10. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia. Navrhovatelia predloženého návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o rokovacom poriadku, hovoria, že jeho cieľom je zabezpečiť ochranu efektívneho fungovania Národnej rady počas jej schôdzí, plynulému chodu schôdzí Národnej rady a zároveň ochrany nerušeného výkonu mandátu poslancov pri súčasnom rešpektovaní výkonu ich práva na slobodu prejavu. Počujete dobre, pri súčasnom rešpektovaní výkonu ich práva na slobodu prejavu.
Právo na slobodu prejavu je právo na vyjadrenie a šírenie vlastných názorov naj-rôz-nej-ším spôsobom. Slovom, písmom, tlačou, obrazom a iným spôsobom. Hovorí o tom článok 19 Deklarácie ľudských práv. "Každý má právo na slobodu presvedčenia a prejavu, toto právo nepripúšťa, aby niekto trpel vinu za svoje presvedčenie, a zahŕňa právo vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie a myšlienky akýmikoľvek prostriedkami."
Navrhovatelia však v § 32 v novom ods. 4 zakazujú do rokovacej sály vnášať transparenty, plagáty, letáky alebo iné obdobné vizuálne zobrazenia. Takýto zákaz je v 21. storočí úplne smiešny. Čoho sa tak veľmi bojíte? Zákaz nosenia transparentov a plagátov sa dokonca v novele ocitol pred slovom, pred zákazom zbraní a výbušnín, dobre počujete. To máte taký veľký strach pred obrazom? Transparenty, plagáty a letáky sú prvé a až po nich sa bojíte vnášania do parlamentu zbraní a výbušnín. No je to pravda, že raz vidieť je viac ako stokrát počuť. Obraz sa zapamätá, slová vyšumia. Toho sa bojíte?
Tento strach z videného potvrdzujete aj doplneným ods. 3 v § 32, ktorý zakazuje v rokovacej sále používať mobilné telefóny nielen na telefonovanie, ale aj na vyhotovovanie fotografií. Bojíte sa, že si odfotím túto sálu? Že odfotím tieto prázdne sedadlá po mojej ľavej ruke počas rokovania? Ja som to už nie jeden raz urobila. Áno, odfotila som si túto sálu aj minulý týždeň v piatok, aj predtým v piatok. Totiž za posledné týždne ste si už dvakrát odhlasovali, že sa nebude hlasovať v piatok, aby ste mohli odísť skôr a predĺžili ste si víkend. No a čo počujem po piatku, v sobotu doma z rádia? Že títo poslanci, ktorí odišli už v piatok domov, chcú zastupovať tvrdo pracujúceho človeka. No neporazilo by vás? Obávam sa, že ani z diaľky si neviete predstaviť, ako vyzerá tvrdo pracujúci človek.
Novelou rokovacieho poriadku nám zakazujete slobodu slova. Chcete nám zakázať fotografovať a slobodne hovoriť. Z celej tejto novely na mňa páchne nielen akýsi váš strach, ale akási až paranoja. Keď ako opoziční poslanci konáme svoju poslaneckú prácu a teda kontrolujeme ministrov, počúvam od niektorých poslancov hovoriť, že to je spiknutie, že im krivdíme, že ich urážame. Ale to je detinské a paranoidné a skoro až pubertálne správanie. Ste nejakí útlocitní, bez akéhokoľvek nadhľadu, ktorý politik musí mať. A pre toto chcete opozíciu umlčať? Meniť kvôli tomuto rokovací poriadok je vskutku neprimerané.
Od koaličných poslancov počujem často, že opozícia si môže dovoliť iba kričať, protestovať, ale vy musíte pracovať v prospech občanov. Občania vám povedali, že potrebujú novelu rokovacieho poriadku? To si asi naozaj myslíte, keďže Slovenská národná strana tento zákon predkladá... (Reakcie z pléna.) Povedali vaši voliči? Viete, čo potrebujú občania? Na Slovensku sú naši ľudia rekordérmi v práci v noci a v nedeľu. Ako sovy. Každý piaty Slovák trávi nedeľu a tiež v noci v práci najviac času z celej Európskej únie, každý piaty nezamestnaný je mladý človek do 25 rokov. Ľudia utekajú do zahraničia za prácou, v tomto roku v porovnaní s predchádzajúcim sa zvýšil tento počet o 17,8 percenta. Toto si všímajte! V štatistikách úmrtí, ktorým sa dalo pri dnešných medicínskych poznatkoch predísť, patrí Slovensku štvrté najhoršie umiestnenie spomedzi 28 krajín Európskej únie. Toto si všímajte! Počúvajte malých a stredných podnikateľov a zamestnancov. Počúvajte mladé rodiny a ich strachovanie, či každý mesiac dokážu zaplatiť obrovskú hypotéku za byty, atď., atď. a tak ďalej.
A neodpustím si nepripomenúť prípad, ktorý ma v posledných týždňoch najviac desí. Obraciam sa teraz nielen na navrhovateľov novely rokovacieho poriadku, ale na vás všetkých a zvlášť na poslancov Slovenskej národnej strany. Venujete toľko času novele rokovacieho poriadku. Chcem sa vás spýtať, koľko času ste venovali prípadu sexuálne zneužitej maloletej Natálie, ktorá bola zverená do starostlivosti štátu? Ako ste sa angažovali? Ako ste to vyhodnotili? Že bláznivé poslankyne si vytĺkajú politický kapitál? To vám stačilo? Áno, počula som niektorých poslancov, ktorí mi hovorili: vieš, keby si vedela celú pravdu, že matka tej maloletej, vieš, to je taká, no, taká ľahká žena, vieš, otec je alkoholik, no a vieš, tá Natália, ona sama ponúka sex. Ach, Bože! Však bola pre toto zverená do starostlivosti štátu. Ale nie preto, aby tam našla to isté prostredie, ako poznala predtým.
Zúčastnila som sa poslaneckého prieskumu na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny. Už teraz je evidentné, že vôbec nejde o individuálne zlyhanie, že je tu zlyhanie systému. Tak to bolo aj v prípade zabitej maloletej Lucky v roku 2009, ale objavenej až na konci roku 2012. Toto si všímajte! Tomu sa venujte! Toto očakávajú občania tohto štátu od vás.
Páni koaliční poslanci, veľmi vás vyzývam, aby ste teraz, keď ste vo vláde a môžete prijímať akékoľvek zákony, ochránili všetky naše deti. Ale videla som aj práve doobeda pri hlasovaní, keď sme chceli, keď ste nepodporili pozmeňujúci návrh poslankyni Jurinovej, aby sa nepremlčali alebo aby bola dlhšia doba na premlčanie takého ohavného činu, ako je sexuálne zneužite maloletých detí. To ste neurobili. Stačí vám, a to si vnímam, že túto ochranu detí má v kompetencii niekto iný. Iný rezort, iní ľudia, iní poslanci, iní úradníci. Práve tento hrozný alibizmus počúvame aj z úst zodpovedných. To som odovzdala na ten rezort, tam nemáme kompetenciu, za to zodpovedajú iní. To je hrozné, ako by sme hovorili o diaľniciach, a nie o deťoch.
