10. schôdza

Ďakujem za faktické poznámky.
Znova chcem vyzvať všetkých, ktorým záleží na Slovenskej republike, aby sa pokúsili, vyzývam podať návrh alebo takú zmenu toho zákona, ktorý by bol tak sprísnený, aby sa zabránilo výpredaju poľnohospodárskej pôdy do zahraničia, aby sa zabránilo výpredaju vody, aby sa zabránilo výpredaju lesov. Pretože keď o toto prídeme, nemáme nič. A tá pôda, ktorú stratíme, je nenávratne preč. Tá sa už v živote nikdy na Slovensko nevráti. Takže vyzývam vás, nie je dokonalý ten zákon, veľa chýb má, ale žiadam teda ho zlepšiť a v každom prípade sprísniť aspoň na takú normu, ako má náš sused Maďarsko, z ktorého Maďarska my by sme si mali naozaj brať príklad.
A ešte jedna otázka. Ako je to, chcem sa pýtať pánov občanov, svetoobčanov, ako je to s predajom pôdy v štáte Izrael? Ako predávajú Palestínčanom pôdu a Arabom a tak ďalej? Rada by som sa na to dozvedela odpoveď, lebo toto mi Parlamentný inštitút nevedel zohnať, túto informáciu. Ale možno páni svetoobčania, teda respektíve občania svetoobčania budú vedieť na túto otázku odpovedať.

Nech sa páči, pán poslanec Drobný.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, máme tu návrh, ktorý by mal zrušiť zákon, ktorý predovšetkým upravoval postup pri zmene vlastníckeho práva poľnohospodárskym pozemkom.
Tu je potrebné uviesť, že ten zákon sa netýka všetkých poľnohospodárskych pozemkov. Z jeho pôsobnosti sú vyňaté pozemky do 20 árov, preto väčšina bežných ľudí s tým zákonom problém naozaj nemá. Rovnako zákon občanovi žiadne povinnosti neukladá, ak predáva svoj podiel osobe blízkej alebo príbuznej. Možno v niektorých prípadoch zvýhodňuje podnikateľské subjekty v oblasti poľnohospodárstva, ale nemôžem súhlasiť s tvrdením autorov návrhu, že sú zvýhodnení úplne neopodstatnene.
Cieľom zákona je predovšetkým zabezpečiť ešte akú-takú potravinovú bezpečnosť našej krajiny. Nebolo by dobré, aby sa pre zmeny vlastníckych vzťahov komplikovalo samotné obrábanie poľnohospodárskych pozemkov. To, že sa predaj pozemkov musí zverejniť v bezplatnom registri a že je určené poradie, v akom sa pozemok má ponúkať na odpredaj, je isté obmedzenie, ale pokiaľ z nejakých zvláštnych príčin nechce vlastník predať pozemok vopred určenej osobe či subjektu, nemá s nimi prakticky žiaden problém. Cena pozemku je súčasťou zverejnenia a pokiaľ ju stanovil reálne, tak ju v niektorom z typov ponúkania iste predá.
Povedzme si úprimne, v súčasnej dobe obmedzujeme vlastnícke práva v mnohých oblastiach života – niekedy naozaj zbytočne – aj drsnejšie, ako to robí tento zákon. Možno si spomeniete, ako nabehli štátne orgány na jeden penzión tu v Bratislave. Prevádzkovateľ penziónu z obavy o bezpečnosť či o predčasný odchod iných hostí odmietol zarezervovať ubytovanie študentovi kdesi z Arábie alebo Turecka. Súviselo to s aktuálnou vlnou terorizmu. Má z toho problém majiteľ penziónu? Má, pokiaľ viem. Je to jeho majetok, ten penzión? Je. Zasiahol mu štát do práva využívať jeho majetok podľa jeho vôle? Zasiahol.
Takže prekvitajúce slovenské poľnohospodárstvo je vďaka všetkým ponovembrovým vládam a hlavne vďaka nášmu členstvu v Európskej únii ďalekou minulosťou. Pozor na jednu vec! Za posledné roky nepostihla Európu a svet rozsiahla, až globálna neúroda. Raz za desaťročia sa tak zákonite stane, vždy to tak bolo, v staroveku, v stredoveku a v novoveku. Istý čas sa kontinentálne neúrody dali nahrádzať dovozom z iných kontinentov. Kto si dnes už spomenie napríklad na neúrodu v roku 1947? V súčasnosti máme mnohé časti planéty tak husto obývané, že ani v dobrom roku nevyprodukujú nič navyše, maximálne tak migračnú vlnu. Netreba sa nechať ukolísať tým, že dnes sa niekde páli obilie v elektrárňach a polia sú obsiate energetickými plodinami. Ak raz tu vďaka nezodpovednosti politikov udrie po dlhých rokoch hlad, táto spoločnosť ako taká to nemusí prežiť v súčasnej podobe.
Najviac diskusií vyvoláva podmienka v zákone, ktorá podmieňuje kúpu väčších poľnohospodárskych pozemkov v extraviláne trvalým pobytom na Slovensku desať rokov. To niektorým politikom vadí, pretože príslušný paragraf sťažuje skupovanie poľnohospodárskej pôdy cudzincami. Len táto vec má dve strany mince. Ak sa západný farmár rozhodne presídliť na Slovensko a skúpiť tu pôdu, je tu ešte jeden veľký spoločenský problém, a to ten, že po celý čas boli a naďalej sú slovenskí poľnohospodári diskriminovaní zo strany Európskej únie. Alexander Pastorek, podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory, uvádza, že naši poľnohospodári dostávajú približne 200 eur na hektár a napríklad dánsky 400 eur na hektár. Je ťažké súťažiť na jednotnom trhu, ak nie sú jednotné pravidlá. A tak má slovenský poľnohospodár problém prežiť, prakticky niet potravinárskej komodity, kde by nehrozila strata. To potom poľahky, nediskriminačne, nediskriminačne cudzinec vykúpi slovenskému farmárovi pôdu rovno spod jeho pluhu. Preto by sme mali ako prvoradé riešiť, ako dosiahnuť nediskriminačné podmienky pre našich poľnohospodárov a nie rušiť zákon č. 140/2014.
Ďakujem za pozornosť.

