11. schôdza

Ďakujem. Ako spolupredkladateľ tohto návrhu takisto chcem poprosiť pána ministra, aby hľadal ak už nie podporu tohto návrhu, aby hľadal riešenia, ako čo najrýchlejšie a čo najlepšie zabezpečiť financovanie zariadení. Tie dôvody tu boli vymenované.
Ja len ešte raz, lebo opakovanie je matka múdrosti, zdôrazním, pokiaľ príspevok 320 eur bol nastavený, keď som ja odchádzal z ministerstva, a vtedy bola minimálna mzda 327,20 eur v roku 2012, tak ak sa tu chválime tým, že sa minimálna mzda na Slovensku zvyšuje, a to je dobré, nech teda ľudia viacej zarábajú, aj tí, ktorí vykonávajú povolania, ktoré možno nie sú tak náročné na nejaké vzdelania a praktickú skúsenosť, ale pozor, práve opatrovateľská starostlivosť podľa môjho názoru rozhodne nie je činnosť, ktorá by mala byť odmeňovaná na úrovni minimálnej mzdy, ale ja tam osobne vidím z hľadiska stupňa náročnosti minimálne koeficient 1,4-krát minimálna mzda. Čiže to nie je o 435 eurách, ale o 1,4-násobku tejto sumy, čo je okolo 650 eur mesačne v hrubom, plus odvody zamestnávateľa.
Čiže ešte raz, pokiaľ za posledných päť rokov minimálna mzda pomerne razantne vzrástla, a o to razantnejšie by vlastne mali vzrásť mzdy ľudí, ktorí opatrujú v zariadeniach, tak predsa nie je logicky možné akceptovať, že príspevok štátu stagnuje na úrovni 320 eur. Ja viem, že pripravujete zásadnú novelu zákona. Výborne, budeme radi, keď príde, a budeme radi, aj keď budeme môcť spolupracovať na jej príprave, ale toto je predsa jednoduchá vec, len na to treba vyčleniť financie.
Možno sa na to trochu pozabudlo pri príprave štátneho rozpočtu, možno máte ešte nejaké riešenia v šuflíku, tak poprosím, sem s nimi, pán minister.

V zmysle rokovacieho poriadku o slovo požiadal pán minister.
Nech sa páči.

Ďakujem, ďakujem pekne za slovo. Možno nebýva zvykom, že predkladateľ vystupuje hneď na začiatku rozpravy, ale vzhľadom na to, že tých pripomienok a návrhov, ktoré sa budú týkať výšky príspevku, bude relatívne viac, pokladám za potrebné zareagovať na pani podpredsedníčku, prípadne na pána Mihála.
Samozrejmá vec, že mi nie je ľahostajné a nikdy mi nebude ľahostajné, ako budú financované a do akej miery majú šancu ďalej pokračovať, a vôbec už nie, aby sa naplnilo to, čo som počul dnes na tlačovej konferencii, nejaký kolaps sociálnych služieb. Zhodou okolností dnes, predtým než budú vyššie územné celky rokovať o svojom rozpočte na budúci kalendárny rok, lebo to býva pravidlom vždy po štátnom rozpočte, že VÚC-ky rozhodujú, som mal pozvaných zástupcov všetkých vyšších územných celkov, vždy boli prítomní minimálne riaditelia sociálnych služieb, pardon, sociálnych vecí, odborov sociálnych vecí. A robím toto nie prvýkrát. Robím to už štvrtýkrát po sebe, pretože mám maximálny záujem urobiť všetko pre to aj pod istým nátlakom, argumentáciou, presviedčaní, aby tie sociálne služby, ktoré majú byť zazmluvnené cez vyššie územné celky, tak jednoducho boli, aby vedeli plniť svoju úlohu a jednoducho aby sa to v konečnej miere prejavilo hlavne pre toho klienta.
S mojím veľkým potešením chcem skonštatovať, že vyššie územné celky rátajú so zvýšenými prostriedkami pre sociálne služby. To znamená pre svoje vlastné, pre verejné aj neverejné, ktoré sú pod tým zazmluvnením vyšších územných celkov. Pre budúci rok je to navýšenie o 12,5 mil. eur. Z toho o 3 mil. pre neverejných, súkromných poskytovateľov, čím sú absolútne vytvorené predpoklady a podmienky pre to, aby vedeli tieto zariadenia, tieto sociálne služby jednoducho fungovať.
Budem konkrétnejší, minimálne použijem príklady z Košíc a zo Žiliny. Pripravujú, a tak zazmluvňujú poskytovateľov sociálnych služieb, že príspevok na jedného klienta predstavuje finančný rozmer od 520 do 590 eur podľa druhu sociálnej služby, to znamená ďaleko nad rámec toho, o čom sa tu v súčasnosti, v súčasnosti bavíme. Garantujú, tak ako v tomto roku, aj pre budúci rok idú vykryť zvýšenie minimálnej mzdy, ale aj valorizáciu verejných zamestnancov, ktorá je pre budúci rok 4, resp. plus 2 %. Už teraz tým v rámci, v rámci rozpočtov jednoducho rátajú.
