10. schôdza

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky. Písomne sa prihlásil pán poslanec Beblavý a pán poslanec Mihál.
Nech sa páči, pán poslanec Beblavý.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi vystúpiť k tomuto návrhu zákona v odlišnom duchu, ako k tomu predchádzajúcemu. Nie v odlišnom v zmysle, že by som ho išiel podporiť, ale odlišne v tom, o čo tu ide.
Zatiaľ čo pri tom zákone o dani z tabakových výrobkov som zdôraznil, že principiálne s takouto daňou nemám problém, otázka je správna výška, a zjavne ani nemá význam o tom veľmi diskutovať, keďže v tejto chvíli je nesprávne zvyšovať akékoľvek dane na Slovensku, tak musím sa priznať, že pri tejto novej poisťovacej dani je môj pohľad oveľa ostrejší. Pretože myslím, že je to veľmi zlá daň ako taká, a povedal by som, že ťažko by som ju zvažoval ešte aj v zúfalej rozpočtovej situácii, kde, ako sa hovorí, minister financií strihá, čo chytí. Ale zavádzať ju dnes, keď minister financií má naozaj v košiari toľko ovcí s takou, ktoré mu tú vlnu nosia až samy, je veľmi nezodpovedné a zároveň je to daň, ktorá najviac asi postihne bežného občana, ale zároveň bežného zodpovedného občana.
Na úvod mi dovoľte povedať, že nie je môj osobný názor, ale Národná banka Slovenska vyjadrila ústami svojho člena bankovej rady, teda najvyššieho orgánu a človeka zodpovedného za finančný trh, pána Dvořáčka na rokovaní výboru pre financie a rozpočet, kde sme tento zákon preberali a kde sme preberali správu o stave finančného trhu, kde tento jeden z najvyšších zástupcov Národnej banky Slovenska povedal, že podľa názoru Národnej banky môže viesť tento krok k zvýšeniu cien poistného v tých relevantných kategóriách, teda všetko neživotné poistenie okrem áut, ktoré, ako povedal, sa to netýka, o 10 percent. To znamená, môže výrazne zdražieť poistné pre ľudí, či je to poistenie domácnosti, či je to poistenie domu, či sú to iné typy poistenia, samozrejme sa to týka aj živnostníkov, drobných podnikateľov, veľkých zamestnávateľov, všetkých, ale týka sa to aj bežných ľudí. Týka sa to samozrejme aj ľudí, ktorí si sami, sa starajú o svoje bývanie, pretože štandardnou podmienkou akejkoľvek hypotéky je poistenie nehnuteľnosti, ktoré sa musí splácať, držať počas celého obdobia hypotéky, to znamená, že ideme zároveň zdražovať ľuďom aj bývanie. A moja otázka je, že prečo.
Nechám teraz bokom, lebo o tom sa budem vyjadrovať, teda že nie je dneska nevyhnutné získavať nové rozpočtové prostriedky. Ale zároveň ak by aj bolo, tak zdaňovať niečo, čo je prejavom zodpovednosti občana v starostlivosti o svoj majetok, a dávať to v podstate na úroveň alkoholu, cigariet a iných teda vecí s negatívnym prejavom je podľa mňa absurdné.
Chce tým pán minister povedať, že poistenie má negatívnu externalitu, kvôli ktorej ho treba zdaňovať, aby teda ľudia si to rozmysleli a menej sa poisťovali? Chce pán minister povedať, že sme nejakou prepoistenou krajinou z hľadiska neživotného poistenia?
Pokiaľ ovládam čísla, Slovensko má v pomere západného oveľa nižšiu mieru poistenia, čo je samozrejme dané aj tým, že ešte sme stále chudobnejší a chudobnejšie krajiny majú aj tendenciu sa poisťovať ešte o niečo menej, ale rozhodne teda neobstojí argument, že máme nejakú poistnú bublinu alebo, nebodaj, nejaké negatívum, ktoré treba korigovať. Nie, ten jediný argument, ktorý je, je, že chceme ďalšie peniaze a tu sú.
