10. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Kolega Vlado Sloboda ma predbehol, mal som podobný názor a chcel by som sa poďakovať pánovi Kresákovi za ozaj odborný, odborný výklad. S veľmi veľkým záujmom som si ho vypočul a ozaj by som bol nerád, keby v budúcnosti takéto príspevky, aj keď tento možno by mohol trvať aj viac ako 20 minút a keby boli oklieštené tým časom 20 minút, na ktorom sme sa dohodli a za ktorý aj pán poslanec Kresák hlasoval. Ďakujem.

Ďakujem pekne. V prvom rade veľmi rýchlo chcem poďakovať všetkým za ich komentáre, za ich vlastne vyjadrenia. Čo ale treba povedať, že ja som, samozrejme, ja volám po tom, aby sme si sadli a začali uvažovať nad novelou toho druhého oddielu, ale vôbec som sa nedotkol a tam treba začať, nedotkol filozofie. Totižto referendum má svoje úskalia. On má výhody aj nevýhody, ale bolo by nečestné tvrdiť, že referendum je všeliek na demokratickú spoločnosť.
Pán kolega Pčolinský, jedna otázka iba, vy hovoríte o tom, že chcete, aby to bola právna norma, len ja sa zas musím opýtať, prvé referendum sa konalo 22. októbra 1994 a viete, aká tam bola otázka? Že súhlasíte, aby sa prijal zákon o preukazovaní finančných prostriedkov, ktoré boli použité pri dražbách a privatizácii. Viete si predstaviť, že by kladná odpoveď na túto otázku dávala nejakú odpoveď na to, že je to právna norma, že to je záväzné? Tak ja si na to odpoveď neviem takúto predstaviť, čiže v tom je ten problém a preto ja volám po novele.
Samozrejme, spomínali ste iné krajiny. Ja vám poviem Brexit, akože Angličania v referende, s ktorým majú, samozrejme, oni tiež problém, nejakým spôsobom rozhodli a už na druhý deň sa škrabali po hlavách, ako rozhodli a vôbec dnes nevedia, ako rozhodli. Čiže to referendum má výhody aj nevýhody a treba s ním veľmi opatrne narábať a to je vlastne to, po čom ja volám. Nám nepomôže žiadny mechanizmus interpretácie, my musíme mať jasný text, pretože je to o rozhodovaní občanmi. Je to o tom, že vláda patrí ľudu, len my musíme teda dať jasné hranice tomuto.
Ďakujem vám pekne.

Takže pekný podvečer ešte raz všetkým prajem a ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Chcem pochváliť hnutie SME RODINA, že otvorilo túto tému, hoci myslím si, že spravilo tak trochu medvediu službu referendovej demokracii na Slovensku ako takej a vysvetlím hneď aj kvôli čomu.
Stotožňujem sa totižto s tým, kde pán poslanec Kresák skončil a teda, že referendová demokracia je mimoriadne komplexná téma. A je mimoriadne dôležité o tejto téme hovoriť nielen v súvislosti s kvórom, ale aj s niektorými ďalšími konkrétnymi faktami, ktoré referendovú demokraciu na Slovensku upravujú. Ja by som chcel pripomenúť, že strana Sloboda a Solidarita vydala v rámci svojho volebného programu šesť krokov, ako jednoducho zlepšiť politický systém a kvalitu demokracie v Slovenskej republike. Využívam ešte možnosť to ukázať - myslím, že jednu z posledných - a hneď prvá časť hovorí o tom, zrušme kvórum na platnosť referenda, znížme počet hlasov potrebných na jeho vypísanie a realizujme referendá spoločne s najbližšími voľbami. A toto sú tie pripomienky, ktoré naša strana má k návrhu, ktorý hnutie SME RODINA predložili.
Po prvé, ak chceme hovoriť o tom, že chceme skutočne sfunkčniť referendum na Slovensku, potrebujeme kvórum nie znížiť, ale zrušiť. Až vtedy budú mať občania reálne motív prísť povedať nie. To znamená, že nebudú hlasovať nohami, ale budú hlasovať vo volebných miestnostiach.
