11. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem, ďakujem pekne za slovo. Možno nebýva zvykom, že predkladateľ vystupuje hneď na začiatku rozpravy, ale vzhľadom na to, že tých pripomienok a návrhov, ktoré sa budú týkať výšky príspevku, bude relatívne viac, pokladám za potrebné zareagovať na pani podpredsedníčku, prípadne na pána Mihála.
Samozrejmá vec, že mi nie je ľahostajné a nikdy mi nebude ľahostajné, ako budú financované a do akej miery majú šancu ďalej pokračovať, a vôbec už nie, aby sa naplnilo to, čo som počul dnes na tlačovej konferencii, nejaký kolaps sociálnych služieb. Zhodou okolností dnes, predtým než budú vyššie územné celky rokovať o svojom rozpočte na budúci kalendárny rok, lebo to býva pravidlom vždy po štátnom rozpočte, že VÚC-ky rozhodujú, som mal pozvaných zástupcov všetkých vyšších územných celkov, vždy boli prítomní minimálne riaditelia sociálnych služieb, pardon, sociálnych vecí, odborov sociálnych vecí. A robím toto nie prvýkrát. Robím to už štvrtýkrát po sebe, pretože mám maximálny záujem urobiť všetko pre to aj pod istým nátlakom, argumentáciou, presviedčaní, aby tie sociálne služby, ktoré majú byť zazmluvnené cez vyššie územné celky, tak jednoducho boli, aby vedeli plniť svoju úlohu a jednoducho aby sa to v konečnej miere prejavilo hlavne pre toho klienta.
S mojím veľkým potešením chcem skonštatovať, že vyššie územné celky rátajú so zvýšenými prostriedkami pre sociálne služby. To znamená pre svoje vlastné, pre verejné aj neverejné, ktoré sú pod tým zazmluvnením vyšších územných celkov. Pre budúci rok je to navýšenie o 12,5 mil. eur. Z toho o 3 mil. pre neverejných, súkromných poskytovateľov, čím sú absolútne vytvorené predpoklady a podmienky pre to, aby vedeli tieto zariadenia, tieto sociálne služby jednoducho fungovať.
Budem konkrétnejší, minimálne použijem príklady z Košíc a zo Žiliny. Pripravujú, a tak zazmluvňujú poskytovateľov sociálnych služieb, že príspevok na jedného klienta predstavuje finančný rozmer od 520 do 590 eur podľa druhu sociálnej služby, to znamená ďaleko nad rámec toho, o čom sa tu v súčasnosti, v súčasnosti bavíme. Garantujú, tak ako v tomto roku, aj pre budúci rok idú vykryť zvýšenie minimálnej mzdy, ale aj valorizáciu verejných zamestnancov, ktorá je pre budúci rok 4, resp. plus 2 %. Už teraz tým v rámci, v rámci rozpočtov jednoducho rátajú.
To ma uistilo v tom, že si to prekontrolujeme po tom, čo budú definitívne rozpočty v jednotlivých samosprávnych krajoch prijaté. Do akej miery je to naplnené, ale tieto informácie sú pre mňa potvrdením toho, že tá komunikácia, spolupráca s tými vyššími územnými celkami niekoľko rokov jednoducho funguje. Treba povedať, že si to dovoľuje aj na základe toho, že výber finančných prostriedkov z daní, ktoré prináležia pre vyššie územné celky, je vyšší. To znamená, majú na to.
V tomto týždni pripravujem podobné stretnutie so Združením miest a obcí Slovenska, aby sme dosiahli podobný cieľ. Áno, aj ja som obdržal list od predsedu ZMOS-u pána Sýkoru a viedlo ma to k tomu, že som operatívne na túto otázku reagoval, pretože si v plnej miere uvedomujem, že aj obce a mestá majú veľmi konkrétnu úlohu, dokonca by som povedal neoddeliteľnú, naopak, je to originálna kompetencia obcí a miest a ony musia isté veci zabezpečovať a súhlasím s vami, pani podpredsedníčka, že my sa nemôžeme spoliehať na to, že tu budú vždy europrostriedky, no po ’20. roku budú určite menšie ako teraz a práve preto je potrebné vytvárať všetky podmienky a predpoklady na to, aby zákonné povinnosti jednotlivých zriaďovateľov a jednotlivých poskytovateľov služieb vrátane originálnych kompetencií, ktoré na samosprávu prešli, jednoducho fungovali.
V žiadnom prípade, ak som ja riešil terénne opatrovateľské služby v posledných dvoch rokoch tak, že 100 mil., opakujem, 100 mil., 3 600 miezd z tých 100 išlo na terénnu opatrovateľskú službu, to znamená preto, aby sme vytvorili všetky predpoklady a podmienky, aby ten človek, ktorý má vytvorené podmienky, mohol byť čo najviac doma v svojom rodinnom prostredí, a aby nemusel prejsť do toho kamenného domu, kde sa poskytuje iný rozsah sociálnych, sociálnych služieb.
Ja len pripomínam, že za I. polrok tohto roku obce a mestá majú v porovnaní s predchádzajúcim rokom výber daní lepší o 460 mil. eur. Reálne sú vytvorené znovu všetky predpoklady pre to, aby sme vedeli nájsť dohodu aj so ZMOS-om na riešení a financovaní sociálnych služieb, ktoré sa tohto okruhu poskytovateľov jednoducho týkajú.
No a skončím s tým, aj dnes, keď sme končili to rokovanie, bola posledná časť rokovania k problematike prípravy tzv. nového veľkého zákona o sociálnych službách. Ten je v podstate pripravený. Dnes sa už bavíme o výške kompenzácií, ktoré na jednotlivý stupeň odkázanosti jednoducho pôjdu. Tu poviem veľmi konkrétne a otvorene, že predpokladám navýšenie prostriedkov na sociálne služby účinnosťou toho pripravovaného zákona o viac ako 100 % v porovnaní s terajším a celkom iste to budú čiastky cez 100 mil.
Len pripomínam, po pánovi Mihálovi som preberal a myslím, že tam boli náklady okolo 30-32 mil. na tých 320 pre obce a pre mestá, v tomto kalendárnom roku je to 92 mil. Jediná rozpočtová položka, ktorá trojnásobne v priebehu jedného funkčného obdobia narástla. Ale narástla preto, lebo pribudli klienti, pribudli zariadenia, pribudli lôžka a, prirodzene, potreba tu je v tomto progrese naďalej pokračovať. Takže ten, tá položka vyšších nákladov na sociálne služby bude aj z hľadiska budúcnosti vždy narastať, nehovoriac o ďalších veciach, ako sú starnutie a proste tieto otázky.
Takže áno, rátame s tým a ja si dovolím z tohto miesta povedať, že aj po tom rokovaní so ZMOS-om mám, chcem to aj verejne deklarovať, musí byť zagarantované, že tie sociálne služby budú zabezpečené. Bol by som zlý minister, abych si dovolil takúto, a tu treba ešte pripomenúť jednu vec, že my ideme v tom novom zákone financovať podľa stupňa odkázanosti bez ohľadu na to, kto je zriaďovateľ, to znamená, či to je verejný alebo neverejný poskytovateľ, dostanú rovnako obce a mestá, vyššie územné celky - a použijem výraz - aj súkromníci, ktorí poskytujú takéto služby. To znamená, tam absolútne žiaden rozdiel nebude, lebo ten rozdiel istým spôsobom vytvorený pri tom, pri tej poslednej novele na tých 320 eur bol, lebo zahŕňal hlavne obce a mestá, a vyššie územné celky síce mali zákonnú povinnosť, ale veľakrát tvrdili podľa toho, koľko máme a nemáme finančných prostriedkov. To znamená, že tu si stále dovolím povedať, že ideme vytvoriť predpoklady pre dlhoročné, systémové fungovanie sociálnych služieb, v podstate na európskom štandarde.
Ale - a to pripomínam a to je moja posledná veta - stále hovoríme o príspevku zo strany štátu. To nie je náhrada nákladov ani nikdy nebude a v konečnej miere nepoznám krajinu v Európe, ktorá by riešila komplexnú náhradu nákladu, vždy je to všade príspevok, samozrejme, rozdielny podľa jednotlivého typu krajiny a ďalších, možno ekonomických možností. Áno, ja priznávam, vždy to je a bude schopnosť vedieť presadiť, aby v tých rozpočtoch tie peniaze na tieto sociálne služby boli relatívne a vôbec na sociálnu politiku, relatívne čo najvyššie. Preto ja chcem zaviesť istý systém, aby pravidelne, a to už nielen na odkázanosť na životné minimum, boli isté, isté valorizačné mechanizmy prijaté, ktoré by riešili veci, ako je minimálna mzda, možno nárasty mzdy, v konečnej miere niečo skrývať aj z hľadiska nedostatku pracovnej sily na, u nás na trhu, bude to nevyhnutné, lebo iným spôsobom si tú pracovnú silu aj pre takú citlivú oblasť, ako sú sociálne služby, nebude možné udržať.
Ďakujem.
Rozpracované
Vystúpenia
15:17
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:17
Jozef MihálJa len ešte raz, lebo opakovanie je matka múdrosti, zdôrazním, pokiaľ príspevok 320 eur bol nastavený, keď som ja odchádzal z ministerstva, a vtedy bola minimálna mzda 327,20 eur v roku 2012,...
Ja len ešte raz, lebo opakovanie je matka múdrosti, zdôrazním, pokiaľ príspevok 320 eur bol nastavený, keď som ja odchádzal z ministerstva, a vtedy bola minimálna mzda 327,20 eur v roku 2012, tak ak sa tu chválime tým, že sa minimálna mzda na Slovensku zvyšuje, a to je dobré, nech teda ľudia viacej zarábajú, aj tí, ktorí vykonávajú povolania, ktoré možno nie sú tak náročné na nejaké vzdelania a praktickú skúsenosť, ale pozor, práve opatrovateľská starostlivosť podľa môjho názoru rozhodne nie je činnosť, ktorá by mala byť odmeňovaná na úrovni minimálnej mzdy, ale ja tam osobne vidím z hľadiska stupňa náročnosti minimálne koeficient 1,4-krát minimálna mzda. Čiže to nie je o 435 eurách, ale o 1,4-násobku tejto sumy, čo je okolo 650 eur mesačne v hrubom, plus odvody zamestnávateľa.
