10. schôdza

Vážená pani poslankyňa, vážený pán poslanec, dovoľte, aby som, dovoľte mi touto cestou pozvať vás na stretnutie, ktoré sa uskutoční dňa 20. októbra, to je zajtra, od 12. do 13. hodiny na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. Podujatie pripravujeme v spolupráci so Slovenskou epidemiologickou a vakcionologickou spoločnosťou Slovenskej lekárskej spoločnosti a Kanceláriou Svetovej zdravotníckej organizácie na Slovensku. Zástupcovia Slovenskej epidemiologickej a vakcionologickej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti nás budú... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Kolegyne, poprosím vás, kolegyne, kolegovia, poprosím vás o kľud v rokovacej sále.

Zelník, Štefan, poslanec NR SR
... zástupcovia Slovenskej epidemiologickej a vakcionologickej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti nás budú informovať o stave zaočkovania proti chrípke na Slovensku... (Prerušenie vystúpenia časomerom, vstup predsedajúceho.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím, dajte ešte čas pánovi poslancovi Zelníkovi.

Zelník, Štefan, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne.
Aj keď chrípku mnohí považujú za banálne ochorenie, chrípke a jej komplikáciám podľahne na Slovensku ročne viac ako 1 500 ľudí. Na ochorenie sa však dá pripraviť. Popri odporúčaných režimových opatreniach (správna životospráva, zvýšený prísun vitamínov, pohyb, dodržiavanie hygienických opatrení) je najúčinnejším preventívnym opatrením očkovanie. Napriek záväzku Slovenska dosiahnuť do roku 2017 zaočkovanosť proti chrípke minimálne 30 %, počet očkovaných u nás v posledných rokoch klesá a Slovensko je na chvoste spomedzi krajín Európskej únie. Z tohto dôvodu sme pre vás pripravili krátke stretnutie so zástupcami Slovenskej epidemiologickej a vakcionologickej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti o 12. hodine, na ktorom sa dozviete, aký je stav očkovania proti chrípke na Slovensku a jeho dôvody. V prípade záujmu môžete prísť a podporiť myšlienku ochrany očkovaním a dať sa v tento deň popoludní zaočkovať do všeobecnej ambulancie v priestoroch... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, vážené dámy a páni, chcel by som sa vyjadriť najskôr k odpovediam pani ministerky na moje otázky, keďže viaceré sa týkali aj priamo exekúcií.
Musím povedať, pani ministerka, že vaše odpovede ma uspokojili v tom zmysle, že tam vidím nejaký priestor, aby v tom druhom čítaní sme to prípadne doriešili. S výnimkou jednej otázky, ale tam mám pocit, že je iba technický problém a to možno by bolo zaujímavé zistiť. Vy ste povedali, že poznáte to číslo 40-tisíc nezamestnaných, voči ktorým je vedená exekúcia. Je možné, že tam je len technický problém v tom, že podľa mňa nie je možné, aby bolo vedené, vedená exekúcia iba proti 40-tisíc ľuďom, ktorí sú bez práce. Je možné, že nie sú v evidencii nezamestnaných, ale sú v evidencii sociálne odkázaných a tak ďalej. Lebo iba keby sme si zobrali počet obyvateľov rómskych osád, kde, ako vieme, percento exekvovaných dospelých osôb je veľmi vysoké, tak by to proste nevychádzalo. Okej, okej, dobre.
Teraz k tomuto návrhu zákona. Chcem sa opýtať, či existuje precedens v Európe na to, že existuje v štáte jeden exekučný súd, alebo prípadne aké sú s tým skúsenosti v iných krajinách, ktoré sú porovnateľné. Viem, že poľský systém je úplne iný, čiže to je moja prvá otázka.
Po druhé, hovorili ste, že v súčasnosti sa zaoberá exekúciami 300 sudcov. Koľko predpokladáte, že na tomto špeciálnom, nazvime to, oddelení alebo neviem, ako to bude ukotvené právne, koľko sudcov sa bude zaoberať iba exekúciami a koľko vyšších súdnych úradníkov alebo prípadne ďalšieho personálu?
Ďalšia moja otázka, druhá, smeruje k tomu, či tak ako máme špecializované, ja neviem, trestné senáty alebo správne senáty na jednotlivých súdoch, či by skôr nebolo efektívnejšie na tých jednotlivých súdoch vyžiadať si alebo teda vyčleniť nejakú časť tých sudcov, ktorí by sa venovali iba tomuto konaniu. A pýtam sa na to z toho dôvodu, že predsa len je vždy dobré, keď existuje nejaká konkurencia, aj keby to mali byť iba tri súdy na Slovensku (východ, západ, stred), kde sa bude dať nejakým spôsobom porovnávať, akým spôsobom a v akých lehotách a ako rýchlo tie jednotlivé súdy by vykonávali alebo proste spracovávali túto agendu. To znamená, nie som si ja istý, že, alebo nechápem nejaký dôvod, že prečo sa sústreďujeme na ten jeden súd, v čom to má byť také vylepšenie, nie je mi to, nie je to mi z toho zrejmé.
