10. schôdza

Ďakujem pekne.
Ja len chcem poopraviť kolegu Klusa, zásada trikrát a dosť platí len pre závažné trestné činy. To je jedna vec. A druhá vec, no, ak si spomínate, tak pri prvom čítaní ja som sa aj vyjadril, že som proti, avšak pod tlakom verejnosti, ktorá ma bombardovala dotazmi, tak musím povedať, že som, čo sa mne veľmi zriedka stáva, že som ochotný pripustiť podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
No, pán poslanec, aby som reagoval na vás, ale možnože to bude podnet aj pre navrhovateľa, ja sa dopredu ospravedlňujem, ak sa to bude prelínať. Hovoril ste vo svojom príspevku, že národ dospieva, je to rozumný začiatok. No možnože je to súhlas, uvidíme, čo prinesie prax. A povedal ste aj to, že keď do niekoho vrazíme bicyklom, nie je to také fatálne, ako keď používame automobil, ktorý sa dá nazvať zbraňou. Ale ja sa teraz pýtam možno vás a možno aj pána predkladateľa, ako sa bude posudzovať teda tá kombinácia, keď sa ten bicykel zrazí s autom, ten vodič bude mať 0, ten cyklista bude mať 0,5 a vieme dobre, že na každý organizmus alkohol vplýva úplne inak. Niekto pri 0,5 proste vyvádza už dosť a niekto, kto má jedno promile, je vcelku normálny. Takže a, alebo žiadne promile. To znamená, že; nie, teraz vážne. Stane sa dopravná nehoda, možnože s fatálnym následkom, cyklista bude mať vypité, vodič 0, ako sa to bude... Možnože nerozumiem, nechám si to rád vysvetliť.
Ďakujem.

Pán Klus, dobre ste to povedal, že to je dobrý začiatok, ja s tým súhlasím.
A myslím si, že predkladatelia majú hlavne na mysli, tým chcem odpovedať, aj keď viem, že nemal by som na pána Budaja, že ten tretí model je taký, že ten človek na vidieku, ktorý sa naozaj narobí na nejakej svojej záhumienke a je nabažený a strašne vysmädnutý a to jedno pivečko si dá a ide pokračovať v brigáde, tak si myslím, že je to taký ten dobrý začiatok na to, aby mohol pokračovať aj v práci, ale aby aj bol v súlade so zákonom. A ja si myslím, že je to ten začiatok, ktorý dúfam, že nebude konečný a možno do budúcnosti, ak budeme vyspelí, aj ľudia, ktorí budú riadiť motorové vozidlá, že by aj tam mohla byť nejaká prípustná odchýlka, lebo vidíte, máme teraz nulový stav a každý týždeň alebo každý deň môžme sledovať, že má niekto 2,5 promile alkoholu a riadi motorové vozidlo a nezaujíma ho to, že tu je nulová tolerancia.
Takže ja si myslím, že aj naša spoločnosť čím ďalej, tým viac je vyspelou a k tomu aj tento návrh zákona ja určite podporím.

Ďakujem. Ospravedlňujem sa, nestihol som sa prihlásiť k pánovi Budajovi a zistil som, že som nemal kartu, takže ak mi to prepáčite, ja v skratke.
Pán poslanec, je v zastavanom území obce. To znamená, že kľudne k tomu svojmu domu ten, čo si vypil, bez problémov prejde, tie cestičky pre cyklistov väčšinou začínajú od zastavaného územia mimo a tak ďalej. Čiže on, a tam je ten rozdiel, cestička pre cyklistov, zastavané územie, to znamená po Bratislave sa môže jazdiť bez problémov takýmto spôsobom. Len v skratke.
Ďakujem. (Reakcia z pléna.)

Ďakujem pekne za slovo.
No tak viaceré reakcie neboli ani tak na mňa ako na kolegu pána poslanca Budaja, ale dotknem sa predsa len toho, čo spomínal kolega Pčolinský. Pokiaľ viem, tak pri určitom promile alkoholu sa už jedná o trestný čin, čiže toto je už závažný trestný čin, ale nie som si istý, preverím to, každopádne pokiaľ to bola zavádzajúca informácia, tak sa dotyčným informátorom len pekne poďakujem
No a čo sa týka tej kombinácie bicykel, auto, ktorú spomínal pán kolega Hambálek, nie som si istý, samozrejme, to by sa asi posudzovalo, vo veľkej miere by v tomto prípade asi zohrávalo rolu aj to, že aké by bolo to promile, a možno by nakoniec nafúkal aj samotný vodič toho auta a v takom prípade by bol problematickejší asi on, o to zvlášť, pokiaľ ako bolo naznačené, by to auto spôsobilo nejaké fatálne následky. Takže asi sa pôjde od prípadu k prípadu, ale možno, možno viacej dokážete povedať vy ako navrhovatelia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Vážení kolegovia, majme radi našu krajinu. Ctime si našich občanov, spoluobčanov. O čo sme my horší ako susedné krajiny, Česi, Maďari, Rakúšania? O nič. O nič. My nepijeme viac, ani nie sme menej nezodpovední, preto navrhujeme z opatrnosti to minimum.
Oproti tým dvom novelám, ktoré sme predkladali predtým, je toto oveľa užší návrh, a to sa netýka tých, ktorí budú piť, alkoholikov, alebo tých, ktorí sa budú s prepáčením ožierať, to sa vzťahuje na 0,5 promile. To je také množstvo alkoholu v krvi, ktorá ešte neovplyvní; a to nehovorím ja, to hovoria súdnolekárski znalci; neovplyvní ani vnímanie, ani motoriku, ani posudzovanie situácie človeka. Vy tu furt rozprávate o tom, že bude niekto mať vypité. No vypité môže mať len do tej hranice a tá hranica je presne taká, aby ten cyklista ešte vedel a veľmi dobre vedel pochopiť svoju zodpovednosť, že je účastníkom cestnej premávky. Aby naňho to nevplývalo negatívne, aby neohrozil jednak seba a ani ostatných účastníkov cestnej premávky.
A keď položím túto otázku, ktorú ste už viacerí kládli, že čo keď bude havária. No viete, ja som to, túto otázku, keď som nastolil tento problém policajtom, tí s tým nemali problém. No však keď má cyklista dovolené dať 0,5, tak má povolené do 0,5. Nespravil žiadny priestupok, neporušil žiaden zákon. Nebude vinný, prečo by bol vinný, nebude vinný, lebo zákon mu nezakázal mať alkohol v krvi do výšky 0,5 promile. Keď to bude mať iný účastník cestnej premávky, vodič motorového vozidla alebo tento cyklista to bude mať na cyklotrasách, ale mimo intravilánu obce, tak áno, už bude problém, lebo to zákon mu takúto možnosť nedovoľuje. Čiže to sú také teoretické úvahy, ktoré keď si prečítate zákon a pochopíte ten zákon, tak je vám jasno.
