11. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, všetko najlepšie k vaším narodeninám. A dúfam, že čoskoro uzdraviete a budete pracovať príjemne, pretože na tom ministerstve je naozaj veľa práce.
Úvodom môjho vystúpenia dovoľte, aby som sa poďakoval vám aj vaším kolegom za to, že z mojich pripomienok v prvom čítaní ste niektoré pripomienky zapracovali do zákona. Osobitne ďakujem za to, že označovanie zloženia pri nebalených a vážených výrobkoch zostanú zachované. Bolo by treba viac ešte dozrieť na to, aby to aj obchodníci v plnej miere robili, lebo to je ten parameter, na základe ktorého si spotrebiteľ môže urobiť odborný posudok, či cena zodpovedá tej kvalite, tak ako náš minister financií hovorí, že peniaze za kvalitu.
Rovnako si myslím, že aj to riešenie, kde názorovo sa ešte líšime v tom, že teda riešenie tých malých prevádzok 15 ľudí a 700-tisíc euro, predložili ste pozmeňujúci návrh oproti tomu, čo bol. Ja osobne zdieľam názor, že by to malo byť ešte inakšie naformulované, ale možnože právne obstojí aj to, čo ministerstvo predložilo. Ukáže život, ale aj za tú zmenu, pani ministerka, musím povedať, že ďakujem. Je to krok k lepšiemu, nie pre mňa ako pre poslanca, ale pre tých malých výrobcov, ktorí pristupujú na slovenský trh, sú to pre slovenských výrobcov, aby sme aj týmto spôsobom vytvárali pre nich jednoduchšiu, pracovné miesta.
Čo ale naďalej trápi, ten praktický pohľad na túto novelu, je zmena v § 11 písm. e) zabezpečiť oddelenú prepravu nezlučiteľných druhov výrobkov vzájomne ovplyvňujúcich ich bezpečnosť a kvalitu. Chcem povedať, že nikde v slovenskom právnom poriadku nie je zapísané a zadefinované, čo sú to vzájomne nezlučiteľné druhy výrobkov. Preto si myslím, že toto znenie bude vyvolávať mnoho problémov v praxi. Keďže je to zapracované do zákona o potravinách, tak všeobecne by sa to dalo vnímať, že nezlučiteľné druhy potravín. Ja chápem, lebo som sa pýtal odborníkov, prečo vznikol vôbec takýto návrh alebo takéto znenie. Vychádza z toho, že mnohí prepravcovia, hlavne z Poľska, dovážajú potraviny spolu s pneumatikami alebo s nejakým stavebným materiálom. Ja súhlasím s tým, že toto treba riešiť. Len to znenie alebo tá formulácia podľa mňa je nedostatočná a môže, môže vyvolávať pochybnosti.
Preto ja som navrhoval vo výbore, aby k tomuto ustanoveniu bolo dané ministerstvu právomoc vydať všeobecný právny predpis, kde by to dopovedalo. Je mi to nesmierne ľúto, že poslanci z vládnej koalície túto snahu nepochopili, lebo keby ministerstvo dopovedalo, čo tým myslí, tak by to bolo oveľa lepšie. Ostatne by možno bolo lepšie, keby tá formulácia bola, že potraviny nie je možné spolu prepravovať s tovarom nepotravinárskeho charakteru. To by bolo jednoznačne definované, že máme nato, máme zato, aby s pneumatikami z Poľska nedovážali spolu mäso alebo mlieko, alebo iné výrobky. A že v tom aute majú byť potraviny alebo iný, iný tovar. Myslím si, že toto je ešte jeden taký bod, ktorý je veľmi citlivý.
