10. schôdza

Tak ja na vážnejšiu nôtu teraz niečo. K tomu referendu v Británii je podľa mňa oveľa zaujímavejšie uviesť to, aká je komplexita spojená po právnej stránke s takýmto referendom. Totižto existujú minimálne, pokiaľ viem, dve žaloby, ktoré spochybní to referendum na tom základe, že rozhodnúť o zmene medzinárodnej zmluvy môže podľa britského práva len parlament. A teda nie je jasné, že či v tomto prípade je to referendum záväzné. Ja som, zrejme sa k tomu nemôžem vyjadrovať, ja len chcem poukázať na to, že tie otázky, ktoré sú spojené s účinnosťou a vykonateľnosťou výsledkov referend, je, sú veľmi zložité a netreba ich podceňovať. Samozrejme, to všetko za predpokladu, že sme v krajine, kde funguje právo. Ďakujem.

Pán poslanec Uhrík.

Pán poslanec Klus, vy ste spomínali, že Nórsko je súčasťou vnútorného trhu Európskej únie a čo je veľmi nepriaznivá pozícia, do rovnakej pozície sa dostáva teraz Veľká Británia. Inými slovami, musí akceptovať právne normy a prispôsobovať sa normám Európskej únie, na ktoré ale nemá dosah. Ja vám chcem pripomenúť, že Slovensko síce je členom Európskej únie, my máme formálny dosah na právne predpisy Európskej únie, ale reálny náš dosah je nulový. Slovensko má v Europarlamente 13 poslancov, čo predstavuje asi 1,7 % z celkového počtu hlasov. Dúfam, že každému s matematickými schopnosťami je zrejmé, že reálne neovplyvňujeme vôbec nič. Ale naopak, všetkému sa musíme, zopakujem, musíme prispôsobovať, kdežto keby sme boli mimo Európskej únie, tak je na nás, či sa tomu všetkému ostatnému prispôsobiť chceme. Ďakujem.

Pán poslanec Osuský.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, samozrejme, diskusie o referende sú dobrá téma aj na cestu Transsibírskou magistrálou, lebo tá trvá dlho a dá sa o tom dlho diskutovať. Chcem povedať, že pokiaľ nie je vopred určená jasná záväznosť referenda, v ktorého akceptovaní nemá parlament hrať vôbec žiadnu úlohu, tak samozrejme treba podčiarknuť, že pokiaľ by výsledok referenda mal byť konfirmovaný parlamentom, tak zdôrazňujem veľmi ťažko zmeniteľnú vetu v ústave, ktorá hovorí o tom, že poslanec hlasuje podľa svojho vedomia a svedomia. A to, samozrejme, vonkoncom nemusí byť ovplyvnené akýmkoľvek výsledkom referenda, pretože, samozrejme, referendum, do toho príde 31 % ľudí, ak budeme mať tridsaťpercentnú hranicu, zároveň implicitne bude znamenať, že 69 % nepokladalo túto otázku za takú dôležitú. A samozrejme človek, ktorý sedí v parlamente z vôle akýchsi voličov, každý svojich voličov, ktorí ho zrejme, predpokladám, volia kvôli nejakým víziám, ktoré o ňom a o jeho názoroch majú, tak samozrejme, môže mať ten človek pri niektorom referende pocit, že toto nie je vôľa jeho voličov a že jeho vedomie a svedomie ho teda celkom jednoducho stavia pred rozhodnutie v súlade s predpokladanou vôľou jeho voličov a nemusí hlasovať za to, čo je vôľa kohokoľvek iného voličov. Takže v tomto zmysle, ak nebude existovať záväzné referendum, kde my nebudeme hrať nijakú úlohu, tak prosím, ak sa tak rozhodneme. Ale pokiaľ to referendum bude prechádzať cez parlament, bude vždy podliehať osobnému rozhodnutiu každého poslanca.

S reakciou pán poslanec Klus.

