10. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi NR SR.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi vystúpiť k tomuto návrhu zákona v odlišnom duchu, ako k tomu predchádzajúcemu. Nie v odlišnom v zmysle, že by som ho išiel podporiť, ale odlišne v tom, o čo tu ide.
Zatiaľ čo pri tom zákone o dani z tabakových výrobkov som zdôraznil, že principiálne s takouto daňou nemám problém, otázka je správna výška, a zjavne ani nemá význam o tom veľmi diskutovať, keďže v tejto chvíli je nesprávne zvyšovať akékoľvek dane na Slovensku, tak musím sa priznať, že pri tejto novej poisťovacej dani je môj pohľad oveľa ostrejší. Pretože myslím, že je to veľmi zlá daň ako taká, a povedal by som, že ťažko by som ju zvažoval ešte aj v zúfalej rozpočtovej situácii, kde, ako sa hovorí, minister financií strihá, čo chytí. Ale zavádzať ju dnes, keď minister financií má naozaj v košiari toľko ovcí s takou, ktoré mu tú vlnu nosia až samy, je veľmi nezodpovedné a zároveň je to daň, ktorá najviac asi postihne bežného občana, ale zároveň bežného zodpovedného občana.
Na úvod mi dovoľte povedať, že nie je môj osobný názor, ale Národná banka Slovenska vyjadrila ústami svojho člena bankovej rady, teda najvyššieho orgánu a človeka zodpovedného za finančný trh, pána Dvořáčka na rokovaní výboru pre financie a rozpočet, kde sme tento zákon preberali a kde sme preberali správu o stave finančného trhu, kde tento jeden z najvyšších zástupcov Národnej banky Slovenska povedal, že podľa názoru Národnej banky môže viesť tento krok k zvýšeniu cien poistného v tých relevantných kategóriách, teda všetko neživotné poistenie okrem áut, ktoré, ako povedal, sa to netýka, o 10 percent. To znamená, môže výrazne zdražieť poistné pre ľudí, či je to poistenie domácnosti, či je to poistenie domu, či sú to iné typy poistenia, samozrejme sa to týka aj živnostníkov, drobných podnikateľov, veľkých zamestnávateľov, všetkých, ale týka sa to aj bežných ľudí. Týka sa to samozrejme aj ľudí, ktorí si sami, sa starajú o svoje bývanie, pretože štandardnou podmienkou akejkoľvek hypotéky je poistenie nehnuteľnosti, ktoré sa musí splácať, držať počas celého obdobia hypotéky, to znamená, že ideme zároveň zdražovať ľuďom aj bývanie. A moja otázka je, že prečo.
Nechám teraz bokom, lebo o tom sa budem vyjadrovať, teda že nie je dneska nevyhnutné získavať nové rozpočtové prostriedky. Ale zároveň ak by aj bolo, tak zdaňovať niečo, čo je prejavom zodpovednosti občana v starostlivosti o svoj majetok, a dávať to v podstate na úroveň alkoholu, cigariet a iných teda vecí s negatívnym prejavom je podľa mňa absurdné.
Chce tým pán minister povedať, že poistenie má negatívnu externalitu, kvôli ktorej ho treba zdaňovať, aby teda ľudia si to rozmysleli a menej sa poisťovali? Chce pán minister povedať, že sme nejakou prepoistenou krajinou z hľadiska neživotného poistenia?
Pokiaľ ovládam čísla, Slovensko má v pomere západného oveľa nižšiu mieru poistenia, čo je samozrejme dané aj tým, že ešte sme stále chudobnejší a chudobnejšie krajiny majú aj tendenciu sa poisťovať ešte o niečo menej, ale rozhodne teda neobstojí argument, že máme nejakú poistnú bublinu alebo, nebodaj, nejaké negatívum, ktoré treba korigovať. Nie, ten jediný argument, ktorý je, je, že chceme ďalšie peniaze a tu sú.
Neobstojí ani argument, ktorý porovnáva to už s existujúcim poplatkom z áut z povinného zmluvného poistenia na autá, pretože tam ten 8-percentný odvod má svoju jasnú funkciu a slúži na krytie nákladov systému spôsobom, ktorý by sa inak nedal pokryť, takže by daňovníci museli sa na nich skladať, načo nie je dôvod. To znamená, že 8-percentný odvod pri zmluvnom poistení, je, môžme debatovať, či je 8 % správne nastavené číslo, ale v princípe tam ten odvod má zmysel, ktorý pri tých ostatných poistkách nemá. O akých, či zahraničných vodičov, či nerealizovaných škodách, alebo nevymáhaných škodách môžme hovoriť pri poistení nehnuteľnosti? O žiadnych. Tento odvod jednoducho nemá ani vecný zmysel pri ostatnom neživotnom poistení.
Dovolím si teda na záver zasumarizovať. Neexistuje vecný dôvod na toto poistenie. Ideme zdaňovať niečo, čo skôr vnímame pozitívne a čo je prejavom zodpovednosti občana. Ideme zdaňovať niečo, čo sa týka aj bežných ľudí a vo veľkej miere bežných ľudí. Nijak im to nekompenzujeme, pretože dane pre bežných ľudí sa v tomto rozpočte znižovať nejdú, na rozdiel od firiem a podnikateľov. A jediný efekt bude, že pánovi ministrovi pribudnú na tom osobitnom účte na daňovom úrade, ak som to správne počúval, nejaké ďalšie milióny eur. Ja by som, aj musím povedať, že aj z hľadiska reakcie naozaj občanov táto konkrétna daň sa z toho celého balíka z mojej skúsenosti stretáva s najväčším nepochopením, pretože naozaj nemôžme ju vysvetliť ani vecne, ani fiškálne, ani politicky, ani z nejakého spoločenského princípu a nie je pre ten váš balík vôbec nevyhnutná.