To ma uistilo v tom, že si to prekontrolujeme po tom, čo budú definitívne rozpočty v jednotlivých samosprávnych krajoch prijaté. Do akej miery je to naplnené, ale tieto informácie sú pre mňa potvrdením toho, že tá komunikácia, spolupráca s tými vyššími územnými celkami niekoľko rokov jednoducho funguje. Treba povedať, že si to dovoľuje aj na základe toho, že výber finančných prostriedkov z daní, ktoré prináležia pre vyššie územné celky, je vyšší. To znamená, majú na to.
V tomto týždni pripravujem podobné stretnutie so Združením miest a obcí Slovenska, aby sme dosiahli podobný cieľ. Áno, aj ja som obdržal list od predsedu ZMOS-u pána Sýkoru a viedlo ma to k tomu, že som operatívne na túto otázku reagoval, pretože si v plnej miere uvedomujem, že aj obce a mestá majú veľmi konkrétnu úlohu, dokonca by som povedal neoddeliteľnú, naopak, je to originálna kompetencia obcí a miest a ony musia isté veci zabezpečovať a súhlasím s vami, pani podpredsedníčka, že my sa nemôžeme spoliehať na to, že tu budú vždy europrostriedky, no po ’20. roku budú určite menšie ako teraz a práve preto je potrebné vytvárať všetky podmienky a predpoklady na to, aby zákonné povinnosti jednotlivých zriaďovateľov a jednotlivých poskytovateľov služieb vrátane originálnych kompetencií, ktoré na samosprávu prešli, jednoducho fungovali.
V žiadnom prípade, ak som ja riešil terénne opatrovateľské služby v posledných dvoch rokoch tak, že 100 mil., opakujem, 100 mil., 3 600 miezd z tých 100 išlo na terénnu opatrovateľskú službu, to znamená preto, aby sme vytvorili všetky predpoklady a podmienky, aby ten človek, ktorý má vytvorené podmienky, mohol byť čo najviac doma v svojom rodinnom prostredí, a aby nemusel prejsť do toho kamenného domu, kde sa poskytuje iný rozsah sociálnych, sociálnych služieb.
Ja len pripomínam, že za I. polrok tohto roku obce a mestá majú v porovnaní s predchádzajúcim rokom výber daní lepší o 460 mil. eur. Reálne sú vytvorené znovu všetky predpoklady pre to, aby sme vedeli nájsť dohodu aj so ZMOS-om na riešení a financovaní sociálnych služieb, ktoré sa tohto okruhu poskytovateľov jednoducho týkajú.
No a skončím s tým, aj dnes, keď sme končili to rokovanie, bola posledná časť rokovania k problematike prípravy tzv. nového veľkého zákona o sociálnych službách. Ten je v podstate pripravený. Dnes sa už bavíme o výške kompenzácií, ktoré na jednotlivý stupeň odkázanosti jednoducho pôjdu. Tu poviem veľmi konkrétne a otvorene, že predpokladám navýšenie prostriedkov na sociálne služby účinnosťou toho pripravovaného zákona o viac ako 100 % v porovnaní s terajším a celkom iste to budú čiastky cez 100 mil.
Len pripomínam, po pánovi Mihálovi som preberal a myslím, že tam boli náklady okolo 30-32 mil. na tých 320 pre obce a pre mestá, v tomto kalendárnom roku je to 92 mil. Jediná rozpočtová položka, ktorá trojnásobne v priebehu jedného funkčného obdobia narástla. Ale narástla preto, lebo pribudli klienti, pribudli zariadenia, pribudli lôžka a, prirodzene, potreba tu je v tomto progrese naďalej pokračovať. Takže ten, tá položka vyšších nákladov na sociálne služby bude aj z hľadiska budúcnosti vždy narastať, nehovoriac o ďalších veciach, ako sú starnutie a proste tieto otázky.
Takže áno, rátame s tým a ja si dovolím z tohto miesta povedať, že aj po tom rokovaní so ZMOS-om mám, chcem to aj verejne deklarovať, musí byť zagarantované, že tie sociálne služby budú zabezpečené. Bol by som zlý minister, abych si dovolil takúto, a tu treba ešte pripomenúť jednu vec, že my ideme v tom novom zákone financovať podľa stupňa odkázanosti bez ohľadu na to, kto je zriaďovateľ, to znamená, či to je verejný alebo neverejný poskytovateľ, dostanú rovnako obce a mestá, vyššie územné celky - a použijem výraz - aj súkromníci, ktorí poskytujú takéto služby. To znamená, tam absolútne žiaden rozdiel nebude, lebo ten rozdiel istým spôsobom vytvorený pri tom, pri tej poslednej novele na tých 320 eur bol, lebo zahŕňal hlavne obce a mestá, a vyššie územné celky síce mali zákonnú povinnosť, ale veľakrát tvrdili podľa toho, koľko máme a nemáme finančných prostriedkov. To znamená, že tu si stále dovolím povedať, že ideme vytvoriť predpoklady pre dlhoročné, systémové fungovanie sociálnych služieb, v podstate na európskom štandarde.
