11. schôdza

Rovnako chcem požiadať o podporu poddimenzovaných sociálnych služieb, ktorých systémové riešenie sa očakáva až od roku 2018. A aj sám pán minister práce priznal tento problém, hlavne u neverejných poskytovateľov a teraz už je neskoro hádzať tento problém na niekoho iného. A tak treba za neriešenie platiť. Takže boli by sme veľmi radi, keby sa tie prostriedky pre tieto zariadenia našli. Tiež by som chcela zdôrazniť, že počet ľudí, ktorí by mohli využívať príspevky na kompenzácie, tak ako to kolegyňa spomenula, je naozaj oveľa viacej, ako ich v súčasnosti využíva. A preto by sa mal aj v tomto smere rozpočet tomu prispôsobovať a takéto, tento spôsob podporovať aj napríklad systémom dostatku informácií a hľadania riešení pre týchto ľudí. Tu nielenže nespolupracujú jednotlivé rezorty, napríklad rezort práce s rezortom zdravotníctva, ale často sa tu aj jednotlivé odbory stavajú skôr ako súperi. Napríklad na mnohých úradoch si prehadzujú problémy odbory zamestnanosti s odborom kompenzácií. A takéto veci by sa nám určite stavať nemali.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pôvodne som chcela začať nezamestnanosťou, ale začnem sociálnymi službami.
Ale musím, pán minister, povedať, že vám držím palce, lebo naozaj ste bútľavá vŕba, pretože 45 minút rozprávať ešte aj o pamäti národa, aj o budovách, o ombudsmanke, o všetko možnom, tak neverím, že za všetko môžete vy, ale naozaj ste bútľavá vŕba.
Chcem povedať, že sociálne služby, nemali odvahu zákon urobiť, nikto. My sme urobili v roku 2008. Navýšili sme z 30 mil. na 92 miliónov. Musíte zobrať, že je to mix peňazí VÚC-iek a mesta. Zoberme si, že ľudia by mali zostávať v tom domácom prostredí. Napríklad mesto Humenné dáva 700-tisíc eur na to, aby ľudia zostávali v domácom prostredí. Veď predsa máme zákon o rodine, aby sa niekto aj o týchto ľudí staral. A pristúpim k jednej veci a poviem stále také z regiónu, lebo regióny boli spomínané. My sme teraz, chceme odobrať Červenému krížu 10-tisíc euro a hovoríme, že 30-tisíc euro nám nevyúčtovali za sociálne služby. Tak neporovnávajme teraz všetky zariadenia, pretože niektoré zariadenie si zoberie viac peňazí na tých starých ľudí, niektoré už pýtajú nehorázne čiastky, môžu si vybrať a tak ďalej. Takže naozaj si myslím, že treba počkať na ten nový zákon o sociálnych službách, ktorý pripravujeme a ktorý chceme naozaj pripraviť tak, aby boli vyššie príplatky na ľudí, ale aby to bolo zaslúžene od postihu, akých majú tých ľudí, ktorých majú v tom zariadení, a podobne.
Nezamestnanosť nám klesla v roku 2014 a 2016 z 13,8 na 9,40. O čom tu rozprávate? To je viac ako o 5 percent. Čo tu máme, aké veci s nezamestnanosťou, že mladí odchádzajú, že utekajú, že my ich skoro tu bijeme? Veď predsa, prečo sa otvorili hranice, je Európa? Aby mladí ľudia mohli ísť aj do zahraničia, aby zobrali tam poznatky a tak ďalej. A povedzme si, že všade v krajinách sa povie, že keď je už 8 %, tak sú to ľudia, ktorí sú ťažko zamestnateľní. Tak ja si myslím, že sa nám podarilo aj u mladých ľudí urobiť pre tých nezamestnaných veľa.
A nehovorte, že všetko v rozpočte klesá, klesli nám prídavky na deti. Z rozpočtu 315 mil. máme o 2,90 mil. viac ako v roku 2016. Zdravotne ťažko postihnutým chceme dať o 8,32 % viac, ako to bolo v roku 2016. Senio... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem kolegom za všetky pripomienky. Asi začnem odzadu. Pani Vaľová, veľmi sa teším, že Humenné naozaj môže ísť príkladom, ak je to tak, ako hovoríte v poskytovaní služieb pre svojich občanov. Samozrejme toto je cesta. Ja som hovorila o zariadení, ktoré majú výslovne v zákone stanovené, že ZpS-ky, ZOS-ky berú finančný príspevok z ministerstva práce. A tam som hovorila o tom, že tieto zariadenia naozaj nebudú vedieť sa vyfinancovať, lebo už čerpajú niekoľko rokov zo svojich rezerv, ktoré sú skrátka minuté. A teším sa na nový zákon, len sa bojím, že či naozaj nebude v podobnom duchu, ako bol v roku 2008 upravený práve vami, ktorý spôsoboval veľké problémy. Ale buďme optimisti a čakajme, že čo vláda pripraví. Chcem veriť, že to bude zákon, ktorý vyrieši systém poskytovania sociálnych služieb.
