10. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcela k tomuto vládnemu návrhu zákona podať jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh v mene svojom, v mene kolegov Jozefa Mihála a Eugena Jurzycu a konkrétne sa tento pozmeňujúci návrh týka zadržiavania dépeháčky. Je to už niekoľkýkrát, čo tento návrh s kolegami podávame. Doteraz neúspešne a ja chcem veriť, že, že raz to príde a bude vypočutý minimálne tento náš návrh a bude aj zavedený do právneho systému Slovenska.
Sme presvedčení, že zadržiavanie dépeháčky niekoľko mesiacov a v prípade, že sa nepotvrdia podozrenia, pre ktoré boli tieto peniaze zadržiavané, ich vyplatenie bez akejkoľvek satisfakcie jednoducho nie je správne. Už len samotný fakt, že sa podnikateľom zadržiavajú ich vlastné peniaze, ktoré nemôžu opätovne dať do podnikania, nemôžu napríklad vyplatiť mzdy, jednoducho tie peniaze im chýbajú. Niektorým chýbajú natoľko, že si tie peniaze musia potom zháňať niekde inde, to samozrejme zase stojí peniaze, generuje im to zbytočné náklady len preto, že im tieto peniaze štát zadržiaval a ani nie je schopný im tie dodatočné náklady preplatiť.
Ja vnímam pozitívne to, že súčasťou tohto vládneho návrhu je akýsi posun v tejto veci, ale sme presvedčení, že nie je dostatočný. A preto teda sme sa rozhodli s kolegami, že podáme svoj vlastný pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí vo veľmi skrátenej podobe o tom, že chceme skrátiť dobu, počas ktorej je možné zadržiavať dépeháčku na štyri mesiace. Potom sú v tom našom návrhu novely o tom, že pokiaľ sa teda vyvráti podozrenie, pre ktoré bola dépeháčka zadržiavaná, teda v dôsledku prebiehajúcej daňovej kontroly, tak by mal byť úrok z tejto sumy vyplatený a teda platený od prvého dňa, odkedy tá dépeháčka zadržiavaná bola. Teda nielen po šiestich mesiacoch, tak ako tomu hovorí vládny návrh zákona. A tretia vec, ktorú v tomto pozmeňovacom návrhu riešime, je výška úroku. Vládny návrh hovorí o dvojnásobku úrokovej sadzby ECB-čky, my hovoríme o štvornásobku úrokovej sadzby ECB-čky, avšak minimálne 15 percent. A to, prečo chceme tú sadzbu nastaviť takto, je to preto, lebo úrok z omeškania je takto nastavený v prípade úrokov z omeškania, ktoré je povinný platiť daňový subjekt podľa § 156 zákona č. 563 o správe daní, čiže podľa daňového poriadku. My tvrdíme, že tu má byť uplatňovaný rovnaký meter pre štát a podnikateľa. To znamená, ak je daňový subjekt dlžný niečo finančnej správe a táto mu vyrubí úrok z omeškania v takejto výške, my hovoríme, taký istý úrok nech teda platí aj finančná správa podnikateľovi, ak mu zadržala jeho vlastné prostriedky takýmto spôsobom.
Chcela by som ešte zdôrazniť, že my nijakým spôsobom nespochybňujeme legitímny dôvod vykonávať kontroly a v prípadoch podozrenia zadržiavať dépeháčku, to je všetko úplne v poriadku. Ale musí tu existovať akýsi prístup aj k tým, ktorým táto dépeháčka bola zadržiavaná neoprávnene, čo teda si myslíme, že ak by sa takto nastavil, ako navrhujeme, by to bolo aj spravodlivé, aj korektné.
