10. schôdza

Ďakujem pekne.
Chcem sa poďakovať za všetky faktické pripomienky a chcem reagovať na Eugena Jurzycu, čo sa týka tých pokút. Toto je presne pocit, ktorý aj ja z nezmyselne nastavených pokút a nielen z toho, ale aj z nezmyselne nastavených pravidiel mám.
Jednoducho je to niekedy až, až sa neviem ubrániť pocitu, že je to proste cielene nástroj pre úradníkov do ruky, ktorí chcú začať šikanovať niekoho, na koho oni selektívne ukážu prstom.
Proste ak je, ak sú pravidlá nezmyselné, nelogické, nič neprinášajúce, alebo pokuty sú nezmyselné za naozaj nie dôvodné priestupky, tak aká jedine motivácia môže byť, len dať tým úradníkom do rúk nástroj, že keď si poviem, že tak teba idem teraz tu zlikvidovať alebo znepríjemniť ti život, tak tuto mám paletu možností. Ako iný dôvod v tom nevidím.
A treba si naozaj uvedomiť, že tí malí, strední podnikatelia, ktorí tu vytvárajú pracovné miesta a majú ešte chuť a silu podnikať a majú popri tejto celej byrokratickej mašinérii, ktorá je od vrchu až po spodok proste prešpikovaná v tom podnikateľskom prostredí, a keď ešte títo majú nejakú silu a chuť podnikať, tak miesto toho, aby sme sa zamysleli, že čím im vieme to podnikanie uľahčiť, tak nie, my im proste stále prikladáme.
A je potom strašne komické, keď tu vznikne v tejto snemovni zákon na podporu malého a stredného podnikania. Pritom by úplne stačilo zrušiť rôzne nezmyselné povinnosti a byrokratickú záťaž. Nepotrebujeme žiadny zákon, stačí možno tri-štyri veci zrušiť a dýchalo by sa týmto podnikateľom ľahšie.
Ďakujem.

Ďakujem.
Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Jeden pán poslanec. Ukončujem možnosť sa prihlásiť.
Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

Ďakujem za slovo.
Pán predsedajúci, vážená predkladateľka, vážená spravodajkyňa, vážená snemovňa, nie som ani podnikateľ, ani ekonóm a hádam som len držiteľ zbytkov zdravého rozumu. A v tomto zmysle je to, a tieto kazuistiky, o ktorých sa dozvedáme, i keď by bola len jedna jediná, tak sú signálom, že niečo je choré v pravidlách hry. A ja mám, tak ako tu zaznieva, pocit, že je to šikana. Ja mám navrch k tomu ešte pocit, že v štáte, o ktorom nie neoprávnene hovorí poslanec Baránik, že v ňom nefunguje kdečo, a má on tú svoju triádu, ktorú oprávnene pravidelne menuje, je na druhej strane táto patológia nefungovania vyvažovaná, by som povedal, až islamsko-štátnym fanatizmom pri presadzovaní iných vecí, viď tohto.
My žijeme v krajine, kde vyšetrovateľka Národnej kriminálnej agentúry pol roka nepredvolá niekoho v súvislosti s miliónovými únikmi s kauzou Baštrnák. Ale zároveň žijeme v krajine, kde, ak si spomínam, pred niekoľkými rokmi bol súdne stíhaný, pripusťme v súlade so zákonom, občan, ktorý sa pokúsil podplatiť na Orave či na Kysuciach lekára sumou 15 eur. Tým nechcem povedať, že som za korupciu a úplatky. Chcem len teda povedať, aký je nepomer medzi tým, že niekoho nájdem o deviatej pracovať na stavbe, ktorá horí a treba ju dokončiť a neboli sme ešte na príslušných inštitúciách zaregistrovať ho, a na druhej strane drobní podnikatelia, ktorí stavajú autostrády pod štátnou zástavou, ktorú reprezentuje široký, dlhý aj bystrozraký kamarát, sa musia zmieriť s 50-percentnou úhradou svojho nároku. Podotýkam, aj to z vrecka daňových poplatníkov, ktorí sa na to poskladajú. A vonkoncom nijaký problém nevznikne pre toho, kto štátne peniaze berie, ďalej ich neposúva, lebo okrem autostrád treba nepochybne stavať aj vily na Bahamách. To tiež niečo stojí v dnešných časoch.
To znamená, že takýto šikanózny prvok je falošným parádnym dúhovým perím štátu, ktorý sa tvári, aký je prísny a spravodlivý, pričom toto je hyperspravodlivosť a hyperšikanovanie v porovnaní s tým, čo všetko sa v tomto štáte prepeká. Teda toky peňazí v alobale či bez alobalu sú vec, ktorá sa buď nestala, a keď sa stala, tak nie je trestným činom, respektíve – ako to krásne znie – bolo to v súlade so zákonom. Ale dve hodiny pracujúci murár je rozvratom ekonomiky štátu a treba sa na páchateľovi, ktorý sa nestihol dostaviť na príslušnú inštitúciu, primerane vyvŕšiť, aby sme ukázali, aký sme fungujúci a spravodlivý štát. No, samozrejme, týmto spôsobom tuto Švajčiarsko zrejme v dohľadnom čase nevybudujeme.
Ďakujem.