Tretia otázka. Pohľadávka je môj majetok alebo firemný majetok alebo už kohokoľvek, nazvime to oprávneného. Ja si neviem predstaviť, že ako je možné, že ja nemôžem rozhodnúť o tom, alebo teda tá nová úprava, akým spôsobom chcem túto svoju pohľadávku vymôcť, prečo by som si nemohol vybrať exekútora, ak s ním mám dobrú skúsenosť. Prečo by to malo byť náhodne pridelené? Ja si to neviem predstaviť, mne to pripadá rovnako absurdné, pretože ten exekútor má realizovať moje práva alebo chrániť moje práva čo najlepšie. Mne to pripadá rovnako absurdné, ako keby nám obhajcov prideľoval náhodným výberom štát v trestných konaniach. Veď aj v trestnom konaní je to predsa tak, že advokáta si môžem vybrať sám. V prípade, ak si ho nevyberiem, štát mi ho ex offo pridelí. (Reakcia spravodajcu.) Ale náhodným, v poriadku, proste nerozumiem tomu, prečo by tu zrazu to malo byť tak, že proste nejakým náhodným výberom sa vyberie exekútor, nerozumiem tomu.
Najmä preto tomu nerozumiem, pretože ste – aj pán predseda ústavnoprávneho výboru, aj vy, pani ministerka – hovorili o tom, že mala by byť akási rovnováha v tom, že budú chránení dlžníci, ale, samozrejme, budú chránené aj práva oprávnených, ktorí jednoducho postupovali štandardným spôsobom, ich pohľadávka je štandardná, nevznikla žiadnym nespravodlivým, nelegálnym konaním a chcú jednoducho vymôcť. To si želá každý z nás, aby sa človek domohol nejakého svojho práva u dlžníka, ktorý si neplní svoje povinnosti.
Tu sa mi zdá, že ako keby je to nevyvážené, nevyvážené. Mne sa páči, že nejakým spôsobom sa snažíme chrániť dlžníkov, to je v poriadku, ale nerozumiem logike, prečo takýmto spôsobom pristupujeme k tým oprávneným. Poviem to na príklade. Sociálna poisťovňa je riešená akoby v zvláštnom bode v tom vašom návrhu zákona. Ale z toho rezortu, ktorým sa ja zaoberám, vezmeme si políciu, ako to bude pri polícii napríklad? Predstavte si, že polícia vymáha pokuty, teraz bude mať namiesto toho, že si vyberie, ja neviem, piatich alebo koľkých exekútorov jednotlivé krajské riaditeľstvá alebo policajné prezídium, tak teraz bude mať, ja neviem, 300 exekútorov po celom Slovensku, s ktorými bude musieť komunikovať a vymáhať pokuty? Neviem, či je to efektívne a či to dáva nejakú logiku.
A trošku na záver tej vašej debaty ste mi skôr pripadali, pani ministerka, ako taká, nemyslím to v zlom, odborová predáčka menších exekútorských úradov, že ako ony potom nemôžu sa prihlasovať do výberových konaní, lebo nevedia preukázať to alebo ono. Pravdupovediac mne je jedno, že či má exekútorský úrad takýto problém, mňa zaujíma predsa ako toho, kto chce dosiahnuť nejaký výkon práva, to, či ten exekútor to urobí alebo neurobí. A keď náhodným výberom dostanem prideleného exekútora, ktorý si nekoná svoje povinnosti, tak ako si ja predstavujem alebo tak akoby mal, akým spôsobom budeme, akým spôsobom sa budeme vedieť tomu brániť.
Aby som to zhrnul, znovu si myslím, že je to krok dobrým smerom, to znamená, niečo sa pohlo, niečo sa nejako ide riešiť. Mám tam tie otázky, ktoré som povedal, prečo je to, prečo je to takto urobené. Na jednej strane ako by som povedal, že uznávame právo veľkého veriteľa, ktorým je Sociálna poisťovňa pre, nazval by som to, nejaký špeciálny postup, akým on si môže vymôcť svoje pohľadávky, ale máme tu aj ďalších veľkých štátnych veriteľov, ktorí tiež možno by si chceli vymôcť svoje pohľadávky logickejším a manažérsky jednoduchším spôsobom. Ale potom tu máme, potom tu máme ďalšie firmy, ktoré proste pôjdu v móde, že budú mať, ja neviem, 300 exekútorov. A asi každý chápe, že aj telekomunikačný operátor proste, pokiaľ mu jeho klient neplatí, no tak chce tú pohľadávku nejako vymôcť.
To sú moje pripomienky k tomuto, predpokladám, že bude priestor v druhom čítaní sa o tom baviť. Za seba ja hovorím, že si myslím, že stojí za to to do druhého čítania posunúť.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Pokiaľ ide o otázky, ktoré položil pán poslanec, ja by som si dovolil len uviesť niekoľko úvah. Predpokladá sa a asi to očakávame od Okresného súdu Banská Bystrica, ktorý je ináč v obľube pani ministerky, pretože bude mať celoslovenskú pôsobnosť v niekoľkých veciach, už bol spomenutý zákon o podmienkovom konaní, upomínacom konaní, kde bude platobné rozkazy vydávať Okresný súd Banská Bystrica a ďalej bude vydávať poverenie na exekúcie. Ja si to predstavujem tak, že tento okresný súd bude zo strany ministerstva podporený personálne, to bolo spomenuté. Nové výberové konanie trinástich sudcov, primerane asi k tomu môžeme očakávať administratívu, ale aj technicky, pretože veľké množstvo tejto agendy bude vykonávané automatizovaným spôsobom.
Samozrejme, právne posúdenie každej jednotlivej veci sa z našej strany ako zákonodarcu očakáva. Práve preto si myslím, že prečo tá úspora. Tá úspora je z rozsahu, pretože pokiaľ sa 300 pracovníkov jednotlivých súdov na Slovensku muselo hoci pol hodinu denne zaoberať exekučnými vecami, z jednej veci sústrediť sa na ďalšiu a nemajú špecializovanú agendu, veľmi to zapratáva kapacity personálne na všetkých súdoch na Slovensku. Preto sústrediť tú agendu v Banskej Bystrici, ja si myslím, že je celkom logické, a tým, že je to v strede Slovenska, je to aj logicky geografické.
