10. schôdza

Skúsenosť z nadnárodnej súkromnej firmy veľkej, v ktorej som pracoval, hovorí o tom, že je úplne bežným štandardom vo veľkých firmách, aby ten prezentujúci, ktorý niečo prezentuje, aby mal možnosť aj vizualizovať to, čo prezentuje. Kľudne technicky si viem predstaviť, že poslanec niečo rozpráva, mal by svoj príhovor aj pripravený a mohol by nejaké veci ukazovať napríklad na týchto monitoroch, že možnože je na zváženie nejaká úprava, nejaká; jednoducho, aby tu bola tá možnosť niečo ukazovať, vizualizovať v kultivovanej, slušnej forme, povedzme tie grafy a tak ďalej. Potom nemusíme používať transparenty.
Druhá vec k tej terénnej práci poslancov. Tak len pripomeniem, že denník Pravda, ktorý je prajný skôr vládnej koalícii, navštívil 32 poslaneckých kancelárií, ani v jednej z nich na občanov nečakal poslanec a 28 kancelárií bolo zamknutých. To len ako pár údajov o tom, že ako najmä teda poslanci SMER-u – SD sú veľmi často prítomní v teréne a pracujú pre svojich občanov. Takže je to, už viaceré reportáže boli na túto tému, nie je to pravda, že poslanci aktívne čakajú na svojich občanov, diskutujú s nimi a riešia ich problémy. Takže opäť nie celkom pravda.
Takže asi len toľko, že zhrniem, bolo by potrebné, aby nejaká tá možnosť vizualizácie, prezentácie bola. Skúste to možno tam dopracovať. A po druhé, treba tým občanom byť naozaj blízko, ale reálne, nielen deklaratívne.
Ďakujem.

Som rád, že sa pani Nachtmannová dostala k mikrofónu, ale vcelku jej chcem vyjadriť teda súcit, že sa angažuje v tejto pochybnej akcii. A k tomu všetkému, však ja som sa tu pomerne hodne vyjadroval, takže nebudem zdržiavať, len chcem upozorniť, pani Nachtmannová, pokiaľ spomínate zahraničné parlamenty, poprosím vás, že by ste vymenovala, v koľkých väčšina vnútila menšine pravidlá bez konsenzu. Máte taký prehľad? Že v európskych parlamentoch v koľkých odkrojovala väčšina pravidlá?

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa Nachtmannová, to som aj ja rád, že ste sa odhodlala vystúpiť. Ste jedna z mála koaličných poslankýň, ktorá obhajuje tento zákon, a tak to má byť. Ako hovoríte, že opozičný poslanec by sa mal vyjadrovať vecne a k téme a že mu stačí 20 minút a, teda v písomnej rozprave, a potom prípadne 10 minút ešte, keď sa ústne prihlási. Tak sa pýtam, prečo potom je v zmene rokovacieho poriadku navrhovaná nerovnováha medzi opozíciou a koalíciou, prečo ministrovi vládnej koalície nestačí 20 minút. On sa nevie vecne vyjadrovať, on sa bude vyjadrovať osobne? A tak isto predsedovi Národnej rady. Dokonca ten minister a ten predseda sa môže prihlasovať ikskrát, to znamená, že má prakticky neobmedzený čas, aj keď sa to v navrhovanej zmene javí, že má tiež 20 minút. Takže na toto by som očakával vašu odpoveď.
Ďakujem.

Ďakujem všetkým pánom poslancom za ich reakcie na moje vystúpenie.
Pán poslanec Vašečka, veľmi ma teší, že ste priznali, že včera teda bola uvedená nepravda. Ja by som kľudne povedala to "klamstvo", ja som totižto tento pojem použila minule, ale bola som obvinená, že som neslušná. Takže tiež si myslím ako pani Grausová, že je to terminus technikus, je v slovníku slovenského jazyka, nie je to vulgarizmus, nie je to pejoratívny význam. A keď som o niečom hlboko presvedčená, že niekto klame, tak prečo by to človek nemohol povedať. Ale bolo mi vtedy povedané, že je to neslušné, tak teraz som použila pojem "nepravda". Ja som to proste musela povedať, pretože keď som to včera na tej tlačovke počúvala, a prepáčte, pán Vašečka, ale to tam bolo hovorené niekoľko minút a bolo to taký jeden z hlavných "mesidžov" z tejto tlačovky.