Dovoľte, aby som sa teraz vyjadril aj k tomu, čo povedal kolega Krajčí. Kolegyne, kolegovia, sedíme v Národnej rade Slovenskej republiky, v orgáne, ktorý má zodpovedať za životy občanov tejto krajiny. Máme prijímať zákony, ktoré majú hovoriť, aby sa tu ľudia cítili čo najlepšie a najkonformnejšie. A mám za to, že pri riešení tovaru, ktorý je, zostane na pultoch nepredaný po minimálnej dobe trvanlivosti, chceme riešiť humanitárnu pomoc alebo problém 600-tisíc ľudí, ktorí žijú na hranici chudoby. Vyzývam vás k tomu, aby ste sa k tomuto návrhu zákona a k riešeniu tovaru, či už sú to konzervy, cestoviny, múka alebo iné druhy tohto charakteru, ktoré spadajú do tejto kategórie, aby ste sa nesnažili nájsť riešenie a nezavádzali riešenie pre druhú kategóriu občanov v tejto krajine. Humanitárnu pomoc poskytuje v tejto krajine ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Dostáva k rodinám, ktoré sú odkázané, tovar, také balíčky, ak ste mali možnosť vidieť aj v televíziách. Rozdávalo to kedysi ministerstvo pôdohospodárstva, potom za ministra Jahnátka sa to ukončilo, nepokračovalo sa, aj keď sme mali odsúhlasených 5 mil. eur, nepokračovalo sa v tom. Ja sám som prvýkrát to zavádzal, dostalo sa to k viac ako 420-tisíc ľuďom, táto humanitárna pomoc. Boli to potraviny, ktoré boli v kategórii v lehote minimálnej trvanlivosti, a každý, kto to dostal, mohol tento tovar použiť. Nebol to, nebola tá potravina, kde už výrobca negarantoval jeho kvalitu a bezpečnosť.
Zavádzať do systému, že my chceme rozdať ten tovar, ktorý zostane v našich obchodných reťazcoch prebytočný, nepredaný. Zoberme si jednu konzervu, tá konzerva, tie konzervy viac-menej majú trvanlivosť tri roky. Chce mi niekto povedať, že tri roky nie je možné predať ten tovar v obchode? A tri roky a prvý deň to ideme rozdávať ľuďom, ktorí sú v hmotnej núdzi preto, lebo táto krajina má taký systém, že z 5 mil. ľudí 600-tisíc žije na hranici chudoby, tak my im ideme tento tovar rozdávať.
Chcem poukázať na druhý rozmer tohto, tohto prístupu. Tovar, ktorý je jeden deň po dobe minimálnej trvanlivosti v obchodnej sieti, keď ho ktokoľvek nájde, tak ho ideme postihovať miliónovou pokutou. Na druhý deň na základe toho istého zákona alebo v ten istý deň tovar po minimálnej dobe trvanlivosti na základe tohto istého zákona môže charitatívna organizácia rozdať tým, ktorí sú, žijú v chudobe a nemôžu si dovoliť takýto tovar, takéto jedlo si zaobstarať a kúpiť v obchode. Prosím, toto nie je s kostolným poriadkom. Naozaj zamyslite sa nad tým.
Pán kolega Krajčí, ja súhlasím s tým, že keď tú konzervu nevedia predať, ale nevedia predať dva roky a jedenásť mesiacov, tak v tom dvanástom mesiaci nech to rozdajú tým, ktorí sú na to odkázaní. Tých 15-tisíc ton, ktoré ste tu spomenuli, my sme sa minule bavili tu a ja som sa nad tým tak hlbšie zamyslel a povedal som si, prečo táto, takéto množstvo vzniká na Slovensku, lebo to nie je úkaz v Nemecku, nie je to úkaz v Rakúsku, to je úkaz, ktorý je na Slovensku. Prečo tomu tak je?
Je tomu tak, lebo v roku 2000, keď Slovenská republika vstúpila do OECD, tak bezbreho vpustila všetky obchodné reťazce na Slovensko. Však Bratislava má pomaly viac veľkoobchodných priestorov, obchodné centrá než samotná Viedeň, ktorá je násobne vyššia. V našich obchodoch veľakrát ten tovar nie je majetkom obchodu, ale dodávateľa. To znamená, sú preplnené. To je v poriadku, je tam väčšia ponuka pre zákazníka, ale tým pádom aj väčšie plytvanie. Ale to je, nie je chyba zákona o potravinách, to je chyba systému, ktorý sme tu dovolili, že máme jednoducho tých obchodov veľkých príliš veľa a potom predávajú ten tovar na komis, predávajú ho do posledného možného dňa. Tento zákon s týmto návrhom, musím povedať, že vyhovuje len obchodným systémom, obchodným reťazcom, pretože ony tú konzervu budú môcť predávať za plnú cenu do posledného dňa. Tri roky. Pýtam sa, tri roky - na tom pulte aj vzadu - nie je človek, ktorý to vie nájsť a vie pozrieť a dať ho dopredu? Nie je človek, ktorý by povedal, že tento tovar dáme do ponuky a zlacníme a predáme? Nie. Lebo keď ho zlacnia, tak na tom niekto prerobí. Keď zavedieme tento systém, tak celú tú ťarchu prehodíme na niekoho iného. Prehodíme na výrobcu, lebo obchodník na tom nestratí nič, a ľudí, vytvoríme kategórie, druhej kategórie, ktorým to dáme, aby si to, aby to zjedli.