No a pokiaľ ide o právo výberu, tu môžem sa stotožniť s pánom poslancom. Áno, berie sa to právo výberu, ja som to vravel, mne je to ľúto, chýba mi to, možno sa k tomu budeme musieť vrátiť, ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega Madej, ďakujem vám za tie úvahy, ktoré ste povedali. Ja len jednej veci nerozumiem, že dobre, tých 300 sudcov, ktorí sa tomu čiastočne venujú, tak prečo všetkých teraz tých 13 sudcov presúvame do Bystrice, nedáva mi to nejakú, máme tam nových, ktorých tým ideme poveriť, nie som si istý, že či akurát toto bude tým kľúčovým kritériom.

Áno, ďakujem pekne, pretože rada by som odpovedala pánovi poslancovi Krajniakovi.
Áno, ten jeden súd pre mňa znamená naozaj špecializované pracovisko, v rámci ktorého ja si nemyslím alebo tá predstava nie je taká, že gro tej roboty budú robiť sudcovia, skôr bude to špecializované pracovisko postavené na práci vyšších súdnych úradníkov. My predpokladáme možno okolo 200 až 250 komplet zamestnancov na tom súde, aj na upomínací rozkaz, aj na exekučné konanie a na tento počet vlastne bude 13 sudcov, 80 až 100 vyšších súdnych úradníkov a zvyšok administratívny aparát, pretože to vybavovanie tohto typu agendy takú súdnu kapacitu nepredpokladá, a tak jak nastavujeme ten proces o to viac, pretože, a preto v zásade prechádzame na ten náhodný výber. V prvom stupni mnohé rozhodnutia zverujeme samotnému exekútorovi a ten súd bude vlastne pôsobiť ako odvolacia inštitúcia, napríklad pri rutinných rozhodovaniach o zastavení konania a podobne.
Zároveň ako keby to množstvo agendy bude zúžené tým, že zavádzame paušálne náklady, to znamená, nebude sa rozhodovať o nákladoch a vyhodnocovať oprávnenosť jednotlivých nákladov, pretože náklady budú stanovené paušálom. To znamená, celý ten proces bude vyzerať v mnohých smeroch inak ako teraz.
Dnes, viete, áno, tí sudcovia, ktorí tu dnes robia, niektorí na niektorých súdoch sú vyslovene špecializovaní na túto agendu. Zároveň nám na mnohých iných súdoch to majú sudcovia len ako vedľajšiu agendu, možno ako na 10 percent. Ale zároveň to znamená, že áno, ten trestný sudca, ktorý má v desiatich percentách exekučnú agendu, no aj takú kapacitu tomu venuje, aj tak vôbec sa venuje tej agende ako takej a možno preto aj mnoho exekučných vecí nám stojí, pretože jednoducho je to ako bočná agenda. No a na malých súdoch už špecializácia vôbec nie je možná, tam je to úplne zabité.
Čiže do úvahy vlastne prichádza to rozhodovanie, tak ako ste ho pomenovali, že či jeden súd, alebo tri, hej, reálne, keď by sme chceli túto agendu špecializovať. Nám sa zdalo aj z technických dôvodov, z nastavenia celého toho aj elektronického mechanizmu a nastavenia procesov špecializácie výhodné to mať na jednom mieste, vybudovať toto jedno pracovisko a spraviť ho proste jedným špecializovaným pracoviskom. A aj z hľadiska budovania toho pracoviska sa nám zdalo praktické riešenie robiť to na jednom mieste a zaviesť ako keby jednu metodiku toho celého procesu, akým spôsobom to bude prebiehať.
A, samozrejme, že si od toho sľubujeme uvoľnenie kapacít na všeobecných okresných súdoch, pretože jednoducho tam k uvoľneniu kapacít dôjde, lebo neťaháme týchto ľudí zo systému. Máme nadsystém, vlastne pridelené systemizované miesta aj na tých sudcov, aj na vyšších súdnych úradníkov, aj na zamestnancov tohto špecializovaného súdu. Je to inak veľmi náročná robota, my, samozrejme, hľadáme priestory na to, pretože potrebujeme týchto ľudí aj umiestniť. A áno, v niečom je to aj z manažérskeho hľadiska veľmi odvážna momentálne idea aj práca, ale my sme presvedčení o tom, že toto riziko stojí za to podstúpiť.
Pokiaľ ide o náhodné prideľovanie, ja som to, pretože rozumiem tomu, že toto je sporná vec, lebo to je zmena systému, to je zásadná zmena systému, asi aj jeden, aj druhý systém má svoje plusy a svoje mínusy a my tým, že sme sa rozhodli ako keby nezaťažovať súdny systém aj banálnymi rozhodnutiami, ktoré môže robiť exekútor, a zároveň tým, že sme si povedali, že je pre nás bonita aj to, keď dokážeme všetky exekúcie voči jednému dlžníkovi držať v rukách jedného exekútora, čo je podľa mňa dobrá vec, tak nám z toho vyplynulo, že bez toho náhodného výberu to nevieme urobiť.
