10. schôdza

11.10.2016 - 27.10.2016
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

14.10.2016 o 14:57 hod.

prof. Mgr. PhD.

Peter Štarchoň

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 14:57

Peter Štarchoň
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, páni, poslankyne, poslanci, počúvame tu vysoko odbornú diskusiu na naozaj sadu návrhov, ktoré tu boli prezentované zo strany pána ministra financií. A musím ale konštatovať jednu dôležitú vec, až na zopár pozmeňujúcich návrhov v podstate nič sa nezmení na merite veci. V prvom čítaní by sme sa mali baviť možno nielen o konkrétnych faktoch, ale aj o tom, k čomu vlastne tieto zmeny slúžia. V koho prospech sú tieto zmeny. Doteraz sme počúvali množstvo relevantných argumentov. Množstvo.
Pán minister sa opiera okrem iného aj o informácie, ktoré poskytuje Inštitút finančnej politiky, a stále hovorí o tom, aké skvelé je mať niečo, čomu sa hovorí hodnota za peniaze. To isté mu hovorím aj ja. Je to skvelé, je to fantastická myšlienka, že naozaj sa pozeráme na verejné financie z úplne iného zorného pohľadu. Lenže na druhej strane, prečo pán minister nepočúva nielen mňa, dobre, to chápem, ale prečo napríklad pán minister nepočúva, alebo neprečíta si správu Rozpočtovej rady za minulý rok? Tá bude prezentovaná o chvíľu. Prečo nerešpektuje niektoré stanoviská? Stanoviská, ktoré hovoria viac o výdavkovej stránke rozpočtu, a nesústredí pozornosť len na príjmovú časť? Prečo pán minister a jeho tím možno nepočúva aj závery správy o stave finančného trhu, ktorá tu bola prednesená jednak na výbore pre financie a rozpočet a zároveň tie závery konštatovali, akým spôsobom niektoré z tých navrhovaných opatrení negatívne môžu ovplyvniť samotný finančný trh?
Zároveň sa môžem opýtať aj ináč. Stále tu hovoríme o tom, akým spôsobom je fantasticky naštartovaná ekonomika Slovenskej republiky. A keď je to také skvelé, prečo zrazu musíme robiť toľko zmien? Preto som sa pozrel na prehľad jednotlivých foriem daní, odvodov a ďalších poplatkov, ktoré za posledných päť rokov narástli alebo sa rozšírili skoro o tri desiatky, ak rátame možno aj tieto, ktoré sú tu predkladané.
Čo je však teda meritum veci, aby som sa k tomu vrátil. Rozprával som sa s jedným pánom podnikateľom, zhodou okolností včera. On kvitoval niektoré veci typu, aké je to fantastické, že daň z príjmu fyzických osôb alebo právnických osôb sa nám zníži o 1 %, ale v podstate to nič nemení. Na druhej strane hovoril, že skôr sa na to treba pozrieť iným spôsobom. Čiže z pohľadu podnikateľa by chcel čo? Stabilné podnikateľské prostredie, ktoré je dané legislatívnym rámcom, ktoré sa dlhodobo meniť nebude. Lenže ten rámec sa nám jednoducho priebežne mení. A teraz kvôli čomu?
Nuž, keď je ekonomika tak na tom dobre, prečo zrazu prinášať nové druhy zdaňovania odvodov? Na druhej strane budeme hovoriť, že to kompenzujeme v niektorých iných oblastiach. Veľká téma, ktorá tu je, sa týka paušálnych výdavkov, áno, ale je to len časť pozitívnej diskriminácie, ktorá je zameraná na len určitú skupinu daňových subjektov, daňových poplatníkov. To znamená, že na jednej strane tu máme sériu nových návrhov, ktoré sú zamerané predovšetkým na nové typy daní a odvodov. Na druhej strane tu máme možno niekoľko malých úľav.