Rada by som tento váš návrh ešte oprela o isté výroky Európskeho súdneho dvoru v Luxemburgu. To, akým spôsobom vysporiadať nadmerný odpočet DPH, hovorí čl. 183, smernica o DPH. Hovorí konkrétne, že ak za dané zdaňovacie obdobie výška odpočítanej dane prevyšuje výšku splatnej DPH, členské štáty môžu rozdiel buď preniesť do nasledujúceho obdobia, alebo ho vrátiť v súlade s podmienkami, ktoré určia. A to, ktoré určia, má isté obmedzenia, a nie je to teda, že úplne hocijakým spôsobom si to, členské štáty, nastavte. Má to teda isté obmedzenia. Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu už pred mnohými rokmi potvrdil, že autonómia v tomto, teda v tom, čo uvádza ten čl. 183, je obmedzená tým, že vrátenie nadmerného odpočtu sa musí uskutočniť v primeranej lehote, vyplatením finančnej hotovosti alebo porovnateľným spôsobom. A spôsob vrátenia v nijakom prípade nesmie pre zdaniteľnú osobu predstavovať finančné riziko. A ja som presvedčená, že ak celé mesiace má podnikateľ vo vysokých sumách neoprávnene zadržiavanú dépeháčku, tak nie je naplnená podmienka, že v nijakom prípade nesmie pre túto zdaniteľnú osobu predstavovať finančné riziko.
Ešte by som rada spomenula, že to, odkedy majú byť platené úroky, tak na to už existujú aj výroky európskeho súdu spred šestnástich rokov. Napríklad, pomôžem si jedným z nich, a je to konkrétne rozsudok vo veci Molenheide a iní, označený aj ako C-286/94 (bod 63), a ten hovorí, že v prípade zadržaných nadmerných odpočtov DPH musia byť úroky priznané odo dňa, kedy by bol nadmerný odpočet vyplatený za normálnych okolností. A to" za normálnych okolností" znamená, odo dňa, kedy bol nadmerný odpočet DPH podnikateľovi vyplatený, ak by nebola otvorená daňová kontrola. Takže aj v prípade, že naša legislatíva hovorí niečo iné, a my tu máme precedensy Európskeho súdneho dvora, tak sme presvedčení a sme toho právneho názoru, že tieto majú silu zákona a mali by byť uplatňované.
Toľko možno argumenty, prečo si myslíme, že takéto niečo by malo byť schválené a malo by byť vo vašom zákone o DPH prijaté.
A teraz, dámy a páni, prosím, dovoľte tú nudnú časť tejto mojej rozpravy, nudnejšiu, možno aj tá prvá bola nudná, a o to nudnejšiu prečítam, pozmeňujúci návrh, ak dovolíte. Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Kiššovej, Jozefa Mihála a Eugena Jurzycu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 33112011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov, tlač 183.
Keďže nemám okuliare, tak to asi také nudné nebude.
Takže bod 1. V čl. I sa za piaty novelizačný bod vkladá nový šiesty novelizačný bod, ktorý znie:
„6. V § 79 ods. 6 sa za slová „od skončenia daňovej kontroly," vkladajú slová „najneskôr do štyroch mesiacov po uplynutí lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5," a za tretiu vetu sa vkladá nová štvrtá veta, ktorá znie: „Ak bol nadmerný odpočet vrátený podľa prvej vety pred skončením daňovej kontroly a daňovou kontrolou sa preukáže, že nadmerný odpočet mal byť vrátený v nižšej sume, je platiteľ povinný zistený rozdiel daňovému úradu vrátiť.".".
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú. Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2017, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
Odôvodnenie: Predloženým pozmeňujúcim návrhom sa navrhuje zmena vládneho návrhu tým spôsobom, že v prípade daňovej kontroly dlhšej ako štyri mesiace daňový subjekt bude mať zo zákona nárok na vrátenie nadmerného odpočtu uplynutím tejto doby. Dôvodom navrhovanej zmeny je likvidačný charakter súčasného nastavenia vrátenia nadmerného odpočtu a ani vo vládnom návrhu navrhnutá zmena nenapráva tento stav dostatočným spôsobom. Predkladatelia rešpektujú legitímny záujem štátu ako strážcu a správcu verejných financií na preverení všetkých skutočností, ktoré by potvrdili alebo vyvrátili podozrenia o daňových podvodoch, ochrana legitímneho záujmu štátu by však nemala byť v hrubom nepomere s existenčnými záujmami kontrolovaného daňového subjektu. Doplnením novej štvrtej vety sa technicky rieši situácia, keď bol daňovému subjektu vrátený nadmerný odpočet vo vyššej sume, než mal byť vrátený; v tomto prípade sa zakladá daňovému subjektu povinnosť zistený rozdiel vrátil'.