Vzhľadom na to, čo sa udialo vo Veľkej Británii a Holandsku len v tomto roku, je ale veľmi dôležité dodať ešte jednu dôležitú vec. Nemôžeme takéto zrušenie kvóra urobiť na celoštátnej úrovni. Aspoň teda nie v prvom kroku. Mimoriadne dôležité je totižto najprv občanov naučiť, že referendová demokracia predpokladá informovaného občana a občana, ktorý vie prísť povedať aj svoj názor negatívny, nielen pozitívny, tak ako sme boli na to zvyknutí od úpravy v Ústave Slovenskej republiky z 1993.
Preto je veľmi dôležité začať s úpravou, s legislatívnou úpravou referendovej demokracie na miestnej a regionálnej úrovni. Náš program teraz hovorí o tom, že ak chceme sfunkčniť referendum, potrebujeme začať na miestnej úrovni a na regionálnej úrovni. Keď sa občania naučia na konkrétnych najbližších problémoch, ktoré majú, že zostať doma znamená, že mi za chvíľku vyrastie skládka alebo nejaký veľký dom vedľa môjho domu, pretože som zostal sedieť doma a neprišiel som hlasovať v referende, tak je tu istá nádej, že v budúcnosti pri omnoho zložitejších a komplexnejších problémoch opäť raz nezostanú doma a prídu hlasovať v referende, aby mohli povedať nie. Čiže prvým krokom nie je zníženie kvóra na celoštátnej úrovni, prvým krokom je zrušenie kvóra na miestnej a regionálnej úrovni.
A podobne by sme mohli pracovať aj napríklad s otázkou, či je súčasné nastavenie počtu petičných hlasov dostatočne vysoké alebo nízke. Po neúspešnom referende v minulom roku sa otvorila otázka, či nastavenie tak, ako ho máme dnes, je dostatočné vysoké a či by sme ho nemali ešte zvýšiť. Vtedy to bol najmä Radoslav Procházka, ktorý sa vyjadril, ak si dobre pamätám, že by bolo potrebné ho zvýšiť až na pol milióna petičných podpisov. Povedzme si úprimne, to je už dnes takmer nerealizovateľné. Všetci, čo ste kedy zbierali petičné podpisy, viete, že už samotných 250-tisíc je takmer nereálne vyzbierať. A preto je veľmi dôležité, aby sme aj túto otázku riešili komplexne spoločne s otázkou kvóra.
Podobne je to aj v prípade miestnej a regionálnej referendovej demokracie. Považujete za normálne, aby 30 % občanov muselo podpísať petíciu napríklad v Banskobystrickom samosprávnom kraji alebo napríklad v meste Košice, pokiaľ by chceli robiť košické referendum? Je takmer nereálne takéto množstvo ľudí vyzbierať a teda je takmer nereálne urobiť referendovú demokraciu v takomto meste. Ak tu máme príklady úspešných referend, tak je to skutočne len z malých alebo stredne veľkých obcí, kde sa takéto niečo dá. Aj preto podporujem hlas, ktorý tu zaznel od pána poslanca Kresáka, riešme referendovú demokraciu komplexne.
A hovorím to aj preto, pretože sa v našej strane venujem zahraničnej politike a keď vidím, že mnohí Holanďania prišli v referende o asociačnej dohode s Ukrajinou hlasovať ako o vstupe Ukrajiny do Európskej únie, tak je tu zrejmé, že funguje v tomto prípade niečo, čo odborne nazývame kognitívna inkompetencia, čo je neschopnosť uvedomiť si, o čom vlastne hlasujeme. A pri referendách, ktoré navrhuje napríklad strana Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko o vystúpení z Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, toto považujem za mimoriadne nebezpečné. A preto dnes prísť so znížením alebo zrušením kvóra je veľmi nebezpečná záležitosť bez, samozrejme, komplexnej diskusie k tomu. A je mi ľúto, že ste sa možno zase raz nezastavili za nami a možno sa neporozprávali o tom, že by sme opozícia mohli postupovať v tejto veci spoločne.