Ja som mala mesiac dozadu stretnutie s českým ministrom Pelikánom a českým ministrom Dienstbierom súčasne a sme sa rozprávali aj na túto tému, pretože v Čechách práve preniesli časť rozhodovacích právomocí na exekútora, aby odľahčili súdny systém. A tak, ako mi obidvaja ministri povedali, tak momentálne stoja pred problémom, že čo s tým systémom ďalej, pretože ako povedal pán minister Pelikán, tak nepodarilo sa oddeliť exekútora od veriteľov v tom zmysle dostať ho do tej ako keby naozaj neutrálnej alebo nezávislej polohy, keď robíte rozhodnutia vzhľadom na to, že ostal slobodný výber exekútora. Čiže on mi vlastne potvrdil, že kombinácia slobodný výber a zároveň preniesť rozhodovanie na exekútora, nie je dobrý nápad. A obidvaja ministri mi povedali, že uvažujú vlastne nad zmenou systému, akurát že sa nevedia dohodnúť, pretože pán minister Dienstbier je toho názoru, že treba teda ten model dotiahnuť do konca a ísť na náhodný výber na krajovom princípe, pán minister Pelikán, naopak, zvažuje, že treba teda vrátiť to rozhodovanie komplet na súdy, ale zároveň hovorí, že potom ale treba ako regulačný mechanizmus zainteresovať viacej veriteľov do toho, ako ten exekútor naozaj robí, a preto ako kompenzáciu toho zvažuje obligatórne preddavky exekútorom, čo by pán poslanec Madej ma tiež asi nemal rád.
Takže mne z tej debaty vyplynulo len jedno, že buď jeden systém alebo druhý systém, ale akože kombinácia nie je dobrý spôsob. Takže my sme to vyhodnotili tak, že my dnes v situácii, v ktorej sa nachádzame, aj z hľadiska systému fungovania súdov ako takých a krokov, ktoré chceme ďalej na zefektívnenie celej súdnej sústavy urobiť, je pre nás dôležité časť tých, odľahčiť súdny systém o časť rozhodovania a to má potom aj tie svoje konzekvencie. Čiže tá úvaha nezačala náhodným výberom, tá úvaha začala tými inými požiadavkami, ktoré sme si položili na fungovanie systému ako takého a toto nám z toho vyšlo ako východisko.
Pokiaľ ide o ten tlak alebo motiváciu, aby exekútori dobre postupovali v jednotlivých exekúciách, stále je tam ten priestor pre ekonomickú motiváciu v tom zmysle, že exekútor zarobí len vtedy, keď vymôže, lebo len vtedy bude mať proste tú odmenu percentuálne určenú z toho, čo vymôže. Aká výška to bude, to je predmetom debaty, ako to je, by som teraz nechcela uzatvárať, lebo to bude predmetom právnej úpravy vyhlášky. A v prípade, že nevymôže nič, tak môže sa domôcť len teda tej paušálnej náhrady nákladov.
Mňa zaujalo to, čo ste spomínali, pán poslanec Madej, vo svojom úvodnom vystúpení, nepoznám ja ten nález českého ústavného súdu a rada si ho pozriem, rada si ho pozriem, pretože v niečom by nám to mohlo pomôcť aj pri ďalšom kreovaní prechodných ustanovení z hľadiska tých exekúcií, ktoré dnes sú na stole. Plus, samozrejme, my dávame oprávnenia súdu, aby mohol určiť spôsob vykonania exekúcie aj mohol vymeniť exekútora, pokiaľ sa v tej exekúcii nepokračuje tak, ako by sa malo, plus zavádzame tie pravidelné správy exekútora voči oprávnenému aj voči súdu, plus ten elektronický systém alebo ten register exekúcií chceme ho nastaviť takým spôsobom, aby umožnil oprávnenému nahliadať ako keby do svojho spisu a mohol tak perspektívne vidieť vlastne stav svojho exekučného konania.
Takže ja si myslím, že toto, je to naozaj veľká výzva, toto nové pracovisko, ale ja verím, že proste v priebehu roku dokážeme rozšlapať naozaj aj ten bežný chod toho pracoviska tak, že budeme spokojní.
Neviem, či som tým zodpovedala všetky otázky, ak som na niektorú zabudla, tak sa ospravedlňujem, potom vám poviem.
Ďakujem veľmi pekne.
Možno, keď mám slovo, aby som nemusela vystúpiť v záverečnom slove, tak si dovolím ešte raz na záver povedať k tomuto zákonu pár slov. Je to ťažká norma, je to ťažká norma a realizácia tejto normy najmä v prvej fáze bude extrémne náročná pre ministerstvo, pre Okresný súd v Banskej Bystrici. A, samozrejme, sú s tým spojené aj isté riziká a my sme pripravení týmto rizikám čeliť. Sme pripravení aj veľkým veriteľom s veľkým počtom pohľadávok nájsť alebo hľadať také technické riešenie elektronickej komunikácie so súdom, ktorá im zabezpečí maximálny možný komfort v rámci tejto komunikácie, ale som presvedčená, že keď chceme mať funkčný súdny systém, keď chceme mať funkčnú vymáhateľnú správu, fér exekúcie aj voči dlžníkom, tak je to možno razantné riešenie, ale v tomto čase veľmi dôležité riešenie.
Ďakujem veľmi pekne.

Pani ministerka, ďakujem, že ste odpovedali takto obsiahlejšie, lebo mi to umožnilo lepšie pochopiť, ako si predstavujete, že by to malo ideálne fungovať. No a bohužiaľ, musím len povedať, že na základe tohto si myslím, že to nebude fungovať a skúsim vám povedať, že v čom vidím tie riziká.
Presne ste popísali, že čo sa stane v Česku, keď sa to posunulo kdesi uprostred. Lenže my postupujeme z nejakého bodu A do bodu B, kde robíme takpovediac exekútora, ktorý je, nazvime to podnikateľ alebo ten lovecký pes, ktorý je motivovaný tým, aby vymáhal, ho posúvame do role nepodnikateľa, úradníka, tak by som povedal, ktorý dostáva peniaze len za to, koľko vybaví spisov, tak by som povedal. A teraz problém je v tom, že zo strany dlžníka, hovorím teraz o psychológii toho, čo sa zmení, zo strany dlžníka tam zostane ten efekt toho, že exekútor sa bude správať ako exekútor dnes. To znamená bude toho dlžníka, samozrejme, naháňať a tak ďalej. Ale zo strany oprávneného ho akoby posúvame do polohy, kde bude mať menej motivácie toho oprávneného uspokojovať.