Neobstojí ani argument, ktorý porovnáva to už s existujúcim poplatkom z áut z povinného zmluvného poistenia na autá, pretože tam ten 8-percentný odvod má svoju jasnú funkciu a slúži na krytie nákladov systému spôsobom, ktorý by sa inak nedal pokryť, takže by daňovníci museli sa na nich skladať, načo nie je dôvod. To znamená, že 8-percentný odvod pri zmluvnom poistení, je, môžme debatovať, či je 8 % správne nastavené číslo, ale v princípe tam ten odvod má zmysel, ktorý pri tých ostatných poistkách nemá. O akých, či zahraničných vodičov, či nerealizovaných škodách, alebo nevymáhaných škodách môžme hovoriť pri poistení nehnuteľnosti? O žiadnych. Tento odvod jednoducho nemá ani vecný zmysel pri ostatnom neživotnom poistení.
Dovolím si teda na záver zasumarizovať. Neexistuje vecný dôvod na toto poistenie. Ideme zdaňovať niečo, čo skôr vnímame pozitívne a čo je prejavom zodpovednosti občana. Ideme zdaňovať niečo, čo sa týka aj bežných ľudí a vo veľkej miere bežných ľudí. Nijak im to nekompenzujeme, pretože dane pre bežných ľudí sa v tomto rozpočte znižovať nejdú, na rozdiel od firiem a podnikateľov. A jediný efekt bude, že pánovi ministrovi pribudnú na tom osobitnom účte na daňovom úrade, ak som to správne počúval, nejaké ďalšie milióny eur. Ja by som, aj musím povedať, že aj z hľadiska reakcie naozaj občanov táto konkrétna daň sa z toho celého balíka z mojej skúsenosti stretáva s najväčším nepochopením, pretože naozaj nemôžme ju vysvetliť ani vecne, ani fiškálne, ani politicky, ani z nejakého spoločenského princípu a nie je pre ten váš balík vôbec nevyhnutná.
Takže chcel by, hoci viem, že asi kombinácia koaličnej zotrvačnosti a politickej pýchy to nedovoľuje, chcel by som ešte opakovane apelovať na stiahnutie tohto, tejto časti, alebo teda jej vymazanie, pretože si myslím, že negatívne efekty pre spoločnosť nepomerne prevýšia tie získané peniaze, ktoré, ako som spomenul, navyše tak či tak až tak nepotrebujete, pán minister.
Ďakujem veľmi pekne.

Nech sa páči, pán poslanec Mihál.
Nech sa páči, končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Jurinová.

Ďakujem veľmi pekne. Iba veľmi kratučko zareagujem, že súhlasím s argumentami, ktoré nám povedal kolega. Zdá sa mi tiež scestné, ak ochranu občanov máme zdaňovať. A obzvlášť vtedy, ak naozaj štát sa nejako priateľskejšie, v zmysle, že žiadnu kompenzáciu za to nedostáva, nespráva. Je to pre mňa tak isto len suma, ktorú prijmeme do rozpočtu, ale podľa mňa nie je správnym spôsobom.
Ďakujem.

Nech sa páči, pán poslanec Mihál. Nie je v sále. Chcem sa opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásili traja páni poslanci.
Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, zámerom predkladaného návrhu zákona je rozšíriť 8-percentný odvod poisťovní z povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla aj na ostatné, teda dobrovoľné odvetvia neživotného poistenia. Dôsledkom bude zvýšenie daňového zaťaženia poisťovní, ktoré sa ale, samozrejme, prejaví na zvýšenom zaťažení ich klientov, teda na vyšších cenách. Odvod pravdepodobne poisťovne zakalkulujú do zvýšenia ceny poistného pri poistných zmluvách na neživotné poistenie a v prípade už existujúcich zmlúv pravdepodobne prostredníctvom ich prehodnocovania. Dôsledkom môže byť aj pokles záujmu o tento sektor alebo segment poistenia.