Ďakujem pekne. Upresním teda, ako je to myslené s tou kognitívnou inkompentenciou v rámci Veľkej Británie. Ale ja som ten príklad použil najmä v súvislosti s Holandskom, kde naozaj viacerí moji holandskí priatelia mi povedali, že ich stará mama hlasovala v referende, lebo si myslela, že Ukrajina už vstupuje do Európskej únie, za čo samozrejme nebola, ale o Asociačnej dohode nemala ani tušenie. Toto je kognitívna inkompetencia. A za takú považujem aj to, keď naozaj 17 miliónov britských voličov, pán magister inžinier Kotleba, sa nechá oklamať takýmto nechutným spôsobom o tom, že budú suverénni a že budú platiť menej.
Koniec koncov, keď už hovoríme o takomto oklamaní, vy ste spomínali aj napríklad, to zase pán poslanec Uhrík, že Slovensko nemá žiadny dosah. No máme stále jedného komisára, máme trinásť poslancov, ako ste správne poukázali, a máme hlasy v rade. Stále sú tu ešte politiky, ktoré dokážeme blokovať napríklad tým, že v nich existuje právo veta a keď už spomínam právo veta, existuje ešte jedna vaša obľúbenejšia inštitúcia Severoatlantická aliancia, tá práve funguje na princípe práva veta. To znamená nič, čo Slovenská republika nebude chcieť, Severoatlantická aliancia urobiť nemôže. To znamená, môžeme zablokovať všetko, čo sa v tejto aliancii deje. Áno, z vášho pohľadu možno teoreticky, ale fakt je ten, že aj prakticky.
A keď už hovoríme o Európskej únii a Severoatlantickej aliancii, my sme Európska únia, my sme Severoatlantická aliancia. To nie je nejaký imaginárny, nejaká imaginárna skupina štátov, to je skupina členských štátov, ku ktorým patríme aj my. A je len na nás, kam sa tieto dve organizácie budú uberať. Čiže miesto vystupovania ich radšej reformujme.
Ďakujem veľmi pekne.

Nech sa páči, pán poslanec Kollár. (Výmena predsedajúcich.)