Pán poslanec Marosz, ku prezentácii ja som sa vôbec vo svojom vystúpení nevyjadrovala. Terénna práca poslanca, viete, kancelárie boli zatvorené. Prepáčte, ale predsa ten poslanec nečaká v tej kancelárii na občanov, tam má kontakt a ten poslanec má chodiť za tými občanmi. Veď tuná sedíme, tuná teda máme svoju kanceláriu, sem k nám prídu. Dobre, ale v teréne mám ísť ja za ľuďmi a to ja osobne aj robím.
Pán poslanec Budaj, vy súcitíte so mnou. Ja vám zato ďakujem, ale ozaj nemusíte, pretože ja som vystúpila z vlastného presvedčenia na základe toho, čo som tu celú dobu počúvala. Viete, stále počúvať, akí sme, ako hľadáme veľký bič na malý dvor, aby sme vás zničili, veď to vôbec nie je pravda! Takže ja som cítila skutočne osobnú vnútornú potrebu vystúpiť.
No a na pána Laurenčíka nestíham odpovedať, ale v podstate veľakrát to bolo už vo vystú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené dámy, vážení páni, alebo ak tak môžem povedať, vážené torzo tu prítomných poslancov v súčasnosti. Asi, asi je to preto, že som posledný v poradí, nechtiac, ale tak tomu bolo, pretože tie šachy nejak nevyšli, keď kolegovia odchádzali zo sály a prichádzali, aby mohli byť prípadne oni poslední, a keďže neboli, tak už si odrečnili svoje a už nepokladajú za potrebné byť prítomní a počúvať tých ostatných, čo je pre mňa možno výhoda, možno nevýhoda, ale mne je to v podstate jedno, nechcem sa tým riadiť. Každopádne teda využijem svoje vystúpenie na niekoľko vecí.
Tí, ktorí ma poznáte dlhšie a je vás tu takých niekoľko, tak viete, že sa vždy snažím hovoriť k veci a nesnažím sa zneužívať toto miesto na to, aby som upútaval pozornosť médií, alebo na to, aby som vlastne zneužíval tento priestor na klamanie, na urážanie, na zavádzanie, na šírenie konšpiratívnych teórií. Zvyknem sa držať faktu, ale napriek tomu som vlastne utrpel niekoľko úderov od svojich predrečníkov v priebehu ostatných dní. Ale tak to už asi býva, pretože je zvykom alebo je praxou, že keď niekto nevie upútať vecne, tak potom upúta niečím iným a to iné, žiaľ, sa veľmi často prezentuje v tejto sále aj z tohto priestoru, čo ma úprimne mrzí, ale ja to asi zmeniť nedokážem.
Každopádne ale ako právnik nebudem reagovať na tie útoky, na tie urážky a na tie prekrúcania, ale ako právnik chcem reagovať na jednu z vecí, na ktorú som už upozorňoval v tejto snemovni a ale ktorá akosi nezaujímala tých, ktorí s ňou manipulujú a ktorí s ňou pracujú, a to je práve ten známy prípad Karácsonyi proti Maďarsku, ktorý sa veľmi často používa ako argument, ako argument toho, že vlastne tá situácia je taká istá na Slovensku a že keď sa Európsky súd pre ľudské práva rozhodol povedať, že Maďarsko porušilo niektoré články európskeho dohovoru, tak že vlastne taká istá situácia bude aj na Slovensku.
U nás si to prezentujeme veľmi pekne na tlačových konferenciách, keď sa uvedie, že Karácsonyi, Maďarsko bolo potrestané, Slovensko je také isté. Žiaľ, všetci tí, ktorí to hovoria, často to rozhodnutie ani nevideli a, samozrejme, nepoznajú jeho obsah. Ja to rozhodnutie mám tu a možno som jeden z mála možno dnes, keďže tu nie sú niektorí, žiaľ, už teda renomovaní právnici, ktorí verím, že to čítali, tak tí ostatní, som presvedčený, že to nečítali, lebo by nemohli tvrdiť to, čo tvrdia. Keďže to ešte ani neodznelo vlastne vo svojej celej hĺbke, tak iba pár slov k tomu si dovolím povedať pre vás všetkých, ale aj pre slovenskú verejnosť. To neni obhajoba ničoho, to je iba uvádzanie faktov na správnu mieru.