Kolega Beblavý tu spomenul negatívne stanovisko Národnej banky Slovenska a ja myslím, že to stanovisko Národnej banky Slovenska, ktoré bolo vyjadrené a neakceptované v rámci pripomienkového konania, ktoré sa, našťastie, uskutočnilo a, našťastie, zatiaľ nikto nenavrhol ho zrušiť v tomto prípade, na rozdiel od zákona o štátnom rozpočte, tak ja si dovolím zo stanoviska Národnej banky Slovenska zacitovať aj trochu obsiahlejšie, lebo myslím, že veľmi dobre vysvetľuje, o čo v tomto návrhu ide a v čom je jeho problém.
"Národná banka Slovenska všeobecne vecne nesúhlasí s rozšírením odvodu časti poistného z poistenia iného ako povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, tak ako to navrhuje predkladateľ. Rozšírenie odvodovej povinnosti na nepovinné poistenia NBS považuje za nesystémový a nekoncepčný návrh. Odvodová povinnosť stanovená v § 68 zákona o poisťovníctve vyplýva zo zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tento zákon ustanovuje povinnosť uzavrieť poistenie. Ide teda o povinné poistenie. Pri zavádzaní inštitútu odvodu časti poistného sa nevychádzalo zo zámeru nahrádzať štát pri financovaní povinností, ktoré má povinnosť plniť. Za oprávnenú sa považovala požiadavka účasti poisťovní, respektíve nepriamej účasti účastníka cestnej premávky na financovaní materiálno-technického vybavenia jednotiek požiarnej ochrany, na ochranu životov občanov a materiálnych hodnôt. Hasičský a záchranný zbor svojou činnosťou ovplyvňuje výšku škôd, ktorá je predmetom poistných udalostí. Rovnako tak ďalšie zložky ministerstva vnútra plniace úlohy súvisiace s výkonom dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, objasňovaním príčin nehôd v cestnej doprave, či s výstavbou a vybavením stredísk integrovaného záchranného systému, či operačných stredísk tiesňového volania. Všetci držitelia alebo vlastníci motorových vozidiel do systému finančne prispievajú. no zároveň využívajú benefity týchto činností financovaných z odvodu časti povinného poistného.
V porovnaní s týmto povinným odvodom pri povinnom zmluvnom poistení Národná banka vníma zavedenie odvodovej povinnosti aj na ďalšie poistné odvetvia ako riešenie, kde náklady navrhovaného odvodu a zvýšenie poistného by znášali osoby, ktoré zodpovedne pristupujú k rizikám a snažia sa eliminovať ich dopady práve dobrovoľným uzatvorením poistnej zmluvy. Národná banka Slovenska nesúhlasí s prenosom nákladov verejného sektora na jednotlivcov, ktorí zodpovedne pristupujú ku svojim rizikám a neočakávajú pomoc od štátu, napríklad po živelných udalostiach. Naopak, dalo by sa pristúpiť k podpore osobnej zodpovednosti jednotlivcov za svoje škody. Pri pohľade na penetráciu poistenia je Slovensko v rámci krajín Európskej únie podpriemerné, keď indikátor penetrácie poisťovania bol 2,9 oproti priemeru EÚ 8,2. Rovnaký problém s penetráciou poistenia majú aj ostatné krajiny V4 s priemerom 3,1, avšak aj v rámci týchto krajín sme dosiahli podpriemernú úroveň poistenosti obyvateľstva."