Preto by som vás chcel vyzvať, systém, ktorý dnes na Slovensku je a funguje, kde je to možné rozdať v lehote, by bolo treba rozšíriť pre všetky charity. Osobne si myslím, že riešenie, ktoré je na Slovensku, že potravinár, keď obchodné reťazce dajú tovar potravinárskej banke, potravinovej banke, tak vtedy si to môžu odpísať. Podľa usmernenia ministerstva, teda Finančnej správy alebo Finančného riaditeľstva.
V tom, ja osobne si myslím, že to by malo platiť pre všetky charitatívne organizácie a áno, súhlasím s tým, čo povedal kolega Krajčí, že keď necháme tento systém v tej podobe, v akej je, tak ja môžem spávať kľudne, pretože nebudem mať ľudí druhej kategórie, ktorým tento tovar budeme rozdávať. Nebudeme rozdávať, lebo tento systém je len systémom preto, aby sme ho mali, ale nie preto, aby fungoval a niekomu pomohol. Lebo keby sme to rozšírili, že každá charita tak ako dnes môže sa zúčastniť a môže si zobrať ten tovar a môže to rozdať, tak v tej chvíli, a samozrejme, obchodník si to môže odpísať z nákladov, keď to urobí posledný týždeň ešte v lehote, keď výrobca garantuje jeho kvalitu a bezpečnosť, tak by sme tým ľuďom rozdali tovar, za ktorý sa nikto nemôže, nemusí hanbiť.
Ale nazdávam sa, že Národná rada Slovenskej republiky by mala zabezpečiť to, aby občania Slovenskej republiky mali prístup rovnako k potravinám a aj kvalite. Štát musí garantovať pre svojich občanov, že v predaji a v distribúcii budú potraviny, ktoré výrobca garantuje. My chceme zaviesť alebo je tu snaha zaviesť, kde už výrobca negarantuje jeho kvalitu, negarantuje ani jeho bezpečnosť, lebo nikto negarantuje, že či tie podmienky budú dodržané alebo boli dodržané za tie tri roky a v akom stave ten tovar prechádza, lebo obchodník nezodpovedá za ten tovar, keď to odovzdáva charite. Za to zodpovedá v konečnom dôsledku charita, keď to rozdá ľuďom. Ale my v Trestnom zákone máme trestnú zodpovednosť za to, keď niekto podá potravinu alebo predá, predá alebo dodá niekomu potravinu, ktorá mu spôsobí ujmu na zdraví. To znamená, že tento systém je chorý, pretože sa pozerá na veci len z titulu tohto zákona a nie systému ako takého, ktorý na Slovensku funguje, alebo v akom prostredí, v právnom prostredí sme. Ale nazdávam sa, že na tom už v tejto chvíli asi nič veľmi nezmeníme, takže musím povedať, že tak ako v prvom čítaní som upozornil na tieto veci, dnes som sa snažil rozšíriť tento uhol pohľadu tam, kde ministerstvo neakceptovalo alebo nereflektovalo na tie podnety, ktoré som namietal. Je to legitímne právo ministerstva, je to legitímne právo vládnej väčšiny, ale rovnako musím povedať, že je to aj legitímne poukázanie na to, že za celý tento systém, ktorý sa tu vytvorí, bude niesť v prvom rade vládna koalícia aj zodpovednosť pri jeho vykonávaní v praxi, a či vôbec ten zákon v tej podobe bude vykonateľný.