Ale - a to pripomínam a to je moja posledná veta - stále hovoríme o príspevku zo strany štátu. To nie je náhrada nákladov ani nikdy nebude a v konečnej miere nepoznám krajinu v Európe, ktorá by riešila komplexnú náhradu nákladu, vždy je to všade príspevok, samozrejme, rozdielny podľa jednotlivého typu krajiny a ďalších, možno ekonomických možností. Áno, ja priznávam, vždy to je a bude schopnosť vedieť presadiť, aby v tých rozpočtoch tie peniaze na tieto sociálne služby boli relatívne a vôbec na sociálnu politiku, relatívne čo najvyššie. Preto ja chcem zaviesť istý systém, aby pravidelne, a to už nielen na odkázanosť na životné minimum, boli isté, isté valorizačné mechanizmy prijaté, ktoré by riešili veci, ako je minimálna mzda, možno nárasty mzdy, v konečnej miere niečo skrývať aj z hľadiska nedostatku pracovnej sily na, u nás na trhu, bude to nevyhnutné, lebo iným spôsobom si tú pracovnú silu aj pre takú citlivú oblasť, ako sú sociálne služby, nebude možné udržať.
Ďakujem.

Ďakujem, končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána ministra sú dve faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Mihál.

Ďakujem, pán minister. Dovolím si skromne oceniť váš príspevok. Tie, tie vety, ktoré ste povedali, tie myšlienky, ktoré ste povedali, treba preniesť do reality a držím palce, aby sa tak stalo, a vypichnem to, čo ste povedali. Naozaj, keď som opúšťal post ministra a vy ste ho preberali, tak vtedy tá, ten objem tých peňazí bol okolo 30 mil., možno o milión viac alebo možno menej, ale ten nárast na 90 mil., o ktorom ste teraz vy povedali, je daný nie nárastom výšky príspevku, ale nárastom počtu poberateľov. Jednoducho ak tomu niekto neverí, tak tu, tu vlastne má dôkaz toho, že Slovensko starne. Slovensko musí riešiť nielen dôchodkový systém, ale aj zdravotníctvo a oblasť sociálnych služieb. Tie finančné nároky nielen na dôchodky, ale aj na rozsah financovania sociálnych služieb nám skrátka budú rásť, na to treba myslieť a myslieť dopredu.
Prepáčte, ale ja stále hovorím, keď sa bavíme, vo vianočných príspevkoch napríklad je to suma okolo 80-90 mil. eur ročne, ktoré sa rozdeľujú dôchodcom aj tým, ktoré majú 500-eurové dôchodky a majú 62 rokov a privyrábajú si možno ešte celkom slušné peniaze. Tam je napr. zdroj financovania, ktorý bude možné okamžite použiť na dofinancovanie sociálnych služieb. Ako nebudem hovoriť o tom, akým spôsobom sa zvyšujú príjmy do štátneho rozpočtu, sám ste povedali, ako sa zvýšili príjmy samospráv za posledné roky, čiže tie zdroje tam, samozrejme, sú, ale dôležité je, aby sme účelne vynakladali tieto zdroje, aby aj samotní dôchodcovia vlastne boli nie bombardovaní propagandou typu "dostali ste vianočné príspevky", ale aby reálne cítili tí, ktorí to naozaj potrebujú, že kvalita tých služieb, sociálnych služieb... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani podpredsedníčka Nicholsonová.

Ďakujem veľmi pekne. Aj ja svojím spôsobom oceňujem to vaše vystúpenie, aj keď teda ja by som bola oveľa radšej, keby som počula z vašich úst, že teda áno, nájdeme tú rezervu, nájdete tých zhruba 27 mil. eur, aby sme dofinancovali aspoň to, čo teraz naozaj kolabuje, pretože ja chápem, že to nie je jednoduchá úloha. My sami, keď sme pripravovali tú veľkú novelu zákona o sociálnych službách, tak sme nevedeli presvedčiť ministerstvo financií, že potrebujeme, zhruba okolo 150 mil. eur to bolo vtedy vyčíslené, vtedy, to znamená, teraz to rádovo rastie.
A ja chcem upozorniť ešte na ďalšiu vec, to nie je len starnutie obyvateľstva, to je napr. aj neriešenie problémov sociálne vylúčených spoločenstiev, resp. rómskych osád, pretože nám sa tie nožnice otvárajú. Tuto odchádza neuveriteľne veľké množstvo mladých, šikovných, vzdelaných ľudí, ktorí sú schopní uspieť na otvorenom trhu práce, zo Slovenska a, naopak, v tých osadách nám rastie ďalšia a ďalšia generácia nevzdelaných, ktorí nebudú schopní uplatniť sa na otvorenom trhu práce. To znamená, veľmi o chvíľu nebude mať kto robiť na, na dôchodcov už, ktorí sú dnešní napr. štyridsiatnici. A ja si neviem predstaviť, keď nedoriešime tú nešťastnú nedoriešenú decentralizáciu, čo nás čaká o pár rokov aj v súvislosti nielen s dôchodkami, ale aj so sociálnymi službami.
Ďakujem.

Ďakujem. Ďalšou vystupujúcou v rozprave je za klub OĽANO pani poslankyňa Jurinová.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v druhom čítaní vyjadriť sa k novele zákona o sociálnych službách, kde teda prednesiem pozmeňovák. V klube sme pripravili k tomuto návrhu dva pozmeňovacie návrhy, ja prečítam taký kratší, druhý, taký obšírnejší, prečíta kolegyňa Soňa Gáborčáková, ale dovoľte mi teda v úvode zopár slov.
