10. schôdza

A ja si myslím, že je správny čas k tomu niečo povedať. Tak ako som povedala v úvodnom slove, tak naozaj nechcem a nie je dobré, keď sa nastavujú nereálne očakávania, pretože nenaplnenie nereálnych očakávaní potom, samozrejme, so sebou prináša frustráciu. Takže to v žiadnom prípade nie. Preto som otvorene povedala na začiatku a môžem to rovno povedať, toto nie je všeliek, toto je zákon, ktorý maximalizuje transparentnosť vo vzťahu na jednej strane štát, na druhej strane súkromná sféra.
Keďže v tom vystúpení odzneli niektoré poznámky všeobecného charakteru, tak cítim potrebu na to reagovať. Ja som nikdy netvrdila, že som spokojná s tým, akým spôsobom sú vyšetrované trestné činy korupcie. A, samozrejme, že dôveryhodnosť polície, dôveryhodnosť prokuratúry a v konečnom dôsledku aj dôveryhodnosť súdov tento zákon nemôže nahradiť, ale ani nechce nahradiť, pretože on nie je o tom. Tento zákon je o transparentnosti.
A tuto sa musím zásadným spôsobom vyhraničiť, pretože ja si na rozdiel od vás, pán poslanec, nemyslím, že transparentnosť je nič. Ja si myslím, že transparentnosť je jeden z veľmi účinných nástrojov zužovania priestoru pre korupciu. Pretože s korupciou môžme bojovať dvomi spôsobmi. Na jednej strane maximálne možne zužovať priestor pre korupciu, rôznymi spôsobmi. A do tohto, do tejto kategórie transparentnosť, či už nakladania s verejnými zdrojmi, alebo transparentnosť procesov, ktoré prebiehajú v rámci štátnych rozhodovacích procesov, alebo aj transparentnosť vzťahu štátu a biznisu, je jedným z kľúčových faktorov na zužovanie priestoru pre korupciu. Bolí to, pretože niekedy vidíme veci, ktoré sme možno v minulosti nevideli, ale je strašne dôležité, aby sme to videli. O tom som hlboko presvedčená. Zároveň musím povedať, že ak sme v niečom za 25 rokov boli úspešní v boji proti korupcii, bola to práve transparentnosť a vďaka, že sa nám tieto kroky podarili. To je za prvé.
A druhá poznámka. Tento zákon necieli na miesto, ktoré je špecifické len pre Slovenskú republiku. V ére Panama Papers, keď sa dozvedáme, keď sa dozvedáme pozadie schránkových firiem, tak to je téma veľmi vážna v rámci štátov Európskej únie, v rámci členských štátov OECD. Pretože za schránkovými firmami sú mnohokrát, sa skrýva práve pranie špinavých peňazí, daňové úniky a podobne. Čiže toto je téma, ktorá je dnes ako jedna z hlavných tém otvorená na celom svete a nielen na Slovensku. Preto bola prijatá smernica, ktorá ukladá všetkým členským štátom Európskej únie uvádzať konečných užívateľov výhod do obchodného registra. Preto je to teraz téma, ktorá je otvorená na úrovni európskych inštitúcií a bude sa táto smernica, bude sa táto smernica sprísňovať.
Takže toto sú ale základné, fundamentálne veci, na ktoré som cítila potrebu odpovedať, pretože opakujem, nie, tento zákon nenahradí fungovanie polície, prokurátorov a súdov, ale tento zákon môže byť významný krok k zvýšeniu transparentnosti vzťahov medzi štátom a biznisom a je to dôležitá súčasť boja proti korupcii, pretože jednoducho zase sa zúži priestor pre korupciu. A môže zároveň slúžiť aj ako nástroj pre orgány činné v trestnom konaní, keď budú pátrať po trestných činoch prania špinavých peňazí, že dostanú ďalší referenčný bod, na základe ktorého budú môcť hľadať tých, ktorí jednoducho zákony porušujú. Tento zákon bude o to efektívnejší, o čo silnejšia bude medzinárodná spolupráca, prepojenie navzájom obchodných registrov a ďalších registrov, ktoré údaje o konečných užívateľoch výhod budú obsahovať.
Čiže nemôžem sa stotožniť a nikdy sa nestotožním s vetou alebo s tézou, ktorú ste povedali, že transparentnosť je nič, a preto som si dovolila vystúpiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Na vystúpenie pani ministerky sú dve faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Baránik.

