10. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
11.10.2016 o 13:52 hod.
RNDr.
Jozef Mihál
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, vážení prítomní, dovolil som si prihlásiť sa do rozpravy k tomuto, k tejto vládnej novele zákona o sociálnom poistení, ktorá pôvodne mala byť vylepšením valorizácie dôchodkov, ale začala sa tu vlastne odohrávať dosť veľká dráma, pretože prostredníctvom pozmeňovacieho návrhu pána kolegu Vážneho podaného na sociálnom výbore minulý štvrtok tu sledujeme dosť závažné zvyšovanie odvodov dobre zarábajúcich najmä zamestnancov a ich zamestnávateľov a na to treba primerane reagovať. (Prerušenie vystúpenia predsedom.)
Danko, Andrej, predseda NR SR
Poprosím vás, pán poslanec Osuský, netelefonujte v sále.
Ospravedlňujem sa, pán poslanec.
Mihál, Jozef, poslanec NR SR
No, ja mám pripravené dva pozmeňovacie návrhy, a preto v súlade s rokovacím poriadkom najskôr prednesiem znenie týchto dvoch pozmeňovacích návrhov a potom ich odôvodním a celkovo teda vyjadrím svoj názor na legislatívny proces a predmetnú novelu zákona o sociálnom poistení.
Prvý pozmeňovací návrh sa týka valorizácie minimálnych dôchodkov.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 188):
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I sa pred doterajší text vkladá nový bod 1, ktorý sa znie:
1. V § 82b) ods. 1 sa slová "136 %" nahrádzajú slovami "140,14 %“.
V súvislosti s vložením nového bodu sa vykoná prečíslovanie nasledujúceho bodu a toto prečíslovanie sa premietne do čl. II o účinnosti.
Čl. II o účinnosti sa upraví tak, aby navrhovaný bod nadobudol účinnosť 1. januára 2017.
Návrh odôvodním neskôr.
Teraz prednesiem druhý pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka zvýšenia denného vymeriavacieho základu na určenie náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 188).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
Za doterajší čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
Čl. II
Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z. a zákona č. 413/2012 Z. z. a zákona č. 338/2013 Z. z. sa mení a dopÍňa takto:
V § 8 ods. 7 sa slovo „1,5-násobku" nahrádza slovom "2-násobku".
Doterajší čl. II sa označuje ako čl. III.
Účinnosť článku II sa navrhuje 1. januára 2017, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti zákona.
Tu poviem pre korektnosť, že fakticky úplne rovnaký pozmeňujúci návrh predniesol pred pár minútami kolega spravodajca pán Burian.
Ďalej sa chcem vyjadriť k procedúre, ktorú, teda chcem navrhnúť procedúru, procedurálny návrh a ten, asi viete, aký bude znieť. Navrhujem, aby bol tento zákon vrátený navrhovateľovi na prepracovanie v súlade s rokovacím poriadkom. A v prípade, že tento návrh nebude odsúhlasený, ďalej navrhujem, aby bol tento návrh stiahnutý z rokovania Národnej rady.
Odôvodňujem to tým, že na poslednú chvíľu boli do návrhu predložené závažné zmeny, najmä pokiaľ ide o zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu na sociálne poistenie z 5-násobku na 7-násobok priemernej mzdy, a takéto závažné zmeny, ktoré majú veľké dopady na ekonomiku a zamestnanosť, podľa môjho názoru nie je možné robiť takýmto spôsobom. Samozrejme, rešpektujem právo každého poslanca na predloženie pozmeňovacích návrhov. Ja sám predsa predkladám pozmeňovacie návrhy, ale tieto zmeny by mali korektne prejsť celým legislatívnym procesom od A po Z. To znamená, to znamená, bude férové, ak sa zákon znova preberie v medzirezortnom pripomienkovom konaní, aby sa k nemu mohli dotknúť subjekty, ktoré sa pripomienkového konania môžu zúčastniť, aby prešiel tripartitou, aby sa k tomuto navrhovanému zvýšeniu vymeriavacích základov mohli vyjadriť zamestnávatelia, ale aj odborári, lebo môže to znížiť zamestnanosť na Slovensku a, samozrejme, aby tento návrh kompletne, tak ako ho teraz vnímame, aby prešiel vládou Slovenskej republiky, aby sa k tomu vyjadrila vláda a jej jednotliví ministri. Takže to sú teda procedurálne návrhy na vrátenie zákona predkladateľovi, resp. stiahnutie z parlamentu.
Ďalej chcem navrhnúť, ak sa predsa len bude pokračovať v rokovaní, aby sa hlasovalo v prípade spoločnej správy, poprosím pekne, takto. Pokiaľ ide, spoločná správa má štyri pozmeňovacie návrhy, štyri pozmeňovacie návrhy. Prvý pozmeňovací návrh obsahuje tri body. Prvý a druhý, pripomínam, že znamenajú zvýšenie nemocenskej, materskej, ošetrovného, vyrovnávacie dávky z potenciálne 1,5-násobku priemernej mzdy pri tom výpočte na 2-násobok priemernej mzdy. Čiže navrhujem, aby sa o prvom pozmeňovacom návrhu spoločnej správy a o týchto dvoch bodoch hlasovalo osobitne.
Ďalej navrhujem, aby sa osobitne hlasovalo o pozmeňovacom návrhu č. 1 o treťom bode, ktorý prináša to zvýšenie maximálnych základov z 5-násobku na 7-násobok priemernej mzdy, čiže to je prvý pozmeňovací návrh, tretí bod;
a ďalej aby sa spoločne hlasovalo o zostávajúcich pozmeňujúcich návrhoch v druhom, v treťom a v štvrtom.
Verím, že to je takto procedurálne možné, pán predseda, študoval som si rokovací poriadok a myslím si, že to zakázané takto nie je, nie je. A prečo to takto chcem? Preto, lebo je veľký rozdiel hlasovať o pozitívnom návrhu na zvýšenie materskej, nemocenskej a veľký rozdiel je súčasne v jednom balíku hlasovať o zvýšení maximálnych vymeriavacích základov. To je snáď logické, a to snáď uznáte. Snáď tušíte, že o tých prvých dvoch bodoch budem ja osobne hlasovať a odporúčať pozitívne, ale o tom treťom bode budem hlasovať a odporúčať hlasovať negatívne. Čiže preto žiadam, aby sa to hlasovanie takto rozdelilo.
Čiže ešte raz. Prvý pozmeňovací návrh, bod 1 a 2, prvý pozmeňovací návrh bod 3 a potom pozmeňovacie návrhy druhý, tretí, štvrtý. Čiže tri hlasovania o spoločnej správe. Poprosím a požiadam, aby to bolo takto.
Dobre. Poďme teraz zaradom k jednotlivým problémom, ktoré táto novela rieši, a keď započítame pozmeňovacie návrhy, chce riešiť.
Valorizácia dôchodkov. V prvom rade mi vadí, že vláda a minister práce myslí len na poberateľov dôchodkov, či starobných, alebo predčasných starobných, invalidných, sirotských, vdovských, úrazových dávok, keď k tomu pridáme aj ďalší zákon, ktorý máme na tomto rokovaní, tak myslí aj, aby som to pre korektnosť pripomenul, aj na opatrovateľov, ktorí opatrujú ZŤP osoby, tam sa teda zvyšuje opatrovateľský príspevok nadviazaný na životné minimum, mimochodom. Čiže to je druhá zmena, ktorá pozitívne zasiahne určitú skupinu občanov Slovenskej republiky.
No ale pýtam sa, kde sú ostatní. A ako sa obvykle zvyknem pýtať, pýtam sa, kde sú mladé rodiny. Kde a kedy bude konečne zvyšovanie rodičovských príspevkov? 203 eur 20 centov máme tri roky, 2014., ’15., ’16., a ak nič neurobíme, napr. v skrátenom legislatívnom konaní pred koncom roka, tak rok 2017 bude štvrtý rok v poradí, kedy bude rodičovský príspevok 203,20. Môžeme sa sporiť, či tá suma je vysoká alebo nízka, zrejme s výsledkom, že je to málo. Ale fakt je ten bez akéhokoľvek sporenia alebo hádania sa, že štyri roky po sebe sa rodičovský príspevok nezvyšuje ani o jeden jediný cent. Nie o 1,90 eur ako dôchodky a zvýšme o 8,20. Ale ani o jeden jediný cent.
Dôvody, prečo by sme na mladé rodiny mali myslieť, je zbytočné rozvádzať. To by som nosil vodu do mora. Podobne sa nezvyšujú už štvrtý rok prídavky na deti. Pokiaľ ide o daňové výhody, už štvrtý rok sa nezvyšuje daňový bonus. Čiže tieto tri jednoduché, ale zrozumiteľné spôsoby štátnej pomoci rodinám a zvlášť mladým rodinám štyri roky po sebe na rovnakej výške. Čiže je fajn, že sa myslí na dôchodcov alebo na opatrovateľov, konečne sa myslí aj na opatrovateľov. Ale pýtam sa, prečo sa nemyslí na rodiny. Prečo sa nezvyšujú tieto príspevky? Čiže je to pozitívna diskriminácia dôchodcov, ale na ostatné skupiny ľudí sa nejako zabúda.
Pokiaľ ide teda o valorizáciu dôchodkov, pán minister, jasne ste teraz povedali v úvodnom slove – a bolo to veľmi, pre mňa to bolo veľmi zrozumiteľné a verím, že aj pre ostatné kolegyne, kolegov –, že minimálne dôchodky sa zvyšovať nebudú. Jasne ste to povedali, zrozumiteľne, aj ste to odôvodnili prečo. Odôvodnili ste to tým, že sú vlastne naviazané na životné minimum, a keďže to nerastie, potom nejako sú naviazané tie rodičovské príspevky na životné minimum, ak to nerastie, tak nebudú, nebudú rásť ani minimálne dôchodky. Čiže dôchodca, ktorý poberá povedzme normálny dôchodok, 350 eur, 400-450 eur, bude mať dôchodok zvýšený o 8,20, ale dôchodca, ktorý má ten nízky minimálny dôchodok, povedzme 300-eurový alebo tá najnižšia suma je 269,50 momentálne, tak nebude ho mať zvýšený ani o jeden jediný cent, lebo je to naviazané na životné minimum, a to je svätý grál. Tak to meniť nebudeme. Podobne ako pri tých rodičovských príspevkoch, znova sa opakujem.
Pani kolegyňa Vaľová, verím, že na mňa budete reagovať faktickou poznámkou a že sa mi ospravedlníte, keď ste ma minulý mesiac na predchádzajúcom rokovaní Národnej rady označili pomaly za podvodníka, že tu niečo rozprávam o minimálnych dôchodkoch, lebo tie sa predsa tiež budú zvyšovať. Nebudú sa zvyšovať. Je to, dúfam, jasné. Nebudú sa zvyšovať. Neviem, či ste s tým spokojná s vašimi ďalšími kolegyňami a kolegami zo SMER-u, ktorí teda hovoríte, že zastávate chudobných ľudí, chudobných dôchodcov, nebudú sa zvyšovať minimálne dôchodky. To je fakt. To je holý fakt.
Je teda čudné, že o tom hovorím práve ja, ťažký pravičiar, ktorého predsa vôbec nezaujímajú dôchodcovia a dupľom nie tí chudobní, ale zastávam predsa záujmy rôznych finančných skupín a podnikateľov, tak predstavte si, na počudovanie, ja sa zastávam tejto skupiny dôchodcov, ktorí poberajú minimálne dôchodky. A tak, ako ste počuli pred pár minútami, predniesol som pozmeňujúci návrh na to, aby sa zvýšili o tých 8,20 aj minimálne dôchodky. Pán minister vás v úvodnom slove vyzval, aby, keď takýto návrh príde, lebo tušil, že ho prinesiem, aby, keď takýto návrh príde, aby ste zaň nehlasovali. Som zvedavý, či poslúchnete vášho ministra a nebudete hlasovať za to, aby sa aj minimálne dôchodky, tie 300-eurové dôchodky zvýšili o 8,20. Ak nezahlasujete za môj návrh, tak tie minimálne dôchodky zostanú bez zmeny aj po novom roku. Ten, kto poberá 269,50, bude po Novom roku poberať, hádajte koľko, 269,50! Ten, kto poberá 300 eur, hádajte, koľko bude poberať po Novom roku. Odpoveď je 300 eur. Podpíšete sa pod takúto nespravodlivosť voči tejto skupine dôchodcov, ktorí najviac potrebujú pomôcť. Veď si prečítajte dôvodovú správu, ktorú napísali úradníci ministra práce na ministerstve. V tej dôvodovej správe sa dočítate, že vzhľadom na to, že tie dôchodky rastú pomaly, lebo sú naviazané na rast cien a tie nerastú, tie stagnujú, tak treba tým dôchodcom pomôcť týmto spôsobom. Tak sa teda pomôže, ale nepomôže sa tým, ktorí poberajú minimálne dôchodky a ktorí tú pomoc potrebujú najviac.
A teraz, aby bolo jasné nielen politicky, ale aj zrozumiteľne z hľadiska zdravého rozumu a vecne z hľadiska zákona, viete, ako sa valorizujú tie štandardné starobné dôchodky podľa platného zákona, keby nebola táto mimoriadna zmena? Od 1. januára 2017 sa pôvodne mali starobné dôchodky valorizovať ako mix zmiešaný, zistený na 90 % z rastu spotrebiteľských cien, to vlastne znamená z rastu životného minima, lebo rast životného minima je naviazaný na rast spotrebiteľských cien. A z 10 % do toho mali vstupovať, mal vstupovať rast priemernej mzdy. A k 1. 1. 2018, pozrite si zákon, je valorizácia starobných dôchodkov nastavená tak, ako budú rásť medziročne ceny, tzv. dôchodcovská inflácia. Čiže ten rast dôchodkov, tých normálnych dôchodkov, starobných dôchodkov je naprojektovaný tak, aby bol naviazaný na rast cien, na infláciu. To inak znamená, lebo je to to isté, je naviazaný na rast životného minima, kolegyne a kolegovia. Na nič iné.
A teraz vlastne čo sa tu deje? Mimoriadnym spôsobom sa idú o 8,20 zvýšiť starobné dôchodky, ktoré sú de facto naviazané na životné minimum na 90 %, na budúci rok to už bude na 100 % a minister tu bude obhajovať to zvýšenie tých starobných dôchodkov, lebo to je nejako, a minimálne dôchodky zvyšovať netreba, lebo tie sú naviazané na životné minimum. Všetky dôchodky sú de facto podľa zákona naviazané na životné minimum. Aj starobné, aj minimálne, len je to trošičku technicky inak napísané. Keď nad tým porozmýšľate, tak na to prídete.
Čiže ak je tu logika taká, že minimálne dôchodky sa zvyšovať nemusia, lebo sú naviazané na životné minimum, tak ja takúto logiku odmietam, pretože de facto sú nám životné minimum, na rast životného minima dnes naviazané riadne starobné dôchodky, a tie sa zvyšujú.
Keby vám to nestačilo ako argument, tak sa, prosím vás, pozrite do ďalšieho zákona, ktorý tu má minister Richter, je to niekde bod 47, ak sa nemýlim, tie, ten zákon o kompenzáciách, kde sa zvyšuje, kde sa zvyšuje opatrovateľský, príspevok na opatrovanie. Príspevok na opatrovanie je totižto dnes naviazaný na životné minimum tak, že je daný ako 111,32 % životného minima. Keby minister tento zákon do parlamentu nepriniesol, keby sa touto témou nezaoberal, tak by opatrovateľský príspevok, tých 111,32 %, zostal aj taký istý aj na budúci rok, a keďže sa životné minimum nezvyšuje, nezvyšoval by sa ani príspevok na opatrovanie. Ale pán minister, za čo mu treba poďakovať, aspoň že sčasti zvyšuje príspevok na opatrovanie. No a pretože životné minimum nerastie a tak ďalej. No a ako ho zvyšuje? Presne tak, ako ste pred chvíľkou počuli v mojom pozmeňovacom návrhu. Zvyšuje ho tak, že to percento 111,32 životného minima zvyšuje na 125 % životného minima, aby takto dosiahol zvýšenie príspevku na opatrovanie. Moje riešenie ste počuli.
Navrhujem, aby sa minimálny dôchodok, ktorý je dnes 136 % životného minima, zvýšil na 140,14 životného minima. A prečo práve takto čudne, o 4,14 %? No preto, lebo keď si vyrátate 4,14 % zo sumy životného minima, tak vám to vyjde po zaokrúhlení na 8,20. Veľmi, veľmi jednoduché. Tak ja neviem, či ešte treba ďalej a ďalej hovoriť o argumentoch, znova a znova opakovať, že to zvýšenie akýchkoľvek dávok by sme mali zvažovať najmä v prípade tých, ktorí ich najviac potrebujú, ktorí sú najcitlivejšia a ohrozená skupina chudobou. Ja používam vašu rétoriku normálne. Počúvate ma? Čiže tou chudobou sú ohrození nie dôchodcovia, ktorí majú 400-, 500-, 700-eurové dôchodky, ale tí, ktorí majú 270- alebo 300-eurové dôchodky. Je tu jednoduchý spôsob, ako zabezpečiť, aby sa aj tieto dôchodky zvýšili. Aj vám poviem aký. Taký, že pri hlasovaní za môj pozmeňovací návrh číslo jedna dáte "za". Vopred vám za to ďakujem, aj keď vám neverím, že to spravíte, lebo stranícka disciplína je, je dôležitejšia ako zdravý rozum, svedomie a spravodlivosť. Toľko k valorizácii.
No a teraz sa poďme pozrieť na to zvyšovanie odvodov. Už som to spomínal pred pár minútkami. Ozaj, zmestím sa do limitu 30 minút? Tak rozmýšľam. Neviem? Veď ma zastavte, pán predseda, pán predsedajúci, ak teda sa vám bude javiť, že treba. (Reakcie z pléna.) No, som, som za klub, takže to by malo byť 30 minút. Dobre. Pardon, za toto zdržanie. Strácame čas. Takže k tomu zvyšovaniu odvodov. Už súčasný maximálny základ vo výške päťnásobku priemernej mzdy je neprimerane vysoký, neprimerane vysoký. O čom sa chceme baviť? Veď to malo byť na budúci rok 4 415 eur. To je pomaly dvakrát toľko ako oficiálny poslanecký plat. Nestačí to? Vy ho teda chcete zvýšiť na sedemnásobok priemernej mzdy, to je 6 181 eur na budúci rok, 6 181 eur na budúci rok. Hovoríme, prosím vás pekne, nie o daniach, ktoré nemajú stanovený strop pri výpočte, hej. Daň nemá stanovený strop pri výpočte. Ale základnou logikou platenia poistného, poist..., do poistných fondov takéhoto poistného je, že pri tom poistnom vždycky je stanovený nejaký primeraný maximálny základ, aby sa tá určitá solidarita, ktorá sa prejavuje pri platení odvodov, u tých bohatších prejavila, ale rozumným spôsobom. Aby sa teda, ľudovo povedané, nestalo to, že toho bohatého vyplašíme, a ten vtáčik, ktorý nám znáša zlaté vajíčka, nám ujde z toho hniezdočka. Totižto takéto zvýšenie odvodov, to naozaj, to nie sú žarty. Netýka sa to desaťtisícov alebo státisícov ľudí. Je to, ako som počul ministra zdravotníctva Druckera, vraj okolo 15-tisíc ľudí, ja neviem. A, mimochodom, to je práve aj jeden z problémov, ako, ako sa môžu takéto zásadné veci len tak mirnix-dirnix predložiť, keď my nepoznáme dopady. Keby to išlo v súlade so štábnou kultúrou cez celý proces, keby to išlo cez ministerstvo, tak by sme pekne videli v dôvodovej správe v doložkách vplyvov, koľko ľudí sa to dotkne, aký to bude mať výnos pre rozpočet, či štátu, alebo Sociálnej poisťovne, čo to bude vlastne znamenať, aké to bude mať dopady.
No takto príde kolega Vážny vo štvrtok na výbor, šup, poďme, schváli sa mu to a predpokladám, že dneska o piatej sa o tom zahlasuje a za päť dní je vec vybavená. Veď takto sa to, prosím vás, nesmie robiť. To je neférové. Neviem, či vás netrápi v tomto svedomie, jednak to zvyšovanie, ale jednak to, že vlastne k tomu nemôže byť poriadna diskusia. Ja tu teraz niečo poviem, bolo nejakých pár článkov v novinách, možno sa ešte niektorý z kolegov pridá a sme skončili a vybavené. A zrazu, zrazu ľudia, ktorí zarábajú tých 5-6-tisíc eur, zistia, že pre nich je naozaj najlepšie riešenie zdvihnúť sa a ísť robiť do Česka napríklad. A viete prečo do Česka?
Pre vašu informáciu vám poviem, aké sú parametre z hľadiska sociálnych odvodov v Českej republike. (Reakcia z pléna.) Vy viete, ale možno ostatní nevedia. Takže pre tých, ktorí zodpovedne stlačia za takýto pozmeňovací návrh, chcem im vysvetliť, ako to funguje v Českej republike. V Českej republike je momentálne v českých korunách maximálny mesačný základ 108-tisíc českých korún, čo pri prepočte je približne 4-tisíc eur, hej, približne 4-tisíc eur. Čiže je to ešte o niečo menej, ako je to teraz u nás. Ale zas na druhej strane tá filozofia je taká, ako bola doteraz, nie, my sme mali vlastne päťnásobok, pozor, Česi majú teda štvornásobok priemernej mzdy, akurát, že tá priemerná mzda je u nich vyššia ako na Slovensku. Ešte sme ich v tomto nedobehli. Čiže Česi majú princíp štvornásobok priemernej mzdy, čo činí okolo 4-tisíc eur, podľa toho, akým si to kurzom prerátate, na mesiac. My máme teraz päťnásobok priemernej mzdy, čo je 4 290 v tomto roku, na budúci by to bolo 4 415. A my teda navrhujeme, aby sme išli na sedemnásobok priemernej mzdy. Čiže to budeme ďaleko, ďaleko pred Čechmi, ak to mám takto škaredo povedať.