Takže chcel by, hoci viem, že asi kombinácia koaličnej zotrvačnosti a politickej pýchy to nedovoľuje, chcel by som ešte opakovane apelovať na stiahnutie tohto, tejto časti, alebo teda jej vymazanie, pretože si myslím, že negatívne efekty pre spoločnosť nepomerne prevýšia tie získané peniaze, ktoré, ako som spomenul, navyše tak či tak až tak nepotrebujete, pán minister.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Iba veľmi kratučko zareagujem, že súhlasím s argumentami, ktoré nám povedal kolega. Zdá sa mi tiež scestné, ak ochranu občanov máme zdaňovať. A obzvlášť vtedy, ak naozaj štát sa nejako priateľskejšie, v zmysle, že žiadnu kompenzáciu za to nedostáva, nespráva. Je to pre mňa tak isto len suma, ktorú prijmeme do rozpočtu, ale podľa mňa nie je správnym spôsobom.
Ďakujem.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, zámerom predkladaného návrhu zákona je rozšíriť 8-percentný odvod poisťovní z povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla aj na ostatné, teda dobrovoľné odvetvia neživotného poistenia. Dôsledkom bude zvýšenie daňového zaťaženia poisťovní, ktoré sa ale, samozrejme, prejaví na zvýšenom zaťažení ich klientov, teda na vyšších cenách. Odvod pravdepodobne poisťovne zakalkulujú do zvýšenia ceny poistného pri poistných zmluvách na neživotné poistenie a v prípade už existujúcich zmlúv pravdepodobne prostredníctvom ich prehodnocovania. Dôsledkom môže byť aj pokles záujmu o tento sektor alebo segment poistenia.
Kolega Beblavý tu spomenul negatívne stanovisko Národnej banky Slovenska a ja myslím, že to stanovisko Národnej banky Slovenska, ktoré bolo vyjadrené a neakceptované v rámci pripomienkového konania, ktoré sa, našťastie, uskutočnilo a, našťastie, zatiaľ nikto nenavrhol ho zrušiť v tomto prípade, na rozdiel od zákona o štátnom rozpočte, tak ja si dovolím zo stanoviska Národnej banky Slovenska zacitovať aj trochu obsiahlejšie, lebo myslím, že veľmi dobre vysvetľuje, o čo v tomto návrhu ide a v čom je jeho problém.
"Národná banka Slovenska všeobecne vecne nesúhlasí s rozšírením odvodu časti poistného z poistenia iného ako povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, tak ako to navrhuje predkladateľ. Rozšírenie odvodovej povinnosti na nepovinné poistenia NBS považuje za nesystémový a nekoncepčný návrh. Odvodová povinnosť stanovená v § 68 zákona o poisťovníctve vyplýva zo zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tento zákon ustanovuje povinnosť uzavrieť poistenie. Ide teda o povinné poistenie. Pri zavádzaní inštitútu odvodu časti poistného sa nevychádzalo zo zámeru nahrádzať štát pri financovaní povinností, ktoré má povinnosť plniť. Za oprávnenú sa považovala požiadavka účasti poisťovní, respektíve nepriamej účasti účastníka cestnej premávky na financovaní materiálno-technického vybavenia jednotiek požiarnej ochrany, na ochranu životov občanov a materiálnych hodnôt. Hasičský a záchranný zbor svojou činnosťou ovplyvňuje výšku škôd, ktorá je predmetom poistných udalostí. Rovnako tak ďalšie zložky ministerstva vnútra plniace úlohy súvisiace s výkonom dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, objasňovaním príčin nehôd v cestnej doprave, či s výstavbou a vybavením stredísk integrovaného záchranného systému, či operačných stredísk tiesňového volania. Všetci držitelia alebo vlastníci motorových vozidiel do systému finančne prispievajú. no zároveň využívajú benefity týchto činností financovaných z odvodu časti povinného poistného.
V porovnaní s týmto povinným odvodom pri povinnom zmluvnom poistení Národná banka vníma zavedenie odvodovej povinnosti aj na ďalšie poistné odvetvia ako riešenie, kde náklady navrhovaného odvodu a zvýšenie poistného by znášali osoby, ktoré zodpovedne pristupujú k rizikám a snažia sa eliminovať ich dopady práve dobrovoľným uzatvorením poistnej zmluvy. Národná banka Slovenska nesúhlasí s prenosom nákladov verejného sektora na jednotlivcov, ktorí zodpovedne pristupujú ku svojim rizikám a neočakávajú pomoc od štátu, napríklad po živelných udalostiach. Naopak, dalo by sa pristúpiť k podpore osobnej zodpovednosti jednotlivcov za svoje škody. Pri pohľade na penetráciu poistenia je Slovensko v rámci krajín Európskej únie podpriemerné, keď indikátor penetrácie poisťovania bol 2,9 oproti priemeru EÚ 8,2. Rovnaký problém s penetráciou poistenia majú aj ostatné krajiny V4 s priemerom 3,1, avšak aj v rámci týchto krajín sme dosiahli podpriemernú úroveň poistenosti obyvateľstva."
