11. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie vám predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Ide o vládny návrh zákona, ktorý vychádza z programového vyhlásenia vlády a napĺňa programové vyhlásenie vlády.
Účelom návrhu je vytvoriť právny nástroj, pomocou ktorého dáme druhú šancu tým, ktorí sa či už z vlastnej viny, alebo bez vlastnej viny ocitli v dlhovej pasci a sami sa z nej nevedia dostať. Podať v takejto situácii pomocnú ruku a pomôcť ju riešiť považujeme za významný krok k zlepšeniu prístupu k spravodlivosti na Slovensku.
Vďaka tejto právnej úprave si ľudia budú môcť vyriešiť svoju situáciu cez dostupnejšiu možnosť oddlženia. Nebude pritom záležať, či dlh vznikol voči štátu, samospráve, nebankovému subjektu alebo obchodnej spoločnosti.
Povedala som to pri prerokúvaní návrhu zákona v prvom čítaní a považujem za dôležité to zopakovať aj dnes, tak ako dnes je nastavený režim osobného bankrotu, nespĺňa svoj účel, preto zopakujem aj tie čísla, čo som hovorila v prvom čítaní. Pre porovnanie, kým v Českej republike len v roku 2015 bolo podaných viac ako 32-tisíc návrhov na riešenie osobného bankrotu, za rovnaké obdobie využilo túto možnosť na Slovensku len 391 ľudí. Mám za to, že rovnako ako v prípade právnických osôb, ktoré majú možnosť ozdraviť sa cez proces reštrukturalizácie, fyzické osoby by mali mať šancu vyjsť z dlhovej pasce cez dostupný inštitút osobného bankrotu.
Hľadali sme také nastavenie právnej úpravy, aby konanie o oddlžení nebolo zaťažené príliš vysokými nákladmi, ak dlžník nedisponuje potrebnou sumou na to, aby mohol vstúpiť do procesu oddlženia, náklady mu bude môcť poskytnúť Centrum právnej pomoci. Dlžník bude musieť byť sprevádzaný Centrom právnej pomoci, je to riešenie, na ktorom sme sa zhodli aj v rámci druhého čítania vo výboroch, a buď ho bude zastupovať Centrum právnej pomoci, alebo advokát určený Centrom právnej pomoci, pretože chceme zabrániť tomu, aby sa na dlžníkov, o ktorých sú predpoklady na to, že spĺňajú podmienky na oddlženie, napojili nejaké rôzne skupiny s ponukou, že ich budú sprevádzať osobným bankrotom, a pritom im znova požičajú peniaze. Tomu chceme jednoducho zabrániť, varovali nás predtým kolegovia z Českej republiky, preto prichádzame s týmto riešením.
Tie možnosti oddlženia budú dve: buď cez konkurz, alebo splátkový kalendár. Konkurz spočíva v predaji majetku a uspokojení pohľadávok veriteľov z výťažku s tým, že zavádzame aj inštitút tzv. nepostihnuteľnej hodnoty obydlia, ktorá má garantovať to, aby po oddlžení ľudia sa neocitli na dlažbe, lebo to naozaj nie je cieľ. V prípade splátkového kalendára dlžník si ponechá časť majetku, ale v stanovenom období vypláca svojim veriteľom sumu, ktorú určí súd. Či už vo forme konkurzu, alebo vo forme splátkového kalendára prejsť procesom oddlženia je podľa návrhu možné raz za 10 rokov.
Toľko k osobným bankrotom.
Ale zmeny sa týkajú aj právnej úpravy reštrukturalizácie. Ide o úpravu, ktorá vyplynula aj z diskusií počas pripomienkového konania, plus boli predložené návrhy aj v rámci druhého čítania vo výboroch. Ja musím veľmi oceniť túto diskusiu, pretože myslím, že spoločným cieľom týchto diskusií aj pozmeňovacích návrhov, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe vo vzťahu k reštrukturalizácii, či už ide o pozmeňovací návrh pani poslankyne Kiššovej alebo pána Jurzycu, ide naozaj o to, aby inštitút reštrukturalizácie bol funkčný, ale bránili sme zneužívaniu tohto inštitútu a garantovali veriteľom istú mieru uspokojenia ich pohľadávok.
Po novom budú musieť byť nezabezpečení veritelia uspokojení v minimálnom rozsahu 50 % ich pohľadávok, inak reštrukturalizačný plán nebude môcť byť súdom potvrdený.
Zároveň zavádzame aj náhodný výber správcov v reštrukturalizácii, čím sa pretrhnú možné väzby medzi dlžníkom a správcom, najmä pokiaľ ide o popieranie pohľadávok.
Domnievame sa, že tieto zmeny pomôžu zabrániť špekulatívnym reštrukturalizáciám.
Dámy a páni, ja som presvedčená, že tento návrh smeruje k zlepšeniu prístupu spravodlivosti, osobitne pre skupinu ľudí, ktorá to naozaj potrebuje, a preto verím, že získa vašu širokú podporu.
Ďakujem veľmi pekne a poprosím o prerokovanie návrhu zákona.
Ďakujem.
Rozpracované
Vystúpenia
12:20
Vystúpenie v rozprave 12:20
Jozef MihálV úvode, v úvode treba...
V úvode, v úvode treba povedať, že v zásade sa tento dokument číta dobre z pohľadu správcu kasy, pretože na rozdiel od minulých rokov je cítiť zlepšovanie kondície Sociálnej poisťovne, ktoré ja vnímam z niekoľkých dôvodov.
Prvý, myslím ten hlavný dôvod, je ten, že sa jednoducho zlepšila ekonomická situácia na Slovensku, klesá počet nezamestnaných. To znamená, na druhej strane stúpa počet tých, ktorí sú poistení, ktorí platia, platia príslušné odvody do Sociálnej poisťovne. S klesaním nezamestnaných teda klesá počet, no klesá, ako klesá, on až tak celkom neklesá, ale klesal by zrejme viac, keby nezamestnanosť zostala na predošlých úrovniach.
Ďalší pozitívny faktor sú dobre nastavené procesy v Sociálnej poisťovni, omnoho lepšie, ako to bývalo v minulých rokoch, kedy je cítiť ten nárast úspešnosti výberu poistného, ktorý sa blíži k 100 percentám, čo je, samozrejme, pozitívne. Samozrejme, mohlo by to byť ešte aj lepšie, ale to by sme asi veľa v súčasnej situácii chceli, a teda čo by sme chceli, chceli by sme jednotný výber daní a odvodov, tzv. UNITAS, ale, žiaľ, toho sa zrejme tak ľahko nedočkáme.
No a, samozrejme, sú to tie, aj tie nepopulárne opatrenia, ktoré teda ťažko ja budem chváliť, či je to zvyšovanie, zvyšovanie tých maximálnych základov, ktoré sa, ako sme sa aj dozvedeli z úst pani spravodajkyne, vlastne premietajú do upraveného návrhu rozpočtu, plus 20 mil., ktoré Sociálna poisťovňa takto získa naviac. Kompenzáciou možno nazvať to, že sa o 15 mil., približne, zvýšia výdavky fondu nemocenského poistenia jednak kvôli zvýšeniu stropu pri výpočte nemocenských dávok na dvojnásobok priemernej mzdy, jednak kvôli pripravovanému - a verím, že to aj príde a že to aj schválime, pod to sa rád podpíšem ako opozičný poslanec - zvýšeniu materského na 75 % denného vymeriavacieho základu.
Čo chcem pripomenúť ako negatívne z hľadiska dlhodobého, je to, že na jednej strane chválim, že rozpočet je v lepšej kondícii, a vymenovávam prečo, ale dôležité, prečo je v lepšej kondícii oproti takému roku 2011 alebo 2012, asi tušíte, k čomu mierim, je to, že od roku, od septembra, 2012 sa nám znížila výška príspevku do II. piliera z dovtedajších 9 % na 4 % z vybratého poistného, z vybratého starobného poistenia. To znamená, že v Sociálnej poisťovni zostáva viac okolo 500, možno aj 600 mil. ročne oproti roku 2011. Takže ono sa teda ľahšie dýcha, lenže tušíte, čo poviem, horšie sa bude dýchať tejto inštitúcii o 10, 15, 20 rokov, kedy ten nápor dôchodcov na výplatu dávok bude omnoho vyšší ako teraz a, naopak, z hľadiska demografického vývoja vieme, koľko máme ľudí v ktorých ročníkoch, tak očakávame omnoho nižší, omnoho nižší počet poistencov, to znamená v tom relatívnom porovnaní omnoho nižší výber poistného. Tie nožnice medzi počtom platiteľom odvodov a počtom poberateľov dôchodkov sa úplne zmenia.
Takže, fajn, teraz Sociálna poisťovňa je relatívne na tom dobre, už je tam v podstate, ja to veľmi zjednoduším a zaokrúhlim, len požiadavka na nejakých možno 200, možno 300 mil. reálne, reálne pomoci zo štátneho rozpočtu, aj z toho časť ide z hľadiska zákonných povinností na poistencov štátu ako takých. Ale nechcem vidieť, čo pri takomto nastavení II. piliera dôchodkového systému čaká Slovensko zhruba o 10 rokov v budúcnosti. Mnohí z náš tu už nebudú, takže ako povedala Madame de Pompadour, nechcem ju citovať, ale viete, čo myslím.