A preto hovorím o medvedej službe, pretože teraz viete, že šesť mesiacov s touto otázkou už nepohneme, keď vám to dnes, bohužiaľ, neprejde.
Spomenuli ste Švajčiarsko ako príklad vo vašich faktických poznámkach. Áno, Švajčiarsko je fantastický príklad o tom, ako môže fungovať referendová demokracia. A som veľmi rád, že pán poslanec Pčolinský spomenul aj to, ako si Švajčiari odmietli zvýšiť nepodmienený príjem, alebo ako odmietli zvýšiť napríklad dovolenku. Neviem si predstaviť takéto niečo pri politickej kultúre, tak ako ju máme nastavenú na Slovensku. A preto ak uvádzame Švajčiarsko ako dobrý príklad, áno, Švajčiarsko má nulové kvórum, ale zároveň má niekoľko storočnú tradíciu konania referend. Ale túto my, bohužiaľ, na Slovensku nemáme. Preto treba s referendovou demokraciou pracovať opatrne.
A tu je ten druhý príklad. Príklad Brexitu. Občania Veľkej Británie boli v súvislosti s britským referendom niekoľkonásobne oklamaní a zavádzaní. Britom podobne ako strana napravo odo mňa sľubovali zvýšenie suverenity. Akurát im zabudli povedať, že tá suverenita, pokiaľ budú chcieť zostať na vnútornom trhu, v praxi znamená to, že budú musieť prijímať legislatívu, na ktorú nemajú žiadny dosah. To znamená, budú fungovať presne tak ako Nóri. Nóri zostali na vnútornom trhu Európskej únie a musia prijímať legislatívu schválenú Európskou úniou bez toho, že by mali poslancov Európskeho parlamentu, svojho komisára a hlasy v Rade. Toto je to zvýšenie suverenity, za ktoré hlasovali britskí voliči? Bohužiaľ, boli kognitívne inkompetentní a preto sa stalo to, čo sa stalo.
Alebo o tom, že Briti platia ako čistý prispievateľ toľko a toľko prostriedkov do rozpočtu Európskej únie. Áno, je to pravda. Akurát že zabudli povedať, že Nóri sú tretí najväčší prispievateľ, pokiaľ si dobre pamätám, ako vyplynulo aj z rozhovorov s pani veľvyslankyňou Nórskeho kráľovstva. Toto je to, čo chceli Briti dosiahnuť? Že možno budú platiť ešte viac? Áno, aj tieto otázky boli súčasťou referenda vo Veľkej Británii a ako vidíte, občania boli oklamaní. A ja sa veľmi vážne obávam, že podobne by sme vedeli klamať aj občanov na Slovensku.
A práve preto narábajme s referendovou demokraciou a s tým, čo predpokladá v našich podmienkach, veľmi opatrne. A som veľmi rád, že pán poslanec Kresák okrem iného spomenul aj to, že tu dnes nemáme vyjasnené, či referendá na Slovensku sú fakultatívne alebo obligatórne, resp. aby som to povedal ľudskou rečou, či je našou povinnosťou tu v Národnej rade skutočne schváliť úspešné referendum ako zákon. Na tomto sa sporia mnohí ústavní právnici. A to je tiež jedna z vecí, ktorú by som ocenil pri ďalšom možno aj opozičnom, možno koaličnom pokuse, aby sme si vykonzultovali spoločne, alebo by sme sa obrátili na tých, ktorí sa roky rokúce tejto téme venujú na akademickej pôde a s ktorými dlhodobo spolupracujem.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Áno, ďakujem pekne. Pán kolega, ale ja s vami absolútne súhlasím. To, čo ste nám ukázali, som za to, aby to kvórum vôbec nebolo. Samozrejme, som rovnako za to, aby sme to vždy, to referendum priradili k nejakým voľbám. Každý rok tu máme nejaké veľké voľby. Som za šetrenie prostriedkov a financií daňových poplatníkov. Absolútne v tom sa zhodneme na 100 %. Som rád, že ste to spomenuli. Som za.
