriek tomu upozorneniu poviete presne to isté, čo ste povedali včera. Tomu fakt nerozumiem. Ďakujem.

Juro, je mi naozaj ľúto, že úmyselne zavádzaš. Prirovnávaš vašu snahu o zavedenie registrovaných partnerstiev na Slovensku s bojom Martina Luthera Kinga za zrušenie apartheidu alebo za zrovnoprávnenie žien pri otázkach volebného práva. Vieš, ale podstatný rozdiel, a ty si to veľmi dobre uvedomuješ, som o tom presvedčený, je to, že černochom, alebo černosi a ženy boli naozaj diskriminovaní, upierali sme im práva, na ktoré nemohli dosiahnuť, lebo sa niekto rozhodol, že ich nebude môcť mať. Ale ako naozaj nebol dôvod rozlišovať medzi černochom a belochom, naozaj nebol dôvod rozlišovať medzi mužom a ženou, ale máme oprávnený dôvod rozlišovať medzi dvomi homosexuálmi, ktorí chcú vychovávať dieťa, a umožniť im, aby sa odrazu stali manželmi, a medzi mužom a ženou, ktorí sa chcú stať manželmi. Jednoducho homosexuáli, alebo touto vašou snahou chcete dať LGBTI komunite nadpráva. Černosi a ženy bojovali za svoje práva a to je veľký rozdiel.

Ďakujem. Juraj, ja ťa poznám a pokladám ťa za inteligentného človeka, ktorý má možno liberálnejšie názory ako väčšina ľudí, ktorí tu sedia v parlamente, a preto si dovolím vysloviť jednu takú svoju teóriu, keďže ste takýto návrh zákona nepriniesli v období, keď ste sedeli vo vláde. Vaše analytické oddelenie po voľbách vyhodnotilo, že teda ten pokles hlasov je naozaj vysoký, tak ste rýchlo spracovali takýto návrh zákona, alibisticky, aby ste mohli tvrdiť ľuďom tejto orientácie, že veď vtedy sa to nedalo vo vláde preto, lebo, dôvody si nájdete, ale teraz to predkladáme, lebo však sme v opozícii, a keď to neprejde, zvalíme to na poslancov SMER-u. Prepáč mi, mám z toho takýto pocit.
A na margo, v akej krajine by si chcel žiť, vieš, Juraj, ja by som chcel žiť v krajine, kde jeden z členov zákonodarného zboru nenavádza cez najčítanejšie portály deti a mládež na užívanie tvrdých drog.

