10. schôdza

107.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Národná rada svojím uznesením č. 165 zo 7. septembra 2016 pridelila návrh tohto zákona na prerokovanie ústavnoprávneho výboru a výboru pre financie a rozpočet, taktiež výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ako gestorský bol určený ústavnoprávny výbor, pričom Národná rada zároveň určila aj lehoty na prerokovanie tohto návrhu zákona v samotných výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanoviská k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona prerokovali všetky výbory, ktorým bol pridelený, a odporúčali ho Národnej rade schváliť. Z uznesení uvedených výborov vyplýva celkovo 49 pozmeňujúcich návrhov.
Gestorský ústavnoprávny výbor odporúča o týchto návrhoch hlasovať nasledovne. Odporúča teda spoločne hlasovať o bodoch 1, 2, 4, 5 a bodoch 7 až 69 s návrhom schváliť. Odporúča tiež spoločne hlasovať o bodoch 3 a 6 s návrhom neschváliť.
Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe a ktorú gestorský výbor odporúča schváliť.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona, čo je tlač 173a, bola schválená ústavnoprávnym výborom pod číslom 80 z 11. októbra 2016. Týmto uznesením ma výbor zároveň aj poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania všetkých výborov a pri rokovaní o návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Vážený pán predseda, otvorte teda, prosím, rozpravu k tomuto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
K tomuto návrhu zákona by som rád za klub SaS uviedol zopár slov. My sme naše stanovisko už predtým vyjadrili vcelku jednotne v tom zmysle, že tento návrh nepodporíme. Dôvodom je to, že si myslíme, že tento zákon v podstate zakrýva skutočnosť, že boj proti korupcii na Slovensku neexistuje. My tomu rozumieme, že pani ministerka a vláda, že si potrebuje splniť svoj nejaký sľub, ale takto to podľa nás žiadny význam nemá. Predtým ešte, aby som; predtým, ako sa rozhovorím trochu viac o širších súvislostiach a zásadnom našom stanovisku k tomuto, uvediem ale niekoľko, by som povedal, technických nedostatkov, ktoré my vidíme v tom návrhu zákona.
Ak má byť účinný, tak ako o tom hovoríme, tak napríklad právo odstúpiť od zmluvy je nedostatočné, nedostatočne napráva situáciu, kedy dochádza k porušeniu zákona. V tej súvislosti prednesiem aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Potom všímame si, že zákon akosi predpokladá, že partner verejného sektora vie, kto je prijímateľom, konečným užívateľom výhod. V tej súvislosti sa ukladá ako jemu, tak aj oprávnenej osobe, teda to je tá osoba, ktorá má za povinnosť udržovať informácie, údaje v registri aktuálne, tak ukladá určité povinnosti. Pritom by malo byť úplne zrejmé, že osoba, ktorá je konečným užívateľom výhod, je iná ako partner verejného sektora, a tá osoba, ktorá bola pôvodne partnerom, ktorá bola užívateľom alebo konečným užívateľom výhod, už kedykoľvek po zápise do registra už ním nemusí byť, a to na základe súkromnej zmluvy medzi dovtedy zapísaným konečným užívateľom výhod a treťou osobou. O tom partner verejného sektora môže, ale nemusí mať žiadne vedomosti, či k tomuto došlo. Preto si myslíme, že táto konštrukcia ako celok je vadná, a pritom je toto dôležité uviesť preto, lebo práve takéto, povedal by som, nedostatky, ale v skutočnosti to nie je nedostatok, ale je to dôsledok skutočnosti, že táto celá konštrukcia nemá riešenie, tak aby bolo vodotesné. Toto dáva možnosti, ako tento zákon obchádzať.
Ďalším takým prípadom je to, že zákon stanovuje, že oprávnená osoba musí päť dní, najskôr päť dní pred stanovenými udalosťami potvrdiť správnosť údajov v registri. Avšak po tom, čo sa tak stane, tak zase môže dôjsť k transferu medzi, alebo transferu práv a záväzkov v súvislosti s postavením konečného užívateľa výhod bez toho, že by to vedela tá oprávnená osoba alebo ktokoľvek iný. Čiže zase sa tu jedná o situáciu, kedy tento zákon sa stane v podstate deravý a bez praktického významu.