Áno, aj za toto nesiete zodpovednosť, hoci to neradi počúvate. Či sa vám to páči alebo nie, ale už nesiete zodpovednosť všetci za zlyhávanie systému, nielen poslanci strany SMER, ktorí až v sobotu po desiatich rokoch vládnutia chcú vzhliadať na tvrdo pracujúceho človeka. A nesiete zodpovednosť aj za atmosféru v spoločnosti. Ja som to už povedala v tejto rokovacej sále viackrát. Na Slovensku sa vám podarilo rozšíriť taký mýtus, že spoločnosť nepolarizujú tí, ktorí zlo robia, ale nenávisť šíria vraj tí, ktorí na to poukazujú. Snažíte sa obrátiť pozornosť na Matoviča, ktorý už, zdá sa, môže aj za to, že sa točí Zem. To vám stačí takto jednoducho rozmýšľať? V našej krajine sú diskreditovaní a prenasledovaní tí, ktorí na to poukazujú. Štátne orgány sú zneužívané na diskreditáciu politických protivníkov. Ako si toto, páni poslanci a poslankyne, viete vysporiadať vo svojom svedomí?
Hrdí začneme byť na Slovensku až vtedy, páni navrhovatelia novely rokovacieho poriadku, keď sa budeme vedieť vysporiadať s korupciou a s vykrádaním verejných zdrojov. Tá hustá atmosféra v spoločnosti iba kopíruje atmosféru v parlamente a, naopak, zmena je možná nie s novelou rokovacieho poriadku, ale vtedy, keď odvoláte ministra vnútra Kaliňáka, na ktorého padá nie tieň, ale priamo už je to zatmenie Slnka. Na ktorého padá podozrenie z krytia človeka, ktorý je podozrivý z obrovských daňových podvodov. Kvôli tomuto nemusíte meniť rokovací poriadok.
Práve kvôli takejto atmosfére je veľmi ťažké vecne diskutovať, pracovať, rokovať. Verejnosť sa ma pýta, čo chceme v našom hnutí robiť pre rodiny, pre podnikateľov, pre zamestnancov, pre ozdravenie verejných služieb. Nuž, my v hnutí vieme, čo chceme robiť pre ľudí, aj máme víziu, aj vieme, kde zlyháva systém. Ale pokým sa v našej krajine nevysporiadame s vykrádaním verejných zdrojov, pokým nebude platiť spravodlivosť pre všetkých, nielen pre vyvolených, dovtedy budeme kričať. Darmo nás budete diskreditovať a nazývať cirkusantmi a diletantmi a šašmi, ani to neviem vyskloňovať, budeme poukazovať na zlo a zlodejiny. A túto slobodu nám nezoberiete, pretože sme na tie stoličky nie prilepení.
A stále budeme kričať, keď tu budete chcieť takto obmedzovať slobodu. Žiadna tyrania by totiž nevznikla, keby ľudia včas kričali. Obranou pred tyraniou, neslobodou je vždy obrana ešte len javiacou sa tyraniou, povedal Chesterton. A to robíme, pretože ľudia nám hovoria, že sa boja na úradoch, v zamestnaniach čokoľvek povedať. Sú vystrašení, ustrašení. A tak musíme kričať za nich my. Chvalabohu, ľudia na Slovensku nie sú ovce a veľmi dobre vedia, čo sa deje. Darmo z nás robíte polobláznov a šašov. Ľudia vám prestávajú veriť.
Páni navrhovatelia, prosím vás, stiahnite túto novelu rokovacieho poriadku. Áno, priznáte tým síce určitú chybu, ale to je veľkosť človeka a o to viac politika.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa, vypočul som si váš prejav a musím povedať to, čo som povedal aj ráno vášmu kolegovi z opozície pánovi Rajtárovi. Keď už niečo tvrdíte, tak tvrďte aspoň pravdu. Predsa nemôžete hovoriť niečo, čo nie je pravda. Vy hovoríte, že SNS tu zdržuje nejakým rokovacím poriadkom. My sme predložili rokovací poriadok. Slušné z vašej strany by bolo o ňom povedať, čo si o ňom myslíte. Slušné predložiť pozmeňovacie návrhy, ktoré ste mohli urobiť do jedného zoznamu. My by sme sa s nimi zoznámili. Povedali by sme: tieto áno, tieto nie, toto je nezmysel. Ale vy tu namiesto toho dva dni rokujete, dva dni tu mlátite prázdnu slamu dookola. Potom sa tu ešte pohádate medzi sebou, jedni s druhými. A vy hovoríte, že Slovenská národná strana niekoho zdržuje? Veď ak tu niekto zdržuje, tak ste to vy! Preboha, veď sa pozrite na seba!
A nemyslíte si, že všetky zločiny okrem zavraždenia Winnetua, ktorého zavraždil Santer, urobila táto koalícia. Veď to nie je pravda. Každý je omylný. Každý robí chyby, ale vy vidíte seba v zlatom zrkadle a myslíte si, že všetci sú v krivom. Nie je to pravda. Zamyslite sa nad sebou.

Myslím si, že keď si vytiahla presne ten pomer medzi hodnotou tohto predloženého návrhu zákona a na druhú stranu si dala tému, ktorou sa zaoberáš, a to je, že mali by sme sa venovať otázkam napríklad rodín, pracovného času, koľko pracovného času sú ľudia cez víkendy nútení na základe legislatívy tráviť v zamestnaní, je vidieť absurdnosť tejto situácie. A možno aj preto predrečník zostal vyrušený a jeden z mála, ktorý sa zapojil do debaty pri obhajobe legislatívnych zmien. Myslím si, že je absolútne jasné, a preto aj nosíme to, čo máme na klopách saka alebo na ozdobu na dnešný deň, že tento hlúpy návrh, ktorý má v podtitule náhubkový zákon, je neakceptovateľný.
K tvojej výzve na stiahnutie tejto novely návrhu zákona, tejto neslušnej novely zákona. Je viac ako jasný. A myslím si, že každému jednému, kto to myslí s demokratickými pravidlami, rovnosťou pred zákonom, s pravidlom a ideou prvý medzi rovnými a nie súdenia na základe osobných invektív, osobnej pomsty, ako to máme dnes na stole, je obžalobou toho, čo sme dostali na stôl. Takže áno, tvoj návrh na stiahnutie, apel, ja jednoznačne podporujem a dúfam, že je ešte čas, aby zišli navrhovatelia z kratšej cesty dolu.

Ďakujem veľmi pekne. Pán Hrnko, prosím vás pekne, zodpovedajte si vo svojom svedomí na otázku, čo ste urobili v prípade sexuálne zneužitej maloletej Natálie, čo robíte pre ľudí, ktorí robia v noci a v nedeľu a čo robíte pre to, aby nám neumierali na Slovensku ľudia. Prosím vás pekne, ja budem vždy takto bojovať za slobodu a za obmedzovanie tejto slobody. Pretože vy lámete dnes demokraciu práve takýmto návrhom zákona o rokovacom poriadku. A viete, prečo to budem vždy robiť? Že budem takto zápasiť za slobodu? Robila som to ako občianka a budem to robiť ako politička. Viete prečo? Dnes sa mi narodila vnučka Sofinka a práve preto (potlesk), ďakujem veľmi pekne, a práve pre tieto deti, aj pre ďalšie iné deti, preto som spomenula aj maloletú Natáliu. Práve pre túto generáciu budem sústavne rozprávať a hájiť a zápasiť za slobodu, aby ony sa tu mali lepšie, pretože týmto vy naozaj pripravujete týmto deťom totalitu.

Vážený pán predseda Národnej rady, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte, aj ja aby som sa pár slovami prihovoril k tejto téme. Prepáčte, že som trošku zadýchaný, ale som vybehol po schodoch. Ja som tu nováčik. To síce všetci hovoria, už sme tu pol roka, ale predsa teda chcem povedať rovno, že nehovorím ako ten, ktorý by bol starý ostrieľaný vlk a teda mal tu právo posudzovať, čo je dostatočná dlhá doba a čo nie je dostatočne dlhá doba na prejav. Som lekár a v podstate viac-menej moja skúsenosť je, že prednášam na rôznych odborných podujatiach, resp. navštevujem takéto odborné podujatia, konferencie.