Pani poslankyňa, že otvoríte si niekedy štatistiky, prosím vás, kým niečo poviete? Je pravdou, včera povedali, že najviac Slovákov, z OECD, odchádza študovať do zahraničia. A odkedy je vláda pána Fica pri vláde alebo odkedy je funkčná vláda SMER – SD, zdvojnásobil sa počet mladých ľudí, ktorí nieže odchádzajú len študovať, odchádzajú za prácou. O tomto som hovorila. Prosím vás, nájdite si štatistiky a pozrite si to.
Samozrejme, teším sa znižovaniu percenta nezamestnanosti. Zabúdate povedať, že toto je proste celosvetový, celoeurópsky trend, chvalabohu. A zabudli ste dodať, že neznižoval sa, doteraz sa neznižoval ten počet nezamestnaných tak rýchlo ako v iných krajinách. Ale tešme sa, že máme nezamestnaných. A ešte, keď ste sa toho dotkli, ja som predsa hovorila, že máme až dve tretiny dlhodobo nezamestnaných, dlhodobo nezamestnaných, a na tých sa robí naozaj veľmi málo programov a používajú sa v službách zamestnanosti neefektívne programy. Takže teším sa, že či okrem toho, že budú vyraďovať ľudí z databázy nezamestnaných, poskytnú aj nejaké nové služby.

Dobrý deň. Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, racionálnou prioritou verejných financií je zastavenie reálneho a nielen účtovného zadlžovania budúcich generácií a koncentrácia dostupných finančných zdrojov na užitočné a efektívne oblasti. Predložený štátny rozpočet, žiaľ, stále viac a viac zaťažuje tak jednotlivcov, ako aj podnikateľský sektor, no neponúka adekvátne výsledky a ani udržateľne nekonsoliduje. Vláda stále viac míňa, ako zarobí. Vláda sa budúci rok chystá od občanov a podnikateľov vybrať 15,5 mld. eur a minúť až 17,5 mld. eur a plánované výdavky sú tým pádom o 2 mld. vyššie než plánovaný príjem. Keby sme takýmto spôsobom fungovali v domácnostiach alebo v
svojich vlastných firmách, tak máme za chvíľku na krku exekútorov.
Dlhoročným problémom slovenskej politiky je neustále sľubovanie vyrovnaného rozpočtu v budúcnosti, ale táto budúcnosť ešte nikdy nenastala. Pripomínam, že ešte prvá vláda Roberta Fica v roku 2008 predpokladala dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu v roku 2011, no a realita je dnes od tohto cieľa veľmi vzdialená. Vláda v posledných rokoch prijala celý rad opatrení založených na zvyšovaní daní, rôznych skrytých daní, odvodov a tieto stále viac a viac poškodzujú podnikateľov. Tých podnikateľov, ktorí by mali byť motorom, dôležitým motorom našej ekonomiky, ale dnes začínajú byť naozaj priduseným motorom. Pritom každý z nás vidí, že veľké výpadky v rozpočte spôsobujú rôzne skupiny a podnikatelia prepojení hlavne na stranu SMER, a štát týmto skupinám platí príspevky rôznou formou, či už sú to rôzne dotácie alebo rôzne formy pomoci od štátu, odpúšťané dlhy v reštrukturalizácii alebo štedré príspevky na tvorbu zisku cez predražené verejné obstarávania a tak ďalej.
Som presvedčená, že v boji s nekalými praktikami by sa mala vláda oveľa viac sústrediť na tzv. karuselové podvody s DPH, napríklad cez rizikovú analýzu, cez efektívnu kontrolu a nimi zaťažovanie podnikateľov novými výdavkami a ďalšími povinnosťami. Ja v tejto súvislosti nechcem povedať, že vláda nerobí vôbec nič, ale som presvedčená, že nerobí dostatočne a hlavne nerobí tam, kde by mala. Podľa Európskej komisie je výpadok na DPH spôsobený jej neefektívnym výberom a daňovými únikmi v prípade Slovenska viac ako 30 %, čo v eurách predstavuje dve miliardy eur. A to sú práve tie dve miliardy, ktoré predstavuje schodok štátneho rozpočtu.
