10. schôdza

Ďakujem.
Milí kolegovia, milé kolegyne, vážený pán predsedajúci, návrhom tohto zákona pokračujeme v snahe o transparentnejšie zverejňovanie informácií, tak aby verejnosť aj médiá mohli kontrolovať, ako štát hospodári s našimi spoločnými peniazmi.
Pri mnohých prípadoch, ktorým sme sa venovali, sme zistili, že osobitným príkladom šedej zóny zverejňovania informácií sú štátne firmy, prípadne ich dcéry. A stretli sme sa s mnohými prípadmi, kedy štátne firmy rozdávali dotácie, prípadne dary bez toho, aby zverejňovali kritériá alebo podmienky, za akých tieto dary rozdávali. A myslím si, že je problém, ak štátne firmy z našich spoločných peňazí rozdávajú dary rôznym súkromným firmám, prípadne dávajú dotácie obciam, kde vládnu politicky spriaznení starostovia SMER-u. Problémom nie sú samotné dotácie, ale práve to, že ich štátne alebo mestské firmy môžu rozdávať bez pravidiel a nikto nevie, prečo jeden dostal a druhý nedostal.
Poviem niekoľko konkrétnych prípadov, aby ste videli, že nehovorím o nejakých vymyslených kauzách. Štátna akciovka ministerstva financií Slovenská elektrizačná prenosová sústava darovala v júli tohto roku finančný dar obci Stará Bystrica na organizáciu kultúrnych podujatí. Zhodou okolností v obci je starosta za stranu SMER Ján Podmanický. Čiže my sa skladáme na kultúrne podujatia, pretože sa skladáme vo faktúre za elektrinu na činnosť SEPS-u. A je zaujímavé, že iné obce nedostali a ani nevieme kritériá, prečo práve obec Stará Bystrica dostala túto dotáciu.
V júni daroval štátny TIPOS 100-tisíc eur nadácii TA3, za ktorou je spoločnosť SEN, s. r. o., vlastnená spoločnosťou GRAFOBAL z portfólia Ivana Kmotríka. Je pravdepodobné a možné, že nadácia robí záslužnú prácu, no možnosť uchádzať sa o peňažný dar by mali mať za rovnakých a hlavne za zverejnených podmienok aj iné nadácie.
Štátna spoločnosť TIPOS takisto sponzoruje rôzne koncerty populárnej hudby, napr. posledne uzatvorila zmluvu o partnerstve za 60-tisíc eur so spoločnosťou zabezpečujúcou vystúpenie skupiny Roxette. Na dôvažok, ako to má štátna spoločnosť TIPOS vo zvyku, príloha s rozpočtom je v zmluve vyčiernená. Toto spoločnosť TIPOS robí systematicky.
Osobitným príkladom je reklama. Štátna tepláreň v Trnave v roku 2015 sa rozhodla investovať desiatky tisíc eur do reklamných plôch. Spolu tak štátna tepláreň podpísala s FC Spartak zmluvy na prenájom reklamných panelov za viac ako 57-tisíc eur. Podľa správy jednej z tlačových agentúr je majoritným vlastníkom futbalového klubu FC Spartak Trnava Vladimír Poór. Mimochodom, to isté meno sa v údajnom spise Gorila uvádza v zozname piatich akcionárov strany SMER. Panel v tréningových centrách mládeže ju vyšiel na skoro 40-tisíc. Na porovnanie, keď si chcete zaplatiť reklamnú plochu pri hlavnej ceste v centre mesta, tak tá by na rok stála okolo 2-tisíc eur. Podobná štátna tepláreň v Žiline si v roku 2015 objednala reklamu na futbalovom štadióne v Žiline za 960 eur. Majiteľ žilinského klubu pán Jozef Antošík, kedysi v rozhovore povedal, že, citujem: "Na Slovensku sa nedá vo futbale zarobiť." V Trnave však asi vedia ako na to, pretože FC Spartak mal v roku 2014 zisk po zdanení 400 309 eur. Štátna tepláreň, ktorá si od nej vo veľkom objednávala reklamu, mala v roku 2014 zisk po zdanení 9 753 eur. Navyše reklama a sponzorstvo nemajú absolútne žiadny zmysel pri tých štátnych podnikoch, ktoré sú v podstate monopolné a je málo pravdepodobné, že získajú nových zákazníkov medzi obyvateľmi.
