10. schôdza

Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Predpokladám, že nie. Pán spravodajca, žiadam vás, aby ste oznámil termín hlasovania o tomto návrhu zákona.

Náhlik, Peter, poslanec NR SR
44.
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, ako spoločný spravodajca navrhujem, aby sa o návrhu zákona hlasovalo na najbližšom hlasovaní.

Andrej, Hrnčiar, podpredseda NR SR
45.
Ďakujem. Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 178. Spoločná správa výborov má tlač 178a. Prosím ministra financií, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

Ďakujem veľmi pekne. Dobrý deň. Rozpočtové pravidlá, je to taký, taká, v podstate taká biblia pri zostavovaní a realizácii štátneho rozpočtu, čiže v zásade dôležitá norma. A v podstate ani nie je zákon, ktorý by sa nejak veľmi často menil a dokonca ani zákon, ktorý nemá nejaké v zásade politicko ľavopravé zafarbenie. Ide kľúčovo o to, aby ten proces, ktorý je relatívne veľmi konzervatívny, zodpovedal, zodpovedal dobe. My sme začali so zmenami rozpočtového procesu už v minulom roku a v prvom rade sme sa snažili ako keby priblížiť proces, ktorý je tu tretí rok prítomný. A to je akýsi, niečo, čo sa volá európsky semester. A to je vlastne posudzovanie rozpočtových cieľov a celého rozpočtu Slovenskej republiky aj v Bruseli na základe nášho členstva v eurozóne. Asi ste si už zvykli na to, že popri klasickom rozpočte 15. októbra v danom roku vždycky posielame do Bruselu aj tzv. draft budget plan, po slovensky nejaký návrh rozpočtu, ktorý, ktorý posudzuje potom Európska komisia na zásade benchmarkov a pravidiel, ktoré majú také záhadné slová ako Two-Pack, Six-Pack a Pakt stability a rastu a podobne, a na základe tohto hodnotenia sme tri roky po sebe patrili ku kategórii absolútnych premiantov v rodine, ako je Nemecko, Holandsko, Luxembursko, kde v podstate sme boli vyhodnotení, že sme v súlade s pravidlami eurozóny.
Preto sme začali minulý rok vlastne s procesom, ktorý tú starú procedúru prispôsobuje aj z hľadiska času a procedúry k tomu, čo sa začalo diať po harmonizovaní s Európskou úniou, a dokončujeme v podstate túto robotu aj týmto, týmto zákonom. Do toho nám trošku prišli aj nové pravidlá legislatívneho procesu a výsledkom tohto trošku chaosu, do ktorého vstúpili samozrejme aj parlamentné voľby, mohli ste sa nad týmto výsledkom zasmiať, v auguste, keď sme vlastne na základe nových legislatívnych pravidiel boli povinní dať do MPK, do medzirezortného pripomienkového konania rozpočet, ktorý ale zase vôbec ešte nebol hotový, čiže vyšiel bez čísel, na čom sa zabavili niektorí komici v tejto krajine, či už sú v politike alebo naozaj v umení, takže aj toto zosúlaďujeme, aby sme sa vyhli takýmto výsledkom, o ktorých sa skôr dočítate v Hlave XXII ako v normálnej krajine.
Takže predmetný zákon sa zaoberá najmä, alebo navrhuje hlavne reguláciu čerpania výdavkov štátneho rozpočtu v prípade, ak návrh rozpočtu verejnej správy obsahuje daňové príjmy, ktoré neboli obsiahnuté v zohľadnutej prognóze Výboru pre daňové prognózy, výdavky štátneho rozpočtu vo vzťahu k týmto rozpočtovaným príjmom bude možné použiť len v prípade, ak celková suma daňových príjmov bude obsiahnutá v prognóze výboru pre daňové prognózy v príslušnom rozpočtovom roku. Zložito povedané. Po slovensky, tri roky po sebe sme mali vytvorenú rezervu ako keby si rezervu na lepší príjem. Spôsobilo to búrku v pohári vody a aj za účasti, aktívnej účasti, samozrejme, aj opozície, dokonca pán prezident sa o to zaujímali na prelome rokov. Ja len potvrdzujem, že táto úprava vlastne hovorí to, čo sme vždy robili.
