10. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku zastupujem poslanca určeného Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 261). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
To, o čom sa tu, vážené dámy, vážení páni, rozprávame, je jednou z mnohých hanebných, by sa dalo povedať, nedostatkov, jedným z mnohých hanebných nedostatkov slovenskej legislatívy. Tak ako v prvom prípade Slovensko je buď poslednou alebo jednou z dvoch posledných krajín Európskej únie, ktoré zviera stále definujú ako vec, tak pri množiteľoch sa dá povedať, že nedostatočným legislatívnym ukotvením pozície zvieraťa v legislatíve a nedostatočným vymáhaním už dnes platných zákonov sme sa dostali do situácie, že zo Slovenska sa stal najväčší nelegálny exportér šteniat v Európe. A štence, ktoré sa rodia choré, poškodené rodičom, ktorí niekoľko rokov nevidia denné svetlo, sú zanedbávaní, tak tieto štence zásobujú čierne trhy po celej Európe. A to ešte keď tie šteniatka skončia u niekoho, že si kúpia toho psíka a dožije normálny život, tak sú z tých šťastnejších, ale častokrát sa nám stáva, že aj nadivoko namnožené štence, keď ich vyhodnotí daný chovateľ alebo množiteľ ako momentálne prebytočné, končia v igelitových sáčkoch v riekach alebo nedávny prípad nahádzaných šteniatok do priestoru vedľa kanalizačných rúr ukazuje, že tá situácia, aká je, je neudržateľná.
A kým v tom prvom prípade pri redefinícii zvieraťa v Občianskom zákonníku môže byť legitímna námietka, že to je návrh nedopracovaný, lebo s tým ho aj navrhujeme, my sme si veľmi dobre vedomí, že Občiansky zákonník je momentálne v procese systematickej rekodifikácie, a preto vlastne my navrhujeme len definíciu, avšak keď sa pozrieme napríklad na to, akým spôsobom je to upravené v českom Občianskom zákonníku, ktorý nám slúži ako najbližší vzor, tak sme si vedomí toho, že je tam ďalších 13, 14 alebo 16 miest, kde je potrebné túto novú definíciu zapracovať.
Tento návrh zákona, ktorý teraz kolegyňa Zemanová predniesla, je dopracovaný do konca. Vychádzali sme z úpravy, ktorá je už dnes platná pre chovateľské zväzy, lebo to, čo vlastne dnes by mal zabezpečovať štát ako principiálnu ochranu života cítiacej bytosti, tak to dnes vymáhajú iba chovateľské zväzy kvôli tomu, aby boli zachované štandardy jednotlivých plemien a, samozrejme, aj kvôli tomu, že medzi profesionálnymi chovateľmi papierových psov a mačiek je predsa len tá úcta niekedy k tým zvieratám trochu vyššia.
To, čo zavádzame, je veľmi jednoduché. Ak chováš psa preto, aby si získaval profit z predaja šteniat, potrebuješ mať ten chov registrovaný. To je celé. Dennodenne sa stáva, že ochrancovia zvierat nachádzajú inzeráty na internete, predám trpasličích yorkshirov, trpasličie čivavy. Prídete tam, matku psíkov vám nikdy neukážu, vytiahnu z koterca žmúrajúce štence, ktoré veľmi rýchlo rozpredajú, ešte skôr, než by od matky mali odísť, len aby na tom trhli čo najviac peňazí. Zvieratká sú potom chorľavé, zvieratká sú podvyživené, zvieratká nedorastajú do veľkosti, do ktorej by mali, lebo jednoducho aj otec aj matka takéhoto šteňaťa žili v neskutočne nezdravých podmienkach. Feny, ktoré nachádzame v takýchto chovoch, sú v debničkách od ovocia vo vlastných výkaloch, niekoľko rokov sú kŕmené chlebom s vodou, nedostávajú sa vôbec na denné svetlo, nedostávajú sa vôbec na výbeh, jediné, čo môžu prežívať, je neskutočné utrpenie a neskutočné trápenie za účelom vrhnutia čo najväčšieho počtu šteniat pre zisk majiteľa. A keď takéto štence uvidia ochranári na internete, že ich niekto ponúka, tak neexistuje spôsob... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Pán poslanec, ospravedlňujem sa, nechcem byť drzý, len vzhľadom na krátkosť obedňajšej prestávky od jednej do druhej, je to vystúpenie dlhšie?