No, po tomto úvode by som rád trošku rozpitval niektoré čísla a vlastne ukázal na to, ako my máme systémovo zle nastavené jednotlivé fondy, v prvom rade jednotlivé fondy, ktoré sú v Sociálnej poisťovni. My sa tu v podstate od roku 2004 hráme na fondové hospodárenie v Sociálnej poisťovni, pipleme sa s tým, vyhodnocujeme to každý rok, sledujeme v rozpočte, ako to bude, a je to pritom úplne zbytočná hra, pretože tí, čo v tom v tejto oblasti pracujeme, tak vieme, že aj tak sa potom tie deficitné fondy, a tým je vlastne jeden deficitný fond starobného poistenia, dodotujú v prvom rade z rezervného fondu, ktorý celý ide na dôchodky, na starobné dôchodky, predčasné starobné dôchodky, a tá dotácia do fondu starobného poistenia každoročne ide z tých tzv. prebytkových fondov, ktoré sú temer všetky tie ostatné fondy.
Pre lepšiu ilustráciu ja zdôrazním čísla, ktoré máte v materiáli, čiže každý si ich môže skontrolovať. Zoberte si, už pri tom skorigovanom rozpočte príjmy do nemocenského poistenia, do fondu nemocenského poistenia, predpokladám, teda budú o niečo vyššie ako tých pôvodne plánovaných 589 mil. eur, čiže bude to niečo cez 590 mil. eur, a výdavky majú byť 535 mil. eur. Čiže napriek tomu zvyšovaniu materskej stále bude fond nemocenského poistenia prebytkový o približne 55-60 mil. eur. Čiže tu si neodpustím poznámku, že to zvyšovanie materskej je komfortne z čoho zaplatiť, pretože tento fond aj po týchto zmenách, aj po tomto zvýšení materského, kde už zvyšovať asi ťažko možno, ale možno uvažovať o predĺžení poberania materského z tých štandardných 34 možno na dlhšiu dobu, stále je tam k dispozícii 60 mil. z prijatých príjmov, to znamená, že úplne pokojne by sa objem vyplatený na materskú mohol ešte o tretinu zvýšiť. Čiže ak by som to premietol do zvýšenia počtu týždňov poberania materského, tak tých súčasných 34, úplne pokojne tam ešte 12 môžme pridať a materská by sa mohla poberať temer celý rok a fond nemocenského poistenia by to zniesol.
Na druhej strane, keď si všimnete to, čo je plánované, starobné poistenie, výber 4 miliardy 114, no, zaokrúhlim, 120 miliónov eur, tak výdavky na dôchodky zo starobného poistenia majú byť až 5 845 000. Čiže tento jeden jediný fond, fond starobného poistenia, je deficitný vo výške 1 700 mil.; 1 700 mil., to je úžasne vysoká suma.
Ale zas ďalej. Fond úrazového poistenia, kde je asi najviac cítiť ten percentuálny rozdiel medzi príjmami a výdavkami, príjmy do fondu úrazového poistenia 174 mil. a výdavky 50 mil. Čiže ani nie tretina toho prijatého poistného na úrazové poistenie ide na samotné úrazové dávky, vyše dve tretiny prijatého poistného na úrazové poistenie idú inde. No kam inde? Na dôchodky.
Garančné poistenie, podobne, príjem 52 mil., výdavky 17 mil., čiže znova je to tretina z toho prijatého poistného, ktorá poslúži tomu účelu, ktorý tam je, a to keby sme sa na to ešte pozreli bližšie, tak vlastne z tých 17 mil. drvivá väčšina ide z hľadiska povinnosti Sociálnej poisťovne, že refunduje nezaplatené odvody do II. piliera za darebáckych zamestnávateľov. Čiže ten samotný výdavok na tie garančné dávky je, neviem, teraz si to nespomeniem možno presne, možno 2 mil. z toho 52-miliónového poistného.
No a ďalší zaujímavý fond, fond poistenia v nezamestnanosti, príjem 380 mil., ale výdavky na dávky v nezamestnanosti 153 mil. Takže znova je to veľký nepomer.
Tak ja neviem, ja toto hovorím každý rok, vy to počúvate každý rok, stále sa o tom bavíme koldokola a je to jednoducho už ošúchaná pesnička. Neviem, pán generálny riaditeľ, či budete navrhovať zmenu v tom fondovom systéme hospodárenia, no najlepšie by to fondové hospodárenie bolo jednoducho zrušiť, nehrať sa na tie fondy. Ale ak ich chcete ponechať tak, ako sú, tak minimálne by bolo dobré a poctivé sa zamyslieť nad tým percentuálnym rozdelením celkového vybratého poistného, aby to, skrátka, bolo reálnejšie.
Veď sa nehanbime povedať, že z tých odvodov nie 18 %, ako je to deklarované v zákone, ide na starobné dôchodky, ale je to vlastne 25 alebo 26 %. Nehanbime sa to povedať, aby tí, ktorí majú možno nejakú naivnú predstavu o tom, ako funguje I. pilier, aby aj z tohto čísla sa presvedčili, že ak zarobia 100 eur hrubej mzdy u zamestnávateľa, tak fakticky 25 alebo 26 eur z toho dajú oni, plus odvody zamestnávateľa na starobné dôchodky. Jednoducho takto to je a neklamme sa donekonečna, že je to lepšie. Bude to len horšie, pretože počet dôchodcov bude pribúdať, a ako sa zdá, počet ekonomicky aktívnych bude ubúdať.
Mimochodom, keď sme pri tom, premostím to, keď sme pri tom ubúdaní ekonomicky aktívneho obyvateľstva, veľmi zaujímavé je pozrieť sa v týchto číslach na počet samostatne zárobkovo činných osôb, ktorí platia poistné do Sociálnej poisťovne. Ja si pamätám pred 5 rokmi, keď som do toho teda bol osobne angažovaný z pozície či ministra, alebo predsedu Dozornej rady, tak v tých časoch v roku 2010, 2011 sme mali v Sociálnej poisťovni okolo 250-tisíc povinne poistených samostatne zárobkovo činných osôb. Keď sa pozriete do tohto materiálu, do návrhu rozpočtu na rok 2017, tak rozpočet plánuje s počtom samostatne zárobkovo činných osôb v počte 191-tisíc, takže to je omnoho menej ako pred piatimi rokmi, kedy, opakujem, ich bolo okolo 250-tisíc. A dal som si tú námahu a okrem rozpočtu som sa ešte pozrel do dokumentov, ktoré sa prerokovávajú, o ktorých sa rokuje na jednotlivých dozorných radách v Sociálnej poisťovni, a tam vlastne na rokovaní, ktoré ste mali v auguste, je možno vyčítať z materiálov, že reálne počet SZČO, momentálne, to znamená stav na konci augusta 2016, je len 185-tisíc. Len 185-tisíc. A pre tých, čo to zaujíma a čo sledujú aj ten kľúčový ukazovateľ, tie povinné minimálne odvody, ktoré trápia množstvo živnostníkov, tak z tých 185-tisíc SZČO, ktorí sú teraz v Sociálnej poisťovni prihlásení, tak 135-tisíc, pre vašu informáciu, platí odvody z minimálneho základu, čiže 73 % samostatne zárobkovo činných osôb platí poistné do Sociálnej poisťovne z minimálneho základu.
Keď sa ešte teraz naspäť vrátim k nemocenským dávkam, to je oblasť, ktorá ma mimoriadne zaujíma, pretože si tam hlavne rád sledujem, ako to je s materským, či už je to z hľadiska toho zvýšenia, ktoré, vďaka mu, urobil pán minister Richter k 1. 1. 2016 alebo ďalšie zvyšovanie bude v máji 2017, tak je veľmi zaujímavé sledovať, že ako nám pekne, ako nám nielenže sa zvyšuje tá suma materského, ktorá sa každý mesiac v priemere vypláca, ale ako nám stúpa aj počet poberateľov materského. A prečo nám stúpa počet poberateľov materského? No rozhodne nie preto, že by sa rodilo viac detí, to vás musím sklamať, počet narodených detí nám stagnuje niekde na úrovni 53-55-tisíc možno, ale je to tým, že stále viac a viac otcov využíva možnosť, ktorú som zaviedol v roku 2011 ako tzv. iní poistenci, môžu takisto pri splnení podmienky poistenia 270 dní v období 2 rokov pred nástupom na tú svoju materskú pri splnení podmienky, že nemocensky poistení sú, resp. sú v ochrannej lehote, a pri splnení, samozrejme, podmienky, že majú dieťa vo veku od pol roka do troch rokov a preberú o toto dieťa starostlivosť od matky, môžu si úplne pokojne čerpať materskú, veď si predsa platia nemocenské poistenie, čiže prečo nie, zákon to umožňuje. A vidíme v praxi, že počet otcov na materskej je, predpokladám, dnes okolo 3- možno aj 4-tisíc mesačne. Bol by som strašne rád, pán generálny riaditeľ, keby ste mi prezradili to aktuálne číslo, ako to momentálne je, naozaj ma to veľmi úprimne zaujíma. A opakujem ešte raz, teším sa z toho, že otcovia, resp. rodiny túto možnosť využívajú a tak si teda dokážu vylepšiť situáciu v rodinnom rozpočte aspoň týmto spôsobom, keď už napríklad rodičovské príspevky, ako tu stále opakujem, tri roky po sebe sa nezvyšovali, tak je tu aspoň táto možnosť, ako si rozpočet mladej rodiny vylepšiť.