Myslím, že všetko dôležité k tomuto návrhu zákona som povedala už v prvom čítaní, ale predsa len. Čo z toho vyplynulo, že ste prišli s novelou zákona o sociálnych službách, ktorý, ktorý zlým spôsobom ošetruje jasle? Prišli ste s novelou zákona o sociálnych službách, ktorým dôjde k likvidácii stacionárov, a prišli ste s novelou zákona o sociálnych službách, ktorá bude slúžiť možno aj na likvidáciu sociálnych služieb ako takých. Pán minister, vy ste vo svojom vystúpení, ktoré teraz prebehlo, povedali, že hovorili kolegyne na, na svojej tlačovej besede o nejakom kolapse, že to absolútne odmietate, alebo niečo v tom duchu. No môžete to odmietať, ale pokiaľ sa neupravia naozaj alebo neurobíte niečo, ja to nazvem gestom, tento rok, tak je naozaj vysoké podozrenie z toho, že tie zariadenia to nebudú vedieť dofinancovať tento rok, a bude na vašej zodpovednosti každý jeden klient, ktorý sa ocitne na ulici. Povedala som to prehnane, expresívne, ale naozaj tá situácia je vážna a iba ako perličku poviem.
Rokovanie výboru pre sociálne veci, na ňom som nemohla byť prítomná, ale už predtým sme vás žiadali o stretnutie, kde sme chceli prebrať všetky pozmeňovacie návrhy a, samozrejme, aj to financovanie sociálnych služieb. Takže až po výbore sme mali možnosť stretnúť sa so štátnym tajomníkom. Predostreli sme mu všetky návrhy a naozaj, hovorím aj o službách zam..., aj o kompenzáciách, aj o sociálnych službách s tým, že nám povedia stanovisko, lebo vtedy to nevedeli presne, pán štátny tajomník, ako by mohli reagovať. Zdalo sa, že na niektoré by reagoval aj pozitívne, mal so sebou aj riaditeľa odboru sociálnych vecí pána Szaba. Do dnešného dňa sme nedostali žiadne vyrozumenie, žiadne. A tu nás nabádate k tomu, aby sme rokovali, aby sme nepredkladali pozmeňováky len do pléna, ale aby sme išli rokovať na ministerstvo. Takže nestáli sme ani za to, aby sme dostali odpoveď aspoň na tie veci, ktoré vyzerali, že je šanca na to, aby sa upravili. To je taká moja jedna smutná výčitka, pretože chcete od nás, aby sme spolupracovali, a keď prejavíme náznak toho, že chceme ísť na ministerstvo, chceme rokovať o našich pozmeňovákoch, nedostaneme ani žiadnu odpoveď. A rovnako, pán minister, mi nedá pripomenúť aj list, ktorý som vám posielala, už je tomu možno aj dva mesiace, vášmu sekretariátu. Týkal sa opäť inej veci, týkal sa rodičovských práv zdravotne ťažko postihnutej. Aj ste mi povedali, že buďte trpezlivá, v zákonnej lehote to bude vybavené. No nebolo to, dva mesiace prešli, len odpoveď, odpoveď na list som dodnes nedostala. Takže takýto máte prístup asi k opozičným poslancom, čo mi je ľúto.
Vo svojom vystúpení ste hovorili o mimoriadnej, alebo teda kolegyňa Nicholsonová, pani podpredsedníčka, hovorila, že počula, že mimoriadnou vládnou dotáciou budete sanovať tie služby krízovej intervencie alebo sociálnej služby. Práveže toto neviem, ja som rozumela, že len služby krízovej intervencie, a priznám sa, že nezareagoval, nepočula som, že či ste vôbec reagovali na toto jej hodnotenie, alebo ste povedali, že vlastne ten obnos tých financií bude jednoznačne súvisieť s tým navýšením výberu daní VÚC-iek alebo to celkovo na ZMOS-e. Hej, že dôjde k navýšeniu, alebo teda ste si sľúbili, že využijete alebo že VÚC-ky využijú to zvýšenie naozaj na to, aby pokryli poskytovanie sociálnych služieb. Takže to by som vás, ak by ste mohli odpovedať na to, že či teda sa aj uvažuje o mimoriadnej vládnej dotácii, lebo ak áno, tak sa pýtam, že ak budete takto sanovať službu krízovej intervencie, že či naozaj nebudete hovoriť o navýšení rozpočtu v oblasti sociálnych služieb, ktoré sú ale financované nie z VÚC-ky, ale z ministerstva, a jedná sa naozaj o zariadenia pre seniorov a zariadenia ošetrovateľskej služby. Tieto dve, dva typy zariadenia nemajú s VÚC-kou nič a je jedno, či ide o verejných alebo neverejných poskytovateľov, faktom zostáva, že aj jedni, aj druhí živoria, akurát tí verejní poskytovatelia majú lepšie v tom, že ich potom dosanuje akoby rozpočet samosprávy.