V druhom bode. V čl. I šiestom novelizačnom bode § 79a ods. 1 sa slová „nebol vrátený do uplynutia šiestich mesiacov od posledného dňa" nahrádzajú slovami „bol vrátený po uplynutí".
Odôvodnenie: Predloženým pozmeňujúcim návrhom sa navrhuje, aby po uplynutí štandardnej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu mal platiteľ nárok na náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu. Navrhnutou zmenou sa neskracuje dĺžka daňovej kontroly, len sa upravuje lehota, počas trvania ktorej sa vypočítava náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu.
Tretí bod. V čl. I šiestom novelizačnom bode § 79a odsek 2 znie: „(2) Platiteľ má nárok na úrok z nadmerného odpočtu vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej prvý deň kalendárneho roka, za ktorý sa úrok počíta, a ak táto úroková sadzba nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z nadmerného odpočtu sa použije ročná úroková sadzba vo výške 15 percent. Úrok sa vypočíta zo sumy vráteného nadmerného odpočtu, a to za každý deň od uplynutia lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 do dňa jeho vrátenia vrátane.".
Odôvodnenie: Navrhuje sa zvýšenie náhrady za zadržanie nadmerného odpočtu z dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky obsiahnutého vo vládnom návrhu na štvornásobok tejto sadzby, najmenej však 15 % a zároveň sa mení nastavenie obdobia, za ktoré sa úrok vypočíta. Ide o analogické nastavenie výpočtu úrokov, ako v prípade úrokov z omeškania, ktoré sú povinné platiť daňové subjekty podľa § 156 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zatiaľ čo vládny návrh predpokladá výpočet úroku odo dňa nasledujúceho po uplynutí šiestich mesiacov od uplynutia lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu, predložený pozmeňujúci návrh predpokladá výpočet úroku už odo dňa nasledujúceho po uplynutí štandardnej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu. Ostatné parametre výpočtu zostávajú nezmenené.
Toľko znenie nášho pozmeňujúceho návrhu a chcem, poprosiť ctené plénum, možno aj naozaj s ohľadom na výroky Európskeho súdneho dvora, aby podporili tento pozmeňujúci návrh.
Veľmi pekne ďakujem.

Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami traja páni poslanci, končím možnosť sa prihlásiť do faktických. Pán poslanec Heger.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel ešte doplniť, že my sme vlastne na hospodárskom výbore mali o tom takú dosť rušnú debatu, kde sme sa na túto tému bavili so štátnou tajomníčkou, práve preto, že to tak zarezonovalo v súvislosti s podnikateľským prostredím. A ona tam vyjadrila, vyslovila takú jednu vec, že áno, my sme ocenili, že to je pozitívny krok, ale ten krok nie je úplný. A to, čo vlastne kolegyňa Kiššová predkladá, tak je úplnosť toho kroku, aby to bolo naozaj férové a vyrovnané, ten pomer štát verzus podnikatelia pri zadržiavaní alebo teda pri pokutách, alebo vyplácaní tých dlžných čiastok.