Tlačiť bicykel. Skončí, to je to isté, pán poslanec Budaj. Skončí zastavané územie obce, tam končí aj platnosť zákona. Končí cestička pre cyklistov, končí aj možnosť bicyklovať sa aj s alkoholom v krvi. Ale stále prízvukujem. Síce pán poslanec Hambálek má pravdu, to je od jedinca k jedincovi, že koľko toho môže vypiť, ale stále, že keď má niekto 0,5 promile, ten sa nepotáca. Nie, to je presne, to je presne to, že je to 0,5 promile. Že koľko môže vypiť ten dotyčný na tých 0,5, to je presne to množstvo, kde už musíme mať tú zodpovednosť my sami, ako máme tú zodpovednosť, keď žúrujeme a ideme ráno si sadnúť do auta. Zbytkový alkohol, sa cítime veľmi vrelí, ako absolútne svieži, ale koľkí nafúkali? To je tá zodpovednosť, ktorú musíme mať aj pri tom, čo si sadneme na bicykel a vypijeme si jedno pivo, jeden strik, jeden radler alebo niečo iné.
Takže ja to považujem za veľmi opatrný, ale rozumný kompromis. Hovorím, že nie sme o nič horší. V krajinách, kde oveľa vyššie limity, napríklad 0,8 platí, nemajú pocit, že by ten zákon potrebovali sprísniť. Nemajú také dopravné nehody, ktoré by evokovali k tomu, že tá právna úprava je zlá. Naši občania sú dospelí ľudia, ako majú ctiť aj ostatné zákony daňové, ostatné priestupkové zákony, tak majú si ctiť aj tento zákon. Že majú mať svoje limity, čo sa týka množstva alkoholu, ale aj možnosť sa bicyklovať len na zastavanom území obce alebo na cestičkách pre cyklistov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda Národnej rady, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vám zaželal príjemné odpoludnie.
Predkladaná právna úprava vytvára legislatívne podmienky na rozvoj sociálnych služieb, na podporu rodiny s nezaopatrenými deťmi do troch rokov veku v záujme zosúlaďovania jej rodinného života a pracovného života, čím napĺňa záväzok z programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016 – ´20. Prijatím tejto právnej úpravy sa tiež umožní realizovať spoločenskú potrebu rozvoja zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku v rámci zosúlaďovania rodinného života a pracovného života, a to s využitím finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie. V rokoch 2017 – ´20 sa zo štrukturálnych fondov predpokladá vybudovanie 90 zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa s kapacitou 1 800 miest a s alokovaným objemom finančných prostriedkov na túto investičnú výstavbu viac ako 40 miliónov eur.
V záujme ochrany dieťaťa navrhovaná právna úprava znamená, že fyzická alebo právnická osoba, ktorá bude mať záujem ako zárobkovú činnosť poskytovať starostlivosť o dieťa do troch rokov veku s rozsahom podľa zákona v rámci podpory zosúlaďovania rodinného života alebo pracovného života, bude môcť túto starostlivosť o dieťa poskytovať len v špeciálne regulovanom právnom prostredí. Zabezpečenie starostlivosti o dieťa do troch rokov veku v čase vykonávania zárobkovej činnosti rodiča môže byť realizované v domácnosti rodiča, v rodinnom prostredí opatrovateľa detí, v priestoroch zamestnávateľa rodiča alebo v zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa.
Predkladaná právna úprava ustanovuje vznik oprávnenia poskytovať službu na podporu zosúlaďovania rodinného života a pracovného života len na základe zápisu do registra poskytovateľov sociálnych služieb na príslušnom vyššom územnom celku, a to po preukázaní priestorových, personálnych, materiálnych, hygienických a finančných podmienok na poskytovanie tejto sociálnej služby.
Zákonná právna úprava reguluje kvalifikačné predpoklady, personálne štandardy, ustanovuje vecný rozsah poskytovaných odborných činností, obslužných činností a ďalšie činnosti v rámci poskytovanej sociálnej služby a spôsob jej vykonávania, a to v súvislosti so zabezpečením kvality poskytovanej starostlivosti a dohľadu nad jej poskytovaním zo strany príslušných orgánov.
Predkladaná právna úprava ustanovuje aj zmeny a doplnenia vykonané v záujme odstránenia problémov interpretačnej a aplikačnej praxe, pokiaľ ide o zabezpečenie účelovosti a efektívnosti spolufinancovania sociálnej služby vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb zo štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.
V tomto smere ide najmä o novoustanovenú povinnosť pre poskytovateľov sociálnych služieb v dennom stacionári dodržiavať minimálny personálny štandard podľa príslušnej prílohy k zákonu o sociálnych službách, precizovanie právnej úpravy neobsadeného miesta v zariadení na účely zúčtovania a vrátenia finančných prostriedkov a doplnenie právnej úpravy o vymedzenie prevádzkového času ambulantnej sociálnej služby vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb a týždennej pobytovej sociálnej služby.
Ďakujem pekne. Pán podpredseda Národnej rady, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon 448 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov uvádzam: V súlade § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená výborom pre sociálne veci za spravodajkyňu k riadnemu návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 242. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu aj spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 245 z 26. septembra 2016, a prerokujú ju tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán podpredseda, pán predsedajúci, ďakujem, skončila som. Prosím, otvorte k tomuto rozpravu.

Ďakujem, pán podpredseda, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, v súlade s rokovacím poriadkom dávam najskôr procedurálny návrh v zmysle rokovacieho poriadku na vrátenie zákona predkladateľovi na prepracovanie. No a v ďalšej reči sa vyjadrím, že prečo. Dobre.
Budem sa vo svojom príspevku zameriavať najmä na tú jasličkovú časť, na ten jasličkový zákon, ktorý je súčasťou novely zákona o sociálnych službách, aj keď, samozrejme, veľkú pozornosť treba venovať aj tej druhej časti novely zákona. To znamená tým klasickým doterajším zariadeniam sociálnych služieb určeným najmä pre seniorov a ľudí so zdravotným postihnutím. Ale verím, že túto úlohu naplnia moje kolegyne, ktoré budú vystupovať po mne. Stačí si pozrieť pripomienky verejnosti v pripomienkovom konaní a je asi zrejmé, čo by zriaďovatelia, a najmä neverejní zriaďovatelia zariadení sociálnych služieb očakávali od takejto novely. A teda vysporiadali ste sa s tým tak, ako ste sa vysporiadali. Opakujem, zrejme to okomentujú moje kolegyne. Nechám im na to priestor.
Ja sa chcem venovať tej časti, ktorá je zásadná pre zriaďovateľov tých doterajších detských jaslí alebo ľudovo povedané škôlok, ktoré sa týmto spôsobom idú inštitucionalizovať a ideme teda im dávať určitý právny rámec.
Tak prečo navrhujem vrátenie zákona na prepracovanie? Z viacerých dôvodov. Napríklad preto, lebo tento zákon bol prijatý od zeleného stola. Vznikol, samozrejme, na ministerstve práce, sociálnych vecí, ale bez poctivých, dôkladných a dlhodobých konzultácií s tými, ktorých sa priamo týka. Samozrejme, týka sa to hlavne rodičov s malými deťmi, ale týka sa to v danom prípade najmä zriaďovateľov týchto zariadení, ktorých máme na Slovensku ak nie desiatky, stovky, určite sú to rádovo stovky zariadení dnes, ktoré si zriadili z vlastnej iniciatívy ľudia, obvykle vo forme živnosti. Keď si k tomu pripočítame desiatky, ak nie stovky rôznych materských a rodičovských centier, ktoré sú nepriamym spôsobom tiež dotknuté týmto zákonom, tak je to skutočne veľmi veľa subjektov a tisíce detí a ich rodičov, ktorých sa to priamo dotýka a dotýkať bude. Čiže tento zákon nebol prijatý takým spôsobom, že by sa dlhodobo diskutovalo s touto verejnosťou, ale bol prijatý od zeleného stola. Jednoducho boli tu tie nešťastné prípady, ktoré boli medializované, a na ministerstve ste si povedali, že hanby už bolo dosť, treba niečo rýchlo urobiť, tak teda máme tu túto novelu.