Mne osobne to pripomína niečo také, čomu sa dá povedať finančný supermarket, ale finančný supermarket verejných financií. Keď chodíte nakupovať do nejakých tých maloobchodných reťazcov, tak všimnete si, že z času na čas vždy sa vám vymenia produkty na jednotlivých policiach, zároveň sa vymenia, samozrejme, aj niekedy cenovky, balíčky produktov, skupiny produktov a je to hlavne preto, aby ste si náhodou nezvykli. No v prípade, ak hovoríme o tomto finančnom supermarkete na trhu, otázka je, či je to vlastne trh verejných financií, tak by sme očakávali skôr istú stabilitu hlavne preto, lebo ten trh je obligatórny. To znamená, že tam musíte chodiť nakupovať, aj keby ste nechceli. Na rozdiel od klasických supermarketov, kde máte možnosť na výber. Jednoducho nepáči sa mi tento maloobchodný reťazec, nájdem si iný. No a niektoré daňové subjekty si jednoducho nájdu nie iný finančný supermarket v rámci systému verejných financií, ktoré sú tu dané, ale si nájde iný domicil a mnohé podnikateľské subjekty to tak aj jednoducho urobili.
Áno, môžeme argumentovať, veď stále je tu podnikateľsky priaznivé naklonené prostredie, vytvorilo sa množstvo nových pracovných miest. Ale otázka je, prečo sa vlastne pracovné miesta vytvorili. Málokto tu povedal, že naša ekonomika je silne priviazaná na ekonomiku Nemecka a nemeckého trhu. Keď sa darí Nemecku, darí sa aj Slovensku. To znamená, že to nie je len o tom systéme opatrení, ktoré naozaj z pohľadu súčasnej vlády tu aj počas minulých období boli predstavené, ale je to predovšetkým o reálnej trhovej situácii v rámci jednotného európskeho trhu.
Čo má byť teda vlastne možno cieľom týchto navrhovaných opatrení? Vyrovnaný rozpočet? Možno, uvidíme na najbližšej schôdzi Národnej rady, čo všetko nám tu bude pán minister prezentovať. A stále argumentuje, že v podstate pravidlá sú nastavené a jednoducho naozaj budeme rešpektovať princípy value for money (hodnota za peniaze) a argumentuje aj tým, že máme dobre nastavenú dlhovú brzdu a jednoducho naozaj budeme pokračovať týmto smerom aj ďalej. Nuž prečo nebyť ale viac ambiciózny, prečo sa nepozrieť na štruktúru výdavkov, prečo sa nepozrieť napríklad na to, že by mohli byť zavedené aj limity verejných výdavkov? Ale to je otázka, ktorá bude možno na iné rokovania, na iné fórum. Každopádne sústreďovať sa len na výdavkovú časť a nie na; teda na príjmovú časť a nie na úspory v rámci výdavkovej časti, je možno nie celkom optimálne riešenie.
No možno to uzavriem niečím iným, a to je pohľad možno aj poslanca a to je ambivalentný pohľad, ambivalentný, mnohé z tých prezentovaných návrhov sú podložené faktami a naozaj sú relevantne zdôvodnené a jednoducho naozaj rozmýšľate o tom, že sú zreteľa hodné a treba ich podporiť aj v rámci hlasovania. Na druhej strane, a to je možno vidieť pri tomto poslednom návrhu, ktorý je tu prezentovaný v rámci balíčka, ten ambivalentný postoj je v tom, že na jednej strane sa nám niečo znižuje, v tomto prípade je to zníženie percenta z príjmu právnickej, percenta z príjmu právnických, právnickej osoby; ďakujem; začínam byť troška nervózny. Ale na druhej strane, keď sa pozriete na zdaňovanie dividend, tak je to ako keby tá opačná strana. To znamená ambivalentný vzťah. S niečím súhlasíte, s niečím nie. A to sa týka v podstate celého prezentovaného návrhu nových foriem daní a odvodov.
Každopádne čo s tým? Uvidíme, ako to bude v druhom čítaní, lebo tento návrh, tak isto ako predchádzajúce sa do druhého čítania dostane. A možno by pán minister mal začal rozmýšľať nielen nad tým konceptom value for money, ale začať rozmýšľať aj nad iným konceptom, a to je, aká je hodnota pre občana, čo vlastne tieto nové návrhy budú prinášať.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

14.10.2016 o 14:57 hod.

prof. Mgr. PhD.