Najprv, kolega Hlina, ja som jeden z predkladateľov zákona, môj dnešný príhovor bol kondenzátom včerajšieho. Zaznelo tam aj niekoľko nových vecí, mnohí ste ma včera nepočúvali. Ak si bol jedným z tých, čo počúvali, tak ti ďakujem a možnože druhýkrát si vypočuť niektoré myšlienky nie je od veci. Hovoril som desať a pol minúty, ak si len tak z hlavy spomeniem na tvojich kolegov, tak pán Kuffa dneska hovoril minimálne tridsať minút, niekoľko ďalších kolegov hovorilo tiež dlhé desiatky minút. Ja sa snažím byť stručný a vecný vo všetkom, čo poviem.
Igor, to, ako si teraz argumentoval, bola normálne cez kopírak kópia argumentácie predstaviteľa Ku-klux-klanu, keď sa hovorilo o zrovnoprávňovaní černochov. Oni tvrdili, že čo tu riešime vlastne, tie práva majú rovnaké, také ako my. Vieš dobre, že to nie je tak, vieš dobre, že homosexuáli na Slovensku nemajú rovnaké práva ako heterosexuálna majorita.
Andrej, dve veci, jedna bude vecná, druhá bude trošku citová, lebo si sa nezachoval korektne voči môjmu kolegovi. Najprv tá vecná. Tento návrh zákona sme mali v zásuvke v podstate od prvých volieb, takže nie je pravda, že sme narýchlo niečo spichli. To, že sa nám ho nepodarilo dostať do programového vyhlásenia vlády, bola naša nováčikovská daň. Tento návrh naozaj poctivo bol pripravený, my sme ho teraz iba ešte podoťahovali, vylepšili, takže dlho sa na ňom pracovalo. Čo sa týka tej druhej veci, tak jednoducho klameš a som osobne sklamaný, že si takúto podpásovku použil proti môjmu kolegovi a môjmu kamarátovi. Jednoducho klameš, vieš, že to nie je pravda, zavádzaš, on nikoho na nič nenavádzal.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, ja som sa pôvodne k tejto téme nechcela vyjadrovať, ale vzhľadom na to, že sa tuná rozvírila okolo registrovaných partnerstiev takáto rozsiahla diskusia, dovolím si aj ja sa do nej zapojiť.
Hneď na začiatku chcem povedať, že ten môj postoj a vyslovený názor nebude ani tak politický a skôr ako politický, bude poetický. Nebudem hovoriť o registrácii, ale o láske, pretože pre mňa registrácia alebo oficiálne daný sľub v inštitucionálnom svete má význam len vtedy, keď je výrazom skutočnej a pravej lásky. Pre mňa registrácie hodná je iba skutočná a pravá láska.
Láska má naozaj veľa podôb, ale skutočná láska nemá žiadne limity, ani časové, ani priestorové. Nemá žiadne obmedzenia. Je duchovná, má duchovnú podstatu, netrvá na pečiatke, nemá začiatok, nemá ani koniec, je večná, tak ako stvorenie, tak ako zákony stvorenia a odvekej prirodzenosti. Zrelá je tá spoločnosť, ktorá si tieto zákony ctí a podľa nich sa vyvíja, nimi sa aj riadi. Nie z povinnosti alebo z dogmy, ale z túžby po pravde a po skutočnom živote. Skutočná láska nechce nič nasilu, nič nežiada, pôsobí v tichu, v harmónii a pokoji, nevyvíja nátlak, nevyvoláva napätie, strach, ba ani výsmech, neplodí žiadne dogmy a skamenelé prístupy, neodmieta ani neodsudzuje, nespútava, nebojuje, nekalkuluje, naopak, oslobodzuje. Prijíma a chápe odlišnosti, miluje, je veľkorysá, má nekonečné a nevyčerpateľné zásoby. Rozdáva plným priehrštím, prináša radosť a šťastie, nezraňuje, nebolí.
Iba muž a žena splodia detí a to je aj návod návratu k prirodzenosti pestovania šľachetného a vznešeného citu medzi mužom a ženou. Ak nekráčame pravou cestou, hľadajme z bludiska cestu von. Vráťme sa k svojej podstate, poznajme, kým skutočne sme, vráťme sa sami k sebe. Staňme sa pravými ženami, pretože tam, kde sú pravé ženy, spravidla bývajú aj praví muži. Ak tieto prirodzené vzory zlyhali, treba zjednať nápravu a začnime každý od seba. Tam, kde upadá ženstvo, upadá i muž, upadá krajina a s ňou i celé spoločenstvo.
Pre mňa je prebiehajúca rozprava, obsiahla rozprava, dobrým signálom a dobrým znamením, ktorý naznačuje, že vo svete všetkých technických vymožeností a svetských dokonalostí všetci niečo hľadáme. Hovoríme o túžbach človeka, hovoríme o láske. Odhaľujeme tak svoju večnú a prirodzenú túžbu po tom, čo nám najviac chýba, po tom, čo človeka vždy robilo človekom. Je to túžba po úprimnom a čistom cite. Veľmi si prajem, aby cesta za jeho hľadaním a poznaním prebiehala v tolerancii, v mieri a v pokoji.
Ďakujem vám pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážená pani kolegyňa, veľmi sa mi to páčilo a rozmýšľam, ja mám o chvíľu 35 rokov manželstva za sebou, že keď budem oslavovať, tak si vás pozvem, žeby ste mi to povedali spolu s manželkou, lebo bolo to naozaj krásne.
Ale teraz vážne. V súvislosti s vaším vystúpením by som dal do pozornosti kolegom § 12, prečo ja nebudem hlasovať za tento zákon. Možno ste sa chceli aj vy spýtať, že ako je to s výkonom rodičovských práv a povinností partnermi. Ixkrát tu odznelo, že nebude, že nie je tu požiadavka na to, aby mohli si adoptovať alebo osvojiť dieťa. Ale tu si v § 12 odporujete, páni, pretože je tu okrem iného, že po zániku partnerstva smrťou jedného z partnerov môže byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti druhého partnera, a to aj v prípade, že tento partner nie je biologickým rodičom maloletého dieťaťa. A mne sa to nepáči, nepáči sa mi. A nepáči sa mi ani bod 2 toho istého paragrafu, kde by sa dvaja či muži, alebo dve ženy starali o dieťa, kde jeden z nich je biologickým, to sa mi tiež nepáči. Je mi to ľúto, ale jeden z tých dôvodov, prečo ja tento návrh zákona nepodporím, je tento.
A popritom ja nič nemám proti ináč orientovaným ľuďom, naozaj nič. U mňa je človek človekom podľa toho, ako sa správa, ako sa chová, ako žije, a nie, či je takým, alebo onakým.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, ja by som chcel iba doplniť to, čo možno nezaznelo vtedy, keď som bol prihlásený písomne, a to bolo to, že nemám nič proti homosexuálom, rešpektujem ich a myslím si, že aj tie konzervatívne názory z nášho klubu, ktoré sú, nikto z nás necíti nejakú nenávisť voči týmto ľuďom, rešpektujeme ich, chceme, aby neboli diskriminovaní. V prípade, ak by sa cítili niekde diskriminovaní v reálnom živote, veľmi radi im pomôžeme a budeme predkladať rozumné návrhy zákonov, ktoré budú odstraňovať prípadnú diskrimináciu niekde, kde by ich niekto za to, že sú homosexuálmi, bisexuálmi, transvestitami a podobne, chcel diskriminovať.
Na druhej strane, samozrejme, jedným dychom opakujem to, čo som aj povedal vtedy, v žiadnom prípade tento návrh zákona nepodporím, lebo tuná niekto sa chce hrať na niečo, na čo jednoducho nemá právo. Nikto sa na Slovensku, ten, kto nemá schopnosť stať a vytvoriť zdravé prostredie pre vývoj dieťaťa, nemôže hrať na kandidáta na vstup do manželského zväzku. Takíto kandidáti na Slovensku sú a dúfam, že dlhé roky a storočia zostanú iba muž a žena.
Čiže vážení homo-, bi-, trans- a xy-sexuáli, nebudem všetky tie situácie menovať, nesnažte sa, prosím, hrať na niečo, čo nikdy nebudete. Buďte, prosím, sami sebou, žite si svoj život, ale rešpektujte, že manželstvo je výsadou muža a ženy.
Ďakujem veľmi pekne.