Ale ja by som sa chcel opýtať, lebo ona povedala, že to, to si nemôžme dovoliť vlastne urobiť, tento krok, ktorý navrhuje kolegyňa Kiššová aj s kolegami. A aj preto mňa by zaujímalo, že či viete, pán minister, možno vy povedať, že koľko takých je daňových kontrol a o aký objem peňazí sa bavíme, že keď vlastne teraz my splníme tú podmienku, alebo tento zákon prinesie to, že im vyplatíme aj teda na tých šesť mesiacov, tak to je určitý balík peňazí, ktorý máte vykalkulované zrejme. A že koľko by teda peňazí to stálo, keby sme chceli urobiť tento férový krok, ktorý je úplný a mal by tak voči podnikateľskému prostrediu byť nastavený. Lebo my sme to tam s ňou rozoberali vtedy, tak neviem, že či ona dovtedy vám pripravila a že či by ste nám to vedeli prezentovať. Lebo možno sa nejedná o až taký veľký prípad, o až taký veľký počet prípadov a tým pádom by to nemal byť problém, byť priechodné, lebo to nebude nejaké nákladné. Tak ja by som len týmto trošku tak adresoval otázku na pána ministra ako doplňujúcu.
Ďakujem.

Pán poslanec Baránik.

Ďakujem. Chcel by som k návrhu pani kolegyne Kiššovej uviesť to, že vzhľadom na to, že o tomto spôsobe vyrovnania sa s neoprávnene zadržiavanými prostriedkami podnikateľov rozhodli opakovane už európske súdy, je treba vziať v úvahu, že európske súdy, ich rozhodnutia sú súčasťou nášho právneho poriadku. A to tak, že sú našim vnútroštátnym zákonom nadradené. To znamená, že nielen súdy, ale aj správne orgány moju povinnosť rozhodovať v súlade s týmito rozhodnutiami európskych súdov. A teda prijatím tohto pozmeňovacieho návrhu sa vyhneme tomu, že všetci tí, ktorým boli takto neoprávnene zadržiavané prostriedky v súvislosti s DPH, majú právo žalovať na súde o to, aby sa použili tieto rozhodnutia európskych súdov, a nie tento zákon, ktorý by prípadne bol prijatý v podobe bez tohto pozmeňovacieho návrhu. Preto sa veľmi prihováram za to, aby sme tento pozmeňovací návrh prijali a tým sa vyhli zbytočným súdnym žalobám.
Ďakujem.

Pán poslanec Mihál.

Ďakujem. Som spolupredkladateľom tohto pozmeňovacieho návrhu, čiže asi je zrejmé, že sa teraz vyslovím za jeho podporu. Myslím si, že kolegyňa Jana Kiššová veľmi trefne zhrnula dôvody na podporu tohto pozmeňovacieho návrhu, a verím, že ju pozorne počúvali najmä koaliční poslanci. Jednoducho zákon by mal byť spravodlivý, mal by byť vyvážený. Pokiaľ podnikateľ má platiť penále 15 %, tak prečo by na druhej strane finančná správa mala platiť penále desaťnásobne nižšie 1,5 percenta? Kde je tu spravodlivosť? A kde je spravodlivosť, pokiaľ ide o tú lehotu? Čiže jednak tá lehota by mala byť kratšia, jednak tie penále by mali byť rovnaké, ako musí v prípade, že niečo porušil, platiť podnikateľ.
Nie je tu kolegyňa Renáta Kaščáková, ale poprosila ma, aby som povedal to, čo teraz poviem. Ona si zisťovala na finančnej správe v podobnej súvislosti objem pokút, aké vyrubila finančná správa za rok 2015 za neskoré podanie mesačných prehľadov z dane zo závislej činnosti, ktoré podávajú zamestnávatelia. Tak za rok 2015 finančná správa udelila temer 13-tisíc takýchto pokút v celkovom objeme, prosím pekne, trištvrte milióna eur. Čiže len na tomto jednom druhu pokuty za jeden jediný rok, a tie konania sú stále v procese, finančná správa zinkasovala trištvrte milióna eur. My napríklad, nestíham, podávame pozmeňovací návrh z hľadiska pokút za neskoré prihlásenie zamestnanca a z IFP nám príde odpoveď, že sú proti, lebo sa zníži objem vybraných pokút do rozpočtu. Toto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)