Takže ako ste si snáď všimli, môj príspevok nebol primárne kritický, snažil som sa chladnokrvne hodnotiť situáciu, ktorá je aj dobrá v tomto momente a prečo je dobrá, ale chcem zároveň znova na záver upozorniť, že nenechajme sa opiť tým, že momentálne je Sociálna poisťovňa v dobrej kondícii. V najlepšej, ako možno bola za posledných 10 rokov. Je to tým, že štát, resp. Sociálna poisťovňa šetrí oproti minulosti 500-600 mil. eur na II. pilier a to sa jednoducho raz negatívne vráti.
Takže zdvíham prst, možnože to mnohých ľudí tu nezaujíma, ale tí, ktorí budú túto krajinu spravovať o 10 rokov, tak tých to trápiť bude.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
25.11.2016 o 12:20 hod.
RNDr.
Jozef Mihál
Videokanál poslanca
Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán kolega a súčasný generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, vážená pani spravodajkyňa, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, ako tieňový predseda Dozornej rady Sociálnej poisťovne za SaS si teda dovolím komentovať predloženú, predložený rozpočet Sociálnej poisťovne na rok 2017 a s výhľadom na ďalšie roky a dovoľte mi teda pár poznámok.
V úvode, v úvode treba povedať, že v zásade sa tento dokument číta dobre z pohľadu správcu kasy, pretože na rozdiel od minulých rokov je cítiť zlepšovanie kondície Sociálnej poisťovne, ktoré ja vnímam z niekoľkých dôvodov.
Prvý, myslím ten hlavný dôvod, je ten, že sa jednoducho zlepšila ekonomická situácia na Slovensku, klesá počet nezamestnaných. To znamená, na druhej strane stúpa počet tých, ktorí sú poistení, ktorí platia, platia príslušné odvody do Sociálnej poisťovne. S klesaním nezamestnaných teda klesá počet, no klesá, ako klesá, on až tak celkom neklesá, ale klesal by zrejme viac, keby nezamestnanosť zostala na predošlých úrovniach.
Ďalší pozitívny faktor sú dobre nastavené procesy v Sociálnej poisťovni, omnoho lepšie, ako to bývalo v minulých rokoch, kedy je cítiť ten nárast úspešnosti výberu poistného, ktorý sa blíži k 100 percentám, čo je, samozrejme, pozitívne. Samozrejme, mohlo by to byť ešte aj lepšie, ale to by sme asi veľa v súčasnej situácii chceli, a teda čo by sme chceli, chceli by sme jednotný výber daní a odvodov, tzv. UNITAS, ale, žiaľ, toho sa zrejme tak ľahko nedočkáme.
No a, samozrejme, sú to tie, aj tie nepopulárne opatrenia, ktoré teda ťažko ja budem chváliť, či je to zvyšovanie, zvyšovanie tých maximálnych základov, ktoré sa, ako sme sa aj dozvedeli z úst pani spravodajkyne, vlastne premietajú do upraveného návrhu rozpočtu, plus 20 mil., ktoré Sociálna poisťovňa takto získa naviac. Kompenzáciou možno nazvať to, že sa o 15 mil., približne, zvýšia výdavky fondu nemocenského poistenia jednak kvôli zvýšeniu stropu pri výpočte nemocenských dávok na dvojnásobok priemernej mzdy, jednak kvôli pripravovanému - a verím, že to aj príde a že to aj schválime, pod to sa rád podpíšem ako opozičný poslanec - zvýšeniu materského na 75 % denného vymeriavacieho základu.
Čo chcem pripomenúť ako negatívne z hľadiska dlhodobého, je to, že na jednej strane chválim, že rozpočet je v lepšej kondícii, a vymenovávam prečo, ale dôležité, prečo je v lepšej kondícii oproti takému roku 2011 alebo 2012, asi tušíte, k čomu mierim, je to, že od roku, od septembra, 2012 sa nám znížila výška príspevku do II. piliera z dovtedajších 9 % na 4 % z vybratého poistného, z vybratého starobného poistenia. To znamená, že v Sociálnej poisťovni zostáva viac okolo 500, možno aj 600 mil. ročne oproti roku 2011. Takže ono sa teda ľahšie dýcha, lenže tušíte, čo poviem, horšie sa bude dýchať tejto inštitúcii o 10, 15, 20 rokov, kedy ten nápor dôchodcov na výplatu dávok bude omnoho vyšší ako teraz a, naopak, z hľadiska demografického vývoja vieme, koľko máme ľudí v ktorých ročníkoch, tak očakávame omnoho nižší, omnoho nižší počet poistencov, to znamená v tom relatívnom porovnaní omnoho nižší výber poistného. Tie nožnice medzi počtom platiteľom odvodov a počtom poberateľov dôchodkov sa úplne zmenia.
Takže, fajn, teraz Sociálna poisťovňa je relatívne na tom dobre, už je tam v podstate, ja to veľmi zjednoduším a zaokrúhlim, len požiadavka na nejakých možno 200, možno 300 mil. reálne, reálne pomoci zo štátneho rozpočtu, aj z toho časť ide z hľadiska zákonných povinností na poistencov štátu ako takých. Ale nechcem vidieť, čo pri takomto nastavení II. piliera dôchodkového systému čaká Slovensko zhruba o 10 rokov v budúcnosti. Mnohí z náš tu už nebudú, takže ako povedala Madame de Pompadour, nechcem ju citovať, ale viete, čo myslím.
No, po tomto úvode by som rád trošku rozpitval niektoré čísla a vlastne ukázal na to, ako my máme systémovo zle nastavené jednotlivé fondy, v prvom rade jednotlivé fondy, ktoré sú v Sociálnej poisťovni. My sa tu v podstate od roku 2004 hráme na fondové hospodárenie v Sociálnej poisťovni, pipleme sa s tým, vyhodnocujeme to každý rok, sledujeme v rozpočte, ako to bude, a je to pritom úplne zbytočná hra, pretože tí, čo v tom v tejto oblasti pracujeme, tak vieme, že aj tak sa potom tie deficitné fondy, a tým je vlastne jeden deficitný fond starobného poistenia, dodotujú v prvom rade z rezervného fondu, ktorý celý ide na dôchodky, na starobné dôchodky, predčasné starobné dôchodky, a tá dotácia do fondu starobného poistenia každoročne ide z tých tzv. prebytkových fondov, ktoré sú temer všetky tie ostatné fondy.
Pre lepšiu ilustráciu ja zdôrazním čísla, ktoré máte v materiáli, čiže každý si ich môže skontrolovať. Zoberte si, už pri tom skorigovanom rozpočte príjmy do nemocenského poistenia, do fondu nemocenského poistenia, predpokladám, teda budú o niečo vyššie ako tých pôvodne plánovaných 589 mil. eur, čiže bude to niečo cez 590 mil. eur, a výdavky majú byť 535 mil. eur. Čiže napriek tomu zvyšovaniu materskej stále bude fond nemocenského poistenia prebytkový o približne 55-60 mil. eur. Čiže tu si neodpustím poznámku, že to zvyšovanie materskej je komfortne z čoho zaplatiť, pretože tento fond aj po týchto zmenách, aj po tomto zvýšení materského, kde už zvyšovať asi ťažko možno, ale možno uvažovať o predĺžení poberania materského z tých štandardných 34 možno na dlhšiu dobu, stále je tam k dispozícii 60 mil. z prijatých príjmov, to znamená, že úplne pokojne by sa objem vyplatený na materskú mohol ešte o tretinu zvýšiť. Čiže ak by som to premietol do zvýšenia počtu týždňov poberania materského, tak tých súčasných 34, úplne pokojne tam ešte 12 môžme pridať a materská by sa mohla poberať temer celý rok a fond nemocenského poistenia by to zniesol.
Na druhej strane, keď si všimnete to, čo je plánované, starobné poistenie, výber 4 miliardy 114, no, zaokrúhlim, 120 miliónov eur, tak výdavky na dôchodky zo starobného poistenia majú byť až 5 845 000. Čiže tento jeden jediný fond, fond starobného poistenia, je deficitný vo výške 1 700 mil.; 1 700 mil., to je úžasne vysoká suma.
Ale zas ďalej. Fond úrazového poistenia, kde je asi najviac cítiť ten percentuálny rozdiel medzi príjmami a výdavkami, príjmy do fondu úrazového poistenia 174 mil. a výdavky 50 mil. Čiže ani nie tretina toho prijatého poistného na úrazové poistenie ide na samotné úrazové dávky, vyše dve tretiny prijatého poistného na úrazové poistenie idú inde. No kam inde? Na dôchodky.