Takže záverom opätovne dovoľte, aby som sa poďakoval za tie zmeny, ktoré ministerstvo zapracovalo, ktoré som povedal v prvom čítaní, no a dúfam i, že ministerstvo čoskoro príde na to, že tento systém je treba zmeniť, lebo nie je možné povedať, že tovar jeden deň po minimálnej dobe trvanlivosti v obchodnom reťazci postihujeme miliónovou pokutou a na druhý, a v ten istý deň, keď to niekto na základe toho istého zákona rozdá, tak to je v poriadku, pretože dávame tým, ktorí sú chudobní. Ale to, že tu máme tých 600-tisíc ľudí chudobných, za to nemôže ministerstvo pôdohospodárstva, ale to je systém chorý tak, ako je.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, ďakujem. Ako dotiahli ste to ešte ďalej, ako som chcel ja pomáhať. Určite súhlasím.
Jednu vec, čo by som ale chcel upozorniť, je, že ten zákon definuje, že za bezpečnosť potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti do ich odovzdania charitatívnej organizácie zodpovedá ten, kto jej ich poskytuje bezodplatným prevodom, čo znamená, že tá organizácia, ten obchodný reťazec buď ich dá, tie potraviny, keď chce si byť ako istý, predtým, ako dátum minimálnej trvanlivosti skončí, alebo keď ich dá aj po tomto dátume a tým pádom si ich bude môcť odpísať, tak vlastne garantuje za to, že tá potravina bola správne uskladnená a je teda v bezvadnom alebo teda bezpečnom stave.
Tiež rozumiem, čo ste povedali o druhej kategórii, ale to som presne hovoril, že ten test Asociácie slovenských spotrebiteľov ukázal, že potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti si môžu zachovať svoju kvalitu dokonca aj tri mesiace po uplynutí lehoty minimálnej trvanlivosti. A tu by som chcel len teda garantovať, že tie potraviny tým pádom boli rovnako kvalitné, ako, ako, ako do tohto dátumu, a ide nám tu predsa o to, aby sa nevyhadzovali dobré, kvalitné potraviny, ktoré sú vedecky bezpečné aj po tomto dátume, a mohli ich teda charitatívne organizácie použiť pre núdznych ľudí v našej krajine.
Samozrejme, bolo by výborné, keby napríklad ako v Čechách bol i na týchto potravinách ďalší dátum a to je "dátum použiteľnosti do", vtedy by ten výrobca garantoval bezpečnosť použitia a to by, samozrejme, bolo tak či tak, taktiež vylepšenie v našom právnom poriadku.
Takže ešte raz veľmi pekne ďakujem a ja len dúfam, že sa nám podarí nastaviť tento systém tak, aby núdzni ľudia v našej krajine mohli dostávať túto pomoc cez charitatívne organizácie.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Simon, čo sa týka tých miliónových pokút, tak jedno laické a jedno teda to druhé, politické očko mi minimálne v minulom volebnom období hovorilo, že tieto miliónové pokuty doteraz na Slovensku slúžili buď len na osobnú PR niekoho na ministerstve pôdohospodárstva, a v horšom prípade na konkurenčný boj medzi reťazcami, medzi tými reťazcami, ktorých vlastnia vplyvné skupiny, a medzi reťazce, ktorých vlastnia menej vplyvné skupiny alebo zahraničný vlastník.
A druhá vec, pre mňa vysvetlenie pána kolegu Krajčího teraz v tej faktickej poznámke bolo dostačujúce, on nie je žiadnym agentom výrobcov potravín, rovnako ani pán Vašečka. Sú to ľudia, ktorí majú osobnú skúsenosť s fungovaním charity, a títo ľudia - a nielen oni, ale aj ich kolegovia, ktorí v charite naďalej pôsobia - hovoria, že takáto novela, resp. takýto pozmeňujúci návrh by charite pomohol.
Preto by som im takúto iniciatívu nielenže nezazlieval, ale teda ja osobne tú iniciatívu aj podporím.

Ďakujem kolegom za faktické pripomienky. Snáď, pán kolega Krajčí, by som dopovedal, áno, jedna z tých chýb tohto návrhu zákona je aj to, že uvádza, že je ten tovar potrebný bezodkladne rozdať. Ale bezodkladne sú týždeň? Mesiac? Rok? Päť rokov? Koľko? Bezodkladne, keď sa k tomu dostanem? Keď ma to napadne? Jednoducho nie je tam ten dátum definovaný dokedy. To je ten jeden z tých dimenzií, ktoré mi tam prekáža.