Rozhodnutie Karácsonyi sa týkalo štyroch maďarských poslancov, ktorí sa správali, ak to zjednoduším, neprístojne v snemovni a boli za to sankcionovaní. Tie neprístojnosti boli rôzne, boli podobné situácii na Slovensku, boli to megafóny, boli plagáty, boli to urážky. Boli sankcionovaní podľa vtedajšieho rokovacieho poriadku maďarského parlamentu, ktorý umožňoval, aby predsedajúci parlamentu alebo predseda parlamentu im udelil pokutu. Tie pokuty neboli vysoké, tie sa pohybovali okolo nejakých 200 až 600 eur. Len problém bol v tom, že voči tomuto rozhodnutiu fakticky neexistoval reálny opravný prostriedok. Proces bol taký, že keď predseda rozhodne o udelení pokuty, toto rozhodnutie išlo do pléna a plénum bez rozpravy schválilo takéto rozhodnutie.
Nuž a to bol vlastne najväčší problém, ktorý sa týkal procesu pri udeľovaní takýchto sankcií, pretože Európsky súd pre ľudské práva povedal, že vlastne takéto rozhodnutie nebolo v súlade s tým, čo vyžaduje demokratický právny poriadok. On nepovedal, že by rozhodnutie, ktoré sankcionuje formu prejavu, bolo neakceptovateľné, to vôbec nie. On povedal, že nebol dosiahnutý spravodlivý proces. Naviac Maďarsko v tom čase nemalo ani takú ústavnú sťažnosť, ktorá existuje v slovenskom ústavnom poriadku, ktorá by umožňovala nezávislému súdnemu orgánu, ktorý je dnes, samozrejme, Ústavný súd Slovenskej republiky, posúdiť takéto rozhodnutie. Ešte raz opakujem, došlo k tomu, že vlastne takéto rozhodnutie schvaľovalo plénum bez rozpravy a to bolo jablko sváru.
Chcem sa ale vrátiť ešte k jednej ďalšej veci bez toho, aby som vás azda nejak zbytočne otravoval s týmto faktom, jednej ďalšej veci, ktorú pokladám za potrebné povedať, a to je vlastne zopár poznámok, ktoré povedal Európsky súd pre ľudské práva na margo toho, čo parlament, nie slovenský parlament, všeobecne každý parlament môže urobiť v súvislosti so slobodou prejavu v samotnom parlamente. Isteže Európsky súd pre ľudské práva, samozrejme, akceptuje právo menšiny na slobodu prejavu, chápe a akceptuje to, že má tu existovať vždy možnosť vyjadrovať sa, ale jednu vec povedal, že sloboda prejavu neni bezbrehá. Čiže so slobodou prejavu sa spájajú aj práva, aj povinnosti.
A druhá vec, ktorú pokladám za potrebné zvýrazniť z konštatovania Európskeho súdu pre ľudské práva v tejto súvislosti, je, že tento súd zároveň konštatoval, že je právom každej snemovne, je právom každého parlamentu upraviť si vnútorný poriadok rokovania a vystupovania a prejavov. Povedal, že vlastne spôsob, ktorým parlament reguluje čas, miesto a spôsoby prejavu v parlamente, patrí v princípe samotnému parlamentu a vlastne súd je v tomto mimoriadne obmedzený, keď sa tým má zaoberať. Čo ale rozlišoval, a to ja som už tu raz zvýrazňoval, ale nejak to nepadlo na úrodnú pôdu, to je obsah prejavu a forma prejavu. Čiže na jednej strane pokiaľ Európsky súd pre ľudské práva akceptuje, že parlament môže regulovať formu prejavu, obsah prejavu nemôže regulovať s jednou výnimkou, a to je jedine prejav, ktorý priamo alebo nepriamo nabáda na násilie. Tam, samozrejme, sa akceptuje, že môže aj parlament každého demokratického štátu zasiahnuť do obsahu prejavu. Formu prejavu teda môže regulovať slobodne, samozrejme, pri rešpektovaní istých pravidiel a princípov. Toľko teda.