A teda prvá vec, ktorá mi tiež, určitým spôsobom ma znepokojila, je teda tá dĺžka rečníckeho času, ktorá teraz podľa toho najnovšieho pozmeňujúceho návrhu je v písomnej časti 20 minút a v ústnej sa to znížilo na 10 minút. Mne sa stala ako nováčikovi taká zaujímavá vec. Ja som sa chcel prihlásiť do programového vyhlásenia vlády v písomnej časti a došiel som tam dve minúty pred tým, kedy sa to malo zobrať, ten list odtiaľ, a tá pani mi povedala, že viete čo, ja som to už odniesla hore, že už to má pán predseda, choďte za ním, choďte sa k nemu dopísať, alebo však nechajte to tak a prihláste sa do ústnej. Ja vtedy som sa upokojil, prihlásil som sa do ústnej. No podľa tejto zmeny v podstate už by som mal iba desať minút možnosť rozprávať. A jak si dobre spomínam, ja som vtedy rozprával 12, takže nestihol by som to. Ale o čo viac ako, ak som dobre pochopil, tak v tomto návrhu ide o to, že sme chceli ako keby zefektívniť prácu parlamentu, poslancov, zrýchliť prejednávanie zákonov a teda chcelo sa určitým spôsobom tlačiť na to, aby tie naše vystúpenia boli časovo efektívnejšie.
No ja sa priznám, že aj ja na našich kongresoch väčšinou som mal desať minút, ale samozrejme, keď sú nejaké témy, ktoré vyžadujú viac času, tak ten prednášateľ dostane 15, 20 minút. Keď je nejaký hosť, tak dostane aj viac minút. Ale nevedel by som si predstaviť v týchto desiatich minútach, aby som ja nejakú odbornú tému riešil a so svojimi kolegami bez toho, aby som mohol používať prezentáciu. A ja sa teraz naozaj pýtam, ide nám o to, aby v tých desiatich minútach sme tu fakt riešili nejaké odborné veci a teda sa snažili v desiatich minútach naliať poslancom a teda aj verejnosti odborné témy? Ja vám poviem, že pokiaľ ja by som tú prezentáciu nemohol mať, tak ja potrebujem možno dvojnásobný čas, aby som popísal všetky grafy, aby som vysvetlil kolegom, čo na tom snímku by mali vidieť, ale nemôžu ho teraz vidieť.
A ja sa pýtam, že v 21. storočí ako parlament, prečo musí fungovať len spôsobom, že tu máme len v podstate ústne slovo, teda ústnu rozpravu a nemôžeme používať prezentáciu napríklad? Lebo tam je, tá je tam vyslovene zakázaná. A teraz možno niekto by povedal, že by sa to tu nehodilo, že kde by sme to tu premietali. Ale však si myslím, že nebol by problém napríklad vytvoriť aplikáciu, ktorú by si každý poslanec na svojom notebooku otvoril, a keby tu niekto mal nejaké slovo k nejakej téme, tak v podstate by si to klikal priamo v tom a jemu by sa to klikalo priamo v počítači. Určite by sa to dalo presieťovať, že by dokonca verejnosť to mohla takýmto spôsobom sledovať. A myslím si, že by to stopercentne zvýšilo záujem verejnosti o rokovania v tejto sále.
Takže z tohto pohľadu mne to naozaj príde strašne paradoxné, že bavíme sa tu o tom, že chceme znižovať tie časy, a na druhej strane zakazujeme tieto mediálne pomôcky a ako keby naozaj to bola reakcia na niečo, čo tu sa niekomu nepáčilo. A k tomu sa ja moc nechcem vyjadrovať, ale, ale skutočne to, čo by nám ušetrilo čas pri prejednávaní zákonov v tejto snemovni, to by bolo presne to, keby sme mohli vizualizovať to, o čo nám tu ide. Keby sme mohli predkladať grafy, keby sme mohli predkladať dôležité veci, ktoré, keď niekto raz vidí, tak skrátka už ich pochopí oveľa rýchlejšie a nemusí to človek vysvetľovať.
Ja som si takisto všimol v tom zákone ohľadom zákazu používania mobilných telefónov alebo iných technických zariadení, a ja som to rozprával aj s kolegom Lukáčom, on to tu už spomenul, ale aj napriek tomu, že to tu trošku bolo adresované, ja nie som úplne stotožnený s tým, že ten ods. 3, ktorý hovorí, "v rokovacej sále je zakázané používanie mobilných telefónov alebo iných technických zariadení umožňujúcich komunikáciu alebo záznam informácií", že tento ods. 3 v podstate nehovorí o tom, že my tu nemôžme mať notebooky. Pretože notebook toto všetko dokáže urobiť, hej, lebo notebook je zariadenie, ktoré umožňuje komunikáciu, záznam informácií, dá sa použiť na telefonovanie, vyhotovovanie fotografií, zvukových záznamov. Ja by som určite prosil, nech sa to zmení, pretože, jak tu ja budem sedieť so svojím notebookom a niekomu sa zrazu znepáčim, tak skrátka mi dá za to pokutu. Ja by som to teda veľmi nerád dostal. A podľa mňa, ja teda nie som právnik, ale prečítajme si to úplne v kľude, tento odsek hovorí o tom, že to tu nemôžme mať, že je zakázané používanie takéhoto zariadenia. Tak naozaj je tu, je tu výnimka, to neplatí, ak ide o používanie technických zariadení kancelárie. A tu ma napadlo, že možno vlastne by sme mohli používať tie notebooky, čo sme dostali. To znamená, ja by som asi nemohol používať tento môj notebook, ktorý mám veľmi rád, jabĺčko, ale v podstate by som mohol asi používať len to technické zariadenie kancelárie, lebo máme to v prenájme, tie naše hápečkové notebooky. Okej, ale potom ma hneď napadla aj ďalšia vec, že napríklad pán predseda parlamentu, podpredsedovia parlamentu majú aj telefóny, ktoré sú technické zariadenia kancelárie, a teda oni by v podstate mohli ich používať na základe tohto odseku, ale my ostatní nemôžme. Takže toto sa mi tiež zdá také v tom, v tom návrhu také zvláštne.
No a ešte, čo sa týka tých sankcií.
Ja som si tam všimol, že teda môže byť odporučené Národnej rade, aby uložila previnilcovi-hriešnikovi pokutu až do výšky 2-tisíc eur, a ak poslanec opakovane naruší poriadok na schôdzi Národnej rade v čase do jedného roka od uloženia pokuty za narušenie poriadku na schôdzi Národnej rady, mandátový a imunitný výbor odporučí Národnej rade, aby mu uložila pokutu až do dvojnásobku hornej hranice pokuty ustanovenej týmto zákonom. Takže v podstate mandátový a imunitný výbor, ak tomu dobre rozumiem, bude odporúčať Národnej rade, aby uložila pokutu danému previnilcovi. Ale tuná sa opäť dostávame do situácie, že v podstate v tomto pléne väčšinu má, má koalícia, ktorá v podstate vládne, a teda tá koalícia opäť môže hlasovať podľa toho, ako sa dohodne. Ako nechcem podsúvať nič iné, ale len to chcem skrátka takto, takto mne to teda skrátka prišlo.