Národná banka ďalej konštatuje, že "navrhovaný 8-percentný odvod by poisťovne zakalkulovali do výšky poistného, čím by došlo k zvýšeniu poistného pri poistných zmluvách v odvetviach neživotného poistenia". Toto môže mať podľa Národnej banky "zásadný vplyv na ochranu spotrebiteľské práva, ktorý by sa prejavil poklesom záujmu o poistenie. Rozšírila by sa tým skupina nepoistených subjektov, čo v konečnom dôsledku v prípade škodových udalostí veľkého rozsahu, napríklad prírodnej katastrofy, ovplyvní štátny rozpočet, z ktorého boli už v minulosti vládou poskytnuté finančné prostriedky na úhradu vzniknutých škôd. Trend poklesu záujmu o poistenie po zavedení dane z poistenia sa prejavil aj v Nemecku v roku 1996," myslím, že to kolega Beblavý tu tiež spomínal, "kde pred zavedením takejto dane bol rast predpísaného poistného 15 %, po zavedení dane z poistného kleslo predpísané poistné o viac ako 7 percent. Je preto možné," upozorňuje Národná banka, "predpokladať, že zavedenie dodatočného odvodu bude mať aj ďalšie dopady, ako napríklad nižší príjem do štátneho rozpočtu z dane z príjmu právnických osôb a od poisťovní, ako i od sprostredkovateľov poistenia. Ak by sme použili predpoklad zníženia predpísaného poistného a hospodárskeho výsledku o 7 %, pri overení financií bez zohľadnenia povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla očistenú o pokles dane z príjmu a pokles odvodu pre regulované odvetvia, by nevzrástol o 77 mil. eur, ako sa uvádza v analýze vplyvov na rozpočty verejnej správy, ale len o 30 miliónov. Okrem uvedeného zvyšovania daňového a odvodového zaťaženia sprevádzané s poklesom ziskovosti poisťovní so sídlom na území Slovenskej republiky môže značným spôsobom zvyšovať pravdepodobnosť rozhodnutí v prospech zatvárania dcérskych spoločností na území Slovenskej republiky, čo bude prvotne viesť k znižovaniu zamestnanosti a odlivu kapitálu a s tým súvisiaci aj výpadok na strane príjmov štátneho rozpočtu a v neposlednom rade aj znižovanie objemu finančných prostriedkov, ktoré budú uložené v slovenských bankových domoch, respektíve ďalej investované v rámci slovenskej ekonomiky."
Čiže Národná banka Slovenska vidí tento návrh diametrálne inak ako ministerstvo financií a podľa môjho názoru v tomto prípade má Národná banka Slovenska pravdu. Keď si to teda zhrnieme, čo tento návrh prináša, prináša vyššie dane, vyššie dane pre poisťovne, ale tie vyššie dane v konečnom dôsledku tak či tak zaplatia ľudia, prináša trestanie zodpovedného správania, správania sa ľudí, ktorí sa poisťujú a poisťujú sa dobrovoľne. Ako tretie môže byť v konečnom dôsledku kontraproduktívne, keď môže priniesť aj iné, ako sú zamýšľané dôsledky v podobe zvýšenia príjmu štátneho rozpočtu, môže mať negatívny vplyv na fungovanie celého sektora a podmienky podnikania v poisťovníctve, ale nakoniec možno aj z hľadiska samotného štátneho rozpočtu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, ja budem krátko hovoriť. Ja by som chcel len možno také, je to prvé čítanie a, pán minister, opäť prichádzate s ďalšou daňou, čo viete teda, že samozrejme nás neteší. Pretože ja sa na to pozerám, ale snažím sa na to pozerať nielen ako poslanec, som v tomto trošku taký laik, sú tu kolegovia z finančného výboru, ktorí to naozaj veľmi dobre odborne rozoberajú a rozoberú a som rád, že to robia, ale ja by som možno chcel tak jednoducho vysvetliť alebo ten pohľad človeka, keď počuje, že prichádza ďalšia daň. Lebo ja tak počúvam vašu rétoriku a z tej rétoriky sa mi bijú dve veci.
Na jednej strane sme počuli, ako ste hovorili o tom, že vám prognózy prognózujú menšie príjmy, ako v skutočnosti budú. Čiže vy počítate s tým, že vlastne príjmy budú vyššie aj na základe krokov opatrení, ktoré robíte, a zároveň tu hovoríte o tom, že ale potrebujeme vyberať viac peňazí. Potom prídete k tomu kroku, že okej, tak ideme vyberať viac peňazí, ale tak neurobíme to nejako jedným opatrením, ale začneme to rozkladať. A toto už mi príde trošku také zavádzajúce, ak to tak môžem povedať, lebo zavedieme tú daň poisťovniam, 8 %, ale ako sme aj počuli, v konečnom dôsledku sa to aj tak pretaví človeku a je to svojím spôsobom nepriama daň konečnému spotrebiteľovi, alebo konečnému užívateľovi, proste občanovi. Čo to spôsobí? Že človek aj tak nakoniec zaplatí viac.