Prepáčte, že som možno troška dlhšie k tejto téme chcel hovoriť, ale pokladal som za potrebné iba vysvetliť niektoré veci, ktoré súvisia s tým rozhodnutím, s ktorým niektorí kolegovia veľmi ľahkovážne manipulujú pred médiami, čo nepokladám za veľmi seriózne, lebo seriózne je vysvetliť obsah a podstatu takéhoto rozhodnutia.
Takže, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, posuniem sa troška ďalej. Chcem sa venovať jednej vážnej vecnej otázke vo svojom príspevku, a to je vlastne otázka, ktorá súvisí, samozrejme, s tým, že je otvorený rokovací poriadok a ten rokovací poriadok upravuje aj celý rad ďalších vecí než tie, ktoré sú momentálne otvorené.
Ústavný súd Slovenskej republiky je v súčasnom ústavnom a právnom poriadku vlastne súdnym orgánom na ochranu ústavnosti, ktorý je konečným súdom v oblasti ľudských práv a slobôd na území Slovenskej republiky. Vieme asi všetci, že je to teda orgán, ktorý vlastne v tom konečnom súde rozhoduje o občanoch alebo o ich sťažnostiach, o ich podaniach v prípade, keď sú presvedčení, že či už súdny orgán, alebo orgán verejnej správy zasiahol do ich základných práv a slobôd, alebo že nedostatočne postupovali pri ich ochrane.
Vzhľadom na všetky tieto a ďalšie významné pôsobnosti tohto najvyššieho súdneho orgánu som teda presvedčený, a tu sa blížim k podstate svojej myšlienky, že vlastne sudcovia, ktorí v tomto orgáne pracujú, musia spĺňať skutočne veľmi vysoké nároky na morálku, na vzdelanie, na charakter a že ich výberu by sa mala venovať skutočne náležitá pozornosť a to vo všetkých krokoch, ktorý tento výber sprevádzajú. Naviac, dovolím si aj z tohto miesta zdôrazniť a podčiarknuť, že spomedzi kandidátov na sudcov Ústavného súdu má prezident Slovenskej republiky možnosť vybrať si jeho predsedu. A predseda Ústavného súdu, myslím, že o tom niet žiadnych pochýb, je štvorkou v poradí významnosti ústavných činiteľov v Slovenskej republike. Čiže toto všetko podčiarkuje význam, samozrejme, už samotného procesu výberu tých kandidátov na funkciu, ktorí prechádzajú cez Národnú radu Slovenskej republiky.
Asi netreba opakovať, že v zmysle čl. 134 ods. 2 ústavy sudcov Ústavného súdu vymenúva prezident Slovenskej republiky na návrh kandidátov, na návrh Národnej rady Slovenskej republiky. Vyberá ich na 12 rokov, čo viete, iste je strašne dlhá, a má to svoj význam, dlhá doba, pričom Národná rada vždy navrhuje dvojnásobný počet kandidátov, než je uvoľnených miest. Postup Národnej rady, teda postup nás, je; náš; pri výbere týchto kandidátov upravuje práve rokovací poriadok vo svojich viacerých ustanoveniach. Je to jednak § 58, kde je oprávnenie ústavnoprávneho výboru prerokúvať a odporúčať Národnej rade návrhy na kandidátov na sudcov, a potom sú to paragrafy 115 a 116, ktoré upravujú podávanie návrhov do Národnej rady a postup Národnej rady pri výbere kandidátov.
Ak sa pozrieme troška do histórie, do nedávnej histórie, tak asi sa zhodneme na tom, že rozhodovanie Národnej rady, ktoré sa dialo pri výbere kandidátov na funkciu sudcov Ústavného súdu v rokoch 2014 a 2015 však, dalo by sa povedať, že opätovne otvorilo viacero otázok, ktoré súvisia s posudzovaním odbornosti, erudície a predchádzajúcich skúseností navrhovaných kandidátov. Ako všetci vieme, výsledkom tohto výberu bola nevôľa prezidenta Slovenskej republiky vymenovať viacerých z takto navrhnutých kandidátov do funkcie sudcu Ústavného súdu. Výsledkom sú aj tiež tri doposiaľ uprázdnené miesta na tomto Ústavnom súde, súdne spory a zvýšenie napätia medzi Národnou radou a prezidentom Slovenskej republiky.