Čiže ešte raz, pokiaľ za posledných päť rokov minimálna mzda pomerne razantne vzrástla, a o to razantnejšie by vlastne mali vzrásť mzdy ľudí, ktorí opatrujú v zariadeniach, tak predsa nie je logicky možné akceptovať, že príspevok štátu stagnuje na úrovni 320 eur. Ja viem, že pripravujete zásadnú novelu zákona. Výborne, budeme radi, keď príde, a budeme radi, aj keď budeme môcť spolupracovať na jej príprave, ale toto je predsa jednoduchá vec, len na to treba vyčleniť financie.
Možno sa na to trochu pozabudlo pri príprave štátneho rozpočtu, možno máte ešte nejaké riešenia v šuflíku, tak poprosím, sem s nimi, pán minister.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
28.11.2016 o 15:17 hod.
RNDr.
Jozef Mihál
Videokanál poslanca
Ďakujem. Ako spolupredkladateľ tohto návrhu takisto chcem poprosiť pána ministra, aby hľadal ak už nie podporu tohto návrhu, aby hľadal riešenia, ako čo najrýchlejšie a čo najlepšie zabezpečiť financovanie zariadení. Tie dôvody tu boli vymenované.
Ja len ešte raz, lebo opakovanie je matka múdrosti, zdôrazním, pokiaľ príspevok 320 eur bol nastavený, keď som ja odchádzal z ministerstva, a vtedy bola minimálna mzda 327,20 eur v roku 2012, tak ak sa tu chválime tým, že sa minimálna mzda na Slovensku zvyšuje, a to je dobré, nech teda ľudia viacej zarábajú, aj tí, ktorí vykonávajú povolania, ktoré možno nie sú tak náročné na nejaké vzdelania a praktickú skúsenosť, ale pozor, práve opatrovateľská starostlivosť podľa môjho názoru rozhodne nie je činnosť, ktorá by mala byť odmeňovaná na úrovni minimálnej mzdy, ale ja tam osobne vidím z hľadiska stupňa náročnosti minimálne koeficient 1,4-krát minimálna mzda. Čiže to nie je o 435 eurách, ale o 1,4-násobku tejto sumy, čo je okolo 650 eur mesačne v hrubom, plus odvody zamestnávateľa.
Čiže ešte raz, pokiaľ za posledných päť rokov minimálna mzda pomerne razantne vzrástla, a o to razantnejšie by vlastne mali vzrásť mzdy ľudí, ktorí opatrujú v zariadeniach, tak predsa nie je logicky možné akceptovať, že príspevok štátu stagnuje na úrovni 320 eur. Ja viem, že pripravujete zásadnú novelu zákona. Výborne, budeme radi, keď príde, a budeme radi, aj keď budeme môcť spolupracovať na jej príprave, ale toto je predsa jednoduchá vec, len na to treba vyčleniť financie.
Možno sa na to trochu pozabudlo pri príprave štátneho rozpočtu, možno máte ešte nejaké riešenia v šuflíku, tak poprosím, sem s nimi, pán minister.
Rozpracované
15:19
Uvádzajúci uvádza bod 15:19
Ján RichterSamozrejmá vec, že mi nie je ľahostajné a nikdy mi nebude ľahostajné, ako budú financované a do akej miery majú šancu ďalej pokračovať, a...
Samozrejmá vec, že mi nie je ľahostajné a nikdy mi nebude ľahostajné, ako budú financované a do akej miery majú šancu ďalej pokračovať, a vôbec už nie, aby sa naplnilo to, čo som počul dnes na tlačovej konferencii, nejaký kolaps sociálnych služieb. Zhodou okolností dnes, predtým než budú vyššie územné celky rokovať o svojom rozpočte na budúci kalendárny rok, lebo to býva pravidlom vždy po štátnom rozpočte, že VÚC-ky rozhodujú, som mal pozvaných zástupcov všetkých vyšších územných celkov, vždy boli prítomní minimálne riaditelia sociálnych služieb, pardon, sociálnych vecí, odborov sociálnych vecí. A robím toto nie prvýkrát. Robím to už štvrtýkrát po sebe, pretože mám maximálny záujem urobiť všetko pre to aj pod istým nátlakom, argumentáciou, presviedčaní, aby tie sociálne služby, ktoré majú byť zazmluvnené cez vyššie územné celky, tak jednoducho boli, aby vedeli plniť svoju úlohu a jednoducho aby sa to v konečnej miere prejavilo hlavne pre toho klienta.
S mojím veľkým potešením chcem skonštatovať, že vyššie územné celky rátajú so zvýšenými prostriedkami pre sociálne služby. To znamená pre svoje vlastné, pre verejné aj neverejné, ktoré sú pod tým zazmluvnením vyšších územných celkov. Pre budúci rok je to navýšenie o 12,5 mil. eur. Z toho o 3 mil. pre neverejných, súkromných poskytovateľov, čím sú absolútne vytvorené predpoklady a podmienky pre to, aby vedeli tieto zariadenia, tieto sociálne služby jednoducho fungovať.
Budem konkrétnejší, minimálne použijem príklady z Košíc a zo Žiliny. Pripravujú, a tak zazmluvňujú poskytovateľov sociálnych služieb, že príspevok na jedného klienta predstavuje finančný rozmer od 520 do 590 eur podľa druhu sociálnej služby, to znamená ďaleko nad rámec toho, o čom sa tu v súčasnosti, v súčasnosti bavíme. Garantujú, tak ako v tomto roku, aj pre budúci rok idú vykryť zvýšenie minimálnej mzdy, ale aj valorizáciu verejných zamestnancov, ktorá je pre budúci rok 4, resp. plus 2 %. Už teraz tým v rámci, v rámci rozpočtov jednoducho rátajú.
To ma uistilo v tom, že si to prekontrolujeme po tom, čo budú definitívne rozpočty v jednotlivých samosprávnych krajoch prijaté. Do akej miery je to naplnené, ale tieto informácie sú pre mňa potvrdením toho, že tá komunikácia, spolupráca s tými vyššími územnými celkami niekoľko rokov jednoducho funguje. Treba povedať, že si to dovoľuje aj na základe toho, že výber finančných prostriedkov z daní, ktoré prináležia pre vyššie územné celky, je vyšší. To znamená, majú na to.
V tomto týždni pripravujem podobné stretnutie so Združením miest a obcí Slovenska, aby sme dosiahli podobný cieľ. Áno, aj ja som obdržal list od predsedu ZMOS-u pána Sýkoru a viedlo ma to k tomu, že som operatívne na túto otázku reagoval, pretože si v plnej miere uvedomujem, že aj obce a mestá majú veľmi konkrétnu úlohu, dokonca by som povedal neoddeliteľnú, naopak, je to originálna kompetencia obcí a miest a ony musia isté veci zabezpečovať a súhlasím s vami, pani podpredsedníčka, že my sa nemôžeme spoliehať na to, že tu budú vždy europrostriedky, no po ’20. roku budú určite menšie ako teraz a práve preto je potrebné vytvárať všetky podmienky a predpoklady na to, aby zákonné povinnosti jednotlivých zriaďovateľov a jednotlivých poskytovateľov služieb vrátane originálnych kompetencií, ktoré na samosprávu prešli, jednoducho fungovali.
V žiadnom prípade, ak som ja riešil terénne opatrovateľské služby v posledných dvoch rokoch tak, že 100 mil., opakujem, 100 mil., 3 600 miezd z tých 100 išlo na terénnu opatrovateľskú službu, to znamená preto, aby sme vytvorili všetky predpoklady a podmienky, aby ten človek, ktorý má vytvorené podmienky, mohol byť čo najviac doma v svojom rodinnom prostredí, a aby nemusel prejsť do toho kamenného domu, kde sa poskytuje iný rozsah sociálnych, sociálnych služieb.
Ja len pripomínam, že za I. polrok tohto roku obce a mestá majú v porovnaní s predchádzajúcim rokom výber daní lepší o 460 mil. eur. Reálne sú vytvorené znovu všetky predpoklady pre to, aby sme vedeli nájsť dohodu aj so ZMOS-om na riešení a financovaní sociálnych služieb, ktoré sa tohto okruhu poskytovateľov jednoducho týkajú.
No a skončím s tým, aj dnes, keď sme končili to rokovanie, bola posledná časť rokovania k problematike prípravy tzv. nového veľkého zákona o sociálnych službách. Ten je v podstate pripravený. Dnes sa už bavíme o výške kompenzácií, ktoré na jednotlivý stupeň odkázanosti jednoducho pôjdu. Tu poviem veľmi konkrétne a otvorene, že predpokladám navýšenie prostriedkov na sociálne služby účinnosťou toho pripravovaného zákona o viac ako 100 % v porovnaní s terajším a celkom iste to budú čiastky cez 100 mil.
Len pripomínam, po pánovi Mihálovi som preberal a myslím, že tam boli náklady okolo 30-32 mil. na tých 320 pre obce a pre mestá, v tomto kalendárnom roku je to 92 mil. Jediná rozpočtová položka, ktorá trojnásobne v priebehu jedného funkčného obdobia narástla. Ale narástla preto, lebo pribudli klienti, pribudli zariadenia, pribudli lôžka a, prirodzene, potreba tu je v tomto progrese naďalej pokračovať. Takže ten, tá položka vyšších nákladov na sociálne služby bude aj z hľadiska budúcnosti vždy narastať, nehovoriac o ďalších veciach, ako sú starnutie a proste tieto otázky.