Takže s plnou vážnosťou potvrdzujem slová, ktoré sme povedali na tlačovej konferencii o tom, že ak sa neurobia nejaké akútne opatrenia v oblasti poskytovania finančných príspevkov, práve pre služby, ktoré som spomenula, teda ZPS-ky, ZOS-ky, tak myslíme si, že môže dôjsť ku kolapsu. Nechceme maľovať čerta na stenu a verím, že ešte premyslíte svoje možno aj vyjadrenia v tejto oblasti. Bohužiaľ, keď sa rozprávalo o rozpočte, neboli ste, neboli ste... alebo nemala som možnosť sa s vami stretnúť. Dávali sme pozmeňovací návrh na navýšenie v oblasti sociálnych služieb a práve pre spomínané zariadenia o veľmi veľkú sumu. Priznám sa, 34 mil., je to veľká suma, ale stále hovorím, že je lepšie využiť rezervu vlády na konkrétny, presne stanovený cieľ, ktorý istým spôsobom napĺňa aj ústavné právo každého jedného občana, ako na nejaké ciele, ktoré môžu byť koniec koncov ladené politicky. V tomto prípade by bolo úplne jasné, že o žiadne politické ambície nejde, ide o starosť, o starostlivosť o starých a zdravotne znevýhodnených.
Takže kolegyňa ten pozmeňovák bude čítať, ale v prvom rade chcem povedať, že k tomu, aby nedošlo práve ku kolapsu v oblasti sociálnych služieb, si myslím, že je veľmi dôležité zmeniť spôsob financovania. Budem sa veľmi tešiť novému zákonu, ktorý pripravujete, ale bolo by dobré, keby ho naozaj, keby ste ho pripravovali v spolupráci so všetkými zainteresovanými, teda odborníkmi, a nielen na vašom ministerstve. Pretože viem, že povolanie do skupín mali mnohí, ale pracovná skupina, ak mám teda správnu vedomosť, zasadala teraz po trištvrte roku prvýkrát alebo jedenkrát, neviem, možno mám nesprávne informácie, ale skrátka takmer trištvrte roka bola táto skupina nefunkčná.
A tu vyvstáva otázka, že či vlastne tá pracovná skupina, ktorá bude robiť alebo má robiť na zákone, dostane už celý zákon spracovaný, vypracovaný, alebo teda hrubo, v hrubých črtách vypracovaný a oni budú môcť pripomienkovať a ťažko povedať, že či tie pripomienky budú zohľadnené, alebo sa ten materiál bude tvoriť naozaj na základe aj skúseností jednotlivých odborníkov.
Takže, pán minister, apelujem na vás, na vaše ministerstvo, aby ste veľmi zodpovedne zobrali túto úlohu a aby ste celý rok venovali, ja by som povedala, že celý rok venujte naozaj príprave tohto zákona, aby od roku 2018 sme mali jeden dobrý a kvalitný zákon. Nie taký, aký vyšiel z dielne ministerstva v roku 2008. A ešte keď sa vrátim k tomu zákonu z roku 2008, počula som od viacerých ľudí povedať, že ten zákon bol veľmi dobre nastavený, ale, bohužiaľ, zase prácou niektorých poslancov, lepšie povedané, poslankýň, sa zákon stal taký, že sa v ňom neorientuje ani..., že sa v ňom orientuje málokto. Aby som nemusela, aby som, áno, nemusela používať expresívne slová, tak naozaj že je veľmi ťažko sa v ňom orientovať, je veľmi náročný a okrem toho je veľmi nespravodlivý.
No, takže to je hudba budúcnosti, nový zákon o sociálnych službách, alebo teda veľká novela bude musieť byť naozaj obrovská, aby ste spracovali tie celé zmeny. Preto predpokladám, že pôjde o nový zákon o sociálnych službách skôr. Ale vráťme sa k tomuto nasledujúcemu rok. Rok 2017, viem, že mi možnože budete hovoriť, že ste navýšili položku v sociálnych službách o 10 mil. Áno, súhlasím, že je to tak. V návrhu štátneho rozpočtu je položka rozpočtu je navýšená o 10 mil. Ale aj napriek tomu toto vôbec nereflektuje na potreby spoločnosti. Ak by sme sa bavili s odborníkmi, koľko miliónov by sme potrebovali na dofinancovanie alebo na vytvorenie systému, ktorý bude spravodlivo pokrývať všetky zložky, všetky služby, samozrejme, v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva, dostali by sme sa k číslu 230 mil. eur, 230 miliónov. Je to veľmi veľká suma a je mi jasné, že len veľmi ťažko budete presviedčať ministra financií, aby vám takto akoby pustil žilou v úvodzovkách v ďalšom štátnom rozpočte, a je to proste vec, s ktorou sa bude treba vysporiadať.
No a teda rok 2017. Pán minister, ja vás chcem poprosiť, aby ste reagovali možno aspoň vo faktickej potom v závere, akým spôsobom ten deficit, ktorý ohlasujú poskytovatelia sociálnych služieb, najmä ZPS-ky a ZOS-ky majú tento rok fungovať. Ak naozaj mám pocit, z toho, čo hovorili, využili všetky zdroje, ktoré mohli, všetky rezervy, ktoré mohli, poobchádzali všetkých donorov, ktorých mohli, a už nemajú kde. Tak či je pre vás riešenie, aby to zavreli, a myslíte si, že štát prevezme teda to bremeno zodpovednosti za ľudí, ktorí sú zatiaľ v týchto centrách, alebo akým spôsobom to majú riešiť.