A chcem sa preto spýtať, kedy sa konečne dočkáme vyrovnaného rozpočtu a zodpovednej rozpočtovej politiky? Kedy konečne vláda prestane trestať úspešných ľudí a úspešné spoločnosti formou stále nových daní, zvyšujúcich sa odvodov či poplatkov, miesto toho, aby skutočne začala znižovať verejné výdavky? A chcem sa spýtať, kedy konečne začne vláda a ministerstvo financií naozaj bojovať proti skutočným daňovým podvodom a proti skutočným daňovým podvodníkom s podozrivými vratkami DPH?
Budem sa teraz venovať najmä rozpočtu ministerstva hospodárstva a veciam, ktoré ma v ňom, dá sa povedať, vyrušili. To, čo ja vnímam negatívne, v celom rezorte prevláda selektívny prístup, ktorý deformuje podnikateľské prostredie a podnikateľov samotných demotivuje. Samozrejme nie tých konkrétnych, ktorí tie dotácie a rôzne formy pomoci dostanú, ale všetkých ostatných. A tých ostatných je vždy viac ako tých, tých vybraných.
Teraz poviem konkrétnejšie pár slov k niektorým témam z rezortu hospodárstva. Začnem pár slovami, pán poznámkami k jadrovej elektrárni v Mochovciach. Ministerstvo hospodárstva oznámilo ďalšie meškanie dostavby jadrovej elektrárne v Mochovciach. Jej tretí blok by mal tak byť dostavaný v lete roku 2018 a štvrtý blok až v lete roku 2019. Pripomínam, že pôvodne mal byť tretí mochovský blok uvedený do prevádzky koncom roku 2012 a štvrtý blok v treťom štvrťroku 2013. Pôvodne mala dostavba mochovských blokov stáť menej ako tri miliardy eur, dávnejšie v minulosti sa hovorilo aj ešte nižších číslach. A dnes disponujeme informáciami o tom, že rozpočet na dostavbu tretieho a štvrtého jadrového bloku v Mochovciach dosiahne sumu výrazne vyššiu, ako je 5 miliárd eur. A slovenské elektrárne opätovne žiadajú navýšenie rozpočtu na úroveň 5,4 miliardy eur.
A ja sa pýtam, dokedy bude ministerstvo hospodárstva tolerovať tento stav? A pýtam sa, koľko ešte bude stavba Mochoviec meškať a o koľko viac to celé bude stáť? To, ako sa táto situácia vyvíja, totiž vyvoláva pocit, že ministerstvo hospodárstva nevie manažovať svoj podiel v Slovenských elektrárňach. A preto sa natíska otázka, či by nebolo lepšie, keby štát odpredal 34-percentný podiel v elektrárňach a Slovenská republika by sa tak zbavila všetkých záväzkov a dlhov vyplývajúcich z tohto vlastníctva. A chcem týmto možno aj apelovať na pána ministra, ministra hospodárstva k vyvolaniu všetkých opatrení na urýchlenie dostavby dvoch blokov jadrovej elektrárne v Mochovciach a, samozrejme, za podmienky, že budú dodržané všetky bezpečnostné, environmentálne, technologické predpisy a bez potreby ďalšieho, ďalšieho navyšovania rozpočtu.
Ďalej sa chcem dotknúť témy, ktorá sa týka výroby elektriny z hnedého uhlia. Mohlo by sa zdať, že to s rozpočtom nijak nesúvisí, ale ja sa dostanem k tomu, že vysvetlím, prečo si myslím, že to s rozpočtom súvisí a prečo o tom chcem trošku hovoriť. Vláda naďalej nesystémovo podporuje ťažbu uhlia, ktorá má okrem negatívneho vplyvu na ceny elektriny aj negatívny vplyv na životné prostredie a na zdravie ľudí. A súčasne pri existencii dotovanej a regulovanej ceny elektriny by mala byť regulovaná aj samotná komodita. Konečnú cenu elektriny vyrobenej z domáceho uhlia máme regulovanú a preberáme do nej celú cenu komodity, ktorá je podmienená iba výsledkom dohody medzi Slovenskými elektrárňami a Hornonitrianskymi baňami Prievidza. A potreba udržať v prevádzke uhoľnú elektráreň na Hornej Nitre sa zdôvodňuje často aj potrebou poskytovania podporných služieb. A ja sa chcem pri tejto príležitosti spýtať, či nie sú k dispozícii iné lacnejšie a dostupnejšie zdroje, ktoré by tieto podporné služby vedeli zabezpečiť. Ďalej sa argumentuje potrebou udržania, že v Hornonitrianskych baniach pracuje približne 3 500 zamestnancov a s pridruženou činnosťou v regióne to má byť spolu okolo 10-tisíc pracovných miest. Títo však dnes už majú dostatok iných možností a nie je vonkoncom pravda, že títo ľudia sú bytostne odkázaní práve na prácu spojenú s týmito Hornonitrianskymi baňami.