Takže áno, rátame s tým a ja si dovolím z tohto miesta povedať, že aj po tom rokovaní so ZMOS-om mám, chcem to aj verejne deklarovať, musí byť zagarantované, že tie sociálne služby budú zabezpečené. Bol by som zlý minister, abych si dovolil takúto, a tu treba ešte pripomenúť jednu vec, že my ideme v tom novom zákone financovať podľa stupňa odkázanosti bez ohľadu na to, kto je zriaďovateľ, to znamená, či to je verejný alebo neverejný poskytovateľ, dostanú rovnako obce a mestá, vyššie územné celky - a použijem výraz - aj súkromníci, ktorí poskytujú takéto služby. To znamená, tam absolútne žiaden rozdiel nebude, lebo ten rozdiel istým spôsobom vytvorený pri tom, pri tej poslednej novele na tých 320 eur bol, lebo zahŕňal hlavne obce a mestá, a vyššie územné celky síce mali zákonnú povinnosť, ale veľakrát tvrdili podľa toho, koľko máme a nemáme finančných prostriedkov. To znamená, že tu si stále dovolím povedať, že ideme vytvoriť predpoklady pre dlhoročné, systémové fungovanie sociálnych služieb, v podstate na európskom štandarde.
Ale - a to pripomínam a to je moja posledná veta - stále hovoríme o príspevku zo strany štátu. To nie je náhrada nákladov ani nikdy nebude a v konečnej miere nepoznám krajinu v Európe, ktorá by riešila komplexnú náhradu nákladu, vždy je to všade príspevok, samozrejme, rozdielny podľa jednotlivého typu krajiny a ďalších, možno ekonomických možností. Áno, ja priznávam, vždy to je a bude schopnosť vedieť presadiť, aby v tých rozpočtoch tie peniaze na tieto sociálne služby boli relatívne a vôbec na sociálnu politiku, relatívne čo najvyššie. Preto ja chcem zaviesť istý systém, aby pravidelne, a to už nielen na odkázanosť na životné minimum, boli isté, isté valorizačné mechanizmy prijaté, ktoré by riešili veci, ako je minimálna mzda, možno nárasty mzdy, v konečnej miere niečo skrývať aj z hľadiska nedostatku pracovnej sily na, u nás na trhu, bude to nevyhnutné, lebo iným spôsobom si tú pracovnú silu aj pre takú citlivú oblasť, ako sú sociálne služby, nebude možné udržať.
Ďakujem.
Ďakujem, ďakujem pekne za slovo. Možno nebýva zvykom, že predkladateľ vystupuje hneď na začiatku rozpravy, ale vzhľadom na to, že tých pripomienok a návrhov, ktoré sa budú týkať výšky príspevku, bude relatívne viac, pokladám za potrebné zareagovať na pani podpredsedníčku, prípadne na pána Mihála.
Samozrejmá vec, že mi nie je ľahostajné a nikdy mi nebude ľahostajné, ako budú financované a do akej miery majú šancu ďalej pokračovať, a vôbec už nie, aby sa naplnilo to, čo som počul dnes na tlačovej konferencii, nejaký kolaps sociálnych služieb. Zhodou okolností dnes, predtým než budú vyššie územné celky rokovať o svojom rozpočte na budúci kalendárny rok, lebo to býva pravidlom vždy po štátnom rozpočte, že VÚC-ky rozhodujú, som mal pozvaných zástupcov všetkých vyšších územných celkov, vždy boli prítomní minimálne riaditelia sociálnych služieb, pardon, sociálnych vecí, odborov sociálnych vecí. A robím toto nie prvýkrát. Robím to už štvrtýkrát po sebe, pretože mám maximálny záujem urobiť všetko pre to aj pod istým nátlakom, argumentáciou, presviedčaní, aby tie sociálne služby, ktoré majú byť zazmluvnené cez vyššie územné celky, tak jednoducho boli, aby vedeli plniť svoju úlohu a jednoducho aby sa to v konečnej miere prejavilo hlavne pre toho klienta.
S mojím veľkým potešením chcem skonštatovať, že vyššie územné celky rátajú so zvýšenými prostriedkami pre sociálne služby. To znamená pre svoje vlastné, pre verejné aj neverejné, ktoré sú pod tým zazmluvnením vyšších územných celkov. Pre budúci rok je to navýšenie o 12,5 mil. eur. Z toho o 3 mil. pre neverejných, súkromných poskytovateľov, čím sú absolútne vytvorené predpoklady a podmienky pre to, aby vedeli tieto zariadenia, tieto sociálne služby jednoducho fungovať.
Budem konkrétnejší, minimálne použijem príklady z Košíc a zo Žiliny. Pripravujú, a tak zazmluvňujú poskytovateľov sociálnych služieb, že príspevok na jedného klienta predstavuje finančný rozmer od 520 do 590 eur podľa druhu sociálnej služby, to znamená ďaleko nad rámec toho, o čom sa tu v súčasnosti, v súčasnosti bavíme. Garantujú, tak ako v tomto roku, aj pre budúci rok idú vykryť zvýšenie minimálnej mzdy, ale aj valorizáciu verejných zamestnancov, ktorá je pre budúci rok 4, resp. plus 2 %. Už teraz tým v rámci, v rámci rozpočtov jednoducho rátajú.
To ma uistilo v tom, že si to prekontrolujeme po tom, čo budú definitívne rozpočty v jednotlivých samosprávnych krajoch prijaté. Do akej miery je to naplnené, ale tieto informácie sú pre mňa potvrdením toho, že tá komunikácia, spolupráca s tými vyššími územnými celkami niekoľko rokov jednoducho funguje. Treba povedať, že si to dovoľuje aj na základe toho, že výber finančných prostriedkov z daní, ktoré prináležia pre vyššie územné celky, je vyšší. To znamená, majú na to.
V tomto týždni pripravujem podobné stretnutie so Združením miest a obcí Slovenska, aby sme dosiahli podobný cieľ. Áno, aj ja som obdržal list od predsedu ZMOS-u pána Sýkoru a viedlo ma to k tomu, že som operatívne na túto otázku reagoval, pretože si v plnej miere uvedomujem, že aj obce a mestá majú veľmi konkrétnu úlohu, dokonca by som povedal neoddeliteľnú, naopak, je to originálna kompetencia obcí a miest a ony musia isté veci zabezpečovať a súhlasím s vami, pani podpredsedníčka, že my sa nemôžeme spoliehať na to, že tu budú vždy europrostriedky, no po ’20. roku budú určite menšie ako teraz a práve preto je potrebné vytvárať všetky podmienky a predpoklady na to, aby zákonné povinnosti jednotlivých zriaďovateľov a jednotlivých poskytovateľov služieb vrátane originálnych kompetencií, ktoré na samosprávu prešli, jednoducho fungovali.
V žiadnom prípade, ak som ja riešil terénne opatrovateľské služby v posledných dvoch rokoch tak, že 100 mil., opakujem, 100 mil., 3 600 miezd z tých 100 išlo na terénnu opatrovateľskú službu, to znamená preto, aby sme vytvorili všetky predpoklady a podmienky, aby ten človek, ktorý má vytvorené podmienky, mohol byť čo najviac doma v svojom rodinnom prostredí, a aby nemusel prejsť do toho kamenného domu, kde sa poskytuje iný rozsah sociálnych, sociálnych služieb.
Ja len pripomínam, že za I. polrok tohto roku obce a mestá majú v porovnaní s predchádzajúcim rokom výber daní lepší o 460 mil. eur. Reálne sú vytvorené znovu všetky predpoklady pre to, aby sme vedeli nájsť dohodu aj so ZMOS-om na riešení a financovaní sociálnych služieb, ktoré sa tohto okruhu poskytovateľov jednoducho týkajú.
No a skončím s tým, aj dnes, keď sme končili to rokovanie, bola posledná časť rokovania k problematike prípravy tzv. nového veľkého zákona o sociálnych službách. Ten je v podstate pripravený. Dnes sa už bavíme o výške kompenzácií, ktoré na jednotlivý stupeň odkázanosti jednoducho pôjdu. Tu poviem veľmi konkrétne a otvorene, že predpokladám navýšenie prostriedkov na sociálne služby účinnosťou toho pripravovaného zákona o viac ako 100 % v porovnaní s terajším a celkom iste to budú čiastky cez 100 mil.
Len pripomínam, po pánovi Mihálovi som preberal a myslím, že tam boli náklady okolo 30-32 mil. na tých 320 pre obce a pre mestá, v tomto kalendárnom roku je to 92 mil. Jediná rozpočtová položka, ktorá trojnásobne v priebehu jedného funkčného obdobia narástla. Ale narástla preto, lebo pribudli klienti, pribudli zariadenia, pribudli lôžka a, prirodzene, potreba tu je v tomto progrese naďalej pokračovať. Takže ten, tá položka vyšších nákladov na sociálne služby bude aj z hľadiska budúcnosti vždy narastať, nehovoriac o ďalších veciach, ako sú starnutie a proste tieto otázky.
Takže áno, rátame s tým a ja si dovolím z tohto miesta povedať, že aj po tom rokovaní so ZMOS-om mám, chcem to aj verejne deklarovať, musí byť zagarantované, že tie sociálne služby budú zabezpečené. Bol by som zlý minister, abych si dovolil takúto, a tu treba ešte pripomenúť jednu vec, že my ideme v tom novom zákone financovať podľa stupňa odkázanosti bez ohľadu na to, kto je zriaďovateľ, to znamená, či to je verejný alebo neverejný poskytovateľ, dostanú rovnako obce a mestá, vyššie územné celky - a použijem výraz - aj súkromníci, ktorí poskytujú takéto služby. To znamená, tam absolútne žiaden rozdiel nebude, lebo ten rozdiel istým spôsobom vytvorený pri tom, pri tej poslednej novele na tých 320 eur bol, lebo zahŕňal hlavne obce a mestá, a vyššie územné celky síce mali zákonnú povinnosť, ale veľakrát tvrdili podľa toho, koľko máme a nemáme finančných prostriedkov. To znamená, že tu si stále dovolím povedať, že ideme vytvoriť predpoklady pre dlhoročné, systémové fungovanie sociálnych služieb, v podstate na európskom štandarde.