Ja k nej v zásade možno ani nebudem zaujímať negatívny postoj, pretože si takisto uvedomujem a uvedomujú si to tí zriaďovatelia tých zariadení v prvom rade, že určitý rámec pravidiel tu treba zaviesť. Ono dnes je to, keď sa to tak ľudovo povie, skutočne na prvý pohľad divočina a tie pravidlá neexistujú. Takže súhlasím s tým, poďme ich zaviesť. Len treba to poriadne rozdebatovať. Poriadne rozdebatovať so zriaďovateľmi súčasných zariadení a, samozrejme, neslobodno zabúdať na susedný rezort, a to je rezort školstva. Pretože pokiaľ ide o existenciu tých zariadení, o ktorých sa bavíme, tak tam je značný prekryv detí vo veku do troch rokov, nad tri roky. Dnes v tých reálne fungujúcich súkromných materských škôlkach, tak sa to najčastejšie nazýva, no budeme to možno volať jasle, budeme to... Ako to budeme volať? Budeme to volať, nemám to ešte zažité, budeme ich volať... budeme ich volať... (rečník hľadal údaj v podkladoch) zariadenia starostlivosti o deti do troch rokov veku. Tak. Zariadenia starostlivosti do troch rokov veku.
Čiže to, čo chceme takto regulovať a čo chceme dať do poriadku, sú dnes v praxi rôzne malé súkromné zariadenia, často pôsobiace v rodinných domoch alebo v nejakých prebudovaných menších priestoroch. Dokonca v panelákových bytoch tie zariadenia takto neoficiálne dnes bez nejakej regulácie fungujú. Sú tam deti v zásade, prídeme na to, že už od jedného roka, dokonca ani nie ročné, sú tam deti päťročné, štvorročné, ktoré sa nedostali do tých existujúcich obecných škôlok. Takže ten problém nie je len, pokiaľ sa týka o deti do troch rokov veku, na to chcem upozorniť, ten problém je značne širší. A preto je potrebné komunikovať a toto riešenie hľadať v komunikácii s ministerstvom školstva. Na to nestačí aparát ministerstva práce, sociálnych vecí, ľudia, ktorí sú tam, aby od zeleného stola napísali nejakú novelu. Na to je potrebná dôkladná príprava a súčinnosť s ministerstvom školstva, pretože treba to urobiť v súčinnosti s existujúcimi inštitútmi materských škôl a dohodnúť sa na týchto pravidlách. Hneď o chvíľku vám poviem, že prečo to je zlé, tak ako ste to urobili, konkrétne.
Ďalšia vec je, že vy ste vlastne nenapísali nejaký nový zákon o detských jasliach, o zariadeniach starostlivosti do troch rokov veku, keď použijem vašu terminológiu, ale vy ste vlastne urobili novelu zákona o sociálnych službách a tieto detské jasle ste vložili ako ďalšiu formu sociálnej služby do existujúceho zákona o sociálnych službách, čo so sebou prináša logické veľké problémy, najmä pokiaľ ide o bezbariérovosť, k tomu sa o chvíľku dostaneme.
Čiže ak môžem niečo odporúčať, ak to skutočne vrátime späť na ministerstvo, tak treba to urobiť ešte raz ako samostatný zákon a nedávať to ako nejaké vložené paragrafy do zákona o sociálnych službách. Sociálne služby sú sociálne služby. Detské jasle, to je niečo úplne iné. Inak to funguje. Inak to funguje. Napríklad preto, a to snáď nespochybní nikto, že úlohou tých detských jaslí je okrem iného výchova tých malých detí. Starších ľudí a zdravotne postihnutých, nehnevajte sa na mňa, vychovávať netreba. Cieľom zariadení sociálnych služieb je starostlivosť o tie osoby. Ale cieľom detských jaslí nemôže byť len to, že to bude akési, s prepáčením, odkladisko detí, pokiaľ sú rodičia v práci, ale tie deti treba vychovávať, nielen sa o ne starať. Čiže tu je aj ten prekryv na ministerstvo školstva, a preto je aj potrebná tá komunikácia s ministerstvom školstva a hľadanie spoločného riešenia.
Teraz budem už konkrétnejšie hovoriť o jednotlivých námietkach.
Definujete tieto zariadenia ako zariadenia pre deti do troch rokov veku. No dobre, fajn. Nech už je to, ako chce, do troch rokov veku. Čiže pokiaľ dieťa má 2,99 roka, tak v tom zariadení môže byť. Ale pokiaľ to dieťa už má tretie narodeniny alebo dokonca tri roky a pár dní, tak už tam vlastne nemôže byť, resp. ak to teraz hovorím zle, tak mi, prosím vás, vysvetlite na základe tých paragrafov, tak ako ste ich napísali, v čom to hovorím zle. Pretože ja to vnímam tak, že vlastne ste ošetrili tieto zariadenia ako striktne zariadenia do troch rokov veku. Pokiaľ napríklad rodič teraz v septembri, ja viem, poviete mi, že sú tam prechodné ustanovenia, ale zabudnime teraz na prechodné ustanovenia, pokiaľ rodič dá svoje dieťa v septembri do týchto detských jaslí s tým, že má dva roky a desať mesiacov, tak môže, pretože ešte nemá tri roky. A teraz v novembri bude mať tri roky, tak vlastne musí odísť, lebo už má tri roky.
A čo má ten pracujúci rodič ďalej robiť? Má dať dieťa do škôlky. Výborne. Ale to by tie škôlky museli existovať. Pretože ony škôlky existujú, pardon, ony existujú, beriem späť. Lenže existujú tak, že miest v tých škôlkach je málo. Do škôlky musia zobrať dieťa, ktoré má rok pred povinnou školskou dochádzkou, áno, vtedy, ale pokiaľ ide o deti, ktoré majú tri roky a pár mesiacov, tak asi neviete ako, o čom funguje ten život vonku. Takéto dieťa do škôlky v zásade neumiestnite, pretože vám povedia, že "sme plní". Podľa príslušných predpisov ministerstva školstva je síce možné brať do materskej školy dokonca už dvojročné dieťa. Vidíte, tam je ten akýsi ako keby prekryv zo strany ministerstva školstva. V materskej škole môže byť dieťa, materské školy sú v zásade určené pre deti od troch rokov veku. Nie, nie sú miesta, dobre. A zároveň ale ten predpis hovorí, že v materskej škole môže výnimočne, keď sú na to nejaké dôvody, byť aj dieťa už od dvoch rokov. Čiže školáci, myslím tým ministerstvo školstva, umožňujú umiestnenie dvojročného dieťaťa vo výnimočných prípadoch do materskej školy. Ale tento predpis ministerstva práce, tento jasličkový zákon hovorí, že dňom tretích narodenín dieťaťa musí to dieťa vlastne odísť. Takže ten prekryv, ktorý by som tam očakával, ale môže tam byť výnimočne aj dieťa staršie ako tri roky, v tomto zákone jednoducho nie je.