Peniaze od štátnej firmy sú peniaze štátu, a teda sú to naše spoločné peniaze. Štátne firmy však často uzatvárajú podivné zmluvy. Raz si objednajú reklamu u Poóra, inokedy sponzorujú klub Širokého, inokedy dajú peniaze nadácii spriaznenej s televíziou pána Kmotríka. A my si myslíme, že štát musí vytvoriť jasné pravidlá podpory a rozdávania dotácií, a preto v zákone navrhujeme štyri zmeny. A tie štyri zmeny sú takéto:
Navrhujeme, aby povinné osoby, čiže štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby, ktoré musia zverejňovať informácie podľa infozákona, museli zverejniť:
Za prvé, aké podmienky bude záujemca o podporu, povinný splniť, ako aj to, na základe akých kritérií sa bude žiadosť posudzovať.
Za druhé, označenie každej jednej poskytnutej podpory spolu s dátumom jej schválenia a s označením prijímateľa podpory. Okrem sumy poskytnutej podpory chceme, aby sa zverejňovala aj pôvodne žiadaná suma.
Za tretie, žiadame, aby sa zverejňovala každá neschválená podpora spolu s dôvodom a dátumom jej neschválenia vrátane uvedenia požadovanej výšky podpory. Z uvedených informácií má byť zrejmé, akým spôsobom povinný subjekt svoju podporu prerozdeľuje a prečo sa rozhodol podporu neposkytnúť. Osobitne pri dotáciách by sa mal ich poskytovateľ vyhnúť odôvodneniam typu, citujem, "z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov". Toto je veľmi častá formulácia a takéto odôvodnenie nestačí na odlíšenie podporeného a nepodporeného projektu z hľadiska jeho kvality.
A posledná vec. Žiadame, aby boli vyhodnotené výsledky poskytnutej podpory. Ak podpora nebola poskytnutá na to, na čo bola poskytnutá, pardon, a aby nebola zneužitá, je nevyhnutné, aby sa vykonala aj následná kontrola využitia podpory, a je mimoriadne dôležité, aby bolo poukázané aj na tých žiadateľov, ktorí stanovené podmienky získania podpory následne nedodržali. Je dôležité, aby štátny aparát bol otvorený a transparentný. Je to kľúčový prvok, bez ktorého sa nám korupciu, aj keď budeme mať schránkový zákon, bez ktorého sa nám korupciu nepodarí vykoreniť.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Jozefovi Lukáčovi.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhovaným gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

Vážená pani predkladateľka, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil k návrhu novely infozákona, ktorú predkladá naša opozičná kolegyňa.
Sme v trochu zvláštnej situácii, že na programe tejto schôdze máme dva návrhy novely infozákona. Oba sú poslanecké, oba sú opozičné, oba sú z radov spolupracujúcich opozičných poslaneckých klubov, čo beriem ako miernu sebakritiku, že by sme mali zlepšiť vzájomnú komunikáciu a spoluprácu pri predkladaní návrhov, aby podľa možnosti aspoň sme nedávali novely podobné alebo rovnaké, alebo teda novely toho istého zákona na rovnakú schôdzu.
V tomto prípade, na rozdiel od minulej schôdze, kde sme boli v podobnej situácii ohľadom novely zákona o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve, tie návrhy, ktoré predkladá skupina poslancov, ktorej som členom, a návrhu novely pani poslankyne Remišovej, tá navrhovaná úprava je odlišná, ale myslím si, že obe novely idú tým istým smerom a ten smer je väčšia transparentnosť vo fungovaní verejnej správy, väčšie a efektívnejšie zverejňovanie informácií. A preto aj v mene svojom, aj v mene kolegov, s ktorými sme navrhli novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, by som chcel predovšetkým vyjadriť podporu návrhu novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý predkladá kolegyňa Veronika Remišová, a povedať, že budeme hlasovať zaň. Ja teda určite a som si istý, že aj všetci kolegovia.