Na druhej strane ja chápem váš úmysel a viem s ním aj súhlasiť. Len chcem poukázať na to, že vytvárame systém, kde sú ľudia druhej kategórie, ktorí dostávajú iný druh tovaru. Charita by mala byť zapojená podľa mňa tak, ako je dneska aj potravinová banka, všetky charity by sa mali byť, mali mať tak zapojené do toho systému, ktorý je dnes, lebo dnes charita môže rozdávať tovar len do doby, teda do ukončenia dátumu minimálnej trvanlivosti. A s tým by som nemal žiadny problém, pokiaľ by to bolo. A osobne si myslím, že pri tej konzerve, ktorá má dobu minimálnej trvanlivosti tri roky, s úsmevom na tvári sa to dá zvládnuť, keď sa to chce. Ale keď sa nechce, tak sa hľadajú výhovorky.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Dovoľte mi, aby som k prerokovanému návrhu zákona predložil pozmeňujúci návrh, ktorý si dovolím teraz predniesť.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Kvorku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (tlač 233).
V čl. 1 v 3. bode § 6 ods. 8 znie:
"Výdajňa charitatívnej organizácie nesmie byť umiestnená v priestoroch a na plochách, ktoré:
a) prevádzkovateľ vlastní,
b) prevádzkovateľovi slúžia na účely výkonu jeho činnosti,
c) prevádzkovateľ užíva alebo
d) sú spojené s priestormi alebo plochami podľa písm. a) až podľa písm. c)."
Odôvodnenie:
Ustanovenie, ktorým sa ustanovujú priestory a plochy, v ktorých nemôže byť umiestnená výdajňa charitatívnej organizácie, sa spresňuje.
V súvislosti s touto úpravou vynímam na osobitné hlasovanie bod 8 spoločnej správy. Žiadam, aby sa o tomto návrhu hlasovalo na najbližšom hlasovaní.
To je všetko.

Ja sa tiež ospravedlňujem, ďakujem pekne, pani ministerka, nebudem dlho hovoriť. Ja by som chcela na margo pána Kvorku v podstate povedať to, že ja ho chápem, prečo tento pozmeňovací návrh predkladá. Na výbore, kde sme v podstate spolu, sedíme na, alebo pracujeme na výbore, vo výbore pre pôdohospodárstvo, tak sme mali dosť veľkú rozpravu k tomuto návrhu zákona a myslím si, že ešte teda budeme o tom, o tomto vašom návrhu diskutovať, ale zhrnula by som to v podstate asi tak, že v podstate, pán poslanec, zákon, ktorý predkladáme alebo teda ktorý predkladá pani ministerka, má už v sebe zahrnutý cieľ zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a bezpečnosť potravín. Hovoríme tu stále o nejakej prvej a druhej kategórii ľudí. Hovoríme tu o spôsobe, ako rozdávať potraviny ľuďom, ktorí v podstate to od nás potrebujú, a chceme to tak robiť a spomíname tu veľmi často charitatívne organizácie. Treba si však uvedomiť, že, a chápem vás aj podporujem tento váš návrh, pretože charitatívna organizácia v podstate, musíme si uvedomiť, nie je konečným spotrebiteľom a musí manipulovať s potravinami tak, aby nedošlo k ich, k ich poškodeniu, ale hlavne aby nedošlo k ohrozeniu zdravia a života ľudí, ktorí tieto potraviny dostanú.
Preto sa aj hovorilo správne, že musia byť zaregistrované, nedá sa tomu vyhnúť, pretože, poviem to tak, keď sa nič nedeje, tak je všetko v poriadku. Keď však nastane nejaký problém, že sa nám rodina otrávi alebo teda je chorá, ochorie na salmonelózu alebo sa niečo stane, tak potom sa hľadá vinník. Preto si myslím, že hlavné princípy, a to sú tri princípy, ktoré tu musíme dodržať. Aj pri tom vašom pozmeňovacom návrhu som to tak pochopila, že musia byť zachované, musí byť zachovaná kvalitná preprava... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, ešte raz sa ospravedlňujem za takú tú moju menšiu indispozíciu. Je to v mojom záverečnom slove asi na čo reagovať.
