Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Ja by som hneď v úvode chcel v podstate zareagovať na, na príspevok, ktorý má svoju mieru konštruktivity, to absolútne ja nespochybňujem. Aj akceptujem, že ste naozaj avizovali v rámci disclaimeru, že sa budete zaoberať kritickými pripomienkami, a nie nejakou oslavnou piesňou. (Povedané so smiechom.) Koniec koncov ste predstaviteľ opozície, takže je to úplne legitímne a prirodzené. A chcem len pár vecí možno upresniť alebo vysvetliť presne v takom podobnom duchu, ako ste to uviedli vy.
Už kolega Kamenický vás opravil, že v prípade výsledkov, vaša kritika sa v podstate, tá konštrukcia vášho príspevku bola daná na slabých výsledkoch minulých rokov, ktoré teda zakladajú akúsi nedôveru do, do budúcnosti. Toto by som asi teda, asi pomenoval taký nejaký príbeh, ktorý chcete proste povedať.
Takže drobná odchýlka v rámci presnosti, naozaj za rok 2015 výsledok nie je 2,9, to ste citovali jarnú notifikáciu, jarné výsledky, alebo ktoré boli potvrdené Eurostatom. Jesenná notifikácia potvrdila výsledok 2,7. Prečo? Lebo dobehli dane, ktoré sú, akrualizujú a patria do predchádzajúceho roku. Prečo? Lebo firmy môžu platiť dane až v júni. A tak ďalej a tak ďalej. Poznáte ten spor, ten, ten, ten príbeh okolo toho.
Takže 2,7 verzus 2,54. Diferencia tam je, to je pravdou. Chcem povedať, v čom sú rozdiely oproti cieľom naproti tomu a v rozpore aj s tým v podstate, že sme mali dodatočné príjmy. To je všetko pravda. Tu nebudú spokojní niektorí predstavitelia SaS, ktorí tvrdia teda, že na výbere daní je to katastrofálne. Všetci veľmi dobre viete, že, že sa potýkame so súbojom s daňovými únikmi vo všetkých oblastiach. To nie je len DPH, to je, to je, to sú pohonné hmoty, to je, to je clo, to je dovoz textilu, to je oblasť dane z príjmov právnických osôb, čierna práca. Poznáte to, hej? To je proste celý komplex, ktorý, ktorého súčasťou je kultúra vzťahu ku štátu a vzťah štátu k občanovi, lebo je to dvojsmerná cesta. Ale tu, nech si hovorí, kto chce, čo chce, od roku 2012 sú jasné výsledky z hľadiska efektivity výberu, lebo inak by tu tie stámilióny neboli. To sú tie, to, čo niekto očakáva, neočakávané nadpríjmy. No nie sú neočakávané. Ony sú neočakávané z pohľadu praxe v minulosti.
Áno, treba povedať, že v roku 2012 sme mali druhý najhorší, druhú najhoršiu efektivitu výberu po, po Grécku, a to je asi hanba. Ale to je proste danosť, ja tu nechcem nikoho súdiť, nechcem tu hovoriť mená, priezviská, nechcem sa tu vracať k nejakej, nejakej minulosti. Pravdou je, či sa to niekomu páči alebo nepáči, že v tejto oblasti sme veľa urobili a že sú spolu tak, onak, krížom, pod tými zákonmi je podpísaných veľa ľudí a veľa ľudí sa na nich aj nakŕmilo politicky, lebo nie sú vždycky populárne. Pred chvíľou tu jeden z poslancov hovoril, že zase, zase administratívne a proste ďalšie administratívne nejaké nároky kladieme a podobne. No áno, keď..., proste na hrubú dieru hrubá záplata, jaká sa, jak sa hovorí, ale už nemáme len hrubú dieru, už môžeme naozaj šiť aj, aj zlatou, aj zlatým stehom niekde z hľadiska skúseností, ktoré máme.