Ďalšia vec je, že tento systém, vlastne daní sa komplikuje, lebo je tu daň z príjmu, je tu dépeháčka, potom sú tu také dane a ďalšie. Však to je už koľká tá daň za pôsobenie vás, ako ministra, ktorá prichádza? A ja by som privítal možno takú, keď tak poviem, že takú úprimnosť, že povieme si, že: tak viete čo, dobre, naša filozofia je, teda vaša je odlišná ako naša, ako som tu už tiež počul, že teda máte prístup k spravovaniu štátu iný, ale tak potom si povedzme na rovinu, že viete čo, tak pozrite sa, musíme to urobiť tak, že štát potrebuje toľkoto peňazí na to, aby sme ho mohli spravovať podľa našich peňazí. Na to, aby sme ho mohli spravovať teda podľa našich predstáv, na to potrebujeme takéto dane. A proste tak povedzte, že musíte zvýšiť daň na takúto sumu, a je to zrozumiteľné, je to v jednej sume, každý tomu rozumie, že toľkoto štát potrebuje, a neni to v takýchto skrytých číslach. Lebo toto mi opäť prichádza ako také skryté číslo na to, aby ste naplnili rozpočet. Na druhej strane tu počúvame o tom, že však vlastne ten rozpočet sa aj tak naplní viac, ako sa očakáva a celé je to potom zmätočné.
Takže však budeme tu mať štátny rozpočet, verím, že tam sa odohraje dobrá diskusia o tom, že kolegovia z opozície vám určite ukážu spôsoby, kde sa dá v rozpočte ušetriť a kde sa dá tie peniaze získať. Ale ja by som takú najväčšiu výhradu voči tomuto mal, jednak to, že prichádzate s ďalšou daňou, ale že ten systém, že naozaj to tu rozkúskovávate do rôznych parciálnych, skrytých daní, a príde mi to neférové voči občanovi, ktorý sa v takom počte daní nemôže vyznať a len proste žije v tom pocite, že kam sa pozriem, tam platím a doplácam na tento štát. A pravdou je, že naozaj keď potom, teraz to zoberiem do takého úplne kontrastu, potom zájde do nemocnice alebo pozrie sa na školstvo, na učiteľov, ktorí štrajkujú, a si hovorí, tak čo sa to tu deje, ako ten štát tu môže fungovať? Kde je potom to dobré správanie štátu? Veľmi som to odľahčil, ale ako toto je taká tá najväčšia námietka voči samotnej tej filozofii rozkúskovania daní do nových parciálnych až skrytých. Tak to je všetko.
Ďakujem.

Ďakujem. Súhlasím s kolegom Hegerom, že podporovať takéto skryté dane a zdaňovanie, nie je celkom cesta. Ja som si pozrel dôvodovú správu, v ktorej sa uvádza, že tento návrh nebude mať vplyv na rozpočet obcí a vyšších územných celkov. Aj obce a vyššie územné celky predsa disponujú, využívajú neživotné poistenie svojho majetku. To znamená, že bude to mať vplyv, zvlášť ak ide o väčšie mestá alebo územné celky, zároveň samozrejme im to premietnu do daní, čiže príde k ďalšiemu zdaneniu občanov. Čiže dostávame sa ku dvojitému zdaneniu. A to, myslím si, nie je to, po čom občania Slovenskej republiky túžia alebo volajú.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za možnosť vystúpiť. Vystupujem v podstate ešte pred aj posledným poslancom, pánom Jurzycom, ktorý je prihlásený do rozpravy, takže pevne verím, že ešte zareaguje aj on na mňa.
A táto téma nie je úplne jednoduchá, ale musím najprv v úvode povedať, že viac vám poviem pri rozpočte, samozrejme, lebo samozrejme, že celá tá kritika toho celého balíka zákonov, ktoré ma sprevádzajú už od septembra, je samozrejme, sú spojené s prípravou rozpočtu, takže to úplne finálne bude obhajoba návrhu rozpočtu, s ktorou prídem medzi vás niekedy na prelome novembra, decembra. No a to si teda vypočujeme, pán Heger, vtedy, ja nepochybujem o tom, ja som tu už minule, som sa vami, chcem staviť, že moja skúsenosť, 90 % príspevkov bude k tomu, kde všade chýbajú peniaze, a to kde ich ušetriť, to je trošku akože menej, odvážne názory sú a menej časté.
A taký je život, sedel som aj ja v opozičnej lavici a bez mučenia priznávam, že viem, ako to zákonite funguje.
No, takže chcem len povedať, že k tomu, k takej tej základnej debate o tom, že či je peňazí veľa alebo málo, sa dostaneme pri rozpočte, nepochybujte o tom. Pokúsim sa aj nejakými grafmi, ktoré som nerobil ja, ale moji ľudia, vám proste ukázať to, že naozaj, naozaj ďaleko, stále sme ďaleko za krajinami V4, alebo, už nehovoriac, o krajinách OECD alebo celej EÚ dvadsaťsedmičky, už keď budem hovoriť, alebo o EÚ devätnástke, ak chceme hovoriť o eurozóne, sme ďaleko v podiele príjmov na hrubom domácom produkte, alebo aj v podiele výdavkov na hrubom domácom produkte. A to sú také asi dva ukazovatele, ktoré ukazujú tzv. veľký alebo malý štát. Ten trend je naozaj zdvíhajúci sa, hej, a my sa len približujeme k tomu priemeru tých krajín. Ťažko hovoriť o niečom, čo nevidíte, ale je to úplne viditeľné. A ten spor je vlastne v tom, či to bolo dobré predtým alebo je to dobré teraz, alebo to bude dobré potom. Dobre? Ale to je proste legitímna debata. Teraz niekto tu z vás hovoril niekedy o tých kľúčoch od miešačky. Teraz sú tu, tak to ide podľa toho. Máme nejakú dohodu, nie je ľahká, je to stredoľavá vláda. Z toho aj ten výsledok. Ale ja aj priznávam, že to kúskovanie, je nejaká výčitka, ktorá je na mieste, ale je výsledkom koaličného vládnutia, hej. Takže bez mučenia priznávam, že by to asi vyzeralo trochu inak, keby to bolo, proste úplne pravicová vláda alebo úplne ľavicová. Takže to je proste realita, ktorej momentálne všetci čelíme.