Poviem len príklad. Čoskoro v regióne pribudne automobilka Jaguar, opäť štátom podporovaná. V Prievidzi od budúceho roku spúšťa výrobu ďalšia firma, firma Brose. Tá chce prijať okolo 600 zamestnancov s tým, že vo vízii do ďalších rokov majú predstavu, že zamestnajú okolo 3-tisíc ľudí. Čiže výsledkom tohto, tých mnohých iných ďalších pracovných príležitostí, ktoré pribúdajú, je, že v Hornonitrianskych baniach pracujú Rumuni, čo de facto znamená, že spotrebitelia na Slovensku, ktorí platia elektrickú, platia energiu, nie elektrickú, energiu ako takú, dotujú a ďalšie roky majú dotovať pracovné pozície rumunských baníkov. A len na okraj chcem pripomenúť, že zatvorenie uhoľnej elektrárne v Novákoch by okamžite výrazne pomohlo pri napĺňaní cieľov z Parížskej dohody, ku ktorým sa Slovensko prihlásilo.
A teraz sa vrátim k tomu, prečo to spomínam pri rozpočte. Spomínam to pri rozpočte preto, pretože som presvedčená, že práve takéto politické rozhodnutie, ak už padlo, a ja s ním teda nesúhlasím, ale, ale padlo, je to rozhodnutie politické, rozhodnutie o takejto podpore má byť súčasťou štátneho rozpočtu. Toto nemá byť pomoc, ktorá má byť rozpustená v cene energie pre ľudí, ktorí ju platia. Toto má byť položka štátneho rozpočtu a má tam byť zahrnutá. Navyše podpora výroby elektriny z domáceho uhlia je súčasťou tarify za prevádzku systému, ktorej oprávnenosť v súčasnosti posudzuje Ústavný súd. A spomínam to aj preto, že v prípade, ak Ústavný súd uzná túto tarifu za neústavnú a budeme musieť a vy, pán minister, vy budete musieť hľadať zdroje, ktoré pokryjú 600 mil. eur, ktoré táto tarifa ročne predstavuje. A tie dnes v rozpočte plánované nie sú.
Ďalej chcem povedať pár poznámok k podpore elektromobility. Ministerstvo hospodárstva oznámilo dotačnú schému pre elektromobily vo výške 5,2 mil. eur. Osobne som podporovateľom rozvoja elektromobility. Ale pýtam sa, prečo zase musíme niečo dotovať? Máme veľké množstvo iných príležitostí, ako sa dá podporovať elektromobilita. Prečo nejdeme podporiť radšej budovanie infraštruktúry pre dobíjanie elektromobilov? Podľa Slovenskej asociácie pre elektromobilitu tento segment nepozostáva iba z predaja elektrických vozidiel, ale jeho neoddeliteľnou súčasťou je aj nabíjacia infraštruktúra, ktorej, žiaľ, vláda Slovenskej republiky dlhodobo nevenuje dostatočnú, ja som teda nezachytila žiadnu, pozornosť. A môže sa stať, že o rok a dva tieto novozadotované elektromobily nebude kde nabíjať. A preto by bolo vhodné, aby vláda našla spôsob, ako v tejto veci skôr pomôcť mestám vybudovať aspoň základnú infraštruktúru primeranú pribúdajúcemu počtu elektrických automobilov na cestách.
A druhá poznámka k tomuto. Ak už dotácia samotných elektromobilov, prečo nie všetkých? Pýtam sa, prečo nie všetkých? Opäť tu platí, že ak kúpu jedných podporíme, automaticky ľudia nebudú kupovať tie, ktoré podporené nie sú. Pretože jednoducho tá dotácia bude na jedny a na druhé nebude. A čo už je toto za férové konkurenčné podnikateľské prostredie?