Čiže ak to budete prerábať, tak si, prosím vás, berte v tomto inšpiráciu od ministerstva školstva a zamyslite sa nad tým, či by v týchto detských jasliach nemohli byť aj trojročné a prípadne dokonca aj staršie deti. Stalo by sa niečo, keby tam boli? Ja viem, vy mi poviete, že tri roky, to je tá hranica, kedy už to spadá pod školský systém a sociálny systém sa vzťahuje na deti do troch rokov veku. Kristepane, to niekedy nejaký mudrlant vymyslel, že keď je to dieťa do troch rokov, tak to spadá pod rezort sociálnych vecí, a keď je to dieťa už trojročné, tak spadá pod rezort školstva?
Ja to tu totižto počúvam stále kol dookola, prečo sa niečo nedá. Lebo to už patrí rezortu školstva. Bolo by dobré si spolu sadnúť, ešte raz to zdôrazňujem, a celkovo filozoficky sa zamyslieť, či fakt je deň tretích narodenín dieťaťa taký rozhodujúci, že to dieťa preklopíme z pôsobenia jedného ministerstva do pôsobenia druhého. Možnože to nehovorím správne. Ja necítim sa byť 100-percentný odborník v týchto veciach, ale už som to tu ikskrát počul. Trojročné deti spadajú pod rezort školstva. Tak ja neviem. Rodičia to nevnímajú tak, že pozor, tretie narodeniny, okrem troch sviečok na tortu treba riešiť aj to, že dieťa treba nejako presunúť pod rezort školstva. Veď to je nezmysel! Toto je taká úradnícka robota, hej, ktorá je častokrát odtrhnutá od normálneho života v normálnom svete.
Čiže ešte raz chcem zdôrazniť: V tej prepracovanej novele alebo v prepracovanom zákone musí byť jasne povedané, čo má to zariadenie robiť v prípade, že dieťa dosiahne vek tri roky. To súčasné znenie, ktoré vlastne nepriamo hovorí, že musí to zariadenie opustiť, pokiaľ nemá zároveň aj nejakú licenciu ako materská škola, tak to sa mi jednoducho nepáči.
Ďalej, veľký problém tohto celého návrhu je, kto to zaplatí. Kto to zaplatí? Pretože počuli ste v úvodnom slove, ak ste dávali pozor, z úst ministra 40 miliónov eur. Postaví sa 90 nových zariadení pre 1 800 detí, obecných jaslí, ktoré by tu mali v priebehu štyroch rokov vzniknúť. To je fajn. Ale keď ste dávali pozor a keď si akokoľvek preštudujete všetky dokumenty, ktoré s týmto zákonom súvisejú, tak zistíte, že pokiaľ by šlo o nejaké prípadné dotácie, eurofondy a tak ďalej do existujúcich súkromných zariadení, tak tam nenájdete nič. Nájdete tam vetu typu, že samospráva, VÚC-ka môže financovať aj tie súkromné zariadenia. No už chcem vidieť nejakú VÚC-ku, ako bude financovať súkromné jasle. Ale dajme tomu, že sa jeden, dva prípady na Slovensku nájdu.
Skrátka a dobre, váľate na tých zriaďovateľov povinnosti, budem ich ešte komentovať, či je to dobré, tie jednotlivé povinnosti, alebo nie je dobré, ale dávate im povinnosti, súkromným zriaďovateľom, ale nedávate im na splnenie tých povinností žiadne nejaké nové euro naviac. Tvrdíte, že majú sa zafinancovať z príspevkov od rodičov a z príspevku na starostlivosť o dieťa, ktorý je dnes nastavený vo výške maximálne 280 eur. A to je všetko. Bodka. Čiže ten zriaďovateľ má všetky tie požiadavky, o ktorých je v tejto novele reč, splniť s tým, že mu na to má stačiť tých 280 eur od rodičov, no medzi riadkami je, samozrejme, naznačené asi to, že zrejme tie poplatky, ktoré budú musieť rodičia platiť, sa budú zvyšovať, no ale tie už, samozrejme, tí rodičia musia zaplatiť čiste z vlastných peňazí.
Ale keď sa vrátim k tomu samotnému príspevku na starostlivosť o dieťa, ktorý sa poskytuje vo výške preukázaných nákladov, najviac však do výšky 280 eur, a na ktorom to vlastne staviate, financovanie neverejných súkromných zariadení, tak v každom prípade, keby už aj to malo hneď stačiť, tak vás chcem upozorniť, že dobré to nie je. Totižto jednak to máte v zákone, v tomto, v tejto novele, a jednak to je vlastne, jednak to je vlastne v zákone o príspevku na starostlivosť o dieťa.
Fakticky podľa tohto návrhu a súbežne podľa zákona o príspevku na starostlivosť o dieťa do zariadenia pre deti do troch rokov môže dať dieťa len taký rodič, ktorý študuje, pripravuje sa na trh práce alebo je dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo ako SZČO. To na prvý pohľad, na prvé počutie znie bezchybne. Lenže znamená to vlastne v praxi, že túto možnosť, dať dieťa do zariadenia alebo čerpať príspevok na starostlivosť o dieťa, majú odopreté dve skupiny rodičov.
Po prvé, sú to rodičia, ktorí majú dve deti, staršie a mladšie. Predstavme si, že staršie dieťa má dva, dva a pol roka a je teda vo veku, kedy by malo ísť, alebo rodičia sa rozhodnú, že chcú ho dať do zariadenia, aby sa, ako sa hovorí, socializovalo, to znamená, aby sa niečo v tom zariadení naučilo, aby bolo v detskom kolektíve a podobne. A to mladšie dieťa, novonarodené, má niekoľko mesiacov. Čiže pokiaľ v rodine máme dvaapolročné povedzme dieťa a novonarodené dieťa, tak je asi logické, že matka toho dieťaťa je s tým mladším novonarodeným dieťaťom doma, a teda že nepracuje, lebo asi okrem Lucie Nicholsonovej také matky tu nenájdeme príliš. Takže, čo tým pádom, tým pádom nechce a nech sú akékoľvek dôvody na, alebo túžba alebo chcenie dať to dvojročné dieťa do zariadenia, aby sa tam niečo naučilo alebo aby sa tej mamičke pomohlo pri tej starostlivosti, lebo nestíha zvládnuť aj to druhé dieťa, aspoň na pár hodín, tak ho dať nemôže, pretože tá matka ani neštuduje, ani sa nepripravuje na trh práce a ani nie je dôchodkovo poistená ako zamestnanec. Prečo nie je dôchodkovo poistená ako zamestnanec? Pretože v zamestnaní je na materskej dovolenke a tí, čo to poznajú, tak vedia, že má tým pádom vlastne, keď už má toto hento, tak má prerušené potom povinné poistenie a poistné za ňu platí štát, čiže nie je poistená ako zamestnanec ani ako SZČO. Čiže takáto matka to staršie dieťa nemôže dať do zariadenia, vybavené.