Takže pán poslanec Kollár nechce teraz vystúpiť v rozprave, až potom v záverečnom slove. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán poslanec, ako predkladateľ, máte slovo.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja chcem poďakovať aj tunák kolegovi poslancovi Dostálovi, lebo uviedol tuná zaujímavú myšlienku a myslím si, že má pravdu, keď spomínal to rozhodnutie tých poslancov, ktorí by mali hlasovať samozrejme za tých ľudí, ktorí ho sem zvolili a ja s vami absolútne súhlasím. Ale akurát ste mi len načrtli to, aký je to veľký problém a ja chcem zároveň poďakovať pánovi poslancovi Kresákovi, že toto tuná otvoril celé. To znamená, že vlastne ten celý problém je tunák, že máme asi špatne postavený zákon ústavný. Je mi úplne jasné, pán kolega, keď ste spomínali, že keď ste ma nastrašili, čo všetko tým spôsobíme, keby sme znížili platnosť, teda referenda na 30 %. Lenže to všetko sa môže spôsobiť aj platnosťou terajšieho, 50 %. Proste len stačí, že by ľudia prišli a môže nám to narobiť galibu, na ktorú ste upozornili. Je to tak?
To znamená, je mi jasné, že my tuná nemôžeme vypísať referendum o tom, že zrušme Ústavný súd alebo zrušme prezidenta alebo že prípadne ho popravme. Však aj to môžme vypísať, nie? A keď sa viacerí rozhodnú, tak ho pôjdeme popraviť, nie? Takže tu proste, niektoré veci sa nedajú urobiť, ale to by mal všetko obsahovať ten zákon o tom referende, čo môžu občania a čo nemôžu v referende požadovať alebo k čomu môže byť vypísané.
Ja si veľmi vážim vášho názoru a som rád, že ste vystúpili s tým a je mi fakt ľúto, že to bolo len dvadsať minút, možno by to bolo pre nás všetkých vhodné, keby to mohla byť aspoň hodina. A znova sa prikláňam tuná ku kolegom, ktorí spomenuli to, že veľakrát sa tunák len tliacha, ale je tunák pár poslancov, ktorí skutočne nám majú čo povedať a jednak nás svojím vystúpením aj vedia obohatiť a možno posunúť veci k lepšiemu. A pán Kresák určite patrí medzi nich.
Ja som si až teraz uvedomil, že vlastne ten problém je ďaleko väčší a dá sa povedať, že až obludný, keď si uvedomíme, že na čo všetko tunák upozornil pán poslanec Kresák, ale aj pán, aj pán poslanec Dostál, pardon Osuský, ospravedlňujem sa, pán poslanec Osuský. Lebo má pravdu. (Reakcia z pléna.) Dobre, to je, ale dobre, máte, páni kolegovia, pravdu, skutočne máte pravdu, že my to nemáme doriešené, lebo s takýmto prípadom, to sa len uvedie v tlači, ako povedal pán, pán poslanec Kresák. A to znamená, že keď tlačiar uvedie v tlači niečo, tak by to malo rovnako platiť, lebo to neprešlo parlamentom, takže potom je to rovnaká hlúposť.
Ďakujem, že ste tunák, kolegovia, upozornili na veľmi veľa vecí, ktoré tu nie je v poriadku. Asi by sme naozaj mali otvoriť naprieč celým politickým spektrom jednu veľkú debatu a skutočne začať opravovať tento, tento zákon o referende, lebo jednak je nefunkčný, jednak ľudia, ako čo si môžu o nás myslieť. Máme tunák nejakú priamu demokraciu, ktorá je urobená tak, aby nebola, aby pre, nedajbože, aby niekto náhodou nevyužil tento inštitút, lebo potom tuná nastane katastrofa, lebo potom tunák vlastne ten, to referendum ani nemá kto schváliť, nemá byť ani ako platné, my ho len uvedieme, rešpektujeme to, ale neni to pravdou preto, lebo to neprešlo cez parlament. Takže tunák je toľko problémov, že by sme naozaj mali začať opravovať aj tento ústavný zákon. A myslím si, že táto iniciatíva by mala prísť možno aj od vás, pán, pán poslanec Kresák, aby ste to vy spustili zo strany vládnej koalície, lebo skutočne tunák toto je, toto je, už len to, čo ste naškrtli, ma to normálne desí.
A teraz si zoberte, že, že keď vy ste povedali, že čo by som tým spáchal, že by som znížil na 30 % toto kvórum. No tak ja by som spáchal tým to, že by ľudia dostali nádej, že môžu niečo zmeniť. Ale je na nás všetkých poslancov tuná, aby sme to opravili tak ten ústavný zákon, aby to ľuďom prinieslo hlavne dobro a nie nejakú galimatiáš, nejaký galimatiáš alebo nejaký, nejaké zablokovanie vôbec, nejakej funkčnosti niečoho, lebo sme prijali zlý ústavný zákon.
To znamená, že musíme ho upraviť, ale zároveň apelujem na vás všetkých, aby sme tým ľuďom dali nádej tými 30 %. Tak zapracujme aj túto vec do toho ústavného zákona, aby tí ľudia konečne videli, že sa ich nebojíme, preboha živého, veď my sme tunák volení ľuďmi. Prečo sa bojíme vôle ľudu? Je to proste na nich, aby vedeli, že sa môžu o sebe rozhodnúť, v niektorých prípadoch. Skutočne, keď máte vyzbierať 250 000 podpisov, 350 000 podpisov, však to je skoro nereálne, je to skoro nereálne. My im vlastne hovoríme: "môžete", ale to je jak Hlava XXII. Presne sme vytvorili Hlavu XXII. A ako sa tí ľudia na nás môžu pozerať?
Takže vás chcem poprosiť, aby sme začali naprávať veci, ktoré nefungujú a zapracovali do nich aj týchto 30 %.
Ďakujem.