Peter Štarchoň

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 15:05

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda za slovo.
Chcem vás vlastne informovať, že som tu druhýkrát s týmito dvoma zmluvami alebo dvoma dokumentami, ktoré majú charakter medzinárodnej zmluvy. Ja som tu hlavne preto, lebo hlasovanie o tejto veci bolo počas futbalového zápasu Slovensko – Ruská federácia a akosi sme nezískali dostatok hlasov, keďže takto nerozumne nastavené hlasovanie naozaj nebolo možné prekonať. Takže som tu opäť s touto témou.
Cieľom predkladaného protokolu je modernizovať riadenie Medzinárodnej investičnej banky podľa štandardov iných medzinárodných finančných inštitúcií, čo je v záujme všetkých členských krajín MIB. Zmeny nastanú najmä v nasledovných štyroch oblastiach: Ide o štruktúru riadenia tejto banky, terajší dvojstupňový systém riadenia, ktorý dnes reprezentuje predstavenstvo a rada, sa zmení na efektívnejší trojstupňový: predstavenstvo, rada riaditeľov a rada guvernérov.
Potom v ďalšom ide o flexibilitu zmien základného imania. Podľa terajšieho stavu je na zmenu upísaného základného imania MIB potrebné zmeniť zakladajúce dokumenty, čo si vyžaduje súhlas parlamentných členských krajín, zložitý ratifikačný proces, takže sa navrhuje, aby o nich mohla rozhodovať priamo rada guvernérov.
Ďalšou, modernizácia systému hlasovania členských krajín v riadiacich orgánoch, momentálne má každá členská krajina jeden hlas bez ohľadu na výšku svojho vkladu, a úprava výsad a imunít banky pre súčasný medzinárodný; podľa súčasných medzinárodných štandardov.
Toľko na úvod. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

14.10.2016 o 15:05 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:08

Milan Mojš
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

20.
Ďakujem, vážený pán predsedajúci.
Dovoľte mi ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Protokolom o zmene a doplnení Dohody o založení Medzinárodnej investičnej banky a jej Štatútu (tlač 249).
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 252 z 26. septembra 2016 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet.
Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh na vyslovenie súhlasu v stanovenom termíne. K predmetnému návrhu zaujali výbory toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu s návrhom vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom II tejto správy nevyplynuli iné návrhy.
Poslanec Národnej rady Miroslav Beblavý, ktorý nie je členom výboru pre financie a rozpočet, oznámil v určenej lehote gestorskému výboru svoje stanovisko k predmetnému návrhu.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Protokolom o zmene a doplnení Dohody o založení Medzinárodnej investičnej banky a jej Štatútu a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Predmetná spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 84 z 11. októbra 2016. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Zároveň ma poveril predniesť správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.
Ďakujem. Prosím, otvorte rozpravu.

Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

14.10.2016 o 15:08 hod.

Ing.