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Bude to vystúpenie dlhšie... (koniec vety nebolo rozumieť, keďže poslanec hovoril obrátený k predsedajúcemu a súbežne s ním.)

Ďakujem veľmi pekne.
Ako som hovoril, situácia na Slovensku, čo sa týka počtu nechcených psov, je alarmujúca a katastrofická. Samozrejme, ukazuje sa to na premnožených psoch, napríklad v rómskych osadách, kde sa pravidelne tomu musia dobrovoľne a vo voľnom čase venovať ľudia pracujúci v kastračných programoch. Ukazuje sa to na vývoze, nelegálnom vývoze šteniat, ktorý som spomínal dopoludnia, a ukazuje sa to aj na masívnom rozmachu v zásade pololegálneho kupčenia so šteňatami, lebo som presvedčený o tom, že keď šteňa samotné nie je odchované v súlade so zákonom, tak nemôžme považovať ani jeho predaj následný za v súlade so zákonom.
Ďalšia zaujímavá vec, ktorú tu treba spomenúť a ktorú síce neriešime v týchto dvoch zákonoch, ale je potrebné o nej hovoriť, je jeden faktor, ktorý podporuje tento biznis a to je, že predaj šteniat je oslobodený od dane. A teda neexistuje v zásade žiadny spôsob, akým by štát mal prehľad o tom, koľko tých šteniat tento človek vlastne predal, lebo tým, že sa z toho neplatí daň, tak môže sa širinu-marinu predávať každý, koľko chce, neexistuje o tom vo vzťahu so štátom absolútne žiadny záznam, čo je zaujímavá situácia, lebo na Slovensku, kde je zdanené všetko, čo sa hýbe, že na toto existuje výnimka, to neviem, aká veľmi silná bola lobistická skupina, ktorej sa toto v minulosti podarilo presadiť. A ja nevravím nutne, že treba zdaniť predaj šteniat, aj keď si myslím, že by to významným spôsobom pomohlo štátnemu rozpočtu a získali by sme prehľad o tomto biznise a o tom, ako vyzerá. Hovorím to, že je treba registrovať samotné chovy, aby sme aspoň zabezpečili základné životné podmienky pre zvieratá, ktoré sa v nich nachádzajú.
Ďalšia vec, ktorá s tým súvisí, je, že kontrolou, resp. registráciou jednotlivých chovov dáme možnosť veľkému množstvu ochrancov zvierat samotným spraviť si vo svojom okolí prehľad, kto je množiteľ a v akých podmienkach zvieratá chová. Pretože ak každý je, každé jedno šteňa, ktoré sa bude predávať, bude musieť mať číslo registračné chovu, z ktorého pochádza, potom bude veľmi jednoduché dostopovať a ukázať, že na internete sa nachádzajú šteňatá, ktoré nemajú číslo registrácie, čo znamená, že miestna veterinárna správa by mala kontrolovať takéhoto chovateľa, či spĺňa všetky zákonné podmienky. Veľmi často sa stáva, že veterinár by aj išiel sa pozrieť na podmienky takýchto zvierat, ale keďže neexistuje jasný predpis, ktorý by stanovoval, že za akých podmienok je možné takýto chov kontrolovať, tak ho ten množiteľ jednoducho nepustí, povie, že on má iba jednu fenku, že ich nemá sedem, že ju má na dvore, že ich nemal v pivnici, a človek sa musí otočiť vo dverách a nič s tým neurobí.