Tým sa dostávame k tomu, čo je našou základnou výhradou proti tomuto zákonu a tá je tá, že vytvára veľmi silnú a zložitú vrstvu byrokracie pre všetkých slušných podnikateľov, ktorí chcú čestne sa uchádzať o obchodný styk s verejným sektorom. A na druhej strane tí, ktorí takpovediac v tom vedia chodiť, tí, ktorí majú systémy na to, ako obísť alebo si zariadiť čokoľvek, tým sa vytvorí lepšie konkurenčné prostredie alebo lepšie postavenie v konkurencii, pretože ich konkurencia bude mať s týmto zákonom ťažkosti. Ten postup je veľmi zložitý. Nie je jasné, napríklad pri nejakej malej zákazke na nejakej obci na vydláždenie námestia, ako bude nejaký nádejný dodávateľ postupovať, či nájde advokáta alebo banku, ktorá bude ochotná pre neho pôsobiť ako oprávnená osoba. Myslíme si, že ten deklarovaný efekt tejto normy bude práve opačný.
Naša ďalšia súvisiaca výhrada s celým konceptom tejto normy je tá, že zákon akosi bude outsoursovať, presúvať zodpovednosť toho, kto má spravovať riadne prostriedky štátu alebo verejné prostriedky na nejakú tretiu osoba a bude tá tretia osoba zo súkromného sektora – advokát, banka –, tá bude poskytovať výhovorku, že takto to je a ja som to nevedel. Čiže oslabuje sa týmto zákonom tá základná téza, že za správne nakladanie s prostriedkami štátu alebo s verejnými prostriedkami má zodpovedať ten, kto je ich správcom.
Často sa tu hovorí alebo sa tu idealizuje transparentnosť. Transparentnosť, samozrejme, je dobrá, ale transparentnosť, sme sa mali možnosť presvedčiť, neznamená nič, aspoň nie na Slovensku. My všetci vieme, kto sú tí najväčší podvodníci s DPH, ktorí politici im pomáhajú, kto sú najväčší korupčníci. Všetci to vieme. Bolo to napísané, bolo to judikované súdmi alebo niet o tom žiadneho sporu. Dokonca ani oni sami, tí korupčníci, to nejak zvlášť nepopierajú a nič sa nedeje. Čiže dostávame sa k tomu, že prečo považujeme všetci takýto zákon za potrebný. A my tvrdíme, že je to preto, lebo tu zlyhávajú alebo dokonca absentujú základné funkcie štátu. My tvrdíme, že keby sa dodržiavali tie normy, ktoré už máme, tak by takýto zákon nebol potrebný. Bol by asi prospešný, ale len za predpokladu, že by nevytváral zbytočnú byrokratickú vrstvu.
Poďme si povedať niečo o tom, ako sa, keď hovoríme o tom zlyhávaní základných funkcií štátu, ako sa stíhajú trestné činy v tých oblastiach, ktorých sa tento zákon týka. Pretože keď si niektoré politické strany stanovili za súčasť svojho programu to, že budú mať nejaký protischránkový zákon alebo že tu bude transparentnosť, oni tým chceli naznačiť, že sa akosi zníži korupcia. Ale ako som už povedal, korupcia sa nijako nezníži.
Poďme si povedať o tom, čo aj pani ministerka hovorila, čo nám priniesol zákon o Centrálnom registri zmlúv. No odkedy je Centrálny register zmlúv, tak odvtedy korupcia narástla tak ako nikdy predtým. Čiže máme Centrálny register zmlúv a Generálna prokuratúra, keď sa pozriete na to, ako zverejňuje svoje zmluvy, tak porušuje úplne jednoznačne, a pritom sa jedná o nejakú zákazku za nejakých 15 miliónov len, ale jednoznačne porušuje zákon a nič sa nedeje a robí to Generálna prokuratúra. To sú tí, ktorí majú na to dohliadať. Čiže tu je nám transparentnosť nanič. A rovnako nám nebude na nič ani v prípade tohto zákona.
Vráťme sa k tomu, o čom som začal hovoriť, že keby sa dodržiavali tie normy, ktoré už máme, tento zákon by nebol potrebný. Tak.