A aký je v Čechách, pre zaujímavosť, živnostníci, počúvajte a chystajte sa do Čiech, minimálny základ v Čechách? Teda aký je u nás? U nás je momentálne 429 eur, na budúci rok bude tých 441,50. V Čechách je pre živnostníkov, ktorí to robia ako svoj hlavný džob, 250 eur približne, 6 752 českých korún, čiže približne 250 eur. 250 eur! U nás bude 441,50. Cítite ten obrovský rozdiel? Počujete tých živnostníkov, ako teraz dupkajú nohami, rušia živnosti, nielen kolega Jurzyca a Matovič, ale aj ďalší budú rušiť živnosti a budú utekať do Čiech? Toto chcete? (Reakcie z pléna.) Pán Šuca, čo na to hovoríte? V Čechách treba živnostníčiť. Možno ani nebudú problémy s kolegom Matovičom a Jurzycom pri posudzovaní, či porušujete ústavný zákon a podobne. Prepáčte, že si robím takto srandičky, ale toto sú, prepáčte mi, naozaj to by som nemal, toto sú veľmi vážne veci.
Zoberte si do úvahy, v Čechách minimálny základ 250 eur, maximálny 4-tisíc. U nás minimálny základ na budúci rok 441, maximálne 6 181. Však čo? My sme Jánošíci! V Čechách, v Čechách majú to, čo my sa snažíme, chytiť psa či líšku za chvost pri používaní tej finty, schodovitý príjem, majú to vyriešené tým, že ten základ sa pri zamestnancoch sleduje kumulatívne ročne, v ročnom vyjadrení. Čiže toto je veľmi zaujímavý princíp a znamená, že ak u nás napríklad nejaký zamestnanec má v nejakom mesiaci vyplatených povedzme 10-tisíc eur, nejakú odmenu dostane, tak vlastne platí len z toho maximálneho základu, ktorý teda bude 6 181 eur. Ale v Čechách to funguje tak, že sa mu ten príjem vlastne spočítava od začiatku roka kumulatívne a sleduje sa, či kumulatívne neprekročil ročný základ. Čiže ten ročný základ je nižší, výrazne nižší ako u nás. Ale na druhej strane je to spravodlivejšie aj v tom, že tie skokovité príjmy - slabý mesiac, silný mesiac - sa týmto odchytia, a takáto finta sa v Čechách použiť jednoducho nedá. Na Slovensku sa dá a bude sa vždycky dať, pokým nezmeníme systém.
Tak napríklad ja som bol zvedavý, či táto vláda, či pán minister začne rozpracovávať ročné zúčtovanie pri sociálnom poistení, lebo to by, to by znamenalo kompletné a korektné riešenie so všetkými pre a proti, ale hlavne systémové riešenie, voči ktorému by som ja neprotestoval. Práve naopak, by som ho určite privítal. No ale kdeže!
Namiesto toho, aby sa tá spravodlivosť dosiahla tým, že sa zavedie ročné zúčtovanie v sociálnych odvodoch, namiesto toho my tu budeme zvyšovať maximálne základy, lebo pán minister s kolegom riaditeľom Sociálnej poisťovne si myslia, že takto lepšie postihnú tých, ktorí majú raz do roka nejakú vysokú odmenu. To je jednoducho neférový prístup k tým, ktorí zarábajú za tú svoju drinu, častokrát dva-tri úväzky, dva-tri úväzky nie, to beriem späť, ktorí pracujú cezčasy, ktorí skrátka sú vysoko vzdelaní a tú svoju vysokú mzdu si zaslúžia.
Takže... A, mimochodom, v Čechách sú nižšie sadzby. V Čechách sa na sociálne poistenie platí 31,5 %, na Slovensku 34,6. Čiže o 3 % máme ešte vyššie sadzby do Sociálnej poisťovne pri tom všetkom.
Pokiaľ, teda ak to uzavriem, túto časť, pokiaľ ide o návrh na zvýšenie na sedemnásobok priemernej mzdy, tak jednoznačne proti, proti a ešte raz proti. Ak bude schválený ten pozmeňujúci návrh v spoločnej správe, tak z tohto dôvodu, z tohto dôvodu ja osobne budem hlasovať proti celému zákonu. Nech ma žiadny dôchodca neobviňuje, že som mu nedoprial 8,20, ale nie som schopný hlasovať za zákon, v ktorom bude presadené zvýšenie maximálneho základu na sedemnásobok priemernej mzdy. To sa na mňa nehnevajte.
Ďalšia vec sú tie nemocenské dávky, kde sa teda zvyšuje strop pri výpočte nemocenskej dávky denného vymeriavacieho základu z pôvodného 1,5-násobku na 2-násobok priemernej mzdy. Čiže pre lepšiu názornosť, pokiaľ by sa v roku 2017 niekto pobral na nemocenskú alebo by ošetroval dieťa, alebo išiel na materskú, tak pôvodne sa pri vysokých, vyšších príjmoch mala tá dávka vypočítavať, najviac ako keby niekto zarábal 1 324 eur mesačne, ale teda pri tejto zmene sa bude ten jeho príjem zarátavať až do výšky 1 766 eur mesačne. Čiže, zjednodušene povedané, pri dobre zarábajúcich zamestnancoch, zamestnankyniach tieto dávky stúpnu v podstate o tretinu, čo je teda pozitívne, pretože to nie je nejaký darček tým ľuďom. Tí ľudia si platia odvody z toho príjmu. Čiže niekto si platí povedzme odvody z 2-tisíc mesačne. Doteraz by sa mu započítavala nemocenská dávka, ako keby si platil len z 1 324. Po novom sa mu zaráta, ako keby si platil z 1 766. On si platí z 2-tisíc. Čiže to nie je žiadny dáreček týmto ľuďom. To je len to, že sa im vlastne menej zoberie oproti tomu, čo sa im bralo doteraz. Takže pozor na to.
Ako správne, ako správne poznamenal ekonomický novinár pán Surovčík zo SITY, tak ak to pán Vážny na výbore odôvodňoval, tento krok, tento pozitívny krok tým, že takto sa vlastne kompenzuje to zvýšenie odvodov z päťnásobku na sedemnásobok priemernej mzdy, takéto odôvodnenie je, ako to povedať, jednoducho neférové. Pretože tí, ktorí zarábajú povedzme 5-tisíc eur, tak áno, pri nemocenskej budú mať o čosi vyššiu nemocenskú, to je fakt. Ale z tohto kroku vyťažia tí, ktorí majú práve ten príjem medzi 1 324 eurami až 1 766, v tomto pásme, pretože im sa doteraz ten príjem nezarátaval celý, už sa bude. Ale oni na druhej strane nebudú poškodení tými vyššími maximálnymi základmi, pretože keď niekto zarábal 1 500 eur, tak bude platiť odvody také isté po tejto novele, ako platil, ale tá nemocenská, materská sa mu zvýši. Čiže tá pozitívna kompenzácia sa udeje hlavne voči úplne inej skupine osôb ako voči tým, ktorí budú postihnutí tým zvýšením maximálneho základu. Aj tí z toho vyťažia, ale vyťažia z toho hlavne úplne, úplne iní.
No a ten návrh na tú kompenzáciu v zmysle zvýšenia a zníženia priemerného osobného mzdového bodu som už komentoval vo faktickej poznámke. K tomu sa vracať nebudem. To je takisto akási kompenzácia, ktorá nesedí, nesedí na 100 %, a som zvedavý, ako to vysvetlíte zase tým chudobnejším, ktorým vlastne bude menej pridané pri tých nižších priemerných osobných mzdových bodoch. Ono nie vždy bude vykrytý tým minimálnym dôchodkom. Keď niekto bude mať priemerný osobný mzdový bod povedzme 0,8 a má mať pridaných z toho rozdielu 0,2 22 % a bude mať len 20% pridané, tak to je človek, ktorý bude jednoducho týmto spôsobom poškodený. To mi nevyvrátite, že nehovorím tu teraz správne. Nemáte ako.
No, k tým dvom pozmeňovacím návrhom. Pozrite sa. To je presne to, čo hovorím. V zmätku, v chaose prinesie poslanec Vážny na sociálny výbor nejaký pozmeňovák vo veľmi dôležitej veci. Chaoticky, narýchlo pripravený, neprediskutovaný a jednoducho tam chýba, keď sa teda zvyšuje nemocenská, materská na dvojnásobok priemer..., tak aby sa rátal z dvojnásobku priemernej mzdy. Jednoducho školácka chyba. Chýba tam, chýba tam zapracovanie tej zmeny adekvátne aj do paralelného zákona č. 462 o náhrade príjmu pri pracovnej neschopnosti. Čiže keby to bolo prešlo presne tak, ako to kolega Vážny vo štvrtok navrhol, tak ten, kto má povedzme 1 500 eur mesačne, tak nemocenskú od 11. dňa péenky by mal zvýšenú, lebo tá by sa mu rátala z tých 1 500 eur mesačne, ale prvých 10 dní, ktoré vypláca náhradu príjmu zamestnávateľ, tú by mal rátanú z 1 324 eur, lebo tam by zostal ten strop vo výške 1,5-násobku. Elementárna chyba! Ako nebol som vo štvrtok na výbore, nedával som na vás pozor a hneď takýto prúser spravíte.
Čiže, samozrejme, či ten jeden, alebo druhý pozmeňovací návrh musí byť schválený, musí byť schválený, ja dokonca budem hlasovať za ten prvý kolegu Buriana, nie som ješiťák, budem hlasovať za jeho, aby, pre každý prípad, keby sa mi mal pošmyknúť prst, aby to prešlo nejako, lebo to jednoducho treba urobiť, inak by sme boli za úplne hlupákov, hej, ja by som sa cítil hlúpy, keby som takýto zákon s takouto nelogickosťou pustil mimo týchto priestorov. Čiže ten pozmeňovací návrh odporúčam, teda kolegu Buriana, lebo ten pôjde v poradí prvý, treba schváliť, lebo inak budeme za smiešnych. (Reakcia z pléna.)
Už to, čo poviem teraz, sem nepatrí, lebo to vlastne patrí k ministrovi Druckerovi, ale keď si predstavím, že po tomto sem príde o týždeň minister zdravotníctva a prinesie sem novelu zákona o zdravotnom poistení, kde sa, do ktorej sa dostane úplné zrušenie maximálneho vymeriavacieho základu, tak mi naozaj mráz prechádza po chrbte, čo robíte, kolegyne, kolegovia.
Prosím vás, zamyslite sa nad tým, spamätajte sa. Takéto zmeny sa nerobia takýmto spôsobom, je to neférové a je to vysoko poškodzujúce tých, ktorí sa snažia, pracujú, majú slušný príjem, oni nekradnú, oni majú len slušný 5-tisícový, 6-tisícový príjem. Ak im toto urobíme, sociálne odvody, zdravotné odvody k tomu prídu, vyženieme ich zo Slovenska. To vám hovorím. Alebo si budú hľadať spôsoby, ako tie odvody neplatiť, a verte mi, že tie spôsoby existujú.
Ďakujem.
Rozpracované
Vystúpenia
13:48
Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:48
Jozef MihálTá zmena pri redukcii, antiredukcii priemerného osobného mzdového bodu vlastne prospeje všetkým tým, ktorí majú vysoký, vysoký priemerný osobný bod, vyšší ako 1,25.
To odôvodnenie, že je to určitá kompenzácia za to, že sa maximálny základ zdvihne z 5-násobku na 7-násobok priemernej mzdy, ale neobstojí, a to...
Tá zmena pri redukcii, antiredukcii priemerného osobného mzdového bodu vlastne prospeje všetkým tým, ktorí majú vysoký, vysoký priemerný osobný bod, vyšší ako 1,25.
To odôvodnenie, že je to určitá kompenzácia za to, že sa maximálny základ zdvihne z 5-násobku na 7-násobok priemernej mzdy, ale neobstojí, a to preto, pretože takto sa vlastne zlepšia oproti súčasnej právnej úprave dôchodky tým, ktorí zarábajú nad 1,25-násobok priemernej mzdy. Čiže pre zjednodušenie cez 1 100-1 200 eur. Tí, ktorí sú postihnutí alebo budú postihnutí zvýšením maximálneho základu, to sú tí, ktorí zarábajú okolo 5-, 6-, 7-tisíc eur, a tým to môže byť, tým to, samozrejme, tiež pomôže, ale pomôže to vlastne všetkým tým, ktorí zarábajú nad 1 200, ktorí na druhej strane poškodení nie sú. Čiže to vyrovnanie tej kompenzácie tam jednoducho nesedí na 100 %, ale čiastočne je tam nejaký prekryv tej kompenzácie.
A zároveň vlastne je tam ale druhá vec a to je vlastne to, že tým dôchodcom, ktorým vychádza priemerný osobný mzdový bod pod 1, sa už nebude vylepšovať o 0,22, ale bude sa vylepšovať vlastne len o 0,20. Čiže oni vlastne doplatia, doplatia na tieto zmeny zvyšovania maximálneho základu svojím nižším dôchodkom v budúcnosti. A to je také trošku čudné.
A ďalej chcem povedať, že takto to odôvodňovať, že v budúcnosti budete mať taký a taký dôchodok, tiež neobstojí, pretože teraz sa budú platiť tie vyššie odvody, ale keď ten tridsiatnik IT-čkár, ktorý zarába 5-tisíc eur, pôjde o 30-40 rokov na dôchodok, no bohviečo vtedy bude, ako bude vyzerať zákon o sociálnom poistení.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
11.10.2016 o 13:48 hod.
RNDr.
Jozef Mihál
Videokanál poslanca
Ďakujem. K tomu prvému pozmeňovaciemu návrhu, ktorý som, mimochodom, podpísal, by som rád, ak stihnem, povedal pár poznámok.
Tá zmena pri redukcii, antiredukcii priemerného osobného mzdového bodu vlastne prospeje všetkým tým, ktorí majú vysoký, vysoký priemerný osobný bod, vyšší ako 1,25.
To odôvodnenie, že je to určitá kompenzácia za to, že sa maximálny základ zdvihne z 5-násobku na 7-násobok priemernej mzdy, ale neobstojí, a to preto, pretože takto sa vlastne zlepšia oproti súčasnej právnej úprave dôchodky tým, ktorí zarábajú nad 1,25-násobok priemernej mzdy. Čiže pre zjednodušenie cez 1 100-1 200 eur. Tí, ktorí sú postihnutí alebo budú postihnutí zvýšením maximálneho základu, to sú tí, ktorí zarábajú okolo 5-, 6-, 7-tisíc eur, a tým to môže byť, tým to, samozrejme, tiež pomôže, ale pomôže to vlastne všetkým tým, ktorí zarábajú nad 1 200, ktorí na druhej strane poškodení nie sú. Čiže to vyrovnanie tej kompenzácie tam jednoducho nesedí na 100 %, ale čiastočne je tam nejaký prekryv tej kompenzácie.
A zároveň vlastne je tam ale druhá vec a to je vlastne to, že tým dôchodcom, ktorým vychádza priemerný osobný mzdový bod pod 1, sa už nebude vylepšovať o 0,22, ale bude sa vylepšovať vlastne len o 0,20. Čiže oni vlastne doplatia, doplatia na tieto zmeny zvyšovania maximálneho základu svojím nižším dôchodkom v budúcnosti. A to je také trošku čudné.
A ďalej chcem povedať, že takto to odôvodňovať, že v budúcnosti budete mať taký a taký dôchodok, tiež neobstojí, pretože teraz sa budú platiť tie vyššie odvody, ale keď ten tridsiatnik IT-čkár, ktorý zarába 5-tisíc eur, pôjde o 30-40 rokov na dôchodok, no bohviečo vtedy bude, ako bude vyzerať zákon o sociálnom poistení.
Rozpracované
13:50
Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:50
Jozef BurianĎakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
11.10.2016 o 13:50 hod.
Ing.
Jozef Burian
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predseda. Čiastočne súhlasím s pánom, s pánom poslancom Mihálom. Áno, ja som nehovoril, že len pre tých bude, bude pre všetkých tých ľudí, ktorí zarábajú, ale majú priemerný osobný mzdový bod nad 1,25. Hovorím stále o nejakej čiastočnej kompenzácii tohto celého riešenia. A myslím si, že určite aj tou solidaritou alebo tou solidarizáciou prispelo to, že sme, že sme zaviedli po 20, viac jak 20 rokoch minimálny dôchodok, a to je nejakou tiež ďalšou kompenzáciou pre tie najnízkopríjmové skupiny. Vzhľadom k tomu, že na Slovensku neexistuje fakt, že priemerný zárobok alebo minimálna mzda je na úrovni 50 % priemerného zárobku, aby sme sa, aby sme sa vysporiadali s problematikou hmotnej núdze a možno aj minimálnymi dôchodkami. Takže toľko na poznámku.
Ďakujem.
Rozpracované
13:52
Vystúpenie v rozprave 13:52
Jozef MihálDanko, Andrej, predseda NR SR
Poprosím vás, pán poslanec Osuský, netelefonujte v sále.
Ospravedlňujem sa, pán poslanec.
Mihál, Jozef, poslanec NR SR
No, ja mám pripravené dva pozmeňovacie návrhy, a preto v súlade s rokovacím poriadkom najskôr prednesiem znenie týchto dvoch pozmeňovacích návrhov a potom ich odôvodním a celkovo teda vyjadrím svoj názor na legislatívny proces a predmetnú novelu zákona o sociálnom poistení.
Prvý pozmeňovací návrh sa týka valorizácie minimálnych dôchodkov.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 188):
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I sa pred doterajší text vkladá nový bod 1, ktorý sa znie:
1. V § 82b) ods. 1 sa slová "136 %" nahrádzajú slovami "140,14 %“.
V súvislosti s vložením nového bodu sa vykoná prečíslovanie nasledujúceho bodu a toto prečíslovanie sa premietne do čl. II o účinnosti.
Čl. II o účinnosti sa upraví tak, aby navrhovaný bod nadobudol účinnosť 1. januára 2017.
Návrh odôvodním neskôr.
Teraz prednesiem druhý pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka zvýšenia denného vymeriavacieho základu na určenie náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 188).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
Za doterajší čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
Čl. II
Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z. a zákona č. 413/2012 Z. z. a zákona č. 338/2013 Z. z. sa mení a dopÍňa takto:
V § 8 ods. 7 sa slovo „1,5-násobku" nahrádza slovom "2-násobku".
Doterajší čl. II sa označuje ako čl. III.
Účinnosť článku II sa navrhuje 1. januára 2017, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti zákona.
Tu poviem pre korektnosť, že fakticky úplne rovnaký pozmeňujúci návrh predniesol pred pár minútami kolega spravodajca pán Burian.
Ďalej sa chcem vyjadriť k procedúre, ktorú, teda chcem navrhnúť procedúru, procedurálny návrh a ten, asi viete, aký bude znieť. Navrhujem, aby bol tento zákon vrátený navrhovateľovi na prepracovanie v súlade s rokovacím poriadkom. A v prípade, že tento návrh nebude odsúhlasený, ďalej navrhujem, aby bol tento návrh stiahnutý z rokovania Národnej rady.
Odôvodňujem to tým, že na poslednú chvíľu boli do návrhu predložené závažné zmeny, najmä pokiaľ ide o zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu na sociálne poistenie z 5-násobku na 7-násobok priemernej mzdy, a takéto závažné zmeny, ktoré majú veľké dopady na ekonomiku a zamestnanosť, podľa môjho názoru nie je možné robiť takýmto spôsobom. Samozrejme, rešpektujem právo každého poslanca na predloženie pozmeňovacích návrhov. Ja sám predsa predkladám pozmeňovacie návrhy, ale tieto zmeny by mali korektne prejsť celým legislatívnym procesom od A po Z. To znamená, to znamená, bude férové, ak sa zákon znova preberie v medzirezortnom pripomienkovom konaní, aby sa k nemu mohli dotknúť subjekty, ktoré sa pripomienkového konania môžu zúčastniť, aby prešiel tripartitou, aby sa k tomuto navrhovanému zvýšeniu vymeriavacích základov mohli vyjadriť zamestnávatelia, ale aj odborári, lebo môže to znížiť zamestnanosť na Slovensku a, samozrejme, aby tento návrh kompletne, tak ako ho teraz vnímame, aby prešiel vládou Slovenskej republiky, aby sa k tomu vyjadrila vláda a jej jednotliví ministri. Takže to sú teda procedurálne návrhy na vrátenie zákona predkladateľovi, resp. stiahnutie z parlamentu.
Ďalej chcem navrhnúť, ak sa predsa len bude pokračovať v rokovaní, aby sa hlasovalo v prípade spoločnej správy, poprosím pekne, takto. Pokiaľ ide, spoločná správa má štyri pozmeňovacie návrhy, štyri pozmeňovacie návrhy. Prvý pozmeňovací návrh obsahuje tri body. Prvý a druhý, pripomínam, že znamenajú zvýšenie nemocenskej, materskej, ošetrovného, vyrovnávacie dávky z potenciálne 1,5-násobku priemernej mzdy pri tom výpočte na 2-násobok priemernej mzdy. Čiže navrhujem, aby sa o prvom pozmeňovacom návrhu spoločnej správy a o týchto dvoch bodoch hlasovalo osobitne.
Ďalej navrhujem, aby sa osobitne hlasovalo o pozmeňovacom návrhu č. 1 o treťom bode, ktorý prináša to zvýšenie maximálnych základov z 5-násobku na 7-násobok priemernej mzdy, čiže to je prvý pozmeňovací návrh, tretí bod;
a ďalej aby sa spoločne hlasovalo o zostávajúcich pozmeňujúcich návrhoch v druhom, v treťom a v štvrtom.
Verím, že to je takto procedurálne možné, pán predseda, študoval som si rokovací poriadok a myslím si, že to zakázané takto nie je, nie je. A prečo to takto chcem? Preto, lebo je veľký rozdiel hlasovať o pozitívnom návrhu na zvýšenie materskej, nemocenskej a veľký rozdiel je súčasne v jednom balíku hlasovať o zvýšení maximálnych vymeriavacích základov. To je snáď logické, a to snáď uznáte. Snáď tušíte, že o tých prvých dvoch bodoch budem ja osobne hlasovať a odporúčať pozitívne, ale o tom treťom bode budem hlasovať a odporúčať hlasovať negatívne. Čiže preto žiadam, aby sa to hlasovanie takto rozdelilo.