My sme, čo sme robili? Robili sme to, že sme tri roky po sebe v podstate na základe reality posledných troch rokov predpokladali, že vyberieme viac daní ako odvodov, ako nám stanovili dokonca konzervatívni analytici. Nikdy sme ale takéto peniaze nerozpočtovali na jednotlivé výdavky, čakali sme, či sa naplnia. Vždy sa naplnili, naopak, tie, dokonca príjmy sa vždy preplnili a potom tieto prostriedky boli uvoľnené. Chcem len upozorniť a opakujem to stále, len rok 2015, sa líši odhad, na základe ktorého bol robený rozpočet, a realita roku 2015 sa líšila o miliardu 300 miliónov. To, že sme si my vytvorili rezervu, ja neviem, povedzme 300 mil. v danom roku ako nadpriemerný stav alebo nič oproti skutočnej realite. Takže je to náš taký odborný spor aj s odbornou obcou, ak to mám takto nazvať, čo je správne, čo nie je správne. My len teraz tvrdíme že dávame do zákona to, že naozaj ak kľúčovo Národná rada rozhodne o tom, že príjmy majú byť vyššie, lebo si trúfame ďalej a ďalej bojovať s daňovými únikmi, tak, alebo zvyšovať efektivitu výberu daní alebo odvodov iným spôsobom, tak to máme právo urobiť, a ani nieže to máme právo urobiť, to máme aj dnes, lebo nie sme v rozpore so zákonom, ale môžeme takéto peniaze použiť až vtedy, ak naozaj Výbor pre daňové prognózy, ktorý je poradným orgánom ministra a ministerstva financií, skutočne čierne na bielom potvrdí, že takéto prostriedky prišli, alebo sú súčasťou oficiálnej prognózy. Čiže to opatrenie je tvrdšie, ako bola doterajšia realita.
V ďalšom vypúšťame fixný termín 15. augusta bežného roku, do ktorého ministerstvo financií predkladalo vláde návrh rozpočtu verejnej správy, a ministerstvo financií je naďalej povinné predložiť návrh rozpočtu verejnej správy tak, aby ho vláda mohla predložiť Národnej rade najneskôr 15. októbra v bežnom roku.
Rozpočtovanie všetkých príjmov a výdavkov rozpočtovanej organizácie sa zjednotili a rozpočtové údaje o rozpočte podliehajú vlastne reálnej skutočnosti. To je ďalší bod, ktorý tam je. Z dôvodu, že zákon o štátnom rozpočte je špecifický a svojím charakterom a obsahom sa odlišuje od ďalších legislatívnych noriem, navrhujeme, aby sa vylúčil tento zákon zo špeciálneho zákona z procesu medzirezortného pripomienkového konania, to je to, o čom som hovoril, čo sa stalo v auguste. No a novelou zákona zároveň aj, zákona o rozpočtových pravidlách samosprávy, sa zabezpečuje použitie návratných zdrojov financovania vrátane dodávateľských úverov.
V ďalšom chcem ešte povedať, že počas legislatívneho procesu na gestorskom výbore bol schválený pozmeňovák, ktorým sa, ktorého cieľom je vytvorenie dlhšieho časového priestoru na čerpanie bežných výdavkov, ktoré boli poskytnuté právnickej osobe alebo fyzickej osobe ako bežný transfer. Ide o takú klasickú záležitosť dotácií obciam, mestám, občianskym združeniam, ktoré, ktoré ak túto dotáciu dostanú v neskoršej časti roka, tak ju majú vlastne povinnosť vyčerpať do konca kalendárneho roka, čo bolo pre nich naozaj niekedy prakticky fyzický problém. Takže posúvame tú možnosť v podstate o dva mesiace. Navrhujeme, aby bežný transfer poskytnutý zo štátneho rozpočtu, aby sa mohol vlastne použiť až do 31. marca ďalšieho roku, pokiaľ bude pridelený po 1. auguste predchádzajúceho roku. To je asi všetko, čo som vám chcel na úvod k tomuto zákonu povedať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za odôvodnenie vládneho návrhu zákona. A teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre financie a rozpočet, pani poslankyni Irén Sárközy, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, prosím, ako určenej spravodajkyni výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona:
Národná rada uznesením č. 155 zo 6. septembra 2016 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre financie a rozpočet. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor. Podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Beblavý, ktorý nie je členom výboru pre financie a rozpočet, oznámil v určenej lehote gestorskému výboru svoje stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona výbory zaujali tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených v bode III tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené pod bodom IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1 až 5 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 75 z 11. októbra 2016. Týmto uznesením ma výbor poveril, aby som pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca, skončila som, otvorte, prosím rozpravu.

