10. schôdza

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predložený návrh zákona ustanovuje presný postup vykonávania medzinárodných sankcií v podmienkach Slovenskej republiky s dôrazom na zaistenie finančných a iných aktív sankcionovaných osôb, ako aj špecifikáciu právomocí a povinností kompetentných orgánov v oblasti vykonávania medzinárodných sankcií a úpravu postupu pri zaradení do zoznamov a vyradení zo zoznamov sankcionovaných osôb na úrovni Európskej únie alebo Bezpečnostnej rady OSN. Zároveň sa stanovujú právomoci štátnych orgánov v procese zaistenia finančných a iných aktív teroristov a sankcionovaných osôb.
Doterajšia platná práva úprava, konkrétne zákon č.126/2011 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií v znení neskorších predpisov, nezodpovedá prijatým záväzkom Slovenskej republiky a nie je v súlade s odporúčaním finančnej akčnej skupiny FATF v oblasti zmrazovania finančných a iných aktív teroristov a sankcionovaných osôb. MONEYVAL, ktorý je výborom Rady Európy zodpovedným za hodnotenie opatrení v oblasti boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu, vykonáva monitoring členských krajín Rady Európy v uplatňovaní základných pravidiel v oblasti proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu.
Jedným z najzávažnejších nedostatkov, pre ktorý je Slovenská republika kritizovaná, je neplnenie odporúčania vo vzťahu k vykonávaniu medzinárodných sankcií, špeciálne odporúčanie 3 Zmrazenie a zabavenie finančných prostriedkov a aktív teroristov. Z uvedeného vyplýva pre Slovenskú republiku prijať na národnej úrovni novú legislatívnu úpravu s efektívnejšími postupmi zaistenia finančných a iných aktív sankcionovaných osôb.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ostatnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Dovolím si vás požiadať o podporu predloženého návrhu.
Vážená pani predsedajúca, skončil som.
Ďakujem.

Ďakujeme pekne, pán minister. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti pánovi poslancovi Michalovi Bagačkovi, aby nás informoval o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, pán minister, podávam spoločnú správu výborov Národnej rady k uvedenému návrhu zákona (tlač 191) v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 182 z 8. septembra 2016 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre obranu a bezpečnosť. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporučili Národnej rade schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 74 zo 4. októbra 2016, Výbor Národnej rady financie a rozpočet uznesením č. 59 zo 4. októbra 2016, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti uznesením č. 43 zo 4. októbra 2016 a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 31 zo 4. októbra 2016.
Z uznesení výborov Národnej rady pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o vykonávaní medzinárodných sankcií a o doplnení zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov (tlač 191) schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti č. 54 z 11. októbra 2016, ktorý ma týmto uznesením, ma výbor poveril ako spoločného spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, skončil som, poprosím otvoriť rozpravu.

Ďakujem pekne, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcu.
Pokiaľ mám správne informácie, tak písomne sa k tomuto bodu neprihlásil nikto. Pýtam sa preto, panie poslankyne, páni poslanci, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Prihlásil sa jeden pán poslanec.
Pán poslanec Krajniak, nech sa páči, máte slovo.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené dámy a páni, tento zákon na prvý pohľad vyzerá tak všeobecne konsenzuálne. Podľa jeho názvu sa jedná o naháňanie teroristov sankcionovaných rôznymi celosvetovými orgánmi alebo celoeurópskymi orgánmi.
Na prvý pohľad to vyzerá, ako by išlo iba o to, ako zmraziť peniaze efektívnejším spôsobom nejakému Abdulovi Alimu alebo Sergejovi Sergejovičovi Sergejovovi, lenže pri rokovaní o tomto návrhu zákona vo výbore pre obranu a bezpečnosť som sa zástupcov ministerstva hospodárstva, pána štátneho tajomníka, šéfa právnej sekcie pána Baloga, dúfam, že dobre hovorím jeho meno a funkciu, pýtal na niekoľko konkrétnych záležitostí, na ktoré mi nevedeli odpovedať, načo pán predseda Hrnko uzavrel túto diskusiu s tým, že nech na najbližšie rokovanie prídu lepšie pripravení. V súvislosti s týmto zákonom vidím dva problémy.