Ďakujem.
Oceňujem, pani ministerka, že si stojíte na svojom, asi nič iné sa nedalo očakávať. Ale ja na rozdiel od vás, pani ministerka, som na tú moju tézu a k nej som predložil dôkazy. Vy ste žiadne dôkazy nepredložili. Ja som povedal, že odkedy je Centrálny register zmlúv verejný, tak korupcia narástla násobne. To nikto nerozporuje, to sú objektívne dáta. Takže to je to, s čím my pracujeme, a pritom tento zákon nie je neutrálny, pokiaľ ide o podnikateľské prostredie, ho skomplikuje.
Ďalšia vec, ktorú v súvislosti s transparentnosťou chcem povedať, je to, že korupcia a skrytí koneční užívatelia výhod sú v našom prostredí len preto, pretože sa predávajú CT prístroje za trojnásobok takej ceny, za aké sa predávajú v Nemecku alebo v Rakúsku, pretože diaľnice máme najdrahšie na svete, preto majú tí, ktorí sa schovávajú, majú obrovské zisky. Keby boli ceny najnižšie, aké môžu byť, a je v našich silách to zabezpečiť, tak potom by tí, ktorí sa potrebujú schovávať, by o tento biznis nemali záujem. A na tom je to celé založené. Tu je transparentnosť nám nanič, pretože dôsledok tej transparentnosti je nič. Títo ľudia chodia po uliciach v drahých autách, robia si, čo chcú, a ešte sú aj dôstojní občania.

Pán poslanec Ivan.

Ďakujem za slovo.
Ja som teda, pani ministerka, počul niekoľkokrát to slovo transparentnosť a ja by som, možnože teda som zle čítal, a mám technickú otázku, pretože chcel by som vedieť, tu v § 2 ods. 1 sa špecifikuje, kto je partnerom verejného sektora. A teda odpovedzte mi, prosím, na otázku, že ak vyhrá niekto verejné obstarávanie a objedná si tie služby u ďalšieho subjektu, tak ja to teda tak vidím, že ten subjekt už nie je partnerom verejného sektora. Alebo je? To je otázka. A čo ak potom ten, ktorý je subdodávateľ, si to zase ďalej v ďalšom reťazci objedná a dostane sa von z tohto zákona. Takže toto by som chcel vysvetliť, či tá transparentnosť končí na tom prvom stupni a potom to transparentnosť nie je, alebo to tak nie je, ako ja tvrdím, a potom teda chcem vidieť, kde to v zákone je takto vysvetlené.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Nech sa páči, reagovať na faktické poznámky chce pani ministerka.

Áno, krátko budem reagovať. Áno, pán poslanec, aj subdodávatelia sú pokrytí, môžme si to potom, samozrejme, pozrieť a vyhľadať, ale sú. A tieto otázky boli špecifikované ešte bližšie aj v spoločnej správe, takže áno, budeme kryť aj subdodávateľov, rovnako ako dcérske spoločnosti samotného verejného sektora. Čiže to, odpoveď je áno, aj subdodávatelia.
A musím, pán poslanec Baránik, keď hovoríte o dátach a faktoch, ja naozaj som veľký kritik stavu korupcie na Slovensku a som, nie som spokojná, naozaj nie som spokojná. Ale tézu, že od zverejňovania zmlúv sa násobne zvýšila korupcia, tak to mi ale naozaj musíte dať tú databázu alebo ten, to číslo, z ktorého vychádzate, alebo ten prieskum alebo proste niečo, o čo toto tvrdenie opierate. A opakujem, som nie spokojná so stavom korupcie na Slovensku. Naopak, som toho veľký kritik.
Ďakujem.

