11. schôdza

Ďakujem.
A po dohode poslancov vystúpi teraz pán poslanec Krajniak, nech sa páči.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, pred mesiacom som tu v rozprave k zákonu, kde sa upravoval boj proti extrémizmu, pani ministerku Žitňanskú veľmi kritizoval, dnes musím pani ministerku pochváliť a robím to rád. Robím to rád, lebo si myslím, že ten kompromisný návrh o strope a limite poplatkov pre exekútorov pomôže naozaj podľa môjho odhadu aktuálne hneď, nielen do budúcnosti, ale v tomto aktuálnom stave minimálne 100-tisíc ľuďom na Slovensku. A, samozrejme, z dlhodobého hľadiska aj ďalším, ktorí budú znášať ťarchu exekúcie.
Keď som prišiel ako nový poslanec do tohto parlamentu, tak som si dal iba jeden malý cieľ, že chcel by som aspoň jednu vec presadiť, v ktorej pomôžeme reálnym ľuďom a reálne im uľahčíme. Ak by tento kompromisný pozmeňovací návrh, ktorý vlastne podpísali poslanci všetkých klubov Národnej rady, prešiel, tak naozaj bol by som rád, pretože by som mal veľmi dobrý pocit, že som tu v tomto parlamente nebol zbytočne.
Chcem sa ešte raz poďakovať poslancom z klubov OĽANO, SaS, MOST, SMER - sociálna demokracia aj SNS, aj nezaradeným poslankyniam, že tento pozmeňovací návrh podporili, podpísali, a pani ministerke za ústretovosť a konštruktívnosť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec.
S faktickou pani poslankyňa Laššáková.

Ďakujem pekne za slovo. Ja len chcem zareagovať na vaše vystúpenie, pán poslanec. Ste tu nový, ja som tu už dosť dlho a skutočne sú skôr výnimky, keď je taká vzájomná zhoda pri zákone, a Exekučný poriadok je dosť zložitý zákon, dotýka sa aj množstva ľudí, ale aj exekútorov, ktorí túto činnosť vykonávajú.
Takže myslím si, že je veľmi dobré, keď sa vieme takto dohodnúť, pretože toto nie je politika, toto je naozaj zákon, ktorým by sme mali tieto vzťahy, ktoré sú tu, upraviť. A ja som rada, že bola nabratá odvaha a zákon o súdnych exekútoroch z roku 2005 prešiel niekoľkými zmenami a vychytali sa už v podstate všetky problémy, ktoré v praxi sú. A toto je podľa môjho názoru od roku ´95, keď teda zákon nadobudol účinnosť, taká najvýznamnejšia zmena, ktorá upraví tie pravidlá aj odmeňovanie podľa môjho názoru takým jasným spôsobom.
Takže ďakujem pekne a som rada, že máte z toho dobrý pocit a že to, čo ste v parlamente, aspoň aj pre ten zákon ste spokojný.
Ďakujem.

Ďakujem.
V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Marček, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené pani, teda dámy poslankyne a vážení páni poslanci, dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Marčeka, Martiny Šimkovičovej, Rastislava Holúbka a Rastislava Schlosára k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 248).
V bode článku I... V článku I v bode 7 § 55 odsek 1 znie... Chcel by som dať odôvodnenie k tomu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky, už som to prečítal.
Takže predložený návrh novely Exekučného poriadku z dielne Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky je podľa nášho názoru v časti povinného náhodného prideľovania exekučných spisov exekútorom na základe krajského teritoriálneho princípu jednoznačne protiústavný a navyše nesúladný s právom Európskej únie. Aj keď je potrebné rešpektovať zvrchovanú zákonodarnú právomoc Národnej rady Slovenskej republiky meniť z času na čas pravidlá hry, aj normotvorba musí spĺňať isté požiadavky z hľadiska ústavnoprávnej kvality a medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky, pričom návrh novely Exekučného poriadku pripravený ministerstvom spravodlivosti je z tohto pohľadu nekvalitným a nedoprecizovaným kusom právneho textu.
Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už viackrát zdôraznil, že príkazy ústavných noriem obsiahnuté v jednotlivých článkoch ústavy, všeobecný princíp právneho štátu je potrebné rešpektovať aj pri prijímaní každého zákona Národnej rady Slovenskej republiky, a to bez ohľadu na to, či ide o zákon, ktorým sa určité spoločenské vzťahy upravujú po prvýkrát, alebo o zákon, ktorým sa mení, prípadne dopĺňa už predtým existujúca zákonná úprava určitých spoločenských vzťahov.
Neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu záručných v článku 1 ods. 1 ústavy je aj princíp právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, ústavy je aj princíp právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok (mutatis mutandis II. ÚS 48/97, PL. ÚS 37/99, PL. ÚS 49/03, PL. ÚS 25/00, PL. ÚS 1/04, PL. ÚS 6/04 atď..
Novela je síce marketingovo verejnosti podávaná dobre, ako istý bič na exekútorov, avšak vo svojej podstate sa podľa nás jedná skôr o krok späť z hľadiska vymoženosti práva v Slovenskej republike, ktorý bude chrániť dlžníkov na úkor veriteľov.
Konkrétne návrh novely vnímame ako zlý z viacerých hľadísk:
V prvom rade z pohľadu oprávnených veriteľov. V porovnaní so súčasným právnym stavom, ktorý si súdneho exekútora pri výkon exekúcie na základe dispozičnej zásady vyberá oprávnený, predstavuje návrh novely exekučného, á, zásadnú zmenu formou zavedenia povinného náhodného výberu súdneho exekútora štátom pre každé exekučné konanie. V súčasnom prostredí nebudú exekútori nejakým spôsobom motivovaní presvedčiť veriteľov oprávnených o kvalitách svojich úradov, pretože im budú ich pohľadávky automaticky bez ohľadu na ich snaženie prideľované súdnym systémom.
Neoddeliteľným dôsledkom zníženia efektivity vymáhania bude premietnutie rizík s nezaplatenými pohľadávkami do zvýšenia cien služieb. Akým spôsobom by boli súdni exekútori motivovaní k skvalitňovaniu svojich služieb rýchlejšie a najmä efektívnejšie pracovať? Medzi exekútorskými úradmi a kvalitou ich služieb pre oprávnených v súčasnosti existujú rapídne rozdiely. Niektorí exekútori prevádzkujú úrady dokonca z bytových jednotiek, úradné hodiny prevádzkujú raz v týždni, telefónna linka býva nedostupná, nedisponujú dostatočným softvérom, pričom pre veriteľov bude veľmi komplikované povinne spolupracovať s takýmito úradmi. V prípade zavedenia teritoriálneho princípu s náhodným prideľovaním spisov by navyše vznikal priestor na možné nezákonné dohody povinného s exekútorom vzhľadom na mnohé lokálne väzby.
Pohľadávka oprávneného predstavuje ďalej v súlade s ustálenou judikatúrou majetok a vymedzuje sa ako predmet vlastníckeho práva. Predmet exekučného konania je nerozlučne spätý so základným právom vlastniť majetok, t. j. so základným právom garantovaným v čl. 20 ústavy. Možno konštatovať, že náhodné prideľovanie porušuje toto garantované vlastnícke právo oprávneného tým, že obmedzuje dispozičné oprávnenie oprávneného so svojou pohľadávkou v rámci jej núteného výkonu.
Na návrh novely Exekučného poriadku sa ďalej nedá pozrieť aj z pohľadu samotných exekútorov, ktorí v súčasnosti vykonávajú v Slovenskej republike exekučnú činnosť ako tzv. slobodné povolanie, teda ako podnikanie. Podnikateľský status súdneho exekútora potvrdzuje opakovanie svojou judikatúrou aj Ústavný súd Slovenskej republiky napríklad v náleze Ústavného súdu 466/2012. Samotná kvalita práce, ako aj jej efektivita či nápad exekúcií sa medzi exekútormi rôznia, pretože aj ich poznatky, štýl práce sú odlišné. Vyplýva to aj z toho, ako si jednotlivý exekútor prácu organizuje, akých zamestnancov ako zamestnávateľ zamestnáva, akú mzdu a podmienky pre nich vytvára, aké má technické vybavenie úradu vrátane iných podmienok: počítačové vybavenie, softvér, knižnica, literatúra, vzdelávanie a podobne, s čím je spojené vynakladanie nákladov, ktoré vynakladá exekútor sám zo svojho a za tým účelom musí neustále zdokonaľovať a zefektívňovať pracovné postupy, ale aj dbať o svoje renomé. Toto všetko štát ponecháva na autonómiu a slobodu každého exekútora.