Po prvé. Nedostal som odpoveď na to, ako je pred uplatnením tohto zákona chránený občan Slovenskej republiky, aby sa náhodou nestalo to, že na základe nejakého nariadenia vlády, ktoré tento zákon predpokladá, aby sa dali zmrazovať peniaze na území Slovenskej republiky na základe nejakých medzinárodných sankcií, ako bude chránený na to, ako je pred uplatnením tohto zákona chránený občan Slovenskej republiky, aby sa náhodou nestalo to, že na základe nejakého nariadenia vlády, ktoré tento zákon predpokladá, aby sa dali zmrazovať peniaze na území Slovenskej republiky na základe nejakých medzinárodných sankcií.
Ako bude chránený občan Slovenskej republiky, ak naozaj NAKA mu takéto peniaze zmrazí? Upozorňujem, že v prípade tohto zákona nie je potrebné preukázať nejaký trestný čin. Ak je niekto zaradený na nejaký sankčný zoznam na základe spravodajských informácií, vieme, ako často sa už v minulosti stalo, že na takýchto medzinárodných zoznamoch sa zjavovali ľudia, ktorí boli len menovci tých, ktorí naozaj boli podozriví z nejakej teroristickej činnosti, tak takýto občan má veľmi, veľmi malú možnosť sa brániť. Môže sa odvolávať podľa tohto zákona na OSN a na orgány EÚ a dúfať, že ho z toho zoznamu vyškrtnú. Čiže slovenský občan za normálnych okolností, pokiaľ sa ide podľa Trestného zákona a poriadku, má presný postup, keď mu niekto zmrazí peniaze, jedného dňa príde do banky, zistí, že má zmrazené peniaze, alebo mu to banka oznámi, tak môže konať, aby sa v rámci Slovenskej republiky príslušným postupom domohol práva. V prípade tohto zákona má zhruba takú pravdepodobnosť, že sa domôže práva v nejakej rozumnej lehote, ako, s prepáčením, keby sa sťahoval, sťažoval na lampáreň. To je prvý problém, ktorý vidím, čo sa týka tohto návrhu zákona.
A potom vidím ešte oveľa väčší, praktickejší problém, lebo dobre, predstavme si, že vláda ani NAKA by nechceli tento gumený paragraf nejakým spôsobom zneužiť proti bežnému občanovi Slovenskej republiky. Ale podľa § 6 tohto zákona - a predstavme si, teda že naozaj by to bolo zamerané len proti nejakému, príklad poviem, Abdulovi Alim alebo Sergejovi Sergejovičovi - podľa tohto zákona v § 6 je porušením týchto sankcií v odseku f) poskytnutie stravovacích služieb sankcionovanej osobe na území SR.
Predstavte si, že Abdul Ali sa nejakým spôsobom, ktorý je na zozname nejakom, zatúla na územie Slovenskej republiky, vy máte reštauráciu, navaríte tomuto človeku, on zaplatí. Porušíte sankcie na základe tohto zákona. A na základe § 22 tohto zákona, viete, akú sankciu dostane takýto človek, ktorý, mimochodom, odkiaľ má byť informovaný, že Abdul Ali alebo Sergej Sergejevič je na nejakom zozname sankcií OSN alebo Európskej únie? Lebo ten, kto ten zoznam sankcií robí, je buď OSN, alebo Európska únia. Dokonca aj vláda Slovenskej republiky môže urobiť ten zoznam sankcií.
Čiže teraz hovorím hypotetický príklad a hovorím teda dva. Prvý, ktorý som sa pýtal pána štátneho tajomníka. Pán minister sa ocitne nejakým nedopatrením na zozname sankcií. Ideme mimo, alebo teda sankcionovaných osôb, idem mimo Trestného poriadku, mimo akýchkoľvek vecí, štátne orgány prídu, konkrétne NAKA, zabavia mu peniaze na účte. Zástupcovia ministerstva hospodárstva mi povedali, veď to neni problém, tam sa nejedná o trestný čin. No, práve to je problém, peniaze už máte zabavené a teraz sa domáhajte, aby vám niekto tie peniaze odmrazil. To je prvý problém. Ale za oveľa ešte, povedal by som, výraznejší problém považujem to, že prevádzkovateľ reštauračného zariadenia predsa nemá žiadnu povinnosť skúmať, či Abdul Ali je na nejakom zozname sankcií. A teraz viete, aká je pokuta, ak mu podľa § 6 ods. f) poskytne stravovaciu službu na území Slovenskej republiky? 50 000 až 132 800 eur. 50 000 až 132 800 eur! Dali by sa tam nájsť, v tom zákone, ďalšie fajnovôstky, myslím si, že toto ako príklad absurdnosti stačí.