Nakoľko vo funkčnom, v tomto funkčnom období bude, by mala Národná rada ešte minimálne v roku 2019 vyberať až 18 kandidátov na 9 miest sudcov na Ústavnom súde a títo by mali pracovať po vymenovaní prezidentom až do roku 2031, dovolil som si využiť práve skutočnosť, že prerokúvaným poslaneckým návrhom zákona bol otvorený práve rokovací poriadok, a predložiť doplňujúci návrh, ktorý sa zameriava práve na niektoré otázky súvisiace s procesom výberu kandidátov na funkciu sudcov Ústavného súdu priamo v Národnej rade Slovenskej republiky.
Cieľom tohto návrhu je, samozrejme, v rámci existujúcich ústavných limitov, ktoré sú základné, cieľom teda je zvýšiť požiadavky na jednotlivé kandidujúce osoby, prispieť k transparentnosti tohto procesu, predovšetkým v štádiu prerokúvania návrhov jednotlivých kandidátov v ústavnoprávnom výbore a tak do budúcna prispieť k tomu, aby sa nemoralizovali dôvody, pre ktoré by prezident Slovenskej republiky odmietal vymenovať niektorého z kandidátov na funkciu Ústavného súdu spomedzi osôb navrhnutých Národnou radou Slovenskej republiky.
V rámci uvedeného cieľa môj predkladaný návrh obsahuje doplnenie zákonných požiadaviek podávaných návrhov kandidátov o niekoľko skutočností. Bude sa požadovať, aby každý kandidát predložil prehľad doterajšej právnej praxe, výsledky vedeckej, pedagogickej, justičnej alebo inej odbornej právnej činnosti, samozrejme, čestné vyhlásenie o pravdivosti uvádzaných údajov a súhlas so zverejnením osobných údajov.
Tento návrh tiež obsahuje zákonnú garanciu nielen verejného prerokúvania návrhu každého kandidáta na ústavnoprávnom výbore, ale aj právo každého kandidáta, zákonné právo vystúpiť pred týmto výborom bez účasti ostatných navrhnutých kandidátov a možnosť kandidáta v rozprave osobne sa predstaviť a uviesť dôvody, pre ktoré sa uchádza o funkciu sudcu Ústavného súdu.
Oproti doterajšej praxi a práve v súlade s požiadavkou transparentnosti, väčšej transparentnosti, tento návrh obsahuje aj zákonnú povinnosť Národnej rady zverejniť materiály, ktoré sú súčasťou návrhu na voľbu každého kandidáta na sudcu Ústavného súdu, na svojom webovskom sídle a to minimálne sedem dní pred schôdzou ústavnoprávneho výboru, ktorá sa bude zaoberať prerokúvaním týchto návrhov.
Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, ako máte možnosť, alebo budete mať možnosť vidieť z môjho návrhu, ide o nové znenie tohto návrhu. Ak by ste sa pýtali na otázku prečo, chcem z tohto miesta dať na to veľmi jednoduchú odpoveď. Aj keď som poslancom, ktorý v zmysle politického delenia medzi vládnu koalíciu a parlamentnú opozíciu patrí do prvej z uvedených skupín, aj ja som musel o obsahu tohto návrhu rokovať s príslušníkmi iných politických strán, poslancov za iné politické strany s cieľom získať ich podporu. Pretože mi však nejde; a preto som musel predložiť návrh, ktorý nie je celkom totožný s mojím pôvodným úmyslom. Ale pretože mi nejde iba o mediálnu či facebookovú prezentáciu toho, že podávam legislatívny návrh, ako sa tomu často, sme tomu často svedkami, ktorý aj tak nakoniec neprejde, aj ja som teda musel pri svojich rokovaniach v niektorých bodoch ustúpiť zo svojich pôvodných požiadaviek. To všetko ale však iba v zmysle toho známeho, že politika je umením možného, a tu sa pohybujeme v politickom prostredí.