Ak hovoríme, pán Beblavý, ale aj vy ste hovorili o tom, ako je to tu teraz super aj z hľadiska príjmov. Ja chcem len podotknúť, lebo váš boss saskársky mi dneska odkazoval o tom, jak sa ja chválim príjmami. Ja sa nechválim príjmami. Odo mňa jedno slovo, jednu tlačovku som ja neurobil o lepších príjmoch. Čím sa chválim, je ekonomický rast a tvorba pracovných miest. S tým sa rád pochválim. Ale príjmami sa ja nechválim a rozhodne si z toho tu nerobím žiadny pomník. Som rád, že tu sú, len zároveň chcem odkázať, ak tu je pán poslanec Beblavý a určite zareaguje, že on neprispel veľmi k tomu, aby tie príjmy tak boli. Hej? Aby tie príjmy tak skvelé tu boli. Pretože ja som si tu odstál pred štyrmi rokmi pred inou skladbou opozície, keď sme presadzovali návrhy z tých zákonov, ktoré aj smerovali k zvyšovaniu sadzieb, veľmi otvorene, napr. pri dani z príjmu právnických osôb z 19 na 23 a mňa tu niektorí ľudia, ktorí už sú históriou v politike, obviňovali z toho, že miešam smrteľný koktail. Tak keď konfrontujeme, čo sa teda odvtedy udialo a čo je dneska obraz toho smrteľného koktailu, tak je to napr. za posledné tri roky, ak to teda zrátame, ´15, ´16 a odhad na rok ´17, je to skoro 140-tisíc nových pracovných miest. Tak ja len hovorím, som zvyknutý na istú príkru, príkre zveličovanie v tejto miestnosti z hľadiska politického prezentovania takého alebo onakého názoru. Ale čísla hovoria niečo iné.
Takže pán poslanec Beblavý, samozrejme ako vtedajšia súčasť opozície, určite nehlasoval za tieto typy zákonov, ktoré smerovali, a dneska ich výsledkom sú vyššie príjmy v tejto krajine. A samozrejme to súvisí aj so zvyšovaním efektivity. I keď pán poslanec Rajtár si bude hovoriť niečo úplne ako iné, ale ako čísla efektívnej daňovej sadzby sú merateľné ľuďmi z Inštitútu finančnej politiky. Ich nezávislosť, tohto inštitútu, ktorým sa pozerajú proste na prsty ďalší ľudia, ktorí s politikou nič nemajú, by som si nikdy nedovolil spochybňovať, a tí hovoria jasne. Keby sme boli rovnakí babráci, ako bol niekto babrák v roku 2012 pri fungovaní v daňovej správe, tak by sme tento rok vybrali, sú to čísla, o 912 mil. eur na DPH menej. Keby sme boli rovnako efektívni, to je tak veľmi slušne povedané. Ja hovorím, keby sme boli rovnakí babráci ako v roku 2012, mali by sme na DPH o 912 mil. eur menej. A ja si dovolím povedať, že ani s tým nemá, nemajú, nemáte vy niektorí, ktorí mňa kritizujete za vyššie príjmy, veľa spoločného, hej, lebo za tým je nejaký príbeh, nejaké úsilie, nejaké riziko z hľadiska manažovania procesu ako takého.
Poisťovníctvo, veľký nárek nad touto oblasťou industry, alebo nejakého proste finančného priemyslu. Ja musím povedať, že uvedomte si, poisťovníctvo neplatí daň z pridanej hodnoty. Áno? Služby z poisťovníctva sú oslobodené z DPH. Z toho pohľadu teraz, čo majú so štátom, hej, kde je nejaký výnos. Zamestnávajú nejakých ľudí, platia si dane z nehnuteľností, ak sídlia v pekných a sídlia v pekných, sklenených budovách, pretože majú dosť peňazí. Zväčša aj tento biznis tu, proste sa nám tu proste ukotil zo zahraničia, to znamená, tiež to nie je nejaká slovenská kapitálotvorná vrstva. Čo bolo, to Mečiar predal. To išlo proste akože preč. Takže o tomto asi ťažko hovoriť, áno? Takže máme tu proste množstvo poisťovní, pobočiek, základných proste firiem, ktoré poisťujú. Ak daň z pridanej hodnoty tam nie je, teraz by ste povedali, že platia dane. Nejaké dane platia, ale nie je to proste nič extra a jeden z dôvodov sú rezervy. Rezervy, ktoré si musia vytvárať, ktoré sú na základe aktuárskych výpočtov, ktoré sú dané samozrejme regulátorom a dohľadom ako takým a často sú proste odpočítateľnou čiastkou aj z daňového základu. Takže tak či tak, ale môže hovoriť, ak hovoríme o vývoji ziskovosti v poistnom sektore, tak v poslednom roku má stúpajúci trend. Za prvý polrok tohto roku vzrástol medziročne zisk poisťovní o 83 % a dosiahol úroveň 130 mil. eur. To je číslo, ktoré tu mám. Vlastné zdroje poisťovní dva- a polkrát prevýšili požiadavku na solventnosť, podľa nového režimu Solvency 2.