Ďakujem.
Pán kolega Osuský, neviem, či si použil tú zmienku "triáda" v tejto súvislosti zámerne, ale pre istotu uvádzam, že sa nejedná o triádu v zmysle zločineckej organizácie s čínskymi koreňmi, pretože tu sa jedná o organizáciu so slovenskými koreňmi. Každopádne, čo nezaznelo tu, je to, a tým trošku aj reagujem na to, čo tu už bolo povedané, že makroekonomické efekty tohto spôsobu riadenia štátu sú tu na to, aby suplovali to, o čom som už hovoril, že bolo by treba menej kradnúť, potom by sme nemuseli vyberať toľko pokút. Ale tu, samozrejme, toto, sa zdá, pre túto vládnu garnitúru nie je jedna z možností. Pretože kradnúť sa musí. To je to, čo ich drží pohromade. Takže aby sme rozumeli tomu, že načo sa vymerajú takéto pokuty. No vyberajú sa nato, aby sa mohlo ďalej kradnúť.

Ďakujem pekne.
Ja len ocením váš príspevok v rozprave. Nie často chválim vaše vystúpenia, ale tentokrát musím dať za pravdu a dá sa povedať, že súhlasím skoro, respektíve so všetkým, čo ste povedali. A ja by som povedal na margo vášho vystúpenia, že v tejto krajine mne chýba elementárna spravodlivosť, respektíve rovnaký meter ku každému. To ste dobre pomenovali, že na jednej strane tu máme vyvolené firmy typu Váhostav a pána Širokého, na druhej strane tu máme krachujúcich živnostníkov, ktorí za svoju prácu nedostali peniaze a aj tie, čo dostali, tak sme sa na nich museli všetci poskladať daňoví poplatníci.
To isté, môžme pokračovať ďalej. Práca polície, prokuratúry, súdov. Tak na jednej strane sa tu stíhajú opoziční poslanci, respektíve sa tu stíhajú ľudia, ktorí poukážu na páchanie trestných činov, na druhej strane sa nestíhajú a nevyšetrujú ľudia, ktorí sú zodpovední, kde je dôvodné podozrenie, že spáchali daný trestný čin. Čiže ja by som vaše vystúpenie zhodnotil tým, že v tejto krajine absentuje elementárna spravodlivosť, rovnaký meter na každého, respektíve princíp "padni, komu padni".
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Chcela som poďakovať kolegovi Petrovi Osuskému, že okrem toho, ako som ja popísala, že čo je predmetom, aká absurdnosť je predmetom nami navrhovaného zákona, že ukázal aj do nejakého porovnania, že ako sa pristupuje k jednému typu podnikateľov a k druhému typu podnikateľov.
Chcem ale, aby nedošlo k nedorozumeniu, ešte uviesť na pravú mieru to, čo vlastne je predmetom tohto zákona. Ak príde inšpektorát práce na stavbu a tam prichytí pracovať niekoho, kto v ten deň nie je prihlásený na Sociálnej poisťovni, nech kľudne je zaregistrovaný ako nelegálny zamestnávateľ, pretože to by sa potom každý v tom momente kontrolovaný subjekt tváril, že zrovna sme ho chceli prihlásiť. Čiže v tomto prípade je to v poriadku. Ale pokiaľ príde kontrola o mesiac a zistí, že ten človek už je tam prihlásený, len bol prihlásený o deň neskôr, hoci od toho dňa, kedy v práci reálne začal pracovať, to znamená, od prvého momentu za neho boli odvádzané všetky povinné odvody, len bol neskôr prihlásený, ale v čase kontroly už prihlásený je, tak tu je absurdnosť, aby takýto zamestnávateľ dostal pokutu, alebo aby sme ho kriminalizovali a robili z neho nelegálneho zamestnávateľa.
Ďakujem.