Milan Mojš

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 15:11

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som túto príležitosť využil na niečo nie celkom tradičné, na to, aby som ocenil prístup kolegov z vládnej koalície.
Ako zrejme niektorí z vás si ešte pamätajú, v utorok, keď sme schvaľovali program, tak som namietal zaradenie tohto bodu aj nasledujúceho bodu a ešte jedného bodu do programu, pretože som mal pochybnosti, že či je to v súlade so zákonom o rokovacom poriadku, a najmä či je to v súlade s výkladom zákona o rokovacom poriadku, ktorý už v minulosti podal ústavnoprávny výbor a ktorý sa vzťahoval na podobné situácie, aké sme tu mali v prípade týchto dvoch medzinárodných zmlúv, ktoré už raz boli predmetom rokovania parlamentu a nezískali potrebnú väčšinu, nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov, a v prípade jedného návrhu zákona, ktorý bol obsahovo podobný až identický ako iný návrh zákona, o ktorom parlament rokoval v septembri.
Moje prvé ocenenie sa týka toho, že keď som navrhol, aby sa tým zaoberal ústavnoprávny výbor, či je možné rokovať o týchto bodoch, tak vládna väčšina, hoci to mohla urobiť, nezamietla ten návrh pod koberec, ale naopak, schválila, že ústavnoprávny výbor má podať výklad. Keby ste to zamietli, no tak ja by som sa určite nad tým pohoršil a možno by som napísal nejaký článok, ale to je asi všetko, čo by som s tým mohol urobiť. Nestalo sa tak. Parlament požiadal ústavnoprávny výbor, aby podal výklad, či je možné rokovať o týchto troch bodoch.
Jeden z tých troch bodov bol návrh na zrušenie daňových licencií, dane zo straty, ktorú zaviedla druhá Ficova vláda a teraz koaliční poslanci z SNS a z MOST-u – HÍD navrhli tento zákon; teda túto daň alebo daňovú licenciu zrušiť od 1. 1. 2018. Tam bol problém v tom, že obsahovo rovnaký návrh akurát s inou účinnosťou a bez prechodných ustanovení navrhli aj poslanci SaS na septembrovú schôdzu. Tam ten návrh nebol schválený.
A opäť chcem oceniť, že predkladatelia uznali, že by toto mohlo byť v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku, ktorý hovorí o tom, že v tej istej veci možno podať nový návrh až šesť mesiacov od neschválenia predchádzajúceho, a neprevalcovali to, nepovedali, že je to úplne iný návrh zákona. Môžeme ho predložiť, hoci ani mesiac neuplynul odvtedy, čo nebol schválený ten predchádzajúci zákon, a ten návrh stiahli. Čiže ako druhé oceňujem prístup predkladateľov toho stiahnutého návrhu zákona o zrušení daňových licencií a pevne verím, že daňové licencie zrušíme už čoskoro, teda keď nám to rokovací poriadok umožní, a tak, aby najneskôr od toho 1. 1. 2018, skôr to už asi nebude, daňové licencie skončili.
Tretiu vec, kde by som tiež chcel oceniť postup alebo prístup kolegov z koalície, je, že ústavnoprávny výbor sa zaoberal tým, či je možné rokovať o medzinárodnej zmluve, pretože existuje stanovisko ústavnoprávneho výboru vykladajúce zákon o rokovacom poriadku, ktoré v súvislosti so schvaľovaním Lisabonskej zmluvy v roku 2008 je také, že v zákone o rokovacom poriadku nie je opora pre opakované hlasovanie o súhlase Národnej rady s medzinárodnou zmluvou. Kolegovia z vládnej koalície, teda pán predseda výboru Madej a ďalší navrhli nové stanovisko, ktoré je