Okrem toho poisťovne avizujú, že sa vysporadujú, teda hrozia, že sa vysporadujú s týmto odvodom tým, že by ho preniesli do cien. Akým spôsobom sa môžu vysporiadať s týmto odvodom? Môžu samozrejme na úkor svojho zisku v kombinácii s tým, že ušetria, to, čo robia aj banky. Vyhadzujú, zatvárajú svoje pobočky, vyhadzujú svojich zamestnancov, alebo aj zvýšia ceny svojich produktov. S najväčšou pravdepodobnosťou to bude mix týchto troch druhov správaní. Prečo vám hovorím o mixe? No, pretože, pretože, ja neviem, vy ste tu pravičiari, ja som ľavičiar, to znamená, vy veríte viac na zákony trhu a na konkurenciu ako ja. Ako je to kľúčovo vaše náboženstvo, vy máte pod vankúšom túto ideológiu, s týmto zaspávate. Takže ak tu je konkurencia, a z hľadiska počtu a regulácie je, tak ten súboj tu nastane. Máme jednu skúsenosť s odvodom z roku pána, to je ten odvod z povinného ručenia, 8-percentný, ktorý bol sprevádzaný podobným krikom poisťovní, ako to všetko zabije, no ale dokázateľne objem vyberaného odvodu klesá. A klesá preto, niežeby klesol počet aut, a klesá cena poistného. Je tu bratovražedný súboj v oblasti, medzi poisťovňami v tejto oblasti. Niekedy možno na hranici technických rezerv, ale to nie je moja vec, to je vec NBS a dohľadu, čo je z toho reálne. Ale, ale konkurencia to evidentne je a sú tu proste účastníci trhu, ktorí sa správajú veľmi agresívne, ak hovoríme o poisťovníctve. Nielen voči sebe, ale aj voči vláde, voči klientovi, voči každému, nebudem nikoho menovať. Najväčšie celebrity sa už odtiaľ aj na chvíľu pohli mimo, za hranice z tejto, poisťovacie celebrity mám na mysli.
Takže, takže tie spôsoby vysporiadania sú rôzne, ale je vysoko pravdepodobné, že tu bude mix kombinácie. To znamená na úkor zisku, sčasti do ceny a sčasti na úkor vlastnej úspory. Kľúčovo prečo? Lebo konkurenčný boj.
A z hľadiska toho, aký to má dopad na samotný, na samotný trh. No mám, odborne sa to volá, pán poslanec Dostál to citoval, penetrácia, hej, teda nie náter, ale penetrácia, množstvo poistených medzi nami. Ja tie príčiny vidím teda nielen v nejakých cenách. Na to dôvod nie je. Ale ja ich vidím kľúčovo v kvalite služieb poisťovacích. Ja neviem, aké máte skúsenosti vy, ale teda tak keď hovoríte, že to presakuje do verejnosti, že s tým nesúhlasí, tak sa opýtajte verejnosti, ako je spokojná s poistnými plneniami. Lebo jedna vec je zaplatiť, nechať sa presvedčiť na to, aby ste sa dali poistiť, každý z nás to vie, čo to znamená. A druhá vec je mať skúsenosti, keď sa vám niečo stane a dostať nejaké poistné plnenie. Ja si myslím, že tam tkvie problém, hej. Takže ale to je odkaz na druhú stranu. Ak ste, páni poisťovatelia, nespokojní s tým, že máte málo ovcí, ktoré sa u vás nechajú poistiť, tak sa vysporiadajte hlavne s tým, ako sa k nim správate. A ja hovorím, že sa správajú, ako sa správajú a každý z nás to, podľa mňa má takú nejakú skúsenosť. Či ste havarovali s autom, alebo ste niekoho vytopili, alebo, alebo. Odrazu nájdete malými písmenkami niekde v poučeniach o tom, že ste mali urobiť to alebo ono. Možno ste mali zatvoriť kohútik, aby ste sa nevytopili, napríklad mohlo to tam byť napísané.
Takže, takže ten problém je v zdravom rozume a v tej, v tej, ako to tu niekto nazval, chamtivosti. Myslím si, že tam ten problém je.
A je tu ešte jeden problém veľmi skrytý, ktorý ideme riešiť a je veľmi lobisticky citlivý, a to bude jediný kvikot ešte okolo toho, a to sú sprostredkovatelia, dámy a páni. Sprostredkovatelia všetkých finančných služieb. To keď si pozriete ten, tú cenotvorbu, hej, že ako sa tvorí cena. Verte mi, však človek nemusí všetko vedieť, ale aj mňa ovalilo, keď som proste sa dozvedel, že niekedy pri poistke platíte rok alebo dva, proste splácate len províziu toho pána, ktorý vás nachytal niekde s perom v ruke a vy ste sa podpísali ako Faustovi. A toto je problém. A to už nehovorím o tom, že ten istý poisťovateľ vás potom nahovorí, aby ste zrušili a prešli niekam inam a oholí vás ešte raz a ešte raz a ešte raz.
A vy si myslíte, že títo poisťovatelia alebo tieto siete platia štátu dane? No to tiež si dovolím pochybovať. Ale veď všetko je na webe, môžme sa na to pozrieť.