V prvom rade u nás, ako všetci vieme, podľa mňa už to nikto ani nepopiera, nefunguje polícia. Akonáhle sa jedná o korupciu, polícia proste nefunguje a nefunguje prokuratúra. To sú... Prokuratúra je v postavení, kedy môže a nemusí robiť nič, a dôkladne toto svoje postavenie zneužíva. A treba povedať, politici, a to všetkých farieb, doteraz to tej prokuratúre umožňovali. Nebol nikdy prijatý nijaký zákon, ktorý by nútil prokuratúru plniť si svoje zákonné a ústavné povinnosti. Naopak, Ficova vláda v minulom volebnom období prijala zákon, ktorým sa prokuratúra ešte viacej vzdialila akejkoľvek kontrole.
Čiže poďme si povedať o tom, čo sa stíha a čo sa nestíha, pokiaľ ide o korupciu. Tak napríklad je jasné, že aj v zmysle zákona o verejnom obstarávaní, keby sa dodržiavali súvisiace predpisy, tak by sa korupcia významne znížila. Pritom z ročenky Generálnej prokuratúry za rok 2015 plynie, že len 27 osôb bolo na Slovensku odsúdených v súvislosti s trestným činom skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie, čo je, čo súvisí s tým, že už podľa existujúcej normy existuje povinnosť poskytovať také alebo podobné údaje, ako to predpokladá navrhovaný zákon. To znamená, že poskytujú sa iné údaje a nikto sa za to nestíha. Takže podľa týchto skutkových podstát sa stíhalo, len za rok 2015 bolo odsúdených len 27 osôb. Za machinácie pri verejnom obstarávaní podľa § 259 Trestného zákona a § 260 Trestného zákona neboli dokonca stí..., boli stíhaní ľudia v jednotkách osôb, a dokonca podľa § 260, to znamená ten nedbalostný paragraf, tak tam nebol stíhaný nikto.
Je zaujímavé, že načo máme my v Trestnom zákone skutkovú podstatu, ktorú nikto nestíha. Veľmi, veľmi zvláštne. A ďalej treba povedať, že aj to, čo sa stíhalo, čo sa odsúdilo, tak z veľkej časti, niekedy viac ako polovica týchto vecí bola skončených na základe dohody o vine a treste. To znamená, to je ututlávanie tej veci v tom najvyššom štádiu tak, aby sa veci nerozmazávali, aby to bolo v pohode.
Obdobne čísla za rok 2014, zase súvisiace trestné činy v jednotkách, takže napríklad § 260 Trestného zákona, tri osoby boli odsúdené. Za machinácie pri verejnom obstarávaní päť osôb. A dokonca v roku 2013 nebola odsúdená ani jedna osoba v súvislosti s machináciami pri verejnom obstarávaní. Viete si to predstaviť? To znamená, že ja neviem, asi možno vo Švédsku a v Nórsku boli odsúdení traja a u nás ani jeden. Takže to ukazuje na to, prečo potrebujeme mať takýto zákon.
Tento zákon bol pani ministerkou a aj v nejakých médiách jeho autorom označený za unikátny zákon. Rozumieme tomu, že prečo je unikátny, prečo nikde na svete takýto zákon nemajú. Je to preto, lebo nikde na svete, v civilizovanom svete, neexistujú také pomery, že polícia a prokuratúra absolútne nestíha korupciu. Keď poviem, že absolútne nestíha, chcem tým povedať to, že ju stíha, ale len za tým účelom, aby vytvorila dojem, že niečo robí. Samozrejme, slovo absolútne nie je myslené absolútne. Ale vzhľadom na to, čo by mala stíhať, v podstate nestíha nič. Čiže preto je tento zákon unikátny, preto ho potrebujeme ako niečo, čo vylieči aspoň čiastočne tú strašnú rakovinu, ktorou celá naša spoločnosť trpí.
Povedal by som to asi takto: Tento zákon ani zďaleka nie je to, za čo sa vydáva, je to politický zákon, je to takpovediac figový list, ktorým sa pani ministerka snaží zakryť to, že boj s korupciou v tejto krajine nikdy naozaj a reálne neexistoval a ani neexistuje.
Ďakujem.

A ja si myslím, že je správny čas k tomu niečo povedať. Tak ako som povedala v úvodnom slove, tak naozaj nechcem a nie je dobré, keď sa nastavujú nereálne očakávania, pretože nenaplnenie nereálnych očakávaní potom, samozrejme, so sebou prináša frustráciu. Takže to v žiadnom prípade nie. Preto som otvorene povedala na začiatku a môžem to rovno povedať, toto nie je všeliek, toto je zákon, ktorý maximalizuje transparentnosť vo vzťahu na jednej strane štát, na druhej strane súkromná sféra.