odlišné, respektíve sa vzťahuje na inú situáciu, ako bola vtedy Lisabonská zmluva, a tá odlišnosť je práve v tom, že o Lisabonskej zmluve sa malo hlasovať opakovane. V tomto prípade vláda opätovne požiadala o to, aby parlament vyslovil súhlas s týmito dvoma medzinárodnými zmluvami, čiže je to vecne iná situácia a nie je to nejaké účelové si prispôsobovanie zákona o rokovacom poriadku. Naopak, myslím si, že je to správnejší a korektnejší výklad zákona o rokovacom poriadku, pretože by som považoval za absurdné, ak by bol výklad rokovacieho poriadku taký, že ak raz parlament nevyslovil súhlas s nejakou medzinárodnou zmluvou, napríklad z dôvodu, že poslanci vládnej koalície v tom čase pozerali zápas Slovensko – Rusko a nebolo ich tu dosť na to, aby to schválili, tak aby to už nikdy nebolo možné o tom hlasovať v parlamente, aby už nikdy nebolo možné schváliť takúto medzinárodnú zmluvu, keď napríklad akýkoľvek zákon možno po šiestich mesiacoch o ňom hlasovať znova a znova. Čiže oceňujem aj v tomto prístup vládnej koalície a teším sa, že sme pomohli vyjasniť jednu potenciálne spornú vec ohľadom výkladu rokovacieho poriadku.
Napriek týmto oceneniam nebudem hlasovať za vyslovenie súhlasu s touto medzinárodnou zmluvou, rovnako ani za vyslovenie súhlasu s tou nasledujúcou. Nehlasoval som za ne ani v júni, keď o nich prvýkrát rokoval parlament, napriek tomu, že som nesledoval zápas Slovensko – Rusko, ale bol som v rokovacej sále a hlasoval som, ale nehlasoval som za vyslovenie súhlasu. A nie preto, že by som chcel hrať nejaké hry alebo chcel som vládu načapať na tom, že tu nemá 76 poslancov, keď sa hlasuje o veci, kde potrebuje 76 poslancov a nestačí prostá väčšina prítomných. Nehlasoval som preto, pretože mám vážnu pochybnosť o tom, že členstvo Slovenskej republiky v týchto dvoch inštitúciách je zmysluplné. Ako Medzinárodná investičná banka, tak Medzinárodná banka pre hospodársku spoluprácu sú v podstate reliktami spolupráce socialistického tábora, reliktami Rady vzájomnej hospodárskej pomoci. Obe majú sídlo v Moskve. Možno aj to súvisí s tým, že fanúšikovia Moskvy v tom čase sledovali ten slovensko-ruský duel, a preto tá zmluva nebola schválená už v júni. Jedna vznikla v roku ´63, druhá v roku ´70. Obe sú tvorené bývalými krajinami socialistického tábora a z tej druhej už vystúpili nielen Maďarsko, ale aj Kuba. Tak by som naozaj z vecného hľadiska odporúčal prehodnotiť, zvážiť, že či je zmysluplné, aby Slovenská republika naďalej bola členom týchto organizácií.
Ale napriek tomu, že nebudem hlasovať za vyslovenie s touto ani s tou nasledujúcou medzinárodnou zmluvou, oceňujem ten postup, ako sme sa k tomu dopracovali. Predpokladám, že budúcu stredu, keď o tom budeme hlasovať, nie je žiadny dôležitý zápas slovenskej ani ruskej reprezentácie a bude v parlamente prítomná dostatočná väčšina vládnych poslancov, aby ten návrh potrebnými 76 a viac hlasmi schválili. Ale v prípade, že nie, tak vďaka tomu výkladu, ktorý podal ústavnoprávny výbor, nebude nič brániť tomu, že aby vláda opätovne požiadala a pán minister znova prišiel nám tu predniesť žiadosť o vyslovenie súhlasu, a my to už potom bez akýchkoľvek ďalších pochybností znova prerokujeme.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