Takže pozrieme sa, a pevne verím, že aj za vašej spoluúčasti, na to, ako sprostredkovatelia, a teraz ja nemyslím, nemám na mysli nejakú, meno, priezvisko z Vranova, alebo meno, priezvisko z Humenného, mám na mysli veľké, multilevel firmy, ktoré sú proste pyramídovo postavené a ktoré predávajú od poisťovacích produktov cez mikrovláknové handričky všetko, hej. A kedysi predávali aj účasť v II. pilieri, aj to tak dopadlo, dopadlo. Takže, takže verím, že keď sa nám podarí behom niekoľkých mesiacov, lebo na tom sme začali robiť, takže tu na jar budem so zákonom, kde budeme sa venovať sprostredkovateľom. Verím, že keď zastropujeme, obmedzíme odmeny v tejto oblasti, tak ušetríme, ušetríme na tom, aby cena, konečná cena poistných produktov a iných finančných produktov klesla, respektíve aby sa nezvýšila možno aj vďaka takémuto odvodu, aký, aký máme dneska pred sebou.
Chcem povedať, pri sprostredkovateľoch je ešte tento problém, že sprostredkovatelia prerástli cez hlavu samotným bankám a samotným poisťovniam. Tie inštitúcie pre to, aby znižovali vlastné náklady, sa vlastne zbavili vlastných obchodných sietí a nahradili ich v mene nejakého trendu týmito, týmito sieňami vonkajších sluhov, ktorí sa stali pánmi a mnohokrát parazitmi v podstate v tomto systéme, a manažéri závislí na plnení obchodných plánov sú v podstate plne závislí na externých obchodných sieťach, ktoré sa správajú, ako sa správajú.
Takže preto vám o tom tak zložite hovorím, pretože si myslím, že sme schopní urobiť všetko pre to, aby časť, možná časť negatívneho efektu aj z tohto odvodu bola odstránená práve v oblasti, ktorá je, pán poslanec, presne taká, v tieni, nikto ju nevidí, nikto sa jej nevenuje. To sú sprostredkovatelia, ktorí fakturujú, fakturujú, fakturujú, a je zaujímavé, jak sa hýbu aj v štátnom sektore, aj inde. Akože je to, je to proste naozaj problematická oblasť. Jeden zo škandálov prebiehal v Českej republike nedávno v tejto oblasti. Takže toľko k penetrácii, toľko.
Ešte snáď ponosy na to, že je to daň diskriminačná alebo odvod diskriminačný, no, alebo v rozpore s ústavou dokonca. Chcem povedať, že takýto typ odvodu, a koniec koncov opäť je to aj z tej správy, ktorú čítal pán Dostál, jasné, lebo spomínal Nemecko, je prítomná v Európe veľmi, veľmi často. To je úplne štandardné. Jeden z nepriamych nástrojov voči poisťovacím službám, či sa to volá Insurance Plan Text alebo nejaká Stamp Plan Duty alebo nejaká FedEx, sú proste prítomné v krajinách Európskej únie aj v OECD. Sadzby sú od jeden až po 30 percent. Je to proste, niektoré pri luxusných poisťovaní, ja neviem lodí a podobných vecí, sú v niektorých krajinách tie sadzby stanovené úplne inak. Toto sú veci, nad ktorými sa ešte možno v budúcnosti môžeme zamyslieť, ale nie je to nejaký extra výmysel proste neeurópskeho typu. Nemožno konštatovať, že je to nejaký diskriminačný nástroj vymyslený momentálne na Slovensku. A v tomto prípade sa, ak hovoríme o diskriminácii, musíme sa zastať naozaj bankového sektora, ktorý právom, ako to tu bolo povedané, právom musel znášať od vrcholu krízy roku 2009 oveľa väčšie, oveľa väčšiu ťarchu cez bankový odvod, či náš národný alebo európsky, alebo cez ďalšie selektívne zdaňovanie. Právom podľa mňa, ale znášal ho. Poisťovníctvo tento typ ďalších nákladov určite nemalo.
Chcem vám ešte oznámiť, že chceme počas legislatívneho procesu upraviť spôsob platenia. Odvod by sa, dnes je to navrhnuté po štvrťrokoch, v podstate je tu úvaha, že by sa platil dvakrát ročne, aby sa znížili nároky administratívne. Nie kvartálne a v prvom roku by to malo byť za prvé tri kvartály spolu, aby sme dali priestor v podstate na prípravu poisťovniam, na to, aby sa vedeli technicky pripraviť. Takže o tomto hovoríme. A zároveň áno, 7. októbra bola zverejnená predbežná informácia o začatí, začíname legislatívny proces, novela zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. Teším sa na spoluprácu.
Ďakujem.

Pán minister, povedali ste, že v novembri nám spolu s rozpočtom prinesiete aj grafy a pokúsite sa nám ukázať trendy. Ja by som si vaše grafy rád pozrel a teda nenarážam na žiadny konkrétny graf. Ale obávam sa, že tento sľub nebudete vedieť naplniť, lebo pán predseda parlamentu Danko vám to totiž dovtedy zakáže. Na tejto schôdzi má byť schválená novela rokovacieho poriadku, ktorá zakáže pri vystúpení rečníkom používať zvukovú prezentáciu, obrazovú prezentáciu a obrazovo-zvukovú prezentáciu. Takže žiadne grafy nebudú. Škoda. Jedine, že by ste presvedčili vašich poslancov koaličných, aby od tohto zámeru upustili, a ja by som bol naozaj rád, lebo rád by som si tie vaše grafy pozrel.