Ale - a to pripomínam a to je moja posledná veta - stále hovoríme o príspevku zo strany štátu. To nie je náhrada nákladov ani nikdy nebude a v konečnej miere nepoznám krajinu v Európe, ktorá by riešila komplexnú náhradu nákladu, vždy je to všade príspevok, samozrejme, rozdielny podľa jednotlivého typu krajiny a ďalších, možno ekonomických možností. Áno, ja priznávam, vždy to je a bude schopnosť vedieť presadiť, aby v tých rozpočtoch tie peniaze na tieto sociálne služby boli relatívne a vôbec na sociálnu politiku, relatívne čo najvyššie. Preto ja chcem zaviesť istý systém, aby pravidelne, a to už nielen na odkázanosť na životné minimum, boli isté, isté valorizačné mechanizmy prijaté, ktoré by riešili veci, ako je minimálna mzda, možno nárasty mzdy, v konečnej miere niečo skrývať aj z hľadiska nedostatku pracovnej sily na, u nás na trhu, bude to nevyhnutné, lebo iným spôsobom si tú pracovnú silu aj pre takú citlivú oblasť, ako sú sociálne služby, nebude možné udržať.
Ďakujem.
Rozpracované
15:29
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:29
Jozef MihálPrepáčte, ale ja stále hovorím, keď sa bavíme, vo vianočných príspevkoch napríklad je to suma okolo 80-90 mil. eur ročne, ktoré sa rozdeľujú dôchodcom aj tým, ktoré majú 500-eurové dôchodky a majú 62 rokov a privyrábajú si možno ešte celkom slušné peniaze. Tam je napr. zdroj financovania, ktorý bude možné okamžite použiť na dofinancovanie sociálnych služieb. Ako nebudem hovoriť o tom, akým spôsobom sa zvyšujú príjmy do štátneho rozpočtu, sám ste povedali, ako sa zvýšili príjmy samospráv za posledné roky, čiže tie zdroje tam, samozrejme, sú, ale dôležité je, aby sme účelne vynakladali tieto zdroje, aby aj samotní dôchodcovia vlastne boli nie bombardovaní propagandou typu "dostali ste vianočné príspevky", ale aby reálne cítili tí, ktorí to naozaj potrebujú, že kvalita tých služieb, sociálnych služieb... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
28.11.2016 o 15:29 hod.
RNDr.
Jozef Mihál
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán minister. Dovolím si skromne oceniť váš príspevok. Tie, tie vety, ktoré ste povedali, tie myšlienky, ktoré ste povedali, treba preniesť do reality a držím palce, aby sa tak stalo, a vypichnem to, čo ste povedali. Naozaj, keď som opúšťal post ministra a vy ste ho preberali, tak vtedy tá, ten objem tých peňazí bol okolo 30 mil., možno o milión viac alebo možno menej, ale ten nárast na 90 mil., o ktorom ste teraz vy povedali, je daný nie nárastom výšky príspevku, ale nárastom počtu poberateľov. Jednoducho ak tomu niekto neverí, tak tu, tu vlastne má dôkaz toho, že Slovensko starne. Slovensko musí riešiť nielen dôchodkový systém, ale aj zdravotníctvo a oblasť sociálnych služieb. Tie finančné nároky nielen na dôchodky, ale aj na rozsah financovania sociálnych služieb nám skrátka budú rásť, na to treba myslieť a myslieť dopredu.
Prepáčte, ale ja stále hovorím, keď sa bavíme, vo vianočných príspevkoch napríklad je to suma okolo 80-90 mil. eur ročne, ktoré sa rozdeľujú dôchodcom aj tým, ktoré majú 500-eurové dôchodky a majú 62 rokov a privyrábajú si možno ešte celkom slušné peniaze. Tam je napr. zdroj financovania, ktorý bude možné okamžite použiť na dofinancovanie sociálnych služieb. Ako nebudem hovoriť o tom, akým spôsobom sa zvyšujú príjmy do štátneho rozpočtu, sám ste povedali, ako sa zvýšili príjmy samospráv za posledné roky, čiže tie zdroje tam, samozrejme, sú, ale dôležité je, aby sme účelne vynakladali tieto zdroje, aby aj samotní dôchodcovia vlastne boli nie bombardovaní propagandou typu "dostali ste vianočné príspevky", ale aby reálne cítili tí, ktorí to naozaj potrebujú, že kvalita tých služieb, sociálnych služieb... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
15:31
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:31
Lucia Ďuriš NicholsonováA ja chcem upozorniť ešte na ďalšiu vec, to nie je len starnutie obyvateľstva, to je napr. aj neriešenie problémov sociálne vylúčených spoločenstiev, resp. rómskych osád, pretože nám sa tie nožnice otvárajú. Tuto odchádza neuveriteľne veľké množstvo mladých, šikovných, vzdelaných ľudí, ktorí sú schopní uspieť na otvorenom trhu práce, zo Slovenska a, naopak, v tých osadách nám rastie ďalšia a ďalšia generácia nevzdelaných, ktorí nebudú schopní uplatniť sa na otvorenom trhu práce. To znamená, veľmi o chvíľu nebude mať kto robiť na, na dôchodcov už, ktorí sú dnešní napr. štyridsiatnici. A ja si neviem predstaviť, keď nedoriešime tú nešťastnú nedoriešenú decentralizáciu, čo nás čaká o pár rokov aj v súvislosti nielen s dôchodkami, ale aj so sociálnymi službami.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
28.11.2016 o 15:31 hod.
Lucia Ďuriš Nicholsonová
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Aj ja svojím spôsobom oceňujem to vaše vystúpenie, aj keď teda ja by som bola oveľa radšej, keby som počula z vašich úst, že teda áno, nájdeme tú rezervu, nájdete tých zhruba 27 mil. eur, aby sme dofinancovali aspoň to, čo teraz naozaj kolabuje, pretože ja chápem, že to nie je jednoduchá úloha. My sami, keď sme pripravovali tú veľkú novelu zákona o sociálnych službách, tak sme nevedeli presvedčiť ministerstvo financií, že potrebujeme, zhruba okolo 150 mil. eur to bolo vtedy vyčíslené, vtedy, to znamená, teraz to rádovo rastie.
A ja chcem upozorniť ešte na ďalšiu vec, to nie je len starnutie obyvateľstva, to je napr. aj neriešenie problémov sociálne vylúčených spoločenstiev, resp. rómskych osád, pretože nám sa tie nožnice otvárajú. Tuto odchádza neuveriteľne veľké množstvo mladých, šikovných, vzdelaných ľudí, ktorí sú schopní uspieť na otvorenom trhu práce, zo Slovenska a, naopak, v tých osadách nám rastie ďalšia a ďalšia generácia nevzdelaných, ktorí nebudú schopní uplatniť sa na otvorenom trhu práce. To znamená, veľmi o chvíľu nebude mať kto robiť na, na dôchodcov už, ktorí sú dnešní napr. štyridsiatnici. A ja si neviem predstaviť, keď nedoriešime tú nešťastnú nedoriešenú decentralizáciu, čo nás čaká o pár rokov aj v súvislosti nielen s dôchodkami, ale aj so sociálnymi službami.
Ďakujem.
Rozpracované
15:32
Vystúpenie v rozprave 15:32
Erika JurinováMyslím, že všetko dôležité k tomuto návrhu zákona som...
Myslím, že všetko dôležité k tomuto návrhu zákona som povedala už v prvom čítaní, ale predsa len. Čo z toho vyplynulo, že ste prišli s novelou zákona o sociálnych službách, ktorý, ktorý zlým spôsobom ošetruje jasle? Prišli ste s novelou zákona o sociálnych službách, ktorým dôjde k likvidácii stacionárov, a prišli ste s novelou zákona o sociálnych službách, ktorá bude slúžiť možno aj na likvidáciu sociálnych služieb ako takých. Pán minister, vy ste vo svojom vystúpení, ktoré teraz prebehlo, povedali, že hovorili kolegyne na, na svojej tlačovej besede o nejakom kolapse, že to absolútne odmietate, alebo niečo v tom duchu. No môžete to odmietať, ale pokiaľ sa neupravia naozaj alebo neurobíte niečo, ja to nazvem gestom, tento rok, tak je naozaj vysoké podozrenie z toho, že tie zariadenia to nebudú vedieť dofinancovať tento rok, a bude na vašej zodpovednosti každý jeden klient, ktorý sa ocitne na ulici. Povedala som to prehnane, expresívne, ale naozaj tá situácia je vážna a iba ako perličku poviem.
Rokovanie výboru pre sociálne veci, na ňom som nemohla byť prítomná, ale už predtým sme vás žiadali o stretnutie, kde sme chceli prebrať všetky pozmeňovacie návrhy a, samozrejme, aj to financovanie sociálnych služieb. Takže až po výbore sme mali možnosť stretnúť sa so štátnym tajomníkom. Predostreli sme mu všetky návrhy a naozaj, hovorím aj o službách zam..., aj o kompenzáciách, aj o sociálnych službách s tým, že nám povedia stanovisko, lebo vtedy to nevedeli presne, pán štátny tajomník, ako by mohli reagovať. Zdalo sa, že na niektoré by reagoval aj pozitívne, mal so sebou aj riaditeľa odboru sociálnych vecí pána Szaba. Do dnešného dňa sme nedostali žiadne vyrozumenie, žiadne. A tu nás nabádate k tomu, aby sme rokovali, aby sme nepredkladali pozmeňováky len do pléna, ale aby sme išli rokovať na ministerstvo. Takže nestáli sme ani za to, aby sme dostali odpoveď aspoň na tie veci, ktoré vyzerali, že je šanca na to, aby sa upravili. To je taká moja jedna smutná výčitka, pretože chcete od nás, aby sme spolupracovali, a keď prejavíme náznak toho, že chceme ísť na ministerstvo, chceme rokovať o našich pozmeňovákoch, nedostaneme ani žiadnu odpoveď. A rovnako, pán minister, mi nedá pripomenúť aj list, ktorý som vám posielala, už je tomu možno aj dva mesiace, vášmu sekretariátu. Týkal sa opäť inej veci, týkal sa rodičovských práv zdravotne ťažko postihnutej. Aj ste mi povedali, že buďte trpezlivá, v zákonnej lehote to bude vybavené. No nebolo to, dva mesiace prešli, len odpoveď, odpoveď na list som dodnes nedostala. Takže takýto máte prístup asi k opozičným poslancom, čo mi je ľúto.