Vrátim sa ešte na chvíľu k tomu zákonu, ktorý sa prerokúval pred týmto, lebo ony sú v balíku, a ešte spravím jedno porovnanie. Cez prestávku sme o tom hovorili aj s pánom kolegom Kresákom. Ja som si vedomý toho, že by bolo potrebné v prípade druhého čítania veľmi veľa legislatívnej práce, ak by sme sa dohodli, že to chceme dotiahnuť do konca systémovo. To znamená, ak tento zákon by prešiel, ak ten prvý zákon, to znamená, zmena definície zvieraťa by prešla do druhého čítania, nemám problém s tým, aby kľudne druhé čítanie sa natiahlo na niekoľko mesiacov, aby to bolo dotiahnuté. Podľa českého vzoru vieme dotiahnuť Občiansky zákonník, vieme dotiahnuť potom podľa toho, ako by bola definícia v Občianskom zákonníku, aj implikácie, ktoré by sa vzťahovali na zákon o veterinárnej starostlivosti, vieme dotiahnuť zákon o chove psov, takisto Trestný zákon a všetky ďalšie legislatívne kúsky, ktoré je potrebné upraviť. Nemám s tým problém. Pôvodný zámer bol taký, že schválime jednoduchú úpravu s dlhou legisvakančnou dobou a necháme na samotné ministerstvo spravodlivosti a poľnohospodárstva, aby sa vyrovnalo s detailami, keďže má na to oveľa väčší aparát, ako na to máme my.
Čo ale neplatí pre ten druhý zákon. Ten druhý zákon, on – proti množiteľom psov – je dopracovaný už teraz. Zavádza jasný systém, zavádza jasné pravidlá a je to veľmi účinný nástroj na to, aby sme katastrofickú situáciu s chovom a množením psov na Slovensku dokázali riešiť. Preto pri prvom zákone nemám problém s tým, aby sme druhé čítanie natiahli a dopracovali aj všetky možné implikácie jednak v Občianskom zákonníku, jednak v Trestnom zákone aj v ďalších zákonoch, ktoré sa zvierat týkajú. Pri tomto druhom som presvedčený o tom, že ak ho posunieme do druhého čítania, tak v druhom čítaní už naozaj budú potrebné len minoritné, ak vôbec nejaké zmeny na to, aby sme mohli samotný tento zákon uviesť do praxe.
Keď sme tieto zákony predkladali v slovenskom parlamente prvýkrát, boli to kolegovia zo strany MOST – HÍD, ktorí vtedy mnohí z nich podporili tieto úpravy, preto dúfam, že sa aj teraz nájdu v tejto strane hlasy. Takisto boli kolegovia zo strany SMER – SD, pán kolega Šuca napríklad alebo pán kolega Galis, ktorí zahlasovali za jeden alebo druhý, tak dúfam, že budú mať vplyv aj na svojich ostatných kolegov z poslaneckého klubu a že sa nájde väčšina v tomto parlamente, ktorá tieto dva zákony posunie do druhého čítania. Splatíme tým dlh voči členom našich domácností a našim kamarátom, ktorí nemajú dosah na to, kto je volený do tohto parlamentu.
Ak; už som to tu raz povedal a zopakujem to ešte raz; vyspelosť spoločnosti sa dá pomeriavať aj tým, ako sa správa k tvorom, ktoré nemajú možnosť diktovať podmienky svojho vlastného života. Keď ideme odvrchu, tak kvalitu demokracie môžme pomeriavať spôsobom, akým sa väčšinová spoločnosť správa k menšinám. A keď to roztiahneme úplne do šírky, tak na konci tej istej logiky vyspelosť ľudskej spoločnosti môžme pomeriavať tým, ako sa správa k zvieratám, ktoré s ňou musia žiť.