Keďže v tom vystúpení odzneli niektoré poznámky všeobecného charakteru, tak cítim potrebu na to reagovať. Ja som nikdy netvrdila, že som spokojná s tým, akým spôsobom sú vyšetrované trestné činy korupcie. A, samozrejme, že dôveryhodnosť polície, dôveryhodnosť prokuratúry a v konečnom dôsledku aj dôveryhodnosť súdov tento zákon nemôže nahradiť, ale ani nechce nahradiť, pretože on nie je o tom. Tento zákon je o transparentnosti.
A tuto sa musím zásadným spôsobom vyhraničiť, pretože ja si na rozdiel od vás, pán poslanec, nemyslím, že transparentnosť je nič. Ja si myslím, že transparentnosť je jeden z veľmi účinných nástrojov zužovania priestoru pre korupciu. Pretože s korupciou môžme bojovať dvomi spôsobmi. Na jednej strane maximálne možne zužovať priestor pre korupciu, rôznymi spôsobmi. A do tohto, do tejto kategórie transparentnosť, či už nakladania s verejnými zdrojmi, alebo transparentnosť procesov, ktoré prebiehajú v rámci štátnych rozhodovacích procesov, alebo aj transparentnosť vzťahu štátu a biznisu, je jedným z kľúčových faktorov na zužovanie priestoru pre korupciu. Bolí to, pretože niekedy vidíme veci, ktoré sme možno v minulosti nevideli, ale je strašne dôležité, aby sme to videli. O tom som hlboko presvedčená. Zároveň musím povedať, že ak sme v niečom za 25 rokov boli úspešní v boji proti korupcii, bola to práve transparentnosť a vďaka, že sa nám tieto kroky podarili. To je za prvé.
A druhá poznámka. Tento zákon necieli na miesto, ktoré je špecifické len pre Slovenskú republiku. V ére Panama Papers, keď sa dozvedáme, keď sa dozvedáme pozadie schránkových firiem, tak to je téma veľmi vážna v rámci štátov Európskej únie, v rámci členských štátov OECD. Pretože za schránkovými firmami sú mnohokrát, sa skrýva práve pranie špinavých peňazí, daňové úniky a podobne. Čiže toto je téma, ktorá je dnes ako jedna z hlavných tém otvorená na celom svete a nielen na Slovensku. Preto bola prijatá smernica, ktorá ukladá všetkým členským štátom Európskej únie uvádzať konečných užívateľov výhod do obchodného registra. Preto je to teraz téma, ktorá je otvorená na úrovni európskych inštitúcií a bude sa táto smernica, bude sa táto smernica sprísňovať.
Takže toto sú ale základné, fundamentálne veci, na ktoré som cítila potrebu odpovedať, pretože opakujem, nie, tento zákon nenahradí fungovanie polície, prokurátorov a súdov, ale tento zákon môže byť významný krok k zvýšeniu transparentnosti vzťahov medzi štátom a biznisom a je to dôležitá súčasť boja proti korupcii, pretože jednoducho zase sa zúži priestor pre korupciu. A môže zároveň slúžiť aj ako nástroj pre orgány činné v trestnom konaní, keď budú pátrať po trestných činoch prania špinavých peňazí, že dostanú ďalší referenčný bod, na základe ktorého budú môcť hľadať tých, ktorí jednoducho zákony porušujú. Tento zákon bude o to efektívnejší, o čo silnejšia bude medzinárodná spolupráca, prepojenie navzájom obchodných registrov a ďalších registrov, ktoré údaje o konečných užívateľoch výhod budú obsahovať.
Čiže nemôžem sa stotožniť a nikdy sa nestotožním s vetou alebo s tézou, ktorú ste povedali, že transparentnosť je nič, a preto som si dovolila vystúpiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Oceňujem, pani ministerka, že si stojíte na svojom, asi nič iné sa nedalo očakávať. Ale ja na rozdiel od vás, pani ministerka, som na tú moju tézu a k nej som predložil dôkazy. Vy ste žiadne dôkazy nepredložili. Ja som povedal, že odkedy je Centrálny register zmlúv verejný, tak korupcia narástla násobne. To nikto nerozporuje, to sú objektívne dáta. Takže to je to, s čím my pracujeme, a pritom tento zákon nie je neutrálny, pokiaľ ide o podnikateľské prostredie, ho skomplikuje.