Garančné poistenie, podobne, príjem 52 mil., výdavky 17 mil., čiže znova je to tretina z toho prijatého poistného, ktorá poslúži tomu účelu, ktorý tam je, a to keby sme sa na to ešte pozreli bližšie, tak vlastne z tých 17 mil. drvivá väčšina ide z hľadiska povinnosti Sociálnej poisťovne, že refunduje nezaplatené odvody do II. piliera za darebáckych zamestnávateľov. Čiže ten samotný výdavok na tie garančné dávky je, neviem, teraz si to nespomeniem možno presne, možno 2 mil. z toho 52-miliónového poistného.
No a ďalší zaujímavý fond, fond poistenia v nezamestnanosti, príjem 380 mil., ale výdavky na dávky v nezamestnanosti 153 mil. Takže znova je to veľký nepomer.
Tak ja neviem, ja toto hovorím každý rok, vy to počúvate každý rok, stále sa o tom bavíme koldokola a je to jednoducho už ošúchaná pesnička. Neviem, pán generálny riaditeľ, či budete navrhovať zmenu v tom fondovom systéme hospodárenia, no najlepšie by to fondové hospodárenie bolo jednoducho zrušiť, nehrať sa na tie fondy. Ale ak ich chcete ponechať tak, ako sú, tak minimálne by bolo dobré a poctivé sa zamyslieť nad tým percentuálnym rozdelením celkového vybratého poistného, aby to, skrátka, bolo reálnejšie.
Veď sa nehanbime povedať, že z tých odvodov nie 18 %, ako je to deklarované v zákone, ide na starobné dôchodky, ale je to vlastne 25 alebo 26 %. Nehanbime sa to povedať, aby tí, ktorí majú možno nejakú naivnú predstavu o tom, ako funguje I. pilier, aby aj z tohto čísla sa presvedčili, že ak zarobia 100 eur hrubej mzdy u zamestnávateľa, tak fakticky 25 alebo 26 eur z toho dajú oni, plus odvody zamestnávateľa na starobné dôchodky. Jednoducho takto to je a neklamme sa donekonečna, že je to lepšie. Bude to len horšie, pretože počet dôchodcov bude pribúdať, a ako sa zdá, počet ekonomicky aktívnych bude ubúdať.
Mimochodom, keď sme pri tom, premostím to, keď sme pri tom ubúdaní ekonomicky aktívneho obyvateľstva, veľmi zaujímavé je pozrieť sa v týchto číslach na počet samostatne zárobkovo činných osôb, ktorí platia poistné do Sociálnej poisťovne. Ja si pamätám pred 5 rokmi, keď som do toho teda bol osobne angažovaný z pozície či ministra, alebo predsedu Dozornej rady, tak v tých časoch v roku 2010, 2011 sme mali v Sociálnej poisťovni okolo 250-tisíc povinne poistených samostatne zárobkovo činných osôb. Keď sa pozriete do tohto materiálu, do návrhu rozpočtu na rok 2017, tak rozpočet plánuje s počtom samostatne zárobkovo činných osôb v počte 191-tisíc, takže to je omnoho menej ako pred piatimi rokmi, kedy, opakujem, ich bolo okolo 250-tisíc. A dal som si tú námahu a okrem rozpočtu som sa ešte pozrel do dokumentov, ktoré sa prerokovávajú, o ktorých sa rokuje na jednotlivých dozorných radách v Sociálnej poisťovni, a tam vlastne na rokovaní, ktoré ste mali v auguste, je možno vyčítať z materiálov, že reálne počet SZČO, momentálne, to znamená stav na konci augusta 2016, je len 185-tisíc. Len 185-tisíc. A pre tých, čo to zaujíma a čo sledujú aj ten kľúčový ukazovateľ, tie povinné minimálne odvody, ktoré trápia množstvo živnostníkov, tak z tých 185-tisíc SZČO, ktorí sú teraz v Sociálnej poisťovni prihlásení, tak 135-tisíc, pre vašu informáciu, platí odvody z minimálneho základu, čiže 73 % samostatne zárobkovo činných osôb platí poistné do Sociálnej poisťovne z minimálneho základu.
Keď sa ešte teraz naspäť vrátim k nemocenským dávkam, to je oblasť, ktorá ma mimoriadne zaujíma, pretože si tam hlavne rád sledujem, ako to je s materským, či už je to z hľadiska toho zvýšenia, ktoré, vďaka mu, urobil pán minister Richter k 1. 1. 2016 alebo ďalšie zvyšovanie bude v máji 2017, tak je veľmi zaujímavé sledovať, že ako nám pekne, ako nám nielenže sa zvyšuje tá suma materského, ktorá sa každý mesiac v priemere vypláca, ale ako nám stúpa aj počet poberateľov materského. A prečo nám stúpa počet poberateľov materského? No rozhodne nie preto, že by sa rodilo viac detí, to vás musím sklamať, počet narodených detí nám stagnuje niekde na úrovni 53-55-tisíc možno, ale je to tým, že stále viac a viac otcov využíva možnosť, ktorú som zaviedol v roku 2011 ako tzv. iní poistenci, môžu takisto pri splnení podmienky poistenia 270 dní v období 2 rokov pred nástupom na tú svoju materskú pri splnení podmienky, že nemocensky poistení sú, resp. sú v ochrannej lehote, a pri splnení, samozrejme, podmienky, že majú dieťa vo veku od pol roka do troch rokov a preberú o toto dieťa starostlivosť od matky, môžu si úplne pokojne čerpať materskú, veď si predsa platia nemocenské poistenie, čiže prečo nie, zákon to umožňuje. A vidíme v praxi, že počet otcov na materskej je, predpokladám, dnes okolo 3- možno aj 4-tisíc mesačne. Bol by som strašne rád, pán generálny riaditeľ, keby ste mi prezradili to aktuálne číslo, ako to momentálne je, naozaj ma to veľmi úprimne zaujíma. A opakujem ešte raz, teším sa z toho, že otcovia, resp. rodiny túto možnosť využívajú a tak si teda dokážu vylepšiť situáciu v rodinnom rozpočte aspoň týmto spôsobom, keď už napríklad rodičovské príspevky, ako tu stále opakujem, tri roky po sebe sa nezvyšovali, tak je tu aspoň táto možnosť, ako si rozpočet mladej rodiny vylepšiť.
Takže ako ste si snáď všimli, môj príspevok nebol primárne kritický, snažil som sa chladnokrvne hodnotiť situáciu, ktorá je aj dobrá v tomto momente a prečo je dobrá, ale chcem zároveň znova na záver upozorniť, že nenechajme sa opiť tým, že momentálne je Sociálna poisťovňa v dobrej kondícii. V najlepšej, ako možno bola za posledných 10 rokov. Je to tým, že štát, resp. Sociálna poisťovňa šetrí oproti minulosti 500-600 mil. eur na II. pilier a to sa jednoducho raz negatívne vráti.
Takže zdvíham prst, možnože to mnohých ľudí tu nezaujíma, ale tí, ktorí budú túto krajinu spravovať o 10 rokov, tak tých to trápiť bude.
Ďakujem.
Rozpracované
12:37
Čo sa týka nastavenia jednotlivých fondov, samozrejme, je to na diskusiu, že niektoré sú prebytkové a sanujú potom dôchodkový alebo starobný fond s tým, že je to na diskusiu, ale je to zmena zákona. Ja ako predkladateľ nie som nositeľ...
Čo sa týka nastavenia jednotlivých fondov, samozrejme, je to na diskusiu, že niektoré sú prebytkové a sanujú potom dôchodkový alebo starobný fond s tým, že je to na diskusiu, ale je to zmena zákona. Ja ako predkladateľ nie som nositeľ zmeny zákona, čiže treba sa s tým zaoberať, treba to uvážiť a je to na zamyslenie, samozrejme, ďalej to rozvíjať, túto tému.
Čo sa týka nemocenských dávok, resp. materského poberaného otcami, túto situáciu sledujeme, sledujeme aj zvýšené výdavky na materské pre vstup otcov do čerpania materského príspevku s tým, že ucelenú štatistiku budem mať niekedy 15. januára za rok 2016 a potom vám ju rád poskytnem.
Vážený pán podpredseda, ďakujem, skončil som.
Ja len stručne na príspevok pána poslanca Mihála, uvedený v rozprave. V podstate nie 4 %, ale 4,25 % odvádzame na II. pilier, ako ste spomenuli, že 4 % v roku 2017, tak je to kvalifikované v rozpočte.
Čo sa týka nastavenia jednotlivých fondov, samozrejme, je to na diskusiu, že niektoré sú prebytkové a sanujú potom dôchodkový alebo starobný fond s tým, že je to na diskusiu, ale je to zmena zákona. Ja ako predkladateľ nie som nositeľ zmeny zákona, čiže treba sa s tým zaoberať, treba to uvážiť a je to na zamyslenie, samozrejme, ďalej to rozvíjať, túto tému.