No ale ešte väčšia skupina osôb možno v praxi sú také matky, ktoré sa popri povedzme dieťati, ktoré chcú dať do zariadenia a čerpať príspevok na starostlivosť, rozhodnú vrátiť späť, pozor, nie do zamestnania, ale rozhodnú sa pokračovať vo svojom podnikaní, majú nejakú živnosť. A zasa tí, čo vedia, ako to funguje, vedia, že keď sa takáto mamička po dvoch-troch rokoch prestávky v podnikaní vracia do tej živnosti, tak ona síce začne podnikať, ale nie je povinne dôchodkovo poistená ako SZČO, pretože to povinné poistenie jej vznikne až v priebehu budúceho roka, k nejakému 1. 7. budúceho roka. Čiže ona pracuje, ona podniká, chce mať dieťa v zariadení, chce čerpať príspevok na starostlivosť a nemôže, lebo síce podniká, ale nie je ešte povinne dôchodkovo poistená. Takže tejto skupine matiek alebo rodičov takisto sa týmto zákonom upiera možnosť dať dieťa do zariadenia, respektíve čerpať príspevok na starostlivosť o dieťa.
Toto treba zmeniť, pán minister, a buď sa dohodneme; a, dohodneme, urobíte si to, ako chcete; ale buď to urobíte, buď to urobíte v druhom čítaní, a keby náhodou nie, tak je tu ešte jedna malá alternatíva a to je tá, že zhodou okolností naša skupinka poslancov za SaS dáva na toto rokovanie októbrové návrh novely zákona o príspevku na starostlivosť o dieťa, kde presne tieto problémy, kde presne tieto problémy chceme odstrániť. Čiže keď podporíte tento náš návrh zákona, tak problém sme vybavili a vyriešili.
Ďalšia vec, to už sú tie limity, tie regulácie, ktoré sa dostali do novely zákona, do toho jasličkového zákona. Tak to sú limity na počet detí, počet odborných zamestnancov a tak ďalej. Čiže vy vlastne navrhujete, že z tejto súčasnej teda divočiny, lebo to regulované nie je, aby to bolo tak, že na jedného zamestnanca jaslí môže pripadať najviac päť detí. Proces začal tak, že najskôr ste navrhovali štyri deti, maximálne štyri deti na jedného zamestnanca jaslí, potom ste ustúpili, pretože predsa len ste aspoň na poslednú chvíľku rokovali so zástupcami týchto zariadení a ustúpili ste, dali ste to na päť. No, to už, samozrejme, je úplne v inej rovine, ako keď to mohli byť najviac štyri deti.
V každom prípade si myslím, že toto treba ešte raz poriadne predebatovať. Napríklad preto, lebo ak by mala mať jedna opatrovateľka na starosti päť detí vo veku do jedného roka, tak to jednoducho zvládať určite nebude, ale pokiaľ má na starosti deti, ktoré sú dvojročné, pomaly trojročné, tak tam zase zvládnuť päť dvojročných, dvaapolročných detí až taký problém nie je. A ďalej si treba ešte uvedomiť, neviem, či teraz to poviem výstižne, ale takú akúsi fluktuáciu toho detského kolektívu, pretože v praxi je to tak, že keď vy takto arbitrárne a natvrdo stanovíte tieto limity a poviete de facto to, to je ďalšia vec, že v tých jasliach môže byť najviac pätnásť detí, tak oni teda menovite zoberú pätnásť detí, poprihlasujú tam, zoberú ich od rodičov. Veci sa skrátka majú v praxi tak, že z tých pätnástich detí potom reálne do tých jaslí chodia niekedy štyria alebo päť, pretože tie malé deti sú relatívne často choré. Častokrát si ich rodičia berú so sebou, lebo do tej roboty jednoducho nejdú, môžu byť doma, a častokrát je to tak, že povedzme to dieťa skrátka prihlásia, ale po dvoch mesiacoch to dieťa dajú niekde inde, lebo ten život je dnes veľmi dynamický, z rôznych dôvodov. Čiže ten striktne stanovený limit na päť, respektíve pätnásť detí, dobre, to zariadenie to dodrží, ale potom vlastne to zariadenie zistí, že reálne tam tých detí chodí omnoho menej, a pri takto nastavenej požiadavke na počet zamestnancov sa potom nakoniec stane, že budú tam tri opatrovateľky a budú sa pozerať na šesť detí, pretože tie ostatné tam medzitým jednoducho nie sú. To sa mi ťažko takto rozpráva.
Toto, čo tu hovorím ja teraz, toto ste si mali poriadne predebatovať s tými zriaďovateľmi za účasti zástupcov ministerstva školstva, ktorí poznajú, ako to funguje v škôlkach, lebo tam je to do značnej miery podobné. No nie, vy ste si skrátka sadli, pozreli sa do zákona, ktorý tu bol ešte za komunistov, a ste to odtiaľ prepísali a bolo vybavené. Čiže toto chce poctivú diskusiu. Ja to možno nehovorím dobre, nie som majster sveta, ale len hovorím, že toto si treba poriadne prediskutovať a nie šup, dáme štyri alebo dáme päť, veď nejako bolo, nejako bude. Hlavne, že to bude regulované a že máme čisté svedomie, že sme zapísali zákon. Ten zákon napísaný je, rovno ho zajtra v zrýchlenom konaní schváľme, ale nie je napísaný poctivo a dobre.
Ďalšia vec. Ďalšia vec, samozrejme, z hľadiska tých požiadaviek na počet zamestnancov vyplýva, či sa to vôbec bude dať finančne utiahnuť. Takže keď prejde k tomuto rozmeru, ak má byť päť detí na jednu opatrovateľku, keď to poviem zjednodušene, tak tí piati rodičia, ktorí budú platiť za tých päť detí poplatky, vlastne musia zaplatiť jednak cez všetky tie mzdové a ďalšie osobné odvodové náklady tej opatrovateľky a jednak, samozrejme, musí niečo zostať aj na prevádzku tých jaslí a jednak, samozrejme, pokiaľ niekto tie jasle zriadil a zobral si napríklad nejaký úver na prerábku priestorov, tak aj ten úver treba z niečoho platiť, respektíve, ak vám niečo hovorí, že odpisy a podobne, tak to skrátka sú nejaké položky, ktoré tiež treba brať do úvahy. Keď si spočítate 5 krát 280 eur, čo by teda povedzme mala byť nejaká logická suma poplatku, aby nemusel doplácať ďalšie peniaze z vlastného vrecka, nech je to 5 krát 300, tak to je 1 500 eur, za ktoré vlastne je potrebné zafinancovať odmeny, mzdy, odvody opatrovateľky a všetky ďalšie režijné, nerežijné odpisy, všetky ďalšie energie, všetky ďalšie náklady. To sa v praxi dať nebude. To znamená, to znamená, pokiaľ je tá požiadavka postavená takto, tak tie poplatky budú musieť ísť hore. Jednoducho budú musieť ísť hore. Bude to možno 350, možno 400 eur. Ja neviem. Ťažko to vypočítať. Ale budú musieť ísť hore.