To, že prichádzame na túto schôdzu s dvoma návrhmi novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám, súvisí možno aj s tým, že v zákone o slobodnom prístupe k informáciám je pomerne veľa vecí, ktoré by sa mohli a mali zmeniť a vylepšiť. Uznáva to prakticky každý. Uznáva to verejná správa, úrady, samospráva aj štátna správa, ktoré sa potýkajú v praxi s problémami, ktoré súvisia s uplatňovaním toho zákona, ale uznávajú to aj aktívni občania, mimovládne organizácie, zahraniční agenti, ako by povedali kolegovia fašisti, ktorí zase narážajú na nedostatky a nedokonalosti zákona o slobodnom prístupe k informáciám z tej opačnej strany, z hľadiska možnosti jeho uplatňovania. A teda je logické, že aj jedna, aj druhá strana sa snažia zákon zmeniť.
Otvárať infozákon je vždycky, ako otvárať Pandorinu skrinku. A napriek všetkým jeho nedostatkom, taký, aký je, je lepší, ako by mohol byť, to je tak od úplného samého začiatku od schválenia toho zákona, keď prešla verzia, ktorú navrhol Ján Langoš, a nie tie alternatívne návrhy, ktoré neboli až tak dotiahnuté. A že prešiel práve v tejto podobe, možno to bola len historická zhoda okolností, ale vďaka za ňu. A vždy keď bol otvorený zákon o slobodnom prístupe k informáciám potom v tom neskoršom období, tak bolo potrebné byť na pozore, lebo nielen to, čo vláda navrhla v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ale aj to, čo sa dostávalo alebo hrozilo, že sa dostane do zákona o slobodnom prístupe k informáciám v priebehu jeho prerokovania v Národnej rade, mohlo zákon o slobodnom prístupe k informáciám zhoršiť a spraviť ho menej kvalitným a menej ústretovým k občanom. To, že by sa to zmenilo opačným smerom, teda smerom k väčšej transparentnosti, sa v priebehu rokovania, v priebehu diskusií, rozpravy, prvých a druhých čítaní stávalo málokedy.
Napriek tomu aj my sa usilujeme ten zákon zmeniť. A aby som pomenoval aspoň niektoré z tých problémov, ktoré v zákone existujú a ktoré možno v budúcnosti by bolo dobré opraviť, jedno z nich je to, čo rieši náš návrhy novely, a teda predĺženie zverejňovania, povinne zverejňovaných zmlúv, faktúr a objednávok z piatich na 10 rokov. Je to niečo, čo má vláda vo svojom programovom vyhlásení, je to niečo, čo treba urobiť od 1. januára. Inakšie nám tam vznikne diera, keď budú môcť byť nejaké už zverejnené zmluvy, faktúry a objednávky stiahnuté z internetu. Ale priznám sa, že z našej strany je to kompromis, lebo nevidím žiadny vecný dôvod, technický, organizačný, finančný, ktorý by bránil tomu, aby raz zverejnené informácie, v tomto prípade raz zverejnené zmluvy, objednávky a faktúry boli zverejnené natrvalo. Nie na 5 rokov, na 10 rokov, na 20 rokov, ale natrvalo. Argumenty typu, že nemajú povinné osoby dostatočné kapacity na serveroch, sú v dnešnej dobe úplný nezmysel. Preto ja by som bol radšej, keby sa dokázala táto snemovňa zhodnúť na tom, že bude to natrvalo alebo povedzme že na 20, 30 rokov, ako na tých 10 rokov. A keď nie, tak budem rád, ak sa dohodneme aspoň na tých 10 rokoch, prinajmenšom si vytvoríme päťročné obdobie na to, aby sme to ešte ďalej predĺžili.