Ale rovnako mi dovoľte, aby som vám povedal, že nemôžem súhlasiť s názorom, že tunák je znižovanie kvóra nebezpečné, lebo Kotleba. Je nebezpečné, lebo Chomík. Máme problémy s Alianciou za rodinu. Je, preboha živého, je to nebezpečné, lebo adopcia detí homosexuálmi. To určite nemôžeme takto chápať právo, lebo niekto nás tu straší, tak to nesmieme spraviť, preboha živého. To určite nie.
No a ďalšia vec, ešte by som chcel podotknúť, že, viete, akože referendum v Anglicku nazvať, že občania boli oklamaní? Nie. Ja by som vás chcel upozorniť, že občania rozhodli. Rozhodli v referende, že chcú vystúpiť. Preboha, prečo z nich robíte hlupákov? Oni sa chceli, oni sa rozhodli vystúpiť. No tak vystúpili.
Ďakujem.

Pán docent Klus, dovoľte mi ako nehodnému upresniť vás, že na vypísanie referenda nie je potrebných 250-tisíc ale 350-tisíc podpisov. Keďže ste sa v SaS-ke tomu venovali, tak by ste to mohli vedieť. A chcem sa vás iba jednu vec opýtať, že uhm, chcem sa vás spýtať iba jednu vec, že na základe čoho si dovoľujete označiť viac ako 17 miliónov občanov Veľkej Británie ako kognitívne inkompetentných, to znamená nevedomých? Na základe čoho? Na základe toho, že prijali rozhodnutie, ktoré sa vám osobne ako fanatikovi do Európskej únie nepáči? Ďakujem.

Občan Klus, spomenuli ste, že ľudí treba najprv pripraviť, pripraviť na referendum. Máte snáď na mysli tým, že im treba najprv vymyť mozgy a oklamať ich, ako to robíte vy, zahraniční agenti? Zahraniční agenti a fanatici?

Tak ja na vážnejšiu nôtu teraz niečo. K tomu referendu v Británii je podľa mňa oveľa zaujímavejšie uviesť to, aká je komplexita spojená po právnej stránke s takýmto referendom. Totižto existujú minimálne, pokiaľ viem, dve žaloby, ktoré spochybní to referendum na tom základe, že rozhodnúť o zmene medzinárodnej zmluvy môže podľa britského práva len parlament. A teda nie je jasné, že či v tomto prípade je to referendum záväzné. Ja som, zrejme sa k tomu nemôžem vyjadrovať, ja len chcem poukázať na to, že tie otázky, ktoré sú spojené s účinnosťou a vykonateľnosťou výsledkov referend, je, sú veľmi zložité a netreba ich podceňovať. Samozrejme, to všetko za predpokladu, že sme v krajine, kde funguje právo. Ďakujem.