Čiže ja si myslím, že, pán minister a vaši ľudia, skutočne aj nad týmto sa treba zamyslieť a nezľaknúť sa návrhu na zvýšenie príspevku na starostlivosť o dieťa. Je to teraz 280 euro. Nie je to tak dávno, čo ste ho z 230 na tých 280 zvýšili. Ja si tú diskusiu pamätám dobre, vy tiež. Vtedy ste napríklad hovorili, že tých 280 eur ako postačuje, pretože za súčasných podmienok v praxi, máte to zistené z terénu, to stačí a pokiaľ niekde poplatky pýtajú vyššie, tak hej, lebo sa tam povedzme robia nejaké nadštandardné veci, ako je povedzme výučba angličtiny, platí sa tam nejaký lektor alebo chodia na nejakú plaváreň alebo niečo, čiže preto je tam istý nadštandard, a preto sú tie poplatky vyššie, a to nejako riešiť netreba. Dobre, keď beriem túto argumentáciu spätne, v poriadku.
Lenže teraz sa nám situácia mení. Pretože pokiaľ predtým tie jasle regulované neboli a mali tam povedzme 6-7 detí na jednu zamestnankyňu, teraz môžu mať najviac päť. Čiže ten prepočet tých nákladov nám skočí niekde úplne inde. No a neodpustím si poznámku: a čo mzda tých opatrovateliek?
Prosím pekne, máme dnes minimálnu mzdu 405 eur, na budúci rok bude 435, to je minimálna mzda, ktorá sa teda o 30 eur zvyšuje, lenže pozor, ak má byť všetko férové, tak ten zriaďovateľ nemôže opatrovateľke detí vyplácať minimálnu mzdu, ani náhodou. Pretože minimálna mzda, ako vieme, je možná len v prípade rôznych tých jednoduchých pomocných činností a podobne. Ja tu teraz nechcem kompletne citovať Zákonník práce, ale pri tých opatrovateľkách podľa môjho názoru musí byť aplikovaný najmenej koeficient 1,4, čiže ten tretí stupeň náročnosti, pretože je tam zodpovednosť za tie malé deti. To uznáte. Čiže tá mzda musí byť najmenej vo výške 1,4 krát 435 eur. Pokiaľ to tak ten zriaďovateľ nevypláca tým opatrovateľkám, tak porušuje Zákonník práce, zákon o minimálnej mzde a tak ďalej. A samozrejme, k tomu si pripočítajte 35-percentné odvody, ktoré ako zamestnávateľ skrátka musí platiť. K tomu si pripočítajte drobnosti typu sociálny fond a stravné lístky, ktoré musí poskytnúť tým svojim zamestnancom. Jedno s druhým, keď sa to zráta, nechcem vás zaťažovať tými číslami, ale to sa šplhá k sume 900 eur mesačne na jedného zamestnanca. Pred chvíľkou som vypočítal, že ten príspevok od rodičov, keby to bolo 300 eur, by bol 1 500 eur. Deväťsto eur je len mzda toho zamestnanca, ktorý sa o tie deti stará.
Čiže z toho sa to skutočne bez takých nejakých nadštandardov, bez toho, že budú chodiť na plaváreň a mať tam ešte lektorku angličtiny, bez toho to zariadenie skrátka neurobí tú službu. Čiže ak sa nič ďalšie nezmení, ak by to malo takto zostať, tak čo sa bude diať ďalej? Bude sa diať to, že tie príspevky od rodičov budú musieť oni zvýšiť, či už to bude 350, možno 400 eur, ja neviem, nespočítam to presne, ale budú musieť ísť hore. A čo sa teda bude diať ďalej? No ďalej sa napríklad bude diať to, že pokiaľ týmto zákonom chceme podporovať rozvoj zariadení pre deti, tak pri zvýšených poplatkoch, no, čo bude nasledovať, kolegyne, kolegovia? No logicky bude nasledovať to, že poklesne záujem rodičov o umiestňovanie detí do tých zariadení, pretože nie každý si bude môcť dovoliť zaplatiť ten zvýšený poplatok. Čiže namiesto toho, aby sme podporili rodičov, podporili vznik ďalších, teraz nehovorím tých obecných, ale súkromných zariadení z vlastnej iniciatívy ľudí, ktorí chcú pracovať s deťmi, tak týmto to vlastne zabijeme. Zabijeme to, čo tu teraz je v podobe tej divočiny, lebo to tak zregulujeme, že to udusíme.
Čiže pozor, aby bolo jasné, čo teraz chcem povedať. O tých reguláciách, päť detí, pätnásť detí, toľko a toľko, sa môžme baviť, či to zostane na tých piatich alebo možno to skočí na šesť, to je možno nie až také podstatné. Pre mňa je podstatné to, aby ste, pán minister, zvážili a ukázali nadhľad v tom, že pôjdeme hore pri tom príspevku na starostlivosť o dieťa. Čiže tak, ako ste ho o tých 50 eur zvýšili pred krátkym časom, ja hovorím, treba ho zvýšiť znova. Znova, pretože tento zákon skrátka dáva také požiadavky, ktoré ten vyšší finančný nárok skrátka vyžadujú.
Ako to bude, či to bude toľko eur, toľko eur, no my navrhujeme 400, hej? Samozrejme, navrhujeme to s tým, že to je maximálny strop. Keď nejaké zariadenie bude od rodiča pýtať 350, tak teda ten príspevok bude vo výške poplatku, ktorý sa platí, čiže 350. Ak sa vám to zdá byť priveľa, 400, tak nech je to aspoň tých 350 alebo 340, ale v každom prípade treba zvážiť zvýšenie toho príspevku.
Pristavím sa ešte pri tom príspevku. Veď určite dobre viete, že ten príspevok samotný je z troch štvrtín financovaný z ESF, 25 % tej sumy ide zo štátneho rozpočtu. Ja teraz nechcem povedať vulgárne, že poďme, však to sú bruselské peniaze. Áno, prvá námietka bude, že sa v roku 2020 alebo 2022 vyčerpajú a čo potom, jasné. Ale my tu máme už kopu zákonov, ktoré sú prijaté s nejakou prechodnou účinnosťou a čo bude potom, nejako uvidíme. Takže pokiaľ vieme, že ten zdroj peňazí tu je, tak ho teda využívajme. Využívajme ho! A ďalej tá ekonomická matematika, ktorá je za tým celým ukrytá, prosím pekne, to je predsa úplne jednoduché a jasné. Naznačím tie čísla, dobre?
Keď si zoberiete dva príklady, prvý príklad je rodina, kde matka je pri dieťati, je doma, je doma, dostáva rodičovský príspevok zo štátneho rozpočtu 203 eur, hej, čiže štát jej platí 203 eur každý mesiac, ďalej za ňu teda platí ešte dôchodkové poistenie, zdravotné poistenie, to sú ďalšie výdavky, hej? Keď to dieťa dá do zariadenia, tak vtedy prestane poberať rodičovský príspevok, začne poberať ten príspevok na starostlivosť. Keby bolo tých 400 eur – nech sa mi to ľahšie ráta, ak dovolíte – tak z tých 400 eur 300 by šlo z ESF a 100, len 100 zo štátneho rozpočtu. Čiže štátny rozpočet obetuje 100 eur na jednej strane, ale štátny rozpočet nemusí tej matke vyplácať ten rodičovský príspevok, teda štátny rozpočet 203 ušetrí. Čiže v tomto momente, v tomto momente tej úvahy sme zistili, že štátny rozpočet dá 100, ušetrí 200, čiže štátny rozpočet je v tomto momente v 100-eurovom akomsi zisku.