Čiže ešte raz. Prvý pozmeňovací návrh, bod 1 a 2, prvý pozmeňovací návrh bod 3 a potom pozmeňovacie návrhy druhý, tretí, štvrtý. Čiže tri hlasovania o spoločnej správe. Poprosím a požiadam, aby to bolo takto.
Dobre. Poďme teraz zaradom k jednotlivým problémom, ktoré táto novela rieši, a keď započítame pozmeňovacie návrhy, chce riešiť.
Valorizácia dôchodkov. V prvom rade mi vadí, že vláda a minister práce myslí len na poberateľov dôchodkov, či starobných, alebo predčasných starobných, invalidných, sirotských, vdovských, úrazových dávok, keď k tomu pridáme aj ďalší zákon, ktorý máme na tomto rokovaní, tak myslí aj, aby som to pre korektnosť pripomenul, aj na opatrovateľov, ktorí opatrujú ZŤP osoby, tam sa teda zvyšuje opatrovateľský príspevok nadviazaný na životné minimum, mimochodom. Čiže to je druhá zmena, ktorá pozitívne zasiahne určitú skupinu občanov Slovenskej republiky.
No ale pýtam sa, kde sú ostatní. A ako sa obvykle zvyknem pýtať, pýtam sa, kde sú mladé rodiny. Kde a kedy bude konečne zvyšovanie rodičovských príspevkov? 203 eur 20 centov máme tri roky, 2014., ’15., ’16., a ak nič neurobíme, napr. v skrátenom legislatívnom konaní pred koncom roka, tak rok 2017 bude štvrtý rok v poradí, kedy bude rodičovský príspevok 203,20. Môžeme sa sporiť, či tá suma je vysoká alebo nízka, zrejme s výsledkom, že je to málo. Ale fakt je ten bez akéhokoľvek sporenia alebo hádania sa, že štyri roky po sebe sa rodičovský príspevok nezvyšuje ani o jeden jediný cent. Nie o 1,90 eur ako dôchodky a zvýšme o 8,20. Ale ani o jeden jediný cent.
Dôvody, prečo by sme na mladé rodiny mali myslieť, je zbytočné rozvádzať. To by som nosil vodu do mora. Podobne sa nezvyšujú už štvrtý rok prídavky na deti. Pokiaľ ide o daňové výhody, už štvrtý rok sa nezvyšuje daňový bonus. Čiže tieto tri jednoduché, ale zrozumiteľné spôsoby štátnej pomoci rodinám a zvlášť mladým rodinám štyri roky po sebe na rovnakej výške. Čiže je fajn, že sa myslí na dôchodcov alebo na opatrovateľov, konečne sa myslí aj na opatrovateľov. Ale pýtam sa, prečo sa nemyslí na rodiny. Prečo sa nezvyšujú tieto príspevky? Čiže je to pozitívna diskriminácia dôchodcov, ale na ostatné skupiny ľudí sa nejako zabúda.
Pokiaľ ide teda o valorizáciu dôchodkov, pán minister, jasne ste teraz povedali v úvodnom slove – a bolo to veľmi, pre mňa to bolo veľmi zrozumiteľné a verím, že aj pre ostatné kolegyne, kolegov –, že minimálne dôchodky sa zvyšovať nebudú. Jasne ste to povedali, zrozumiteľne, aj ste to odôvodnili prečo. Odôvodnili ste to tým, že sú vlastne naviazané na životné minimum, a keďže to nerastie, potom nejako sú naviazané tie rodičovské príspevky na životné minimum, ak to nerastie, tak nebudú, nebudú rásť ani minimálne dôchodky. Čiže dôchodca, ktorý poberá povedzme normálny dôchodok, 350 eur, 400-450 eur, bude mať dôchodok zvýšený o 8,20, ale dôchodca, ktorý má ten nízky minimálny dôchodok, povedzme 300-eurový alebo tá najnižšia suma je 269,50 momentálne, tak nebude ho mať zvýšený ani o jeden jediný cent, lebo je to naviazané na životné minimum, a to je svätý grál. Tak to meniť nebudeme. Podobne ako pri tých rodičovských príspevkoch, znova sa opakujem.
Pani kolegyňa Vaľová, verím, že na mňa budete reagovať faktickou poznámkou a že sa mi ospravedlníte, keď ste ma minulý mesiac na predchádzajúcom rokovaní Národnej rady označili pomaly za podvodníka, že tu niečo rozprávam o minimálnych dôchodkoch, lebo tie sa predsa tiež budú zvyšovať. Nebudú sa zvyšovať. Je to, dúfam, jasné. Nebudú sa zvyšovať. Neviem, či ste s tým spokojná s vašimi ďalšími kolegyňami a kolegami zo SMER-u, ktorí teda hovoríte, že zastávate chudobných ľudí, chudobných dôchodcov, nebudú sa zvyšovať minimálne dôchodky. To je fakt. To je holý fakt.
Je teda čudné, že o tom hovorím práve ja, ťažký pravičiar, ktorého predsa vôbec nezaujímajú dôchodcovia a dupľom nie tí chudobní, ale zastávam predsa záujmy rôznych finančných skupín a podnikateľov, tak predstavte si, na počudovanie, ja sa zastávam tejto skupiny dôchodcov, ktorí poberajú minimálne dôchodky. A tak, ako ste počuli pred pár minútami, predniesol som pozmeňujúci návrh na to, aby sa zvýšili o tých 8,20 aj minimálne dôchodky. Pán minister vás v úvodnom slove vyzval, aby, keď takýto návrh príde, lebo tušil, že ho prinesiem, aby, keď takýto návrh príde, aby ste zaň nehlasovali. Som zvedavý, či poslúchnete vášho ministra a nebudete hlasovať za to, aby sa aj minimálne dôchodky, tie 300-eurové dôchodky zvýšili o 8,20. Ak nezahlasujete za môj návrh, tak tie minimálne dôchodky zostanú bez zmeny aj po novom roku. Ten, kto poberá 269,50, bude po Novom roku poberať, hádajte koľko, 269,50! Ten, kto poberá 300 eur, hádajte, koľko bude poberať po Novom roku. Odpoveď je 300 eur. Podpíšete sa pod takúto nespravodlivosť voči tejto skupine dôchodcov, ktorí najviac potrebujú pomôcť. Veď si prečítajte dôvodovú správu, ktorú napísali úradníci ministra práce na ministerstve. V tej dôvodovej správe sa dočítate, že vzhľadom na to, že tie dôchodky rastú pomaly, lebo sú naviazané na rast cien a tie nerastú, tie stagnujú, tak treba tým dôchodcom pomôcť týmto spôsobom. Tak sa teda pomôže, ale nepomôže sa tým, ktorí poberajú minimálne dôchodky a ktorí tú pomoc potrebujú najviac.
A teraz, aby bolo jasné nielen politicky, ale aj zrozumiteľne z hľadiska zdravého rozumu a vecne z hľadiska zákona, viete, ako sa valorizujú tie štandardné starobné dôchodky podľa platného zákona, keby nebola táto mimoriadna zmena? Od 1. januára 2017 sa pôvodne mali starobné dôchodky valorizovať ako mix zmiešaný, zistený na 90 % z rastu spotrebiteľských cien, to vlastne znamená z rastu životného minima, lebo rast životného minima je naviazaný na rast spotrebiteľských cien. A z 10 % do toho mali vstupovať, mal vstupovať rast priemernej mzdy. A k 1. 1. 2018, pozrite si zákon, je valorizácia starobných dôchodkov nastavená tak, ako budú rásť medziročne ceny, tzv. dôchodcovská inflácia. Čiže ten rast dôchodkov, tých normálnych dôchodkov, starobných dôchodkov je naprojektovaný tak, aby bol naviazaný na rast cien, na infláciu. To inak znamená, lebo je to to isté, je naviazaný na rast životného minima, kolegyne a kolegovia. Na nič iné.
A teraz vlastne čo sa tu deje? Mimoriadnym spôsobom sa idú o 8,20 zvýšiť starobné dôchodky, ktoré sú de facto naviazané na životné minimum na 90 %, na budúci rok to už bude na 100 % a minister tu bude obhajovať to zvýšenie tých starobných dôchodkov, lebo to je nejako, a minimálne dôchodky zvyšovať netreba, lebo tie sú naviazané na životné minimum. Všetky dôchodky sú de facto podľa zákona naviazané na životné minimum. Aj starobné, aj minimálne, len je to trošičku technicky inak napísané. Keď nad tým porozmýšľate, tak na to prídete.
Čiže ak je tu logika taká, že minimálne dôchodky sa zvyšovať nemusia, lebo sú naviazané na životné minimum, tak ja takúto logiku odmietam, pretože de facto sú nám životné minimum, na rast životného minima dnes naviazané riadne starobné dôchodky, a tie sa zvyšujú.
Keby vám to nestačilo ako argument, tak sa, prosím vás, pozrite do ďalšieho zákona, ktorý tu má minister Richter, je to niekde bod 47, ak sa nemýlim, tie, ten zákon o kompenzáciách, kde sa zvyšuje, kde sa zvyšuje opatrovateľský, príspevok na opatrovanie. Príspevok na opatrovanie je totižto dnes naviazaný na životné minimum tak, že je daný ako 111,32 % životného minima. Keby minister tento zákon do parlamentu nepriniesol, keby sa touto témou nezaoberal, tak by opatrovateľský príspevok, tých 111,32 %, zostal aj taký istý aj na budúci rok, a keďže sa životné minimum nezvyšuje, nezvyšoval by sa ani príspevok na opatrovanie. Ale pán minister, za čo mu treba poďakovať, aspoň že sčasti zvyšuje príspevok na opatrovanie. No a pretože životné minimum nerastie a tak ďalej. No a ako ho zvyšuje? Presne tak, ako ste pred chvíľkou počuli v mojom pozmeňovacom návrhu. Zvyšuje ho tak, že to percento 111,32 životného minima zvyšuje na 125 % životného minima, aby takto dosiahol zvýšenie príspevku na opatrovanie. Moje riešenie ste počuli.
Navrhujem, aby sa minimálny dôchodok, ktorý je dnes 136 % životného minima, zvýšil na 140,14 životného minima. A prečo práve takto čudne, o 4,14 %? No preto, lebo keď si vyrátate 4,14 % zo sumy životného minima, tak vám to vyjde po zaokrúhlení na 8,20. Veľmi, veľmi jednoduché. Tak ja neviem, či ešte treba ďalej a ďalej hovoriť o argumentoch, znova a znova opakovať, že to zvýšenie akýchkoľvek dávok by sme mali zvažovať najmä v prípade tých, ktorí ich najviac potrebujú, ktorí sú najcitlivejšia a ohrozená skupina chudobou. Ja používam vašu rétoriku normálne. Počúvate ma? Čiže tou chudobou sú ohrození nie dôchodcovia, ktorí majú 400-, 500-, 700-eurové dôchodky, ale tí, ktorí majú 270- alebo 300-eurové dôchodky. Je tu jednoduchý spôsob, ako zabezpečiť, aby sa aj tieto dôchodky zvýšili. Aj vám poviem aký. Taký, že pri hlasovaní za môj pozmeňovací návrh číslo jedna dáte "za". Vopred vám za to ďakujem, aj keď vám neverím, že to spravíte, lebo stranícka disciplína je, je dôležitejšia ako zdravý rozum, svedomie a spravodlivosť. Toľko k valorizácii.
No a teraz sa poďme pozrieť na to zvyšovanie odvodov. Už som to spomínal pred pár minútkami. Ozaj, zmestím sa do limitu 30 minút? Tak rozmýšľam. Neviem? Veď ma zastavte, pán predseda, pán predsedajúci, ak teda sa vám bude javiť, že treba. (Reakcie z pléna.) No, som, som za klub, takže to by malo byť 30 minút. Dobre. Pardon, za toto zdržanie. Strácame čas. Takže k tomu zvyšovaniu odvodov. Už súčasný maximálny základ vo výške päťnásobku priemernej mzdy je neprimerane vysoký, neprimerane vysoký. O čom sa chceme baviť? Veď to malo byť na budúci rok 4 415 eur. To je pomaly dvakrát toľko ako oficiálny poslanecký plat. Nestačí to? Vy ho teda chcete zvýšiť na sedemnásobok priemernej mzdy, to je 6 181 eur na budúci rok, 6 181 eur na budúci rok. Hovoríme, prosím vás pekne, nie o daniach, ktoré nemajú stanovený strop pri výpočte, hej. Daň nemá stanovený strop pri výpočte. Ale základnou logikou platenia poistného, poist..., do poistných fondov takéhoto poistného je, že pri tom poistnom vždycky je stanovený nejaký primeraný maximálny základ, aby sa tá určitá solidarita, ktorá sa prejavuje pri platení odvodov, u tých bohatších prejavila, ale rozumným spôsobom. Aby sa teda, ľudovo povedané, nestalo to, že toho bohatého vyplašíme, a ten vtáčik, ktorý nám znáša zlaté vajíčka, nám ujde z toho hniezdočka. Totižto takéto zvýšenie odvodov, to naozaj, to nie sú žarty. Netýka sa to desaťtisícov alebo státisícov ľudí. Je to, ako som počul ministra zdravotníctva Druckera, vraj okolo 15-tisíc ľudí, ja neviem. A, mimochodom, to je práve aj jeden z problémov, ako, ako sa môžu takéto zásadné veci len tak mirnix-dirnix predložiť, keď my nepoznáme dopady. Keby to išlo v súlade so štábnou kultúrou cez celý proces, keby to išlo cez ministerstvo, tak by sme pekne videli v dôvodovej správe v doložkách vplyvov, koľko ľudí sa to dotkne, aký to bude mať výnos pre rozpočet, či štátu, alebo Sociálnej poisťovne, čo to bude vlastne znamenať, aké to bude mať dopady.
No takto príde kolega Vážny vo štvrtok na výbor, šup, poďme, schváli sa mu to a predpokladám, že dneska o piatej sa o tom zahlasuje a za päť dní je vec vybavená. Veď takto sa to, prosím vás, nesmie robiť. To je neférové. Neviem, či vás netrápi v tomto svedomie, jednak to zvyšovanie, ale jednak to, že vlastne k tomu nemôže byť poriadna diskusia. Ja tu teraz niečo poviem, bolo nejakých pár článkov v novinách, možno sa ešte niektorý z kolegov pridá a sme skončili a vybavené. A zrazu, zrazu ľudia, ktorí zarábajú tých 5-6-tisíc eur, zistia, že pre nich je naozaj najlepšie riešenie zdvihnúť sa a ísť robiť do Česka napríklad. A viete prečo do Česka?
Pre vašu informáciu vám poviem, aké sú parametre z hľadiska sociálnych odvodov v Českej republike. (Reakcia z pléna.) Vy viete, ale možno ostatní nevedia. Takže pre tých, ktorí zodpovedne stlačia za takýto pozmeňovací návrh, chcem im vysvetliť, ako to funguje v Českej republike. V Českej republike je momentálne v českých korunách maximálny mesačný základ 108-tisíc českých korún, čo pri prepočte je približne 4-tisíc eur, hej, približne 4-tisíc eur. Čiže je to ešte o niečo menej, ako je to teraz u nás. Ale zas na druhej strane tá filozofia je taká, ako bola doteraz, nie, my sme mali vlastne päťnásobok, pozor, Česi majú teda štvornásobok priemernej mzdy, akurát, že tá priemerná mzda je u nich vyššia ako na Slovensku. Ešte sme ich v tomto nedobehli. Čiže Česi majú princíp štvornásobok priemernej mzdy, čo činí okolo 4-tisíc eur, podľa toho, akým si to kurzom prerátate, na mesiac. My máme teraz päťnásobok priemernej mzdy, čo je 4 290 v tomto roku, na budúci by to bolo 4 415. A my teda navrhujeme, aby sme išli na sedemnásobok priemernej mzdy. Čiže to budeme ďaleko, ďaleko pred Čechmi, ak to mám takto škaredo povedať.
A aký je v Čechách, pre zaujímavosť, živnostníci, počúvajte a chystajte sa do Čiech, minimálny základ v Čechách? Teda aký je u nás? U nás je momentálne 429 eur, na budúci rok bude tých 441,50. V Čechách je pre živnostníkov, ktorí to robia ako svoj hlavný džob, 250 eur približne, 6 752 českých korún, čiže približne 250 eur. 250 eur! U nás bude 441,50. Cítite ten obrovský rozdiel? Počujete tých živnostníkov, ako teraz dupkajú nohami, rušia živnosti, nielen kolega Jurzyca a Matovič, ale aj ďalší budú rušiť živnosti a budú utekať do Čiech? Toto chcete? (Reakcie z pléna.) Pán Šuca, čo na to hovoríte? V Čechách treba živnostníčiť. Možno ani nebudú problémy s kolegom Matovičom a Jurzycom pri posudzovaní, či porušujete ústavný zákon a podobne. Prepáčte, že si robím takto srandičky, ale toto sú, prepáčte mi, naozaj to by som nemal, toto sú veľmi vážne veci.
Zoberte si do úvahy, v Čechách minimálny základ 250 eur, maximálny 4-tisíc. U nás minimálny základ na budúci rok 441, maximálne 6 181. Však čo? My sme Jánošíci! V Čechách, v Čechách majú to, čo my sa snažíme, chytiť psa či líšku za chvost pri používaní tej finty, schodovitý príjem, majú to vyriešené tým, že ten základ sa pri zamestnancoch sleduje kumulatívne ročne, v ročnom vyjadrení. Čiže toto je veľmi zaujímavý princíp a znamená, že ak u nás napríklad nejaký zamestnanec má v nejakom mesiaci vyplatených povedzme 10-tisíc eur, nejakú odmenu dostane, tak vlastne platí len z toho maximálneho základu, ktorý teda bude 6 181 eur. Ale v Čechách to funguje tak, že sa mu ten príjem vlastne spočítava od začiatku roka kumulatívne a sleduje sa, či kumulatívne neprekročil ročný základ. Čiže ten ročný základ je nižší, výrazne nižší ako u nás. Ale na druhej strane je to spravodlivejšie aj v tom, že tie skokovité príjmy - slabý mesiac, silný mesiac - sa týmto odchytia, a takáto finta sa v Čechách použiť jednoducho nedá. Na Slovensku sa dá a bude sa vždycky dať, pokým nezmeníme systém.
Tak napríklad ja som bol zvedavý, či táto vláda, či pán minister začne rozpracovávať ročné zúčtovanie pri sociálnom poistení, lebo to by, to by znamenalo kompletné a korektné riešenie so všetkými pre a proti, ale hlavne systémové riešenie, voči ktorému by som ja neprotestoval. Práve naopak, by som ho určite privítal. No ale kdeže!
Namiesto toho, aby sa tá spravodlivosť dosiahla tým, že sa zavedie ročné zúčtovanie v sociálnych odvodoch, namiesto toho my tu budeme zvyšovať maximálne základy, lebo pán minister s kolegom riaditeľom Sociálnej poisťovne si myslia, že takto lepšie postihnú tých, ktorí majú raz do roka nejakú vysokú odmenu. To je jednoducho neférový prístup k tým, ktorí zarábajú za tú svoju drinu, častokrát dva-tri úväzky, dva-tri úväzky nie, to beriem späť, ktorí pracujú cezčasy, ktorí skrátka sú vysoko vzdelaní a tú svoju vysokú mzdu si zaslúžia.
Takže... A, mimochodom, v Čechách sú nižšie sadzby. V Čechách sa na sociálne poistenie platí 31,5 %, na Slovensku 34,6. Čiže o 3 % máme ešte vyššie sadzby do Sociálnej poisťovne pri tom všetkom.
Pokiaľ, teda ak to uzavriem, túto časť, pokiaľ ide o návrh na zvýšenie na sedemnásobok priemernej mzdy, tak jednoznačne proti, proti a ešte raz proti. Ak bude schválený ten pozmeňujúci návrh v spoločnej správe, tak z tohto dôvodu, z tohto dôvodu ja osobne budem hlasovať proti celému zákonu. Nech ma žiadny dôchodca neobviňuje, že som mu nedoprial 8,20, ale nie som schopný hlasovať za zákon, v ktorom bude presadené zvýšenie maximálneho základu na sedemnásobok priemernej mzdy. To sa na mňa nehnevajte.
Ďalšia vec sú tie nemocenské dávky, kde sa teda zvyšuje strop pri výpočte nemocenskej dávky denného vymeriavacieho základu z pôvodného 1,5-násobku na 2-násobok priemernej mzdy. Čiže pre lepšiu názornosť, pokiaľ by sa v roku 2017 niekto pobral na nemocenskú alebo by ošetroval dieťa, alebo išiel na materskú, tak pôvodne sa pri vysokých, vyšších príjmoch mala tá dávka vypočítavať, najviac ako keby niekto zarábal 1 324 eur mesačne, ale teda pri tejto zmene sa bude ten jeho príjem zarátavať až do výšky 1 766 eur mesačne. Čiže, zjednodušene povedané, pri dobre zarábajúcich zamestnancoch, zamestnankyniach tieto dávky stúpnu v podstate o tretinu, čo je teda pozitívne, pretože to nie je nejaký darček tým ľuďom. Tí ľudia si platia odvody z toho príjmu. Čiže niekto si platí povedzme odvody z 2-tisíc mesačne. Doteraz by sa mu započítavala nemocenská dávka, ako keby si platil len z 1 324. Po novom sa mu zaráta, ako keby si platil z 1 766. On si platí z 2-tisíc. Čiže to nie je žiadny dáreček týmto ľuďom. To je len to, že sa im vlastne menej zoberie oproti tomu, čo sa im bralo doteraz. Takže pozor na to.
Ako správne, ako správne poznamenal ekonomický novinár pán Surovčík zo SITY, tak ak to pán Vážny na výbore odôvodňoval, tento krok, tento pozitívny krok tým, že takto sa vlastne kompenzuje to zvýšenie odvodov z päťnásobku na sedemnásobok priemernej mzdy, takéto odôvodnenie je, ako to povedať, jednoducho neférové. Pretože tí, ktorí zarábajú povedzme 5-tisíc eur, tak áno, pri nemocenskej budú mať o čosi vyššiu nemocenskú, to je fakt. Ale z tohto kroku vyťažia tí, ktorí majú práve ten príjem medzi 1 324 eurami až 1 766, v tomto pásme, pretože im sa doteraz ten príjem nezarátaval celý, už sa bude. Ale oni na druhej strane nebudú poškodení tými vyššími maximálnymi základmi, pretože keď niekto zarábal 1 500 eur, tak bude platiť odvody také isté po tejto novele, ako platil, ale tá nemocenská, materská sa mu zvýši. Čiže tá pozitívna kompenzácia sa udeje hlavne voči úplne inej skupine osôb ako voči tým, ktorí budú postihnutí tým zvýšením maximálneho základu. Aj tí z toho vyťažia, ale vyťažia z toho hlavne úplne, úplne iní.