Vo svojom vystúpení ste hovorili o mimoriadnej, alebo teda kolegyňa Nicholsonová, pani podpredsedníčka, hovorila, že počula, že mimoriadnou vládnou dotáciou budete sanovať tie služby krízovej intervencie alebo sociálnej služby. Práveže toto neviem, ja som rozumela, že len služby krízovej intervencie, a priznám sa, že nezareagoval, nepočula som, že či ste vôbec reagovali na toto jej hodnotenie, alebo ste povedali, že vlastne ten obnos tých financií bude jednoznačne súvisieť s tým navýšením výberu daní VÚC-iek alebo to celkovo na ZMOS-e. Hej, že dôjde k navýšeniu, alebo teda ste si sľúbili, že využijete alebo že VÚC-ky využijú to zvýšenie naozaj na to, aby pokryli poskytovanie sociálnych služieb. Takže to by som vás, ak by ste mohli odpovedať na to, že či teda sa aj uvažuje o mimoriadnej vládnej dotácii, lebo ak áno, tak sa pýtam, že ak budete takto sanovať službu krízovej intervencie, že či naozaj nebudete hovoriť o navýšení rozpočtu v oblasti sociálnych služieb, ktoré sú ale financované nie z VÚC-ky, ale z ministerstva, a jedná sa naozaj o zariadenia pre seniorov a zariadenia ošetrovateľskej služby. Tieto dve, dva typy zariadenia nemajú s VÚC-kou nič a je jedno, či ide o verejných alebo neverejných poskytovateľov, faktom zostáva, že aj jedni, aj druhí živoria, akurát tí verejní poskytovatelia majú lepšie v tom, že ich potom dosanuje akoby rozpočet samosprávy.
Takže s plnou vážnosťou potvrdzujem slová, ktoré sme povedali na tlačovej konferencii o tom, že ak sa neurobia nejaké akútne opatrenia v oblasti poskytovania finančných príspevkov, práve pre služby, ktoré som spomenula, teda ZPS-ky, ZOS-ky, tak myslíme si, že môže dôjsť ku kolapsu. Nechceme maľovať čerta na stenu a verím, že ešte premyslíte svoje možno aj vyjadrenia v tejto oblasti. Bohužiaľ, keď sa rozprávalo o rozpočte, neboli ste, neboli ste... alebo nemala som možnosť sa s vami stretnúť. Dávali sme pozmeňovací návrh na navýšenie v oblasti sociálnych služieb a práve pre spomínané zariadenia o veľmi veľkú sumu. Priznám sa, 34 mil., je to veľká suma, ale stále hovorím, že je lepšie využiť rezervu vlády na konkrétny, presne stanovený cieľ, ktorý istým spôsobom napĺňa aj ústavné právo každého jedného občana, ako na nejaké ciele, ktoré môžu byť koniec koncov ladené politicky. V tomto prípade by bolo úplne jasné, že o žiadne politické ambície nejde, ide o starosť, o starostlivosť o starých a zdravotne znevýhodnených.
Takže kolegyňa ten pozmeňovák bude čítať, ale v prvom rade chcem povedať, že k tomu, aby nedošlo práve ku kolapsu v oblasti sociálnych služieb, si myslím, že je veľmi dôležité zmeniť spôsob financovania. Budem sa veľmi tešiť novému zákonu, ktorý pripravujete, ale bolo by dobré, keby ho naozaj, keby ste ho pripravovali v spolupráci so všetkými zainteresovanými, teda odborníkmi, a nielen na vašom ministerstve. Pretože viem, že povolanie do skupín mali mnohí, ale pracovná skupina, ak mám teda správnu vedomosť, zasadala teraz po trištvrte roku prvýkrát alebo jedenkrát, neviem, možno mám nesprávne informácie, ale skrátka takmer trištvrte roka bola táto skupina nefunkčná.
A tu vyvstáva otázka, že či vlastne tá pracovná skupina, ktorá bude robiť alebo má robiť na zákone, dostane už celý zákon spracovaný, vypracovaný, alebo teda hrubo, v hrubých črtách vypracovaný a oni budú môcť pripomienkovať a ťažko povedať, že či tie pripomienky budú zohľadnené, alebo sa ten materiál bude tvoriť naozaj na základe aj skúseností jednotlivých odborníkov.
Takže, pán minister, apelujem na vás, na vaše ministerstvo, aby ste veľmi zodpovedne zobrali túto úlohu a aby ste celý rok venovali, ja by som povedala, že celý rok venujte naozaj príprave tohto zákona, aby od roku 2018 sme mali jeden dobrý a kvalitný zákon. Nie taký, aký vyšiel z dielne ministerstva v roku 2008. A ešte keď sa vrátim k tomu zákonu z roku 2008, počula som od viacerých ľudí povedať, že ten zákon bol veľmi dobre nastavený, ale, bohužiaľ, zase prácou niektorých poslancov, lepšie povedané, poslankýň, sa zákon stal taký, že sa v ňom neorientuje ani..., že sa v ňom orientuje málokto. Aby som nemusela, aby som, áno, nemusela používať expresívne slová, tak naozaj že je veľmi ťažko sa v ňom orientovať, je veľmi náročný a okrem toho je veľmi nespravodlivý.
No, takže to je hudba budúcnosti, nový zákon o sociálnych službách, alebo teda veľká novela bude musieť byť naozaj obrovská, aby ste spracovali tie celé zmeny. Preto predpokladám, že pôjde o nový zákon o sociálnych službách skôr. Ale vráťme sa k tomuto nasledujúcemu rok. Rok 2017, viem, že mi možnože budete hovoriť, že ste navýšili položku v sociálnych službách o 10 mil. Áno, súhlasím, že je to tak. V návrhu štátneho rozpočtu je položka rozpočtu je navýšená o 10 mil. Ale aj napriek tomu toto vôbec nereflektuje na potreby spoločnosti. Ak by sme sa bavili s odborníkmi, koľko miliónov by sme potrebovali na dofinancovanie alebo na vytvorenie systému, ktorý bude spravodlivo pokrývať všetky zložky, všetky služby, samozrejme, v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva, dostali by sme sa k číslu 230 mil. eur, 230 miliónov. Je to veľmi veľká suma a je mi jasné, že len veľmi ťažko budete presviedčať ministra financií, aby vám takto akoby pustil žilou v úvodzovkách v ďalšom štátnom rozpočte, a je to proste vec, s ktorou sa bude treba vysporiadať.
No a teda rok 2017. Pán minister, ja vás chcem poprosiť, aby ste reagovali možno aspoň vo faktickej potom v závere, akým spôsobom ten deficit, ktorý ohlasujú poskytovatelia sociálnych služieb, najmä ZPS-ky a ZOS-ky majú tento rok fungovať. Ak naozaj mám pocit, z toho, čo hovorili, využili všetky zdroje, ktoré mohli, všetky rezervy, ktoré mohli, poobchádzali všetkých donorov, ktorých mohli, a už nemajú kde. Tak či je pre vás riešenie, aby to zavreli, a myslíte si, že štát prevezme teda to bremeno zodpovednosti za ľudí, ktorí sú zatiaľ v týchto centrách, alebo akým spôsobom to majú riešiť.
Druhá vec, ktorú budú, bude kolegyňa v pozmeňováku čítať, sa týka, týka vyslovene denných stacionárov, nie, sa týka poskytovania ambulantnej sociálnej služby. Je to vec, práve na ktorú pán štátny tajomník reagoval viac-menej pozitívne. Ide o to, že ak hovoríme o neobsadenosti, ak hovoríme o neobsadenosti miesta, tak vieme, že do denných stacionárov sa podľa vládnej novely budú môcť, budú môcť chodiť alebo budú môcť navštevovať takéto zariadenia, denný stacionár, klienti od stupňa odkázanosti III. Takže III, IV a vyššie. Teda tam už je ten, teda pri vyššej odkázanosti, samozrejme, asi bude veľký problém, aby navštevovali takéto zariadenia. Ale skrátka, ten počet hodín, ktorý je nastavený na určenie obsadenosti miesta, je stanovený na 80 hodín.
Tunák si myslíme, že vzhľadom k tomu, že tá odkázanosť je zvýšená, to znamená, že do zariadenia, do stacionárov, denných stacionárov budú prichádzať ľudia, ktorí sú na tom zdravotne horšie alebo majú ťažšiu situáciu zdravotnú, že môže naozaj nastávať problém pri poskytovateľoch, ako to miesto, ak vám ochorie, náhodne ochorie klient, ako ho vykryť. Viete, že keď máte vyššiu odkázanosť, naozaj častejšie ste konfrontovaný s rôznymi chorobami, a preto si myslíme, že je úplne opodstatnené a správne zmierniť im pri zachovaní jedných parametrov práve túto obsadenosť miest na nie, teda nie ponechať na 80 hodín mesačne, ale znížiť na, na 60 hodín mesačne. A opäť to vysvetľujem tým, že ide o ľudí, ktorí sú v stupne odkázanosti III a vyššie.