Ako som už povedal pánovi štátnemu tajomníkovi Chovancovi a hovorím to teraz aj pánovi ministrovi, ja nepodozrievam, že by predkladali tento zákon so zlým úmyslom. Len možno pri nejakom aplikovaní toho, čo všeobecne sa nejako dohodlo na nejakom MONEYVAL-e alebo niekde inde, by možno bolo rozumné prispôsobiť ten zákon domácim podmienkam v dvoch spôsoboch. Jednak v tom, že či je vykonateľný reálne. To znamená, my ideme naháňať poskytovateľov stravovacích služieb? Alebo tých, ktorí poskytnú niekomu službu cestovného ruchu? Ako oni majú vedieť, či ten človek je na zozname nejakom sankcionovanom? A druhá vec, či je naozaj odstránená možnosť zneužitia voči občanom Slovenskej republiky.
Toto sú moje dve zásadné výhrady voči tomuto návrhu zákona. Chcem pána ministra poprosiť, že či by tieto veci nenechal preveriť z tohto uhla pohľadu, lebo naozaj úprimne neverím, že, že, že by ste takéto veci tam dávali úmyselne alebo so zlým úmyslom. Je možné, keďže nie som najlepší právnik v tomto štáte, že som sa možno pomýlil alebo že existuje nejaká iná medzinárodná zmluva, ktorá vylučuje, aby ten zákon bol interpretovaný tak, ako som povedal.
Mne na základe toho, čo som si prečítal o tomto návrhu zákona to, bohužiaľ, vyplýva tak. Pokuta pre bežného poskytovateľa stravovacích služieb vo výške 50 000 eur až 132 800 eur, pokiaľ navarí niekomu, kto je na sankčnom zozname, sa mi zdá byť príliš prísna. Ani si neviem predstaviť, ako by si to mohol overiť.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujeme za vaše vystúpenie, pán poslanec Krajniak. Chcem sa opýtať, keďže týmto sme vyčerpali tých prihlásených do rozpravy, chcem sa opýtať pána ministra ako navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Samozrejme, pán poslanec Krajniak, ja som sa dozvedel o tom, o tej vašej výhrade, ktorú ste uplatnili počas rokovania výboru, a požiadal som mojich kolegov, aby mi pripravili aj vysvetlenie k týmto vašim otázkam.
V prvom rade je treba povedať, že návrh zákona nie je namierený proti občanom Slovenskej republiky. Návrh zákona sa týka majetku, aktív, peňažných prostriedkov, prípadne činností na území Slovenskej republiky, a to bolo závislé od toho, kto ich vlastní, resp. vykonáva. Na území Slovenskej republiky môžu vlastniť majetok, peniaze v banke, prípadne vykonávať činnosť aj iné osoby ako iba občania Slovenskej republiky. Návrh zákona sa bude vzťahovať na osoby, ktoré vlastnia na území Slovenskej republiky majetok a budú pochádzať z akejkoľvek krajiny na svete. Ak tieto osoby budú spojené, resp. napojené na aktivity podporujúce, resp. financujúce terorizmus a svoj na majetok na území Slovenskej republiky budú môcť potenciálne na tento účel použiť. Slovenská republika musí zabezpečiť, aby bola medzinárodná sankcia na jej území vykonaná. Primárne preto pôjde o osoby z krajín, nie zo Slovenska, ale ktoré sú spojené s terorizmom. Aj ste pomenovali príklady a vnímam to.