Ďalšia vec, ktorú v súvislosti s transparentnosťou chcem povedať, je to, že korupcia a skrytí koneční užívatelia výhod sú v našom prostredí len preto, pretože sa predávajú CT prístroje za trojnásobok takej ceny, za aké sa predávajú v Nemecku alebo v Rakúsku, pretože diaľnice máme najdrahšie na svete, preto majú tí, ktorí sa schovávajú, majú obrovské zisky. Keby boli ceny najnižšie, aké môžu byť, a je v našich silách to zabezpečiť, tak potom by tí, ktorí sa potrebujú schovávať, by o tento biznis nemali záujem. A na tom je to celé založené. Tu je transparentnosť nám nanič, pretože dôsledok tej transparentnosti je nič. Títo ľudia chodia po uliciach v drahých autách, robia si, čo chcú, a ešte sú aj dôstojní občania.

Ďakujem za slovo.
Ja som teda, pani ministerka, počul niekoľkokrát to slovo transparentnosť a ja by som, možnože teda som zle čítal, a mám technickú otázku, pretože chcel by som vedieť, tu v § 2 ods. 1 sa špecifikuje, kto je partnerom verejného sektora. A teda odpovedzte mi, prosím, na otázku, že ak vyhrá niekto verejné obstarávanie a objedná si tie služby u ďalšieho subjektu, tak ja to teda tak vidím, že ten subjekt už nie je partnerom verejného sektora. Alebo je? To je otázka. A čo ak potom ten, ktorý je subdodávateľ, si to zase ďalej v ďalšom reťazci objedná a dostane sa von z tohto zákona. Takže toto by som chcel vysvetliť, či tá transparentnosť končí na tom prvom stupni a potom to transparentnosť nie je, alebo to tak nie je, ako ja tvrdím, a potom teda chcem vidieť, kde to v zákone je takto vysvetlené.
Ďakujem pekne.

Áno, krátko budem reagovať. Áno, pán poslanec, aj subdodávatelia sú pokrytí, môžme si to potom, samozrejme, pozrieť a vyhľadať, ale sú. A tieto otázky boli špecifikované ešte bližšie aj v spoločnej správe, takže áno, budeme kryť aj subdodávateľov, rovnako ako dcérske spoločnosti samotného verejného sektora. Čiže to, odpoveď je áno, aj subdodávatelia.
A musím, pán poslanec Baránik, keď hovoríte o dátach a faktoch, ja naozaj som veľký kritik stavu korupcie na Slovensku a som, nie som spokojná, naozaj nie som spokojná. Ale tézu, že od zverejňovania zmlúv sa násobne zvýšila korupcia, tak to mi ale naozaj musíte dať tú databázu alebo ten, to číslo, z ktorého vychádzate, alebo ten prieskum alebo proste niečo, o čo toto tvrdenie opierate. A opakujem, som nie spokojná so stavom korupcie na Slovensku. Naopak, som toho veľký kritik.
Ďakujem.

Ďakujem.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani ministerka, nerobím si ilúzie, že keď prijmeme protischránkový zákon, tak zajtra tu už korupcia nebude, takisto ako keď sa začali zverejňovať zmluvy, takisto korupcia nezmizla z verejného priestoru. Je pravda, že často máme pocit, že tomu chýba koncovka, to znamená, že aj vieme, kto to urobil, vieme, kto je zodpovedný, vieme, o koľko bola predražená daná zmluva, a nikto nie je za to potrestaný, nie je za to vyvodená zodpovednosť. Uvedomujem si, je to veľký problém a prináša to aj frustráciu obyvateľom, novinárom, celej spoločnosti. Na druhej strane si však myslím, že každý krok smerom k väčšej transparentnosti je veľmi dôležitý.