No a ten návrh na tú kompenzáciu v zmysle zvýšenia a zníženia priemerného osobného mzdového bodu som už komentoval vo faktickej poznámke. K tomu sa vracať nebudem. To je takisto akási kompenzácia, ktorá nesedí, nesedí na 100 %, a som zvedavý, ako to vysvetlíte zase tým chudobnejším, ktorým vlastne bude menej pridané pri tých nižších priemerných osobných mzdových bodoch. Ono nie vždy bude vykrytý tým minimálnym dôchodkom. Keď niekto bude mať priemerný osobný mzdový bod povedzme 0,8 a má mať pridaných z toho rozdielu 0,2 22 % a bude mať len 20% pridané, tak to je človek, ktorý bude jednoducho týmto spôsobom poškodený. To mi nevyvrátite, že nehovorím tu teraz správne. Nemáte ako.
No, k tým dvom pozmeňovacím návrhom. Pozrite sa. To je presne to, čo hovorím. V zmätku, v chaose prinesie poslanec Vážny na sociálny výbor nejaký pozmeňovák vo veľmi dôležitej veci. Chaoticky, narýchlo pripravený, neprediskutovaný a jednoducho tam chýba, keď sa teda zvyšuje nemocenská, materská na dvojnásobok priemer..., tak aby sa rátal z dvojnásobku priemernej mzdy. Jednoducho školácka chyba. Chýba tam, chýba tam zapracovanie tej zmeny adekvátne aj do paralelného zákona č. 462 o náhrade príjmu pri pracovnej neschopnosti. Čiže keby to bolo prešlo presne tak, ako to kolega Vážny vo štvrtok navrhol, tak ten, kto má povedzme 1 500 eur mesačne, tak nemocenskú od 11. dňa péenky by mal zvýšenú, lebo tá by sa mu rátala z tých 1 500 eur mesačne, ale prvých 10 dní, ktoré vypláca náhradu príjmu zamestnávateľ, tú by mal rátanú z 1 324 eur, lebo tam by zostal ten strop vo výške 1,5-násobku. Elementárna chyba! Ako nebol som vo štvrtok na výbore, nedával som na vás pozor a hneď takýto prúser spravíte.
Čiže, samozrejme, či ten jeden, alebo druhý pozmeňovací návrh musí byť schválený, musí byť schválený, ja dokonca budem hlasovať za ten prvý kolegu Buriana, nie som ješiťák, budem hlasovať za jeho, aby, pre každý prípad, keby sa mi mal pošmyknúť prst, aby to prešlo nejako, lebo to jednoducho treba urobiť, inak by sme boli za úplne hlupákov, hej, ja by som sa cítil hlúpy, keby som takýto zákon s takouto nelogickosťou pustil mimo týchto priestorov. Čiže ten pozmeňovací návrh odporúčam, teda kolegu Buriana, lebo ten pôjde v poradí prvý, treba schváliť, lebo inak budeme za smiešnych. (Reakcia z pléna.)
Už to, čo poviem teraz, sem nepatrí, lebo to vlastne patrí k ministrovi Druckerovi, ale keď si predstavím, že po tomto sem príde o týždeň minister zdravotníctva a prinesie sem novelu zákona o zdravotnom poistení, kde sa, do ktorej sa dostane úplné zrušenie maximálneho vymeriavacieho základu, tak mi naozaj mráz prechádza po chrbte, čo robíte, kolegyne, kolegovia.
Prosím vás, zamyslite sa nad tým, spamätajte sa. Takéto zmeny sa nerobia takýmto spôsobom, je to neférové a je to vysoko poškodzujúce tých, ktorí sa snažia, pracujú, majú slušný príjem, oni nekradnú, oni majú len slušný 5-tisícový, 6-tisícový príjem. Ak im toto urobíme, sociálne odvody, zdravotné odvody k tomu prídu, vyženieme ich zo Slovenska. To vám hovorím. Alebo si budú hľadať spôsoby, ako tie odvody neplatiť, a verte mi, že tie spôsoby existujú.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
11.10.2016 o 13:52 hod.
RNDr.
Jozef Mihál
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, vážení prítomní, dovolil som si prihlásiť sa do rozpravy k tomuto, k tejto vládnej novele zákona o sociálnom poistení, ktorá pôvodne mala byť vylepšením valorizácie dôchodkov, ale začala sa tu vlastne odohrávať dosť veľká dráma, pretože prostredníctvom pozmeňovacieho návrhu pána kolegu Vážneho podaného na sociálnom výbore minulý štvrtok tu sledujeme dosť závažné zvyšovanie odvodov dobre zarábajúcich najmä zamestnancov a ich zamestnávateľov a na to treba primerane reagovať. (Prerušenie vystúpenia predsedom.)
Danko, Andrej, predseda NR SR
Poprosím vás, pán poslanec Osuský, netelefonujte v sále.
Ospravedlňujem sa, pán poslanec.
Mihál, Jozef, poslanec NR SR
No, ja mám pripravené dva pozmeňovacie návrhy, a preto v súlade s rokovacím poriadkom najskôr prednesiem znenie týchto dvoch pozmeňovacích návrhov a potom ich odôvodním a celkovo teda vyjadrím svoj názor na legislatívny proces a predmetnú novelu zákona o sociálnom poistení.
Prvý pozmeňovací návrh sa týka valorizácie minimálnych dôchodkov.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 188):
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I sa pred doterajší text vkladá nový bod 1, ktorý sa znie:
1. V § 82b) ods. 1 sa slová "136 %" nahrádzajú slovami "140,14 %“.
V súvislosti s vložením nového bodu sa vykoná prečíslovanie nasledujúceho bodu a toto prečíslovanie sa premietne do čl. II o účinnosti.
Čl. II o účinnosti sa upraví tak, aby navrhovaný bod nadobudol účinnosť 1. januára 2017.
Návrh odôvodním neskôr.
Teraz prednesiem druhý pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka zvýšenia denného vymeriavacieho základu na určenie náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 188).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
Za doterajší čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
Čl. II
Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z. a zákona č. 413/2012 Z. z. a zákona č. 338/2013 Z. z. sa mení a dopÍňa takto:
V § 8 ods. 7 sa slovo „1,5-násobku" nahrádza slovom "2-násobku".
Doterajší čl. II sa označuje ako čl. III.
Účinnosť článku II sa navrhuje 1. januára 2017, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti zákona.
Tu poviem pre korektnosť, že fakticky úplne rovnaký pozmeňujúci návrh predniesol pred pár minútami kolega spravodajca pán Burian.
Ďalej sa chcem vyjadriť k procedúre, ktorú, teda chcem navrhnúť procedúru, procedurálny návrh a ten, asi viete, aký bude znieť. Navrhujem, aby bol tento zákon vrátený navrhovateľovi na prepracovanie v súlade s rokovacím poriadkom. A v prípade, že tento návrh nebude odsúhlasený, ďalej navrhujem, aby bol tento návrh stiahnutý z rokovania Národnej rady.
Odôvodňujem to tým, že na poslednú chvíľu boli do návrhu predložené závažné zmeny, najmä pokiaľ ide o zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu na sociálne poistenie z 5-násobku na 7-násobok priemernej mzdy, a takéto závažné zmeny, ktoré majú veľké dopady na ekonomiku a zamestnanosť, podľa môjho názoru nie je možné robiť takýmto spôsobom. Samozrejme, rešpektujem právo každého poslanca na predloženie pozmeňovacích návrhov. Ja sám predsa predkladám pozmeňovacie návrhy, ale tieto zmeny by mali korektne prejsť celým legislatívnym procesom od A po Z. To znamená, to znamená, bude férové, ak sa zákon znova preberie v medzirezortnom pripomienkovom konaní, aby sa k nemu mohli dotknúť subjekty, ktoré sa pripomienkového konania môžu zúčastniť, aby prešiel tripartitou, aby sa k tomuto navrhovanému zvýšeniu vymeriavacích základov mohli vyjadriť zamestnávatelia, ale aj odborári, lebo môže to znížiť zamestnanosť na Slovensku a, samozrejme, aby tento návrh kompletne, tak ako ho teraz vnímame, aby prešiel vládou Slovenskej republiky, aby sa k tomu vyjadrila vláda a jej jednotliví ministri. Takže to sú teda procedurálne návrhy na vrátenie zákona predkladateľovi, resp. stiahnutie z parlamentu.
Ďalej chcem navrhnúť, ak sa predsa len bude pokračovať v rokovaní, aby sa hlasovalo v prípade spoločnej správy, poprosím pekne, takto. Pokiaľ ide, spoločná správa má štyri pozmeňovacie návrhy, štyri pozmeňovacie návrhy. Prvý pozmeňovací návrh obsahuje tri body. Prvý a druhý, pripomínam, že znamenajú zvýšenie nemocenskej, materskej, ošetrovného, vyrovnávacie dávky z potenciálne 1,5-násobku priemernej mzdy pri tom výpočte na 2-násobok priemernej mzdy. Čiže navrhujem, aby sa o prvom pozmeňovacom návrhu spoločnej správy a o týchto dvoch bodoch hlasovalo osobitne.
Ďalej navrhujem, aby sa osobitne hlasovalo o pozmeňovacom návrhu č. 1 o treťom bode, ktorý prináša to zvýšenie maximálnych základov z 5-násobku na 7-násobok priemernej mzdy, čiže to je prvý pozmeňovací návrh, tretí bod;
a ďalej aby sa spoločne hlasovalo o zostávajúcich pozmeňujúcich návrhoch v druhom, v treťom a v štvrtom.
Verím, že to je takto procedurálne možné, pán predseda, študoval som si rokovací poriadok a myslím si, že to zakázané takto nie je, nie je. A prečo to takto chcem? Preto, lebo je veľký rozdiel hlasovať o pozitívnom návrhu na zvýšenie materskej, nemocenskej a veľký rozdiel je súčasne v jednom balíku hlasovať o zvýšení maximálnych vymeriavacích základov. To je snáď logické, a to snáď uznáte. Snáď tušíte, že o tých prvých dvoch bodoch budem ja osobne hlasovať a odporúčať pozitívne, ale o tom treťom bode budem hlasovať a odporúčať hlasovať negatívne. Čiže preto žiadam, aby sa to hlasovanie takto rozdelilo.
Čiže ešte raz. Prvý pozmeňovací návrh, bod 1 a 2, prvý pozmeňovací návrh bod 3 a potom pozmeňovacie návrhy druhý, tretí, štvrtý. Čiže tri hlasovania o spoločnej správe. Poprosím a požiadam, aby to bolo takto.
Dobre. Poďme teraz zaradom k jednotlivým problémom, ktoré táto novela rieši, a keď započítame pozmeňovacie návrhy, chce riešiť.
Valorizácia dôchodkov. V prvom rade mi vadí, že vláda a minister práce myslí len na poberateľov dôchodkov, či starobných, alebo predčasných starobných, invalidných, sirotských, vdovských, úrazových dávok, keď k tomu pridáme aj ďalší zákon, ktorý máme na tomto rokovaní, tak myslí aj, aby som to pre korektnosť pripomenul, aj na opatrovateľov, ktorí opatrujú ZŤP osoby, tam sa teda zvyšuje opatrovateľský príspevok nadviazaný na životné minimum, mimochodom. Čiže to je druhá zmena, ktorá pozitívne zasiahne určitú skupinu občanov Slovenskej republiky.
No ale pýtam sa, kde sú ostatní. A ako sa obvykle zvyknem pýtať, pýtam sa, kde sú mladé rodiny. Kde a kedy bude konečne zvyšovanie rodičovských príspevkov? 203 eur 20 centov máme tri roky, 2014., ’15., ’16., a ak nič neurobíme, napr. v skrátenom legislatívnom konaní pred koncom roka, tak rok 2017 bude štvrtý rok v poradí, kedy bude rodičovský príspevok 203,20. Môžeme sa sporiť, či tá suma je vysoká alebo nízka, zrejme s výsledkom, že je to málo. Ale fakt je ten bez akéhokoľvek sporenia alebo hádania sa, že štyri roky po sebe sa rodičovský príspevok nezvyšuje ani o jeden jediný cent. Nie o 1,90 eur ako dôchodky a zvýšme o 8,20. Ale ani o jeden jediný cent.
Dôvody, prečo by sme na mladé rodiny mali myslieť, je zbytočné rozvádzať. To by som nosil vodu do mora. Podobne sa nezvyšujú už štvrtý rok prídavky na deti. Pokiaľ ide o daňové výhody, už štvrtý rok sa nezvyšuje daňový bonus. Čiže tieto tri jednoduché, ale zrozumiteľné spôsoby štátnej pomoci rodinám a zvlášť mladým rodinám štyri roky po sebe na rovnakej výške. Čiže je fajn, že sa myslí na dôchodcov alebo na opatrovateľov, konečne sa myslí aj na opatrovateľov. Ale pýtam sa, prečo sa nemyslí na rodiny. Prečo sa nezvyšujú tieto príspevky? Čiže je to pozitívna diskriminácia dôchodcov, ale na ostatné skupiny ľudí sa nejako zabúda.
Pokiaľ ide teda o valorizáciu dôchodkov, pán minister, jasne ste teraz povedali v úvodnom slove – a bolo to veľmi, pre mňa to bolo veľmi zrozumiteľné a verím, že aj pre ostatné kolegyne, kolegov –, že minimálne dôchodky sa zvyšovať nebudú. Jasne ste to povedali, zrozumiteľne, aj ste to odôvodnili prečo. Odôvodnili ste to tým, že sú vlastne naviazané na životné minimum, a keďže to nerastie, potom nejako sú naviazané tie rodičovské príspevky na životné minimum, ak to nerastie, tak nebudú, nebudú rásť ani minimálne dôchodky. Čiže dôchodca, ktorý poberá povedzme normálny dôchodok, 350 eur, 400-450 eur, bude mať dôchodok zvýšený o 8,20, ale dôchodca, ktorý má ten nízky minimálny dôchodok, povedzme 300-eurový alebo tá najnižšia suma je 269,50 momentálne, tak nebude ho mať zvýšený ani o jeden jediný cent, lebo je to naviazané na životné minimum, a to je svätý grál. Tak to meniť nebudeme. Podobne ako pri tých rodičovských príspevkoch, znova sa opakujem.
Pani kolegyňa Vaľová, verím, že na mňa budete reagovať faktickou poznámkou a že sa mi ospravedlníte, keď ste ma minulý mesiac na predchádzajúcom rokovaní Národnej rady označili pomaly za podvodníka, že tu niečo rozprávam o minimálnych dôchodkoch, lebo tie sa predsa tiež budú zvyšovať. Nebudú sa zvyšovať. Je to, dúfam, jasné. Nebudú sa zvyšovať. Neviem, či ste s tým spokojná s vašimi ďalšími kolegyňami a kolegami zo SMER-u, ktorí teda hovoríte, že zastávate chudobných ľudí, chudobných dôchodcov, nebudú sa zvyšovať minimálne dôchodky. To je fakt. To je holý fakt.
Je teda čudné, že o tom hovorím práve ja, ťažký pravičiar, ktorého predsa vôbec nezaujímajú dôchodcovia a dupľom nie tí chudobní, ale zastávam predsa záujmy rôznych finančných skupín a podnikateľov, tak predstavte si, na počudovanie, ja sa zastávam tejto skupiny dôchodcov, ktorí poberajú minimálne dôchodky. A tak, ako ste počuli pred pár minútami, predniesol som pozmeňujúci návrh na to, aby sa zvýšili o tých 8,20 aj minimálne dôchodky. Pán minister vás v úvodnom slove vyzval, aby, keď takýto návrh príde, lebo tušil, že ho prinesiem, aby, keď takýto návrh príde, aby ste zaň nehlasovali. Som zvedavý, či poslúchnete vášho ministra a nebudete hlasovať za to, aby sa aj minimálne dôchodky, tie 300-eurové dôchodky zvýšili o 8,20. Ak nezahlasujete za môj návrh, tak tie minimálne dôchodky zostanú bez zmeny aj po novom roku. Ten, kto poberá 269,50, bude po Novom roku poberať, hádajte koľko, 269,50! Ten, kto poberá 300 eur, hádajte, koľko bude poberať po Novom roku. Odpoveď je 300 eur. Podpíšete sa pod takúto nespravodlivosť voči tejto skupine dôchodcov, ktorí najviac potrebujú pomôcť. Veď si prečítajte dôvodovú správu, ktorú napísali úradníci ministra práce na ministerstve. V tej dôvodovej správe sa dočítate, že vzhľadom na to, že tie dôchodky rastú pomaly, lebo sú naviazané na rast cien a tie nerastú, tie stagnujú, tak treba tým dôchodcom pomôcť týmto spôsobom. Tak sa teda pomôže, ale nepomôže sa tým, ktorí poberajú minimálne dôchodky a ktorí tú pomoc potrebujú najviac.
A teraz, aby bolo jasné nielen politicky, ale aj zrozumiteľne z hľadiska zdravého rozumu a vecne z hľadiska zákona, viete, ako sa valorizujú tie štandardné starobné dôchodky podľa platného zákona, keby nebola táto mimoriadna zmena? Od 1. januára 2017 sa pôvodne mali starobné dôchodky valorizovať ako mix zmiešaný, zistený na 90 % z rastu spotrebiteľských cien, to vlastne znamená z rastu životného minima, lebo rast životného minima je naviazaný na rast spotrebiteľských cien. A z 10 % do toho mali vstupovať, mal vstupovať rast priemernej mzdy. A k 1. 1. 2018, pozrite si zákon, je valorizácia starobných dôchodkov nastavená tak, ako budú rásť medziročne ceny, tzv. dôchodcovská inflácia. Čiže ten rast dôchodkov, tých normálnych dôchodkov, starobných dôchodkov je naprojektovaný tak, aby bol naviazaný na rast cien, na infláciu. To inak znamená, lebo je to to isté, je naviazaný na rast životného minima, kolegyne a kolegovia. Na nič iné.
A teraz vlastne čo sa tu deje? Mimoriadnym spôsobom sa idú o 8,20 zvýšiť starobné dôchodky, ktoré sú de facto naviazané na životné minimum na 90 %, na budúci rok to už bude na 100 % a minister tu bude obhajovať to zvýšenie tých starobných dôchodkov, lebo to je nejako, a minimálne dôchodky zvyšovať netreba, lebo tie sú naviazané na životné minimum. Všetky dôchodky sú de facto podľa zákona naviazané na životné minimum. Aj starobné, aj minimálne, len je to trošičku technicky inak napísané. Keď nad tým porozmýšľate, tak na to prídete.
Čiže ak je tu logika taká, že minimálne dôchodky sa zvyšovať nemusia, lebo sú naviazané na životné minimum, tak ja takúto logiku odmietam, pretože de facto sú nám životné minimum, na rast životného minima dnes naviazané riadne starobné dôchodky, a tie sa zvyšujú.
Keby vám to nestačilo ako argument, tak sa, prosím vás, pozrite do ďalšieho zákona, ktorý tu má minister Richter, je to niekde bod 47, ak sa nemýlim, tie, ten zákon o kompenzáciách, kde sa zvyšuje, kde sa zvyšuje opatrovateľský, príspevok na opatrovanie. Príspevok na opatrovanie je totižto dnes naviazaný na životné minimum tak, že je daný ako 111,32 % životného minima. Keby minister tento zákon do parlamentu nepriniesol, keby sa touto témou nezaoberal, tak by opatrovateľský príspevok, tých 111,32 %, zostal aj taký istý aj na budúci rok, a keďže sa životné minimum nezvyšuje, nezvyšoval by sa ani príspevok na opatrovanie. Ale pán minister, za čo mu treba poďakovať, aspoň že sčasti zvyšuje príspevok na opatrovanie. No a pretože životné minimum nerastie a tak ďalej. No a ako ho zvyšuje? Presne tak, ako ste pred chvíľkou počuli v mojom pozmeňovacom návrhu. Zvyšuje ho tak, že to percento 111,32 životného minima zvyšuje na 125 % životného minima, aby takto dosiahol zvýšenie príspevku na opatrovanie. Moje riešenie ste počuli.
Navrhujem, aby sa minimálny dôchodok, ktorý je dnes 136 % životného minima, zvýšil na 140,14 životného minima. A prečo práve takto čudne, o 4,14 %? No preto, lebo keď si vyrátate 4,14 % zo sumy životného minima, tak vám to vyjde po zaokrúhlení na 8,20. Veľmi, veľmi jednoduché. Tak ja neviem, či ešte treba ďalej a ďalej hovoriť o argumentoch, znova a znova opakovať, že to zvýšenie akýchkoľvek dávok by sme mali zvažovať najmä v prípade tých, ktorí ich najviac potrebujú, ktorí sú najcitlivejšia a ohrozená skupina chudobou. Ja používam vašu rétoriku normálne. Počúvate ma? Čiže tou chudobou sú ohrození nie dôchodcovia, ktorí majú 400-, 500-, 700-eurové dôchodky, ale tí, ktorí majú 270- alebo 300-eurové dôchodky. Je tu jednoduchý spôsob, ako zabezpečiť, aby sa aj tieto dôchodky zvýšili. Aj vám poviem aký. Taký, že pri hlasovaní za môj pozmeňovací návrh číslo jedna dáte "za". Vopred vám za to ďakujem, aj keď vám neverím, že to spravíte, lebo stranícka disciplína je, je dôležitejšia ako zdravý rozum, svedomie a spravodlivosť. Toľko k valorizácii.