14.10.2016 o 15:11 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:19

Gábor Gál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Síce moja faktická poznámka nebude sa týkať témy, o ktorej teraz rokujeme, ale budem reagovať na vás, pán poslanec. To, že ten náš návrh na zrušenie licenčných daní, či bol totožný s tým vašim, to je problematické, to je vec výkladu. Ale ako ste povedal, že my sme to neprevalcovali. Vyslovili sme určité pochybnosti a boli tu pochybnosti, či to je v súlade, alebo nie je v súlade s tým, čiže tých 6 mesiacov na to bude stíhať alebo nie, ale stiahli sme to. Okrem vás to asi nikto ani neocení, ale my sme vytvorili precedens a ukázali sme našu dobrú vôľu. Chcem sa spýtať, že kedy tú dobrú vôľu, tú ohľaduplnosť prejaví aj opozícia ako taká?
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

14.10.2016 o 15:19 hod.

Mgr.

Gábor Gál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:20

Peter Kresák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ja tiež k tej prvej časti vystúpenia kolegu Dostála musím povedať, že to, o čom ste hovorili, pán kolega, je samozrejmosť. Je samozrejmosťou odvtedy, čo pracuje ten ústavnoprávny výbor, ktorého mám česť byť členom. Za samozrejmosť beriem to, že plníme svoju funkciu vlastne takého strážneho psa zákonnosti a ústavnosti v tejto Národnej rade, nech už je to pri prerokovaní návrhu koaličného alebo opozičného poslanca. Áno, som rád, že ste vyslovili isté uznanie našej činnosti, len niekedy ma mrzí, že ste to boli aj vy a niektorí vaši ďalší opoziční kolegovia, ktorí pri takej istej objektívnej práci tohto ústavnoprávneho výboru ho neoprávnene kritizujete. Takže ja chcem iba povedať, že počítajte aj do budúcna vy aj vaši kolegovia z opozície s tým, že ústavnoprávny výbor, minimálne teda tá jeho väčšina a dúfam, že aj s vašou podporou, sa vždy bude snažiť o to, aby každé rozhodnutie bolo podľa práva a nie podľa politiky.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

14.10.2016 o 15:20 hod.

doc. JUDr. CSc.

Peter Kresák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:21

Gábor Grendel
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Ja by som predsa len dal takpovediac šancu pánovi ministrovi financií, aby nám povedal praktický prínos schválenia týchto dohôd alebo nejakú praktickú prekážku, ak tieto dohody neschválime, či už napríklad vo vzťahu k osobe pána Kollára, ktorý má zastupovať Slovenskú republiku v jednej z týchto inštitúcií, alebo nejakú inú praktickú prekážku, ktorá by vznikla neschválením týchto dohôd.
A čo sa týka tej dobrej vôle opozície, no, myslím si, že aj na tejto schôdzi, ale aj na tých predchádzajúcich sme hlasovali za viaceré koaličné návrhy bez toho, že by nás niekto oslovil.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

14.10.2016 o 15:21 hod.

Mgr.

Gábor Grendel

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:22

Ľudovít Goga
Skontrolovaný text
Ja rovnako ako pán kolega Dostál, tak aj v klube SME – RODINA moji kolegovia majú za to, že to nie je úlohou štátu participovať na účasti a riadení podobných inštitúcií, a odporúčame požiadať o vystúpenie z banky a vyplatenie podielu Slovenskej republiky.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

14.10.2016 o 15:22 hod.

Ing.

Ľudovít Goga

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:22

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem všetkým kolegom za reakcie.
Pán poslanec Gál, ja teda neviem, či to nebolo z toho môjho vystúpenia zrejmé, ale ja som nekritizoval prístup vládnej koalície. Ja som ho naozaj chválil. A teda na otázku, že kedy opozícia prejaví podobnú dobrú vôľu, môžem odpovedať iba tým, že teda nie je napríklad obvyklé, že opozičný poslanec venuje viac ako polovicu svojho vystúpenia tomu, že chváli kolegov z vládnej koalície a oceňuje ich prístup, a nie je asi obvyklé, že opozícia hlasuje za vládne návrhy. Ja aj teda moji kolegovia z opozície sme za viaceré vládne návrhy hlasovali na každej zo schôdzí, ktoré teraz prebiehajú, lebo ich posudzujeme hlavne podľa ich obsahu. Nielen preto, že vláda ich navrhuje, tak v žiadnom prípade za ne nebudeme hlasovať, ale keď ich považujeme za dobré, tak za ne hlasujeme. Rovnako sme hlasovali, alebo teda ja som určite hlasoval aj za poslanecké návrhy koaličných návrhov zákonov, ktoré sa týkali prípustného množstva alkoholu pre cyklistov, a tiež to vidím ako úplne normálne, že ak je ten návrh dobrý, tak sme ho pripravení podporiť.
Ja som mal aj argumenty, prečo ten návrh, ktorý ste predložili, je podľa môjho názoru v tej istej veci, a nielen podľa môjho názoru, aj podľa v podstate výkladu ústavnoprávneho výboru z roku 2011. Nedostali sme sa vecne k tej diskusii, keďže ste ten návrh stiahli, čo je podľa môjho názoru správne, a teda vyhodnotili ste to asi podobne. A áno, je to pozitívny precedens, rovnako ako by bol negatívny precedens, keby ste to nestiahli.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

