10. schôdza

Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Poliačik, hovoril si o skracovaní času pre vystúpenia, ktoré je asi jedným z uholných kameňov tejto novely, a priznám sa, že ani mne nie je jasné, čo kolegovia z vládnej koalície touto zmenou sledujú. Dokonca toto mi je akoby najnejasnejšie z toho všetkého, čo tam obsahujú, pretože asi sa nezhodneme na tom, či je alebo nie je potrebné zákonom riešiť vnášanie horaliek a transparentov do rokovacej sály Národnej rady. Ja si myslím, že poslanci majú dostatok slušnosti v sebe, aby, aby neprimeraným spôsobom nekonzumovali jedlá v zasadačke parlamentu. Alebo považujem za legitímne, ak nejakou vizuálnou formou vyjadrujú svoj politický názor. Ale tam nachádzam aspoň štipku racionality v tom, že vy to vidíte ako problém, myslíte si, že by sa nemali vôbec používať transparenty, alebo myslíte si, že si ani keksík ku káve nemôže poslanec zjesť v rokovacej sále Národnej rady. Tam ten rozdiel v názoroch aspoň, aspoň trochu mu rozumiem. Ale vôbec mu nerozumiem, prečo chcete obmedziť tú dĺžku vystúpenia poslanca a teda možnosť opakovaného, aj keď to sa má nejako ešte upraviť tým pozmeňujúcim návrhom, lebo to nie je žiadny problém. Zákony sa majú meniť, keď existuje nejaký problém, ktoré je potrebné vyriešiť, keď niečo nefunguje. Ale tuto opakovane zaznieva z našich úst, že to nie je žiadny reálny problém, neprimerane dlhé vystúpenie alebo neprimerane dlhé schôdze Národnej rady, tak ja by som sa rád aspoň dozvedel, že čo vás k tomuto vedie, lebo skutočnosť, že je to tak aj inde, nie je reálny dôvod.

Pán poslanec Krajniak.

Pán kolega Poliačik, nemyslel som si, že to niekedy poviem, ale k rokovaciemu poriadku ste prehovorili veľmi rozumne.

Pán poslanec Grendel.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Aj kolega Poliačik spomínal zahraničie, napríklad český príklad. A opäť pripomeniem pre predkladateľov to, že vizuálne pomôcky sú v zahraničí aj v spomínanej Českej republike úplne bežnou súčasťou politickej komunikácie na pôde parlamentu. A bol by som rád, keby v tomto aj tá analýza, ktorou tak často operujú predkladatelia, bola férová, lebo nestačí argumentovať tým, v ktorých všetkých parlamentoch je obmedzený čas poslancov na vystúpenie. Napíšte tam aj, v koľkých parlamentoch je bežné aj pri obmedzenom časovom priestore používať vizuálne pomôcky. To by bolo férové.

Pán poslanec Jurzyca.

Ďakujem. No, Martin Poliačik, ja som si veru myslel, že poviem, že hovoríš múdro. A je to tu, bolo to veľmi múdre. Napadla mi, ešte jeden jav, ku ktorému môže dôjsť, okrem tej ozveny, o ktorej si hovoril. A síce, že keby sa ma bol niekto pred rokom opýtal, či raz zakážu grafy v parlamente, tak by som povedal, že: čo ste, určite nie, prečo by to niekto zakazoval?! Teraz majú byť zakázané. Keby sa ma pred mesiacom niekto opýtal, či raz zakážu grafy aj v televízii, tak by som povedal, že nie, určite nie. Ale teraz už si nie som istý. Lebo keď ich zakážu v parlamente, no tak tí ľudia pôjdu s tými svojimi takzvanými závadnými obrázkami viac do médií. A tak príde aj to, že aj tam sa zakážu? No kam to takto pôjde ďalej? Pôjde to tam, a cítim s tebou, že pôjde to tam, že keď nebudem môcť ukázať grafy tu ani v médiách, tak som späť po desaťročiach na ulici.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Kresák.

Ďakujem pekne. Iba veľmi stručne na niekoľko faktických otázok, ktoré pán kolega Poliačik otvoril. Po prvé, pán predseda výboru, Martin, asi by si mala opozícia ujasniť, že ako vlastne funguje ten výbor pre ochranu verejného záujmu, pretože pred chvíľočkou, asi pred hodinou sme mali možnosť počuť od jeho pána poslanca, ktorý práve je asi dôvodom aj tejto diskusie podľa vašich vyjadrení, že práve naopak, že tento výbor už dopredu vie, ako bude hlasovať, že všetko je politické, že proste tam sa o ničom práve nedebatuje. Neviem, asi si nebol prítomný. Ja samozrejme ako člen tohto výboru súhlasím s tvojím názorom, len musím povedať, že názor opozície na tento výbor asi neni rovnaký, tak si to troška dohodnite.
Po druhé, troška si bol taký, ja som mal pocit taký, ako keby rezignujúci, alebo hovoriaci o tom, že mala by táto snemovňa rezignovať na istých ľudí, ktorí nerešpektujú pravidlá. Ja tvrdím, že nie, ja tvrdím, že pravidlá musia platiť rovnako pre všetkých a musia sa vynucovať.
A úplne na záver pár slov k tomu často tu už zmieňovanému filibusteringu. Martin, ak ma môžeš chvíľočku počúvať, dovoľ mi iba konštatovať, že autorom filibusteringu je Thomas Jefferson, neskorší tretí prezident, ktorý ho vlastne po prvýkrát zmienil a vysvetlil vo svoje práci A Manual of Parliamentary Practice v roku 1791. A práve v tejto knižke vlastne Thomas Jefferson vysvetľoval, prečo v senáte nemá byť obmedzená diskusia. Iba pripomínam že písal sa 1791, keď nefungovala televízia, nefungovali masovo komunikačné prostriedky, nebol rozhlas, noviny sa iba rodili. A Thomas Jefferson práve v tejto knižke píše, že áno, neobmedzená diskusia v senáte je preto, aby sa upútala pozornosť médií a verejnosti na to, čo sa diskutuje. Len musím povedať, že v roku 2016 my ani ďalšie európske parlamenty nie sme v situácii, keby okamžite nevedeli médiá pokryť diskusiu v parlamente a keby sme museli filibusteringom upútavať pozornosť médií. Samozrejme ešte ďalej by som mohol doplniť slávne pravidlo 22 k tomuto... (Prerušenie vystúpenia časomerom, potlesk.)