Všetko vyššie uvedené je súčasťou exekútorskej činnosti ako slobodného povolania a súčasne vplýva na kvalitu jej výkonu. Tak sa stalo, že sa postupom času jednotliví exekútori kvalitou svojej činnosti vyprofilovali a odlišujú sa čo do kvality a možnosti jej výkonu tak, že sa prirodzene vytvoria skupiny exekútorov, ktorí sú lepší, efektívnejší a pracujú kvalitnejšie ako iní exekútori. Prvá skupina exekútorov je vyhľadávaná a preferovaná, kým druhá nie. Exekútor v zmysle § 4 Exekučného poriadku môže vykonávať v podstate len exekučnú činnosť, je teda existenčne závislý na exekučnej činnosti ako na jedinej činnosti, ktorou si reálne zarába. Náhodné prideľovanie je teda spôsobilé podstatne zasiahnuť do jeho zdrojov príjmu. Z dôvodov uvedených vyššie je zrejmé, že náhodné prideľovanie predstavuje neprimeraný zásah do ústavou garantovaného práva exekútorov uskutočňovať inú zárobkovú činnosť garantovanú v ústave čl. 35, a to vo vzťahu k výkonu exekučnej činnosti exekútora ako slobodného povolania.
Podľa nášho názoru si pripravovatelia novely ďalej neuvedomili jej širší dosah v Európskej únii, a to je pre vplyv na obchod medzi členskými štátmi EÚ z dôvodu, že slovenskí exekútori v súčasnosti vymáhajú pohľadávky aj pre zahraničných veriteľov z členských štátov Európskej únie, keďže vymáhajú aj tzv. európske exekučné tituly. Európske súťažné právo síce primárne upravuje správanie podnikov ako konkurentov, teda chovanie súkromných subjektov, avšak v spojení so základnými ustanoveniami primárneho práva Európskej únie je s odkazom na základné ciele Európskej únie možné vyvodiť aj istú zodpovednosť samotných členských štátoch v tejto oblasti. Vzhľadom k zjavnému vážnemu zásahu do hospodárskej súťaže, znamenajúcemu odstránenie akejkoľvek súťaže, ktorý by zavedenie náhodného výberu súdnych exekútorov predstavovalo, by k zodpovedajúcej regulácii bolo možné pristúpiť len vtedy, ak by sa ukázalo, že nie je možné ciele dosiahnuť inak pri menších zásahoch do súťaže.
Zvažovanú reguláciu vzhľadom na všetky okolnosti nemožno považovať za takú, ktorá obmedzuje hospodársku súťaž čo najmenej, nieto ešte za reguláciu nevyhnutnú, pretože vo svojej podstate odstraňuje akúkoľvek súťaž. Pokiaľ by štát napríklad šiel cestou menšieho zla a obmedzil by náhodné prideľovanie exekučných spisov len pre tzv. verejnoprávne štátne pohľadávky s ponechaním dispozičnej zásady prideľovania pre ostatné súkromnoprávne štátne pohľadávky, s ponechaním dispozičnej zásady prideľovať pre ostatné súkromnoprávne pohľadávky, domnievame sa, že by zrejme argumentáciu ministerstva znali aj samotní exekútori a nikto by nemal s novelu problém.
Dokonca sa podľa nás jedná v prípade návrhu novely o neoprávnenú štátnu pomoc pre značnú časť súdnych exekútorov, predovšetkým s malými exekútorskými kanceláriami pôsobiacimi mimo Bratislavského kraja a väčších krajských miest Slovenskej republiky, ktorým bude štát povinne prideľovať exekučné právne zákazky. V čl. 107 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii sa stanovuje, že pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. Nakoľko súdni exekútori sídliaci mimo kraj, v ktorom býva alebo sídli povinný, sú podľa návrhu novely v príslušnom kraji automaticky vylúčení z náhodného pridelenia exekučného spisu v danom kraji, dochádza tým podľa nášho názoru ku garantovaniu príjmov zo strany štátu pre exekútorov sídliacich v kraji povinného, a to v podobe troch exekučných konaní, na ktoré im pri vykonávaní exekúcie následne vznikne nárok.