Čo sa týka nemocenských dávok, resp. materského poberaného otcami, túto situáciu sledujeme, sledujeme aj zvýšené výdavky na materské pre vstup otcov do čerpania materského príspevku s tým, že ucelenú štatistiku budem mať niekedy 15. januára za rok 2016 a potom vám ju rád poskytnem.
Vážený pán podpredseda, ďakujem, skončil som.
Rozpracované
12:39
Vážený pán podpredseda, iba jednu vetu, ja ako spravodajkyňa navrhujem, aby sa o tomto návrhu hlasovalo 29. novembra 2016. Ďakujem.
Rozpracované
12:39
Vláda Slovenskej republiky dňa 5....
Vláda Slovenskej republiky dňa 5. októbra 2016 prerokovala návrh rozpočtu úradu a prijala k nemu uznesenie č. 457/2016. Návrh rozpočtu úradu vychádza z rozpočtového rámca schváleného Národnou radou Slovenskej republiky na roky 2016 až 2018. Úrad postúpil návrh rozpočtu na medzirezortné pripomienkové konanie, ktorého vyhodnotenie je súčasťou predloženého materiálu, pričom ministerstvo financií zobralo na vedomie, že predložený návrh nemá vplyv na rozpočet verejnej správy. Predložený návrh rozpočtu je zostavený na základe revidovaných ukazovateľov ministerstva financií zo septembra a zosúladený s návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2017 až 2019.
Celkové príjmy úradu sú v roku 2017 plánované v objeme 43,6 mil. euro, v roku 2018 vo výške 45 mil. euro a v roku 2019 v predpokladanej výške 46,9 mil. euro. Podstatným príjmom úradu je príspevok na činnosť úradu od zdravotných poisťovní, ktorého výška je 0,45 % z vymeriavacieho základu z ročného prerozdelenia poistného. Príspevok poukazujú zdravotné poisťovne úradu vždy do 20. decembra kalendárneho roka na nasledujúci rok. Zostatok prostriedkov z predchádzajúcich rokov sa tak v roku 2017 skladá z príspevku zdravotných poisťovní na rok 2017 v predpokladanom objeme 18,1 mil. euro a z vlastných nevyčerpaných prostriedkov v objeme 6,4 mil. euro, ktoré úrad v roku 2017 prioritne plánuje využiť na dokončenie rekonštrukcie vlastnej budovy v Košiciach za účelom vytvorenia spoločnej prevádzky pobočky pre súdne lekárstvo a patologicko-anatomické pracoviská.
Celkové výdavky úradu na rok 2017 sa rozpočtujú na úrovni 18,2 mil. euro, pričom sa predpokladá aj použitie nevyčerpaných prostriedkov z predchádzajúcich rokov. Bežné výdavky úradu sú plánované vo výške 16,3 mil. euro. Po období od roku 2013, kedy došlo k zmrazeniu mzdových výdavkov, sa v rozpočte na rok 2017 navrhuje ich 2-percentné zvýšenie, a to na úroveň 7,4 mil. euro, pričom zohľadňujú kvalifikačnú štruktúru zamestnancov, ktorých výraznú časť, 78 %, tvoria lekári, právnici a ekonómovia. Výdavky na tovary a služby sa predpokladajú vo výške 6,2 mil. euro.
Stratégia úradu pre navrhované rozpočtové obdobie je
- zvyšovanie kvality služieb poskytovaných súdnolekárskymi a patologicko-anatomickými pracoviskami,
- zvyšovanie kvality služieb v oblasti dohľadu nad verejným zdravotným poistením, ako aj poskytovaním a nákupom zdravotnej starostlivosti,
- zabezpečenie zmien činnosti úradu, ktoré vyplývajú z legislatívy,
- zabezpečenie realizácie projektu EESSI,
- podpora národného kontaktného miesta a aktualizácia informácií a zabezpečenie plnej funkcionality centra pre klasifikačný systém zastrešujúceho projekt DRG.
Realizácia uvedenej stratégie si vyžaduje predovšetkým inováciu informačného systému, ako aj modernizáciu a materiálno-technické vybavenie súdnolekárskych a patologicko-anatomických pracovísk.
Ďakujem za pozornosť.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou predkladá návrh rozpočtu na roky 2017 až 2019. Predložený návrh rozpočtu bol prerokovaný Správnou radou úradu a schválený Dozornou radou úradu uznesením č. 218/2016 z 25. júla 2016.
Vláda Slovenskej republiky dňa 5. októbra 2016 prerokovala návrh rozpočtu úradu a prijala k nemu uznesenie č. 457/2016. Návrh rozpočtu úradu vychádza z rozpočtového rámca schváleného Národnou radou Slovenskej republiky na roky 2016 až 2018. Úrad postúpil návrh rozpočtu na medzirezortné pripomienkové konanie, ktorého vyhodnotenie je súčasťou predloženého materiálu, pričom ministerstvo financií zobralo na vedomie, že predložený návrh nemá vplyv na rozpočet verejnej správy. Predložený návrh rozpočtu je zostavený na základe revidovaných ukazovateľov ministerstva financií zo septembra a zosúladený s návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2017 až 2019.
Celkové príjmy úradu sú v roku 2017 plánované v objeme 43,6 mil. euro, v roku 2018 vo výške 45 mil. euro a v roku 2019 v predpokladanej výške 46,9 mil. euro. Podstatným príjmom úradu je príspevok na činnosť úradu od zdravotných poisťovní, ktorého výška je 0,45 % z vymeriavacieho základu z ročného prerozdelenia poistného. Príspevok poukazujú zdravotné poisťovne úradu vždy do 20. decembra kalendárneho roka na nasledujúci rok. Zostatok prostriedkov z predchádzajúcich rokov sa tak v roku 2017 skladá z príspevku zdravotných poisťovní na rok 2017 v predpokladanom objeme 18,1 mil. euro a z vlastných nevyčerpaných prostriedkov v objeme 6,4 mil. euro, ktoré úrad v roku 2017 prioritne plánuje využiť na dokončenie rekonštrukcie vlastnej budovy v Košiciach za účelom vytvorenia spoločnej prevádzky pobočky pre súdne lekárstvo a patologicko-anatomické pracoviská.
Celkové výdavky úradu na rok 2017 sa rozpočtujú na úrovni 18,2 mil. euro, pričom sa predpokladá aj použitie nevyčerpaných prostriedkov z predchádzajúcich rokov. Bežné výdavky úradu sú plánované vo výške 16,3 mil. euro. Po období od roku 2013, kedy došlo k zmrazeniu mzdových výdavkov, sa v rozpočte na rok 2017 navrhuje ich 2-percentné zvýšenie, a to na úroveň 7,4 mil. euro, pričom zohľadňujú kvalifikačnú štruktúru zamestnancov, ktorých výraznú časť, 78 %, tvoria lekári, právnici a ekonómovia. Výdavky na tovary a služby sa predpokladajú vo výške 6,2 mil. euro.
Stratégia úradu pre navrhované rozpočtové obdobie je
- zvyšovanie kvality služieb poskytovaných súdnolekárskymi a patologicko-anatomickými pracoviskami,
- zvyšovanie kvality služieb v oblasti dohľadu nad verejným zdravotným poistením, ako aj poskytovaním a nákupom zdravotnej starostlivosti,
- zabezpečenie zmien činnosti úradu, ktoré vyplývajú z legislatívy,
- zabezpečenie realizácie projektu EESSI,
- podpora národného kontaktného miesta a aktualizácia informácií a zabezpečenie plnej funkcionality centra pre klasifikačný systém zastrešujúceho projekt DRG.
Realizácia uvedenej stratégie si vyžaduje predovšetkým inováciu informačného systému, ako aj modernizáciu a materiálno-technické vybavenie súdnolekárskych a patologicko-anatomických pracovísk.
Ďakujem za pozornosť.
Rozpracované
12:44
Vystúpenie 12:44
Igor JanckulíkPredseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou výboru pre financie a rozpočet a výboru pre zdravotníctvo, ktoré zároveň určil ako...
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou výboru pre financie a rozpočet a výboru pre zdravotníctvo, ktoré zároveň určil ako gestorský výbor. Určené výbory prerokovali návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2017 až 2019 v stanovenom termíne. Vyjadrili súhlas s predloženým návrhom rozpočtu a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2017 až 2019 schváliť s tým, že príjmy na rok 2017 sa rozpočtujú vo výške 43 625-tisíc eur a výdavky vo výške 18 223-tisíc eur.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor rokoval dňa 22. novembra 2016. Výbor na základe stanovísk výborov odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2017 až 2019 schváliť.
Súčasť spoločnej správy je návrh uznesenia Národnej rady.
Ďakujem, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som prečítal spoločnú správu. Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Úradu pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2017 až 2019 (tlač 290).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou výboru pre financie a rozpočet a výboru pre zdravotníctvo, ktoré zároveň určil ako gestorský výbor. Určené výbory prerokovali návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2017 až 2019 v stanovenom termíne. Vyjadrili súhlas s predloženým návrhom rozpočtu a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2017 až 2019 schváliť s tým, že príjmy na rok 2017 sa rozpočtujú vo výške 43 625-tisíc eur a výdavky vo výške 18 223-tisíc eur.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor rokoval dňa 22. novembra 2016. Výbor na základe stanovísk výborov odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2017 až 2019 schváliť.