Druhá vec, ktorú budú, bude kolegyňa v pozmeňováku čítať, sa týka, týka vyslovene denných stacionárov, nie, sa týka poskytovania ambulantnej sociálnej služby. Je to vec, práve na ktorú pán štátny tajomník reagoval viac-menej pozitívne. Ide o to, že ak hovoríme o neobsadenosti, ak hovoríme o neobsadenosti miesta, tak vieme, že do denných stacionárov sa podľa vládnej novely budú môcť, budú môcť chodiť alebo budú môcť navštevovať takéto zariadenia, denný stacionár, klienti od stupňa odkázanosti III. Takže III, IV a vyššie. Teda tam už je ten, teda pri vyššej odkázanosti, samozrejme, asi bude veľký problém, aby navštevovali takéto zariadenia. Ale skrátka, ten počet hodín, ktorý je nastavený na určenie obsadenosti miesta, je stanovený na 80 hodín.
Tunák si myslíme, že vzhľadom k tomu, že tá odkázanosť je zvýšená, to znamená, že do zariadenia, do stacionárov, denných stacionárov budú prichádzať ľudia, ktorí sú na tom zdravotne horšie alebo majú ťažšiu situáciu zdravotnú, že môže naozaj nastávať problém pri poskytovateľoch, ako to miesto, ak vám ochorie, náhodne ochorie klient, ako ho vykryť. Viete, že keď máte vyššiu odkázanosť, naozaj častejšie ste konfrontovaný s rôznymi chorobami, a preto si myslíme, že je úplne opodstatnené a správne zmierniť im pri zachovaní jedných parametrov práve túto obsadenosť miest na nie, teda nie ponechať na 80 hodín mesačne, ale znížiť na, na 60 hodín mesačne. A opäť to vysvetľujem tým, že ide o ľudí, ktorí sú v stupne odkázanosti III a vyššie.
Čo sa týka pozmeňovacieho návrhu, ktorým vám ja prečítam o chvíľočku, našou snahou bolo, aby teda všetky zariadenia sociálnych služieb mali východiskové parametre veľmi podobné alebo rovnaké. A tuná sa nám zdá, že predsa len tie stacionáre sú akosik zaznávané ministerstvom. Už sme sa bavili v prvom čítaní o tom, že mnohé stacionáre boli zriadené špekulatívne. Áno, služba sa zneužívala, treba povedať, že takto nastavilo podmienky ministerstvo, teraz ich pritvrdzuje, aby sa oddelilo zrno od pliev. Toto je úplne pochopiteľné, legitímne, správne. Ale v niektorých veciach, sa mi zdá, že idete už za hranu. Ako keby ste nemali pri rozhodovaní o, o denných stacionároch so sebou žiadnych odborníkov, ktorí, alebo prevádzkovateľov, ale poctivých prevádzkovateľov, ktoré, ktorí túto službu reálne poskytujú a reálne aj robia a vykonávajú. To by bolo to oddelenie zrna od pliev.
Jednak sa mi nepáči, že personálne aj, aj štandardy kvality, proste všetky štandardy musia platiť takmer okamžite, teda od začiatku roku 2017 alebo od marca roku 2017, kdežto v iných zariadeniach existujú výnimky, že pre zariadenia, ktoré už existujú, ktoré už vznikli, je, existuje posun, posun pri splnení týchto štandardov od roku 2018. Takže to opäť bude súčasťou pozmeňovacieho návrhu, ktorý prečíta kolegyňa, a apelujem na vás, aby ste zvažovali možno jednotlivé body týchto pozmeňovacích návrhov pri hlasovaní a zamysleli sa nad tým, že tie návrhy, ktoré predkladáme, naozaj nie sú populistické ani nemajú za cieľ ošetriť tých, ktorí zneužívali systém tým pôvodným nastavením stacionárov, ale ide nám o to, aby sme s vodou nevyliali aj to dieťa. To znamená, aby sme, aby táto novela neslúžila na likvidáciu en bloc veľkej väčšiny zariadení, ktoré chcú poskytovať takúto službu, chcú ju poskytovať odborne, kvalitne a dobre.
Nevraviac o tom, že to som spomenula v minulom príspevku, ak hovoríme o zariadeniach ambulantného typu, teda konkrétne o tých denných stacionároch, tak som sa vás, pán minister, pýtala a neodpovedali ste mi, že ako predpokladáte, že sa bude riešiť tá situácia ľudí s odkázanosťou II, že tí nebudú mať prístup do denného stacionára, takže akým spôsobom predpokladáte, že sa dá sanovať, že či naozaj kluby, teraz neviem ani názvy, presný názov, neni to klub dôchodov... dôchodcov... (Reakcia z pléna.) Prosím? No nie, denné centrum, čo boli voľakedy kluby dôchodcov, že či sú pripravené na to, že či takisto v rámci toho, tej rozpravy z VÚC-kami a so samosprávami bolo aj napríklad navýšenie takejto aktivity samosprávy. Lebo však tam tiež ide financovanie. Dovoľte mi teda prečítať náš pozmeňovací návrh, ktorý sa týka veci, o ktorej som zatiaľ ešte nehovorila, a jeho snahou je zvýšiť počet ľudí, o ktorých sa stará zamestnanec v dennom stacionári, zo 6 na 9. Potom vám to vysvetlím, prečo o to žiadame, na príklade z praxe, ktorý presne popisuje hodnoty alebo finančné sumy a odôvodnenie, prečo tak žiadame.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Soni Gaborčákovej, Silvie Shahzad a Anny Verešovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 242). Takže navrhujeme vládny návrhu zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v znení ďalších predpisov meniť a dopĺňať takto:
V čl. I bode 59 v prílohe č. 1 v riadku s označením "denný stacionár" sa slovo "šesť" nahrádza slovom "deväť".