Potom je ďalší okruh problémov, ktoré sú v zákone a ktoré sa týkajú napríklad zverejňovania informácií a materiálov, ktoré sú určené na rokovanie zastupiteľstva. Myslím teraz zastupiteľstvá obecné, mestské, miestne a krajské. V súčasnosti neexistuje nejaká špecifická úprava, existuje iba odkaz na to, že sa zverejňujú podobné veci, ako zverejňuje Národná rada, čiže má sa tam použiť nejako analógia. A, samozrejme, že Národná rada zverejňuje návrhy zákonov, čo ale vedie k tomu, že samosprávy nie sú povinné zverejňovať všetky materiály, ktoré prerokúvajú. Pri niektorých to povinne stanovuje zákon, či už zákon o slobodnom prístupe k informáciám, alebo nejaké osobné zákony, napríklad zákon o obecnom zriadení, ktorý hovorí o tom, že návrh všeobecne záväzného nariadenia musí byť zverejnený pred jeho schválením na dobu minimálne 15 dní, rovnako aj po jeho zverejnení návrh rozpočtu a podobne. Ale to je naprosto nedostatočné, pretože tie materiály alebo tie informácie, ktoré takýmto spôsobom obce povinne zverejňujú, sú absolútne menšinové, tvoria, nechcem povedať, že úplne zanedbateľný zlomok, ale tvoria len veľmi malú časť toho, o čom zastupiteľstvá rokujú a rozhodujú a čo obyvateľov dotknutých obcí, miest a regiónov zaujíma aj sa ich dotýka.
Preto by napríklad bolo správne, aby povinne zverejňované boli všetky informácie, ktoré idú do zastupiteľstva, všetky materiály, nielen návrhy uznesení, schválené uznesenia, ale aj materiály, ktoré sú prerokovávané, pretože samotný návrh uznesenia častokrát je absolútne nič nehovoriaci v tej chvíli a už nehovoriac o tom, keď sa to stane alebo keď si človek chce dozadu vyhľadať nejaké informácie.
Rovnako by malo byť správne doplnenie do toho zákona, že sa budú zverejňovať materiály nielen, ktoré idú na rokovanie samotného zastupiteľstva, ale aj na rokovanie jeho poradných orgánov, teda napríklad obecnej rady alebo komisií, ktoré sú vytvorené pri zastupiteľstvách. A mala by sa predĺžiť lehota, ktorá v tejto chvíli je minimálna. Je tam iba trojdňová lehota, keď musí byť zverejnený návrh uznesení alebo návrh programu rokovania zastupiteľstva, čo je častokrát nedostatočné pre samotných poslancov, nie pre občanov, ktorí to nemajú povinnosť sledovať na takejto krátkej báze.
Ďalší okruh problémov sa týka vyššej úrovne, a teda ešte sa vrátim k tým samosprávam. Samozrejme, že mnohé samosprávy toto už dnes robia. Mnohé samosprávy dobrovoľne, samy od seba zverejňujú tento typ informácií, ktoré sa týka rokovaní zastupiteľstva. Ale otázka je, že prečo by to nemalo byť stanovené ako povinnosť v zákone, prečo sa máme spoliehať na to, že je to dobrá vôľa samospráv alebo že je to tam zaužívaný zvyk, ktorý častokrát ani nie je výsledkom dobrej vôle samospráv, ale nejakého tlaku zo strany občianskej verejnosti, zo strany aktivistov alebo zo strany nejakej skupiny komunálnych poslancov, ktorým na tom záležalo. A tá väčšina, častokrát taký príbeh bol, najprv sa tomu bránila, považovala to za nezmyselné a nakoniec to pustila a dnes to už všetci považujú za samozrejmé. Ale bývali to zápasy.
A zákony nie sú písané primárne do dobrého počasia, ale do zlého počasia. To znamená, že mali by vytvárať prostredie pre to, aby transparentné boli nielen tie samosprávy, ktoré chcú byť transparentné samé od seba, ale aj tie, ktoré sa tomu dosiaľ bránia.