Čo sa týka pozmeňovacieho návrhu, ktorým vám ja prečítam o chvíľočku, našou snahou bolo, aby teda všetky zariadenia sociálnych služieb mali východiskové parametre veľmi podobné alebo rovnaké. A tuná sa nám zdá, že predsa len tie stacionáre sú akosik zaznávané ministerstvom. Už sme sa bavili v prvom čítaní o tom, že mnohé stacionáre boli zriadené špekulatívne. Áno, služba sa zneužívala, treba povedať, že takto nastavilo podmienky ministerstvo, teraz ich pritvrdzuje, aby sa oddelilo zrno od pliev. Toto je úplne pochopiteľné, legitímne, správne. Ale v niektorých veciach, sa mi zdá, že idete už za hranu. Ako keby ste nemali pri rozhodovaní o, o denných stacionároch so sebou žiadnych odborníkov, ktorí, alebo prevádzkovateľov, ale poctivých prevádzkovateľov, ktoré, ktorí túto službu reálne poskytujú a reálne aj robia a vykonávajú. To by bolo to oddelenie zrna od pliev.
Jednak sa mi nepáči, že personálne aj, aj štandardy kvality, proste všetky štandardy musia platiť takmer okamžite, teda od začiatku roku 2017 alebo od marca roku 2017, kdežto v iných zariadeniach existujú výnimky, že pre zariadenia, ktoré už existujú, ktoré už vznikli, je, existuje posun, posun pri splnení týchto štandardov od roku 2018. Takže to opäť bude súčasťou pozmeňovacieho návrhu, ktorý prečíta kolegyňa, a apelujem na vás, aby ste zvažovali možno jednotlivé body týchto pozmeňovacích návrhov pri hlasovaní a zamysleli sa nad tým, že tie návrhy, ktoré predkladáme, naozaj nie sú populistické ani nemajú za cieľ ošetriť tých, ktorí zneužívali systém tým pôvodným nastavením stacionárov, ale ide nám o to, aby sme s vodou nevyliali aj to dieťa. To znamená, aby sme, aby táto novela neslúžila na likvidáciu en bloc veľkej väčšiny zariadení, ktoré chcú poskytovať takúto službu, chcú ju poskytovať odborne, kvalitne a dobre.
Nevraviac o tom, že to som spomenula v minulom príspevku, ak hovoríme o zariadeniach ambulantného typu, teda konkrétne o tých denných stacionároch, tak som sa vás, pán minister, pýtala a neodpovedali ste mi, že ako predpokladáte, že sa bude riešiť tá situácia ľudí s odkázanosťou II, že tí nebudú mať prístup do denného stacionára, takže akým spôsobom predpokladáte, že sa dá sanovať, že či naozaj kluby, teraz neviem ani názvy, presný názov, neni to klub dôchodov... dôchodcov... (Reakcia z pléna.) Prosím? No nie, denné centrum, čo boli voľakedy kluby dôchodcov, že či sú pripravené na to, že či takisto v rámci toho, tej rozpravy z VÚC-kami a so samosprávami bolo aj napríklad navýšenie takejto aktivity samosprávy. Lebo však tam tiež ide financovanie. Dovoľte mi teda prečítať náš pozmeňovací návrh, ktorý sa týka veci, o ktorej som zatiaľ ešte nehovorila, a jeho snahou je zvýšiť počet ľudí, o ktorých sa stará zamestnanec v dennom stacionári, zo 6 na 9. Potom vám to vysvetlím, prečo o to žiadame, na príklade z praxe, ktorý presne popisuje hodnoty alebo finančné sumy a odôvodnenie, prečo tak žiadame.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Soni Gaborčákovej, Silvie Shahzad a Anny Verešovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 242). Takže navrhujeme vládny návrhu zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v znení ďalších predpisov meniť a dopĺňať takto:
V čl. I bode 59 v prílohe č. 1 v riadku s označením "denný stacionár" sa slovo "šesť" nahrádza slovom "deväť".
Odôvodnenie:
Navrhuje sa zvýšiť maximálny počet prijímateľov sociálnej služby na jedného zamestnanca v dennom stacionári zo 6 prijímateľov na 9 prijímateľov. Takáto právna úprava je nevyhnutná pre zachovanie denných stacionárov, ktoré v súčasnosti poskytujú sociálne služby, keďže inak náklady denného stacionára prevyšujú jeho príjmy, čo nezadržateľne vedie k zrušeniu a likvidácii denných stacionárov.
Mnohí poskytovatelia sociálnej služby v dennom stacionári budovali túto službu s nemalým úsilím a vynaložením potrebných finančných prostriedkov. Stále hovorím o tých, ktorí tú službu poskytujú spravodlivo, a nie tie špekulantské zariadenia. A registráciu denných stacionárov. Z ekonomického hľadiska je však zrejmé, že ak príjmy denného stacionára budú pozostávať z finančných príspevkov len na 6 prijímateľov a platby len od 6 prijímateľov, tieto príjmy nepokryjú výdavky denného stacionára pozostávajúce čo i len z nevyhnutných mzdových a prevádzkových nákladov prepočítaných na 6 prijímateľov sociálnej služby, keďže dennému stacionáru vznikne finančná strata približne vo výške 680 eur mesačne. Pritom dbajme alebo hovorme o tom, že predsa len v týchto zariadeniach, v denných stacionároch chceme, aby bola poskytovaná odborná služba a aby poskytovali všetky činnosti, ktoré majú zákonom stanovené. Majú štyri činnosti. Nebudem ich teraz vymenovávať. Ale chceme, aby všetky štyri činnosti, ktoré sú stanovené v zákone, boli, boli poukazované klientom tak, aby sa má správne, dobre, aby dochádzalo k zlepšeniu stavu klientov.
A tuná si vám dovolím povedať alebo prečítať možno zdôvodnenie, ešte také konkrétne zdôvodnenie, prečo žiadame zmenu počtu ľudí, v ktorých, v ktorých starostlivosti budú klienti. Jednoznačne máme zato, že aby boli vôbec takéto náklady finančne udržateľné, nie je možné, aby bola služba ufinancovaná pre jedného odborného zamestnanca a šiestich klientov. Takže ak finančný príspevok na šesť prijímateľov, teraz, bohužiaľ, nestihla som si pripraviť nejaký väčší názorný prostriedok, nejaký plagátik, kde by to bolo možno krajšie viditeľné, zreteľné a bolo by vám to jasné, takže budete musieť vydržať chvíľku, že vám budem čísla iba čítať.
Vieme, že príjmy akoby toho denného stacionáru sa skladajú z dvoch zložiek, finančný príspevok, ktorý dostáva od štátu vyslovene od ministerstva, je stanovený na 184 eur mesačne a platby od prijímateľov, tie sú zväčša stanovené na 22 alebo teda na euro. Euro denne, takže zhruba 22 eur mesačne. Pri šiestich prijímateľoch je komplet suma, teda aj to, čo dostane zariadenie od štátu, aj to, čo vyberie od klientov, 1 236 eur mesačne. Takže príjmy zariadenia od štátu aj od klienta spolu sú 1236 eur.
A teraz k tým nákladom denného stacionára. Hovoríme o jednom zamestnancovi. Základná mzda, hovoríme o minimálnej mzde, tento rok štyristo..., teda rok 2017, myslím tento rok, už som v budúcnosti, je stanovená na 435 eur. K tomu pripočítame odvody, k tomu pripočítame zákonné nároky zamestnanca, spolu nám vyjde, že mzdové náklady denného stacionára na jedného zamestnanca spolu činia 695,89 eura mesačne.
Teraz sa pozrime na prevádzkové náklady. Nájom, spotreba energií, ostatné prevádzkové náklady, stravné na jedného zamestnanca, stravné na šiestich prijímateľov sociálnych služieb. Keď to všetko zrátame a vynásobíme počtom dní v zariadení pre šiestich prijímateľov sociálnej služby, spolu sú tieto náklady 1 220 eur mesačne. To znamená, že príjmy, sme si povedali, 1 236 eur, náklady zariadenia denného stacionára pre šiestich poberateľov sociálnej služby sú tie mzdové náklady a plus prevádzkové náklady, to je dokopy 1 915,89 eur, 1 915,89 eur. Takže summa summarum ak dáme tieto dve sumy vedľa seba a porovnáme ich, tak zistíme, že ten denný stacionár zostane v mínuse takmer 700 eur mesačne, keď hovoríme o šiestich klientoch.
Verím tomu, že ani jeden z nás by toto, takéto zariadenie asi nedokázal ufinancovať pri akejkoľvek dobrej snahe o zabezpečenie služby, a aj pri tom, že to beriete ako svoje poslanie, celoživotné poslanie v starostlivosti o starších, chorých, slabších. Jednoducho ak ste mesačne pri šiestich klientoch v strate 700 euro, tak asi systém nie je nastavený celkom správne a už vôbec nemôžme povedať korektne. Takže to je možno také praktické zdôvodnenie návrhu, ktorým žiadame ministerstvo, aby prijal náš pozmeňovací návrh, v ktorom chceme upraviť počet klientov na jedného zamestnanca denného stacionára. V zákone je nastavené financovanie na šesť klientov na jedného zamestnanca, my navrhujeme len kvôli tomu, aby sa, aby dokázalo fungovať zariadenie bez strát, navrhujeme na deväť zamestnancov. Toľko k našim pozmeňovákom, ktoré predkladáme k sociálnym službám.
Hovorila som v úvode, že vidím tu také tri hlavné otázniky nad novelou zákona, ktorá prišla z našich dielní. Hovorila som o kolapse sociálnych služieb, alebo že je to zákon na likvidáciu sociálnych služieb, vysvetlila som dôvody. Pokiaľ nedôjde k akútnemu dofinancovaniu sociálnych služieb na rok 2017, hovorila som o likvidácii stacionárov, kde vlastne aj kolegyňa predstaví pozmeňovací návrh, ktorý, ktorý upraví nastavenie podmienok pre poskytovanie služby v dennom stacionári podľa mňa oveľa spravodlivejšie.