A tento istý problém sa mi zdá aj pri tom, že, pri tom časovom limite, ktorý je dvadsať minút, alebo teda desať minút v ústnej rozprave, alebo ak Národná rada bez rozpravy nerozhodne o predĺžení rečníckeho času. A tuná sa mi, tuná sa mi zdá znova ako úsmevné v tom, že vieme, kto má väčšinu v Národnej rade, to znamená, čiste teoreticky, akýkoľvek koaličný poslanec, keď sa dohodne, že potrebuje mať viac času, tak skrátka Národná rada mu to bez rozpravy môže schváliť. A okej, nemám nič proti tomu, keď väčšina v tomto parlamente rozhoduje o zákonoch, podporuje svoju vládu, ale aby väčšina rozhodovala o tom, kto bude môcť mať viac času na vystúpenie, tak to sa mi zdá naozaj už úplne hraničiace s demokraciou. A preto súhlasím s mojimi kolegami, ako tu odzneli, že tento zákon určitým spôsobom naozaj limituje slobodu slova opozičného poslanca. A nielen teda, že limituje slobodu slova opozičného poslanca, ale najmä teda v jeho časovom rámci. A podľa mňa to je porušenie základných práv a slobôd a teda aj ústavného zákona. A takisto niekoľkokrát tu bolo povedané, že aj európska legislatíva veľmi vážne hovorí o tom, že v demokratickom systéme je jedno z výsostných práv práve sloboda prejavu opozície.
A na záver by som len chcel povedať, že ja som, a stále pánovi predsedovi Dankovi naozaj fandím, a on nám sľúbil, že bude predsedom všetkých poslancov tohto parlamentu. A ja si myslím, že hlasovanie o tomto návrhu, ktorý určuje pravidlá rokovania v tomto pléne, ukáže, do akej miery sa mu podarilo naplniť túto svoju víziu. Nejde naozaj o hocijaký zákon, ide o zákon všetkých nás, každého jedného z nás sa to bude bytostne týkať. A preto si myslím, že by bolo veľkým úspechom a tento zákon by vtedy mal váhu, keby ho v tejto snemovni podporilo aspoň 90 poslancov. Ako nemusí možno súhlasiť úplne každý, ale podľa mňa keby aspoň 90 poslancov podporilo tento návrh, potom by sme mohli hovoriť o úspechu a mohli by sme sa tešiť z dobrého rokovacieho poriadku, ktorý by sme tu mali. Žiaľ, to, čo sa deje, čo vidíme, je, že sa nám nepodarilo nájsť tento dobrý konsenzus, tým pádom to, že by to mohlo posunúť prácu v parlamente k lepšiemu, je veľmi otázne. A prináša tento návrh skôr rozdelenie a dokonca sa mi zdá teda, že niektoré tie klauzuly by trebalo dopracovať, aby sme nemohli byť nakoniec perzekvovaní za to, že tu máme notebooky. A z tohto pohľadu si myslím, že by bolo naozaj super, keby, keby tento návrh mohol byť ešte dopracovaný, pokiaľ by teda nebolo uznané, že sa má radšej stiahnuť. A v tejto situácii vypätej, v ktorej o ňom rozprávame už niekoľko dní, že by sme ho nemali radšej odložiť a nechať schváliť potom niekedy neskôr, keď sa tá situácia upokojí a všetci budeme spokojní s tým, že zlepší to prácu v tomto zákonodarnom zbore.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Na úvod si spomínal prezentácie, alebo pépéeská, ja som, myslím, že jeden alebo dvakrát presne, lebo existuje možnosť doteraz a existovala, ak má tvoj laptop alebo notebook digi a výstup, aby sa na týchto obrazovkách a zároveň na nrsr.sk objavila prezentácia, čo teraz už nebude možné. A myslím si, že zažil som viacero vystúpení pri ekonomických témach alebo v témach, kde sa používali čísla hlavne, že to bolo veľmi na prospech veci. A asi by so mnou súhlasili z tých starších poslancov mnohí, či sedia vo vládnej strane SMER, lebo ja si pamätám napríklad aj pána Rašiho, keď rozprával niekedy o Daňovom úrade v Košiciach a podobne, a to boli veľmi dlhé prezentácie. Zároveň si pamätám naozaj, keď pán predseda parlamentu Paška púšťal samého seba ako audiovizuálny záznam, a preto tie prezentácie vzhľadom na dobu aj prieraznosť toho, čo chceme, možno mnemotechnickými pomôckami, a v rámci prezentácií sa často používajú, použiť.
To, čo si hovoril ohľadom notebookov a laptopov, gratulujem ti, že si sa naozaj zameral na absolútne znenie tých ustanovení a teda záznamové zariadenia ako laptop, ktorý nie je ani vlastnený Kanceláriou Národnej rady, de facto nemôže byť vnášaný do sály. A je to hlúpe. Ale záznamové zariadenie je aj toto pero. A ja som zvedavý, že či to dotiahnu až ad absurdum a nebudeme tu môcť vytvárať záznamy ani tým, že si budeme písať jednoducho poznámky.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Krajčí je mladý človek, a preto upozornil naozaj na jeden dôležitý fakt, čo by si predkladatelia mali uvedomiť, že jednoducho technológie ďaleko odišli od ich návrhu. Technológie nezastavia, nebude možné, pokiaľ tu sa nemáme zísť, pokiaľ tu nemá zavládnuť úplná špiónománia, nemôžme sa neustále sledovať, znemožňovať si používanie iných počítačov a naozaj dosiahnuť, že tu nikto nebude napríklad na smartfón nahrávať zvukový záznam. To proste je nerealizovateľné.
Druhé, čo chcem k tomu poznamenať, je, že naozaj to hlasovanie, na ktoré upozornil, že koalícia, vládna koalícia bude môcť väčšinovým hlasovaním niekomu predĺžiť jeho príspevok, je veľmi nešťastné. Lebo otázka stojí tak: koľkokrát predĺži, keď požiada Matovič? Druhá otázka znie: trúfne si nepredĺžiť, keď požiadajú predsedovia koaličných klubov? A už tu máte nerovnosť, ktorá už dopredu sa dá predvídať a ktorá dokazuje, že nie, napríklad toto konkrétne ustanovenie naozaj vôbec nie je šťastné.

Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Chcel by som pánovi Krajčímu poďakovať za jedno z mála vecných a konštruktívnych vystúpení k problematike rokovacieho poriadku. Je pravda, že všetky ustanovenia nie sú absolútne dokonalé a že ten výklad, či už sa to týka audiovizuálnych zariadení alebo teda možno aj používania mobilných telefónov, ktoré budú majetkom Národnej rady, budú zapožičané poslancom alebo poslaneckým klubom, sa dá vykladať rôzne. Ale sme kultúrni a civilizovaní ľudia, vieme si to vyhodnotiť, a keby bol nejaký problém s výkladom ustanovenia, tak vieme požiadať ústavnoprávny výbor, aby nám to vyložil. Ale to, čo považujem za dôležité, to, čo už zaznelo vo vašom, v úvode vášho vystúpenia, že cieľom tohto rokovacieho poriadku je zefektívniť rokovanie Národnej rady, aby sa nestávalo to, čo predviedla vaša kolegyňa-predrečníčka, ktorá pri téme o rokovacom poriadku začala preberať absolútne iné témy, ako sexuálny život mladistvých a podobne, ktoré naozaj pri rokovaní o rokovacom poriadku nepatria na stôl. Teda z tohto pohľadu si myslím, že naozaj venujme sa tomuto problému a možno nájdeme aj iné medzery v rokovacom poriadku, ktoré neskôr budeme možno musieť meniť. Ale teraz vnímajme túto predlohu ako pozitívny úmysel zefektívniť rokovanie Národnej rady tak, aby nedochádzalo k zbytočným konfliktom, aby sme rokovali kultivovane a civilizovane ako v ostatných parlamentoch.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán poslanec, za vašu pripomienku. Ja si myslím, že ten zákon, by bolo fajn, keby mohol byť už teraz v takom znení, aby nevzbudzoval pochybnosti, lebo človek nikdy nevie, čo sa môže stať. A nakoniec teraz vidíme, že zasadá mandátový a imunitný výbor a v podstate sa budú udeľovať ťažké sankcie za určité porušenia zákonov, ktoré možno niekto by aj nazval, že to tak nemyslel, to tak nebolo, no. Ale, ale som rád teda, že to priznávate, a budem veľmi rád, pokiaľ ten notebook svoj sem budem môcť nosiť a nič sa mi nestane do budúcna.