Súčasť spoločnej správy je návrh uznesenia Národnej rady.
Ďakujem, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.
Rozpracované
12:47
Uvádzajúci uvádza bod 12:47
Lucia ŽitňanskáÚčelom návrhu zákona je vykonať transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady o určitých pravidlách upravujúcich žaloby podľa vnútroštátneho práva o náhradu škody utrpenej v...
Účelom návrhu zákona je vykonať transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady o určitých pravidlách upravujúcich žaloby podľa vnútroštátneho práva o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia ustanovení práva hospodárskej súťaže členských štátov a Európskej únie a v právnom poriadku ustanoviť pravidlá pre účinné uplatňovanie náhrady škody vzniknutej porušovaním súťažného práva.
Potreba samostatnej právnej úpravy je daná osobitosťami noriem smernice, ktoré upravujú jednotlivé inštitúty a aspekty uplatňovania náhrady škody spôsobenej, resp. utrpenej porušením ustanovení práva hospodárskej súťaže členských štátov alebo Európskej únie.
Navrhujeme preto osobitnú úpravu zákonných podmienok uplatňovania náhrady škody, ktorá bude zabezpečovať úplnú harmonizáciu slovenského právneho poriadku s pravidlami smernice.
Návrh zákona prešiel štandardným legislatívnym procesom a možno sa môžem aj v tejto chvíli vyjadriť, že prečítali sme spoločnú správu výborov k predmetnému návrhu zákona a stotožňujem sa so závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy aj s pozmeňovacími návrhmi, tak ako sú v spoločnej správe predložené.
Poprosím o prerokovanie návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, na rokovanie predkladám vládny návrh zákona o niektorých pravidlách uplatňovania nárokov na náhradu škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže. Je to transpozičná právna norma.
Účelom návrhu zákona je vykonať transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady o určitých pravidlách upravujúcich žaloby podľa vnútroštátneho práva o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia ustanovení práva hospodárskej súťaže členských štátov a Európskej únie a v právnom poriadku ustanoviť pravidlá pre účinné uplatňovanie náhrady škody vzniknutej porušovaním súťažného práva.
Potreba samostatnej právnej úpravy je daná osobitosťami noriem smernice, ktoré upravujú jednotlivé inštitúty a aspekty uplatňovania náhrady škody spôsobenej, resp. utrpenej porušením ustanovení práva hospodárskej súťaže členských štátov alebo Európskej únie.
Navrhujeme preto osobitnú úpravu zákonných podmienok uplatňovania náhrady škody, ktorá bude zabezpečovať úplnú harmonizáciu slovenského právneho poriadku s pravidlami smernice.
Návrh zákona prešiel štandardným legislatívnym procesom a možno sa môžem aj v tejto chvíli vyjadriť, že prečítali sme spoločnú správu výborov k predmetnému návrhu zákona a stotožňujem sa so závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy aj s pozmeňovacími návrhmi, tak ako sú v spoločnej správe predložené.
Poprosím o prerokovanie návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
12:50
Vystúpenie spoločného spravodajcu 12:50
Tibor BernaťákHrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Nech sa páči.
Bernaťák, Tibor, poslanec NR SR
Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor a určila aj lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona prerokovali všetky výbory, ktorým bol pridelený, a odporúčali ho Národnej rade schváliť. Z uznesení uvedených výborov vyplýva 24 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o všetkých spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona (tlač 246a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 117 z 22. novembra 2016. Týmto uznesením ma výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a pri rokovaní o návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, poprosím vás, otvorte rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
25.11.2016 o 12:50 hod.
JUDr.
Tibor Bernaťák
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady. Národná rada uznesením č. 280 z 19. októbra 2016 pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti. (Ruch v sále.) Môžem pokračovať?
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Nech sa páči.
Bernaťák, Tibor, poslanec NR SR
Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor a určila aj lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona prerokovali všetky výbory, ktorým bol pridelený, a odporúčali ho Národnej rade schváliť. Z uznesení uvedených výborov vyplýva 24 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o všetkých spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona (tlač 246a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 117 z 22. novembra 2016. Týmto uznesením ma výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a pri rokovaní o návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, poprosím vás, otvorte rozpravu.
Rozpracované
12:52
Uvádzajúci uvádza bod 12:52
Lucia ŽitňanskáÚčelom návrhu je vytvoriť právny nástroj, pomocou ktorého dáme druhú šancu tým, ktorí sa či už z vlastnej viny, alebo bez vlastnej viny...
Účelom návrhu je vytvoriť právny nástroj, pomocou ktorého dáme druhú šancu tým, ktorí sa či už z vlastnej viny, alebo bez vlastnej viny ocitli v dlhovej pasci a sami sa z nej nevedia dostať. Podať v takejto situácii pomocnú ruku a pomôcť ju riešiť považujeme za významný krok k zlepšeniu prístupu k spravodlivosti na Slovensku.
Vďaka tejto právnej úprave si ľudia budú môcť vyriešiť svoju situáciu cez dostupnejšiu možnosť oddlženia. Nebude pritom záležať, či dlh vznikol voči štátu, samospráve, nebankovému subjektu alebo obchodnej spoločnosti.
Povedala som to pri prerokúvaní návrhu zákona v prvom čítaní a považujem za dôležité to zopakovať aj dnes, tak ako dnes je nastavený režim osobného bankrotu, nespĺňa svoj účel, preto zopakujem aj tie čísla, čo som hovorila v prvom čítaní. Pre porovnanie, kým v Českej republike len v roku 2015 bolo podaných viac ako 32-tisíc návrhov na riešenie osobného bankrotu, za rovnaké obdobie využilo túto možnosť na Slovensku len 391 ľudí. Mám za to, že rovnako ako v prípade právnických osôb, ktoré majú možnosť ozdraviť sa cez proces reštrukturalizácie, fyzické osoby by mali mať šancu vyjsť z dlhovej pasce cez dostupný inštitút osobného bankrotu.
Hľadali sme také nastavenie právnej úpravy, aby konanie o oddlžení nebolo zaťažené príliš vysokými nákladmi, ak dlžník nedisponuje potrebnou sumou na to, aby mohol vstúpiť do procesu oddlženia, náklady mu bude môcť poskytnúť Centrum právnej pomoci. Dlžník bude musieť byť sprevádzaný Centrom právnej pomoci, je to riešenie, na ktorom sme sa zhodli aj v rámci druhého čítania vo výboroch, a buď ho bude zastupovať Centrum právnej pomoci, alebo advokát určený Centrom právnej pomoci, pretože chceme zabrániť tomu, aby sa na dlžníkov, o ktorých sú predpoklady na to, že spĺňajú podmienky na oddlženie, napojili nejaké rôzne skupiny s ponukou, že ich budú sprevádzať osobným bankrotom, a pritom im znova požičajú peniaze. Tomu chceme jednoducho zabrániť, varovali nás predtým kolegovia z Českej republiky, preto prichádzame s týmto riešením.
Tie možnosti oddlženia budú dve: buď cez konkurz, alebo splátkový kalendár. Konkurz spočíva v predaji majetku a uspokojení pohľadávok veriteľov z výťažku s tým, že zavádzame aj inštitút tzv. nepostihnuteľnej hodnoty obydlia, ktorá má garantovať to, aby po oddlžení ľudia sa neocitli na dlažbe, lebo to naozaj nie je cieľ. V prípade splátkového kalendára dlžník si ponechá časť majetku, ale v stanovenom období vypláca svojim veriteľom sumu, ktorú určí súd. Či už vo forme konkurzu, alebo vo forme splátkového kalendára prejsť procesom oddlženia je podľa návrhu možné raz za 10 rokov.
Toľko k osobným bankrotom.
Ale zmeny sa týkajú aj právnej úpravy reštrukturalizácie. Ide o úpravu, ktorá vyplynula aj z diskusií počas pripomienkového konania, plus boli predložené návrhy aj v rámci druhého čítania vo výboroch. Ja musím veľmi oceniť túto diskusiu, pretože myslím, že spoločným cieľom týchto diskusií aj pozmeňovacích návrhov, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe vo vzťahu k reštrukturalizácii, či už ide o pozmeňovací návrh pani poslankyne Kiššovej alebo pána Jurzycu, ide naozaj o to, aby inštitút reštrukturalizácie bol funkčný, ale bránili sme zneužívaniu tohto inštitútu a garantovali veriteľom istú mieru uspokojenia ich pohľadávok.
Po novom budú musieť byť nezabezpečení veritelia uspokojení v minimálnom rozsahu 50 % ich pohľadávok, inak reštrukturalizačný plán nebude môcť byť súdom potvrdený.
Zároveň zavádzame aj náhodný výber správcov v reštrukturalizácii, čím sa pretrhnú možné väzby medzi dlžníkom a správcom, najmä pokiaľ ide o popieranie pohľadávok.
Domnievame sa, že tieto zmeny pomôžu zabrániť špekulatívnym reštrukturalizáciám.