Národná banka ďalej konštatuje, že "navrhovaný 8-percentný odvod by poisťovne zakalkulovali do výšky poistného, čím by došlo k zvýšeniu poistného pri poistných zmluvách v odvetviach neživotného poistenia". Toto môže mať podľa Národnej banky "zásadný vplyv na ochranu spotrebiteľské práva, ktorý by sa prejavil poklesom záujmu o poistenie. Rozšírila by sa tým skupina nepoistených subjektov, čo v konečnom dôsledku v prípade škodových udalostí veľkého rozsahu, napríklad prírodnej katastrofy, ovplyvní štátny rozpočet, z ktorého boli už v minulosti vládou poskytnuté finančné prostriedky na úhradu vzniknutých škôd. Trend poklesu záujmu o poistenie po zavedení dane z poistenia sa prejavil aj v Nemecku v roku 1996," myslím, že to kolega Beblavý tu tiež spomínal, "kde pred zavedením takejto dane bol rast predpísaného poistného 15 %, po zavedení dane z poistného kleslo predpísané poistné o viac ako 7 percent. Je preto možné," upozorňuje Národná banka, "predpokladať, že zavedenie dodatočného odvodu bude mať aj ďalšie dopady, ako napríklad nižší príjem do štátneho rozpočtu z dane z príjmu právnických osôb a od poisťovní, ako i od sprostredkovateľov poistenia. Ak by sme použili predpoklad zníženia predpísaného poistného a hospodárskeho výsledku o 7 %, pri overení financií bez zohľadnenia povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla očistenú o pokles dane z príjmu a pokles odvodu pre regulované odvetvia, by nevzrástol o 77 mil. eur, ako sa uvádza v analýze vplyvov na rozpočty verejnej správy, ale len o 30 miliónov. Okrem uvedeného zvyšovania daňového a odvodového zaťaženia sprevádzané s poklesom ziskovosti poisťovní so sídlom na území Slovenskej republiky môže značným spôsobom zvyšovať pravdepodobnosť rozhodnutí v prospech zatvárania dcérskych spoločností na území Slovenskej republiky, čo bude prvotne viesť k znižovaniu zamestnanosti a odlivu kapitálu a s tým súvisiaci aj výpadok na strane príjmov štátneho rozpočtu a v neposlednom rade aj znižovanie objemu finančných prostriedkov, ktoré budú uložené v slovenských bankových domoch, respektíve ďalej investované v rámci slovenskej ekonomiky."
Čiže Národná banka Slovenska vidí tento návrh diametrálne inak ako ministerstvo financií a podľa môjho názoru v tomto prípade má Národná banka Slovenska pravdu. Keď si to teda zhrnieme, čo tento návrh prináša, prináša vyššie dane, vyššie dane pre poisťovne, ale tie vyššie dane v konečnom dôsledku tak či tak zaplatia ľudia, prináša trestanie zodpovedného správania, správania sa ľudí, ktorí sa poisťujú a poisťujú sa dobrovoľne. Ako tretie môže byť v konečnom dôsledku kontraproduktívne, keď môže priniesť aj iné, ako sú zamýšľané dôsledky v podobe zvýšenia príjmu štátneho rozpočtu, môže mať negatívny vplyv na fungovanie celého sektora a podmienky podnikania v poisťovníctve, ale nakoniec možno aj z hľadiska samotného štátneho rozpočtu.
Ďakujem za pozornosť.

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Heger.

Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, ja budem krátko hovoriť. Ja by som chcel len možno také, je to prvé čítanie a, pán minister, opäť prichádzate s ďalšou daňou, čo viete teda, že samozrejme nás neteší. Pretože ja sa na to pozerám, ale snažím sa na to pozerať nielen ako poslanec, som v tomto trošku taký laik, sú tu kolegovia z finančného výboru, ktorí to naozaj veľmi dobre odborne rozoberajú a rozoberú a som rád, že to robia, ale ja by som možno chcel tak jednoducho vysvetliť alebo ten pohľad človeka, keď počuje, že prichádza ďalšia daň. Lebo ja tak počúvam vašu rétoriku a z tej rétoriky sa mi bijú dve veci.