Odôvodnenie:
Navrhuje sa zvýšiť maximálny počet prijímateľov sociálnej služby na jedného zamestnanca v dennom stacionári zo 6 prijímateľov na 9 prijímateľov. Takáto právna úprava je nevyhnutná pre zachovanie denných stacionárov, ktoré v súčasnosti poskytujú sociálne služby, keďže inak náklady denného stacionára prevyšujú jeho príjmy, čo nezadržateľne vedie k zrušeniu a likvidácii denných stacionárov.
Mnohí poskytovatelia sociálnej služby v dennom stacionári budovali túto službu s nemalým úsilím a vynaložením potrebných finančných prostriedkov. Stále hovorím o tých, ktorí tú službu poskytujú spravodlivo, a nie tie špekulantské zariadenia. A registráciu denných stacionárov. Z ekonomického hľadiska je však zrejmé, že ak príjmy denného stacionára budú pozostávať z finančných príspevkov len na 6 prijímateľov a platby len od 6 prijímateľov, tieto príjmy nepokryjú výdavky denného stacionára pozostávajúce čo i len z nevyhnutných mzdových a prevádzkových nákladov prepočítaných na 6 prijímateľov sociálnej služby, keďže dennému stacionáru vznikne finančná strata približne vo výške 680 eur mesačne. Pritom dbajme alebo hovorme o tom, že predsa len v týchto zariadeniach, v denných stacionároch chceme, aby bola poskytovaná odborná služba a aby poskytovali všetky činnosti, ktoré majú zákonom stanovené. Majú štyri činnosti. Nebudem ich teraz vymenovávať. Ale chceme, aby všetky štyri činnosti, ktoré sú stanovené v zákone, boli, boli poukazované klientom tak, aby sa má správne, dobre, aby dochádzalo k zlepšeniu stavu klientov.
A tuná si vám dovolím povedať alebo prečítať možno zdôvodnenie, ešte také konkrétne zdôvodnenie, prečo žiadame zmenu počtu ľudí, v ktorých, v ktorých starostlivosti budú klienti. Jednoznačne máme zato, že aby boli vôbec takéto náklady finančne udržateľné, nie je možné, aby bola služba ufinancovaná pre jedného odborného zamestnanca a šiestich klientov. Takže ak finančný príspevok na šesť prijímateľov, teraz, bohužiaľ, nestihla som si pripraviť nejaký väčší názorný prostriedok, nejaký plagátik, kde by to bolo možno krajšie viditeľné, zreteľné a bolo by vám to jasné, takže budete musieť vydržať chvíľku, že vám budem čísla iba čítať.
Vieme, že príjmy akoby toho denného stacionáru sa skladajú z dvoch zložiek, finančný príspevok, ktorý dostáva od štátu vyslovene od ministerstva, je stanovený na 184 eur mesačne a platby od prijímateľov, tie sú zväčša stanovené na 22 alebo teda na euro. Euro denne, takže zhruba 22 eur mesačne. Pri šiestich prijímateľoch je komplet suma, teda aj to, čo dostane zariadenie od štátu, aj to, čo vyberie od klientov, 1 236 eur mesačne. Takže príjmy zariadenia od štátu aj od klienta spolu sú 1236 eur.
A teraz k tým nákladom denného stacionára. Hovoríme o jednom zamestnancovi. Základná mzda, hovoríme o minimálnej mzde, tento rok štyristo..., teda rok 2017, myslím tento rok, už som v budúcnosti, je stanovená na 435 eur. K tomu pripočítame odvody, k tomu pripočítame zákonné nároky zamestnanca, spolu nám vyjde, že mzdové náklady denného stacionára na jedného zamestnanca spolu činia 695,89 eura mesačne.
Teraz sa pozrime na prevádzkové náklady. Nájom, spotreba energií, ostatné prevádzkové náklady, stravné na jedného zamestnanca, stravné na šiestich prijímateľov sociálnych služieb. Keď to všetko zrátame a vynásobíme počtom dní v zariadení pre šiestich prijímateľov sociálnej služby, spolu sú tieto náklady 1 220 eur mesačne. To znamená, že príjmy, sme si povedali, 1 236 eur, náklady zariadenia denného stacionára pre šiestich poberateľov sociálnej služby sú tie mzdové náklady a plus prevádzkové náklady, to je dokopy 1 915,89 eur, 1 915,89 eur. Takže summa summarum ak dáme tieto dve sumy vedľa seba a porovnáme ich, tak zistíme, že ten denný stacionár zostane v mínuse takmer 700 eur mesačne, keď hovoríme o šiestich klientoch.
Verím tomu, že ani jeden z nás by toto, takéto zariadenie asi nedokázal ufinancovať pri akejkoľvek dobrej snahe o zabezpečenie služby, a aj pri tom, že to beriete ako svoje poslanie, celoživotné poslanie v starostlivosti o starších, chorých, slabších. Jednoducho ak ste mesačne pri šiestich klientoch v strate 700 euro, tak asi systém nie je nastavený celkom správne a už vôbec nemôžme povedať korektne. Takže to je možno také praktické zdôvodnenie návrhu, ktorým žiadame ministerstvo, aby prijal náš pozmeňovací návrh, v ktorom chceme upraviť počet klientov na jedného zamestnanca denného stacionára. V zákone je nastavené financovanie na šesť klientov na jedného zamestnanca, my navrhujeme len kvôli tomu, aby sa, aby dokázalo fungovať zariadenie bez strát, navrhujeme na deväť zamestnancov. Toľko k našim pozmeňovákom, ktoré predkladáme k sociálnym službám.