Ako sa vykonáva postup alebo aký nasleduje postup, keď sa vykonáva medzinárodná sankcia na území Slovenska? Skúsim vám povedať body, ako to, aký je ten postup. V prípade ak Bezpečnostná rada OSN prijme rezolúciu v oblasti sankcií voči fyzickým alebo právnickým osobám, táto sa následne po určitom čase implementuje do nariadení Európskeho parlamentu a Rady EÚ a tých súčasťou sú v prílohe zoznamy sankcionovaných osôb. Tie sú priamo záväzné pre Slovenskú republiku ako člena Európskej únie, to znamená, že povinné osoby zodpovedné za vykonávanie medzinárodných sankcií, v tomto prípade najmä banky, sú povinné zmraziť majetok osobám v zoznamoch bez zbytočného odkladu a iniciatívne, čo znamená bez pokynu alebo nariadenia od príslušných orgánov štátnej správy. Povinná osoba musí mať sama vedomosť o osobách a zoznamoch, a teda sledovať zoznamy sankcionovaných osôb, to je, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky uverejňuje na svojej webovej stránke legislatívne akty Európskej únie v oblasti sankcií a zoznamov, teda verejnosť a povinné osoby majú priamy prístup k týmto informáciám.
V prípade, ak povinná osoba pri sledovaní zoznamov zistí, že sa u nej nachádza osoba alebo majetok zo zoznamu, je povinná okamžite zaistiť tento majetok a následne o tomto informovať vecne príslušný orgán štátnej správy, napr. ministerstvo financií alebo Slovenskú informačnú službu. V prípade, ak povinná osoba bude v tomto procese zaistenia vyžadovať spoluprácu alebo akékoľvek usmernenie, radu, ak sa jej prípad bude javiť ako nejasný alebo zmätočný, nebude si istá, či osoba na zozname je skutočne jej klient a tak ďalej, môže sa obrátiť so žiadosťou o spoluprácu a poradenstvo na ministerstvo zahraničných vecí, ostatné orgány štátnej správy alebo Slovenskú informačnú službu.
Po zaistení majetku osobe zo zoznamu vykonáva správu jej majetku vecne príslušný orgán štátnej správy, a to po dobu trvania medzinárodnej sankcie, až kým je osoba vyňatá zo zoznamu sankcionovaných osôb. Príslušný orgán informuje osobu o zaistení jej majetku, uvedie dôvody a oznámi jej ďalší postup v tejto veci a súčasne, ak Rada Európskej únie zaradí osobu na zoznam, sekretariát Rady Európskej únie informuje každú túto zaradenú osobu prostredníctvom písomného oznámenia. Následne, ako sa osoba dozvie uvedenú skutočnosť o zaistení svojho majetku, môže sama požiadať radu EÚ, pracovnú skupinu Rady C5931 alebo výbory Bezpečnostnej rady OSN, Úrad ombudsmana OSN, aby opätovne prípad zvážili na základe podpornej dokumentácie a vyradili ju zo zoznamu. A môže sa obrátiť aj na ministerstvo zahraničných vecí ako kontaktný bod pre poradenstvo v tejto veci. Osobu môže zo zoznamu vyňať len výbor OSN alebo pracovná skupina Rady, alebo ak sa v praxi ukáže ešte pred zaslaním žiadosti o vyradenie osoby do inštitúcií OSN a Rady, že v skutočnosti nie je osobou na zozname, tak vecne príslušný orgán jej sprístupní zaistený majetok.
Aby som ešte sa vrátil k tomu príkladu, ktorý je absurdný, chcem vám povedať, pán poslanec, my sme nevymýšľali znenie tohto zákona, my sme to znenie preberali na základe toho, ako platí aj v iných krajinách, pretože toto nie je zákon, ktorý sa uplatňuje len na Slovensku alebo bude sa uplatňovať len na Slovensku, ale uplatňuje sa vo všetkých krajinách, ktoré pristúpili k tomuto sankčnému, k týmto sankčným, sankčným opatreniam, a ako viete, v roku 2011 bola prijatá nejaká legislatíva v tejto oblasti a je nedostatočná. Čiže Slovensko muselo reagovať na to, že bolo kritizované zo strany Bezpečnostnej rady OSN a príslušných orgánov Rady Európy, Rady Európskeho parlamentu, a tým pádom sme pristúpili k tomu, že sme prebrali tie znenia, v tom príslušnom znení tak, ako sa používajú v iných krajinách Európskej únie.
Ďakujem.

Ďakujem, pán minister, chcem sa vás opýtať, či toto možno chápať ako záverečné slovo navrhovateľa. (Reakcia navrhovateľa.) Ďakujem pekne. Pán spravodajca, chcete vystúpiť?
Nech sa páči, poprosím vás.

Ďakujem pekne, takže navrhujem, aby sme hlasovali o tomto bode na najbližšom hlasovaní, t. j. dnes o 17.00 hod.
Ďakujem.