14.10.2016 o 15:22 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 15:25

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Dobre, ja sa nevyjadrím k veciam protokolárnym, lebo tie sa ma netýkajú, ja som ako niekde na pozadí tohto bodu vnímal námietky časti opozície ohľadom zaradenia do programu a to je naozaj vec, ktorá sa netýka nás ako predkladateľa, v tomto si vy viete urobiť poriadok sami, koniec koncov sa tak aj stalo. Čiže to mne nepatrí komentovať.
K samotnej podstate, ja musím, budem hovoriť vlastne aj k tomu druhému bodu. Emíbé alebo MIB, ak chcete, a MBHS to sú dva rôzne prípady alebo dva rôzne príbehy. V prípade MBHS aj my navrhujeme za ministerstvo likvidáciu banky, resp. ukončenie činnosti, v prípade MIB, naopak, podporujeme spolu s ministerstvom zahraničných vecí a s ministerstvom hospodárstva rozvoj našej účasti v tejto banke.
Prečo tak odlišný prístup? No pretože aj v tých bankách je úplne odlišný, je cítiť proste úplne odlišný prístup, či je to dané prístupom väčšinového ruského akcionára alebo konkrétnych ľudí, ktorí sú v managmente, ja teraz neviem povedať, ale viem potvrdiť, že MIB, to znamená Medzinárodná investičná banka so sídlom v Moskve, má snahu sa transformovať na klasickú medzinárodnú bankovú inštitúciu. Koniec koncov dôkazom toho, že tú snahu má, je práve dokument, s ktorým pred vami predstupujem, pretože, opakujem, ide o štandardizovanie pomerov v tej banke z hľadiska hlasovacích práv, štruktúry riadenia a podobne. Čiže tá snaha, ktorá nebola proste, nebolo ľahké sa jej dožiť, ale snaha posledných dvoch-troch rokov nového vedenia smeruje k tomu, aby tento typ banky sa úplne podobal z hľadiska štandardov vnímania rizika a všetkých procesov, ktoré takéto banky majú, aby sa podobal na Európsku investičnú banku alebo teraz novú Ázijskú banku v Číne a podobne.
A ak by ste sa pýtali, čo by sa stalo, keby sme to neschválili, tak jednak zablokujeme celý proces tej inštitúcii, lebo sme pevnou súčasťou, pokiaľ nevystupujeme, tak sme proste účasťou a budeme blokovať partnerov, ale aj partnerov, ktorým snáď bez problémov rozumieme, ako je Česko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko, ktorí sa tiež rozhodli dokonca aj navyšovať základné imanie týchto, tejto inštitúcie. Takže nevidím dôvod, prečo by sme mali postaviť k situácii takýmto spôsobom, aby sme ešte blokovali iných. Keď, tak potom by sme mali presadiť odchod, ak, to je čisté riešenie. Aby sa; ak by ste sa ma pýtali, či by som ho odporúčal, tak vám poviem, že nie, a dôvod je veľmi pragmatický. Ja nie som tu v pozícii politológa alebo experta na zahraničnú politiku, ale vnímam veci cez ekonomický záujem. Hej, to znamená, ja sa nenechám stiahnuť do, by som povedal, do tých častí spektra teraz hovoriť o zlom ruskom bratovi a o vplyve tejto inštitúcie. Ja to vnímam; ak tu niekto vníma túto banku ako nejakého pohrobka RVHP, je to pozostatok, opakujem, ktorý sa úplne inak vyvíja ako kolega MBHS, odkiaľ chceme odísť a navrhujeme likvidáciu.