Takže chcel by som tento pozmeňovací a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 248).
"Poverenie na vykonanie exekúcií a prideľovanie vecí. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. Ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na podklade exekučného titulu podľa § 45 ods. 2 a), f), g) alebo h), súd prideľuje veci vydaním poverenia na vykonanie exekúcie rovnomerne jednotlivým exekútorom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia veci. Náhodným výberom sa veci neprideľujú exekútorovi, ktorému bol prerušený výkon funkcie exekútora, ktorému bol pozastavený výkon funkcie exekútora, ktorému výkon funkcie zanikol alebo ktorému bol ustanovený zástupca. V ostatných prípadoch súd na vykonanie exekúcie poverí exekútora, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie navrhol oprávnený."
Odôvodnenie: Pozmeňujúcim návrhom sa má novozavádzaná forma pridelenia exekútora náhodným výberom aplikovať iba pre exekučné konania na vymoženie tzv. verejnoprávnych pohľadávok štátu, resp. orgánov Európskej únie. V ostatných exekučných konaniach sa má ponechať výber exekútora na základe dispozičnej zásady na oprávnenom, ako tomu bolo doposiaľ.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami traja poslanci, ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami, štyria, pán poslanec Pčolinský... (Reakcia z pléna.) No, takže traja, dobre.
Pán poslanec Dostál ako prvý.

Pán poslanec Marček, na súdnych exekútorov sa nepochybne možno pozerať z viacerých hľadísk. Nie je to ale čisto podnikateľská aktivita, čisto slobodné povolanie pôsobiace na nejakom neregulovanom, neznámom území, čisto trhovom. Je to aj výkon štátnej moci, a teda malá činnosť exekútorov a tieto dva aspekty a, samozrejme, tomu má zodpovedať aj právna úprava. Samozrejme, že je legitímne, ak sú rôzne názory na to, k čomu z týchto dvoch pólov to má mať bližšie, či sa na to máme primárne pozerať ako na výkon slobodného povolania alebo na výkon a vynucovanie štátnej moci.
Ale z toho, ako ste ten pozmeňujúci návrh odôvodnili, mne vystala taká otázka, na ktorú by som sa rád dozvedel odpoveď, že ako ste prišli na ten nápad alebo tú ideu, že dáte takýto pozmeňujúci návrh, či je to váš návrh, výsledok diskusie štyroch poslancov, alebo vám to niekto poradil. Lebo na mňa to tak trochu pôsobilo, že niektorý z exekútorov, ktorý bude touto novelou dotknutý, napísal nejaký pozmeňujúci návrh a našiel si nejakého poslanca, ktorý ho tu prednesie. Nemal som z toho, ako ste to podali, dojem, že je to vaša srdcová téma, ktorej sa dlhodobo venujete a máte na to nejaký dlhodobo vyprofilovaný právny názor, ktorý ste tuto premietli do pozmeňujúceho návrhu. Takže je úplne legitímne aj to, ak vám niekto s týmto poradil a priniesol vám to, aby ste to predniesli. Len by som považoval za korektné, aby to tu aj verejne zaznelo, aby sme vedeli, že kto je v skutočnosti autorom a kto za tým stojí.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Laššáková.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, keď predniesol pozmeňujúci návrh, tak mám ho tu pred sebou, a pod pozmeňujúcim návrhom sú iba tri podpisy s tým, že mi ich dodá. Ja chcem upozorniť na zákon o rokovacom poriadku, podľa ktorého poslanec v rozprave môže predložiť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, takýto jeho pozmeňujúci návrh musí byť opatrený pätnástimi podpismi.
Pán poslanec, chcem vám oznámiť, že o vašom návrhu ani nedám hlasovať, pretože nespĺňa náležitosti, ktoré pozmeňujúci návrh má. A ďalej keby som chcela mať nejaké poznámky, v podstate by som sa opakovala, čo povedal pán poslanec Dostál.
Ďakujem pekne.
Takže o vašom návrhu nedám hlasovať.