Ďakujem.

Dámy a páni, v minulom príspevku, lebo už rokujeme o tom dlhšie, som sa obracal na poslancov koalície, a stále chcem veriť, že nie celkom márne, a hovoril som argumenty, pre ktoré je aj pre nich samých politicky nevýhodná táto novela. Teraz sa pokúsim tú situáciu vysvetliť aj z pohľadu občana, pretože mám dojem, že mnohí občania si môžu myslieť, že toto je nejaký vnútorný problém parlamentu, ktorý sa ich netýka. V skutočnosti ale, a to som naozaj presvedčený, sa ich mimoriadne týka preto, že prinajmenej toto všetko zo svojich daní platia. A tak tentoraz oslovujem priamo vás, vážené občianky a občania Slovenskej republiky. Koalícia a vládna koalícia ide zmeniť pracovný poriadok, tu sa to volá rokovací poriadok a ide vlastne o pravidlá práce v Národnej rade, v ktorej je centrum moci. Národná rada je srdcom štátu. Odtiaľto sa odvodzujú, odvádza moc vlády, voľba predstaviteľov všetkých významných ústavných inštitúcií a odtiaľto sa, samozrejme, odvádza tvorba rozpočtu aj kontrola jeho užívania. V tomto teda srdci, ktoré má nejaký tep a nejaký rytmus, sa tento tep a rytmus má zmeniť. A my upozorňujeme na riziko, že príde naozaj k arytmii, že tento tep a rytmus má byť zmenený tak, aby poškodil opozíciu. Dobrý pracovný poriadok je v tejto inštitúcii mimoriadne dôležitý, lebo len vtedy sa dá od poslancov očakávať dobrá práca. Ono tú prácu, kto sleduje, parlament, a iste mi dáte aj vy, kolegyne a kolegovia, za pravdu, predsa nevykonávajú len poslanci vládnej väčšiny. Ja s uspokojením musím konštatovať, že častokrát naozaj ministri aj poslanci koalície načúvajú, buď prevezmú nejakú myšlienku, niekedy aj ideu zákona, v istom zmysle modifikujú a posúvame spoločne verejný záujem kus po kuse ďalej.
Preto by bolo namieste očakávať, že dobre, tak poďme prijať rokovací poriadok, ktorý zlepší túto prácu, komunikáciu poslancov, prácu politických grémií, ktoré zjednávajú častokrát aj mimo sály nejaké lepšie podmienky pre hladký priebeh rokovania. Ale teraz je tu materiál, ktorý nesleduje zlepšenie pracovných podmienok, a ako vidíte už podľa dĺžky rokovania, vniesol sem nebývalý konflikt, aký v minulosti okolo rokovacieho poriadku nikdy nebol.
To, čo tu máme na stole a čo chce väčšina koalície, tak sa zdá, obávam sa, prijať, to nedáva poslancom žiadne nové, lepšie podmienky pre prácu. Naopak, jeho celkom zreteľným cieľom je sťažiť prácu, prinajmenej prácu opozičných poslancov. Napríklad v tom zmysle, že po prvý raz od novembra ´89 má byť poslancom zamedzené hovoriť toľko, koľko považujú za potrebné. To považovanie za potrebné je. Samozrejme, niekto povie, no nemôžeš tu rozprávať predsa celé hodiny. No pozrite, každý ten poslanec aj tým, ako sa oblečie, aj aký slovník používa, aj ako dlho hovorí, si sám sebe vystavuje svoj účet, nakoniec jeho sudcom nie je ani predseda parlamentu, ani nikto z nás a jeho sudcom je volič.
Pán Farkašovský upozornil pred chvíľou, že ľudia, ktorí dlho rozprávajú, tých nikto nepočúva. Prinajmenej v médiách to iste platí, ale ja si myslím, že to platí aj v parlamente. Nejaký dvojhodinový prejav asi nevyvolá obrovský klub divákov, ktorí celé dve hodiny s napätím počúvajú.
Čiže aj tu sme sa museli vysporiadať aj s takýmto faktom, že aj veci, ktoré sú zložité, komplikované, si niekedy predsa len vyžadujú obmedziť sám seba, ale podčiarknem, čo som už vo faktickej povedal, štát, ktorý nemá dolnú komoru, ktorý má také množstvo neustále prijímaných novelizácií, ten len dokazuje, že kvalita práce parlamentu zatiaľ nie je veľmi ideálna. Podnikatelia, ale aj dôchodcovia alebo sociálne odkázaní ľudia nám oprávnene odkazujú, že meníme zákony každú chvíľu. Každú chvíľu. Aj zákony, podľa ktorých oni si nakúpia, dajme tomu podnikatelia, nejaký druh výrobných prostriedkov, aj zákony, podľa ktorých si dajme tomu dôchodcovia šetria, meníme pravidlá veľmi, veľmi často a to je dôkazom, že parlament nepracuje ešte dostatočne dôkladne.
Hovoriť o rozpočte 20 minút a bez grafov? To má byť dôkladné prebratie rozpočtu? Však ani minister financií tu nebude vedieť predstaviť bez grafov svoj rozpočet. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Pán poslanec, prepáčte. Pán poslanec Viskupič, môžem poprosiť o kľud?
Nech sa páči, pán poslanec.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem, pán predseda. Títo opoziční poslanci sú proste neúctiví. Aj takí seriózni. (Reakcia z pléna.) Áno, áno.
Obmedziť sa má, dámy a páni, aj právo poslanca na informovanie. Lebo čo to je, ak niekto sa tu odfotí alebo zdieľa na internete priebeh parlamentu? To je nejaký hriech? Že posiela svojim voličom, ktorí, dajme tomu, ho sledujú na Facebooku alebo na nejakej inej sociálnej sieti, že im posiela správu, čo práve robí, že im posiela správu, čo sa práve prerokováva? Ja si myslím, že keby len toto vyrušovalo, nakoniec toto je činnosť, ktorá nevyrušuje nikoho iného, okrem toho dotyčného poslanca, keby toto bolo jediné, čo tuná vyrušuje pri práci poslancov, tak je to naozaj nezmysel. Je to nezmysel.
Toto opatrenie, ak prvé opatrenie, skracovanie času ide proti dôkladnosti pri argumentácii, tak toto ďalšie opatrenie ide proti právu poslanca na informovanie voličov. Pod pokutami a trestami má byť zakázané vyhotoviť záznam, fotku, nahrávky rokovania Národnej rady. Nerealizovateľné a nevhodné. Nevhodné z ohľadu práve vás, vážené občianky a občania.
Vy ste poslali pracovať do Národnej rady predovšetkým ľudí, ktorí tam majú naplno robiť a nie byť pod tlakom obáv napríklad z pokút alebo z vyvádzania z miestnosti. Prečo? Veď tu sa naozaj nič také nedeje, aby sa museli prijímať zastrašujúce body do rokovacieho poriadku. Majú byť poslanci trestaní za to, že prinesú na vysvetlenie svojich argumentov nejaký graf? To je pre vás, voličov, ktorí toto platíte, výhodné? Veď ten graf vyhotovia za svoje prostriedky a vyhotovia ho s cieľom, aby vám bolo zrozumiteľnejšie, čo chcú povedať. Áno, môže to byť aj kritika vlády. Vari kritika vlády nie je súčasťou demokratickej komunikácie v slobodnej Slovenskej republike? Nepomáha aj ona priamo a nepriamo nakoniec aj samotnej tej vláde?