Dovoľte mi teda na záver môjho príspevku prečítať znenie predloženého pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Takže pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kresáka k návrhu poslancov Národnej rady Andreja Danka, Martina Glváča, Tibora Bernaťáka, Gábora Gála a Andreja Hrnčiara, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.
Text predloženého návrhu.
V čl. I sa za bod 22 vkladajú nové body 23 a 24, ktoré znejú:
"23. V § 116 ods. 2 sa za slová "§ 115" vkladajú slová "a 116a".
24. Za § 116 sa vkladá § 116a, ktorý znie:
"§ 116a
(1) Voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu podľa § 115 a § 116 vyhlasuje predseda Národnej rady, zároveň uvedie náležitosti požadované pre kandidáta na sudcu Ústavného súdu. Súčasťou návrhu na voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu je navrhnutým kandidátom podpísaný životopis, ktorý obsahuje prehľad doterajšej právnej praxe, výsledky vedeckej, pedagogickej, justičnej alebo inej právnej odbornej činnosti. K návrhu sa pripojí súhlas navrhnutého kandidáta s návrhom na voľbu, čestné vyhlásenie o pravdivosti ním uvedených údajov a súhlas so zverejnením osobných údajov.
(2) Ústavnoprávny výbor prerokúva návrhy na voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu na verejnej schôdzi, na ktorej umožní každému navrhnutému kandidátovi na sudcu Ústavného súdu vystúpiť bez účasti ostatných navrhnutých kandidátov.
(3) Na schôdzu ústavnoprávneho výboru podľa odseku 2 pozve predseda ústavnoprávneho výboru navrhnutých kandidátov na sudcu Ústavného súdu. Navrhnutý kandidát sa v rozprave predstaví, pričom uvedie najmä dôvody, pre ktoré sa uchádza o funkciu sudcu Ústavného súdu, svoje pracovné skúsenosti a najvýznamnejšie dosiahnuté pracovné výsledky. Po svojom úvodnom vystúpení môže navrhnutý kandidát na sudcu Ústavného súdu odpovedať na otázky poslancov prítomných na schôdzi ústavnoprávneho výboru.
(4) Po skončení rozpravy ústavnoprávny výbor rozhodne o tom, či navrhnutí kandidáti spĺňajú podmienky uvedené v ústave vyžadované pre výkon funkcie sudcu Ústavného súdu.
(5) Materiály, ktoré sú súčasťou návrhu na voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu zverejňuje Národná rada na svojom webovom sídle najmenej 7 dní pred schôdzou ústavnoprávneho výboru, na ktorej sa prerokujú návrhy na voľby kandidátov na sudcu Ústavného súdu. Niektoré osobné údaje možno anonymizovať."."
Následne sa primerane ostatné body prečíslujú.
Vážené dámy a páni, ďakujem vám za pozornosť, prosím o podporu tohto pozmeňovacieho návrhu a veľmi dúfam, že kolega Budaj nebude vyjadrovať súcit nad mojím vystúpením.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Pri všetkej úcte, ktorú mám ku kolegom aj ku kolegovi Kresákovi, si myslím, že treba sa vrátiť k tej podstate toho zákona. Je zlý. To, že tu teraz riešime nejaké ústavnoprávne záležitosti, je v poriadku a pochopiteľne, v tom je pán poslanec odborník, ale tuto nemáme problém s týmto pozmeňovákom, ale s celým zákonom, ktorý má zlú filozofiu, ktorý obmedzuje opozičné vystúpenia, ktorý naozaj chce byť náhubkovým zákonom, ani sa s tým netaja mnohí a povedali to na rovinu, možno sa preriekli, že chceme urobiť poriadok s opozíciou. Všetky demokratické inštitúcie musia spozornieť, keď počujú takéto slová. Či slovenské, alebo medzinárodné. Toto nie je právnická otázka typu, či Európsky súd pre ľudské práva má takéto vyjadrenia alebo onaké primárne. Iste, je to aj právnická otázka. Ale pre prácu parlamentu a pre prácu väčšiny poslancov je to vec demokracie, vec slobody prejavu a to sú tie základné veci, ktoré sú nad tými právnickým špecializáciami.