Ja som si vedomý toho, že pri zmene definície a pri množiteľoch psov nemôžme prestať. Slovensko má stále veľké dlhy, Slovensko nemá svoj vlastný zákon o ochrane zvierat, Slovensko neratifikovalo dôležité medzinárodné dokumenty, ktoré sa týkajú ochrany zvierat, a toto je všetko proces, ktorý treba dobehnúť. Na samostatnom veľkom zákone o ochrane zvierat pracujú ľudia, medzi ktorými je aj Anka Zemanová, a budeme ho pripravovať do parlamentu v najbližšej dobe.
Tieto dva zákony, ktoré sú tu dnes, sú iba akýmsi predvojom a nutným predpokladom na to, aby sme mohli ten proces potom dotiahnuť do konca.
Ja verím, že aj na strane opozície je dostatočne veľa ľudí, ktorí si uvedomujú, že pri utrpení zvieraťa neexistujú ideologické rozdiely a že by sme naň mali prihliadať ako na fakt, ktorý treba jednoducho v spoločnosti odstrániť. Verím tomu, že aj na strane koalície sa nájdu jednotlivci alebo skupiny jednotlivcov alebo možno celé poslanecké kluby, ktoré budú ochotné za jeden alebo druhý návrh alebo ideálne za obidva zahlasovať, a že v druhom čítaní už sa budeme rozprávať o konkrétnych ustanoveniach tejto novely tohto zákona a o tom, akým spôsobom môžme zvieratám na Slovensku pomôcť žiť dôstojnejší život.
Viem, že po tejto vete príde námietka, a teda na ňu zareagujem hneď. Neznamená to, že život dospelých ľudí a detí a občanov tohto štátu nie je dôležitý. O tom rokujeme pri všetkých ostatných zákonoch v tejto snemovni a všetci sa staráme, samozrejme, o to, aby občania Slovenska a ľudia, ktorí žijú v tejto krajine, mali život čo najdôstojnejší. Tieto dva zákony vybočujú na chvíľku z radu a popri dôstojnom živote všetkých občanov sa starajú o to, aby v čo najlepších možných podmienkach žili aj zvieratá, ktoré s nami túto planétu zdieľajú.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Asi počkám, kým pán poslanec si sadne, aby ma v pokoji počúval. Ako ja osobne musím za seba povedať, že oceňujem jednak aj komplexnosť tohto návrhu, zároveň sa chcem pri tejto príležitosti aj opýtať, trošku mám takú otázku v svojej hlave, takže to urobím aj takto verejne cez faktickú poznámku. Myslím si, že by možno sme mali aj špecifikovať, čo je šteňa. Teda do akého veku je tým šteňaťom, aby sa to potom neobchádzalo. A ešte to upresním. Od akého veku šteňa prípadne by bolo určené na predaj? Myslím si, že presnejšia definícia by tomu len pomohla, ale uvítam aj vašu odpoveď na to, čo sa vlastne teraz pýtam.
A ešte jednu vec by som chcel pri tomto návrhu oceniť. Prezrel som si celý návrh a nenachádzam v ňom žiadne slovíčko "spravidla", čo aj svedčí o kvalitne pripravenej legislatíve návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem.
Samozrejme, je jasné, že ja podporujem tento návrh, a chcem sa poďakovať Martinovi za jeho dobré zdôvodnenie. Chcel by som v tejto súvislosti pripomenúť to, čo povedal veľký anglický historik Paul Johnson, že psi a kone sú vznešené tvory a tým, že sa budeme chovať slušne aj k týmto vznešeným tvorom, možno aspoň na chvíľu dáme najavo to, že sme civilizovaná spoločnosť. Pretože aj to je prejavom slušnej a civilizovanej spoločnosti. Čiže úplný súhlas. S jedinou výnimkou, možno mám výhradu voči tomu vyjadreniu, že v tejto krajine sa zdaňuje všetko, čo sa hýbe. Pán Bašternák sa tiež hýbe.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán kolega Sopko, nie som si úplne istý, či vek šteňaťa nie je upravovaný buď v zákone o chove psov, ktorý novelizujeme niekde na inom mieste, že či nie je stanovený minimálny vek pre predaj, ale ak tam nie je, tak som otvorený tomu, aby sme to špecifikovali v druhom čítaní, pozmeňovákom vieme veľmi rýchlo buď na úrovni výboru, alebo na úrovni potom pléna to tam doplniť.