Druhý okruh, o ktorom by som chcel hovoriť, je zverejňovanie pripomienok k vládnym materiálom. Na úrovni tvorby právnych predpisov je ten proces upravený zákonom o tvorbe právnych predpisov. A v rámci medzirezortného pripomienkového konania, samozrejme, že pripomienky sú zverejňované, ale potom materiál prejde poradnými orgánmi vlády, prejde až do vlády a výstupom je, že vláda schváli materiál alebo ho neschváli, alebo ho schváli s pripomienkami. Pričom tá informácia, aké to boli pripomienky, kto ich navrhol, ale teda hlavne aké to boli pripomienky a ako zmenili ten materiál, ktorý prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, nie je celkom jasné. Čiže opäť bola by to drobnosť, že by sa okrem materiálov a uznesení zverejňovali aj schválené materiály, teda schválené pripomienky k textom materiálov a uznesení vlády.
Ďalšia vec sa opäť týka samosprávy, týka sa kontroly samosprávy prostredníctvom kontroly či už hlavným kontrolórom, alebo Najvyšším kontrolným úradom, alebo Úradom pre verejné obstarávanie, kontroly zákonnosti, činnosti samosprávy prostredníctvom prokurátora. Tieto informácie tiež slušné a korektné samosprávy obvykle zverejňujú, ale nie všetky samosprávy sa takto správajú a – či už bez zlého úmyslu, alebo so zlým úmyslom – tento typ informácií nezverejňujú. Opäť si myslím, že ide o vec, ktorú by obyvatelia daných obcí mali mať k dispozícii a mali by byť povinne zverejňované, pretože nielen napríklad všeobecne záväzné nariadenie je dôležité pre obyvateľov obce a pre to, čo môžu robiť na území obce, ale napríklad aj protest prokurátora voči tomu nariadeniu, to, či zastupiteľstvo vyhovelo alebo nevyhovelo protestu. A ak nevyhovelo, tak ak sa prokurátor obrátil na súd so žalobou, tak aj tá žaloba a potom, samozrejme, že výsledok tej žaloby, veci, ktoré by mali byť úplne samozrejme zverejňované. Rovnako aj tie kontroly, lebo tie hovoria veľa o tom, ako samospráva funguje, ale teda nielen v podobe nejakých súhrnných správ, ktoré hlavný kontrolór predkladá na zverejnenie, teda na prerokovanie v zastupiteľstve, ale všetkých kontrol, ktoré sú, ktoré sa týkajú danej obce, či už to robí vlastný kontrolór, alebo nejaká externá kontrola.
Ďalšou veľkou témou, ktorá bola aj predmetom úvah o zmene zákona, je povinné zverejňovanie sprístupnených informácií. Deje sa totiž to, že občania a fyzické osoby, právnické osoby majú možnosť žiadať o informácie a verejná správa má nejakú prácu s tým, že tie informácie niekde zhromaždí a poskytne ich. A ak by sa tieto informácie, ktoré už raz boli sprístupnené na žiadosť, povinne zverejňovali, tak by to bol krok k väčšej transparentnosti, a teda by to bolo v záujme občanov, že tú informáciu by si vedeli sami dohľadať na webe, ale zároveň by to aj tú povinnú osobu odbremenilo, pretože ak by tie informácie boli zverejnené prehľadným spôsobom, v ktorom je možno vyhľadávať napríklad prostredníctvom tém, tak jednoducho by sa menej žiadateľov na nich obracalo s otázkami, pretože by si dokázali sami tú informáciu nájsť na internete. A tá informácia existuje, keďže už raz bola poskytnutá. A aj v prípade, že by si to ten žiadateľ nedokázal nájsť sám na webe, tak ak je tá informácia už raz zverejnená, tak pre povinnú osobu, teda pre úrad, je oveľa jednoduchšie odkázať žiadateľa na informáciu, ktorá je už zverejnená na webe, napríklad prostredníctvom odpovede na inú žiadosť o sprístupnenie informácie, ako nanovo tú informáciu vyrábať a posielať mu ju ako osobitnú odpoveď. A, samozrejme, že zákon o slobodnom prístupe k informáciám umožňuje poskytnúť informáciu aj spôsobom, že sa odkáže na zverejnenú informáciu.