Nech sa páči, končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca nie sú žiadne faktické poznámky.
Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskej pôdy alebo poľnohospodárskeho pozemku bol prijatý v roku 2014 a považujem ho za zlý nápad od začiatku do konca. Patrí do... (Reakcia z pléna.) Ja som navrhovateľ. Patrí do kategórie nápadov typu ústavný zákaz vývozu vody a podobne.
Som navrhovateľ, aby som teda pánovi poslancovi Gálovi pripomenul, ja som bol aj medzi kritikmi toho návrhu v čase, keď sa schvaľoval, bol som jedným z iniciátorov hromadnej pripomienky ešte v čase medzirezortného pripomienkového konania. Takže tejto téme sa dlhodobo venujem.
Kolega Peter Osuský, ktorý je teraz tiež medzi navrhovateľmi, tak niekoľko, alebo teda navrhol v priebehu minulého volebného obdobia zrušiť tento návrh zákonov. Na Ústavný súd sa obrátila skupina poslancov Národnej rady so žiadosťou o posúdenie súladu tohto zákona s Ústavou Slovenskej republiky, dokonca to boli dve skupiny poslancov.
Predkladáme návrh nie na zmenu toho zákona, ale na zrušenie toho zákona. A tie okruhy dôvodov sú v zásade dva, jeden je ústavnoprávny a druhý je európsky. Inak povedané, súlad s Ústavou Slovenskej republiky a súlad s právom Európskej únie. Ten prvý problém, ústavnoprávny, bol zjavný už v čase schvaľovania zákona, ten druhý sa objavil neskôr a vyplynul z postojov a stanovísk Európskej komisie.
Prvý súvisí s ochranou vlastníckeho práva, ktoré je zakotvené v Ústave Slovenskej republiky, a toto právo, samozrejme, že nie je absolútne. Za určitých okolností, keď ústava to pripúšťa, tak je možné pristúpiť k obmedzeniu vlastníckeho práva. A aj sa tak deje, ale musia byť naplnené tie predpoklady, ktoré sú stanovené v ústave. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy "každý má právo vlastniť majetok" a "vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu". No v podobe tohto zákona vlastnícke právo všetkých vlastníkov nemá rovnaký obsah a ochranu, pretože vlastnícke právo vlastníkov poľnohospodárskej pôdy má podľa tohto zákona iný zákonný obsah ako vlastnícke právo vlastníkov iného majetku. To bol čl. 20 ods. 1 ústavy.
Potom je tu čl. 20 ods. 2 ústavy, kde mal s čítaním a porozumením prečítanému problém pán poslanec Kotleba, kde sa uvádza: "Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike." No ale to tento zákon nerobí. Tento zákon kategorizuje ešte aj občanov Slovenskej republiky na tých, ktorí môžu, nemôžu, môžu skôr, môžu neskôr.
Podľa čl. 20 ods. 4 ústavy je možné vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva, ale iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Predmetný zákon nútene obmedzuje vlastnícke právo, voľné nakladanie s vlastníctvom poľnohospodárskej pôdy, pričom pri tomto obmedzení absentuje jednak jasne definovaný verejný záujem, absentuje iba nevyhnutná miera obmedzenia vlastníckeho práva a absentuje aj akákoľvek náhrada. Splnená je iba podmienka, že sa tak deje zákonom, ale chýbajú štyri, teda tri zo štyroch predpokladov obmedzenia vlastníckeho práva, ktoré sú stanovené ústavou.
Podľa čl. 13 ods. 4 ústavy "pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel" a "takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ". Obmedzenie vlastníckeho práva obsiahnuté v predmetnom zákone ale nedbá na podstatu a zmysel vlastníckeho práva a nesleduje žiadny legitímny cieľ, ktorý by zásah do vlastníckeho práva opodstatňoval.
Ten druhý okruh problémov sa týka súladu s európskym právom a nie je to náš výmysel, je to stanovisko Európskej komisie. Škoda, že pani poslankyňa Grausová tú štúdiu Parlamentného inštitútu neposkytla Európskej komisii, pretože Európska komisia sa domnieva, že naša legislatíva v tomto bode porušuje voľný pohyb kapitálu a slobodu usadiť sa. Prvé kolo teda v podobe formálnej výzvy, ako prvý stupeň konania vo veci porušenia predpisov podľa čl. 258 Zmluvy o Európskej únii už prebehlo od marca, v máji Komisia pristúpila k ďalšiemu kroku v podobe odôvodneného stanoviska. V súčasnosti podľa mojich informácií prebiehajú rokovania a vyjasňovanie stanovísk medzi Európskou komisiou a Slovenskou republikou a ak teda nedôjde k zhode, tak to bude pokračovať v podobe ďalších krokov voči Slovenskej republike. A Slovenská republika nie je jediná, ktorá má podobné maslo na hlave. Obdobné odporúčania zaslala Európska komisia aj ďalším štyrom krajinám, konkrétne Bulharsku, Litve, Lotyšsku a Maďarsku.