V prvom rade by som chcela reakciu na pána Mareka Krajčího. Musím povedať, že spomínali ste tu nariadenie Európskej únie 852 z roku 2004 o hygiene potravín, kde je základným cieľom nových, všeobecných a osobitných hygienických predpisov, je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, pokiaľ ide o bezpečnosť potravín. Na zabezpečenie tejto bezpečnosti potravín od miesta prvovýroby až po uvedenie na trh alebo vývoz a vrátane nich je potrebný integrovaný prístup. Každý prevádzkovateľ potravinárskeho podniku v rámci potravinového reťazca by mal zabezpečiť, aby nebola ohrozená bezpečnosť potravín až po konečného spotrebiteľa.
Na základe uvedeného charitatívna organizácia je len ďalším článkom v rámci tohto integrovaného procesu a prístupu, keďže nie je konečným spotrebiteľom, tak ako to pani poslankyňa Antošová, to pred chvíľou povedala, musí manipulovať s potravinami tak, aby nedošlo k ich poškodeniu, resp. k ich znehodnoteniu, a to predovšetkým k narušeniu ich bezpečnosti. Veľkú úlohu tu taktiež zohráva zachovanie požiadaviek na skladovanie a prepravu. Rovnakú veľkú pozornosť je potrebné venovať taktiež hygiene prostredia, kde sa tieto potraviny rozdávajú konečným spotrebiteľom. Tiež pracovníci charitatívnej organizácie pri výdaji potravín by mali spĺňať zdravotné kritériá pre manipuláciu s potravinami. Je tu povedané v tomto nariadení, že tieto požiadavky by si mali uplatňovať len podniky, ktorých koncepcia zahŕňa určitú kontinuitu činnosti a určitý stupeň organizácie.
Už tým, že charitatívne organizácie sú zriaďované podľa našich zákonných predpisov, majú určitý stupeň organizácie. Taktiež nie sú zriaďované príležitostne, ale svoju činnosť vyvíjajú cielene, kontinuálne napĺňajú aj toto kritérium nariadenia. Rovnako nariadenie Európskej únie 178/2002 o bezpečnosti potravín upravuje požiadavky na potraviny tak, aby bola zaistená bezpečnosť potravín. Je preto nevyhnutné nepretržite posudzovať všetky aspekty reťazca, výrobu potravín, výrobou potravín počnúc vrátane prvovýroby a výroby a výroby krmív pre zvieratá až po predaj alebo dodávku potravín spotrebiteľovi, pretože každý prvok môže mať potenciálny dopad na bezpečnosť potravín. V predslove tohto nariadenia sa konštatuje, že bezpečnosť potravín a ochrana záujmov spotrebiteľa čoraz viac zaujíma širokú verejnosť, nevládne organizácie, profesionálne združenia, medzinárodných obchodných partnerov aj obchodné organizácie, preto je potrebné zaistiť, aby bola zabezpečená dôvera spotrebiteľa a dôvera obchodných partnerov prostredníctvom otvoreného, transparentného vypracovania potravinového práva a prostredníctvom štátnych orgánov, ktoré prijímajú patričné kroky, aby bola verejnosť informovaná, a ak sú dostatočné dôvody k obavám, že niektoré potraviny môžu predstavovať riziko pre zdravie spotrebiteľa.
Na základe uvedeného ich nemožno vyňať z kategórie prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, pretože každá manipulácia s potravinami, do ktorej patrí aj skladovanie, preprava a uchovávanie, si vyžaduje pozornosť zo strany príslušného subjektu tak, aby nemohlo dôjsť k porušeniu bezpečnosti potravín. Keďže táto novela rieši použitie potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti všeobecne, nielen trvanlivých potravín s nízkou aktivitou vody, ktoré uvádzate vo vašom stanovisku, je potrebné v záujme ochrany zdravia týchto spotrebiteľov postupovať so zvýšenou pozornosťou.