Dámy a páni, ja som presvedčená, že tento návrh smeruje k zlepšeniu prístupu spravodlivosti, osobitne pre skupinu ľudí, ktorá to naozaj potrebuje, a preto verím, že získa vašu širokú podporu.
Ďakujem veľmi pekne a poprosím o prerokovanie návrhu zákona.
Ďakujem.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie vám predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Ide o vládny návrh zákona, ktorý vychádza z programového vyhlásenia vlády a napĺňa programové vyhlásenie vlády.
Účelom návrhu je vytvoriť právny nástroj, pomocou ktorého dáme druhú šancu tým, ktorí sa či už z vlastnej viny, alebo bez vlastnej viny ocitli v dlhovej pasci a sami sa z nej nevedia dostať. Podať v takejto situácii pomocnú ruku a pomôcť ju riešiť považujeme za významný krok k zlepšeniu prístupu k spravodlivosti na Slovensku.
Vďaka tejto právnej úprave si ľudia budú môcť vyriešiť svoju situáciu cez dostupnejšiu možnosť oddlženia. Nebude pritom záležať, či dlh vznikol voči štátu, samospráve, nebankovému subjektu alebo obchodnej spoločnosti.
Povedala som to pri prerokúvaní návrhu zákona v prvom čítaní a považujem za dôležité to zopakovať aj dnes, tak ako dnes je nastavený režim osobného bankrotu, nespĺňa svoj účel, preto zopakujem aj tie čísla, čo som hovorila v prvom čítaní. Pre porovnanie, kým v Českej republike len v roku 2015 bolo podaných viac ako 32-tisíc návrhov na riešenie osobného bankrotu, za rovnaké obdobie využilo túto možnosť na Slovensku len 391 ľudí. Mám za to, že rovnako ako v prípade právnických osôb, ktoré majú možnosť ozdraviť sa cez proces reštrukturalizácie, fyzické osoby by mali mať šancu vyjsť z dlhovej pasce cez dostupný inštitút osobného bankrotu.
Hľadali sme také nastavenie právnej úpravy, aby konanie o oddlžení nebolo zaťažené príliš vysokými nákladmi, ak dlžník nedisponuje potrebnou sumou na to, aby mohol vstúpiť do procesu oddlženia, náklady mu bude môcť poskytnúť Centrum právnej pomoci. Dlžník bude musieť byť sprevádzaný Centrom právnej pomoci, je to riešenie, na ktorom sme sa zhodli aj v rámci druhého čítania vo výboroch, a buď ho bude zastupovať Centrum právnej pomoci, alebo advokát určený Centrom právnej pomoci, pretože chceme zabrániť tomu, aby sa na dlžníkov, o ktorých sú predpoklady na to, že spĺňajú podmienky na oddlženie, napojili nejaké rôzne skupiny s ponukou, že ich budú sprevádzať osobným bankrotom, a pritom im znova požičajú peniaze. Tomu chceme jednoducho zabrániť, varovali nás predtým kolegovia z Českej republiky, preto prichádzame s týmto riešením.
Tie možnosti oddlženia budú dve: buď cez konkurz, alebo splátkový kalendár. Konkurz spočíva v predaji majetku a uspokojení pohľadávok veriteľov z výťažku s tým, že zavádzame aj inštitút tzv. nepostihnuteľnej hodnoty obydlia, ktorá má garantovať to, aby po oddlžení ľudia sa neocitli na dlažbe, lebo to naozaj nie je cieľ. V prípade splátkového kalendára dlžník si ponechá časť majetku, ale v stanovenom období vypláca svojim veriteľom sumu, ktorú určí súd. Či už vo forme konkurzu, alebo vo forme splátkového kalendára prejsť procesom oddlženia je podľa návrhu možné raz za 10 rokov.
Toľko k osobným bankrotom.
Ale zmeny sa týkajú aj právnej úpravy reštrukturalizácie. Ide o úpravu, ktorá vyplynula aj z diskusií počas pripomienkového konania, plus boli predložené návrhy aj v rámci druhého čítania vo výboroch. Ja musím veľmi oceniť túto diskusiu, pretože myslím, že spoločným cieľom týchto diskusií aj pozmeňovacích návrhov, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe vo vzťahu k reštrukturalizácii, či už ide o pozmeňovací návrh pani poslankyne Kiššovej alebo pána Jurzycu, ide naozaj o to, aby inštitút reštrukturalizácie bol funkčný, ale bránili sme zneužívaniu tohto inštitútu a garantovali veriteľom istú mieru uspokojenia ich pohľadávok.
Po novom budú musieť byť nezabezpečení veritelia uspokojení v minimálnom rozsahu 50 % ich pohľadávok, inak reštrukturalizačný plán nebude môcť byť súdom potvrdený.
Zároveň zavádzame aj náhodný výber správcov v reštrukturalizácii, čím sa pretrhnú možné väzby medzi dlžníkom a správcom, najmä pokiaľ ide o popieranie pohľadávok.
Domnievame sa, že tieto zmeny pomôžu zabrániť špekulatívnym reštrukturalizáciám.
Dámy a páni, ja som presvedčená, že tento návrh smeruje k zlepšeniu prístupu spravodlivosti, osobitne pre skupinu ľudí, ktorá to naozaj potrebuje, a preto verím, že získa vašu širokú podporu.
Ďakujem veľmi pekne a poprosím o prerokovanie návrhu zákona.
Ďakujem.
Rozpracované
12:59
Národná rada uznesením č. 281 z 19. októbra 2016 pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti. Ako gestorský výbor určila zároveň ústavnoprávny výbor a...
Národná rada uznesením č. 281 z 19. októbra 2016 pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti. Ako gestorský výbor určila zároveň ústavnoprávny výbor a určila aj lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona prerokovali všetky výbory, ktorým bol pridelený, a odporučili ho Národnej rade schváliť.
Z uznesení uvedených výborov vyplýva 47 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor o nich odporúča hlasovať takto: spoločne o bodoch 1 až 21, 23 až 33, 35 až 40, 44, 45 až 47 s odporúčaním gestorského výboru schváliť a spoločne o bodoch 22, 23, 41, 42, 43 a 46, nie až, ale a, s odporúčaním neschváliť.
Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení tých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporučil schváliť.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona, je tlač 247a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 118 z 22. novembra 2016. Týmto uznesením ma výbor ako spoločnú spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výborov a aby pri rokovaní o návrhu zákona som predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán podpredseda, poprosím vás, otvorte rozpravu.
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, kolegyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som vás informovala o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 281 z 19. októbra 2016 pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti. Ako gestorský výbor určila zároveň ústavnoprávny výbor a určila aj lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona prerokovali všetky výbory, ktorým bol pridelený, a odporučili ho Národnej rade schváliť.
Z uznesení uvedených výborov vyplýva 47 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor o nich odporúča hlasovať takto: spoločne o bodoch 1 až 21, 23 až 33, 35 až 40, 44, 45 až 47 s odporúčaním gestorského výboru schváliť a spoločne o bodoch 22, 23, 41, 42, 43 a 46, nie až, ale a, s odporúčaním neschváliť.
Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení tých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporučil schváliť.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona, je tlač 247a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 118 z 22. novembra 2016. Týmto uznesením ma výbor ako spoločnú spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výborov a aby pri rokovaní o návrhu zákona som predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán podpredseda, poprosím vás, otvorte rozpravu.
Rozpracované
13:02
Uvádzajúci uvádza bod 13:02
Lucia ŽitňanskáTéma exekúcií je dnes predmetom mnohých diskusií. Exekúcie sa vo všeobecnosti ponímajú ako zlo. Platí ale, že bez exekúcií neexistuje reálna vymáhateľnosť práva. Preto sa v nich snažíme urobiť poriadok, a preto návrh...
Téma exekúcií je dnes predmetom mnohých diskusií. Exekúcie sa vo všeobecnosti ponímajú ako zlo. Platí ale, že bez exekúcií neexistuje reálna vymáhateľnosť práva. Preto sa v nich snažíme urobiť poriadok, a preto návrh zákona mení vedenie exekučných konaní vo viacerých parametroch.
Cieľom je pre nás zabezpečiť udržateľnosť systému, celého systému vymáhania práva vrátane súdneho systému, a zefektívniť vymáhanie pohľadávok na jednej strane, ale zároveň aj v primeranej miere chrániť dlžníkov pred neprimeraným zvyšovaním nárokov voči nim v rámci exekučného konania. Pretože z praxe poznáme situácie, že ľudia musia v exekúcii zaplatiť neúmerne viac v porovnaní s dlhom, kvôli ktorému exekúcia vznikla.
Jedným z kľúčových bodov tohto návrhu zákona je zriadenie jediného Exekučného súdu v Slovenskej republike, a to v Banskej Bystrici. Toto opatrenie má zabezpečiť úzku špecializáciu sudcov a ostatných zamestnancov súdu na vybavovanie exekučných veci a tým aj kvalifikované a rýchle rozhodovanie. Súčasne tým odbremeníme ostatné súdy od prevažne administratívnej agendy spojenej s exekučným konaním a zabezpečíme tým to, že súdy sa budú môcť venovať predovšetkým tomu, na čo sú určené, to znamená rozhodovanie sporov.