Ale vy si musíte uvedomiť slabosť, slabiny našej krajiny a jedna zo slabín je naša závislosť, je to aj silná, aj slabá stránka zároveň, ako to býva aj v živote ľudskom, je to závislosť na exporte. A my, viete, ak sa aj hrdíme veľkou závislosťou na exporte a o tom, že exportujeme do celého sveta, tak vo veľkej časti našej ekonomiky o tom exporte nerozhodujú naši manažéri, resp. firma s kapitálovým zastúpením na Slovensku, ale nadnárodné firmy, čiže my sme len súčasťou nejakej distribúcie pri tých veľkých celkoch, ako napríklad v automobilkách. Čiže to nie je náš skutočný export, na ktorom sa podieľame.
A to, na čom by sme sa mali dlhodobo, na čom by sme mali dlhodobo pracovať, je diverzifikácia našich trhov. Je úplne jasné, či sa to niekomu páči alebo nepáči, že máme isté ľahšie cesty na trhy z minulosti. Mne sa to zdá také príkre, ak teraz odmietneme prístup alebo návrat na trhy, ktoré sú spojené s RVHP a s minulosťou. Tie krajiny sú proste už úplne inde, budujú si svoje modely spoločnosti a sú rešpektované aj našimi západnými spojencami. Ja si myslím; vy si myslíte, že francúzski, nemeckí alebo americkí investori sa zaoberajú politickým, nejakou proste; politickým pasom alebo nejakým občianstvom možnosti, ktoré sa volá investícia? Tak máte právo ako zákonodarcovia, samozrejme, nastoliť aj tieto otázky, ale ako hovoria Rusi, že "v biznise net sentimenta", tak z tohto pohľadu naozaj ide o biznis a ide o to, že aj cez túto inštitúciu sa vieme dostať do krajín, ako je Mongolsko. Vieme fungovať na Kube z hľadiska našich súkromných investorov.
Ja nehovorím o štáte, viete, že štát nemá možnosti investovať v zahraničí, ale má záujem, aby slovenské firmy, či už tie skutočné, alebo dokonca aj tie, ktoré sú výsledkom investície zahraničného kapitálu, aby expandovali do tých krajín sveta, kde ak nastane problém u nás, pretože máme vysokú citlivosť práve na, a závislosť na exporte do krajín eurozóny a Európskej únie, ale tým pádom sme spojení v rámci ekonomického cyklu práve s náladami v týchto krajinách. To znamená, ak; správne to tu niekto povedal; ak sa darí Nemecku, darí sa aj nám, ale ak sa nedarí Nemecku, aj my s nimi padáme. To znamená, ak chceme trošku sa rozkročiť a istejšie stáť na nohách, tak mali by sme mať väčší podiel exportu do krajín, ktoré sa z podstaty nachádzajú v inej časti ekonomického cyklu. A to sú aj bývalé krajiny RVHP a nie je žiadnym tajomstvom, že práve aj cez takéto inštitúcie sa vieme dostať bližšie k týmto trhom.
Nič za tým iné nie je, žiadna politika, žiadne nadŕžanie jednej alebo druhej strane, žiadne, žiadny súhlas s potlačovaním práv alebo obdiv k nejakému režimu, určite nie. Ide len o materializovanie možných výhod, možných výhod, ktoré z tohto môžu vyplývať. A viac by vám možno vedel úplne prakticky povedať váš bývalý kolega Jozef Kollár, ktorý tam je už teraz skoro trištvrte roka, takže ak si ho pozvete na výbor, som si istý, že rád príde a povie vám úplne prakticky, praktické možnosti, ktoré z členstva v tejto banke vyplývajú.
Ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

14.10.2016 o 15:25 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video