No a teraz sa poďme pozrieť na to zvyšovanie odvodov. Už som to spomínal pred pár minútkami. Ozaj, zmestím sa do limitu 30 minút? Tak rozmýšľam. Neviem? Veď ma zastavte, pán predseda, pán predsedajúci, ak teda sa vám bude javiť, že treba. (Reakcie z pléna.) No, som, som za klub, takže to by malo byť 30 minút. Dobre. Pardon, za toto zdržanie. Strácame čas. Takže k tomu zvyšovaniu odvodov. Už súčasný maximálny základ vo výške päťnásobku priemernej mzdy je neprimerane vysoký, neprimerane vysoký. O čom sa chceme baviť? Veď to malo byť na budúci rok 4 415 eur. To je pomaly dvakrát toľko ako oficiálny poslanecký plat. Nestačí to? Vy ho teda chcete zvýšiť na sedemnásobok priemernej mzdy, to je 6 181 eur na budúci rok, 6 181 eur na budúci rok. Hovoríme, prosím vás pekne, nie o daniach, ktoré nemajú stanovený strop pri výpočte, hej. Daň nemá stanovený strop pri výpočte. Ale základnou logikou platenia poistného, poist..., do poistných fondov takéhoto poistného je, že pri tom poistnom vždycky je stanovený nejaký primeraný maximálny základ, aby sa tá určitá solidarita, ktorá sa prejavuje pri platení odvodov, u tých bohatších prejavila, ale rozumným spôsobom. Aby sa teda, ľudovo povedané, nestalo to, že toho bohatého vyplašíme, a ten vtáčik, ktorý nám znáša zlaté vajíčka, nám ujde z toho hniezdočka. Totižto takéto zvýšenie odvodov, to naozaj, to nie sú žarty. Netýka sa to desaťtisícov alebo státisícov ľudí. Je to, ako som počul ministra zdravotníctva Druckera, vraj okolo 15-tisíc ľudí, ja neviem. A, mimochodom, to je práve aj jeden z problémov, ako, ako sa môžu takéto zásadné veci len tak mirnix-dirnix predložiť, keď my nepoznáme dopady. Keby to išlo v súlade so štábnou kultúrou cez celý proces, keby to išlo cez ministerstvo, tak by sme pekne videli v dôvodovej správe v doložkách vplyvov, koľko ľudí sa to dotkne, aký to bude mať výnos pre rozpočet, či štátu, alebo Sociálnej poisťovne, čo to bude vlastne znamenať, aké to bude mať dopady.
No takto príde kolega Vážny vo štvrtok na výbor, šup, poďme, schváli sa mu to a predpokladám, že dneska o piatej sa o tom zahlasuje a za päť dní je vec vybavená. Veď takto sa to, prosím vás, nesmie robiť. To je neférové. Neviem, či vás netrápi v tomto svedomie, jednak to zvyšovanie, ale jednak to, že vlastne k tomu nemôže byť poriadna diskusia. Ja tu teraz niečo poviem, bolo nejakých pár článkov v novinách, možno sa ešte niektorý z kolegov pridá a sme skončili a vybavené. A zrazu, zrazu ľudia, ktorí zarábajú tých 5-6-tisíc eur, zistia, že pre nich je naozaj najlepšie riešenie zdvihnúť sa a ísť robiť do Česka napríklad. A viete prečo do Česka?
Pre vašu informáciu vám poviem, aké sú parametre z hľadiska sociálnych odvodov v Českej republike. (Reakcia z pléna.) Vy viete, ale možno ostatní nevedia. Takže pre tých, ktorí zodpovedne stlačia za takýto pozmeňovací návrh, chcem im vysvetliť, ako to funguje v Českej republike. V Českej republike je momentálne v českých korunách maximálny mesačný základ 108-tisíc českých korún, čo pri prepočte je približne 4-tisíc eur, hej, približne 4-tisíc eur. Čiže je to ešte o niečo menej, ako je to teraz u nás. Ale zas na druhej strane tá filozofia je taká, ako bola doteraz, nie, my sme mali vlastne päťnásobok, pozor, Česi majú teda štvornásobok priemernej mzdy, akurát, že tá priemerná mzda je u nich vyššia ako na Slovensku. Ešte sme ich v tomto nedobehli. Čiže Česi majú princíp štvornásobok priemernej mzdy, čo činí okolo 4-tisíc eur, podľa toho, akým si to kurzom prerátate, na mesiac. My máme teraz päťnásobok priemernej mzdy, čo je 4 290 v tomto roku, na budúci by to bolo 4 415. A my teda navrhujeme, aby sme išli na sedemnásobok priemernej mzdy. Čiže to budeme ďaleko, ďaleko pred Čechmi, ak to mám takto škaredo povedať.
A aký je v Čechách, pre zaujímavosť, živnostníci, počúvajte a chystajte sa do Čiech, minimálny základ v Čechách? Teda aký je u nás? U nás je momentálne 429 eur, na budúci rok bude tých 441,50. V Čechách je pre živnostníkov, ktorí to robia ako svoj hlavný džob, 250 eur približne, 6 752 českých korún, čiže približne 250 eur. 250 eur! U nás bude 441,50. Cítite ten obrovský rozdiel? Počujete tých živnostníkov, ako teraz dupkajú nohami, rušia živnosti, nielen kolega Jurzyca a Matovič, ale aj ďalší budú rušiť živnosti a budú utekať do Čiech? Toto chcete? (Reakcie z pléna.) Pán Šuca, čo na to hovoríte? V Čechách treba živnostníčiť. Možno ani nebudú problémy s kolegom Matovičom a Jurzycom pri posudzovaní, či porušujete ústavný zákon a podobne. Prepáčte, že si robím takto srandičky, ale toto sú, prepáčte mi, naozaj to by som nemal, toto sú veľmi vážne veci.
Zoberte si do úvahy, v Čechách minimálny základ 250 eur, maximálny 4-tisíc. U nás minimálny základ na budúci rok 441, maximálne 6 181. Však čo? My sme Jánošíci! V Čechách, v Čechách majú to, čo my sa snažíme, chytiť psa či líšku za chvost pri používaní tej finty, schodovitý príjem, majú to vyriešené tým, že ten základ sa pri zamestnancoch sleduje kumulatívne ročne, v ročnom vyjadrení. Čiže toto je veľmi zaujímavý princíp a znamená, že ak u nás napríklad nejaký zamestnanec má v nejakom mesiaci vyplatených povedzme 10-tisíc eur, nejakú odmenu dostane, tak vlastne platí len z toho maximálneho základu, ktorý teda bude 6 181 eur. Ale v Čechách to funguje tak, že sa mu ten príjem vlastne spočítava od začiatku roka kumulatívne a sleduje sa, či kumulatívne neprekročil ročný základ. Čiže ten ročný základ je nižší, výrazne nižší ako u nás. Ale na druhej strane je to spravodlivejšie aj v tom, že tie skokovité príjmy - slabý mesiac, silný mesiac - sa týmto odchytia, a takáto finta sa v Čechách použiť jednoducho nedá. Na Slovensku sa dá a bude sa vždycky dať, pokým nezmeníme systém.
Tak napríklad ja som bol zvedavý, či táto vláda, či pán minister začne rozpracovávať ročné zúčtovanie pri sociálnom poistení, lebo to by, to by znamenalo kompletné a korektné riešenie so všetkými pre a proti, ale hlavne systémové riešenie, voči ktorému by som ja neprotestoval. Práve naopak, by som ho určite privítal. No ale kdeže!
Namiesto toho, aby sa tá spravodlivosť dosiahla tým, že sa zavedie ročné zúčtovanie v sociálnych odvodoch, namiesto toho my tu budeme zvyšovať maximálne základy, lebo pán minister s kolegom riaditeľom Sociálnej poisťovne si myslia, že takto lepšie postihnú tých, ktorí majú raz do roka nejakú vysokú odmenu. To je jednoducho neférový prístup k tým, ktorí zarábajú za tú svoju drinu, častokrát dva-tri úväzky, dva-tri úväzky nie, to beriem späť, ktorí pracujú cezčasy, ktorí skrátka sú vysoko vzdelaní a tú svoju vysokú mzdu si zaslúžia.
Takže... A, mimochodom, v Čechách sú nižšie sadzby. V Čechách sa na sociálne poistenie platí 31,5 %, na Slovensku 34,6. Čiže o 3 % máme ešte vyššie sadzby do Sociálnej poisťovne pri tom všetkom.
Pokiaľ, teda ak to uzavriem, túto časť, pokiaľ ide o návrh na zvýšenie na sedemnásobok priemernej mzdy, tak jednoznačne proti, proti a ešte raz proti. Ak bude schválený ten pozmeňujúci návrh v spoločnej správe, tak z tohto dôvodu, z tohto dôvodu ja osobne budem hlasovať proti celému zákonu. Nech ma žiadny dôchodca neobviňuje, že som mu nedoprial 8,20, ale nie som schopný hlasovať za zákon, v ktorom bude presadené zvýšenie maximálneho základu na sedemnásobok priemernej mzdy. To sa na mňa nehnevajte.
Ďalšia vec sú tie nemocenské dávky, kde sa teda zvyšuje strop pri výpočte nemocenskej dávky denného vymeriavacieho základu z pôvodného 1,5-násobku na 2-násobok priemernej mzdy. Čiže pre lepšiu názornosť, pokiaľ by sa v roku 2017 niekto pobral na nemocenskú alebo by ošetroval dieťa, alebo išiel na materskú, tak pôvodne sa pri vysokých, vyšších príjmoch mala tá dávka vypočítavať, najviac ako keby niekto zarábal 1 324 eur mesačne, ale teda pri tejto zmene sa bude ten jeho príjem zarátavať až do výšky 1 766 eur mesačne. Čiže, zjednodušene povedané, pri dobre zarábajúcich zamestnancoch, zamestnankyniach tieto dávky stúpnu v podstate o tretinu, čo je teda pozitívne, pretože to nie je nejaký darček tým ľuďom. Tí ľudia si platia odvody z toho príjmu. Čiže niekto si platí povedzme odvody z 2-tisíc mesačne. Doteraz by sa mu započítavala nemocenská dávka, ako keby si platil len z 1 324. Po novom sa mu zaráta, ako keby si platil z 1 766. On si platí z 2-tisíc. Čiže to nie je žiadny dáreček týmto ľuďom. To je len to, že sa im vlastne menej zoberie oproti tomu, čo sa im bralo doteraz. Takže pozor na to.
Ako správne, ako správne poznamenal ekonomický novinár pán Surovčík zo SITY, tak ak to pán Vážny na výbore odôvodňoval, tento krok, tento pozitívny krok tým, že takto sa vlastne kompenzuje to zvýšenie odvodov z päťnásobku na sedemnásobok priemernej mzdy, takéto odôvodnenie je, ako to povedať, jednoducho neférové. Pretože tí, ktorí zarábajú povedzme 5-tisíc eur, tak áno, pri nemocenskej budú mať o čosi vyššiu nemocenskú, to je fakt. Ale z tohto kroku vyťažia tí, ktorí majú práve ten príjem medzi 1 324 eurami až 1 766, v tomto pásme, pretože im sa doteraz ten príjem nezarátaval celý, už sa bude. Ale oni na druhej strane nebudú poškodení tými vyššími maximálnymi základmi, pretože keď niekto zarábal 1 500 eur, tak bude platiť odvody také isté po tejto novele, ako platil, ale tá nemocenská, materská sa mu zvýši. Čiže tá pozitívna kompenzácia sa udeje hlavne voči úplne inej skupine osôb ako voči tým, ktorí budú postihnutí tým zvýšením maximálneho základu. Aj tí z toho vyťažia, ale vyťažia z toho hlavne úplne, úplne iní.
No a ten návrh na tú kompenzáciu v zmysle zvýšenia a zníženia priemerného osobného mzdového bodu som už komentoval vo faktickej poznámke. K tomu sa vracať nebudem. To je takisto akási kompenzácia, ktorá nesedí, nesedí na 100 %, a som zvedavý, ako to vysvetlíte zase tým chudobnejším, ktorým vlastne bude menej pridané pri tých nižších priemerných osobných mzdových bodoch. Ono nie vždy bude vykrytý tým minimálnym dôchodkom. Keď niekto bude mať priemerný osobný mzdový bod povedzme 0,8 a má mať pridaných z toho rozdielu 0,2 22 % a bude mať len 20% pridané, tak to je človek, ktorý bude jednoducho týmto spôsobom poškodený. To mi nevyvrátite, že nehovorím tu teraz správne. Nemáte ako.
No, k tým dvom pozmeňovacím návrhom. Pozrite sa. To je presne to, čo hovorím. V zmätku, v chaose prinesie poslanec Vážny na sociálny výbor nejaký pozmeňovák vo veľmi dôležitej veci. Chaoticky, narýchlo pripravený, neprediskutovaný a jednoducho tam chýba, keď sa teda zvyšuje nemocenská, materská na dvojnásobok priemer..., tak aby sa rátal z dvojnásobku priemernej mzdy. Jednoducho školácka chyba. Chýba tam, chýba tam zapracovanie tej zmeny adekvátne aj do paralelného zákona č. 462 o náhrade príjmu pri pracovnej neschopnosti. Čiže keby to bolo prešlo presne tak, ako to kolega Vážny vo štvrtok navrhol, tak ten, kto má povedzme 1 500 eur mesačne, tak nemocenskú od 11. dňa péenky by mal zvýšenú, lebo tá by sa mu rátala z tých 1 500 eur mesačne, ale prvých 10 dní, ktoré vypláca náhradu príjmu zamestnávateľ, tú by mal rátanú z 1 324 eur, lebo tam by zostal ten strop vo výške 1,5-násobku. Elementárna chyba! Ako nebol som vo štvrtok na výbore, nedával som na vás pozor a hneď takýto prúser spravíte.
Čiže, samozrejme, či ten jeden, alebo druhý pozmeňovací návrh musí byť schválený, musí byť schválený, ja dokonca budem hlasovať za ten prvý kolegu Buriana, nie som ješiťák, budem hlasovať za jeho, aby, pre každý prípad, keby sa mi mal pošmyknúť prst, aby to prešlo nejako, lebo to jednoducho treba urobiť, inak by sme boli za úplne hlupákov, hej, ja by som sa cítil hlúpy, keby som takýto zákon s takouto nelogickosťou pustil mimo týchto priestorov. Čiže ten pozmeňovací návrh odporúčam, teda kolegu Buriana, lebo ten pôjde v poradí prvý, treba schváliť, lebo inak budeme za smiešnych. (Reakcia z pléna.)
Už to, čo poviem teraz, sem nepatrí, lebo to vlastne patrí k ministrovi Druckerovi, ale keď si predstavím, že po tomto sem príde o týždeň minister zdravotníctva a prinesie sem novelu zákona o zdravotnom poistení, kde sa, do ktorej sa dostane úplné zrušenie maximálneho vymeriavacieho základu, tak mi naozaj mráz prechádza po chrbte, čo robíte, kolegyne, kolegovia.
Prosím vás, zamyslite sa nad tým, spamätajte sa. Takéto zmeny sa nerobia takýmto spôsobom, je to neférové a je to vysoko poškodzujúce tých, ktorí sa snažia, pracujú, majú slušný príjem, oni nekradnú, oni majú len slušný 5-tisícový, 6-tisícový príjem. Ak im toto urobíme, sociálne odvody, zdravotné odvody k tomu prídu, vyženieme ich zo Slovenska. To vám hovorím. Alebo si budú hľadať spôsoby, ako tie odvody neplatiť, a verte mi, že tie spôsoby existujú.
Ďakujem.
Rozpracované
14:28
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:28
Milan MazurekTo, čomu by sme sa mali v skutočnosti venovať a o čom aj mnohí členovia vášho poslaneckého klubu ani len nechcú počuť, je diskriminá..., pozitívna diskriminácia asociálnych parazitov a zlodejov, násilníkov nad...
To, čomu by sme sa mali v skutočnosti venovať a o čom aj mnohí členovia vášho poslaneckého klubu ani len nechcú počuť, je diskriminá..., pozitívna diskriminácia asociálnych parazitov a zlodejov, násilníkov nad slušnými pracujúcimi ľuďmi. A každého, kto čo i len túto tému spomenie, okamžite ho onálepkujete rôznymi titulmi, rasista, extrémista a podobne. No a keď ste hovorili o mladých rodinách a rodičovskom príspevku, pýtali ste sa, kedy ho asi zvýšia. Tak čo sa týka tejto vládnej koalície, pri pohľade na ňu mi je jasné, že jediné, o čo sa starajú, je ich, sú ich vlastné vrecká, osobný luxus a blaho svojho národa, jeho blahobyt, jeho prežitie, to ich vôbec nezaujíma.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
11.10.2016 o 14:28 hod.
Milan Mazurek
Videokanál poslanca
Pán poslanec Mihál, ja by som chcel reagovať len na prvú časť vášho vystúpenia, kde ste hovorili o tzv. pozitívnej diskriminácii. Vy ste spomínali pozitívnu diskrimináciu dôchodcov, ale som si istý, že toto ľudí trápi najmenej.
To, čomu by sme sa mali v skutočnosti venovať a o čom aj mnohí členovia vášho poslaneckého klubu ani len nechcú počuť, je diskriminá..., pozitívna diskriminácia asociálnych parazitov a zlodejov, násilníkov nad slušnými pracujúcimi ľuďmi. A každého, kto čo i len túto tému spomenie, okamžite ho onálepkujete rôznymi titulmi, rasista, extrémista a podobne. No a keď ste hovorili o mladých rodinách a rodičovskom príspevku, pýtali ste sa, kedy ho asi zvýšia. Tak čo sa týka tejto vládnej koalície, pri pohľade na ňu mi je jasné, že jediné, o čo sa starajú, je ich, sú ich vlastné vrecká, osobný luxus a blaho svojho národa, jeho blahobyt, jeho prežitie, to ich vôbec nezaujíma.
Ďakujem.
Rozpracované
14:29
Vystúpenie spoločného spravodajcu 14:29
Jozef BurianTakže po prvé. Mám pocit, že niekto tu stráca aj pamäť. Pán poslanec Mihál, vy ste prišli so zákonom o sociálnom poistení v roku 2011, kde ste valorizáciu jednorazovo postavili 100 % vo výške, vo výške inflácie dôchodcovských rodín alebo rodín...
Takže po prvé. Mám pocit, že niekto tu stráca aj pamäť. Pán poslanec Mihál, vy ste prišli so zákonom o sociálnom poistení v roku 2011, kde ste valorizáciu jednorazovo postavili 100 % vo výške, vo výške inflácie dôchodcovských rodín alebo rodín dôchodcov, teda inflácia bola ihneď 100 %.
Vážené dámy a páni, keď vy ohurujete tým, že táto vládna koalícia v minulom volebnom období zmenila, tak to robila periodzitne, každý rok o 10 % znižovala podiel medzi rastom miezd a medzi infláciou. Vy ste urobili v roku 2011, priniesli ste zákon do Národnej rady, bol schválený v prvom čítaní, už v druhom čítaní neprešiel, bohužiaľ, vládna koalícia sa sama položila, možno aj vďaka poslancom SaS alebo hlavne poslancom SaS, ale vy ste to zmenili na 100 % infláciu. Čiže dnes keď horekujete o 80,20, 90,20, tak túto vašu..., premisa už by bola v roku 2012, od 1. 1. 2012 by bola valorizácia podľa dôchodcovskej inflácie. Takže ja teraz fakt nerozumiem, či teraz chválite, alebo to haníte.
Takže ak niečo kritizujem, tak sám musím byť príkladom na to, že v čase, keď mám tu šancu zmeniť niečo, zmením pozitívne tak, že nemôžem kritizovať túto vládu, lebo tá urobila aspoň 5-ročné odkladné pre systém, keďže systém podľa valorizácie, podľa inflácie dôchodcov je asi systémom tým, že každej rodine rastú náklady tak, ako rastú všeobecne, všeobecne náklady pre všetky rodiny v rámci Slovenska, a preto, keď človek odchádza do dôchodku, jeho dôchodok je vypočítaný na základe, je tam ADH, to veľmi dobre viete, je to na základe rastu miezd. Ale v čase, keď je v dôchodku, tak mu rastú náklady tak ako každému inému občanovi. A to, že sa pristúpilo k takému neštandardnému riešeniu, je to, že pretrváva doslova deflácia alebo úroveň inflácie na nule, a bolo to, by som povedal, nejakým spôsobom aj v politickej časti rozhodnutie na tom, aby sa aj dôchodcom týmto vyšlo v ústrety, takže nesnažte sa niečo hovoriť, čo ste sám nerobili, keď ste boli pri moci.
A teraz valorizácia dôchodkov, no to je tiež taká, taká, by som povedal, okvetná diskusia a by som tu verejne vyhlásil, pán Mihál, bohužiaľ, buď tomu nerozumiete, alebo ste možno jednoducho nedočítali ten zákon tak, ako má. Minimálne dôchodky budú valorizované, ale nie valorizované minimálny dôchodok plus 8 %, ale jeho vypočítaný dôchodok. Čiže znovu opakujem a vyhlasujem tu verejne, každý dôchodok na Slovensku bude valorizovaný. To, že niekto pri výpočte dôchodku, jeho dôchodok, ktorý si zaslúžil počas svojho obdobia práce, bol pod minimálny dôchodok, tak tento dôchodok sa mu bude valorizovať o tých osem celá..., o 8-8,2 eura. Čiže bude sa mu zvyšovať tento dôchodok až do času, keď nedosiahne minimálny dôchodok. A myslím si, že je to spravodlivé, lebo niekto mohol počas svojej práce dosiahnuť dôchodok na úrovni 200 eur, ale niekto mohol na hranici 260, teda 258. Podľa môjho názoru – a podľa môjho názoru, tak sa bude zhodovať aj väčšina ľudí –, ak bude valorizovať táto vláda každému o 2 % ten jeho základný dôchodok, ale základný dôchodok, to, čo dosiahol počas svojho ix-ročného obdobia práce. Ten sa mu valorizuje, každému občanovi alebo každému dôchodcovi v Slovenskej republike. Ale nie je to tým, že sa mu valorizuje minimálny dôchodok, ale valorizuje tá základňa, ktorú zarobil.
A aká je potom podľa vás potom, potom je spravodlivosť podľa Mihála, je taká, že jednoducho, niekomu, kto má 260 eur, sa bude rovnako valorizovať ako tomu, čo dosiahol počas svojho veku alebo svojho... práce 200 eur napríklad. Nemyslím, že to je spravodlivé, a práve tento zákon, práve zabezpečuje to, aby jednoducho každý dostal tú valorizáciu, a keď ten človek postupne tou valorizáciou sa dostane na úroveň minimálnej mzdy alebo nad úroveň minimálnej mzdy, tak sa mu bude už vlastne valorizovať ako keby ten minimálny dôchodok. Minimálny dôchodok má zabezpečiť to, čo sa tu neudialo za 25 rokov, aby ľudia doslova nemuseli čakať na úrade práce na dávku hmotnej núdze, aby nemuseli byť testovaní podľa príjmu a aby títo ľudia mali aspoň úroveň nad nejakú životnú úroveň na Slovensku.