Ja som sa už vyjadrila k výhradám k schránkovému zákonu aj k tomu, mojou takou hlavnou výhradou je to, že si nemyslím, že verejný sektor, a teda konkrétne súd v Žiline má kapacitu skontrolovať všetky firmy, ktoré budú do registra zapísané, a aj keď príde kvalifikovaný podnet, následne to overiť. Ja som sa tak námatkovo pozerala do súčasného registra konečných užívateľov, ktorý, samozrejme, však je nedokonalý, ale tak našla som tam napríklad Medical Group, kto je konečný užívateľ výhod, alebo veľká kauza mýtny tender SkyToll, tie mená rozhodne neznejú dôveryhodne a mám veľké pochybnosti, že tí ľudia sú naozaj konečnými užívateľmi výhod, tí, ktorí sú tam zapísaní. A bude veľmi ťažké, ak príde kvalifikovaný podnet, overiť a dokázať, kto sú najmä v týchto exponovaných firmách, ktoré teda robili jedny z najväčších biznisov so štátom, kto sú tí koneční užívatelia výhod.
Som vďačná pani ministerke, že bola otvorená konštruktívnej diskusii, keď sme sa bavili o pozmeňujúcich návrhoch. Niektoré návrhy neprešli.
Ja sa priznám, že som chcela do zákona zakomponovať nie možnosť, ale povinnosť kontroly určitého percenta, v mojom prípade jedného percenta všetkých zapísaných subjektov v tomto registri, a napriek tomu, že by to vyvolalo dodatočnú administratívu a prácu pre súd, ako aj zníženie percenta z 25 % na 5 % pre minoritných akcionárov, teda aby sa čo najviac otvorila štruktúra tej spoločnosti. Nakoniec sme sa zhodli na jednom pozmeňovacom návrhu, ktorý nakoniec ešte prečítam.
Čo by som ešte chcela v súvislosti so schránkovým zákonom povedať, je, že ja to naozaj vnímam ako dôležitý krok aj smerom na medzinárodné scény. Ja si totiž nerobím ilúzie, že boj so schránkovými firmami sa podarí vyhrať na Slovensku. Ak máte schránkovú firmu, to znamená, že tá schránková firma je pravdepodobne zaregistrovaná. Ak chce robiť nečestné obchody, tak určite to bude pavučina viac ako troch firiem. Čiže ona bude viac ako v troch jurisdikciách a viete, že keď raz prejde cez Seychely, tak už navždy sa stratí z akéhokoľvek radaru a vy sa už v podstate ničoho nedopátrate.
Čiže ten boj so schránkovými firmami je veľmi komplikovaný. Osamotene na Slovensku ho nevyhráme, ani keď budeme mať veľmi dobrý, neprestrelný schránkový zákon. Jediným, jediným nejakým účinným spôsobom boja proti schránkovým firmám môže byť spolupráca na medzinárodnej úrovni.
Tu by som chcela upozorniť na dve oblasti, ktoré by som bola rada, keby Slovensko v nich bolo lídrom, a síce krajiny G20 sa zhodli na tom, že sa budú snažiť postupne zavádzať registre konečných užívateľov, čo vlastne aj v rámci Európskej únie sa to bude presadzovať, ale majú výhradu k tomu, aby tie registre boli verejné. Chápem argument, že ak by sme len my na Slovensku otvorili register konečných užívateľov všetkých firiem, nielen partnerov verejného sektora, mohla by to byť určitá konkurenčná nevýhoda pre nás. Na druhej strane je však potrebné vyvinúť na, minimálne v rámci Európskej únie úsilie a iniciatívu, aby register konečných užívateľov bol vo všetkých krajinách verejný.
Vieme, že teda začala s touto iniciatívou už Veľká Británia a uvažujú aj iné krajiny, ako napríklad Dánsko, Ukrajina, susedné Rakúsko, a čím viac krajín sa pridá, tým bude boj proti schránkovým firmám účinnejší.
Na záver, ak dovolíte, to znamená, musím úprimne povedať, že tým, že pán Kaliňák je stále vo funkcii a niektoré podvody, najväčšie podvody ostávajú na Slovensku nepotrestané, mala som morálnu dilemu podporiť tento zákon, hoci na druhej strane si uvedomujem, že užitočný zákon nemôže byť vazalom boja, ktorý prehrávame s korupciou. Takže zákon podporím, pretože si myslím, že je to krok dobrým smerom.