Keď bude tento zákon prijatý, obrátime sa na Ústavný súd a tam budú rozhodovať právnici. Ak bude treba, tak sa obrátime aj na ten Európsky súd. Ale v každom prípade si myslím, že je to veľmi zlý nápad obhajovať niečo takého.
A opakujem znova. My, keď bojujeme proti tomuto zákonu, tak nebojujeme za seba, ale za všetkých poslancov, aj za tých, ktorí budú v budúcom volebnom období a v tých ďalších v opozícii. Musia mať priestor, musia mať právo. Ak chceme riešiť kultúru a úroveň, tak sa to nedá urobiť len tým, že sa zošnurujú pravidlá v parlamente, ale tým, že sa naozaj navodí politická kultúra v celej politike, že sa bude vyvodzovať politická zodpovednosť, že sa nebudú kryť klamstvá a zlodejiny.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Kresák ilustroval, že predkladatelia zákona naozaj sledovali politiku a nevšimli si vecné nedostatky. Napokon aj opozícia tu, osobitne poslanec Viskupič celé veľké, veľký časový priestor venoval upozorneniam na vecné chyby v rokovacom poriadku, ale tie predkladatelia neriešili. Preto musel pán poslanec Kresák na jednu takúto chybu upozorniť.
No a chcem mu pripomenúť, že napriek tomu, že jeho pozmeňovák je absolútne racionálny a viem si predstaviť, že vyvolá podporu poslancov, nič to nemení na podstate, že návrh, ktorý tu predložili poslanci, je diskriminačný. Za druhé, že návrh oslabuje práva poslanca a zvyšuje možnosť o právach poslanca hlasovať väčšinou. Za tretie, že ide o obmedzenie prejavu, slobodného prejavu poslanca, čo súvisí so slobodným uplatňovaním mandátu a toto je, netvrdím, že sa to nedá upraviť, ale keďže to súvisí so samotnou ústavnou podstatou pôsobenia poslanca, má to byť predmetom konsenzu, a nie diktátu.
Takisto sa pán poslanec nevenoval ani tomu, že zákaz vizuálnych pomôcok alebo zákaz zaznamenávania priebehu rokovania je absurdný, je z iného storočia a naznačuje nedemokratický úmysel, utajovací úmysel predkladateľa. Toto sú významné nedostatky tej predlohy, ktoré do istej miery sa predkladatelia snažia vylepšovať dodatočnými úpravami... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem.
Ja som čakal na prednesenie tohoto pozmeňovacieho návrhu a čakal som na nejakú zásadnú auru alebo zásadný zlom pri veciach, ktoré sme kritizovali a s ktorými máme problém. A dočkali sme sa de facto úpravy parametrov, ako vyberať kandidátov, alebo aké budú parametre na kandidátov na ústavných sudcov a de facto ako môže prebehnúť nejaká slušná forma hearingu. Ja tomu rozumiem, len trošička mi vo vašom vystúpení chýbalo možno označiť svoj vlastný konflikt záujmov, či si tie podmienky pre ústavných sudcov neupravujete, pán kolega, tak trošku sám pre seba. A možno by bolo čestné tomuto plénu priznať ambíciu, že by ste chceli byť kandidátom na ústavného sudcu. Ak to tak je, tak ste v konflikte záujmov a upravili ste si podmienky rokovacieho poriadku možno do slušnej podoby a chcete sa ústavnoprávnemu výboru priznať.
A spomínali ste šachy. Ja si myslím, že máte zásadný problém, že vidíte všetko cez jeden uhol pohľadu a nedobre viete čítať celkom hru. V situáciách, kedy je potrebné reálne zatiahnuť a povedať, v tomto prípade aj ručnú brzdu, a povedať kolegom, že nejdú do dobrej a po dobrej ceste, tak ste sa zmohli len na interpretáciu z vášho uhlu pohľadu rozhodnutie Karácsonyiho a následne ste predstavili pozmeňujúci návrh, ktorý ide striktne v línii, v tom, čo hovoríme aj my, že predložený návrh zákona nerieši vecné problémy, ale robí z rokovacieho poriadku nástroj na osobnú pomstu. Takže pre mňa veľké sklamanie.