A na to presne naväzuje aj živnostníci, o ktorých tu veľmi, by som až, srdcervúce rozprávate.
Proste jednoducho ja túto rétoriku nemám veľmi rád, už len minimálne preto, vy ste, nonšalantne sa postavíte pred túto Národnú radu a začnete rozprávať, no, v I. pilieri máme deficit 1,8 mld., aký máme problém, ale zároveň akceptujete to, že minimálny vymeriavací základ pre živnostníkov bude tak malý, že ani im nestačí na to, keď pôjdu po 40 rokoch do dôchodku, aby mali aspoň hmotnú núdzu, lebo podľa, lebo majú, padajú legitímne do hmotnej núdze, ak by sme nechali vymeriavacie základy, aké boli pred rokom 2013. A toto je ten základný model.
Nehovoriac o tom, že si prečítate na internete rôzne diskusie o tom, akých príživníkov a tak ďalej máme. Predsa už skončili tieto diskusie aj na internete, jednoducho platia vymeriavací základ z takého vymeriavacieho základu, že po skončení svojej aktívnej činnosti sú aspoň na úrovni minimálnej, minimálneho dôchodku, niekde tam sa pohybujú. To bol celý zmysel toho, aby tu už skončili diskusie, kto na koho dopláca. Predsa nie je normálne, že na Slovensku 90 až 92 % živnostníkov nemá vymeriavací základ. To znamená mať nulu alebo mínus. Čiže tu máme živnostníkov, ktorí, ktorí jednoducho by pracovali 40 rokov a legitímne padali do hmotnej núdze a odvolávať sa na Českú republiku je..., neni celkom korektné. Alebo veľmi nekorektné. Je tam toľko iných zmien už za posledné roky, že myslím si, že aj Česká republika, keďže som navštívil niekoľkokrát Českú republiku, vnímajú, jednak nemajú tiež ročné zúčtovanie, majú u jedného zamestnávateľa, je to podobné pomaly jak u nás na Slovensku. Čiže nie je to korektné a majú tam celkom iné niektoré princípy, o ktorých by sme sa vedeli baviť, ako majú dohody zodvodňované a tak ďalej, ako majú dohoda o výkone prác, dohoda o pracovnej činnosti a tak ďalej. Čiže je tam niekoľko anomálií a nedá sa len posúdiť podľa jedného parametru, ale myslím si, že Česká republika tiež bude musieť skôr či neskôr urobiť korektúry toho, aby jednoducho títo ľudia mali nejaký legitímny výpočet dôchodku. Myslím, že Česká republika má aj ten výpočet dôchodku troška iný ako na Slovensku, je dokonca dosť podobný našej bývalej stovke. A myslím, že to nie je celkom moderný systém, a vytrhnúť niečo z kontextu, že platí len nejakých 250 eur, podľa mňa neni celkom korektné. Korektné je to, že na Slovenskou už skončili diskusie o tom, či je niekto príživníkom, či nie, či niekto si povedzme v tom jednoduchom účtovníctve vie urobiť náklady tak, že jednoducho má nulový alebo mínusový základ. Dokonca je viac ako, keď si dobre pamätám štatistiky, viac ako 40 % ľudí nemá ten základ niekde 4 900 alebo 5 000 euro na to, že vôbec by ako musel vykazovať nejaké príjmy.
Takže to, čo tu hovoríte, tak, by som povedal, veľmi vznetne a proste možno časť ľudí vám to berie, akože je to fakt, a že je to proste neodškriepiteľný fakt, bojím sa, že nie je to celkom akože korektné, a veľa vecí. A hlavne mi to vadí, to, čo hovoríte o minimálnych dôchodkoch. Všetky dôchodky na Slovensku sa budú valorizovať o 2 %, ale je korektné podľa mňa, že keď niekto dosiahol počas svojho výkonu práce, dosiahol úroveň dôchodku 200 eur, tak má takisto ako, takisto valorizáciu ako ten, čo má 258, lebo on sa cez tú valorizáciu už dostane cez minimálny dôchodok a tam už bude valorizovaný tak ako normálny občan Slovenskej republiky, teda ten, ktorý dosiahol úroveň vyššiu ako minimálny dôchodok. Čiže zavádzate a hovoríte niečo, čo, si myslím, že nie je korektné, a ak by ste boli na mieste ministerstva práce, by ste tento problém riešili obdobne, na 99 % tvrdím, že áno. Ste pragmatik a myslím, že by ste takto riešili. A tak to je aj spravodlivé podľa mňa. A už nechcem sa vracať aj k tej valorizácii, myslím, že vláda urobila veľa preto, aby jednoducho táto oblasť sa riešila.
Ja sa ešte vrátim k tomu rodičovskému príspevku. Ja si osobne myslím, že rodičovský príspevok mohol byť prerozdelený pre ľudí, ktorí pracovali pred nástupom a ktorí nie. Ale vzhľadom k tomu, že ste robili veľké voči tomu, nejakým spôsobom averziu, že jednoducho rozdeľovať štátnu sociálnu dávku, rozdeľovať pre tých, ktorí pracovali a ktorí nepracovali, pre ktorých bude jedno, či sú, alebo nie sú na tom rodičovskom príspevku, lebo stále sú kontinuálne v nezamestnanosti a rodičovský príspevok je od 1. dňa materskej dovolenky, čiže oni kontinuálne, či sú na hmotnej núdzi alebo na tom rodičovskom, stále sú na tom istom.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
11.10.2016 o 14:29 hod.
Ing.
Jozef Burian
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, asi by mi nestačila faktická poznámka z dvoch minút, takže len takouto nejakou možno, určite nie tak dlho, ako môj predrečník rozprával.
Takže po prvé. Mám pocit, že niekto tu stráca aj pamäť. Pán poslanec Mihál, vy ste prišli so zákonom o sociálnom poistení v roku 2011, kde ste valorizáciu jednorazovo postavili 100 % vo výške, vo výške inflácie dôchodcovských rodín alebo rodín dôchodcov, teda inflácia bola ihneď 100 %.
Vážené dámy a páni, keď vy ohurujete tým, že táto vládna koalícia v minulom volebnom období zmenila, tak to robila periodzitne, každý rok o 10 % znižovala podiel medzi rastom miezd a medzi infláciou. Vy ste urobili v roku 2011, priniesli ste zákon do Národnej rady, bol schválený v prvom čítaní, už v druhom čítaní neprešiel, bohužiaľ, vládna koalícia sa sama položila, možno aj vďaka poslancom SaS alebo hlavne poslancom SaS, ale vy ste to zmenili na 100 % infláciu. Čiže dnes keď horekujete o 80,20, 90,20, tak túto vašu..., premisa už by bola v roku 2012, od 1. 1. 2012 by bola valorizácia podľa dôchodcovskej inflácie. Takže ja teraz fakt nerozumiem, či teraz chválite, alebo to haníte.
Takže ak niečo kritizujem, tak sám musím byť príkladom na to, že v čase, keď mám tu šancu zmeniť niečo, zmením pozitívne tak, že nemôžem kritizovať túto vládu, lebo tá urobila aspoň 5-ročné odkladné pre systém, keďže systém podľa valorizácie, podľa inflácie dôchodcov je asi systémom tým, že každej rodine rastú náklady tak, ako rastú všeobecne, všeobecne náklady pre všetky rodiny v rámci Slovenska, a preto, keď človek odchádza do dôchodku, jeho dôchodok je vypočítaný na základe, je tam ADH, to veľmi dobre viete, je to na základe rastu miezd. Ale v čase, keď je v dôchodku, tak mu rastú náklady tak ako každému inému občanovi. A to, že sa pristúpilo k takému neštandardnému riešeniu, je to, že pretrváva doslova deflácia alebo úroveň inflácie na nule, a bolo to, by som povedal, nejakým spôsobom aj v politickej časti rozhodnutie na tom, aby sa aj dôchodcom týmto vyšlo v ústrety, takže nesnažte sa niečo hovoriť, čo ste sám nerobili, keď ste boli pri moci.
A teraz valorizácia dôchodkov, no to je tiež taká, taká, by som povedal, okvetná diskusia a by som tu verejne vyhlásil, pán Mihál, bohužiaľ, buď tomu nerozumiete, alebo ste možno jednoducho nedočítali ten zákon tak, ako má. Minimálne dôchodky budú valorizované, ale nie valorizované minimálny dôchodok plus 8 %, ale jeho vypočítaný dôchodok. Čiže znovu opakujem a vyhlasujem tu verejne, každý dôchodok na Slovensku bude valorizovaný. To, že niekto pri výpočte dôchodku, jeho dôchodok, ktorý si zaslúžil počas svojho obdobia práce, bol pod minimálny dôchodok, tak tento dôchodok sa mu bude valorizovať o tých osem celá..., o 8-8,2 eura. Čiže bude sa mu zvyšovať tento dôchodok až do času, keď nedosiahne minimálny dôchodok. A myslím si, že je to spravodlivé, lebo niekto mohol počas svojej práce dosiahnuť dôchodok na úrovni 200 eur, ale niekto mohol na hranici 260, teda 258. Podľa môjho názoru – a podľa môjho názoru, tak sa bude zhodovať aj väčšina ľudí –, ak bude valorizovať táto vláda každému o 2 % ten jeho základný dôchodok, ale základný dôchodok, to, čo dosiahol počas svojho ix-ročného obdobia práce. Ten sa mu valorizuje, každému občanovi alebo každému dôchodcovi v Slovenskej republike. Ale nie je to tým, že sa mu valorizuje minimálny dôchodok, ale valorizuje tá základňa, ktorú zarobil.
A aká je potom podľa vás potom, potom je spravodlivosť podľa Mihála, je taká, že jednoducho, niekomu, kto má 260 eur, sa bude rovnako valorizovať ako tomu, čo dosiahol počas svojho veku alebo svojho... práce 200 eur napríklad. Nemyslím, že to je spravodlivé, a práve tento zákon, práve zabezpečuje to, aby jednoducho každý dostal tú valorizáciu, a keď ten človek postupne tou valorizáciou sa dostane na úroveň minimálnej mzdy alebo nad úroveň minimálnej mzdy, tak sa mu bude už vlastne valorizovať ako keby ten minimálny dôchodok. Minimálny dôchodok má zabezpečiť to, čo sa tu neudialo za 25 rokov, aby ľudia doslova nemuseli čakať na úrade práce na dávku hmotnej núdze, aby nemuseli byť testovaní podľa príjmu a aby títo ľudia mali aspoň úroveň nad nejakú životnú úroveň na Slovensku.
A na to presne naväzuje aj živnostníci, o ktorých tu veľmi, by som až, srdcervúce rozprávate.
Proste jednoducho ja túto rétoriku nemám veľmi rád, už len minimálne preto, vy ste, nonšalantne sa postavíte pred túto Národnú radu a začnete rozprávať, no, v I. pilieri máme deficit 1,8 mld., aký máme problém, ale zároveň akceptujete to, že minimálny vymeriavací základ pre živnostníkov bude tak malý, že ani im nestačí na to, keď pôjdu po 40 rokoch do dôchodku, aby mali aspoň hmotnú núdzu, lebo podľa, lebo majú, padajú legitímne do hmotnej núdze, ak by sme nechali vymeriavacie základy, aké boli pred rokom 2013. A toto je ten základný model.
Nehovoriac o tom, že si prečítate na internete rôzne diskusie o tom, akých príživníkov a tak ďalej máme. Predsa už skončili tieto diskusie aj na internete, jednoducho platia vymeriavací základ z takého vymeriavacieho základu, že po skončení svojej aktívnej činnosti sú aspoň na úrovni minimálnej, minimálneho dôchodku, niekde tam sa pohybujú. To bol celý zmysel toho, aby tu už skončili diskusie, kto na koho dopláca. Predsa nie je normálne, že na Slovensku 90 až 92 % živnostníkov nemá vymeriavací základ. To znamená mať nulu alebo mínus. Čiže tu máme živnostníkov, ktorí, ktorí jednoducho by pracovali 40 rokov a legitímne padali do hmotnej núdze a odvolávať sa na Českú republiku je..., neni celkom korektné. Alebo veľmi nekorektné. Je tam toľko iných zmien už za posledné roky, že myslím si, že aj Česká republika, keďže som navštívil niekoľkokrát Českú republiku, vnímajú, jednak nemajú tiež ročné zúčtovanie, majú u jedného zamestnávateľa, je to podobné pomaly jak u nás na Slovensku. Čiže nie je to korektné a majú tam celkom iné niektoré princípy, o ktorých by sme sa vedeli baviť, ako majú dohody zodvodňované a tak ďalej, ako majú dohoda o výkone prác, dohoda o pracovnej činnosti a tak ďalej. Čiže je tam niekoľko anomálií a nedá sa len posúdiť podľa jedného parametru, ale myslím si, že Česká republika tiež bude musieť skôr či neskôr urobiť korektúry toho, aby jednoducho títo ľudia mali nejaký legitímny výpočet dôchodku. Myslím, že Česká republika má aj ten výpočet dôchodku troška iný ako na Slovensku, je dokonca dosť podobný našej bývalej stovke. A myslím, že to nie je celkom moderný systém, a vytrhnúť niečo z kontextu, že platí len nejakých 250 eur, podľa mňa neni celkom korektné. Korektné je to, že na Slovenskou už skončili diskusie o tom, či je niekto príživníkom, či nie, či niekto si povedzme v tom jednoduchom účtovníctve vie urobiť náklady tak, že jednoducho má nulový alebo mínusový základ. Dokonca je viac ako, keď si dobre pamätám štatistiky, viac ako 40 % ľudí nemá ten základ niekde 4 900 alebo 5 000 euro na to, že vôbec by ako musel vykazovať nejaké príjmy.
Takže to, čo tu hovoríte, tak, by som povedal, veľmi vznetne a proste možno časť ľudí vám to berie, akože je to fakt, a že je to proste neodškriepiteľný fakt, bojím sa, že nie je to celkom akože korektné, a veľa vecí. A hlavne mi to vadí, to, čo hovoríte o minimálnych dôchodkoch. Všetky dôchodky na Slovensku sa budú valorizovať o 2 %, ale je korektné podľa mňa, že keď niekto dosiahol počas svojho výkonu práce, dosiahol úroveň dôchodku 200 eur, tak má takisto ako, takisto valorizáciu ako ten, čo má 258, lebo on sa cez tú valorizáciu už dostane cez minimálny dôchodok a tam už bude valorizovaný tak ako normálny občan Slovenskej republiky, teda ten, ktorý dosiahol úroveň vyššiu ako minimálny dôchodok. Čiže zavádzate a hovoríte niečo, čo, si myslím, že nie je korektné, a ak by ste boli na mieste ministerstva práce, by ste tento problém riešili obdobne, na 99 % tvrdím, že áno. Ste pragmatik a myslím, že by ste takto riešili. A tak to je aj spravodlivé podľa mňa. A už nechcem sa vracať aj k tej valorizácii, myslím, že vláda urobila veľa preto, aby jednoducho táto oblasť sa riešila.
Ja sa ešte vrátim k tomu rodičovskému príspevku. Ja si osobne myslím, že rodičovský príspevok mohol byť prerozdelený pre ľudí, ktorí pracovali pred nástupom a ktorí nie. Ale vzhľadom k tomu, že ste robili veľké voči tomu, nejakým spôsobom averziu, že jednoducho rozdeľovať štátnu sociálnu dávku, rozdeľovať pre tých, ktorí pracovali a ktorí nepracovali, pre ktorých bude jedno, či sú, alebo nie sú na tom rodičovskom príspevku, lebo stále sú kontinuálne v nezamestnanosti a rodičovský príspevok je od 1. dňa materskej dovolenky, čiže oni kontinuálne, či sú na hmotnej núdzi alebo na tom rodičovskom, stále sú na tom istom.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Rozpracované
14:39
Vystúpenie v rozprave 14:39
Erika JurinováV prvom rade poviem, že mám pripravený pozmeňovací návrh, ktorý upravuje sumu valorizácie sirotského dôchodku. Hej, je na to veľmi jednoduchá úprava, ktorá si však vyžaduje vstúpiť do spoločnej správy, a tým pádom hneď žiadam pána spravodajcu, aby, že tiež žiadam vyňať na samostatné hlasovanie bod 4 spoločnej správy.
V prvom rade poviem, že mám pripravený pozmeňovací návrh, ktorý upravuje sumu valorizácie sirotského dôchodku. Hej, je na to veľmi jednoduchá úprava, ktorá si však vyžaduje vstúpiť do spoločnej správy, a tým pádom hneď žiadam pána spravodajcu, aby, že tiež žiadam vyňať na samostatné hlasovanie bod 4 spoločnej správy.
Začnem prečítaním pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Soni Gaborčákovej, Silvie Shazad k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 188).
Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I sa doterajší text označuje ako bod 1 a vkladá sa nový bod 2, ktorý znie:
2. V čl. I sa za § 293dq vkladá § 293dr, ktorý znie:
"§ 293dr
(1) Pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2017 je
a) 8,20 eura, ak ide o starobný dôchodok,
b) 2,50 eura, ak ide o starobný dôchodok vyplácaný v sume jednej polovice,
c) 7,90 eura, ak ide o predčasný starobný dôchodok,
d) 3 eurá, ak ide o predčasný starobný dôchodok vyplácaný v sume jednej polovice,
c) 7,90 eura, ak ide o predčasný starobný dôchodok,
d) 3 eurá, ak ide o predčasný starobný dôchodok vyplácaný v sume jednej polovice,
e) 7,10 eura, ak ide o invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, invalidný dôchodok podľa § 266 a sociálny dôchodok,
f) 2,60 eura, ak ide o invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % vyplácaný v sume jednej polovice a invalidný dôchodok podľa § 266 vyplácaný v sume jednej polovice,
g) 4 eurá, ak ide o invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %,
h) 1,70 eura, ak ide o invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % vyplácaný v sume jednej polovice,
i) 5,30 eura, ak ide o vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok,
j) 2,30 eura, ak ide o vdovský dôchodok vyplácaný v sume jednej polovice a vdovecký dôchodok vyplácaný v sume jednej polovice,
k) 5,30 eura, ak ide o sirotský dôchodok,
l) 2,30 eura, ak ide o sirotský dôchodok vyplácaný v sume jednej polovice.
(2) Percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2017 je 2 %.
(3) Ustanovenia § 82 ods. 12 písm. a) a § 89 ods. 10 sa v roku 2016 neuplatňujú."
Odôvodnenie:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh v plnej miere rešpektuje znenie čl. IV bodu 4 spoločnej správy výborov s výnimkou súm týkajúcich sa sirotských dôchodkov, ktoré sa v novom § 293dr ods. 1 písm. k) a l) zákona navrhujú zvýšiť na rovnaké sumy, aké sa v spoločnej správe navrhujú pre vdovské a vdovecké dôchodky. Hlavným dôvodom je, že sirotské dôchodky sa dlhodobo valorizovali len vo veľmi malej miere, čo nekorešponduje s tým, že spoločnosť sa má starať a pomáhať najviac ohrozeným skupinám, medzi ktoré siroty rozhodne patria. Z tohto dôvodu navrhujeme sumu sirotských dôchodkov valorizovať v rovnakej výške ako vdovské a vdovecké dôchodky.
Toto je teda znenie celého pozmeňovacieho návrhu. Chcem teda plénum iba upozorniť, že tak ako bol prijatý tento pozmeňovací návrh v spoločnej správe na výbore, a hovorí o konkrétnych sumách navrhovaných pre valorizáciu, lebo, samozrejme, pri každej skupine bolo dodržané, bolo dodržané valorizačné percento, tak v tomto prípade upozorňujem, že v tých posledných bodoch k) a l) nedodržiavame navrhnutú valorizáciu. Jednoducho sme si vedomí toho a pociťujeme to ako spoločenskú potrebu, navýšiť valorizáciu súm sirotských dôchodkov.
Ak si uvedomíme, že sirotských dôchodkov je zhruba 21,5 tisíca, verím, že uznáte, že, že ide naozaj o zanedbateľnú sumu, o ktorú by bolo potrebné navýšiť celkový objem peňazí, ktoré idú na valorizáciu. Keď len pozrieme na to, že invalidných dôchodkov je zhruba 233-tisíc, necelých 234-tisíc, tak naozaj počet, počet sirotských dôchodkov je naozaj z globálneho hľadiska smeťou. A rovnako, ak by sme to porovnávali s počtom vdovských a vdoveckých dôchodkov, tých je dokopy pre vdovy, vdovských dôchodkov je 293-tisíc. Teraz hovorím sumy, ktoré sú priemerné za tri posledné roky. Vdovci 44-tisíc. Takže naozaj upozorňujem len na to, že siroty, ktoré poberajú sirotský dôchodok, je priemerne za posledné tri roky len 21 534 v súvislosti s počtami ostatných poberateľov týchto dôchodkových dávok. Preto by som prosila ctené publikum, aby, aby zvážilo naozaj spôsob navýšenia sumy sirotského dôchodku.
Teraz by som sa dotkla, toto je teda časť, ktorú som chcela venovať samotnému meritu pozmeňovacieho návrhu. Teraz mi dovoľte pripomenúť presne rovnaké oblasti, o ktorých som hovorila pri prvom čítaní. Dotkla som sa najmä takisto valorizácie minimálnych dôchodkov. Teraz tu vlastne vznikla veľká prestrelka. Môžem povedať, že medzitým som sa rozprávala aj so, so zástupcami alebo s ľuďmi z ministerstva, ktorí sa mi snažili vysvetliť, no a toto od nich beriem, že minimálne dôchodky už tak, ako sú nastavené, sú v podstate v tomto systéme veľmi solidárne. Extrémne solidárne. S tým sa dá súhlasiť.