Pozmeňujúci návrh, ktorý by som chcela predložiť, znie:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej k vládnemu návrhu zákona o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I sa za § 20 vkladá § 21, ktorý znie:
"§ 21
Oznamovateľovi kvalifikovaného podnetu, ktorého zamestnávateľ je partnerom verejného sektora, ktorého sa kvalifikovaný podnet týka, môže registrujúci orgán na jeho žiadosť v konaní podľa § 12 poskytnúť ochranu za podmienok a v rozsahu, v akom sa poskytuje pri oznámení závažnej protispoločenskej činnosti, ktorá je trestným činom; ustanovenia osobitného predpisu sa použijú primerane. Oznamovateľovi podľa predchádzajúcej vety možno priznať odmenu podľa osobitného predpisu, ustanovenia osobitného predpisu sa použijú primerane."
Poznámka pod čiarou k odkazu 14 znie:
"14) Zákon č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 125/2016 Z. z."
Ostávajúce ustanovenia sa primerane prečíslujú.
S odôvodnením, to som ešte chcela doplniť ako tretí pozmeňovací návrh. Myslíme si, že tí, ktorí oznamujú kvalifikovaný a dávajú kvalifikovaný podnet, si zaslúžia ochranu, zvýšenú ochranu a aby sa im poskytlo všetko, čo inak patrí podľa zákona č. 307 oznamovateľovi závažnej protispoločenskej činnosti, ktorá je trestným činom. O poskytnutí ochrany bude rozhodovať registrujúci orgán; postupuje pri tom primerane podľa zákona č. 307/2014 Z. z. A súčasne sa navrhuje, aby aj oznamovateľovi kvalifikovaného podnetu mohla byť poskytnutá odmena podľa zákona č. 307/2014.
Týmto zákonom, myslím, že všetkým je jasné, že týmto zákonom boj proti korupcii nekončí. Je samozrejmé, že nezabránime podvodníkom, aby cicali štát na verejných obstarávaniach. Čomu však môžeme zabrániť aspoň čiastočne, aj keď nedokonalo, je, aby sa, aby nebolo tak ľahké skrývať sa za pavučinou rôznych spriaznených a previazaných firiem a oberať alebo nečestným spôsobom oberať štát a občanov o ich peniaze.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Pani poslankyňa Remišová, vážená pani ministerka, kauza Gorila traumatizuje spoločnosť, mala politické dôsledky, má byť riadne vyšetrená. Hovoríme tu o korupcii a tieto výsledky majú byť transparentne riadne prezentované verejnosti a odkryté. To sú titulky Denníka N a sú to vaše slová, pani ministerka. Ja by som chcel len aj v súvislosti s prerokovaním tohto zákona apelovať na stranu MOST – HÍD ako takú znovu, aby ste sa v takýchto, dá sa povedať, že už sme kdesi na hrane, neviem, kde sa ešte ďalej dá ísť, to, čo sa deje v štáte, aby ste ako keby že trošku sa nasadili pre ten štát ako taký, pre ten národ na tej koaličnej rade a skúsili všetok svoj dynamizmus, politické skúsenosti vložiť do zmien v oblasti boja proti korupcii. Verím tomu, že to ocenia vaši voliči, že to oceníme my všetci a že sa ten charakter naozaj ukáže. Takže toto by som vás chcel poprosiť, lebo naozaj zdá sa, že sme už politicky niekde za všetkými pomyselnými čiarami, ako keď máme tu pacienta s rakovinou, ktorému stále dávame nejaké pilulky, nejaké vitamíny a skúsime ho vzkriesiť.
Ja si myslím, pani ministerka, že tak vy, ako aj váš pán predseda máte naozaj ten svoj charakter, máte ho z môjho pohľadu naozaj silný a ja vás prosím, aby, ak sa to dá, ste týmto charakterom rozhodli v prospech občanov tejto krajiny.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Remišová, ja mám takú poznámku, že vy ste, myslím, celkom dobre rozprávali, ale vkladať nádej do jedného nejakého návrhu a ešte k tomu od ľudí, ktorí nemali problém podľa svojho charakteru vstúpiť do vlády s tými, ktorých sami obviňujú z korupcie, je podľa mňa absolútne naivné a nemôžme si nahovárať, že ministerka spravodlivosti je na tom výrazne inak ako minister vnútra.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Ja som sa, pani kolegyňa Remišová, chcel vrátiť k tomu vášmu pozmeňováku. Myslíme si a zdá sa mi, aj mimoslovnou komunikáciou s pani ministerkou sme sa dohodli, že je to vynikajúci nápad a ďakujeme vám zaňho.