Pokiaľ ide o tú konkurenciu, tak myslím, že nie celkom sedí to porovnávanie s tým, aké dôsledky malo zavedenie zdanenia alebo zodvodnenia povinného zmluvného poistenia a aké bude alebo by mohlo mať pri dobrovoľnom poistení. A aj ako sa tie náklady, ktoré s tým vzniknú, rozložia medzi, povedzme, zisk poisťovní a zvýšenie ceny pre klientov, pretože pri povinnom zmluvnom poistení to v zásade nemôže veľmi ovplyvniť veľkosť trhu, kdežto pri dobrovoľnom poistení sa ten trh celkom ľahko môže zmenšiť. Už teraz nie je, nie je nejako dramaticky veľký na európske pomery. Ak je problém v chamtivosti poisťovní, ak je problém v sprostredkovateľoch, tak zdanením poistného na tom nič nezlepšíme a žiadny z tých problémov, ktoré ste spomínali, tým nevyriešime. Nemecko tu bolo spomínané nie ako príklad, že sa to dá, asi sa to dá, určite sa to dá, ale ako príklad, že to môže priniesť aj problémy.

Ďakujem. Pán minister, no otvorili ste tu veľa tém a určite by sa dalo o nich dobre porozprávať, kde vo viacej veciach by sme sa určite aj zhodli. Ja by som možno len pár vecí. Keď hovoríme o porovnávaní sa a z hľadiska príjmov aj výdavkov s priemerom okolitých krajín a podobne, ja si myslím, že porovnávanie je dobré, ale zase nevyhnutne nemusíme napodobňovať, alebo tak by som povedal, že keď vieme spravovať štát z menej peňazí, to tak nemusíme nevyhnutne vyháňať alebo doháňať tie európsky priemery.
Čo sa týka tých príjmov, tak ja som, za seba môžem povedať, že ja som citoval to, že ste hovorili o tých prognózach, že tie prognózy sú podhodnotené a vlastne v konečnom dôsledku prichádza viac príjmov. Ja by som možno takú tú výtku, čo sa značím tu aj tlmočiť, je, že nevidím že by ste sa zameriavali na stranu výdavkov, že sa nesústredíte na stranu výdavkov vo vašich opatreniach, ale sústredíte sa viacej na tú stranu príjmov. A to je to, čo si myslím, že tu chýba, že keby ste sa sústredili na tú stranu výdavkov, tak aj tam budete vedieť upratať a budete vedieť zefektívniť tie výdavky. Čiže nemyslím si, že by to bolo nevyhnutné, že by ste to nevedeli, ale skôr ja vidím, že tam vás to nezaujíma. A to je podľa mňa veľká škoda, pretože tam ten potenciál naozaj je.
Tá celá téma tých sprostredkovateľov alebo aj ten mix, jak ste hovorili. No, povedzme si úprimne, jako práve tie poisťovne, že si obmedzia ten zisk, môžu si zase siahnuť na zisk. No úprimne, si myslíte, že si naozaj siahnu na zisk, že toto sa stane, alebo, respektíve v akej miere, aby ten občan nepocítil? Že to je aj tá námietka toho, že tento odvod v konečnom dôsledku opäť zaplatia občania vo veľkej miere.
Vďaka.

Ďakujem pekne. Pán minister, myslím, že viete už v našej interakcii, že nemám tendenciu ísť tak do minulosti zbytočne, ale musím povedať, že keď hovoríte o babráctve a útočíte na ľudí, ktorí tu nie sú, aby sa mohli brániť, tak to nie je veľmi múdre. A počkám si na ten bod programu, kde sa k tomu budem môcť možno obsiahlejšie vyjadriť, aj sa k tomu babráctvu ešte vrátime. Lebo kopať do niekoho, kto tu nie je, a za týchto okolností, keď navyše ani nemáte pravdu, nie je podľa mňa korektné.
A teraz k samotnému meritu veci. To, že sa všetko zdaniť dá, o tom nepochybujeme, aj to, čo sa hýbe, aj to, čo sa nehýbe. To, čo sme sa snažili asi viacerí kolegovia vysvetliť, je, že výnos tejto dane bude fiškálne zanedbateľný. Prijíma sa v čase, kedy to štátny rozpočet až tak nepotrebuje. My síce chápeme z vývoja verejných financií, že neexistuje objem daní, ktoré by táto vláda aj tá minulá nedokázali minúť. Ale niekedy by bolo dobré aj sa zastaviť. A toto je práve taký bod, kde by to zastavenie bolo vhodné. A zároveň chcem povedať, že nepovažujem ani za korektné to, čo ste sem zatiahli s tými províziami, lebo môžeme, samozrejme, o províziách hovoriť, ale myslím, že špeciálne o tomto by sme sa aj vedeli, ale musíte aj vy veľmi dobre vedieť, že to nemá nič spoločné s neživotným poistením. Problematika provízií súvisí
s kapitálovým životným poistením a s tým, ako sa sťahujú peniaze vtedy. Neživotné poistenie, keďže prináša výnos okamžite, tak deľba provízie medzi poisťovňou a vami je, jednak vás až tak nemusí zaujímať, pokiaľ je konkurenčný trh, a jednak ani nie sú tak vysoké, ani tak podstatné ako pri tom životnom poistení, kde naozaj ten problém existuje a treba ho riešiť. Takže odôvodnenie daň na neživotné poistenie je opäť vecne neúplne správne.
Ďakujem.