A s tým súvisí aj otázka, prečo sa zamýšľaná dotácia nemala týkať aj malých mestských elektromobilov, označených ako kategória L7e? Veď práve tieto malé a relatívne lacné autá by mali byť tie, ktoré by v mestách mali vymeniť benzínové a naftové autá. Práve tieto malé autá by mali byť tým druhým autom v rodine, v domácnosti, ktorým sa chodí po meste, ktorým sa chodí do obchodu na nákupy. Aj vzhľadom na to, že dojazd týchto áut nie je príliš veľký. Práve tu by malo byť ťažisko nášho nejakého snaženia, aby benzínové a naftové autá v mestách vymenili, vystriedali tieto malé elektromobily.
A ešte jedna poznámka k týmto dotáciám. Vláda by mala vždy pri takýchto dotačných opatreniach, zvlášť pri podpore elektromobility zvažovať ruka v ruke aj výpadky napríklad na spotrebných daniach z pohonných hmôt, aby sa nestalo, že budeme v krátkej budúcnosti svedkami, že si tento dopad vláda uvedomí až dodatočne, až neskôr a potom sa bude snažiť to nejakým spôsobom zaplátať a zaplátať nejakým nekonzistentným rozhodnutím s pôvodným rozhodnutím toto dotovať. Napríklad vymyslí zase nejaké, nejaké zaťaženie špeciálnou spotrebnou daňou z elektromobility alebo niečo podobné. V minulosti sme boli svedkami viacerých takýchto nekonzistentných krokov. Poviem jeden príklad, napríklad šrotovné. To bola podpora, ak si niekto kúpil nové auto a následne na to obrovské registračné poplatky za autá. Čiže tomuto sa skúsme vyhnúť.
Ďalej sa chcem venovať a povedať pár slov, prepáčte (reakcia na odkašľanie), k regulácii sieťových odvetví. Platby za energie sú významnou položkou ako rodinných, tak aj firemných rozpočtov a Robert Fico sa na nových bilbordoch chváli, že on udržal stabilné ceny energií. A teraz možno trošku na odľahčenie, ale ja sa pýtam, načo tu máme Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý nás stojí ročne 3,5 mil. eur, ktorý má byť nezávislý, a on má byť ten, ktorý reguluje ceny energií, načo tu máme takýto úrad, keď naše ceny energií udržiava stabilné pán premiér Fico, od ktorého by mal byť tento úrad nezávislý? A nedá mi v tejto súvislosti nespomenúť ešte jednu poznámku k cene a k tomu, ako je to s tou našou stabilitou tých cien. Cena energií pre koncových spotrebiteľov na Slovensku, ako aj premiér avizuje, ostáva stabilná. A dôvodom tejto stabilne vysokej ceny je práve stúpajúca regulovaná zložka ceny, pretože ceny energií, plynu aj elektriny na trhu dlhodobo klesajú. To znamená, tieto ceny klesajú, naša cena ostáva stabilne vysoká. To znamená, že niekde sa reguluje smerom nahor.
Na záver mám ešte niekoľko poznámok k rozpočtu ministerstva hospodárstva. Plánované príjmy na rok 2017 sú vo výške viac ako 175 mil. eur a výdavky takmer 250 mil. eur. Čiže rozpočet programovo nastavený hodne deficitne. Na príjmovej stránke štát počíta s pokutami cez Slovenskú obchodnú inšpekciu vo výške 2 mil. eur. Pokuty sú teda priamo súčasťou plánovaných príjmov štátneho rozpočtu a teda ukladajú, respektíve plánujú počet porušení zákona. A ak aj tieto porušenia zákona nenastanú, tak niekto bude musieť tento plán v rozpočte plniť. A miesto toho, aby sme tu mali snahu priestupky znižovať, napríklad nejakou edukáciou, jasnými pravidlami, dodržiavateľnými pravidlami a zákonmi, tak miesto toho plánujeme ako príjem rozpočtu konkrétnu sumu za pokuty, ktoré bude nutné za každých okolností vybrať. A to, ako pri takomto nastavení sa chovajú kontrolóri, to mnohí z nás veľmi dobre vieme, čo s najmenšou námahou čo najskôr splniť plán a čo najskôr naplniť štátnu kasu naplánovanými pokutami. Toto je cieľ? Toto je cieľ nejakej, nejakej pokuty? Ja chcem veriť, že toto by cieľ byť nemal.