Súhlasím aj s tým, že možno by bolo dobré špecifikovať tú vrchnú hranicu, aj keď podľa mňa chovateľ, ktorý predáva psov, tak oveľa dôležitejšie sú podmienky ich chovu než ich vek. To znamená, spodok by mal byť určite určený, aby sa nám nepredávali proste štvor-trojtýždňové štence, ktoré ešte majú byť pri matke, ale ten vrch by som nechal otvorený, lebo keď on chce mať tie šteňatá proste rok na dvore a predávať ich až potom alebo ich chce podrobiť nejakému základnému výcviku a potom na základe toho dvihnúť cenu, to už je na ňom. Základ je, aby mali prístup k vode, prístup k žrádlu, aby mali venčenie, aby mali svetlo, aby mali podmienky na to, aby žili normálny život, aby nežili niekde v koterci zatvorené vo svojich vlastných zvratkoch a výkaloch. To je dôležité.
A čo sa týka podmienok ako keby ostatných chovu zvierat, tak my máme strašne veľa ešte dier v zákonoch, ktoré treba zaplátať. Netýka sa to len psov, týka sa to spoločenských zvierat, vo všeobecnosti aj hospodárskych zvierat, ich chovu, ich zabíjaniu, prepravy a tak ďalej, tam sú veci, na ktorých môžme popracovať a tie by mali byť predmetom potom toho samostatného zákona o ochrane zvierat, ktorý chceme predkladať neskôr.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, cieľom predloženého návrhu je zaviesť povinnosť pre každého, kto bude chcieť predávať psov mimo chovateľských staníc registrovaných v chovateľských zväzoch, aby mal od veterinárnej správy potvrdenie o tom, že má vhodné podmienky na tento chov a že ich aj dodržiava. Akýkoľvek predaj bez registrácie by mal byť nelegálny.
Návrhom zákona sa zavádza povinnosť registrovať chov v prípade, že chovateľ má záujem o predaj šteniat. Registrácia sa netýka tých chovateľov psov, ktorým sa psi rozmnožia náhodne a/alebo šteňatá nie sú predmetom predaja. Ako predkladatelia návrhu zákona očakávame, že bude podnetom aj na ďalšiu tvorbu novej legislatívy.
Chcela by som možno upriamiť pozornosť na jednotlivé časti návrhu zákona, tak ako je to predložené. Čiže v zákone sa zavádza definícia registrovaného chovu psov, kde sa registrovaným chovom rozumie len chov psov, ktorý už nie je registrovaný chovateľským zväzom, ktoré, samozrejme, takéto chovy kontrolujú, či chovné stanice sú vhodné, či teda podmienky na držanie psov sú dostatočné a či je psom poskytovaná veterinárna starostlivosť.
Návrh zákona taktiež podrobnejšie stanovuje podmienky, ktoré musí zriaďovateľ chovu napĺňať. V prvom rade musí zriadenie chovu oznámiť príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe. Samozrejme, návrh zákona navrhuje aj nejaké prechodné obdobie, počas ktorého sa zriaďovatelia chovov budú musieť zákonu prispôsobiť.
Taktiež sa navrhuje doplniť do právomoci Štátnej veterinárnej a potravinovej správy povinnosť viesť centrálny zoznam takýchto registrovaných chovov a taktiež právomoc vykonávať kontrolu ochrany zvierat. V rámci návrhu zákona sa zakazuje rozmnožovať psy za účelom predaja šteniat mimo registrovaného chovu psov tak, aby bolo možné zabezpečiť a kontrolovať podmienky, v akých sú držané zvieratá a či im je poskytovaná riadne veterinárna starostlivosť. Návrh zákona vlastne aj dopĺňa skutkovú podstatu priestupku neohlásenia registrovaného chovu psov.