Ale ďalej, tá matka išla do práce, čiže pracuje. Čo to znamená? Že platí dane, že platí odvody. Zrátajte si, aké sú povedzme len pri 500-eurovom hrubom príjme, aké sú dane a odvody, ktoré zaplatí ona a jej zamestnávateľ do rozpočtov, či štátneho, alebo sociálnej, zdravotnej poisťovne. To je suma, ktorá je cez 200 eur. Čiže to je ďalší benefit, ktorý štát vlastne má z toho, že čerpá, že prestala čerpať rodičovský príspevok a čerpá príspevok na starostlivosť. Keď zoberiem z tohto 200 eur, tak sme celkovo na plus 300. Plus 300. A to som vyšiel z toho, že nech je ten príspevok na starostlivosť 400 eur.
Čiže ak ma trošku počúvate, tá ekonomická výhodnosť z pohľadu ministra financií, teraz prosím, jasné, čo to dieťa a tak a radšej keby zostalo doma, to je všetko, toto mi je jasné, tieto diskusie. Ale keď sa bavíme, že sa tá matka chce vrátiť do zamestnania, je to jej rozhodnutie, tak štátny rozpočet na takomto kroku a takomto financovaní v podstate získava zaujímavú sumu. Čiže aj z tohto pohľadu by nás malo zaujímať, aby tá podpora tých zariadení bola, aby tá ponuka bola a aby tí rodičia tie zariadenia reálne využiť mohli, aby tie poplatky ich teda nezničili finančne, ale práve naopak, aby sme ich tak trošku nenápadne motivovali k tomu, že keď uvažujú o návrate do práce, tak aby tak mohli urobiť.
Tie ďalšie spoločenské benefity, ktoré sú na tej ekonomickej strane, nebudem spočítavať, dépeháčka a tak ďalej, keby na to prišlo, tak aj tam by sme niečo narátali. Samozrejme, je tu ten aspekt materstvo, mala by byť matka do troch rokov doma, ale myslím si, že každá zodpovedná matka si tento aspekt dobre uvedomí. A pokiaľ ide napríklad o ten výber toho zariadenia, tak keď už sa takto rozhodne, tak je zase potom aj dôležité, aby nielen do toho zariadenia to dieťa dať mohla, ale aby si mohla vyberať z pestrej palety rôznych zariadení, či obecných, či súkromných. Viete napríklad, že existujú takzvané lesné škôlky? Viete, že to, že také niečo existuje? Viete, že to má nejakú svoju filozofiu?
Montessori, to poznáte z počutia minimálne, ja sa priznám, ja som tiež nevedel pred mesiacom, čo sú lesné škôlky, čiže takisto nie som v tomto žiadny majster sveta, ale keď sa človek touto témou začne zapodievať, tak sa dozvie všeličo zaujímavé, akým spôsobom sa rieši v praxi na Slovensku starostlivosť o tieto malé deti. Napríklad prostredníctvom lesných škôlok. No a konkrétne, keď som teda, sa mi nejak náhodou dostali do reči tie lesné škôlky, tak neviem, ako tieto vyriešia vlastne tieto otázky týchto regulatívov, pretože mám taký pocit, že sa to skrátka dať ani nebude môcť v zmysle tých suchopárnych pravidiel, toľko a toľko detí na takom a takom priestore. Čiže aj to je taký jeden námet, či ich chceme zrušiť týmto zákonom, alebo či by sme ich existenciu radi podporili.
Ďalšia zásadná, ale naozaj zásadná vec je požiadavka na bezbariérový prístup. Neviem, či viete, kolegyne, kolegovia, ale podľa tohto zákona zariadenia starostlivosti o deti do troch rokov veku musia byť bezbariérové. Bezbariérové. To znamená, pani kolegyňa na vozíčku bez problémov musí vedieť do toho zariadenia prísť, musí tam vedieť chodiť, behať alebo neviem, aby som sa nedotkol situácie, v ktorej ste nielen vy, ale aj ďalší ľudia, čiže musí tam byť skrátka bezbariérový prístup.
No v praxi tie súčasné zariadenia, ktoré sú zriadené v rôznych priestoroch prerobených, v rodinných domoch, to budú mať problém splniť. Je tam tá ročná lehota, je tam tá ročná lehota, čiže, samozrejme, nemusí to byť hneď zajtra, v poriadku, čiže majú rok na to, aby si to zabezpečili, ale to zase bude stáť určité peniaze, niekde viac, niekde menej, a zase sme pri tom, a kto to tým zariadeniam zaplatí? Máme tam k dispozícii nejakú možnosť nejakej dotačnej schémy na prerábku tých zariadení? Neviem, či to hovorím zle, ale zariadenia sociálnych služieb, keď sa toto zavádzalo, keď táto požiadavka prišla, mám pocit, že vtedy sa niečo čerpať dalo. Ale tu nevidím žiadnu možnosť, ako tú bezbariérovosť zabezpečiť s pomocou obce alebo štátu, lebo žiadny príspevok na to tu nie je. To je jedna vec.
Druhá vec je, že nie vždy to vôbec pôjde. Jednoducho tam, kde ten vstup do toho zariadenia je v rámci nejakého komplexu nejakých ďalších budov, priestorov, ktoré máte možno prenajaté, to skrátka nezabezpečíte, ani keby ste sa na hlavu postavili, pretože to skrátka nepôjde. Aj keď na to dám, mám nejaké peniaze, ale ja predsa nemôžem len tak nejaké prenajaté priestory v nejakom komplexe teraz začať prerábať bez toho, že by som sa dohodol s tým majiteľom a ten s tým možno nebude súhlasiť, lebo to nebude považovať za vhodné. No iks dôvodov môže byť na to, že to skrátka nebude také jednoduché alebo dokonca, že to nebude možné.
Ak tieto argumenty nestačia, tak vás poprosím, choďte sa pozrieť do materských škôlok a choďte sa pozrieť, koľko z tých obecných materských škôlok je dnes bezbariérových. Koľko ich nájdete, hej?
Čo tým chcem povedať? Materské škôlky, kde je to veľmi podobné z pohľadu tej filozofie, kto tam chce prísť, čo, ako, tak tam tá bezbariérovosť jednoducho v praxi nie je. A tu nám to, tu nám to vadí. Ak sa bavíme, že je to potrebné kvôli deťom, kvôli deťom, tak pokiaľ nejaké zariadenie sa rozhodne byť bezbariérové, buď už je alebo investuje do bezbariérovosti, do tých prerábok, tak tým získa konkurenčnú výhodu na tom trhu tej ponuky a pokiaľ som rodič, ktorý hľadá bezbariérové zariadenie, tak, samozrejme, také uprednostním. A také nepochybne sú aj budú k dispozícii. Ale nútiť kvôli tomuto do bezbariérovosti absolútne všetky zariadenia je jednoducho nezmysel.
Úradník mi pravdepodobne na toto odpovie, no ale to musí byť takto, musia byť bezbariérové, pretože je to v zákone o sociálnych službách a je nejaká EÚ smernica, ktorá hovorí, že všetky zariadenia sociálnych služieb, kamenné, musia byť bezbariérové. No tak máme to v zákone o sociálnych službách, tak argumentom je, že keď všetky ostatné zariadenia sociálnych služieb sú bezbariérové, tak musia byť aj detské jasle.