Ale napriek tomu, že prišli vyššie príjmy, boli aj vyššie výdavky a ja vám vysvetlím, kľúčovo do ktorých oblastí. Tie oblasti sú v zásade dve. A hlavne sa to týka roku 2015. Sčasti, z malej časti roku 2014. V roku ’15 dva, dve kľúčové udalosti, ktoré skonzumovali nadpríjmy v tejto hodnote, a to sú dve. Jedna sú korekcie v stovkách miliónoch eurách, korekcia, ale napríklad aj rozhodnutie o tom, že v prípade jedného prípadu, napr. pri železničnej, pri rekonštrukcii železničnej trati, rozhodnutie zo dňa na deň, nejdeme čerpať eurofondy a ideme zo štátnych peňazí. Hej? 288 mil. eur. Projekt Zlatovce, ktorý vedia, budú asi vedieť. Podobné prípady v stovkách miliónov eurách s dramatickým záverom z pohľadu vyčerpania tých prostriedkov, lebo stále platí, a to je pravdou, že ak korekcie nastali, znamenalo to, že tie peniaze sa vlastne museli nahradiť kofinancovaním, zvýšeným kofinancovaním štátu, európske peniaze zostali a tie bolo treba vlastne ešte raz minúť s tou drámou, ktorá trvala a ešte v istých v takých tých kapilárach ešte stále trvá. Ale pozrite si správu z tohto týždňa, možno taká malinká správička na kraji dňa, že čerpanie za to minulé programovacie obdobie dosiahlo 97,5 %. To je s tým, čo vyzeralo na začiatku roku 2015 absolútny, proste absolútne nebo na zemi, a to hovorím aj z pohľadu toho, že som bol účastný tej drámy ako pozorovateľ, ktorý, ktorý sa bál o to, aby boli refundované peniaze, aby sme nemali pohľadávky voči, voči Bruselu, aby boli odblokované operačné programy a tak ďalej a tak ďalej.
Takže to je jeden, jedna výdavková obálka, vyčerpanie európskych peňazí v súlade s pravidlami, niekde fér, niekde nefér z pohľadu, z pohľadu korekcií, lebo to je naozaj zložitá téma. A druhá sú dodatočné investície spojené s projektami, ktoré neboli úplne rozpočtované alebo projektované, hej, a to jeden je naozaj obchvat, hej, lebo proste na projekt nedá sa povedať, že by bol úplne, že by bol úplne nepripravený, ale rozhodnutie o ňom nebolo zahrnuté v rozpočtoch najbližších rokov a naozaj nákup, výkup pozemku predstavuje 400-miliónovú hodnotu. A v danom roku 2015 to bolo skoro 300 mil. eur. Nerozpočtovaných, krytých z..., z dodatočných príjmov.
No ale treba sa opýtať občanov Bratislavy, občanov satelitov Bratislavy, občanov, ktorí žijú smerom na Dunajskú Stredu, čo si myslia o tom obchvate. Ako, ako nie som ten, ktorý v prvej rade proste hlasoval, hlasoval za výstavbu projektu, lebo možno nie je konfrontovaný s potrebou, ale tí, čo dennodenne stoja hodinu, hodinu a pol v zápchach smerom na Dunajskú Stredu, by o tom asi vedeli čo hovoriť. Hej? Takže to. A to je o tom a to je tá polemika, áno, nie, málo, veľa, o pozemkoch sa ja baviť nebudem, to si tu zavolajte ministrov dopravy do radu alebo štátnych tajomníkov a hľadajte DNA majiteľov a podobne, ale, ale výdavok to je, a že či mal, alebo nemal, hej, a projekt Hodnota za peniaze, a či to bolo dostatočné. Myslím si, že tento projekt z pohľadu skríningu, grilovania, opekania dosiahol, dosiahol perfektné výsledky z pohľadu zlacnenia financovania, zlacnenia samotných kapitálových výdavkov, viete, aj z hľadiska aj verejnej debaty o tom.