A kratučko sa dotknem tej časti, ktorá sa týka jaslí. Jasle padli na váš stôl, pán minister, museli ste sa s tým nejako vysporiadať. A znova len zopakujem to, čo som už hovorila. Myslím, že ste sa s tým vysporiadali, ako vaše ministerstvo sa s tým vysporiadalo asi v najhoršej forme, ako sa dalo. Možnože bol krátky čas, ale stále som presvedčená o tom, že tak ako je spracovaná časť týkajúca sa jasiel, jaslí, nemá čo robiť v zákone o sociálnych službách. Náš zákon o sociálnych službách v prvom rade sanuje to nedobré, čo sa v spoločnosti deje. Rieši situácie, kde sa, do ktorej sa dostávajú občania z rôznych situácií, či zdravotných, alebo sociálnych, alebo vylúčenia sociálneho, a my tam vsunieme zdravé deti a starostlivosť o ne.
Je mi ľúto, že nedošlo k dohode s ministerstvom školstva, s ministerstvom zdravotníctva a neurobila sa jedna drobná prierezová novela. Vyhli by sme sa mnohým problémom. Preto sme sa aj rozhodli, že, že túto časť ani nemá zmysel opravovať. Povedali ste si, že chcete sprísniť a zregulovať poskytovanie opatrovania v jasliach, že chcete vychádzať v ústrety mladým rodinám a rodičom malých detí, ale ja sa bojím, že spôsobíte veľmi veľké komplikácie všetkým poskytovateľom. Opäť odstránite tie najflexibilnejšie spôsoby opatrovania detí. A je mi ľúto, že kladiete také podmienky, ktoré mnohí terajší poskytovatelia nedokážu v krátkej, krátkom čase ani splniť.
Na záver ma, mi ešte napadla jedna poznámka, s ktorou sme sa obracali na štátneho tajomníka. Vyzývali sme ho a prosili sme ho, aby, aby ministerstvo intervenovalo v súvislosti s prijatou vyhláškou, zdravotníckou vyhláškou o, o priestoroch, kde sa poskytujú sociálne služby aj, aj iné služby, pretože sa nám zdá veľmi nespravodlivé, že práve táto vyhláška má v sebe zakomponované množstvo prechodných ustanovení, ktoré zjemňujú pôsobenie tejto vyhlášky. Ale práve tie denné stacionáre sa akosi záhadným spôsobom z týchto prechodných ustanovení opäť vytratili.
Je mi jasné, že ministerstvo práce nemá priamy vplyv na vyhlášku ministerstva zdravotníctva. Len nerozumiem, prečo ste sám zo svojej pozície, keď sa vyhláška pripomienkovala, keď ju pripomienkovali aj mnohé subjekty, ktorých sa dotýka, teda poskytovatelia sociálnych služieb, prečo ste dostatočne neintervenovali v prospech zariadení poskytujúcich sociálne služby.
Podľa mňa týmto ste dali signál, na čom vám skutočne záleží, pretože opäť je to, teda v niektorých prípadoch ide o podmienku, ktorá je likvidačná aj pre tých, ktorí službu poskytujú dnes na vysokej, kvalitatívnej úrovni. A verím tomu, že oddychová miestnosť s plným počtom lôžok alebo tých rozkladacích, rozkladacích čo, kresiel nijakým spôsobom nezvýši ani nezlepší kvalitu poskytovania takejto služby. Takže nerozumiem a celkovo túto novelu, aj keď som ju chcela vnímať pozitívne a je tam, a sú tam niektoré ustanovenia, ktoré si zaslúžia podporu, celkovo po preštudovaní, po tom, ako sa ministerstvo postavilo k našim pripomienkam, alebo teda ako sa nepostavilo ministerstvo k našim pripomienkam, musím konštatovať, že, že som sklamaná.
A už len budeme dúfať, že o rok alebo teda do roka sa všetci stretneme pri, pri posudzovaní novej normy o sociálnych službách, ktorá bude spravodlivejšia a lepšie nastavená.
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie v rozprave
28.11.2016 o 15:32 hod.
Ing.
Erika Jurinová
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v druhom čítaní vyjadriť sa k novele zákona o sociálnych službách, kde teda prednesiem pozmeňovák. V klube sme pripravili k tomuto návrhu dva pozmeňovacie návrhy, ja prečítam taký kratší, druhý, taký obšírnejší, prečíta kolegyňa Soňa Gáborčáková, ale dovoľte mi teda v úvode zopár slov.
Myslím, že všetko dôležité k tomuto návrhu zákona som povedala už v prvom čítaní, ale predsa len. Čo z toho vyplynulo, že ste prišli s novelou zákona o sociálnych službách, ktorý, ktorý zlým spôsobom ošetruje jasle? Prišli ste s novelou zákona o sociálnych službách, ktorým dôjde k likvidácii stacionárov, a prišli ste s novelou zákona o sociálnych službách, ktorá bude slúžiť možno aj na likvidáciu sociálnych služieb ako takých. Pán minister, vy ste vo svojom vystúpení, ktoré teraz prebehlo, povedali, že hovorili kolegyne na, na svojej tlačovej besede o nejakom kolapse, že to absolútne odmietate, alebo niečo v tom duchu. No môžete to odmietať, ale pokiaľ sa neupravia naozaj alebo neurobíte niečo, ja to nazvem gestom, tento rok, tak je naozaj vysoké podozrenie z toho, že tie zariadenia to nebudú vedieť dofinancovať tento rok, a bude na vašej zodpovednosti každý jeden klient, ktorý sa ocitne na ulici. Povedala som to prehnane, expresívne, ale naozaj tá situácia je vážna a iba ako perličku poviem.
Rokovanie výboru pre sociálne veci, na ňom som nemohla byť prítomná, ale už predtým sme vás žiadali o stretnutie, kde sme chceli prebrať všetky pozmeňovacie návrhy a, samozrejme, aj to financovanie sociálnych služieb. Takže až po výbore sme mali možnosť stretnúť sa so štátnym tajomníkom. Predostreli sme mu všetky návrhy a naozaj, hovorím aj o službách zam..., aj o kompenzáciách, aj o sociálnych službách s tým, že nám povedia stanovisko, lebo vtedy to nevedeli presne, pán štátny tajomník, ako by mohli reagovať. Zdalo sa, že na niektoré by reagoval aj pozitívne, mal so sebou aj riaditeľa odboru sociálnych vecí pána Szaba. Do dnešného dňa sme nedostali žiadne vyrozumenie, žiadne. A tu nás nabádate k tomu, aby sme rokovali, aby sme nepredkladali pozmeňováky len do pléna, ale aby sme išli rokovať na ministerstvo. Takže nestáli sme ani za to, aby sme dostali odpoveď aspoň na tie veci, ktoré vyzerali, že je šanca na to, aby sa upravili. To je taká moja jedna smutná výčitka, pretože chcete od nás, aby sme spolupracovali, a keď prejavíme náznak toho, že chceme ísť na ministerstvo, chceme rokovať o našich pozmeňovákoch, nedostaneme ani žiadnu odpoveď. A rovnako, pán minister, mi nedá pripomenúť aj list, ktorý som vám posielala, už je tomu možno aj dva mesiace, vášmu sekretariátu. Týkal sa opäť inej veci, týkal sa rodičovských práv zdravotne ťažko postihnutej. Aj ste mi povedali, že buďte trpezlivá, v zákonnej lehote to bude vybavené. No nebolo to, dva mesiace prešli, len odpoveď, odpoveď na list som dodnes nedostala. Takže takýto máte prístup asi k opozičným poslancom, čo mi je ľúto.
Vo svojom vystúpení ste hovorili o mimoriadnej, alebo teda kolegyňa Nicholsonová, pani podpredsedníčka, hovorila, že počula, že mimoriadnou vládnou dotáciou budete sanovať tie služby krízovej intervencie alebo sociálnej služby. Práveže toto neviem, ja som rozumela, že len služby krízovej intervencie, a priznám sa, že nezareagoval, nepočula som, že či ste vôbec reagovali na toto jej hodnotenie, alebo ste povedali, že vlastne ten obnos tých financií bude jednoznačne súvisieť s tým navýšením výberu daní VÚC-iek alebo to celkovo na ZMOS-e. Hej, že dôjde k navýšeniu, alebo teda ste si sľúbili, že využijete alebo že VÚC-ky využijú to zvýšenie naozaj na to, aby pokryli poskytovanie sociálnych služieb. Takže to by som vás, ak by ste mohli odpovedať na to, že či teda sa aj uvažuje o mimoriadnej vládnej dotácii, lebo ak áno, tak sa pýtam, že ak budete takto sanovať službu krízovej intervencie, že či naozaj nebudete hovoriť o navýšení rozpočtu v oblasti sociálnych služieb, ktoré sú ale financované nie z VÚC-ky, ale z ministerstva, a jedná sa naozaj o zariadenia pre seniorov a zariadenia ošetrovateľskej služby. Tieto dve, dva typy zariadenia nemajú s VÚC-kou nič a je jedno, či ide o verejných alebo neverejných poskytovateľov, faktom zostáva, že aj jedni, aj druhí živoria, akurát tí verejní poskytovatelia majú lepšie v tom, že ich potom dosanuje akoby rozpočet samosprávy.