Ďalej, vo výdavkovej časti rozpočtu sa počíta s výdavkami vo výške 1,8 mil. eur na administráciu podporných programov a schém. Z pridelených finančných prostriedkov sú financované výdavky inštitúcie, ktorá bude realizovať aktivity na podporu malého a stredného podnikania v rámci štátnych programov a podporných schém. Čiže ďalší úrad. Ďalší úrad. A mňa by veľmi zaujímalo, čo presne tento úrad bude robiť. Čiže miesto férových podmienok pre každého, miesto nízkych daní a odvodov sú tu nové podmienky, ktoré bude musieť, kvôli ktorým bude musieť vzniknúť úrad, a ten úrad bude musieť, potrebné, bude potrebné administrovať. A vo svojej podstate teda ideme brať ľuďom peniaze, aby sme im ich mohli rozdávať. A na tej ceste, ako im ich ideme rozdávať, ideme minúť 1,8 mil. eur miesto toho, aby sme tým ľuďom tie peniaze nechali.
Na podprogram akčný plán znižovania administratívneho bremena v Slovenskej republike sú v rozpočte kapitoly ministerstva hospodárstva vyčlenené finančné prostriedky vo výške 120-tisíc eur. A chcem sa spýtať, čo konkrétne sa pod týmto myslí? Čo konkrétne majú byť výsledky tohto programu? Vláda tu totižto neustále sľubuje a hovorí o nejakom znižovaní administratívy a ja chcem vedieť, čo presne v tomto konkrétne urobila počas tejto vlády a čo presne konkrétne v tomto urobiť ide a na čo bude minutých týchto 120-tisíc eur. Ja totižto vidím veľmi jednoducho mnohé opatrenia, ktoré by pomohli zníženiu byrokracie. Úplne s kľudom stačí zrušiť niektoré povinnosti a vôbec to nikto nemusí administrovať, ani s tým nemusí byť spojený nejaký nový úrad alebo noví úradníci.
Ďalej. Na podporu startupov je vyčlenená suma 2,5 mil. eur. Veľkú časť financií zhltne opäť byrokracia a otázna podpora vybraným spoločnostiam. A to je práve – vybraným spoločnostiam. Ja som presvedčená, že toto nie je dobrá, ani transparentná, ani efektívna cesta podpory. Najlepšia podpora podnikania je nechať podnikateľov tak, nechať ich s nízkymi daňami, nechať ich s čo najnižšími daňami a nie vyberať im stále čo najviac a stále viac a viac daní, ktoré potom budú financovať zopár startupov. Kým vybrané firmy podporíme, tým ostatným skomplikujeme život, sťažíme im konkurenčné postavenie a znevýhodníme ich. A tých znevýhodnených je vždy väčšina. A tých vyvolených je vždy menšina.
Ďalej. Na podprogram Rozvoj zahraničnej spolupráce, obchodu a investície je vyčlenená suma 45 mil. eur. Čiže zase ďalšie dotácie. Dotáciová podpora vychováva firmy a podnikateľov, ktorí si zvykajú nebyť sebestační, ale byť odkázaní na podporu druhých. Pretože táto aj predchádzajúca vláda postavila svoju filozofiu na nastavení komplikovaných zaťažujúcich podmienok v podnikateľskom prostredí a tieto podmienky, tieto zložité, drahé, komplikované podmienky potom kompenzuje selektívnou podporou cez rôzne dotačné schémy a rôzne formy pomoci. Toto vonkoncom nie je zdravá ani udržateľná hospodárska politika.
Ak by som teda mala na záver zhrnúť moje poznámky, tak navrhovaný rozpočet je, okrem toho, že je opäť deficitný, v kapitole pre ministerstvo hospodárstva založený najmä na dotáciách, množstvo organizácií, programov, podpor, schém, investičných stimulov a ich administrovanie, samozrejme, ale keď príde na prerozdeľovanie týchto financií, zavládne tvrdý protekcionizmus. A toto rozhodne nie je hospodárska politika, s ktorou by som dokázala súhlasiť. A preto rozpočet, tak ako je navrhnutý, minimálne v kapitole, ku ktorej som teda predniesla poznámky, nemôžem podporiť.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Janka, veľmi som rada, že vo svojom príspevku si spomenula Parížsku dohodu, otázky zamestnanosti a vlastne povinnosti, ktoré Slovensko prevzalo pristúpením k tejto dohode, a previazanie týchto nielen opatrení, dôsledkov na zamestnanosť, respektíve na emisie. A naozaj, toto chýba v štátnom rozpočte vo všeobecnosti, prepojenie na rôzne dohody, ktoré záväzky sme prevzali a na ktoré pri ich plnení potom v rozpočte zabúdame.