V podstate práve tento projekt je takým základným, takým pilotom ďalším, ale veľmi praktickým pilotom aj Hodnoty za peniaze z hľadiska, tam, na tomto projekte sa trénovali ľudia, ktorí aj dneska robia tento projekt. Takže a to sú stovky miliónov eur.
A ďalšia vec, bolo rozhodnutie alebo vlastne taká, taká korisť investičná z pohľadu Land Roveru a jeho subdodávateľov. Opäť to môžem povedať, to je proste, ale to je niečo, čo platíme za dlhy minulosti. Slovensko v porovnaní s konkurenčnými krajinami, proste ja to tu nebudem teraz tu, nepôjdem pánovi Mihálovi do kapusty z pohľadu podmienok konkurencieschopnosti, sadzby, dividendy, odvody, tam nechcem ísť. Ide o takú základnú technickú vybavenosť. Keď príde veľký, naozaj veľký investor, potrebuje veľký areál s..., proste s infraštruktúrnym napojením, opýtajte sa, pozrite sa, a to nie je výčitka nikoho, žiadnej konkrétnej vláde, lebo to kľudne, to môžme aj zliznúť aj my z pohľadu pripravenosti za posledné obdobie, na Slovensku sme sa nevenovali budovaniu aspoň jedného alebo dvoch veľkých priemyselných parkov z hľadiska možnosti ponuky, poďte a poďte sem na veľkú investíciu. Máme veľa parkov malých pri..., bol to proste koncept, ktorý, ktorý bol asi aj predschválený niekoľkými vládami, a máme tu proste parky, do ktorých boli investované peniaze, a zívajú aj prázdnotou. Niekde dokonca hrozby, hrozí povinnosť vrátiť európske peniaze. Veď vieme o niekoľkých mestách na východe, kde vlastne nemá využitie takýto park.
Takže to je proste koncept, ktorý, ktorý možno z dnešného odstupu času hodnotenia možno vyzerá ako bláznovstvo alebo proste veľký omyl, ale bol to, bol to nejaký koncept, ktorý podľa mňa prešiel aj nejakou verejnou debatou, a nebol úplne úspešný minimálne z toho hľadiska, že sme neboli v jednom alebo dvoch prípadoch schopní konkurovať Českej republike alebo Poľsku z pohľadu toho, áno, 300, 400, 500 ha, z toho, že dáte vlastne možnosť veľkej fabrike, ktorá sa raz rozhodne nie na krátko, aby si odbehli potom do Rumunska alebo na Ukrajinu, ale na 20-30 rokov, ak sa rozhodne prísť, chceme mať možnosť expanzie. A chceme mať možnosť expanzie podľa možnosti bez dodatočného vydierania alebo nejakého proste vyobchodovania toho, či sa pohne tým alebo oným smerom.
Takže tu tento prípad je tiež neočakávaný výdavok, ktorý ale z pohľadu toho, či má, alebo nemá zmysel, sa opäť treba opýtať v nejakej oblasti, ľudí, ktorí žijú napríklad v oblasti Nitry. Nitra, či sa nám to páči alebo nepáči, mala posledných desať rokov obrovský problém z hľadiska zamestnanosti a takej životaschopnosti firiem, lebo veď viete, prísť pomenovať tak z hlavy nejakú významnú naozaj firmu, na ktorej, na ktorej Nitra a okolie mohlo stáť. Viete, že to bol proste problém. Z tohto pohľadu, z tohto pohľadu, z tohto táto investícia má obrovský význam aj z..., aj z pohľadu subdodávateľov.
Takže toto je vysvetlenie odchýlky. A z tohto pohľadu ja vám musím povedať, že neľutujem, hej? Neľutujem to, že sme vymieňali obálku európskych fondov do úrovne 97,5, lebo option, iná opcia, iná možnosť bola to neminúť. Hej? A to máme tu proste ďalší fackovací panák, tak dovolíte, aby peniaze, ktoré sú vlastne ako keby zadarmo, nie sú zadarmo, vidíte, že nie sú zadarmo, proste pretiekli pomedzi prsty.