Na jednej strane sme počuli, ako ste hovorili o tom, že vám prognózy prognózujú menšie príjmy, ako v skutočnosti budú. Čiže vy počítate s tým, že vlastne príjmy budú vyššie aj na základe krokov opatrení, ktoré robíte, a zároveň tu hovoríte o tom, že ale potrebujeme vyberať viac peňazí. Potom prídete k tomu kroku, že okej, tak ideme vyberať viac peňazí, ale tak neurobíme to nejako jedným opatrením, ale začneme to rozkladať. A toto už mi príde trošku také zavádzajúce, ak to tak môžem povedať, lebo zavedieme tú daň poisťovniam, 8 %, ale ako sme aj počuli, v konečnom dôsledku sa to aj tak pretaví človeku a je to svojím spôsobom nepriama daň konečnému spotrebiteľovi, alebo konečnému užívateľovi, proste občanovi. Čo to spôsobí? Že človek aj tak nakoniec zaplatí viac.
Ďalšia vec je, že tento systém, vlastne daní sa komplikuje, lebo je tu daň z príjmu, je tu dépeháčka, potom sú tu také dane a ďalšie. Však to je už koľká tá daň za pôsobenie vás, ako ministra, ktorá prichádza? A ja by som privítal možno takú, keď tak poviem, že takú úprimnosť, že povieme si, že: tak viete čo, dobre, naša filozofia je, teda vaša je odlišná ako naša, ako som tu už tiež počul, že teda máte prístup k spravovaniu štátu iný, ale tak potom si povedzme na rovinu, že viete čo, tak pozrite sa, musíme to urobiť tak, že štát potrebuje toľkoto peňazí na to, aby sme ho mohli spravovať podľa našich peňazí. Na to, aby sme ho mohli spravovať teda podľa našich predstáv, na to potrebujeme takéto dane. A proste tak povedzte, že musíte zvýšiť daň na takúto sumu, a je to zrozumiteľné, je to v jednej sume, každý tomu rozumie, že toľkoto štát potrebuje, a neni to v takýchto skrytých číslach. Lebo toto mi opäť prichádza ako také skryté číslo na to, aby ste naplnili rozpočet. Na druhej strane tu počúvame o tom, že však vlastne ten rozpočet sa aj tak naplní viac, ako sa očakáva a celé je to potom zmätočné.
Takže však budeme tu mať štátny rozpočet, verím, že tam sa odohraje dobrá diskusia o tom, že kolegovia z opozície vám určite ukážu spôsoby, kde sa dá v rozpočte ušetriť a kde sa dá tie peniaze získať. Ale ja by som takú najväčšiu výhradu voči tomuto mal, jednak to, že prichádzate s ďalšou daňou, ale že ten systém, že naozaj to tu rozkúskovávate do rôznych parciálnych, skrytých daní, a príde mi to neférové voči občanovi, ktorý sa v takom počte daní nemôže vyznať a len proste žije v tom pocite, že kam sa pozriem, tam platím a doplácam na tento štát. A pravdou je, že naozaj keď potom, teraz to zoberiem do takého úplne kontrastu, potom zájde do nemocnice alebo pozrie sa na školstvo, na učiteľov, ktorí štrajkujú, a si hovorí, tak čo sa to tu deje, ako ten štát tu môže fungovať? Kde je potom to dobré správanie štátu? Veľmi som to odľahčil, ale ako toto je taká tá najväčšia námietka voči samotnej tej filozofii rozkúskovania daní do nových parciálnych až skrytých. Tak to je všetko.
Ďakujem.

Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Lukáč.

Ďakujem. Súhlasím s kolegom Hegerom, že podporovať takéto skryté dane a zdaňovanie, nie je celkom cesta. Ja som si pozrel dôvodovú správu, v ktorej sa uvádza, že tento návrh nebude mať vplyv na rozpočet obcí a vyšších územných celkov. Aj obce a vyššie územné celky predsa disponujú, využívajú neživotné poistenie svojho majetku. To znamená, že bude to mať vplyv, zvlášť ak ide o väčšie mestá alebo územné celky, zároveň samozrejme im to premietnu do daní, čiže príde k ďalšiemu zdaneniu občanov. Čiže dostávame sa ku dvojitému zdaneniu. A to, myslím si, nie je to, po čom občania Slovenskej republiky túžia alebo volajú.
Ďakujem.