Ja by som chcela uviesť na záver takéhoto môjho preslovu, jeden príklad, ktorý, myslím, že hovorí ohľadom bezpečnosti potravín za všetko. Slovenská republika mala prísnejšie pravidlá pri internetovom predaji potravín, prísnejšie ako Európa, pretože Európa v tomto predaji cez internet bola veľmi liberálna. Na základe veľmi nepríjemných skúseností, ktoré boli v iných členských štátoch, Európska únia a jednotlivé členské krajiny sa dotazujú na slovenský prístup a prichádzali sa na slovenský prístup, čiže sa upúšťa od liberalizácie. Ja si myslím, že toto je cesta, ktorou vieme ochrániť spotrebiteľa, a to je jedno, či to bude spotrebiteľ, ktorý je v núdzi, alebo spotrebiteľ, ktorý si to môže dovoliť.
K vašej poznámke alebo možnože požiadavke, či sme rokovali s charitatívnymi organizáciami, so Slovenskou katolíckou charitou pri príprave tohto zákona sa rokovalo. Čiže mám za to, že mali sme tam aj, možnože sa tvárite tak, ale boli účastní pri príprave tohto zákona a mali všetky možnosti nielen počas prípravy, ale aj, samozrejme, počas zverejnenia tohto zákona dať, dať pripomienky.
K poznámke Simona Zsolta - a už tu nie je, ale predsa poviem - hovoril, že nebol spokojný s tým, ako sme vyriešili, že nie je možné potraviny nezlučiteľné mať v jednom priestore. V každom prípade to, čo tu spomínal, pneumatiky, benzín v kombinácii s ovocím a zeleninou a živými zvieratami, je, samozrejme, neprípustné, aby to tam bolo. Je veľmi ťažko nepotravinové výrobky definovať v nejednom nariadení. Určite je to na kontrole a na výkone kontroly, aby to posúdila na tvári miesta. Čiže ak máme Štátnu veterinárnu a potravinovú správu, ktorá zistí takýto tovar a zistí, že nepotravinové výrobky sú nezlučiteľné s tými, ktoré sú na korbe trebárs auta, tak má na to plné právo, aby takéto potraviny zamietla.
Ešte jednu takú malú poznámku k malým výrobcom. Ja myslím, že toto sme, hoci takú malú obavu, pán Simon Zsolt tu vzniesol, ale novela a pozmeňovací návrh rieši to veľmi elegantne, čiže týmito malými výrobcami a malými prevádzkami sme zahrnuli od pekárov až po všetkých, ktorí napr. na poľnohospodárskych podnikoch majú svoje výrobne a svoje pracovne, ktoré nepodliehajú takým prísnym reguliam, ako sú tu. Z mojej strany všetko.
Ďakujem veľmi pekne, dúfam, že sa nám podarí tento zákon uviesť do života. Ešte raz, pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, poslanci ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, na záver by som chcel v krátkosti pripomenúť, že tento zákon, ktorý prerokovávame, a budeme o ňom na najbližšom hlasovaní v utorok hlasovať, sa týka nás všetkých, a dá sa povedať, všetkých občanov v republike, pretože jedenie je to, čo každý potrebuje.
Boli tu spomenuté v rozprave niektoré veci, ku ktorým by som chcel zaujať krátke stanovisko, pretože bol som aj oslovený ako spravodajca od niektorých organizácií s otázkami, ktoré sa týkali, poviem, aj finančných postihov, a k tomu je potrebné povedať asi toľko, že treba vychádzať zo štatistických údajov, ktoré, ktoré sa urobili u nás v republike. No a tie štatistické údaje na kontrolu potravín sú alarmujúce, pretože nachádzajú sa na pultoch zhnité ovocie, plesnivé mäso, múčne červy a tak ďalej a tak ďalej. V konečnom dôsledku musíme mať na pamäti, že toto je ohrozenie života a tu nie celkom je zabezpečená bezpečnosť potravín. Prečo to hovorím?