Ďalšou vecou, o ktorej dokonca sa uvažovalo aj v predchádzajúcom volebnom období v rámci prípravy novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorá prebehla na ministerstve spravodlivosti, je otázka zverejňovania údajov o objednávkach a faktúrach v centrálnom registri zmlúv. Teda nielen samotných zmlúv, ale aj tých súvisiacich informácií o faktúrach a objednávkach. A je to vec, ktorá technicky by zjednodušila ten proces a zjednodušila by aj ten proces vyhľadávania tohto typu informácií. A, samozrejme, že by bolo dobré, keby sa táto povinnosť stanovila všetkým povinným osobám, teda aby tie informácie neboli roztrúsené po internetových stránkach jednotlivých povinných osôb, ale aby boli sústredené v centrálnom registri zmlúv, aj pre obce napríklad.
Ďalšia vec, opäť sa vrátim k obciam, je, že obce, ktoré majú webové sídlo, by mali mať povinnosť zverejňovať informácie, ktoré sa teda povinne zverejňujú aj na internete. Pretože zákon aj v súčasnosti stanovuje povinným osobám, že povinné zverejňovanie informácie sa zverejňuje spôsobom umožňujúcim hromadný prístup, to znamená na internete, ale výnimku z tejto povinnosti majú obce, ktoré nie sú mestami. Otázka je, že prečo by takú povinnosť mali mať tie obce, ktoré síce nie sú mestami, ale majú zriadené svoje webové sídlo.
Potom je tam otázka výnimiek, ktoré sa týkajú informácií, ktoré sa nezverejňujú, či už informácie, ktoré sú poskytnuté od iných osôb, alebo ochrany duševného vlastníctva, a tie výnimky sú tiež nastavené pomerne široko. A teda nechcem zachádzať do detailov, ale aj tam by sa dal obmedziť rozsah výnimiek, obmedziť rozsah toho, čo zákon umožňuje nesprístupňovať, pretože aj ochrana práv nejakých tretích osôb, aj ochrana autorského práva veľmi často sa zneužíva, keď je záujem odmietnuť poskytnutie nejakej informácie. A ochrana autorského práva nie je skutočným dôvodom alebo ochrana toho, že nejaká iná osoba, ktorá to poskytla, s tým nesúhlasí, aby sa zverejnila tá informácia alebo sprístupnila tá informácia, nie je tým skutočným dôvodom.
Potom sú tam nejaké parciálne veci, ktoré sa týkajú napríklad informácií o konaniach pred Európskou komisiou a Súdnym dvorom Európskej únie, kde dnes je to v zásade paušálne. Je to možné zverejniť, ak je tam na tom nejaký verejný záujem. A otázka je, že prečo akceptujeme, že pokiaľ ide o konania, ktoré sú živé, tak môže tam nastať nejaký problém z hľadiska toho, že by to mohlo ovplyvniť priebeh konania, aj keď ani tam vždy nie. Ale v tých konaniach, ktoré sú ukončené, tak takéto informácie by mali byť zverejňované.
Posledná vec, ktorú chcem zmieniť, je, že aby sa tie informácie poskytovali v otvorených formátoch. Vo formátoch, ktoré umožňujú vyhľadávanie, kopírovanie informácií. Teraz som bol upozornený, že porušujem rokovací poriadok asi o jednu dvadsať, ale ešte to nie je účinné, tak som si dovolil jeden poslednýkrát prekročiť tú dĺžku dvadsiatich minút.
Tak tieto veci, a teda tých vecí, ktoré by stáli za opravu alebo za úpravu v zákone o slobodnom prístupe k informáciám, je oveľa viac. Ministerstvo spravodlivosti avizovalo, že budúci rok má ambíciu pripraviť nejakú väčšiu novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, takže podobne ako iní zahraniční agenti sa budem usilovať aj ja, aby tá novela išla smerom k väčšej, nie k menšej transparentnosti. A keďže aj ten návrh, ktorý predložila kolegyňa Remišová, ide k väčšej a nie k menšej transparentnosti, tak si myslím, že si zaslúži našu podporu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca sú dve faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Jurzyca.