Ďakujem.
Nech sa páči, pani poslankyňa Remišová.

Ďakujem.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani ministerka, nerobím si ilúzie, že keď prijmeme protischránkový zákon, tak zajtra tu už korupcia nebude, takisto ako keď sa začali zverejňovať zmluvy, takisto korupcia nezmizla z verejného priestoru. Je pravda, že často máme pocit, že tomu chýba koncovka, to znamená, že aj vieme, kto to urobil, vieme, kto je zodpovedný, vieme, o koľko bola predražená daná zmluva, a nikto nie je za to potrestaný, nie je za to vyvodená zodpovednosť. Uvedomujem si, je to veľký problém a prináša to aj frustráciu obyvateľom, novinárom, celej spoločnosti. Na druhej strane si však myslím, že každý krok smerom k väčšej transparentnosti je veľmi dôležitý.
Ja som sa už vyjadrila k výhradám k schránkovému zákonu aj k tomu, mojou takou hlavnou výhradou je to, že si nemyslím, že verejný sektor, a teda konkrétne súd v Žiline má kapacitu skontrolovať všetky firmy, ktoré budú do registra zapísané, a aj keď príde kvalifikovaný podnet, následne to overiť. Ja som sa tak námatkovo pozerala do súčasného registra konečných užívateľov, ktorý, samozrejme, však je nedokonalý, ale tak našla som tam napríklad Medical Group, kto je konečný užívateľ výhod, alebo veľká kauza mýtny tender SkyToll, tie mená rozhodne neznejú dôveryhodne a mám veľké pochybnosti, že tí ľudia sú naozaj konečnými užívateľmi výhod, tí, ktorí sú tam zapísaní. A bude veľmi ťažké, ak príde kvalifikovaný podnet, overiť a dokázať, kto sú najmä v týchto exponovaných firmách, ktoré teda robili jedny z najväčších biznisov so štátom, kto sú tí koneční užívatelia výhod.
Som vďačná pani ministerke, že bola otvorená konštruktívnej diskusii, keď sme sa bavili o pozmeňujúcich návrhoch. Niektoré návrhy neprešli.
Ja sa priznám, že som chcela do zákona zakomponovať nie možnosť, ale povinnosť kontroly určitého percenta, v mojom prípade jedného percenta všetkých zapísaných subjektov v tomto registri, a napriek tomu, že by to vyvolalo dodatočnú administratívu a prácu pre súd, ako aj zníženie percenta z 25 % na 5 % pre minoritných akcionárov, teda aby sa čo najviac otvorila štruktúra tej spoločnosti. Nakoniec sme sa zhodli na jednom pozmeňovacom návrhu, ktorý nakoniec ešte prečítam.
Čo by som ešte chcela v súvislosti so schránkovým zákonom povedať, je, že ja to naozaj vnímam ako dôležitý krok aj smerom na medzinárodné scény. Ja si totiž nerobím ilúzie, že boj so schránkovými firmami sa podarí vyhrať na Slovensku. Ak máte schránkovú firmu, to znamená, že tá schránková firma je pravdepodobne zaregistrovaná. Ak chce robiť nečestné obchody, tak určite to bude pavučina viac ako troch firiem. Čiže ona bude viac ako v troch jurisdikciách a viete, že keď raz prejde cez Seychely, tak už navždy sa stratí z akéhokoľvek radaru a vy sa už v podstate ničoho nedopátrate.
Čiže ten boj so schránkovými firmami je veľmi komplikovaný. Osamotene na Slovensku ho nevyhráme, ani keď budeme mať veľmi dobrý, neprestrelný schránkový zákon. Jediným, jediným nejakým účinným spôsobom boja proti schránkovým firmám môže byť spolupráca na medzinárodnej úrovni.