Hovorím to preto, že podľa môjho názoru niektoré postihy, ktoré dostanú tieto reťazce alebo obchody, sklady, sú oprávnené, a je to potrebné tak riešiť, veď nedajbože nechceme sa dostať na základe niektorých vecí, kde sa opakovane zistilo, že porušujú niektoré, niektoré organizácie, toto, o čom hovorím, do voľajakej si karantény potom u nás atď. a nechcem o tom tuná ani hovoriť, pretože to si nikto z nás nepraje. Ale je potrebné spomenúť, že medzi tými previnilcami sú výrobcovia potravín, prepravcovia potravín, veľkosklady, malé predajne aj hypermarkety. Samozrejme, že sa to potom rieši tým spôsobom, ktorý som tuná spomínal, ale k tomu by som chcel povedať, že keď už prídeme k tým miliónovým pokutám, ktorými som ja bol oslovený, tak k nim prichádza len vo výnimočných prípadoch. To sú len výnimočné prípady, ktoré sa vyskytli na Slovensku, a majú jednoducho preventívny účinok, pretože si asi musia uvedomiť zodpovední pracovníci, ktorých sa to bezprostredne týka, že prečo asi došlo až k takému postihu, pretože bolo to opakovane, bolo to opakovane urobené.
Viete, v živote plytváme vo veľkej miere s jedlom, vo veľkom štýle. Skončia v odpadkových košoch mnohé a veľké tony jedla. Bolo tu spomenuté v rozprave, že, že za minulý rok to bolo okolo 15-tisíc ton potravín, a k tomu bolo potrebné ozaj zamyslieť sa nad týmto všetkým a prijať novelu tohto zákona o potravinách, ktorá sa teraz tuná prejednáva, myslím si, že je to dobrá vec.
Nemôžeme si zase to brať v tom ohľade, že tuná sa bude jednať o všetky, o všetky potraviny, ktoré sa nájdu na tom zozname, pretože sú rôzne spôsoby, ako k tomu dochádza, ale nebude to, že to, čo sa nájde po dobe minimálnej doby trvanlivosti alebo po dobe spotreby, čo sa tohto týka, že to všetko pôjde týmto spôsobom. Čiže má to ešte svoje niektoré ostatné state, ktoré si treba naštudovať. Myslím si, že sa odviedol kus roboty, debata k tomu bola aj na gestorskom výbore, aj, ako som povedal, individuálne pani ministerka ako predkladateľka tuná rokovala aj s organizáciami, čiže na záver by som vás chcel poprosiť o podporu tohto zákona.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania, predkladám ako iniciatívny materiál.
Fond na podporu vzdelávania poskytuje ako neštátny účelový fond pôžičky študentom vysokých škôl a pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom v regionálnom školstve.
Základným problémom fondu pri poskytovaní pôžičiek je nedostatok finančných prostriedkov. Výšku disponibilných finančných prostriedkov negatívne ovplyvňujú viaceré ekonomické činitele.
Navrhuje sa riešiť tento nedostatok dvoma nosnými zmenami, a to možnosťou fondu výlučne na účel poskytovania pôžičiek prijímať úvery z medzinárodných finančných inštitúcií a komerčných bank, možnosťou čerpať dotáciu z rozpočtovej kapitoly ministerstva.
Novela tiež reflektuje požiadavky žiadateľov o pôžičku k podmienkam na poskytovanie pôžičiek, zvyšuje sa počet termínov na predkladanie žiadostí, zohľadňuje sa viac nepriaznivých sociálnych situácií a umožňuje sa aj odklad splátok študentom aj pedagógom v prípade nezamestnanosti.
Rozširuje sa aj okruh oprávnených žiadateľov o vysokoškolských učiteľov, výskumných pracovníkov a umeleckých pracovníkov, pričom všetci musia mať do 35 rokov v záujme zlepšenia ich sociálnej situácie.
A týmto reagujeme aj na Bratislavskú deklaráciu mladých výskumníkov, kde v rámci slovenského predsedníctva mladí výskumníci hovorili na rôznych fórach o tom, že je potrebné zabezpečiť lepšie podmienky nielen na ich pracovnú, ale aj životnú kariéru. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie schváleného, schválenie predloženého návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 12. októbra 2016 č. 254 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.
Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie.
Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.
Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení č. 90 zo 16. novembra 2016, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet v uznesení č. 93 z 15. novembra 2016 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v uznesení č. 35 z 10. novembra 2016 zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o návrhoch uvedených pod bodmi 1 až 7 spoločne s odporúčaním ich schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov, vyjadrených v ich uzneseniach odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport z 21. novembra 2016, č. 45. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informovala o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru.
Pani predsedajúca, ďakujem pekne, skončila som.