Ale ja si myslím, že ak sme určili ako minimálny dôchodok ako niečo, za čo by sa, čo berieme ako možno kompenzáciu nie dobrého nastavenia výpočtu dôchodkov, tak v tomto prípade nie som ochotná súhlasiť so spôsobom riešenia tejto situácie vlády, vládou. Pán Mihál nám predstavil jedno riešenie, ktoré znamenalo navýšenie minimálneho dôchodku zmenou základu, zmenou nastavenia parametru, základného parametru, ktorým sa určuje tento minimálny dôchodok, a tým by sa na tento rok určila, určilo vlastne aj navýšenie tohto minimálneho dôchodku.
Ja by som možnože povedala ešte o inom spôsobe, ktoré, ktoré, ako som počúvala pána Buriana, tak určite by s ním nesúhlasil, ale poviem ho. A myslím si, že má dostatočné opodstatnenie hlavne v tom prípade, ak si uvedomíme, že, že minimálny dôchodok poberajú ľudia, nie, ktorí nepracovali, ale skutočne pracovali minimálne 30 rokov. Tento minimálny dôchodok sa dotýka aj tých, ktorí pracovali 40 rokov, 44 rokov, a akoby kompenzuje nespravodlivosť nastavenia výpočtu dôchodkových dávok. Preto si myslím, a aj keď viem, že úradníci alebo ministerskí ľudia s týmto spôsobom nesúhlasia, mne by sa zdalo ako veľmi férové, ak by sa na účely valorizácie považoval minimálny dôchodok za starobný dôchodok, že jednoducho ten inštitút by sa akoby zmenil a prevrátil a následne by sa mohli valorizovať tieto sumy.
Je to možno iný pohľad na celú situáciu, ale každopádne potvrdzuje len slová pána poslanca Mihála, môjho predrečníka, ktorý rovnako ako ani ja nesúhlasí s nastavením valorizácie tak, ako o ňom hovorí táto vládna novela. Minimálny dôchodok poberá zhruba k dnešnému dňu asi 45-tisíc dôchodcov. A z úst zamestnancov ministerstva bolo povedané, že v podstate valorizáciou, tak ako je nadstavená, vlastne valorizáciou dôchodkov, to znamená nie minimálnych, ale proste každého jedného dôchodku, sa, sa stane, že 10-tisíc, 10-tisíc ľudí vlastne akoby prejde z tohto systému minimálneho dôchodku a už budú vlastne poberať len starobný dôchodok, že nebudú akoby zavesení na ten inštitút minimálneho dôchodku. To je všetko pekné, ale stále pripomínam, že ak dokáže, ak chceme alebo vyžadujeme od našej spoločnosti, teraz mám na mysli pozmeňovací návrh, ktorý podal pán poslanec Vážny, kde dvíha, kde dvíha..., prosím vás, poraďme mi, vymeriavací základ na sedemnásobok, z ktorého sa budú odvádzať odvody, a tuná v tomto ohľade berieme, že naozaj musíme byť veľmi solidárni alebo tí, ktorí viac zarábajú, by mali byť veľmi solidárni, tak z druhej strany buďme solidárni naozaj aj k tým, ktorí už majú za sebou množstvo odpracovaných rokov a len chybou nastavenia nášho dôchodkového výpočtu, výpočtu dôchodkov sa dostali do situácie, kedy sú im vypočítané dôchodkové dávky ako veľmi nízke a padli do inštitútu minimálneho dôchodku.
Ďalšia vec, ktorou, ktorou by som chcela pokračovať, je spôsob, akým pristupuje táto vláda k riešeniu spoločenských problémov. Som presvedčená o tom, že vláda zameriava svoj pohľad vždy a výhradne na skupinu dôchodcov. Zopakujem, že ani mi nenapadne závidieť tejto skupine to, že sa im stále niečo, aj keď v malej miere, pridáva. Samozrejme, sú to ľudia, ktorí už majú za sebou veľký kus života, odpracovali v našej spoločnosti veľa rokov, podieľali sa na rôznych dobrách v spoločnosti, preto súhlasím aj s nastavením, alebo s takýmto pohľadom.
Na druhej strane pripomeniem to, čo pripomíname takmer v každom jednom vstupe, kde je tá starostlivosť o mladých alebo o potenciál, ktorý v spoločnosti predstavujú mladé rodiny. Mladé rodiny sú zdrojom detí, sú zdrojom našej budúcnosti. A ako pozerám, tak pozerám, okrem stavania škôlok nevidím v terajšej vládnej koalícii náznak, ako by chcela vláda riešiť sociálne problémy mladých rodín.
Na minulej schôdze sme predstavili štyri návrhy, ktoré určitým spôsobom upravovali sociálnu situáciu rodín. Išli sme na to spôsobom motivačným, to znamená nielen dávať alebo nie dávať rodinám len tak, ale zamerať sa na tých, ktorí prejavujú aktivitu v systéme. Hovorím o daňovom bonuse, hovorím o materskom. Môžeme sa zameriavať o prídavky na rodičovský príspevok, ale aj možno taká drobnosť, ako je úprava náhradného výživného. Úprava minimálneho náhradného výživného, ktorá je dnes stanovená na 27,13 eura, čo je hanba.
Preto by som chcela poprosiť aj vládu, aby nebrala na ľahkú váhu všetky pripomienky, ktoré, ktoré hovoríme v súvislosti s ochranou, ochranou rodín. Jedná sa o ekonomické parametre, ale zároveň aj o parametre, ktoré by pomáhali možno udržať dnešné rodiny pokope, ktoré by pomohli vymaniť sa rodinám z krízy.
Ak sa vrátim v závere k nastaveniu valorizácie v danej novele, uvedomím si, že ide o valorizáciu, ktorá má, ktorá je stanovená nasledujúci rok, na rok 2017, a som veľmi zvedavá, akým spôsobom bude vláda pokračovať vo valorizácii, možnože aj práve vo vianočných dôchodkoch na ďalšie obdobie. Lebo aj podľa toho, akým spôsobom sa postaví k týmto skupinám, budeme vedieť do budúcna vidieť, ako záleží vlastne tejto vláde na budúcnosti celej spoločnosti.
Ak by som sa mala úplne na záver vyjadriť ešte k pozmeňovacím návrhom, ktoré, ktoré som registrovala v tejto sále. Všetky návrhy, ktoré boli zatiaľ prednesené, som ochotná podporiť. Veľmi ma zarazil spôsob, akým bola prezentovaná, ako bol prezentovaný na výbore pre, ako bol prezentovaný na výbore pre sociálne veci návrh pána poslanca Vážneho, ktorý je zároveň generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne. Prišlo mi to také ukázanie konfliktu záujmu v priamom prenose, kedy vlastne generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne si navyšuje rozpočet Sociálnej poisťovne. A tým aj končím. Zostala som z toho prekvapená, že kolegovia o takejto vážnej veci netušia, dokonca ani len vládnej koalície. Takže to je opäť spôsob, akým vláda zasahuje do dôležitých inštitútov spoločnosti, ako je napríklad aj platenie odvodov.
Ďakujem veľmi pekne.
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Na vstúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami, predpokladám, že aj pán poslanec Burian faktická, dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.
Pán poslanec Klus, nech sa páči.
Vystúpenie v rozprave
11.10.2016 o 14:39 hod.
Ing.
Erika Jurinová
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi zapojiť sa do tejto debaty v krátkosti.
V prvom rade poviem, že mám pripravený pozmeňovací návrh, ktorý upravuje sumu valorizácie sirotského dôchodku. Hej, je na to veľmi jednoduchá úprava, ktorá si však vyžaduje vstúpiť do spoločnej správy, a tým pádom hneď žiadam pána spravodajcu, aby, že tiež žiadam vyňať na samostatné hlasovanie bod 4 spoločnej správy.
Začnem prečítaním pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Soni Gaborčákovej, Silvie Shazad k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 188).
Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I sa doterajší text označuje ako bod 1 a vkladá sa nový bod 2, ktorý znie:
2. V čl. I sa za § 293dq vkladá § 293dr, ktorý znie:
"§ 293dr
(1) Pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2017 je
a) 8,20 eura, ak ide o starobný dôchodok,
b) 2,50 eura, ak ide o starobný dôchodok vyplácaný v sume jednej polovice,
c) 7,90 eura, ak ide o predčasný starobný dôchodok,
d) 3 eurá, ak ide o predčasný starobný dôchodok vyplácaný v sume jednej polovice,
c) 7,90 eura, ak ide o predčasný starobný dôchodok,
d) 3 eurá, ak ide o predčasný starobný dôchodok vyplácaný v sume jednej polovice,
e) 7,10 eura, ak ide o invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, invalidný dôchodok podľa § 266 a sociálny dôchodok,
f) 2,60 eura, ak ide o invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % vyplácaný v sume jednej polovice a invalidný dôchodok podľa § 266 vyplácaný v sume jednej polovice,
g) 4 eurá, ak ide o invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %,
h) 1,70 eura, ak ide o invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % vyplácaný v sume jednej polovice,
i) 5,30 eura, ak ide o vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok,
j) 2,30 eura, ak ide o vdovský dôchodok vyplácaný v sume jednej polovice a vdovecký dôchodok vyplácaný v sume jednej polovice,
k) 5,30 eura, ak ide o sirotský dôchodok,
l) 2,30 eura, ak ide o sirotský dôchodok vyplácaný v sume jednej polovice.
(2) Percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2017 je 2 %.
(3) Ustanovenia § 82 ods. 12 písm. a) a § 89 ods. 10 sa v roku 2016 neuplatňujú."
Odôvodnenie:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh v plnej miere rešpektuje znenie čl. IV bodu 4 spoločnej správy výborov s výnimkou súm týkajúcich sa sirotských dôchodkov, ktoré sa v novom § 293dr ods. 1 písm. k) a l) zákona navrhujú zvýšiť na rovnaké sumy, aké sa v spoločnej správe navrhujú pre vdovské a vdovecké dôchodky. Hlavným dôvodom je, že sirotské dôchodky sa dlhodobo valorizovali len vo veľmi malej miere, čo nekorešponduje s tým, že spoločnosť sa má starať a pomáhať najviac ohrozeným skupinám, medzi ktoré siroty rozhodne patria. Z tohto dôvodu navrhujeme sumu sirotských dôchodkov valorizovať v rovnakej výške ako vdovské a vdovecké dôchodky.
Toto je teda znenie celého pozmeňovacieho návrhu. Chcem teda plénum iba upozorniť, že tak ako bol prijatý tento pozmeňovací návrh v spoločnej správe na výbore, a hovorí o konkrétnych sumách navrhovaných pre valorizáciu, lebo, samozrejme, pri každej skupine bolo dodržané, bolo dodržané valorizačné percento, tak v tomto prípade upozorňujem, že v tých posledných bodoch k) a l) nedodržiavame navrhnutú valorizáciu. Jednoducho sme si vedomí toho a pociťujeme to ako spoločenskú potrebu, navýšiť valorizáciu súm sirotských dôchodkov.
Ak si uvedomíme, že sirotských dôchodkov je zhruba 21,5 tisíca, verím, že uznáte, že, že ide naozaj o zanedbateľnú sumu, o ktorú by bolo potrebné navýšiť celkový objem peňazí, ktoré idú na valorizáciu. Keď len pozrieme na to, že invalidných dôchodkov je zhruba 233-tisíc, necelých 234-tisíc, tak naozaj počet, počet sirotských dôchodkov je naozaj z globálneho hľadiska smeťou. A rovnako, ak by sme to porovnávali s počtom vdovských a vdoveckých dôchodkov, tých je dokopy pre vdovy, vdovských dôchodkov je 293-tisíc. Teraz hovorím sumy, ktoré sú priemerné za tri posledné roky. Vdovci 44-tisíc. Takže naozaj upozorňujem len na to, že siroty, ktoré poberajú sirotský dôchodok, je priemerne za posledné tri roky len 21 534 v súvislosti s počtami ostatných poberateľov týchto dôchodkových dávok. Preto by som prosila ctené publikum, aby, aby zvážilo naozaj spôsob navýšenia sumy sirotského dôchodku.
Teraz by som sa dotkla, toto je teda časť, ktorú som chcela venovať samotnému meritu pozmeňovacieho návrhu. Teraz mi dovoľte pripomenúť presne rovnaké oblasti, o ktorých som hovorila pri prvom čítaní. Dotkla som sa najmä takisto valorizácie minimálnych dôchodkov. Teraz tu vlastne vznikla veľká prestrelka. Môžem povedať, že medzitým som sa rozprávala aj so, so zástupcami alebo s ľuďmi z ministerstva, ktorí sa mi snažili vysvetliť, no a toto od nich beriem, že minimálne dôchodky už tak, ako sú nastavené, sú v podstate v tomto systéme veľmi solidárne. Extrémne solidárne. S tým sa dá súhlasiť.
Ale ja si myslím, že ak sme určili ako minimálny dôchodok ako niečo, za čo by sa, čo berieme ako možno kompenzáciu nie dobrého nastavenia výpočtu dôchodkov, tak v tomto prípade nie som ochotná súhlasiť so spôsobom riešenia tejto situácie vlády, vládou. Pán Mihál nám predstavil jedno riešenie, ktoré znamenalo navýšenie minimálneho dôchodku zmenou základu, zmenou nastavenia parametru, základného parametru, ktorým sa určuje tento minimálny dôchodok, a tým by sa na tento rok určila, určilo vlastne aj navýšenie tohto minimálneho dôchodku.
Ja by som možnože povedala ešte o inom spôsobe, ktoré, ktoré, ako som počúvala pána Buriana, tak určite by s ním nesúhlasil, ale poviem ho. A myslím si, že má dostatočné opodstatnenie hlavne v tom prípade, ak si uvedomíme, že, že minimálny dôchodok poberajú ľudia, nie, ktorí nepracovali, ale skutočne pracovali minimálne 30 rokov. Tento minimálny dôchodok sa dotýka aj tých, ktorí pracovali 40 rokov, 44 rokov, a akoby kompenzuje nespravodlivosť nastavenia výpočtu dôchodkových dávok. Preto si myslím, a aj keď viem, že úradníci alebo ministerskí ľudia s týmto spôsobom nesúhlasia, mne by sa zdalo ako veľmi férové, ak by sa na účely valorizácie považoval minimálny dôchodok za starobný dôchodok, že jednoducho ten inštitút by sa akoby zmenil a prevrátil a následne by sa mohli valorizovať tieto sumy.
Je to možno iný pohľad na celú situáciu, ale každopádne potvrdzuje len slová pána poslanca Mihála, môjho predrečníka, ktorý rovnako ako ani ja nesúhlasí s nastavením valorizácie tak, ako o ňom hovorí táto vládna novela. Minimálny dôchodok poberá zhruba k dnešnému dňu asi 45-tisíc dôchodcov. A z úst zamestnancov ministerstva bolo povedané, že v podstate valorizáciou, tak ako je nadstavená, vlastne valorizáciou dôchodkov, to znamená nie minimálnych, ale proste každého jedného dôchodku, sa, sa stane, že 10-tisíc, 10-tisíc ľudí vlastne akoby prejde z tohto systému minimálneho dôchodku a už budú vlastne poberať len starobný dôchodok, že nebudú akoby zavesení na ten inštitút minimálneho dôchodku. To je všetko pekné, ale stále pripomínam, že ak dokáže, ak chceme alebo vyžadujeme od našej spoločnosti, teraz mám na mysli pozmeňovací návrh, ktorý podal pán poslanec Vážny, kde dvíha, kde dvíha..., prosím vás, poraďme mi, vymeriavací základ na sedemnásobok, z ktorého sa budú odvádzať odvody, a tuná v tomto ohľade berieme, že naozaj musíme byť veľmi solidárni alebo tí, ktorí viac zarábajú, by mali byť veľmi solidárni, tak z druhej strany buďme solidárni naozaj aj k tým, ktorí už majú za sebou množstvo odpracovaných rokov a len chybou nastavenia nášho dôchodkového výpočtu, výpočtu dôchodkov sa dostali do situácie, kedy sú im vypočítané dôchodkové dávky ako veľmi nízke a padli do inštitútu minimálneho dôchodku.
Ďalšia vec, ktorou, ktorou by som chcela pokračovať, je spôsob, akým pristupuje táto vláda k riešeniu spoločenských problémov. Som presvedčená o tom, že vláda zameriava svoj pohľad vždy a výhradne na skupinu dôchodcov. Zopakujem, že ani mi nenapadne závidieť tejto skupine to, že sa im stále niečo, aj keď v malej miere, pridáva. Samozrejme, sú to ľudia, ktorí už majú za sebou veľký kus života, odpracovali v našej spoločnosti veľa rokov, podieľali sa na rôznych dobrách v spoločnosti, preto súhlasím aj s nastavením, alebo s takýmto pohľadom.
Na druhej strane pripomeniem to, čo pripomíname takmer v každom jednom vstupe, kde je tá starostlivosť o mladých alebo o potenciál, ktorý v spoločnosti predstavujú mladé rodiny. Mladé rodiny sú zdrojom detí, sú zdrojom našej budúcnosti. A ako pozerám, tak pozerám, okrem stavania škôlok nevidím v terajšej vládnej koalícii náznak, ako by chcela vláda riešiť sociálne problémy mladých rodín.
Na minulej schôdze sme predstavili štyri návrhy, ktoré určitým spôsobom upravovali sociálnu situáciu rodín. Išli sme na to spôsobom motivačným, to znamená nielen dávať alebo nie dávať rodinám len tak, ale zamerať sa na tých, ktorí prejavujú aktivitu v systéme. Hovorím o daňovom bonuse, hovorím o materskom. Môžeme sa zameriavať o prídavky na rodičovský príspevok, ale aj možno taká drobnosť, ako je úprava náhradného výživného. Úprava minimálneho náhradného výživného, ktorá je dnes stanovená na 27,13 eura, čo je hanba.
Preto by som chcela poprosiť aj vládu, aby nebrala na ľahkú váhu všetky pripomienky, ktoré, ktoré hovoríme v súvislosti s ochranou, ochranou rodín. Jedná sa o ekonomické parametre, ale zároveň aj o parametre, ktoré by pomáhali možno udržať dnešné rodiny pokope, ktoré by pomohli vymaniť sa rodinám z krízy.
Ak sa vrátim v závere k nastaveniu valorizácie v danej novele, uvedomím si, že ide o valorizáciu, ktorá má, ktorá je stanovená nasledujúci rok, na rok 2017, a som veľmi zvedavá, akým spôsobom bude vláda pokračovať vo valorizácii, možnože aj práve vo vianočných dôchodkoch na ďalšie obdobie. Lebo aj podľa toho, akým spôsobom sa postaví k týmto skupinám, budeme vedieť do budúcna vidieť, ako záleží vlastne tejto vláde na budúcnosti celej spoločnosti.
Ak by som sa mala úplne na záver vyjadriť ešte k pozmeňovacím návrhom, ktoré, ktoré som registrovala v tejto sále. Všetky návrhy, ktoré boli zatiaľ prednesené, som ochotná podporiť. Veľmi ma zarazil spôsob, akým bola prezentovaná, ako bol prezentovaný na výbore pre, ako bol prezentovaný na výbore pre sociálne veci návrh pána poslanca Vážneho, ktorý je zároveň generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne. Prišlo mi to také ukázanie konfliktu záujmu v priamom prenose, kedy vlastne generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne si navyšuje rozpočet Sociálnej poisťovne. A tým aj končím. Zostala som z toho prekvapená, že kolegovia o takejto vážnej veci netušia, dokonca ani len vládnej koalície. Takže to je opäť spôsob, akým vláda zasahuje do dôležitých inštitútov spoločnosti, ako je napríklad aj platenie odvodov.
Ďakujem veľmi pekne.
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Na vstúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami, predpokladám, že aj pán poslanec Burian faktická, dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.
Pán poslanec Klus, nech sa páči.
Rozpracované
14:55
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:55
Martin KlusTakže ďakujem veľmi pekne, Erika, že si to...
Takže ďakujem veľmi pekne, Erika, že si to pripomenula, a opäť dávam do pozornosti kolegom, že za pár mesiacov máme možnosť hlasovať o tomto ústavnom zákone znova, tak dúfam, že svoje rozhodnutie vo vládnej koalícii prehodnotíte.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
11.10.2016 o 14:55 hod.
doc. PhDr. PhD. MBA
Martin Klus
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Chcem sa poďakovať pani poslankyni Jurinovej, že spomenula na konci svojho príspevku aj ten konflikt záujmov, na ktorý my sme tu upozorňovali s kolegom Milanom Laurenčíkom. Stále trvá to, že práve tieto prípady sú typickým príkladom toho, prečo treba zmeniť ústavný zákon a prečo nemôžme tolerovať to, aby ľudia v exekutívnych funkciách kombinovali aj legislatívne funkcie.
Takže ďakujem veľmi pekne, Erika, že si to pripomenula, a opäť dávam do pozornosti kolegom, že za pár mesiacov máme možnosť hlasovať o tomto ústavnom zákone znova, tak dúfam, že svoje rozhodnutie vo vládnej koalícii prehodnotíte.
Ďakujem.
Rozpracované
14:55
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:55
Jozef BurianA ja by som chcel povedať, že vy tu používate výrazy, že určite zlý...
A ja by som chcel povedať, že vy tu používate výrazy, že určite zlý výpočet. Ten zlý výpočet nie je, ten ich výpočet normálne podľa poistného systému, koľko som odpracoval, koľko som do toho systému platil. Jasné, že ten zákon o sociálnom poistení má veľa výnimiek, možno by sa mal súžiť ten počet výnimiek, ale ten výpočet nie, ten problém je v tom, ľudia platia..., alebo teda minimálna mzda oproti priemernému..., mzde na Slovensku sa pohybuje niečo cez 40 %. Ak to bude na úrovni 50 %, nebudeme sa baviť o minimálnych dôchodkoch a vyriešime problém, o čom sa tu bavíme. Len vy sa postavíte pri zvyšovaní minimálnej mzdy, sa postavíte a začnete horekovať, že je, to je strata pracovných miest, je to vlastne skončenie, akože zvýšenie nezamestnanosti a tak ďalej.
Čiže viete, to je, na jednej strane chcem pridať, na druhej strane chcem, chcem väčšie príjmy, chcem väčšie, väčšie nejakým spôsobom dávky, ale to sa nedá len zo vzduchu a to musíme potom asi brať tak, ako je.