Ja sa obávam, že skončíme kdesi úplne uprostred a nespokojní budú všetci, toho sa obávam. A to teraz hovorím ako v dobrom svoj názor, lebo snaha o hľadanie tej rovnováhy je správna, že ako to nastaviť. Tu sa obávam, že nespokojní budú úplne, úplne všetci, keď to takto prerobíme.

Ďakujem veľmi pekne.
Asi býva dobrým zvykom začať vystupovať viacej v rozprave ako pri záverečných slovách, tak rád by som na toto nadviazal a možno si tým ušetril aj vystúpenie v rámci záverečného slova spravodajcu.
Nadviažem na to, čo bolo povedané. Áno, tá jedna výhrada, ktorú mám aj ja, je to zrušenie práva oprávneného vybrať si exekútora, ktorú sme obetovali alebo v tomto návrhu obetovávame systémovým zmenám, ktoré sa prinášajú. Dávam aj ja nad tým veľký otáznik. Ale hovorím, pani ministerka má hlavne ako manažér tohto rezortu právo rozhodnúť sa, ktorou cestou v tomto volebnom období ide, a pokiaľ zvolila túto cestu, je to treba rešpektovať. Nesie za to aj za efektivitu výkonu rozhodnutí exekúcií zodpovednosť a myslím si, že už sa jej chopila tým, že pripravuje obvod krajského súdu v Banskej Bystrici, teda Okresný súd v Banskej Bystrici na tieto nové kompetencie. Uvidíme, ako to bude fungovať.
Ale, a chcem to dopredu povedať, ak exekútori si budú istí svojou prácou, pretože budú dostávať náhodne a pravidelne a rovnomerne každý do budúcnosti robotu, neni medzi nimi konkurencia, budeme od nich očakávať, že pri výkone svojich povinností nezlenivejú. Ak zlenivejú, ak tento systém bude znamenať nižšiu efektivitu exekúcií a horšie sa správanie k oprávneným, bude to signálom toho, že tento systém bude treba zmeniť. To znamená, ak pristúpime k tomuto systému, je to na exekútoroch, aby dokázali, že každý jeden úrad, ktorý dostane primerane, rovnomerne, náhodným spôsobom pridelené exekučné veci, to nebude zneužívať tak, že bude robiť len základné penzum svojich povinností.
Prečo to hovorím? Súčasťou tohto návrhu je aj vyhláška, ktorá hovorí, aké procesné postupy má exekútor vykonávať. A tu dávam za pravdu teórii, že naozaj ministerstvo nie je schopné vo vyhláške obsiahnuť všetko, tú efektivitu práce toho exekútora, ktorú musí urobiť. Jasné je, že dopytuje Sociálnu poisťovňu, dopytuje register pobytu obyvateľstva, dopytuje evidenciu motorových vozidiel, kataster nehnuteľností, to je taký základný štandard toho, čo musí exekútor urobiť. Nahodí vec do svojho informačného systému, stlačí enter, tie dopyty, veľké množstvo z nich prejde elektronicky zadarmo do bánk a do ďalších inštitúcií, ktoré mu naspäť v dávkach odpovedajú. To znamená, dneska už v mnohých dopytoch nemá exekútor ani náklady na poštovné pri tých úkonoch, ktoré robí.
Ale vyhláška povie to minimum, ktoré exekútor musí robiť. Ale to nestačí pre nás, ktorí chceme vysokú vymožiteľnosť práva, nestačia tieto základné úkony, pretože do vyhlášky sa nedá napísať, exekútor, musíš vstať zo stoličky a hľadaj v sídle povinného hnuteľný majetok, nahliadni do jeho účtovníctva, hľadaj, či má nejaké pohľadávky, aby si mohol prikázaním iné peňažné pohľadávky vymáhať od dlžníkov povinného a tak ďalej. To sú, to sú úkony nad rámec toho, čo vieme dať do vyhlášky, ale presne to sú úkony, ktoré percentuálne zvyšujú vymožiteľnosť exekúcií a budeme ich stále očakávať. Dneska ich očakáva veriteľ tým, že si vyberie exekútora, u ktorého vie, že je ochotný vstať z tej stoličky a ísť k povinnému.
Dneska, keď rozdelíme rovnomerne tie veci, áno, hrozí riziko, že niektorým sa vstať z tej stoličky už nebude chcieť, že stlačia enter, rozhodia to do bánk, Sociálnej poisťovne, katastra a do evidencie motorových vozidiel a to mu stačí, tak 20 % vymôže, ten druhý by vymohol 30 %, ale podľa vyhlášky som si odbil to, čo som mal a nejaká vymožiteľnosť tu je. Budeme však očakávať a, bohužiaľ, sa to nedá presne v tej vyhláške kvantifikovať, čo všetko ten exekútor pri konkrétnej exekučnej veci má urobiť, ale nestačí to, to, čo bude vo vyhláške.