Chcem len pripomenúť tiež minulosť, hoci som nebola poslankyňou Národnej rady, ale som veľmi úzko a citlivo vnímala skutočnosť, že tento návrh zákona bol v Národnej rade predkladaný už dvakrát. Ešte v roku 2010 vznikla pracovná skupina na tvorbu legislatívy venujúcej sa ochrane zvierat. Bola som členkou tejto pracovnej skupiny. Niečo sa podarilo dosiahnuť. Bola obmedzená možnosť strieľania psov, mačiek v revíroch, takisto boli zvýšené hranice, trestné hranice za týranie zvierat. Dokonca vraj aj bolo prvé, udelený prvý nepodmienečný trest za týranie zvierat a osoba, ktorá tak činila, išla reálne do basy. Avšak od toho roku 2012 sme sa nepohli ďalej.
A to, čo treba riešiť, je skutočnosť, že na Slovensku je obrovské množstvo množiteľských staníc, v ktorých sú hlavne psy chované v absolútne nevhodných podmienkach. Fenky sú využívané len ako zdroj šteniat. Slovensko je podľa neoficiálnych štatistík najväčším vývozcom, ilegálnym vývozcom šteniat v Európe. Niektoré štence sú zachytávané v preplnených dodávkach, v ktorých ani neprežijú cestu k budúcim majiteľom, do zahraničia sú prevážané a tie, ktoré sa aj zachytia, sú prevažne ich pôvodom zo Slovenska. Obchodovanie so zvieratmi sa stalo hitom a naozaj milovníci zvierat a ochranári bubnujú na poplach. V dôsledku chýbajúcej legislatívy na Slovensku sa rodia stovky až tisícky šteniat. Ide o biznis. O biznis na hranici krutého týrania. Biznis, ktorý je nelegálny a, tak ako povedal aj Martin Poliačik, aj nezdanený.
Len zopár čísel. Napríklad také šteňa buldočka, fenka stojí asi 450 eur. Ak vrhne päť šteniat dvakrát do roka, tak je to 4-tisíc eur príjem od jednej fenky. Pri ôsmich až desiatich fenkách 40-tisíc eur. Príjem pre jedného množiteľa, ktorý je nezdanený, ktorý neodvádza za tento nelegálny chov odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne a ktorý pritom často a zväčša aj týra tým, že má v krutých podmienkach tieto zvieratá vo svojich pivniciach alebo kotercoch za účelom množenia. Obchodovanie so zvieratmi sa stalo hitom, ktorý je potrebné obmedziť.
Včera bolo zverejnené v televízii JOJ, že pri požiari v Spišskej Starej Vsi zomrelo v areáli miestneho družstva 18 šteniat. Bol tam veľký požiar, budova v areáli družstva ľahla popolom, družstvo dáva ruky od tejto situácie preč, pretože majiteľom alebo svoje aktivity tam má súkromná osoba. Podľa informácií tejto televízie firma, ktorá tam sídli, sa zaoberá výkupom a predajom šteniatok. Podľa slov muža, ktorý tam pomáhal hasiť požiar, povedal, že majiteľ tie vzácnejšie plemená mal doma, čiže tu zhoreli tie, ktoré asi až také vzácne preňho neboli.
Množiarne sú problémom, o ktorom počul asi každý z nás. Avšak stále je potrebné upozorňovať a objasňovať to, o čo ide. Väčšina z nás si pri pojme množiareň alebo množiteľ predstavuje nejakú budovu, pivnicu, kde sa psíky tlačia v klietkach pre králiky, celý život iba rodia a keď doslúžia, skončia na ulici alebo horšie.