Taktiež čo sa týka dotácie na elektromobilitu. Bola podpísaná zmluva, kde 5 mil. eur z Recyklačného fondu, ktorý je vlastne na dožitie, k 31. decembru jeho činnosť končí, tak narýchlo bolo minutých 5 mil. eur na túto dotáciu v podstate pre 5-tisíc subjektov, 5-tisíc ľudí a presne len na elektromobilitu. Pritom pre, keď má ísť o znižovanie emisií, tak by to malo byť aj širšie. Vidím to ako nesystémové v rozpočte verejnej správy a myslím, že tieto peniaze radšej mali byť presunuté do Environmentálneho fondu na ďalší rok na jeho fungovanie, keď jeho účel by bolo jednoznačnejšie možné použiť a nie z ľubovôle správnej rady zanikajúceho Recyklačného fondu.
Ďakujem pekne.

Janka, ďakujem veľmi pekne, otvorila si viacero tém, ktorým sa aj ja venujem, a troška ich neskôr aj rozvediem vo svojej, vo svojom vystúpení. Ale nateraz aspoň na doplnenie možno k tým Mochovciam. Hovorila si o tom ďalšom predražovaní, o tom ďalšom predĺžovaní. Ja som si ešte pozeral samotné Slovenské elektrárne a konkrétne prehľad hospodárenia, ako je naplánovaný na ďalšie roky. Tak v roku 2017 Slovenské elektrárne tu majú naplánovanú stratu mínus 48 mil. eur. V roku 2018 to má vyskočiť o nejakých 26, ale v roku 2019 zase mínus 3 mil. eur. Takže ja sa opäť pýtam, tak ako si aj ty veľmi správne povedala, načo nám je takáto spoločnosť, obzvlášť keď pre nás znamená obrovské množstvo kostlivcov v skrini? No a takisto si treba uvedomiť, že od Slovenských elektrární, prečo si ich držíme, tak počítame hlavne s dividendami, ale tieto dividendy práve kvôli Mochovciam, obávam sa, že nikto z nás v tejto sále sa tých dividend nikdy nedožije.
No a spomenula si aj tuná podporu výroby elektriny z domáceho uhlia. Toto naozaj v tom štátnom rozpočte nefiguruje a malo by, pretože je to politické opatrenie, vymysleli si to politici. Vieme, ako tie peniaze tam všelijako následne putujú, ale to nie je dôležité. Dôležité je, že v štátnom rozpočte máme aj ďalšie takéto politické opatrenia, ktoré sme preniesli namiesto, namiesto na štátny rozpočet sme ich preniesli na plecia bežných ľudí. To sú, napríklad tá podpora obnoviteľných zdrojov, podpora kombinovanej výroby elektriny a tepla, no a potom je to táto podpora uhlia. Spomenula si, že sťažnosť v tejto veci leží aj na Ústavnom súde, ale ešte jedna takáto sťažnosť leží aj na Európskej komisii a tá sa týka práve podpory výroby elektriny z domáceho uhlia. Očakávam, že o tomto sa v krátkom čase rozhodne a aj pán minister sa bude musieť následne zamyslieť, ako s touto podporou ďalej.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ďakujem kolegyni Jane Kiššovej za veľmi dobrú tému a rozpravu a pohľad na ministerstvo hospodárstva. Mňa tam zaujala téma elektromobility, konkrétne tá podpora elektromobilov. A naozaj si myslím, že tá podpora, ako je teraz pripravená, že podporíme tisíc automobilov a dosť, to znamená približne teda päťtisíc na vozidlo, spolu 5 miliónov. A zaujala ma aj tam tá jedna poznámka, že z tejto, z tejto podpory sú vylúčené tie malé vozidlá, ktoré sú, povedzme, dohodnuté, dvadsaťtisíc. A práve toto je zase to, ako plánuje ministerstvo hospodárstva, že podporujeme nákup elektromobilov, ktoré sú v cene niekde okolo 25- až 30-tisíc, teda povedzme si úprimne, skôr solventnú skupinu obyvateľstva, a zároveň nepodporujeme rozvoj infraštruktúry, dobíjanie. Lebo ja si teda neviem predstaviť, ako si nejaký človek, žijúci v paneláku, bude nabíjať takéto elektrovozidlo a neviem si predstaviť tú hromadu tých káblov, ktoré budú trčať z tých okien tých panelákov, keď nebudeme mať infraštruktúru dobíjania. Takže zase, nielenže solventní, ale teda tí, ktorí bývajú len v rodinných domoch, lebo neviem, ako inak si vieme nabíjať to vozidlo.