Manželstvo nie je výsadou muža a ženy, tak je dané v niektorých kultúrach, ale to nemusí byť fixný stav, že áno. Sú krajiny, kde manželstvo uzatvárajú aj ľudia rovnakého pohlavia a vždycky je to dané (reakcia z pléna), no napríklad v Spojených štátoch amerických, alebo v niektorých, tak v Českej republike sú to registrované partnerstvá, ale máme aj krajiny, kde sú manželstvá a kde to určuje ich súčasný zákon, takisto ako u nás, ale nemožno to vyhlásiť, tak ako Igor, za večnú a nemennú pravdu, pretože to je jednoducho dané práve súčasnou legislatívou tej-ktorej krajiny.
A takisto nemožno povedať, že žiadne práva porušované nie sú a nikto nie je diskriminovaný, lebo jednoducho počúvame ľudí, ktorých sa to dennodenne týka. A oni v každodennom živote pociťujú tú diskrimináciu a jednoznačne ju formulujú a na základe ich požiadaviek vznikol ten zákon, ktorý predkladáme do tohto parlamentu.
Takže je veľmi lacné, Igor, postaviť sa tu a povedať tri-štyri vety a tváriť sa, že len preto, že si to povedal ty, je to pravda. Akonáhle to nie je podložené žiadnym argumentom, tak sú to len plané výkriky do tmy a v podstate nič neznamenajú.
Ďakujem.

Martin, manželstvo, našťastie, na Slovensku je výsadou muža a ženy, zatiaľ, a dúfam, že to bude stovky rokov, a teda že sa toho nedožijem, že toto prestane na Slovensku platiť.
Ja viem, že by ste sa chceli opičiť po iných krajinách, a teda honosne ich tu nazývaš a teda pozeráte sa týmto smerom, ale ja si myslím, že urobili veľmi veľkú chybu a oni to raz zistia. Tak ako svojho času si mysleli Nemci napríklad, že vyriešia svoju demografickú krízu tým, že otvoria svoj trh Turkom, vítali ich otvorenou náručou a teraz po niekoľkých desiatkach rokov zistili, že je to druhá kultúra, ktorá si žije úplne svojím životom, a bola to veľká chyba. Jednoducho takisto aj tieto krajiny, ktoré uzákonili, že manželstvo nie je výsadou muža a ženy, aj tieto krajiny, som o tom presvedčený, hlboko presvedčený, raz zistia, že sa hlboko mýlili, tak ako sa dnes aj včera, aj asi do budúcna budeš mýliť v tejto otázke ty. A nie je to preto, že som si zmyslel, ale preto, čo som tu započul zozadu. Lebo zdravý rozum, lebo svedomie našťastie väčšiny ľudí v tejto sále, ktorí tento váš návrh nepodporia.