Hovorila som v úvode, že vidím tu také tri hlavné otázniky nad novelou zákona, ktorá prišla z našich dielní. Hovorila som o kolapse sociálnych služieb, alebo že je to zákon na likvidáciu sociálnych služieb, vysvetlila som dôvody. Pokiaľ nedôjde k akútnemu dofinancovaniu sociálnych služieb na rok 2017, hovorila som o likvidácii stacionárov, kde vlastne aj kolegyňa predstaví pozmeňovací návrh, ktorý, ktorý upraví nastavenie podmienok pre poskytovanie služby v dennom stacionári podľa mňa oveľa spravodlivejšie.
A kratučko sa dotknem tej časti, ktorá sa týka jaslí. Jasle padli na váš stôl, pán minister, museli ste sa s tým nejako vysporiadať. A znova len zopakujem to, čo som už hovorila. Myslím, že ste sa s tým vysporiadali, ako vaše ministerstvo sa s tým vysporiadalo asi v najhoršej forme, ako sa dalo. Možnože bol krátky čas, ale stále som presvedčená o tom, že tak ako je spracovaná časť týkajúca sa jasiel, jaslí, nemá čo robiť v zákone o sociálnych službách. Náš zákon o sociálnych službách v prvom rade sanuje to nedobré, čo sa v spoločnosti deje. Rieši situácie, kde sa, do ktorej sa dostávajú občania z rôznych situácií, či zdravotných, alebo sociálnych, alebo vylúčenia sociálneho, a my tam vsunieme zdravé deti a starostlivosť o ne.
Je mi ľúto, že nedošlo k dohode s ministerstvom školstva, s ministerstvom zdravotníctva a neurobila sa jedna drobná prierezová novela. Vyhli by sme sa mnohým problémom. Preto sme sa aj rozhodli, že, že túto časť ani nemá zmysel opravovať. Povedali ste si, že chcete sprísniť a zregulovať poskytovanie opatrovania v jasliach, že chcete vychádzať v ústrety mladým rodinám a rodičom malých detí, ale ja sa bojím, že spôsobíte veľmi veľké komplikácie všetkým poskytovateľom. Opäť odstránite tie najflexibilnejšie spôsoby opatrovania detí. A je mi ľúto, že kladiete také podmienky, ktoré mnohí terajší poskytovatelia nedokážu v krátkej, krátkom čase ani splniť.
Na záver ma, mi ešte napadla jedna poznámka, s ktorou sme sa obracali na štátneho tajomníka. Vyzývali sme ho a prosili sme ho, aby, aby ministerstvo intervenovalo v súvislosti s prijatou vyhláškou, zdravotníckou vyhláškou o, o priestoroch, kde sa poskytujú sociálne služby aj, aj iné služby, pretože sa nám zdá veľmi nespravodlivé, že práve táto vyhláška má v sebe zakomponované množstvo prechodných ustanovení, ktoré zjemňujú pôsobenie tejto vyhlášky. Ale práve tie denné stacionáre sa akosi záhadným spôsobom z týchto prechodných ustanovení opäť vytratili.
Je mi jasné, že ministerstvo práce nemá priamy vplyv na vyhlášku ministerstva zdravotníctva. Len nerozumiem, prečo ste sám zo svojej pozície, keď sa vyhláška pripomienkovala, keď ju pripomienkovali aj mnohé subjekty, ktorých sa dotýka, teda poskytovatelia sociálnych služieb, prečo ste dostatočne neintervenovali v prospech zariadení poskytujúcich sociálne služby.
Podľa mňa týmto ste dali signál, na čom vám skutočne záleží, pretože opäť je to, teda v niektorých prípadoch ide o podmienku, ktorá je likvidačná aj pre tých, ktorí službu poskytujú dnes na vysokej, kvalitatívnej úrovni. A verím tomu, že oddychová miestnosť s plným počtom lôžok alebo tých rozkladacích, rozkladacích čo, kresiel nijakým spôsobom nezvýši ani nezlepší kvalitu poskytovania takejto služby. Takže nerozumiem a celkovo túto novelu, aj keď som ju chcela vnímať pozitívne a je tam, a sú tam niektoré ustanovenia, ktoré si zaslúžia podporu, celkovo po preštudovaní, po tom, ako sa ministerstvo postavilo k našim pripomienkam, alebo teda ako sa nepostavilo ministerstvo k našim pripomienkam, musím konštatovať, že, že som sklamaná.
A už len budeme dúfať, že o rok alebo teda do roka sa všetci stretneme pri, pri posudzovaní novej normy o sociálnych službách, ktorá bude spravodlivejšia a lepšie nastavená.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa Verešová. Nie je v rokovacej sále, stráca poradie.
Pani poslankyňa Petrík. Nie je v rokovacej sále, stráca poradie.
Pán poslanec Mihál. Nie je v rokovacej sále, stráca poradie.
Pani poslankyňa Gaborčáková.