A znovu opakujem, každý človek, každý dôchodca aj ten, ktorý má minimálny dôchodok, bude mať valorizovaný, ale o ten dôchodok, ktorý si zaslúžil v čase svojej pracovného..., alebo svojej pracovnej existencie. Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
11.10.2016 o 14:55 hod.
Ing.
Jozef Burian
Videokanál poslanca
Ďakujem, len krátku poznámku. Mám pocit, že vy ste sa asi s pánom Mihálom nerozumeli ani, pani Jurinová, lebo pán Mihál hovoril o neférovosti pre tých ľudí, ktorí platia vysoký vymeriavací základ, a ich výpočet je z nižšieho vymeriavacieho základu, kdežto vy hovoríte o nejakej neférovosti výpočtu dôchodkov pre nízkopríjmových, čiže to neni celkom v súlade s tým.
A ja by som chcel povedať, že vy tu používate výrazy, že určite zlý výpočet. Ten zlý výpočet nie je, ten ich výpočet normálne podľa poistného systému, koľko som odpracoval, koľko som do toho systému platil. Jasné, že ten zákon o sociálnom poistení má veľa výnimiek, možno by sa mal súžiť ten počet výnimiek, ale ten výpočet nie, ten problém je v tom, ľudia platia..., alebo teda minimálna mzda oproti priemernému..., mzde na Slovensku sa pohybuje niečo cez 40 %. Ak to bude na úrovni 50 %, nebudeme sa baviť o minimálnych dôchodkoch a vyriešime problém, o čom sa tu bavíme. Len vy sa postavíte pri zvyšovaní minimálnej mzdy, sa postavíte a začnete horekovať, že je, to je strata pracovných miest, je to vlastne skončenie, akože zvýšenie nezamestnanosti a tak ďalej.
Čiže viete, to je, na jednej strane chcem pridať, na druhej strane chcem, chcem väčšie príjmy, chcem väčšie, väčšie nejakým spôsobom dávky, ale to sa nedá len zo vzduchu a to musíme potom asi brať tak, ako je.
A znovu opakujem, každý človek, každý dôchodca aj ten, ktorý má minimálny dôchodok, bude mať valorizovaný, ale o ten dôchodok, ktorý si zaslúžil v čase svojej pracovného..., alebo svojej pracovnej existencie. Ďakujem.
Rozpracované
14:57
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:57
Erika JurinováTakže v tomto duchu, ľudia, ktorí pracovali, dostávajú alebo sú zaradení, bohužiaľ, práve aj do minimálnych dôchodkov, čo je úplne choré. Stále aj s pánom ministrom, keď sme boli, sme rozprávali o tom, že pracovať sa musí oplatiť. A v takejto situácii, keď títo nízkopríjmoví ľudia, ktorí nezarábali, nezarábali až, ja neviem, nejaké horibilné sumy, ale každopádne dnes im vychádza dôchodok nižší ako minimálny dôchodok, si to nezaslúži, lebo podľa nich, podľa mňa, keby si mali vybrať, radšej by boli nezamestnaní v minulosti, ako zarábali takto nízko.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
11.10.2016 o 14:57 hod.
Ing.
Erika Jurinová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Určite som si ani neprotirečila, lebo sme si s pánom Mihálom neprotirečili, lebo ja som hovorila o niečom inom ako pán Mihál. Ako v tomto kontexte som si istá, že tí, ktorí pracovali dlhé roky, ja neviem, pred rokom 2003 dostávali nízke mzdy, to je pravda, ale chcela som možno poukázať viac na mieru náhrady, ktorá naozaj klesá. Hej, že z 50, z vyše 50 %, ten je pred 10 rokmi, už nepamätám si to presne, dnes sme niekde na 45 %. Áno, však tabuľky, tabuľku..., o kúsok to možnože kleslo. A z posledných tabuliek, ktoré som videla, to bolo úplne jasné, že miera náhrady našich dôchodkov klesá.
Takže v tomto duchu, ľudia, ktorí pracovali, dostávajú alebo sú zaradení, bohužiaľ, práve aj do minimálnych dôchodkov, čo je úplne choré. Stále aj s pánom ministrom, keď sme boli, sme rozprávali o tom, že pracovať sa musí oplatiť. A v takejto situácii, keď títo nízkopríjmoví ľudia, ktorí nezarábali, nezarábali až, ja neviem, nejaké horibilné sumy, ale každopádne dnes im vychádza dôchodok nižší ako minimálny dôchodok, si to nezaslúži, lebo podľa nich, podľa mňa, keby si mali vybrať, radšej by boli nezamestnaní v minulosti, ako zarábali takto nízko.
Ďakujem.
Rozpracované
14:59
Vystúpenie v rozprave 14:59
Jozef MihálK tým minimálnym dôchodkom, prepáčte, ale trošku vám skúsim vysvetliť, ako to funguje, aby ste vedeli. Starobný dôchodok, ten sa vypočíta tak, že sa vynásobí počet rokov dôchodkového poistenia, priemerný osobný mzdový bod, ktorý vlastne...
K tým minimálnym dôchodkom, prepáčte, ale trošku vám skúsim vysvetliť, ako to funguje, aby ste vedeli. Starobný dôchodok, ten sa vypočíta tak, že sa vynásobí počet rokov dôchodkového poistenia, priemerný osobný mzdový bod, ktorý vlastne vyjadruje výšku odvodov platených počas aktívneho života poistenia, krát, posledný element v tom výpočte je dôchodková hodnota, ktorá je nastavená zo zákona, dnes je to približne 11 eur.
Takže zoberte si napríklad niekoho, či už živnostníka s nízkym základom, alebo zamestnanca, ktorý pracoval niekde za minimálnu mzdu alebo niečo málo viac, tak keby mal 40 odpracovaných rokov, keby mal 40 odpracovaných rokov, a pri tom nízkom vymeriavacom základe, či už v zamestnaní, alebo pri podnikaní, by mal priemerný osobný mzdový bod 0,5, lebo keď mám zhruba priemerný zárobok, mám priemerný osobný mzdový bod 1, keď mám zhruba polovicu priemerného zárobku, tak mám 0,5, takže 40-krát 0,5, ale pozor, nebude to krát 0,5, bude to krát 0,6, pretože pri tom podpriemernom mzdovom bode sa mi solidárne pridá k tomu, čo som si zaslúžil, solidárne sa mi pridá, tam je prvok solidarity, pridá sa mi 0,1 čiže celkovo to bude mať 0,6. No a skúste si vyrátať z hlavy 40 rokov krát 0,6 krát 11. Pomôžem, 264 eur, 264 eur vyjde týmto výpočtom starobný dôchodok. No a teraz, to máme v zákone v roku 2004 takto. Boli tam nejaké nuansy v tom pripočítavaní, odoberaní priemerného mzdového bodu, ale ten hlavný princíp je takto od roku 2004 až doteraz.
No a keď takémuto, či už živnostníkovi, alebo zamestnancovi, vyjde dôchodok za 40 odrobených rokov 264, tu nám od 1. júla 2015 nastupuje inštitút zavedeného minimálneho dôchodku, ktorý je postavený na tom, že či som aspoň 30 rokov bol dôchodkovo poistený tak, že som mal v tých rokoch osobný mzdový bod aspoň 0,241. To znamená, či sú také roky, že som mal príjem alebo základ aspoň vo výške 24,1 % priemernej mzdy. Keď to poviem v čísle, keď dnes je priemerná mzda v tomto roku niečo vyše 900 eur, no bude, lebo to ešte nie je zistené, ale zhruba niečo cez 900 eur, tak to vlastne znamená v reči dnešných čísel príjem na úrovni nejakých 225 - 230 eur mesačne. Hej, čiže ak, keď to veľmi zjednoduším, ak som mal príjmy aspoň vo výške z dnešného pohľadu 230 eur mesačne, tak mám nárok na minimálny dôchodok, a keď som mal takýchto rokov 30, tak ten je podľa zákona 136 % životného minima, čo znamená 269,50 eur. Keď som mal takých rokov 40, tak potom je to o ďalších niekoľko percent životného minima viac a v reči čísel je to približne 311 eur.
Čiže ešte raz ten príklad. Ak má niekto 40 odrobených rokov a má príjem na úrovni minimálnej mzdy, niečo naviac možno trošku alebo je to živnostník, ktorý platí z tých povinných minimálnych odvodov, ktoré sú dnes nastavené ako 50 % priemernej mzdy, tak mu ten klasický výpočet starobného dôchodku za 40 takýchto rokov dá na konci sumu 264 eur, ale keďže tých 40 rokov má takých rokov, že ten jeho osobný mzdový bod sa hýbal niekde na úrovni 0,5, čiže bol vyšší ako 0,241, tak tým pádom sa mu to zohľadní a prizná sa mu minimálny dôchodok za tých 40 rokov a ten bude 311 eur. Čiže, čiže v konečnom dôsledku vo finiši Sociálna poisťovňa mu bude vyplácať dôchodok 311 eur, a nie 264.
No a teraz o čom sa my tu vlastne bavíme, o valorizácii dôchodkov. Normálny starobný dôchodok, či už ho má niekto 264, 300, 350, 500, 700 eur, sa bude zvyšovať o 8,20, ten minimálny dôchodok ani o cent. Čiže tento príklad toho živnostníka alebo slabo zarábajúceho zamestnanca, to bude vlastne tak, že ten kdesi bokom zapísaný dôchodok 264, ktorý ale nedostával, lebo dostáva ten minimálny 311, tak ten 264-eurový teoretický, ale nevyplácaný dôchodok sa touto valorizáciou zvýši o 8,20... (reakcia z pléna) presne, presne, ako ste hovorili, čiže nebude 264, ale od nového roku bude 272 eur 20 centov, lenže stále je to menej ako ten minimálny dôchodok, ktorý ten dotyčný poberá, ten je 311, takže on tých svojich 311, ktoré sa nezvyšujú, bude pobrať aj v roku 2017.
No mne to vysvetľovať nemusíte, robte si, čo chcete, ale som zvedavý, keď vás stretne na ulici tento dôchodca a bude sa vás pýtať, pán minister, pán poslanec, ako to, že mojim kolegom zvýšili dôchodok o 8 eur a ja mám to isté, čo som mal vlani. A vy mu teraz budete komplikovane vysvetľovať, ale veď to je taká solidarita, ale veď my sme vám vtedy pridali a ja neviem čo. A on to nebude schopný pochopiť, pretože jeho kolega dôchodca, s ktorým chodia na pivo a ktorý sa mu chváli, že má 450-eurový dôchodok a teraz ho má 458, Fico pridal, tak tomu pridali, a pritom je na tom 1,5-krát lepšie ako on a jemu nepridal vôbec. Ani cent. Skúste to, skúste to tomu dotyčnému dôchodcovi vysvetliť, že prečo je to tak, lebo toto minimálny dôchodok a životné minimum sa nezvyšovalo, a preto.
Ja opakujem to, čo som hovoril v tom svojom prvom vystúpení. Valorizácia normálnych starobných dôchodkov je dnes de facto naviazaná na rast životného minima. V zákone je to napísané síce kulantnejšie, inými slovami, ale je naviazaná na rast životného minima. A tieto starobné dôchodky, ktoré sú naviazané valorizáciou na rast životného minima, ktoré by tým pádom mali rásť len o tú veľmi skromnú čiastku, lebo tam je ešte ten prvok tej priemernej mzdy, tak tie zvýšime o 8,20, lebo sa niekto tak rozhodol, a minimálne dôchodky, ktorých potenciálny rast je tiež naviazaný na rast životného minima, tak tie nezvýšime ani o cent.
Keby hypoteticky v tomto štáte vlani bola inflácia taká, že životné minimum narastie o príslušnú čiastku, o tie dve percentá, tak vtedy by sme túto diskusiu vôbec neviedli. Pretože čo by sa dialo bez tejto diskusie, bez tejto novely? Dialo by sa to, že vďaka takejto vyššej inflácii, je nulová, ale keby bola dvojpercentná, tak by riadne starobné dôchodky boli zvyšované o 2 %, čiže o tých 8 eur a zároveň by boli zvyšované automaticky rastom životného mimina aj minimálne dôchodky. Hej, hej, keby bolo keby. Lenže teda máme, máme to šťastie alebo smolu, že v ekonomike je to tak, že ceny sú zamrazené, je deflácia alebo teda nulová inflácia, a preto sa deje to, čo sa deje, a vy ste sa rozhodli pomôcť dôchodcom mimoriadnou valorizáciou 8 eur 20 centov.
Veď dobre, ale potom sa rozhodnite aj pomôcť tým 40-tisíc poberateľov minimálnych dôchodkov o tých 8,20. Oni sú horší? Oni nepotrebujú jesť, neplatiť za energie, kupovať si lieky? Čo ste sa zbláznili?! Veď to sú práve tí, ktorí majú tie dôchodky najnižšie. Pomôžete 450 eur poberajúcemu dôchodcovi, 500 eur poberajúcemu dôchodcovi, ale toho, kto má 311-300 eur, toho necháte tak.
Ja som urobil, čo som mohol, mám čisté svedomie. Vy, ak za tento môj návrh nezahlasujete, som zvedavý, ako sa pozriete tým dôchodcom do očí.
A na záver ešte chcem vyzvať poslancov za strany SNS a MOST - HÍD, aby sa dobre zamysleli, za čo zahlasujú, keď budú hlasovať za zvýšenie maximálnych základov z päťnásobku na sedemnásobok priemernej mzdy, aby ste si to dobre rozmysleli, či takto plníte váš predvolebný program. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
11.10.2016 o 14:59 hod.
RNDr.
Jozef Mihál
Videokanál poslanca
Tak ďakujeme za možnosť vystúpiť v druhom kole. Budem reagovať aj na pána kolegu spravodajcu, na jeho vystúpenie, lebo faktická by nestačila. Táto problematika zasa nie je až taká úplne jednoduchá.
K tým minimálnym dôchodkom, prepáčte, ale trošku vám skúsim vysvetliť, ako to funguje, aby ste vedeli. Starobný dôchodok, ten sa vypočíta tak, že sa vynásobí počet rokov dôchodkového poistenia, priemerný osobný mzdový bod, ktorý vlastne vyjadruje výšku odvodov platených počas aktívneho života poistenia, krát, posledný element v tom výpočte je dôchodková hodnota, ktorá je nastavená zo zákona, dnes je to približne 11 eur.
Takže zoberte si napríklad niekoho, či už živnostníka s nízkym základom, alebo zamestnanca, ktorý pracoval niekde za minimálnu mzdu alebo niečo málo viac, tak keby mal 40 odpracovaných rokov, keby mal 40 odpracovaných rokov, a pri tom nízkom vymeriavacom základe, či už v zamestnaní, alebo pri podnikaní, by mal priemerný osobný mzdový bod 0,5, lebo keď mám zhruba priemerný zárobok, mám priemerný osobný mzdový bod 1, keď mám zhruba polovicu priemerného zárobku, tak mám 0,5, takže 40-krát 0,5, ale pozor, nebude to krát 0,5, bude to krát 0,6, pretože pri tom podpriemernom mzdovom bode sa mi solidárne pridá k tomu, čo som si zaslúžil, solidárne sa mi pridá, tam je prvok solidarity, pridá sa mi 0,1 čiže celkovo to bude mať 0,6. No a skúste si vyrátať z hlavy 40 rokov krát 0,6 krát 11. Pomôžem, 264 eur, 264 eur vyjde týmto výpočtom starobný dôchodok. No a teraz, to máme v zákone v roku 2004 takto. Boli tam nejaké nuansy v tom pripočítavaní, odoberaní priemerného mzdového bodu, ale ten hlavný princíp je takto od roku 2004 až doteraz.
No a keď takémuto, či už živnostníkovi, alebo zamestnancovi, vyjde dôchodok za 40 odrobených rokov 264, tu nám od 1. júla 2015 nastupuje inštitút zavedeného minimálneho dôchodku, ktorý je postavený na tom, že či som aspoň 30 rokov bol dôchodkovo poistený tak, že som mal v tých rokoch osobný mzdový bod aspoň 0,241. To znamená, či sú také roky, že som mal príjem alebo základ aspoň vo výške 24,1 % priemernej mzdy. Keď to poviem v čísle, keď dnes je priemerná mzda v tomto roku niečo vyše 900 eur, no bude, lebo to ešte nie je zistené, ale zhruba niečo cez 900 eur, tak to vlastne znamená v reči dnešných čísel príjem na úrovni nejakých 225 - 230 eur mesačne. Hej, čiže ak, keď to veľmi zjednoduším, ak som mal príjmy aspoň vo výške z dnešného pohľadu 230 eur mesačne, tak mám nárok na minimálny dôchodok, a keď som mal takýchto rokov 30, tak ten je podľa zákona 136 % životného minima, čo znamená 269,50 eur. Keď som mal takých rokov 40, tak potom je to o ďalších niekoľko percent životného minima viac a v reči čísel je to približne 311 eur.
Čiže ešte raz ten príklad. Ak má niekto 40 odrobených rokov a má príjem na úrovni minimálnej mzdy, niečo naviac možno trošku alebo je to živnostník, ktorý platí z tých povinných minimálnych odvodov, ktoré sú dnes nastavené ako 50 % priemernej mzdy, tak mu ten klasický výpočet starobného dôchodku za 40 takýchto rokov dá na konci sumu 264 eur, ale keďže tých 40 rokov má takých rokov, že ten jeho osobný mzdový bod sa hýbal niekde na úrovni 0,5, čiže bol vyšší ako 0,241, tak tým pádom sa mu to zohľadní a prizná sa mu minimálny dôchodok za tých 40 rokov a ten bude 311 eur. Čiže, čiže v konečnom dôsledku vo finiši Sociálna poisťovňa mu bude vyplácať dôchodok 311 eur, a nie 264.
No a teraz o čom sa my tu vlastne bavíme, o valorizácii dôchodkov. Normálny starobný dôchodok, či už ho má niekto 264, 300, 350, 500, 700 eur, sa bude zvyšovať o 8,20, ten minimálny dôchodok ani o cent. Čiže tento príklad toho živnostníka alebo slabo zarábajúceho zamestnanca, to bude vlastne tak, že ten kdesi bokom zapísaný dôchodok 264, ktorý ale nedostával, lebo dostáva ten minimálny 311, tak ten 264-eurový teoretický, ale nevyplácaný dôchodok sa touto valorizáciou zvýši o 8,20... (reakcia z pléna) presne, presne, ako ste hovorili, čiže nebude 264, ale od nového roku bude 272 eur 20 centov, lenže stále je to menej ako ten minimálny dôchodok, ktorý ten dotyčný poberá, ten je 311, takže on tých svojich 311, ktoré sa nezvyšujú, bude pobrať aj v roku 2017.
No mne to vysvetľovať nemusíte, robte si, čo chcete, ale som zvedavý, keď vás stretne na ulici tento dôchodca a bude sa vás pýtať, pán minister, pán poslanec, ako to, že mojim kolegom zvýšili dôchodok o 8 eur a ja mám to isté, čo som mal vlani. A vy mu teraz budete komplikovane vysvetľovať, ale veď to je taká solidarita, ale veď my sme vám vtedy pridali a ja neviem čo. A on to nebude schopný pochopiť, pretože jeho kolega dôchodca, s ktorým chodia na pivo a ktorý sa mu chváli, že má 450-eurový dôchodok a teraz ho má 458, Fico pridal, tak tomu pridali, a pritom je na tom 1,5-krát lepšie ako on a jemu nepridal vôbec. Ani cent. Skúste to, skúste to tomu dotyčnému dôchodcovi vysvetliť, že prečo je to tak, lebo toto minimálny dôchodok a životné minimum sa nezvyšovalo, a preto.
Ja opakujem to, čo som hovoril v tom svojom prvom vystúpení. Valorizácia normálnych starobných dôchodkov je dnes de facto naviazaná na rast životného minima. V zákone je to napísané síce kulantnejšie, inými slovami, ale je naviazaná na rast životného minima. A tieto starobné dôchodky, ktoré sú naviazané valorizáciou na rast životného minima, ktoré by tým pádom mali rásť len o tú veľmi skromnú čiastku, lebo tam je ešte ten prvok tej priemernej mzdy, tak tie zvýšime o 8,20, lebo sa niekto tak rozhodol, a minimálne dôchodky, ktorých potenciálny rast je tiež naviazaný na rast životného minima, tak tie nezvýšime ani o cent.
Keby hypoteticky v tomto štáte vlani bola inflácia taká, že životné minimum narastie o príslušnú čiastku, o tie dve percentá, tak vtedy by sme túto diskusiu vôbec neviedli. Pretože čo by sa dialo bez tejto diskusie, bez tejto novely? Dialo by sa to, že vďaka takejto vyššej inflácii, je nulová, ale keby bola dvojpercentná, tak by riadne starobné dôchodky boli zvyšované o 2 %, čiže o tých 8 eur a zároveň by boli zvyšované automaticky rastom životného mimina aj minimálne dôchodky. Hej, hej, keby bolo keby. Lenže teda máme, máme to šťastie alebo smolu, že v ekonomike je to tak, že ceny sú zamrazené, je deflácia alebo teda nulová inflácia, a preto sa deje to, čo sa deje, a vy ste sa rozhodli pomôcť dôchodcom mimoriadnou valorizáciou 8 eur 20 centov.
Veď dobre, ale potom sa rozhodnite aj pomôcť tým 40-tisíc poberateľov minimálnych dôchodkov o tých 8,20. Oni sú horší? Oni nepotrebujú jesť, neplatiť za energie, kupovať si lieky? Čo ste sa zbláznili?! Veď to sú práve tí, ktorí majú tie dôchodky najnižšie. Pomôžete 450 eur poberajúcemu dôchodcovi, 500 eur poberajúcemu dôchodcovi, ale toho, kto má 311-300 eur, toho necháte tak.
Ja som urobil, čo som mohol, mám čisté svedomie. Vy, ak za tento môj návrh nezahlasujete, som zvedavý, ako sa pozriete tým dôchodcom do očí.
A na záver ešte chcem vyzvať poslancov za strany SNS a MOST - HÍD, aby sa dobre zamysleli, za čo zahlasujú, keď budú hlasovať za zvýšenie maximálnych základov z päťnásobku na sedemnásobok priemernej mzdy, aby ste si to dobre rozmysleli, či takto plníte váš predvolebný program. (Potlesk.)
Rozpracované