A druhá vec je, sú, sú investície, ktoré, ktoré sa týkajú, a nielen Land Roveru, lebo, lebo tých, tých, tej investičnej výstavby je, samozrejme, samozrejme, viac.
Takže toto sú asi dva tituly, a to je len, to je úplne v konkrétnostiach príbeh, ktorý je za tým, ktorý, ktorý ak ste členom nejakej rozpočtovej rady napríklad, na čo má úplné právo, tak príde a ako učiteľ v škole povie, no tak ale je to mimo, sekli ste sa. Sekli ste sa 0,1 % na HDP. Viete, to je, to je koľko? To je 70 mil. 0,1 je 70 alebo 80 mil. V celom okruhu verejných výdavkov je vyše 34 mld. výdavkov, lebo, lebo do tohto veľkého deficitu ide aj hospodárenie obcí, tak jak ste to povedali.
Tak to je ako, áno, cúvame do garáže s návesom bez zrkadiel často akože. A to, to, to nie je otázka, či je tu taký alebo onaký proste minister. Je to, je to ťažké, a ak spomeniete ešte samosprávu, lebo to, to je častá kritika, čerpáte aj z tej správy rady, RRZ, ale musím povedať, že to je náš pohľad. Totiž každý rok je to vlastne pohľad na to, ako budú, aké výdavky bude mať samospráva. Tam kolega nad vami spomínal problémy asi Banskobystrickej župy, ako táto župa aj ostatné župy, ostatná samospráva má viac peňazí, ako očakávala v posledných rokoch. Je v nejakom volebnom cykle. Verte, verte nám, že naše odhady robia ľudia bez politických nejakých tričiek, ktorí robia na základe nejakých časových radov a očakávaní.
Áno, župy v budúcom roku budú mať asi vyššie výdavky ako inokedy, lebo, lebo volebný rok. To isté sa deje s obcami, ako to znamená, ten cyklus, ten cyklus bez pomôcok je úplne jasný, hej, že v čase volebného roku sa nezvyšujú, nerozhoduje sa, pán Budaj, samozrejme, že nerozhoduje sa o daniach z nehnuteľností, nezvyšujú sa dane z nehnuteľností, keď sú voľby, a trošku sa zvyšujú výdavky. To je proste, to je to, čo je zakomponované aj v našich modeloch, ak to chcete takto účinne povedať. Ale pravdou je, že očakávania samotných obcí, každý rok v podstate chcú mať, chcú mať ako keby väčší komfort, aby mohli vymíňať viac. Ale naše očakávania sú také, že neminú viac. Oni tiež majú schopnosť takzvane škrečkovať a odkladať si do pančuchy. Zostatky na peňažných účtoch našej samosprávy sú v stovkách miliónov eur. A, bohužiaľ, nie rovnomerne rozložené akože, ale nebudeme prezrádzať víťazov, ani to dokonca asi nevieme, lebo peniaze obcí si držia obce v komerčných bankách a nerady by išli pod štátnu kontrolu, do Štátnej pokladnice napríklad, lebo tvrdia, že je to v rozpore s ústavou, tvrdia to, zatiaľ to nikto nerozkryl.
Ďalšie. Vyššie územné celky, viete, že sme zákonom vlastne poslali do Štátnej pokladnice, takže tam ten prehľad je úplne jasný.