Tu by som chcela upozorniť na dve oblasti, ktoré by som bola rada, keby Slovensko v nich bolo lídrom, a síce krajiny G20 sa zhodli na tom, že sa budú snažiť postupne zavádzať registre konečných užívateľov, čo vlastne aj v rámci Európskej únie sa to bude presadzovať, ale majú výhradu k tomu, aby tie registre boli verejné. Chápem argument, že ak by sme len my na Slovensku otvorili register konečných užívateľov všetkých firiem, nielen partnerov verejného sektora, mohla by to byť určitá konkurenčná nevýhoda pre nás. Na druhej strane je však potrebné vyvinúť na, minimálne v rámci Európskej únie úsilie a iniciatívu, aby register konečných užívateľov bol vo všetkých krajinách verejný.
Vieme, že teda začala s touto iniciatívou už Veľká Británia a uvažujú aj iné krajiny, ako napríklad Dánsko, Ukrajina, susedné Rakúsko, a čím viac krajín sa pridá, tým bude boj proti schránkovým firmám účinnejší.
Na záver, ak dovolíte, to znamená, musím úprimne povedať, že tým, že pán Kaliňák je stále vo funkcii a niektoré podvody, najväčšie podvody ostávajú na Slovensku nepotrestané, mala som morálnu dilemu podporiť tento zákon, hoci na druhej strane si uvedomujem, že užitočný zákon nemôže byť vazalom boja, ktorý prehrávame s korupciou. Takže zákon podporím, pretože si myslím, že je to krok dobrým smerom.
Pozmeňujúci návrh, ktorý by som chcela predložiť, znie:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej k vládnemu návrhu zákona o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I sa za § 20 vkladá § 21, ktorý znie:
"§ 21
Oznamovateľovi kvalifikovaného podnetu, ktorého zamestnávateľ je partnerom verejného sektora, ktorého sa kvalifikovaný podnet týka, môže registrujúci orgán na jeho žiadosť v konaní podľa § 12 poskytnúť ochranu za podmienok a v rozsahu, v akom sa poskytuje pri oznámení závažnej protispoločenskej činnosti, ktorá je trestným činom; ustanovenia osobitného predpisu sa použijú primerane. Oznamovateľovi podľa predchádzajúcej vety možno priznať odmenu podľa osobitného predpisu, ustanovenia osobitného predpisu sa použijú primerane."
Poznámka pod čiarou k odkazu 14 znie:
"14) Zákon č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 125/2016 Z. z."
Ostávajúce ustanovenia sa primerane prečíslujú.
S odôvodnením, to som ešte chcela doplniť ako tretí pozmeňovací návrh. Myslíme si, že tí, ktorí oznamujú kvalifikovaný a dávajú kvalifikovaný podnet, si zaslúžia ochranu, zvýšenú ochranu a aby sa im poskytlo všetko, čo inak patrí podľa zákona č. 307 oznamovateľovi závažnej protispoločenskej činnosti, ktorá je trestným činom. O poskytnutí ochrany bude rozhodovať registrujúci orgán; postupuje pri tom primerane podľa zákona č. 307/2014 Z. z. A súčasne sa navrhuje, aby aj oznamovateľovi kvalifikovaného podnetu mohla byť poskytnutá odmena podľa zákona č. 307/2014.
Týmto zákonom, myslím, že všetkým je jasné, že týmto zákonom boj proti korupcii nekončí. Je samozrejmé, že nezabránime podvodníkom, aby cicali štát na verejných obstarávaniach. Čomu však môžeme zabrániť aspoň čiastočne, aj keď nedokonalo, je, aby sa, aby nebolo tak ľahké skrývať sa za pavučinou rôznych spriaznených a previazaných firiem a oberať alebo nečestným spôsobom oberať štát a občanov o ich peniaze.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Na vystúpenie pani poslankyne sú štyri faktické poznámky. Ja si myslím, ak je všeobecný súhlas, tak môžeme dokončiť. Je? (Súhlasná reakcia pléna.)
Nech sa páči, pán poslanec Marosz.