Mnohí argumentujú o tomto rokovacom poriadku, že jednoducho parlament by mal rokovať čím kratšie. Ale ja sa pýtam, prečo by mal rokovať kratšie? Nesedíme tu celé noci, sedíme tu riadny pracovný čas, aspoň my, teda opoziční poslanci. Je to vari preto, že časť koaličných poslancov jednoducho chce odísť z parlamentu? Nechce tu vysedávať? No ale potom nech sa vzdajú mandátu alebo nech to otvorene povedia svojim voličom, že ich táto téma vôbec nebaví, sedieť v parlamente a pracovať a zastupovať občanov.
Chceli by ste parlament bez zverejňovania našich fotiek, vizuálnych alebo zvukových záznamov. A ja sa znovu pýtam, prečo? Má sa tu odohrávať niečo, čo by sme nesmeli dať von na internet alebo čo by sa občania nemali, nemali dozvedieť? Vari majú poslanci chodiť do tejto budovy iba preto, aby sa riadne podpísali, aby ráno si umyli zuby a došli dobre, pekne oblečení, išli sa potom naobedovať a zobrali za to plat? Však poslanci, aj koalície, aj opozície, majú hádam aj nejaké vyššie, vyšší význam a zmysluplnejší význam v tejto budove, než to, čo som opísal.
Aby bolo jasné, ja naozaj nie som taký konzervatívny človek, že by mi vadila zmena. Poďme urobiť zlepšenie pravidiel práce parlamentu. Uvítal by som to.
Poďme sa na to pozrieť, vážení občania a občianky, teraz z hľadiska toho návrhu. Najprv teda, v čom je spor. Spor je napríklad v spôsobe, ako sa ten rokovací poriadok má prijať. Ako iste viete, poslanci nie sú zamestnanci Národnej rady. Nie sú zamestnanci. A pán predsedajúci, nech je to už ktorýkoľvek, či je to pán predseda alebo podpredsedovia, nie sú riaditelia, ani zamestnávatelia poslancov. Poslanci sú zamestnaní u občanov. U vás, ktorí nás sledujete a z ktorých daní sa tento parlament platí. Len vy máte právo byť aj kontrolórom a vo voľbách aj sudcom každého jedného poslanca. Iste si ako takí prajete, aby poslanci mohli v parlamente pracovať naplno, aby mal každý napríklad rovnocenný priestor, nech je z opozície alebo koalície. Už tu bolo spomenuté, v tom zákone sú mimoriadne zvýhodnení ministri, ktorí môžu donekonečna si predlžovať dvadsaťminútový príspevok. No a teraz si uvedomujeme, ako, čo podčiarkol môj predrečník pán Krajčí, ako ľahko sa dá zneužiť aj také malé ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že parlamentná väčšina môže niekomu predĺžiť jeho prejav.
V tomto, že poslanci nemali obmedzené až doposiaľ, celých 27 rokov svoj prejav v parlamente, a to ani čo ide, ani pokiaľ ide o dĺžku, ani pokiaľ ide o obsah, v tom je predsa základ výdobytku slobody z Novembra ´89. Všetko ostatné máme regulované, prosím vás. Všetky ústavné inštitúcie fungujú podľa veľmi prísnych a kiežby aj dodržiavaných pravidiel. Ale toto jadro, toto srdce demokracie musí mať právo na slobodu.
Parlamentná kultúra, hovorím o tom spôsobe prijatia rokovacieho poriadku, parlamentná kultúra až doteraz hovorila vždy, že pravidlá parlamentu nemajú byť vnútené menšine. Veď prísne vzaté, môže sa 76 poslancov rozhodnúť a vylúčiť prostým hlasovaním zvyšok parlamentu. Takto to bolo v prípade Františka Gauliedera. To je, to bola vtedy ukážka naozaj jednak právneho bezvedomia a samozrejme aj politickej arogancie. Ale podobne by bolo výrazom politickej arogancie, ak by parlamentná väčšina sa rozhodla, že vnúti pravidlá celej práce tejto inštitúcie tým, ktorí majú tú smolu, že sú momentálne v menšine, že ich prevalcuje, že jednoducho budú tancovať, ako oni budú pískať. A to pískať tak, že niektorí budú rovní a iní rovnejší. Ministri budú rovnejší. Koaličný predseda klubu dostane predĺženie. Matovič nedostane. Toto sú mimoriadne riziká. To je, to by bol veľký krok späť, pretože za celé tie roky sme tu predsa len akési pravidlá parlamentarizmu objavovali.
Spomeňme si, že bola noc dlhých nožov a dneska už žiadna vláda, vládna koalícia neopakuje to, že by po víťazstve tu rokovala do hlbokej noci a roztrhala by tie funkcie len pre seba a že by zo všetkého vytlačila opozíciu. Nerobíte to ani vy, nerobili to ani vaši predchodcovia, neurobil to, neurobila to ani vláda Roberta Fica, keď vládol sám. A to mu slúži ku cti. Slúži to ku cti celému slovenskému parlamentarizmu. Nerobme krok dozadu. Toto je krok dozadu, do iných rokov, ktoré už boli a z ktorých sme odišli.
Rokovací poriadok má byť prijatý dohodou. Ak sa dohodne málo, bude málo. Máte právo potom sa ohradzovať. Nakoniec predseda parlamentu aj dnes má úžasné právomoci a často teda môžme sledovať a obdivovať, ako šikovne s nami zatočí, pokiaľ môžem hovoriť o opozícii. Nie je to tak, že by dnes, hovorím, parlament potreboval nejaké krízové riešenie. Nie je to tak. Preto nie je najmenší dôvod odhlasovať pravidlá práce v parlamente proti vôli menšiny.
A teraz poďme hovoriť niečo o obsahu. Ako to už býva aj v zákonoch, tak aj v tejto novele je zaujímavé nielen to, čo v nej je, ale aj to, čo v nej chýba. Keby mala zlepšiť prácu a vplyv parlamentu, vážení, vplyv parlamentu, lebo ja hovorím, že vplyv parlamentu, hoci sme parlamentná republika, sa z roka na rok oslabuje. Vládu od vlády sa oslabuje. Aj to je jeden z dôvodov, že v korupcii sa Slovenská republika ocitá medzi najhoršími štátmi Európskej únie. Aj to je jeden z dôvodov, že verejnosť neobdivuje veľmi poslancov a má pocit, že celý politický establishment by sa mal zmeniť, že by mal zmeniť svoje chovanie. Ľudia majú pocit, že by sme mali akýmsi spôsobom dokázať čeliť tým rizikám korupcie. Prieskumy verejnej mienky hovoria, že občianstvo považuje korupciu za jeden z hlavných problémov našej republiky, respektíve nízku kontrolu moci, aby som nehovoril len o korupcii.
Zlepší sa kontrola zo strany tejto na Slovensku hlavnej ústavnej inštitúcie, ktorá je na to urobená? Ona je urobená na kontrolu moci. Zlepší sa jej výkon po prijatí tejto novely rokovacieho poriadku? Nie, ani v najmenšom. S novelou neprichádzajú zmeny smerujúce k vytvoreniu práva poslancov na vyšetrovacie komisie, ako už tu bolo zmienené. Isteže, smerovalo by sa aj k ústavným zmenám, ale tento parlament to má v rukách a vládna koalícia by v tom iste našla podporu aj u opozície. Ale tam nesmerujete. Dokonca ani k právu vykonávať poslanecký prieskum. Idete práve opačným smerom. Menej práv pre poslanca. Kratšie hovor, nefilmuj, nenahrávaj, nekecaj nám do toho, neťahaj tu čas, my sme dohodnutí, my to chceme mať za sebou, my to chceme mať odhlasované.