Pokiaľ ide o náklady a bavili sme sa tu o tých paušáloch. Veľmi rád, možno by bolo o tom treba ešte osobitné rokovanie, tu som už naznačoval, že aj vďaka elektronickej komunikácii s úradmi prebieha veľké množstvo rozhodnutí, doručovania rozhodnutí a komunikácie s úradmi, bankami elektronicky, to znamená, že tam nevznikajú náklady tie priame, hotové. Ja viem, že teraz budeme hovoriť, že treba informačný systém platiť, investovať doň, údržbu, treba platiť mzdy a tak ďalej. To znamená, že sú tam nejaké náklady, ktoré sú fixné, ale tieto variabilné už veľmi v malom rozsahu vznikajú a teraz je otázka pre zákonodarcov a, samozrejme, pre ministerstvo, ktoré má v kompetencii tú vyhlášku podľa splnomocňovacieho ustanovenia, na ktoré náklady bude prihliadať. Len čistý variabil alebo ešte sa bavíme aj o tom fixe, že či prerozdelíme na každú vašu vec. A tu poďme sa baviť o tom rozhodnutí a veľmi rád, potom by sme mohli prerokovať tieto veci aj na zasadnutiach výboru, že istú časť, aspoň istú časť toho rizika. Pokiaľ stále podáva daňové priznanie a žije z odmeny, nie z výplaty, ale z odmeny, ktorá je jeho príjmom, je to slobodné povolanie, stále je to slobodné, aj podľa tohto to bude slobodné povolanie s garantovaným prídelom exekučných vecí, tak musí zdieľať istú časť rizika a to je o tom paušále, ktorý sa dáva.
Možno len tak námetom, pokiaľ ide o samotnú odmenu a paušálne náklady, možno by stálo za úvahu aspoň časť z tej úpravy vo vyhláške, ktorá dneska ešte nie je zrejmá, asi sa o tej výške bude diskutovať, aj kvôli právnej istote, aj kvôli možno populizmu, ktorý vidíme v Českej republike, tam sa predbiehajú, ako zvýšiť alebo znížiť odmeňovanie, dať aspoň časť do zákonnej úpravy. Len tak z hľadiska toho, lebo pod zákonným predpisom tú základnú výšku alebo ďalšie veci, ďalšie veci riešiť, samozrejme, je to potom, samozrejme, v čistej kompetencii ministerstva.
Pokiaľ ide o centralizáciu, a tu si dovolím zopakovať, že v tejto centralizácii sa zhodneme. Myslím, že historicky s pani ministerkou som sa nezhodol v jedinej centralizácii, a to je, kedysi Okresný súd Skalica to bol, myslím, pri istých druhoch exekučných vecí. Ale pokiaľ ide o Banskú Bystricu na vydávanie platobných rozkazov elektronických a na vydávanie, a vydávanie poverení, tak bolo rozhodnutím manažérskym ministerstva a následne zákonodarcu bude rozhodnutím, či to bude Banská Bystrica. Geograficky je to logické, lebo je v strede.
A pokiaľ ide o Banskú Bystricu ako takú, tak v zásade posilnenie z hľadiska počtu sudcov, istá forma administratívneho posilnenia aparátu a súčasne posilnenie zo strany aj technických kapacít, verím, že umožní, aby to fungovalo rýchlejšie. Môj názor je, pokiaľ sa sudca môže sústrediť na jeden druh alebo na špecializovanú agendu, jeho výkonnosť je oveľa väčšia, ako keď mu rozdelíme pracovný čas desaťkrát na desať percent výkonnosti v desiatich agendách. Je to podľa môjho názoru úplne logické, sú tam úspory z rozsahu, administratívne časy preskupovania sa pri príprave na jednotlivú agendu v rámci pracovného času aj sudcu, aj administratívneho aparátu. Inými slovami, tam sa asi bude očakávať oveľa, oveľa vyššia výkonnosť. Držím palce.
Pokiaľ ide o poslednú vec a tu budeme musieť, o tej musíme veľmi intenzívne hovoriť a to chcem aj naznačiť, máme veľmi nerovnomerne zastúpené exekútorské úrady v rámci Slovenskej republiky. V Bratislave máme približne 82, 80 cca úradov, v sídle, v obvode sídla krajského súdu 80 exekútorských úradov. V Banskej Bystrici, v Košiciach, v Žiline je to okolo 30, maximálne niekde okolo 40 úradov, ale priemerne je to 30, 33 úradov v iných obvodoch krajských súdov. Inými slovami, keď na 80 úradov prerozdelíte isté množstvo nápadu vecí, napríklad ktoré je v Banskej Bystrici, ktoré je v Bratislave, na 80 úradov, vyjde vám nižší počet, napríklad 600, 700 vecí ročne. Keď v obvode Banskej Bystrice prerozdelíte na taký istý počet exekučných vecí, taký istý počet exekučných vecí na 30 úradov, to znamená dvaapolkrát menej, tak vyjde na jeden úrad 2-tisíc exekučných vecí ročne. A my sa musíme pobaviť aj o tej rovnomernosti v rámci zaťaženia jednotlivých úradov na celom Slovensku, nielen v rámci krajského súdu, aby sme vedeli vyriešiť nerovnomerné zaťaženie jednotlivých úradov v obvode krajských súdov a povedať si, či vznikne alebo nie. Je tam veľa technických otázok, ale verím, že všetci si želajú, aby ten systém fungoval.
Vrátim sa k tomu, čo som uvádzal na začiatku. Dámy a páni, to tu nie je ani boj proti exekúciám, to tu nie je boj ani proti exekútorom, ani proti oprávneným, ani proti dlžníkom. Exekučné konanie ako druhý stupeň občianskeho súdneho konania je potrebné. Môžme sa baviť o spravodlivosti, vymožiteľnosti práva, rozsudky musia byť. Ale súčasne rozsudky sa musia plniť a keď ich niekto neplní, na to je exekučné konanie. Možno povedať teda, že je potrebné.