Množiteľ berie psa ako predmet, ako biznis, niečo, čo mu zarába peniaze, povedzme ako keď predávate nejaký nadbytočný nábytok z domu alebo vec. Nábytok ale nepotrebuje jesť, nepotrebuje piť, nepotrebuje lásku, spoločnosť, nábytok necíti, nežije a nie je to tak ako psík, ktorý len rodí pre tohto množiteľa, zarába a keď prestane zarábať, stane sa zbytočným. Tieto psíky, ktoré majú byť rodiacimi strojmi, žijú často v klietkach tak, aby výkaly padali pod ne, nedostávajú poriadnu stravu, nápoj, mnohé neboli často ani na dennom svetle. Tieto psy za celý život nevidia svetlo, necítia pohladenie, nezačujú milé slovo, lebo je to len vec. Keď takáto sučka alebo pes prestane byť schopná mať šteniatka alebo ochorie, keď už nie je dostatočne dobrá na chov, stáva sa nepotrebnou a je nechaná napospas osudu. Toto sú tie zvieratá, ktoré sa často nachádzajú pohodené pri kontajneroch alebo v lese a ktorých obrázky sú naozaj srdcervúce.
Ako odhaliť takéhoto množiteľa? Pomerne ľahko, stačí, keď si pozriete inzeráty a niekto ponúka čistokrvného psa, čistokrvné šteniatko bez preukázania pôvodu. Samozrejme, nie vždy to takto musí byť. Ale veľmi často. Takéto šteňatá sa predávajú pomerne lacno. Avšak majiteľ, ktorý si v dobrej viere takéto šteňa kúpi, v krátkom čase zistí, že účty od veterinára sú oveľa vyššie, ako by mali byť, často zistí, že práve psík, ktorého si v dobrej viere kúpil, má rôzne choroby, deformity a ďalšie iné problémy.
Čiže ako tomu zabrániť? V prvom rade pokým nie je dopyt, nebude ani ponuka. Čiže ak my, aj my, ktorí by sme chceli psíkov, treba si pri ich kúpe dobre zvážiť, či vôbec treba kúpiť psíka, či nie je lepšie si adoptovať psíka z útulku, a keď už psíka kúpiť, tak si zistiť, akých má rodičov, ísť sa pozrieť na rodiča toho psíka, aby bolo istotou, že naozaj ide o psíka, ktorý nebol z takejto množiarne, ale možno naozaj sa stalo, že teda domáca fenka bola nakrytá a porodila šteniatka.
Je to vážny problém, ktorý máme možnosť riešiť. Naozaj, ja vás chcem poprosiť, aby sme tento návrh zákona posunuli do druhého čítania. Ak sú tam ešte nejasnosti, ktoré by bolo treba doladiť, je ešte stále priestor, verím, že aj tento zákon nebude politickým hlasovaním, ale bude zákonom srdca, ktorý pomôže mnohým zvieratám, ktorý pomôže zabrániť krutostiam, ktoré sú často robené na psíkoch.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Ja by som chcel poďakovať pani kolegyni Zemanovej, že tento návrh zákona sa predkladá, pretože aj za našu stranu a za naše hnutie, my určite budeme súhlasiť s touto novelou, pretože náš kolega v hnutí sa zaoberá presne touto problematikou a som s ním niekoľko hodín strávil a konzultoval s ním, čo sa vlastne naozaj deje v tých chovných staniciach. A všetko to, čo ste povedali, je absolútna pravda, s čím súhlasíme. Dokonca aj si myslím, že ten nezáujem riešiť túto problematiku by sme mali prekonať a pustiť sa do toho, pretože tie psy naozaj sú v neľudských podmienkach, dá sa povedať, pre ne, zvieracích podmienkach, dokonca to je až tak, že tá fenka, ktorá prestáva rodiť, tak niekedy ten surový majiteľ až dokonca ju zabije sekerou a nechá ju zjesť ostatným psom. Proste to sú zážitky, ktoré mi rozprával, ktoré on sám absolvuje a chodí a chodí a snaží sa tú situáciu riešiť.
Takže musím povedať, že určite tento zákon my schválime a budeme zaňho hlasovať.