Náš návrh zákona, teda návrh na zrušenie zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku bude mať pozitívny vplyv na rozpočet alebo rozpočty verejnej správy aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie spočíva v tom, že ak bude predmetný zákon zrušený, tak už nebudú musieť vlastníci poľnohospodárskej pôdy absolvovať byrokratickú procedúru, keď budú chcieť svoj majetok predať, a rovnako sa tým zlepší podnikateľské prostredie z hľadiska posilnenia ochrany vlastníckych práv a zníženia byrokratickej záťaže spojenej s podnikaním.
Pozitívny vplyv zrušenia zákona na rozpočty verejnej správy nevieme vyčísliť, ale v každom prípade zákon stanovuje povinnosti ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, okresným úradom, obciam, katastrálnym úradom. Pokiaľ bude zrušený, tak tieto povinnosti odpadnú a znížia sa náklady príslušných inštitúcií.
Oslovili sme pani ministerku pôdohospodárstva, informovali sme ju, že predkladáme takýto návrh zákona a spomenuli sme aj tie dôvody, ktoré uvádzame, jednak ten ústavnoprávny aspekt, kde uznávam, že môže to byť vecou názoru, či je alebo nie je to v súlade s ústavou, ale sú tu potom, je tu potom aj konanie zo strany Európskej komisie, kde to už tak celkom iba vecou názoru nie je.
Dostali sme odpoveď a tá odpoveď je negatívna. Pán Jaroslav Puškáč, generálny riaditeľ sekcie legislatívy ministerstva pôdohospodárstva, nás informoval, že sa ministerstvo nestotožňuje s naším návrhom, zotrváva na svojej argumentácii použitej vo vyjadrení pre Ústavný súd, čiže nedomnieva sa, že ten návrh je protiústavný. A zároveň nás informuje, že ministerstvo pripravuje návrh novely zákona, ktorý navrhne odstrániť desaťročný trvalý pobyt, resp. sídlo na území Slovenskej republiky ako podmienku nadobudnutia vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a tento návrh novely bude v najbližších týždňoch predložený do medzirezortného pripomienkového konania.
Dovolím si vysloviť pochybnosť, že toto bude stačiť, ale to uvidíme z ďalšieho konania Európskej komisie.
V odpovedi ministerstva pôdohospodárstva sa ďalej uvádza, že nami navrhované zrušenie zákona je kontraproduktívne voči programovému vyhláseniu vlády, v ktorom je obsiahnutý záväzok zdokonaľovať a prehlbovať mechanizmus nadobúdania vlastníctva poľnohospodárskej pôdy aktívnymi poľnohospodármi, a aj z toho dôvodu nemôže ministerstvo s naším návrhom zákona súhlasiť. Preto ma trochu prekvapuje, že v tej debate v rámci rozpravy nevystúpili s nejakým príspevkom aj poslanci SMER-u - sociálnej demokracie, ktorí v minulom volebnom období mali absolútnu väčšinu a tento zákon schválili na návrh svojej vlády. Nevystúpil ani žiaden poslanec Slovenskej národnej strany, ktorá nominovala tam ministerku pôdohospodárstva, ktorá tiež zjavne nesúhlasí s naším zámerom. Na obhajobu tohto SMER-om v minulom volebnom období presadeného a celou vládnou koalíciou akoby si osvojeného zákona vystupovali tu len poslanci fašistickej strany.
Rád by som ďalej poznamenal, že v júli 2016 bola zverejnená predbežná informácia, že ministerstvo pripravuje návrh novely predmetného zákona, ktorý má za cieľ odstrániť námietky Európskej komisie, a uviedol, že predpokladaný termín začatia pripomienkového konania je august 2016. Teraz je už koniec októbra 2016 a termín sa zjavne nestihol.
Záverom by som chcel povedať, že chápem, že z nami uvádzaných dvoch argumentačných línií ten prvý nehovorí nič obhajcom zákona, teda či to je alebo nie je v súlade s ústavou, a to, samozrejme, na to môžeme mať rôzny právny názor a konečný verdikt o tom vyriekne až Ústavný súd, pokiaľ ten zákon nezrušíme sami alebo ho nezmeníme. Len mi nie je celkom jasné, že trocha ľahkovážne pristupujeme aj k námietkam Európskej komisie a k námietkam, ktoré smerujú k tomu, že tento zákon, tento zákon nie je v súlade s európskym právom. A Európska komisia už začala konanie, takže ak aj náš návrh neschválite, čo vzhľadom k postoju ministerstva pôdohospodárstva predpokladám, že tak bude, tak si myslím, že veľmi rýchlo bude treba pristúpiť k jeho významnej novelizácii. A len dúfam, že tu nedostaneme o chvíľu na stôl návrh novely tohto zákona v skrátenom legislatívnom konaní, ktorý bude hovoriť, že okamžite musíme zmeniť ten zákon, nie štandardným legislatívnym postupom, ale zrýchlene, pretože Európska komisia voči nemu koná.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem.
Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Končím rozpravu k tomuto bodu programu.
Asi pán navrhovateľ nemá záujem o záverečné slovo.
Pani spravodajkyňa? Nie je tomu tak.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje prvé čítanie, teda vidím, že sála je poloprázdna, takže pán poslanec Beluský, návrh zákona, parlamentná tlač 268? (Reakcia z pléna.) Aha, pardon. Nevšimol som si.
Nech sa páči, pán poslanec Laurenčík.