Teraz by som sa stručne venoval tomu, čo tam v tom návrhu, naopak, je. Sú tam zmeny, vážení občania a občianky, ktoré sťažia prácu kontrolórov moci. Tých, ktorí to s kontrolou moci myslia vážne. Netvrdím, že medzi koaličnými poslancami takí nie sú. To netvrdím. Ale už tak to spravidla býva, že väčšinou sú to tí, ktorí pri moci nie sú, ktorí sú v opozícii. Celkom jednoznačne a v mnohých podobách sa im má obmedziť napríklad čas na vyjadrenie a to, ako som už raz spomenul, v situácii, kedy Slovenská republika nemá druhú komoru. Uvedomme si, že to, čo sa tu nevychytá, to proste odíde do života a namiesto legislatívy, ktorá by pomáhala, bude strpčovať život vám, vám, ktorí fungovanie Národnej rady financujete zo svojich daní.
Prečo by sa o dôležitých zákonoch nehovorilo aj dlhšie než 20 minút? Prečo by poslanci nepracovali a nediskutovali tak dlho, dokedy to považujú za oprávnené a zmysluplné? Predsa to súvisí so slobodným výkonom mandátu. Ako inak sa vychytajú chyby a zlepší kvalita legislatívy? Pokiaľ ide o návrhy, často aj poslanecké, naozaj niet iného priestoru, než je priestor tejto sály. Prečo by nesmel, ak je odborník a vie, čo chce povedať, hovoriť dlhšie než 20 minút napríklad o štátnom rozpočte? Ide o miliardy eur. Ide o veľa rezortov. Ako som už povedal, kde niet dolnej komory, tam niet vlastne poistky proti chybným zákonom a tam je treba ponechať poslancom, aby nikto z nich sa nemohol vyhovárať, že viete, ja by som bol odhalil tú chybu, ale nemal som na to poskytnutý priestor.
Viem, že je to trochu silné slovo, ale rokovací poriadok akoby mal poslúžiť ako náhubok. V každom prípade nepopriete vy, ktorí ho predkladáte, že ide o obmedzenie snahy poslanca vystupovať, o obmedzenie snahy poslanca ilustrovať svoje tvrdenia akýmikoľvek vizuálnymi pomôckami.
Takže čo je vlastne pravým cieľom novelizácie? Novinky, ktoré by priniesli lepšiu kontrolu, tie tam ani nespomínate. Žiadne vyšetrovacie komisie, žiadne právo robiť individuálny poslanecký prieskum. Ale obmedzenie času, obmedzenie počtu vystúpení, zákaz zaznamenávať a zverejňovať záznamy z rokovacej sály a ešte k tomu kádrovanie, ako je kto oblečený, alebo či náhodou neprežúva horalku.
Vážení občania, ak tento zákon bude prijatý, som si istý, že sporov a konfliktov v parlamente neubudne, naopak, naopak. Nezávidím predsedovi parlamentu, lebo ak si nadelí tieto väčšie kompetencie, že z toho, kto je len taký moderátor rozpravy, sa má stať riaditeľ parlamentu, tak dôsledkom bude reťaz osobných konfliktov. Namiesto vážnych vecí, to znamená zákonov, sa bude riešiť, či niekto nežuje horalku, či iný potajme nefotil, nenahrával na laptop, alebo kto je a kto nie je vhodne oblečený. Koalícia dúfa a priznal to verejne premiér, ktorý akoby si objednal u pána Danka, nerád to hovorím, ale pán premiér to takto predviedol pred verejnosťou, že od neho očakáva, že urobí poriadok s opozíciou. No akože má pán Danko alebo ktokoľvek z vedenia parlamentu robiť poriadok s opozíciou, prosím vás?! Opozíciu sem ste poslali vy, občania, to je vaša voľba. Každý ten človek má priamy mandát. Pán Danko, ak je rozumný, tak nemôže nič iné, len sa pousmiať nad takýmito výrokmi pána premiéra Fica. Ako si predstavuje parlament, že tu pán Danko bude chodiť s bičom a bude robiť poriadok s opozíciou, akoby bol na družstve JRD?
Mám pocit, že začiatkom tohoto, celej tejto peripetie boli isté obavy. Ja ich ako človek, ktorý vidí slovenskú politiku dlhé roky, vcelku chápem. Sú tu aj nováčkovia, je tu aj novinka v tom, že časť bývalej pravice podporuje dnes vládu Roberta Fica. Ja ich absolútne neposudzujem v tejto chvíli, len im pripomínam, že aj v minulosti boli pravoľavé vlády, ale nikdy demokrati v tej vláde nepripustili, aby sa deformovali demokratické pravidlá. A keď bude prijatý tento rokovací poriadok, tak k takej deformácii jednak priamo príde a jednak založia sa riziká tej deformácie. A prečo by ste si to, preboha, brali na krk? Že vás znervózňuje Matovič? Skutočne, kvôli jednému človeku si zoberiete, že v tomto volebnom období, a konkrétne vy, pán Danko, po prvýkrát predseda Národnej rady, že by ste obmedzili demokratické právomoci parlamentu?
Ten text, ktorý prišiel, nám nastolí, opakujem, prezrádza, že nejde o zlepšenie práce a kontrolných mechanizmov parlamentu, ale že cieľom novelizácie je zatlačenie na opozíciu, aby sa začala obávať subjektívnych a gumových pravidiel, ktoré sa tam zaviedli a ktoré môžu byť zneužité. Netvrdím dopredu, že budú zneužité, ale spravidla v politike platí, že keď nastavíte pravidlá, ktoré sa zneužiť dajú, tak aj k tomu príde. Okolnosti to spôsobia. Ak aj teraz si hovoríte vy, predkladatelia, že dáme pozor na to, že aby takúto chybu sme nespravili, nakoniec vznikne situácia, že keď už je v rukách ten bič, tak sa ním udrie.
Mimoriadne ma mrzí práve to obmedzenie opozičných poslancov v jedinom ich reálnom práve a to je právo hovoriť. V parlamente hovoriť. Ja viem, že sú parlamenty, ktoré majú také obmedzenia, onaké obmedzenia, ale to sú aj parlamenty, ktoré majú druhú komoru.
Mnohí z koalície zrejme hovoria, načo počúvať do nekonečna argumenty, ak im aj tak nič neschválime? Načo tu rozprávajú tí ľudia? Lenže vy sami viete, že my hovoríme preto, pretože nachádzame isté riešenia, predkladáme aj vlastné zákony a možnože niekedy by naozaj verejnosť bola prekvapená, čo všetko v tomto parlamente sa zhodilo zo stolov, čo všetko sa mohlo prijať, ako sa mohli vylepšiť niektoré zákony.