Ďakujem pekne mojim kolegom a ďakujem Janke za doplnenie, respektíve dovyjasnenie tohto celého.
Starí latiníci mali také krásne úslovie, učili sme sa ho v našej stredoškolskej latine a znelo: ut aliquid fieri videatur. V preklade to znamená, aby sa videlo, že sme niečo urobili. To znamená, o tomto je presne táto novela. Proste pri únikoch a pri presakovaní a pri všetkom tom, čo sa deje, sa predsa musí ukázať, že my sme poriadny štát, že u nás platia pravidlá hry. A dokazujeme ich na takýchto veciach. Teda reálne nič zvláštneho nepomáhame, nič nepresadzujeme, o nič pozitívneho nejde, ale ukazujeme náhodnému pozorovateľovi, ako to tu všetko voľne funguje.
A preto som hovoril o Švajčiarsku, lebo tam, samozrejme, sú aj daňoví výbercovia aj všetci legendárne neúprosní. Ale viem si živo predstaviť, že tam, ako je známe, sa neprepieklo ministerke ani len to, že manželovi večer v spálni pri čítaní detektívky stihla povedať o akejsi zákazke štátnej, čo on zdelil svojmu švagrovi či bratrancovi a ten potom sa o ňu uchádzal a tá ministerka navždy skončila v politike. Teda môžeš mať smrtiace daňové úrady, ale musí pri tom fungovať štát takto.
My ukazujeme, aby sme niečo robili, toto, ale to fungovanie ostatné, viď Alojz Baránik, triády.

Ďakujem pekne.
Nejdem rozprávať ďalší príbeh, ono je ich asi veľa. Chcem len podať procedurálny návrh, pani spravodajkyňa, keďže je tu indícia, že by možno mohla byť podpora pre postúpenie tohto návrhu zákona do druhého čítania, chcem požiadať, aby sa o tomto hlasovalo až v zajtrajšom hlasovaní. Čiže nie dnes o piatej, ale až zajtra o jedenástej.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som vás oboznámila s navrhovanou zmenou. Cieľom tohto návrhu je jednorazové zvýšenie rodičovského príspevku zo sumy 203,20 eura, platnej v roku 2016, od 1. januára 2017 na 225,50 eura.
Od 1. januára 2011 bol rodičovský príspevok pri starostlivosti o jedno dieťa stanovený na sumu 190 eur 10 centov. Od 1. januára 2012 sa zvýšil na 194 eur 70 centov. Od 1. januára 2013 sa zvýšil na 199 eur 60 centov a napokon od 1. januára 2014 na 203 eur a 20 centov mesačne. Odvtedy sa rodičovský príspevok nezvýšil a to preto, lebo je naviazaný na životné minimum. A suma životného minima sa od 1. 7. 2013 doteraz nezmenila.
Priemerná mzda na Slovensku bola za rok 2009 vo výške 744 eur 50 centov. Za rok 2015 bola priemerná mzda 883 eur. Za šesť rokov sa tak priemerná mzda zvýšila o 18,6 percenta. To so sebou prinieslo alikvotne zvýšenie príjmov štátu z daní, odvodov a podobne. Zároveň to nepriamo dokazuje, o akú sumu príde rodič dieťaťa, ak nepracuje z dôvodu, že sa stará o dieťa vo veku do troch rokov. Naproti tomu sa za šesť rokov, teda od 1. 1. 2011 do 1. 1. 2017 rodičovský príspevok zvýšil zo 190 eur 10 centov na 203 eur 20 centov. To znamená zvýšenie rodičovského príspevku len o 6,9 percenta. Ak má zvyšovanie rodičovského príspevku kopírovať zvyšovanie priemernej mzdy, musí byť suma rodičovského príspevku k 1. 1. 2017 stanovená na 225 eur a 50 centov.
Ďakujem.

Dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 276. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyni vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 282 z 26. septembra 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončila som. Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.