Pán poslanec Klus, vy ste spomínali, že Nórsko je súčasťou vnútorného trhu Európskej únie a čo je veľmi nepriaznivá pozícia, do rovnakej pozície sa dostáva teraz Veľká Británia. Inými slovami, musí akceptovať právne normy a prispôsobovať sa normám Európskej únie, na ktoré ale nemá dosah. Ja vám chcem pripomenúť, že Slovensko síce je členom Európskej únie, my máme formálny dosah na právne predpisy Európskej únie, ale reálny náš dosah je nulový. Slovensko má v Europarlamente 13 poslancov, čo predstavuje asi 1,7 % z celkového počtu hlasov. Dúfam, že každému s matematickými schopnosťami je zrejmé, že reálne neovplyvňujeme vôbec nič. Ale naopak, všetkému sa musíme, zopakujem, musíme prispôsobovať, kdežto keby sme boli mimo Európskej únie, tak je na nás, či sa tomu všetkému ostatnému prispôsobiť chceme. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, samozrejme, diskusie o referende sú dobrá téma aj na cestu Transsibírskou magistrálou, lebo tá trvá dlho a dá sa o tom dlho diskutovať. Chcem povedať, že pokiaľ nie je vopred určená jasná záväznosť referenda, v ktorého akceptovaní nemá parlament hrať vôbec žiadnu úlohu, tak samozrejme treba podčiarknuť, že pokiaľ by výsledok referenda mal byť konfirmovaný parlamentom, tak zdôrazňujem veľmi ťažko zmeniteľnú vetu v ústave, ktorá hovorí o tom, že poslanec hlasuje podľa svojho vedomia a svedomia. A to, samozrejme, vonkoncom nemusí byť ovplyvnené akýmkoľvek výsledkom referenda, pretože, samozrejme, referendum, do toho príde 31 % ľudí, ak budeme mať tridsaťpercentnú hranicu, zároveň implicitne bude znamenať, že 69 % nepokladalo túto otázku za takú dôležitú. A samozrejme človek, ktorý sedí v parlamente z vôle akýchsi voličov, každý svojich voličov, ktorí ho zrejme, predpokladám, volia kvôli nejakým víziám, ktoré o ňom a o jeho názoroch majú, tak samozrejme, môže mať ten človek pri niektorom referende pocit, že toto nie je vôľa jeho voličov a že jeho vedomie a svedomie ho teda celkom jednoducho stavia pred rozhodnutie v súlade s predpokladanou vôľou jeho voličov a nemusí hlasovať za to, čo je vôľa kohokoľvek iného voličov. Takže v tomto zmysle, ak nebude existovať záväzné referendum, kde my nebudeme hrať nijakú úlohu, tak prosím, ak sa tak rozhodneme. Ale pokiaľ to referendum bude prechádzať cez parlament, bude vždy podliehať osobnému rozhodnutiu každého poslanca.

Ďakujem pekne. Upresním teda, ako je to myslené s tou kognitívnou inkompentenciou v rámci Veľkej Británie. Ale ja som ten príklad použil najmä v súvislosti s Holandskom, kde naozaj viacerí moji holandskí priatelia mi povedali, že ich stará mama hlasovala v referende, lebo si myslela, že Ukrajina už vstupuje do Európskej únie, za čo samozrejme nebola, ale o Asociačnej dohode nemala ani tušenie. Toto je kognitívna inkompetencia. A za takú považujem aj to, keď naozaj 17 miliónov britských voličov, pán magister inžinier Kotleba, sa nechá oklamať takýmto nechutným spôsobom o tom, že budú suverénni a že budú platiť menej.
Koniec koncov, keď už hovoríme o takomto oklamaní, vy ste spomínali aj napríklad, to zase pán poslanec Uhrík, že Slovensko nemá žiadny dosah. No máme stále jedného komisára, máme trinásť poslancov, ako ste správne poukázali, a máme hlasy v rade. Stále sú tu ešte politiky, ktoré dokážeme blokovať napríklad tým, že v nich existuje právo veta a keď už spomínam právo veta, existuje ešte jedna vaša obľúbenejšia inštitúcia Severoatlantická aliancia, tá práve funguje na princípe práva veta. To znamená nič, čo Slovenská republika nebude chcieť, Severoatlantická aliancia urobiť nemôže. To znamená, môžeme zablokovať všetko, čo sa v tejto aliancii deje. Áno, z vášho pohľadu možno teoreticky, ale fakt je ten, že aj prakticky.
A keď už hovoríme o Európskej únii a Severoatlantickej aliancii, my sme Európska únia, my sme Severoatlantická aliancia. To nie je nejaký imaginárny, nejaká imaginárna skupina štátov, to je skupina členských štátov, ku ktorým patríme aj my. A je len na nás, kam sa tieto dve organizácie budú uberať. Čiže miesto vystupovania ich radšej reformujme.
Ďakujem veľmi pekne.