Ďakujem za slovo.
Ja by som sa len chcel spýtať, či náhodou si niekto omylom nezobral moju tašku s notebookom, mám tam kľúče od bytu, od auta. Nebudem sa môcť vedieť dostať domov. (Reakcia z pléna.)

Pán poslanec Laurenčík, máme tu takých vtipálkov, ktorí majú záľubu v tejto činnosti, takže dúfam, že teda sa to nájde.
Takže pán poslanec Beluský, parlamentná tlač 268. Nie je tu.
Zlúčenie bodov 74, 75, Milan Uhrík, Milan Krajniak, parlamentná tlač 269, 264. Nie sú tu páni poslanci.
Pokračuje ďalší bod, prvé čítanie, návrh zákona, parlamentná tlač 232. Pán poslanec Boris Kollár. Nie je tu.
Prvé čítanie, návrh zákona Zsolta Simona, parlamentná tlač 263. Nie je tu.

Podľa schváleného programu pristúpime k rokovaniu o bodoch 78, 79 a 80, ku ktorým bude zlúčená rozprava.
Vidím tu pánov poslancov, takže najskôr pristúpime k

Správe Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2016.

Správa je uverejnená ako tlač 165.
Dávam slovo poverenému členovi tohto výboru poslancovi Petrovi Šucovi a prosím ho, aby správu uviedol.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predkladá v súlade s § 9 zákona 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) správu výboru o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2016.
V súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výbor požiadal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, policajný zbor, ministerstvo spravodlivosti, Zbor väzenskej a justičnej stráže, ministerstvo financií, finančná správa v mesiaci júl 2016 o zaslanie správy o použití informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2016.
Správu o použití informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2016 predložili všetky dotknuté subjekty vo verzii neobsahujúcej utajované skutočnosti. Údaje o použití informačno-technických prostriedkov neobsahujúce utajované skutočnosti, tak ako ich jednotlivé dotknuté subjekty predložili, sú uvedené v predloženej správe.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uvedenú správu prerokoval 25. augusta 2016 na 13. schôdzi, zobral ju na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať ju na vedomie. Návrh uznesenia bol súčasťou správy.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k predmetnému materiálu.