Ďalšia vec, rýchlo, je to, ako to ministerstvo hospodárstva oznámilo. Prakticky oznámilo dotácie zo dňa na deň. A ja sa neviem zbaviť pocitu, že toto je šité na nejakého konkrétneho dovozcu alebo výrobcu, pretože vieme, aké sú dodacie termíny na vozidlá, štandardné, benzínové, naftové. Niekedy sú to aj tri mesiace. A v prípade elektromobilov to môže byť nie mesiace, ale aj pol roka. A využiť takúto príležitosť, jednoducho mám pocit, že niekto už dopredu vedel, že sa také opatrenie chystá a na to sa pripravil, a to uvidíme potom zo štatistík predaja. Som veľmi zvedavý.

Ďakujem. Pani poslankyňa, rýchlo k tej elektromobilite. Ja som veľký zástanca elektromobility a tiež si uvedomujem, že bude treba aj tú infraštruktúru vybudovať, ale niečím treba začať. Myslím si, že je to dobrý krok a že to podporí elektromobilitu.
Ale ja by som sa chcel zastaviť pri tom výbere DPH, tej medzere, ktorú ste spomínali. Tam musím upozorniť, že efektívna daňová sadzba z roku 2016 stúpla na 14,85 %, čiže je tam daňová medzera do tých 20 %, cca 25,75 percenta. Čiže to je jeden fakt. V roku 2012, keď sa nám zložila celá finančná správa, to bolo, efektívna daňová sadzba bola 12,5 %, čiže daňová medzera bola 37,5. Takže hovorme do 37,5, keď ste nám odovzdávali vládu, verzus 25,75 dnes, a ktorá tam je, do 20 percent. Lenže ešte si treba uvedomiť, že sú tam aj potraviny, ktoré majú zníženú sadzbu DPH.
Čo sa týka toho, tých opatrení, Finančná správa zaviedla výkaz DPH. Vy ste, ani jeden z vás to nepodporil, je to nástroj na odhaľovanie karuselových podvodov. Tu by som chcel povedať, mali sme prieskum poslanecký, boli tam aj vaši kolegovia, videli sme, ako sa robí. Ja si myslím, že hovoriť, že sa v tomto nič nerobí, tak to je skutočne niečo, čo nie je pravda. A vzhľadom na to, ako to funguje, aj vďaka tomu sa dneska odhaľujú mnohé, mnohé tieto schémy. Bez tohto by to nebolo možné. Hovoríte, nechajme podnikateľov tak, nič od nich nechcime. Mnohí podnikatelia, ktorí v týchto schémach fungujú, sa dnes sťažujú, že nedostávajú dépeháčky, ale tvária sa, že o tom nevedia, že sú v takejto schéme. Sú aj takéto prípady. Takže treba sa na to pozrieť konkrétnejšie.
Ďakujem pekne.

Veľmi krátko. Jak vlastne, zo srdca mi hovoríte, hlas vo veci elektromobility, lebo mal som, mám na to proste iný názor, ale je pravdou, že tie peniaze nie sú momentálne pod kontrolou vlády, že väčšina, tak ako ste boli hovorili, rozhoduje väčšina zainteresovaných. Tí majú pocit, že sú to ich peniaze. A poznáte, pri dnešnej cene technológií to bude dotácia pre naozaj vyššie príjmové skupiny vo väčších mestách, hej. Pre také druhé auto do rodiny pre manželku, by som to povedal, hej? Je to tak, hej. Ten rozdiel, pokiaľ neklesnú ceny technológií, tak akákoľvek, v krajine, ako sme my, akákoľvek takáto dotácia bude nasmerovaná tam. Podľa mňa alebo podľa nás na mifine to malo byť skôr nasmerované na napríklad taxíky, obsluhu, dopravnú obsluhu, to znamená podpora malého, stredného podnikania. Takisto v mestských zónach. Ale to sa musíte, viete, kooperovať aj s mestami, so zastupiteľstvami, to nie je jednoduché. Toto je také, je to podpora elektromobility ako takej, ale ten efekt bude podľa mňa veľmi, veľmi slabý, pokiaľ neklesnú, a raz klesnú. Pamätáte si na fotovoltaiky, pamätáte si na hocičo z technológií? Aj elektromobily raz budú oveľa, oveľa dostupnejšie. (Zaznievanie gongu.) Takže súhlasím s vami.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Iba veľmi krátko.... (Prerušenie vystúpenie predsedajúcim.) Aha.