Na druhej strane máme aj z histórie zaťažené súdy, či už zaparkovanými alebo akýmkoľvek iným pojmom nazvanými exekučnými konaniami, ktoré už len spočívajú a nevieme ich vyriešiť. Preto oceňujem, že toto je dobrý námet na diskusiu, ako v tomto volebnom období vyriešiť veľké množstvo exekúcií.
Dámy a páni, a prosím vás veľmi pekne, nezabúdajte, keď niekomu exekútor berie peniaze, nie je to len kvôli jeho odmene a trovám. Niekto vydal platobný rozkaz, rozsudok, exekučný titul, na základe ktorého sa vykonáva exekúcia, aj tam musíme ešte v tejto snemovni veľmi tvrdo zapracovať, aby sme ochraňovali ľudí pred nespravodlivými exekúciami, ktoré vychádzajú z nespravodlivých rozhodnutí súdov. A pred rokom sme preto urobili veľmi, veľmi veľa a vyzývam všetkých na pokračovanie. Preto hľadajme tú vyváženosť záujmov oprávneného, tomu, komu dlžia, aby sme napĺňali spravodlivosť. Keď ti niekto ukrivdil, nezaplatil, keď ti niekto spôsobil škodu, má ti byť uhradená, ale súčasne aj primeranú spravodlivosť voči povinným, aby sme ich nejakým spôsobom mohli zaťažovať spôsobom primeraným a spravodlivým. Aby zase nebudili exekučné konanie a celková vyťaženosť týchto konaní dojem, že tento systém sa už zaužíval.
Ďakujem veľmi pekne a poprosím aj ja vás touto cestou, aby sme tento návrh zákona posunuli do druhého čítania, pričom sa teším veľmi na podrobnú odbornú diskusiu a diskusiu o každom jednom ustanovení. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Madej, nikdy by som neveril, že budeme spoločne bojovať za väčší priestor trhu proti pani ministerke Žitňanskej. Takúto kombináciu by som si nevedel predstaviť, ale tak sa stalo. Pani ministerka totižto presadzuje de facto socializmus. Čiže každý robí, ako sa mu darí, a náhodným výberom dostane tu prípad zaujímavejší, tu lukratívnejší, tu špinavú robotu za 5 euro. Je to vlastne zamestnanec, ktorého odmena a pomer jeho odmeny za prácu je daná náhodným výberom. Ako budú motivovaní tí ľudia robiť? Ja si to neviem predstaviť, že ako to bude fungovať. Stanú sa z nich klasickí úradníci. To znamená, naberú časom tú mentalitu. Tohto sa najviac bojím, neviem si predstaviť, že prečo by mali byť potom motivovaní takýmto spôsobom pracovať inak, než to presne popísal pán kolega Madej. Čiže, no tak urobí tú najnutnejšiu robotu a potom počká, čo bude. Prečo by sa vlastne snažil?

Ďakujem pekne za slovo.
Ja by som sa rád vyjadril len k tým alokáciám, ktoré tu boli naznačené v zmysle regionálneho presunu. Ako Banskobystričan chcem pochváliť za tento nápad, ale zároveň by som chcel poprosiť, aby sme podobne pristupovali v prípade iných budúcich štátnych inštitúcií v rámci celého Slovenska, aby to zase nebolo chápané ako bratislava- a banskobystrickocentrizmus, lebo už aj s takým niečím som sa stretol. Takže ja vám budem držať palce v tejto veci.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené dámy, vážení páni, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám v druhom čítaní návrh zákona o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Áno, ide o návrh zákona, ktorý napĺňa programové vyhlásenie vlády. Je to návrh zákona, ktorý je postavený na tom, že štát kladie na partnerov zo súkromného sektora, s ktorými obchoduje, väčšie požiadavky na transparentnosť aj na podmienky, ktoré musia spĺňať, aby sa mohli uchádzať o verejné zdroje, ako je to v rámci súkromného sektora.
Zákonom dávame verejnosti do rúk ďalší významný nástroj verejnej kontroly, tak ako sme pri zverejňovaní zmlúv odkryli, aký biznis štát robí, tak pri protischránkovom zákone odkrývame, s kým tento biznis robí. V prípade, že niekto chce informácie tajiť alebo klamať, vystaví sa riziku sankcií až po výmaz z registra, ktorý znamená zamedzenie možnosti uchádzať sa o verejné zdroje.
V prvom čítaní odznelo viacero vystúpení k tomuto návrhu zákona, a preto v časti v mojom úvodnom slove teraz nadviažem aj na túto diskusiu, ktorá už prebehla. V prvom rade chcem povedať, že protischránkový zákon sa do parlamentu dostal prvýkrát v minulom funkčnom období ako reakcia na kauzu piešťanského cétečka. Hoci žiaden z opozičných návrhov vtedy nebol prijatý, diskusia v pléne vygenerovala štyri princípy, na ktorých by mal účinný protischránkový zákon stáť. Musí odkrývať toho, kto zo schránkovej firmy skutočne profituje, nielen formálneho majiteľa, musí pokrývať všetky oblasti narábania s verejnými prostriedkami, nielen verejné obstarávanie, musí zabezpečiť verejnú kontrolu a musí obsahovať reálne nástroje na vymáhateľnosť v prípade pochybností. Za tieto princípy sformulované v uznesení Národnej rady hlasovala prakticky kompletná opozícia v tom čase a ja som presvedčená o tom, že je nespochybniteľné, že predkladaný zákon o registri partnerov verejného sektora tieto princípy napĺňa.