Práca opozície v parlamente nie je zabíjanie času. Zato musím povedať, neberte to osobne, ale niektorí poslanci koalície sa chovajú tak, akoby pohŕdali parlamentom a pohŕdali aj vlastnou vládou, ktorá tu predkladá zákony. Ignorujú rokovanie, nevystupujú, neobhajujú vládne návrhy zákonov, prinajmenej neobhajujú ich nijak presvedčivo a jednoducho obávajú sa vstupovať do polemík s opozíciou. Je to možno, je to možno ten hlavný problém, prečo by najradšej mali opozíciu, ktorá sklopí uši a bude naozaj tu šúchať nohami, ako hovorí klasik, a brať plat. Počas tohto leta dokonca sa stalo, že sa nekonali zákonne zvolané schôdze. To nie je naozaj dobrá známka. Akoby sa celkom nedávno zvolený parlament vyraďoval z politickej prevádzky. Ja viem, že vláde nechýba, vláda si vládne, ale my ako parlamentári, ako poslanci, ktorých sem poslali voliči, nemôžme súhlasiť s tým, že parlament bude vyradený z prevádzky. Že poslanci, tak ako to bolo teraz v piatok, o jedenástej postláčali gombíky a celá koalícia odišla preč. Nechala opozíciu (reakcia z pléna)... Áno, vy ste tu boli. Dvaja tu boli. No, vy ako predkladateľ už čo ste mali robiť? Opozícia rečnila do 19.00 hodiny a nerečnila taľafatky, nečítala telefónny zoznam, ale koalícia dobre vedela, že vedenie parlamentu, ktoré šikovne vymyslelo, že o 17.00 hodine sa nebude hlasovať, ich vlastne poslalo domov. Nech si urobia víkend.
Dámy a páni, ak sa aj prijme tento rokovací poriadok, myslíte, že tí poslanci opozície začnú byť mlčanliví, že o tomto nebudú hovoriť? Nie, vážení, toto nie je zabíjanie času. Práca v parlamente, je to naozaj vzácna dôvera voličov, ktorá každého jedného z nás sem poslala. Aj vzácna dôvera strán, ktoré vás dali na kandidátku. Mali by sme naozaj prejavovať pochopenie pre to, že parlamentarizmus a parlament, toto je teraz naše miesto a toto je naša práca. Ak nám niekto hovorí z ministerstiev alebo z vlády, nechajte to už tak, proste iba tam mlátite prázdnu slamu, a najmä tá opozícia, veď jej nič neprejde, načo rozprávajú. Nie, nie, vážení, ten človek, ktorý toto hovorí, tak ten by naozaj sa mal pobrať niekde, kde tá demokracia nie je, pretože nerozumie, kde žije. Toto je slobodný štát a naši voliči, nie opozícia, nie koalícia, nie ministri, naši voliči majú právo počuť, kto ako sa k zákonom postaví. Ak im obmedzíte ten čas, ak ich dokonca rôznymi tými drobnými trikmi akoby trošku chcete odsunúť a zatlačiť do kúta, nič dobré nerobíme. Poškodzujeme vlastnú inštitúciu, ktorá by, naopak, strašne, ale strašne potrebovala pomoc. Slovenský parlamentarizmus slabne. Vlády sa tu smejú z parlamentov, smejú. Zabezpečia si svoje záujmy a parlamenty iba stláčajú gombíky.
Možno je treba významne podčiarknuť aj to, že, ako tu sme už upozornili, nebude dokonca možné, ak by sa prijal tento nešťastný návrh, riadne odôvodniť ani pozmeňovací návrh. Pretože ak ho nebudem môcť odôvodňovať bod po bode, nie je vôbec pochopiteľný, lebo na konci to paragrafované znenie je pochopiteľné naozaj spravidla iba právnikovi, ktorý má pred sebou aj samotný zákon alebo návrh zákona, ktorý ten pozmeňovací návrh má upraviť. To je veľmi nešťastné opatrenie, kde tiež sa nemyslí na dôsledky. Ja chápem, koaličný poslanec si povie, no veď mne všetko prejde, načo by som niekoho presviedčal, ja to tu úradnícky odrapocem, moji ľudia mi to odhlasujú, je to dohodnuté v koalícii, pozmeňovací návrh prejde. No ale, pozor, to jedného dňa predsa každý môže byť v opozícii a bude potrebovať argumentovať. My sa v opozícii môžeme spoliehať len na silu argumentov. Nie na silu moci, nie na silu počtov. A v tej opozícii môže byť každý jeden z vás, ktorí ste teraz v koalícii. Nevytvorte pokrivené pravidlá, v ktorých menšina nemôže v podstate predložiť pozmeňovací návrh, tak aby mu rozumeli. A nie rozumel minister, nie rozumel ten predkladateľ zákona. Ja stále hovorím, že tu nás sledujú občania. Aby mu rozumeli občania. A to sa bez vysvetlenia bod po bode nedá urobiť.
Chápem, že, ja náš parlament chápem tak, že tu sa stretli skutočne dospelí ľudia, dospelí ľudia, ktorí chápu, že v politike zodpovedajú sami za seba, či sa to týka ich obliekania, ich slovníka, ich transparentov alebo aj navrhovaných zákonov. Toto je, toto nie je ani učilište, ani väznica, tu sa nevychováva, tu nie je nápravnovýchovný ústav. A znovu opakujem, nezávidím, ak by pán predseda parlamentu chcel takúto úlohu naozaj vykonávať, vysvetľovať poslankyniam, že či sa mu páčia ich účesy, ich vlasy, ich oblečenie alebo odhalenie, no to sa naozaj nepatrí a obrátilo by sa to proti samotnému tvorcovi.
Návrhy, ktoré možno vyvolala silná ofenzíva opozície hneď po voľbách, si treba prejsť s chladnou hlavou. Dneska tu máme množstvo konkrétnych pracovných zákonov aj z dielne koaličných poslancov, aj z dielne vlády, rovnako aj z dielne opozície. Na moje potešenie napr. aj v takom citlivom návrhu zákona, ako je snaha regulovať hry, pán minister financií vychádza v ústrety kritike a je pripravený opraviť aj návrh zákona, ktorý sám priniesol, aspoň tuná nám to potvrdil. Práca v tomto parlamente je reálna, je každodenná, poslanci opozície každodenne a nie raz hlasujú za dobré predlohy vládnej koalície, každodenne. Môže sa nám stať, že návrh zákona, ktorý tu leží na stoloch, významne zhorší túto atmosféru. A nielen to. Zostane pre svojich navrhovateľov smutnou spomienkou, pretože napokon ani jeden z nich nebude rád, že sa do tohto nešťastného diela pustil. Diela motivovaného obavou z rečí. Viete, ten Mečiar valcoval, ale aspoň sa nebál rečí. Skutočne, páni a dámy z koalície, vy sa tak bojíte rečí, že musíte umlčať opozíciu? Veď to ponižuje vás samotných. Veď sa postavte za ten mikrofón a vráťte to tým opozičníkom. A že sa vám nechce a ťahá to čas? To je parlament, preto ste tu, preto ste platení. Máte obhajovať vládnu politiku a keď je kritizovaná, tak sa voči tomu ohradiť. To je úplne normálna práca, tá sa nedá vyriešiť zákazom, obmedzením, pokutami, vyvádzaním zo sály.
No, myslím, že som naozaj vyčerpal veľa úsilia, aby som vás odradil od nešťastného kroku. Skutočne by som apeloval aj na pána predsedu parlamentu a ostatných predkladateľov, váš úmysel nemusí dopadnúť zle, hľadajme spoločný prienik dohôd, ale nevnucujte, neoktrojujte menšine svoju vôľu v takejto citlivej veci. Môžte nás kedykoľvek prehlasovať pri zákonoch, lebo vláda je vaša. Aj zodpovednosť za to, ako budete vládnuť, je vaša. Ale pravidlá parlamentu, pravidlá slobodného slovenského parlamentu by bolo oveľa šťastnejšie, keby boli predmetom konsenzu, dialógu a spolupráce všetkých tých, ktorých vy, občania, občianky, ste poslali do týchto lavíc pracovať pre vás.
Ďakujem. (Potlesk.)