Takže otázka, že či plánujeme prebytky a či tých, či ten výsledok bude taký alebo onaký, je to odhad. Ale opakujem, obce sa vždycky paprčia, že im plánujeme veľké prebytky, ale naša skúsenosť je, vždycky dopadnú lepšie. Dokonca pri skríningoch, keď sme robili v novembri, keď bol taký rok, keď nám v novembri musel každý primátor každého mestečka, každej obce napísať, ako asi skončí, tak rozdiel bol 100 mil. eur. To je ako, to nie je, to je smutné, hej, že v novembri starostovia nevedia, jak skončia o dva mesiace, ale ono to je aj zložité z pohľadu akruality, lebo to je, to je akože chcieť chápať pravidlá Eurostatu a tzv. akruálneho podvojného účtovníctva, štátneho výkazníctva, to zase nikomu nezávidím akože, to sa snáď ani naučiť, a niekedy ani, viete, že vysvetliť to vieme, ale pochopiť to nevieme. To platí aj, aj v tejto oblasti.
Rezervy. Toto je taký paradox vnútorný, lebo na jednej strane kritizujú, každý kritizuje, aj tuto šéf NKÚ tu bol, pán Mitrík, riziká, riziká, riziká, vystraší rizikami, sa zobudíte ráno a už máte proste, vidíte riziká. Sú. Sú prirodzené. Každý, každá životná situácia so sebou prináša proste riziko a..., a..., a sú, vieme ich pomenovať, niekto ich nafúkne, niekto ich chce schovať, no ale je proste úplne prirodzené, že na riziká nejako reagujeme. Hej? No tak na riziká sa dá reagovať napríklad rezervami. Tu je ale rozpor s tým, ale rezervy sú nedemokratický nástroj, lebo nie sú zašnúrkované a neviem aké. No tu vám zároveň musím povedať, že zo zákona má rezort financií, minister má kompetenciu zobrať - dať a dať na web, hej, z pohľadu toho, čo, to, čo urobí, všetko je na konci dňa dneska verejné. Tá miera transparentnosti v oblasti verejnej, používania verejných peňazí sa neuveriteľne posunula, neuveriteľne.
Čiže nie je ani pravdou to, čo ste hovorili, že je tu za 500-700 mil. Väčšia, väčšina z tých rezerv je absolútne pomenovaných. Jediná, ktorá je taká okrúhla, ktorú neviete chytiť, je tých 100 mil., ale už dneska budeme vedieť pomenovať, o chvíľu, že na zdravotníctvo možno niečo proste zarezervujeme z takejto, z takejto kapacity. Možnože to kolektívne vyjednávanie si vyžiada, aby sa odtiaľ niečo odčerpalo. To znamená, to nie je možné použiť na proste, neviem, na, na socdem školenia pre Marťanov, ak si myslíte, alebo ja neviem, čo by sme, jak by sme to vedeli zneužiť. To nefunguje.
Takže proste to je princíp, je pravda, že rezervy prišli viac-menej s nami, ale zatiaľ som nám proste ako potvrdili, rezervy, proste, neviem, opýtajte sa, v tomto, v tomto som možno staromódny, ale s rezervami to nejak akože by som povedal, že nie je nejaký nefunkčný prístup. Hej? Samozrejme, dali by sa určite rezervy nejak sofistikovane pomenovať, skryť, zamontovať, hovoríme o rezervách a viac-menej väčšina z nich je pomenovaných. Ja sa poradím s kolegami a možno v záverečnej reči vám ich všetkých ešte akože absolútne do detailu vysvetlím tak, ako, ako sú vnímané, a robíme to nielen vám poslancom Národnej rady, ale aj tým, ktorí nás prídu kontrolovať, a nás teda veľa ľudí kontroluje, či je to NKÚ, či je to misia Medzinárodného menového fondu, či to je misia OECD, či je to misia z Európskej komisie, či je to raz za dva roky misia z Eurostatu, hej, takže... A, samozrejme, nezabúdam na rozpočtovú radu, takže všetkým vysvetlíme, vysvetlíme, vysvetlíme aj vám.
Takže v tomto duchu som vám chcel v podstate len odpovedať na otázky, ktoré ste vzniesli, a ďakujem.