Návrh zákona stojí na téze, že štát bude ochotný obchodovať len s tými subjektami, ktoré zápisom do registra partnerov verejného sektora odkryjú svoju vlastnícku štruktúru až na úroveň konečného užívateľa výhod. Uvedenie nepravdivých údajov bude mať za následok citeľne odstrašujúce sankcie až po odobratie hospodárskeho prospechu a výmaz z registra.
Diskusia v parlamente v rámci prvého čítania naznačovala aj iný možný prístup k zákonu, a to ten, že štát preverí všetky firmy uchádzajúce sa o verejné zdroje a vylúči tie, o ktorých vlastníckej štruktúre bude mať oprávnené pochybnosti. Skôr, než vysvetlím, prečo sme sa rozhodli pre ten prvý prístup, poviem, prečo podľa môjho názoru nie je možný ten druhý. Som presvedčená o tom, že štát dnes nedisponuje kapacitou na preverenie takého počtu firiem, musel by ju kompletne vybudovať, čo by bolo aj drahé, aj neefektívne. Zároveň treba povedať, že neviem o tom, že iné štáty na svete by takúto kapacitu dodnes vybudovanú mali.
Zároveň platí, že si treba znova pomenovať, čo je účelom tohto zákona. Účelom tohto zákona je transparentnosť, nie vyšetrovanie, nie odhaľovanie trestných činov. Vo výsledku ale verejný register partnerov verejného sektora môže byť aj nápomocný k tomu, že sa podarí odhaliť aj niektoré trestné činy, ale na to sú už príslušné iné orgány. Vo výsledku navyše by o spôsobilosti firmy obchodovať so štátom rozhodovala v konečnom dôsledku pečiatka úradu, čím by vznikol alebo mohol vzniknúť ďalší priestor na korupčné správanie a tým aj priestor na pochybnosti o preverených firmách.
Náš vládny návrh zákona zavádza register partnerov verejného sektora. Do tohto registra sa musí zapísať každá firma, ktorá sa uchádza o verejné zdroje. Firmy musia zverejniť vlastnícku štruktúru až na úroveň konečného užívateľa výhod. Do registra sa musia zapísať v prípade, ak ich zákazka je nižšia; vyššia ako 100-tisíc eur alebo v úhrne 250-tisíc eur v kalendárnom roku, ak ide o opakujúce sa plnenia. Registrovať sa nemusí nezisková organizácia v prípade poberania dotácie, napríklad v hospici, domovy sociálnych služieb a podobne, kde by sme to vnímali ako šikanózne.
Návrh sa týka všetkých foriem nakladania s verejnými peniazmi, teda okrem verejného obstarávania aj predaja majetku, prijímania peňazí z eurofondov, uplatňovania pohľadávok voči štátu, používania peňazí zo zdravotného poistenia.
Povinnosť registrovať sa nebudú mať len tí, ktorí sa uchádzajú o peniaze priamo zo štátneho či obecného rozpočtu, ale aj tí, ktorí sa uchádzajú o peniaze zo štátnych fondov alebo zo štátnych či obecných akciových spoločností.
Register bude verejný, bude teda verejnosťou kontrolovateľný. Ktokoľvek bude mať pochybnosti o zapísaných zverejnených údajoch, môže podať podnet na ich preskúmanie. Podnetom, kvalifikovaným podnetom sa súd bude musieť zaoberať. Na získanie dôkazov pri tom bude môcť použiť autoritu súdu a pýtať sa všetkých kompetentných orgánov, ale v rámci konania aj použiť všetky nástroje, ktoré ponúka civilný proces. Zápis nepravdivých údajov bude mať za následok sankcie až po odobratie hospodárskeho prospechu. O sankciách rozhodne súd.
Za pravdivosť údajov zapísaných v registri je spoluzodpovedná oprávnená osoba. Ide o osobu, ktorá podáva návrh na zápis partnera verejného sektora do registra, či už to budú advokáti, audítori, banky, alebo notári. Oprávnená osoba zároveň ručí za zaplatenie prípadnej sankcie. Oprávnená osoba teda zvyšuje kredibilitu údajov v registri, ale, samozrejme, nie je konečnou inštanciou, pretože konečnou inštanciou v prípade podozrenia aj tak je súd.
Ja chcem v tejto súvislosti povedať, že počúvali sme veľmi pozorne aj diskusiu v rámci prvého čítania a reagovali sme aj vo výboroch na túto diskusiu. Už spoločná správa obsahuje pozmeňovacie návrhy, ktoré sú nielen reakciou na technické alebo právne výhrady Kancelárie Národnej rady, ale aj reakciou na prebiehajúcu diskusiu, o čom svedčí novonavrhované znenie § 12, z ktorého vyplýva, že kvalifikovaným podnetom sa súd bude musieť zaoberať, a je podľa mojej mienky veľmi zaujímavým spôsobom vyriešená aj procesná stránka konania v prípade podania kvalifikovaného podnetu. Tak ako som povedala v prvom čítaní, poviem to aj teraz, že sú pripravení ďalej počúvať a návrhy, ktoré môžu zlepšiť dikciu zákona, aj pripravení prijať. V každom prípade za seba to môžem garantovať.
Dámy a páni, ja nerada používam silné slová ani nechcem umelo nastavovať očakávania, pretože je to veľmi ťažká téma a nesvedčí jej umelo nastavovať očakávania, ale faktom je, že prijatím tohto zákona nastavíme latku transparentnosti naozaj veľmi vysoko, nepoznám ja dnes štát, ktorý by na seba zobral záväzok, že nezaplatí firme, ktorá neodkryje vlastnícku štruktúru až na úroveň konečného užívateľa výhod. Ja si myslím, že je to dôležitá právna úprava, a preto vás prosím o prerokovanie a podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.