A sme tam, kde som začal na začiatku. Toto mal byť samostatný zákon a nemal sa montovať do zákona o sociálnych službách, aby sme tam napríklad nemuseli potom takto riešiť takéto zbytočné problémy. Ak, pán minister, každému zariadeniu preplatíte tú prerábku na bezbariérovosť, tak som nič nepovedal.
Ešte pár detailov. Každé existujúce zariadenie musí si splniť požiadavky, ktoré sú kladené týmto zákonom viac-menej do konca budúceho roka a zaregistrovať sa do registra poskytovateľov na VÚC-ke. Ak tak neurobí a bude prevádzkované aj po 1. 1. 2018, čiže o rok, bez toho zápisu, tak pokuta 35-tisíc eur. Myslíte si, že je v poriadku, že za takéto niečo, povedzme nebude tam splnená tá bezbariérovosť alebo nejaká možno prkotinka, musí byť otarifovaná pokutou vo výške 35-tisíc eur? Myslíte si, že nejaký zriaďovateľ, ktorý tam má desať detí a ktorý má z toho profit asi tak 0,50 mesačne, bude schopný zaplatiť pokutu 35-tisíc eur? Ja si myslím, že nie. Ten to okamžite na druhý deň voľky-nevoľky zatvorí a tie deti pošle aj s rodičmi domov.
Čiže táto pokuta je neprimeraná a pokiaľ si náhodou niekto myslí, že je možné prevádzkovať tieto zariadenia aj naďalej nejako nadivoko, tak je na veľkom omyle. Jednoducho to nadivoko len na živnosť a podobne nebude možné po 1. 1. 2018, to aby ste nepodceňovali, ak ma počúvate, zriaďovatelia, buď si to všetko dáte do poriadku z hľadiska požiadaviek, ktoré sú kladené týmto zákonom, alebo zariadenie musíte 31. 12. 2017 zatvoriť. Ak nie, hrozí vám pokuta 35-tisíc eur. Ak sa mýlim, tak to, prosím vás, napíšte poriadne do zákona, tak, aby bolo jasné, že sa mýlim, lebo ja to vnímam v tom zákone takto. A obávam sa, že to tak vnímajú všetci.
A posledná vec, posledná vec, v pripomienkovom konaní si presadili zdravotníci ten druhý článok do tejto novely, ktorým sa vlastne hovorí, že všetky zariadenia, ktoré poskytujú starostlivosť o deti vo veku do troch rokov, musia spĺňať požiadavky podľa zákona o ochrane verejného zdravia 355/2007. To je ustanovenie, respektíve to je prvok, ktorý sa tam takto dostal a ktorý vo mne vyvoláva značné pochybnosti, či tým pádom nielen detské jasle, o ktorých sa tu teda bavíme, ale aj všetky možné tie materské centrá, rodičovské centrá a podobne, ktorých síce primárnym cieľom je spoločne – rodičia, deti – robiť nejaké aktivity, hry, ja neviem, počúvanie rozprávok a tak ďalej v súčinnosti rodičov a detí, ale tieto materské centrá ako jednu zo svojich služieb častokrát poskytujú aj to postaranie sa na dve-tri hodinky doobeda o dieťa, pokiaľ si mamina vybaví nejaké nákupy. Keď si pozriete štatúty niektorých materských centier, tak to tam takto majú.
A ja tým pádom toto vnímam tak, že tie materské centrá budú musieť plniť požiadavky na zariadenia pre deti a mládež dané podľa zákona o ochrane verejného zdravia, s čím potom súvisí vyhláška a tak ďalej ministerstva školstva a to už prestáva byť zábava, pretože to znamená rôzne požiadavky, či už na hygienu, na toalety, na priestor na pieskovisko, na trávnik pred zariadením a podobne, ako je tam množstvo, množstvo detailov, ktoré zase so sebou prinášajú, keď ich niekto chce splniť, množstvo, množstvo problémov, finančnej náročnosti a podobne. Čiže obávam sa, že s takto postavenou súčasne novelou zákona o ochrane verejného zdravia budú mať veľké problémy tie stovky, ak nie stovky, tak desiatky materských a rodičovských centier na Slovensku. Čiže aj nad týmto sa treba zamyslieť.
A znova, ak to nehovorím správne, tak to, prosím, treba vyprecizovať v tej novele tak, aby bolo jasné, že sa to tých materských centier netýka, aj keď ako jednu z tých svojich služieb ponúkajú krátkodobú niekoľkohodinovú starostlivosť o dieťa počas mamičkinho nákupu. Aby to bolo jasné a zrozumiteľné, pretože bol by som veľmi nerád, keby zrazu nabehli rôzne kontrolné orgány do nejakého materského centra a začali tam rozdávať pokuty, lebo zriaďovateľ materského centra nepochopil podstatu veci. Nech je to, prosím pekne, jasné a nech tu skutočne platí princíp právnej istoty.
Zakončím svoje vystúpenie tým, že novela, respektíve zákon o jasliach je potrebný, súhlasím, len preto som navrhol jeho vrátenie na prepracovanie, pretože ten legislatívny proces nemôže byť urobený ani s tým, že áno, prebehlo pripomienkové konanie, áno, bolo to na tripartite, bolo. Ale takýto zákon treba dlhodobo dopredu pripraviť, komunikovať s tými, ktorých sa týka, riešiť ho v súčinnosti s ministerstvom školstva, a tí by sa, mimochodom, tiež mali zamyslieť nad tým, ako fungujú materské školy, keď už na to príde, čiže je to téma, ktorá nie je jednoduchá a ktorú by sme nemali riešiť takým spôsobom, ako sa to dostalo do parlamentu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne kolegovi Mihálovi za konštruktívnu kritiku tejto novely zákona. A ja som len chcela povedať, že táto novela ide úplne proti trendu, ktorý je v Európe, pretože v Európe sa práve podporujú flexibilné zariadenia a pravidlá sa skôr uvoľňujú, napríklad inšpiráciou môžu byť francúzske nízkonákladové mikrojasle pre maximálne 5 detí s jednoduchými pravidlami pre zriaďovateľov a flexibilnou prevádzkou. Mikrojasle napríklad rodičia môžu platiť aj od hodiny a cena za hodinu vo Francúzsku sa pohybuje od 30 centov do 4 eur.
Keď sa bavíme o jasliach na Slovensku, tak vieme, že z empirického výskumu, ktorý robil inštitút pre výskum zamestnanosti a rodiny, myslím, že pred rokom alebo rokom a pol, vyplynulo, že Slovenky, čo sa týka starostlivosť malých detí, preferujú domácu starostlivosť pri malých deťoch pred inštitucionalizovanou starostlivosťou v jasliach. To znamená, že my by sme v prvom rade mali podporovať takéto flexibilné zariadenia, kde matky môžu na niekoľko hodín dať deti, keď si potrebujú niečo vybaviť, pretože oni sa primárne chcú starať o tie deti doma.
A pridávanie pravidiel a rôznej byrokracie, ako napríklad povinnosť nejakého akreditačného kurzu, ktorý stojí viac ako 250 eur, myslím, že tieto podmienky budú pre niektoré zariadenia, už to avizovali prevádzkovatelia niektorých zariadení, že budú pre nich likvidačné a premietne sa to, tak ako hovoril kolega Mihál, do ceny. Do ceny, ktorá, samozrejme, najviac postihne rodičov.
Ďakujem.