Krátko si dovolím ešte zopakovať to, čo som uviedla aj v prvom čítaní, ako vlastne vyzerá súčasný stav vybavovania exekučnej agendy na súdoch. Tie čísla som naozaj už spomínala, ale zopakujem ich. Na všetkých všeobecných súdoch na celom Slovensku dnes máme naozaj 3,6 mil. exekučných spisov v nejakom štádiu vybavovania. Pritom si treba uvedomiť, že 60 až 70 % týchto prípadov vo výsledku končí zastavením s tým, že sa nevymôže nič. A to je situácia, ktorá je, samozrejme, neúnosná a dnes zaťažuje predovšetkým súdny systém a predovšetkým štát. A zaťažuje súdny systém takým spôsobom, že to je už brzdou pre rozhodovanie súdov v iných agendách.
Preto sme pristúpili k tomu, aby o exekúciách rozhodoval jeden súd na Slovensku s tým, že súčasne presúvame časti rozhodovacích právomocí práve na exekútorov, kde Okresný súd v Banskej Bystrici bude rozhodovať len o odvolaniach. Zároveň tým dosiahneme aj zjednocovanie rozhodovacej praxe v exekučných veciach. Tieto opatrenia sú dôležité práve pre sfunkčnenie celého systému vymáhania práva.
Návrh rieši aj otázku exekučných konaní, ktoré dnes zostávajú mnohokrát účelovo otvorené a prenasledujú ľudí niekoľko rokov, často aj do dôchodku. Viedli sme veľké diskusie o tom, či tá lehota otvoreného exekučného konania má byť 3 roky v prípade fyzickej osoby alebo 1,5 v prípade právnickej osoby, došlo k zhode na ústavnoprávnom výbore, že tá lehota by mohla byť v prípade fyzických osôb 5 rokov a v prípade právnických osôb 2,5 roka. Je to predmetom pozmeňovacích návrhov, ktoré sú súčasťou spoločnej správy. Ja s týmto riešením súhlasím.
Jednoduchší po novom bude aj odklad exekúcie. Povinný bude mať právo, ale iba raz za exekúciu, požiadať o odklad bezprostredného výkonu exekúcie. Môžme to pomenovať z ekonomických alebo sociálnych dôvodov, teda ak sa napríklad dostane do ťažkej životnej situácie. A na základe tejto žiadosti, ktorú povolí priamo exekútor, môže získať odklad na 3 mesiace aj bez súhlasu oprávneného. Nebude nutné, aby o tom rozhodoval súd.
Ďalšia možnosť, ktorú dávame, povinný je namiesto odkladu využiť inštitút splátkového kalendára, pričom pri splátkach nebude mať zablokovaný majetok.
Transparentným a priebežne aktualizovaným informačným zdrojom o exekúciách bude centrálny register exekúcií, v rámci ktorého rozširujeme obsah informácií, ktoré majú byť z centrálneho registra exekúcií zistiteľné. Súčasne po dobu trvania exekúcie bude exekúcia vedená v tzv. registri poverení na webovom sídle ministerstva spravodlivosti, kde sa v zásade každý bude môcť dozvedieť, že či jeho obchodný partner je práve v exekučnom konaní, alebo nie.
Dámy a páni, pre rezort spravodlivosti je tento návrh veľkou, dôležitou a zásadnou zmenou. Jednak preto, pretože nám umožní pokračovať v ďalších reformách justície, a jednak preto, že som presvedčená, že aj v exekučnom konaní nastavujeme fér pravidlá voči dlžníkom, ale zároveň z dlhodobého hľadiska aj zefektívnime vymáhateľnosť oprávnených nárokov pre veriteľov.
Dámy a páni, poprosím o prerokovanie tohto návrhu zákona a o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Opätovne, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Exekučný poriadok. Aj týmto zákonom vláda napĺňa programové vyhlásenie vlády.
Téma exekúcií je dnes predmetom mnohých diskusií. Exekúcie sa vo všeobecnosti ponímajú ako zlo. Platí ale, že bez exekúcií neexistuje reálna vymáhateľnosť práva. Preto sa v nich snažíme urobiť poriadok, a preto návrh zákona mení vedenie exekučných konaní vo viacerých parametroch.
Cieľom je pre nás zabezpečiť udržateľnosť systému, celého systému vymáhania práva vrátane súdneho systému, a zefektívniť vymáhanie pohľadávok na jednej strane, ale zároveň aj v primeranej miere chrániť dlžníkov pred neprimeraným zvyšovaním nárokov voči nim v rámci exekučného konania. Pretože z praxe poznáme situácie, že ľudia musia v exekúcii zaplatiť neúmerne viac v porovnaní s dlhom, kvôli ktorému exekúcia vznikla.
Jedným z kľúčových bodov tohto návrhu zákona je zriadenie jediného Exekučného súdu v Slovenskej republike, a to v Banskej Bystrici. Toto opatrenie má zabezpečiť úzku špecializáciu sudcov a ostatných zamestnancov súdu na vybavovanie exekučných veci a tým aj kvalifikované a rýchle rozhodovanie. Súčasne tým odbremeníme ostatné súdy od prevažne administratívnej agendy spojenej s exekučným konaním a zabezpečíme tým to, že súdy sa budú môcť venovať predovšetkým tomu, na čo sú určené, to znamená rozhodovanie sporov.
Krátko si dovolím ešte zopakovať to, čo som uviedla aj v prvom čítaní, ako vlastne vyzerá súčasný stav vybavovania exekučnej agendy na súdoch. Tie čísla som naozaj už spomínala, ale zopakujem ich. Na všetkých všeobecných súdoch na celom Slovensku dnes máme naozaj 3,6 mil. exekučných spisov v nejakom štádiu vybavovania. Pritom si treba uvedomiť, že 60 až 70 % týchto prípadov vo výsledku končí zastavením s tým, že sa nevymôže nič. A to je situácia, ktorá je, samozrejme, neúnosná a dnes zaťažuje predovšetkým súdny systém a predovšetkým štát. A zaťažuje súdny systém takým spôsobom, že to je už brzdou pre rozhodovanie súdov v iných agendách.
Preto sme pristúpili k tomu, aby o exekúciách rozhodoval jeden súd na Slovensku s tým, že súčasne presúvame časti rozhodovacích právomocí práve na exekútorov, kde Okresný súd v Banskej Bystrici bude rozhodovať len o odvolaniach. Zároveň tým dosiahneme aj zjednocovanie rozhodovacej praxe v exekučných veciach. Tieto opatrenia sú dôležité práve pre sfunkčnenie celého systému vymáhania práva.
Návrh rieši aj otázku exekučných konaní, ktoré dnes zostávajú mnohokrát účelovo otvorené a prenasledujú ľudí niekoľko rokov, často aj do dôchodku. Viedli sme veľké diskusie o tom, či tá lehota otvoreného exekučného konania má byť 3 roky v prípade fyzickej osoby alebo 1,5 v prípade právnickej osoby, došlo k zhode na ústavnoprávnom výbore, že tá lehota by mohla byť v prípade fyzických osôb 5 rokov a v prípade právnických osôb 2,5 roka. Je to predmetom pozmeňovacích návrhov, ktoré sú súčasťou spoločnej správy. Ja s týmto riešením súhlasím.
Jednoduchší po novom bude aj odklad exekúcie. Povinný bude mať právo, ale iba raz za exekúciu, požiadať o odklad bezprostredného výkonu exekúcie. Môžme to pomenovať z ekonomických alebo sociálnych dôvodov, teda ak sa napríklad dostane do ťažkej životnej situácie. A na základe tejto žiadosti, ktorú povolí priamo exekútor, môže získať odklad na 3 mesiace aj bez súhlasu oprávneného. Nebude nutné, aby o tom rozhodoval súd.
Ďalšia možnosť, ktorú dávame, povinný je namiesto odkladu využiť inštitút splátkového kalendára, pričom pri splátkach nebude mať zablokovaný majetok.
Transparentným a priebežne aktualizovaným informačným zdrojom o exekúciách bude centrálny register exekúcií, v rámci ktorého rozširujeme obsah informácií, ktoré majú byť z centrálneho registra exekúcií zistiteľné. Súčasne po dobu trvania exekúcie bude exekúcia vedená v tzv. registri poverení na webovom sídle ministerstva spravodlivosti, kde sa v zásade každý bude môcť dozvedieť, že či jeho obchodný partner je práve v exekučnom konaní, alebo nie.
Dámy a páni, pre rezort spravodlivosti je tento návrh veľkou, dôležitou a zásadnou zmenou. Jednak preto, pretože nám umožní pokračovať v ďalších reformách justície, a jednak preto, že som presvedčená, že aj v exekučnom konaní nastavujeme fér pravidlá voči dlžníkom, ale zároveň z dlhodobého hľadiska aj zefektívnime vymáhateľnosť oprávnených nárokov pre veriteľov.
Dámy a páni, poprosím o prerokovanie tohto návrhu zákona a o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Rozpracované