Aj ja vám ďakujem, prosím, zaujmite miesto určené pre spravodajcu. Týmto otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásili traja páni poslanci. Za klub SaS vystúpi ako prvý pán Eugen Jurzyca.

Ďakujem pekne za slovo. Dámy a páni, hlavným cieľom vystúpenia v rozprave, mojím cieľom, je predniesť pozmeňujúci návrh k predkladanému zákonu. Predtým ešte zopakujem myšlienku, ktorá odznela pri prvom čítaní, a síce, že podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť naozaj rastie riziko, že ministerstvo financií, respektíve vláda bude ignorovať alebo obchádzať prognózy výborov ako výborov, ktoré sa v minulosti obchádzať nedali. Kľúčové ale je z pohľadu tohto môjho vystúpenia, že novela ruší povinnosť zverejňovať rozpočet k 15. augustu roka, v ktorom rozpočet predkladá na schválenie. Teda jediný termín je 15. október. My považujeme tento posun za posun, ktorý zníži transparentnosť a možnosť verejnosti diskutovať o novom návrhu rozpočtu. Veríme tomu, že ten termín alebo ten časový priestor by mal byť väčší. Nie je to návrh, ktorý podávam so zlým úmyslom, ako to hovoril pán, pán minister, pretože už v prvom čítaní som nepovedal síce, že ho určite podám, ale že zvažujem jeho podanie, čiže nejaký signál som o tom, že s takýmto návrhom prídeme, vyslal.
Prečítam teda spomínaný pozmeňujúci návrh. Je to návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Eugena Jurzycu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, parlamentná tlač č. 178.
To znenie je:
V čl. I v bode 6 § 14 ods. 3 sa za prvú vetu vkladá veta: "Ministerstvo financií predkladá návrh rozpočtu verejnej správy vláde Slovenskej republiky do 15. septembra bežného roka, ak Národná rada nerozhoduje inak." Koniec citátu.
Čiže ešte tam máme aj to zmäkčenie, že pri, pri nejakej nepredvídanej situácii je tam možnosť, že by Národná rada predsa len posunula ten termín ďalej. Myslíme si, že je to dôležité z hľadiska transparentnosti, z hľadiska samozrejme tej diskusie, ktorá sa týka presunov peňazí medzi kapitolami, ktorá je politicky veľmi citlivá, ale aj technickej diskusie, napr. o tom, aké finančné prostriedky majú byť rozpočtované do tzv. VPS-ky, čiže Všeobecnej pokladničnej správy, čo sú peniaze bez mašličiek, peniaze, ktoré sa v priebehu ďalšieho roka potom môžu použiť na pridelenie rôznym ministerstvám bez toho, aby to bolo schválené vládou či Národnou radou vopred. Čiže týka sa to aj demokracie, týka sa to aj konsolidácie, pretože tie peniaze, ktoré napr. v tej VPS sú určené na horší makroekonomický vývoj, by sa teda mali použiť, ak sme zodpovedne hospodárili, naozaj v prípade horšieho makroekonomického vývoja. Deje sa to tak, že vývoj je lepší a aj tak sa použijú peniaze určené na horší makroekonomický vývoj. Takže takéto typy diskusie musia prebiehať a najlepšie prebiehajú vtedy, keď už je rozpočet zverejnený a je ešte nejaký čas do jeho schválenia v Národnej rade.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za vaše vystúpenie. Evidujem jednu faktickú poznámku.
Pán poslanec Kamenický, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem. Pán poslanec Jurzyca, ďakujem, sú to odborné veci, myslím si, že je to absolútne korektné. Ale čo sa týka toho termínu 15. 9., samozrejme nechám to na vyjadrenie ministra, ale debatovali sme o tom aj na finančnom výbore, že jesenná prognóza Inštitútu pre finančnú politiku vychádza niekedy koncom septembra, to znamená, po nejakom 20. septembri, a tie dáta, ktoré spracúva Inštitút finančnej politiky sú v podstate asi dva mesiace staré, čiže sa vraciame niekde do obdobia júla daného roku. Samozrejme, že ten rozpočet, keď sa tvorí, tak je dôležité, aby sme mali čo najrelevantnejšie dáta z daného roku, a preto si myslím, že to je aj dôvod, prečo ministerstvo navrhlo posun tohto termínu. Môžeme si stanoviť akékoľvek termíny, ale musia byť reálne, aby ten rozpočet obsahoval čísla, aby sme sa nedostali do takého absurdného stavu ako posledne, že síce ministerstvo bolo nútené splniť zákon, teda dodržať zákon, ale nevedelo ho naplniť konkrétnymi číslami.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Jurzyca s reakciou, nech sa páči.

Ďakujem pekne za serióznu poznámku, ja na ňu odpovedám, ale tak, teda tak, že termín tých prognóz nie je stanovený v ústave, čiže s nimi sa dá hýbať. Ja by som skôr za pevný bod v celom tom systéme považoval nejakú optimálnu dĺžku času, počas ktorého má verejnosť možnosť diskutovať. Čiže tento bod sa mi zdá dôležitejší než ten bod alebo dátum, pri ktorom sú známe prognózy. To si myslím, že sa dá ľahšie posunúť.
Ďakujem.