Takže s plnou vážnosťou potvrdzujem slová, ktoré sme povedali na tlačovej konferencii o tom, že ak sa neurobia nejaké akútne opatrenia v oblasti poskytovania finančných príspevkov, práve pre služby, ktoré som spomenula, teda ZPS-ky, ZOS-ky, tak myslíme si, že môže dôjsť ku kolapsu. Nechceme maľovať čerta na stenu a verím, že ešte premyslíte svoje možno aj vyjadrenia v tejto oblasti. Bohužiaľ, keď sa rozprávalo o rozpočte, neboli ste, neboli ste... alebo nemala som možnosť sa s vami stretnúť. Dávali sme pozmeňovací návrh na navýšenie v oblasti sociálnych služieb a práve pre spomínané zariadenia o veľmi veľkú sumu. Priznám sa, 34 mil., je to veľká suma, ale stále hovorím, že je lepšie využiť rezervu vlády na konkrétny, presne stanovený cieľ, ktorý istým spôsobom napĺňa aj ústavné právo každého jedného občana, ako na nejaké ciele, ktoré môžu byť koniec koncov ladené politicky. V tomto prípade by bolo úplne jasné, že o žiadne politické ambície nejde, ide o starosť, o starostlivosť o starých a zdravotne znevýhodnených.
Takže kolegyňa ten pozmeňovák bude čítať, ale v prvom rade chcem povedať, že k tomu, aby nedošlo práve ku kolapsu v oblasti sociálnych služieb, si myslím, že je veľmi dôležité zmeniť spôsob financovania. Budem sa veľmi tešiť novému zákonu, ktorý pripravujete, ale bolo by dobré, keby ho naozaj, keby ste ho pripravovali v spolupráci so všetkými zainteresovanými, teda odborníkmi, a nielen na vašom ministerstve. Pretože viem, že povolanie do skupín mali mnohí, ale pracovná skupina, ak mám teda správnu vedomosť, zasadala teraz po trištvrte roku prvýkrát alebo jedenkrát, neviem, možno mám nesprávne informácie, ale skrátka takmer trištvrte roka bola táto skupina nefunkčná.
A tu vyvstáva otázka, že či vlastne tá pracovná skupina, ktorá bude robiť alebo má robiť na zákone, dostane už celý zákon spracovaný, vypracovaný, alebo teda hrubo, v hrubých črtách vypracovaný a oni budú môcť pripomienkovať a ťažko povedať, že či tie pripomienky budú zohľadnené, alebo sa ten materiál bude tvoriť naozaj na základe aj skúseností jednotlivých odborníkov.
Takže, pán minister, apelujem na vás, na vaše ministerstvo, aby ste veľmi zodpovedne zobrali túto úlohu a aby ste celý rok venovali, ja by som povedala, že celý rok venujte naozaj príprave tohto zákona, aby od roku 2018 sme mali jeden dobrý a kvalitný zákon. Nie taký, aký vyšiel z dielne ministerstva v roku 2008. A ešte keď sa vrátim k tomu zákonu z roku 2008, počula som od viacerých ľudí povedať, že ten zákon bol veľmi dobre nastavený, ale, bohužiaľ, zase prácou niektorých poslancov, lepšie povedané, poslankýň, sa zákon stal taký, že sa v ňom neorientuje ani..., že sa v ňom orientuje málokto. Aby som nemusela, aby som, áno, nemusela používať expresívne slová, tak naozaj že je veľmi ťažko sa v ňom orientovať, je veľmi náročný a okrem toho je veľmi nespravodlivý.
No, takže to je hudba budúcnosti, nový zákon o sociálnych službách, alebo teda veľká novela bude musieť byť naozaj obrovská, aby ste spracovali tie celé zmeny. Preto predpokladám, že pôjde o nový zákon o sociálnych službách skôr. Ale vráťme sa k tomuto nasledujúcemu rok. Rok 2017, viem, že mi možnože budete hovoriť, že ste navýšili položku v sociálnych službách o 10 mil. Áno, súhlasím, že je to tak. V návrhu štátneho rozpočtu je položka rozpočtu je navýšená o 10 mil. Ale aj napriek tomu toto vôbec nereflektuje na potreby spoločnosti. Ak by sme sa bavili s odborníkmi, koľko miliónov by sme potrebovali na dofinancovanie alebo na vytvorenie systému, ktorý bude spravodlivo pokrývať všetky zložky, všetky služby, samozrejme, v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva, dostali by sme sa k číslu 230 mil. eur, 230 miliónov. Je to veľmi veľká suma a je mi jasné, že len veľmi ťažko budete presviedčať ministra financií, aby vám takto akoby pustil žilou v úvodzovkách v ďalšom štátnom rozpočte, a je to proste vec, s ktorou sa bude treba vysporiadať.
No a teda rok 2017. Pán minister, ja vás chcem poprosiť, aby ste reagovali možno aspoň vo faktickej potom v závere, akým spôsobom ten deficit, ktorý ohlasujú poskytovatelia sociálnych služieb, najmä ZPS-ky a ZOS-ky majú tento rok fungovať. Ak naozaj mám pocit, z toho, čo hovorili, využili všetky zdroje, ktoré mohli, všetky rezervy, ktoré mohli, poobchádzali všetkých donorov, ktorých mohli, a už nemajú kde. Tak či je pre vás riešenie, aby to zavreli, a myslíte si, že štát prevezme teda to bremeno zodpovednosti za ľudí, ktorí sú zatiaľ v týchto centrách, alebo akým spôsobom to majú riešiť.
Druhá vec, ktorú budú, bude kolegyňa v pozmeňováku čítať, sa týka, týka vyslovene denných stacionárov, nie, sa týka poskytovania ambulantnej sociálnej služby. Je to vec, práve na ktorú pán štátny tajomník reagoval viac-menej pozitívne. Ide o to, že ak hovoríme o neobsadenosti, ak hovoríme o neobsadenosti miesta, tak vieme, že do denných stacionárov sa podľa vládnej novely budú môcť, budú môcť chodiť alebo budú môcť navštevovať takéto zariadenia, denný stacionár, klienti od stupňa odkázanosti III. Takže III, IV a vyššie. Teda tam už je ten, teda pri vyššej odkázanosti, samozrejme, asi bude veľký problém, aby navštevovali takéto zariadenia. Ale skrátka, ten počet hodín, ktorý je nastavený na určenie obsadenosti miesta, je stanovený na 80 hodín.
Tunák si myslíme, že vzhľadom k tomu, že tá odkázanosť je zvýšená, to znamená, že do zariadenia, do stacionárov, denných stacionárov budú prichádzať ľudia, ktorí sú na tom zdravotne horšie alebo majú ťažšiu situáciu zdravotnú, že môže naozaj nastávať problém pri poskytovateľoch, ako to miesto, ak vám ochorie, náhodne ochorie klient, ako ho vykryť. Viete, že keď máte vyššiu odkázanosť, naozaj častejšie ste konfrontovaný s rôznymi chorobami, a preto si myslíme, že je úplne opodstatnené a správne zmierniť im pri zachovaní jedných parametrov práve túto obsadenosť miest na nie, teda nie ponechať na 80 hodín mesačne, ale znížiť na, na 60 hodín mesačne. A opäť to vysvetľujem tým, že ide o ľudí, ktorí sú v stupne odkázanosti III a vyššie.
Čo sa týka pozmeňovacieho návrhu, ktorým vám ja prečítam o chvíľočku, našou snahou bolo, aby teda všetky zariadenia sociálnych služieb mali východiskové parametre veľmi podobné alebo rovnaké. A tuná sa nám zdá, že predsa len tie stacionáre sú akosik zaznávané ministerstvom. Už sme sa bavili v prvom čítaní o tom, že mnohé stacionáre boli zriadené špekulatívne. Áno, služba sa zneužívala, treba povedať, že takto nastavilo podmienky ministerstvo, teraz ich pritvrdzuje, aby sa oddelilo zrno od pliev. Toto je úplne pochopiteľné, legitímne, správne. Ale v niektorých veciach, sa mi zdá, že idete už za hranu. Ako keby ste nemali pri rozhodovaní o, o denných stacionároch so sebou žiadnych odborníkov, ktorí, alebo prevádzkovateľov, ale poctivých prevádzkovateľov, ktoré, ktorí túto službu reálne poskytujú a reálne aj robia a vykonávajú. To by bolo to oddelenie zrna od pliev.
Jednak sa mi nepáči, že personálne aj, aj štandardy kvality, proste všetky štandardy musia platiť takmer okamžite, teda od začiatku roku 2017 alebo od marca roku 2017, kdežto v iných zariadeniach existujú výnimky, že pre zariadenia, ktoré už existujú, ktoré už vznikli, je, existuje posun, posun pri splnení týchto štandardov od roku 2018. Takže to opäť bude súčasťou pozmeňovacieho návrhu, ktorý prečíta kolegyňa, a apelujem na vás, aby ste zvažovali možno jednotlivé body týchto pozmeňovacích návrhov pri hlasovaní a zamysleli sa nad tým, že tie návrhy, ktoré predkladáme, naozaj nie sú populistické ani nemajú za cieľ ošetriť tých, ktorí zneužívali systém tým pôvodným nastavením stacionárov, ale ide nám o to, aby sme s vodou nevyliali aj to dieťa. To znamená, aby sme, aby táto novela neslúžila na likvidáciu en bloc veľkej väčšiny zariadení, ktoré chcú poskytovať takúto službu, chcú ju poskytovať odborne, kvalitne a dobre.
Nevraviac o tom, že to som spomenula v minulom príspevku, ak hovoríme o zariadeniach ambulantného typu, teda konkrétne o tých denných stacionároch, tak som sa vás, pán minister, pýtala a neodpovedali ste mi, že ako predpokladáte, že sa bude riešiť tá situácia ľudí s odkázanosťou II, že tí nebudú mať prístup do denného stacionára, takže akým spôsobom predpokladáte, že sa dá sanovať, že či naozaj kluby, teraz neviem ani názvy, presný názov, neni to klub dôchodov... dôchodcov... (Reakcia z pléna.) Prosím? No nie, denné centrum, čo boli voľakedy kluby dôchodcov, že či sú pripravené na to, že či takisto v rámci toho, tej rozpravy z VÚC-kami a so samosprávami bolo aj napríklad navýšenie takejto aktivity samosprávy. Lebo však tam tiež ide financovanie. Dovoľte mi teda prečítať náš pozmeňovací návrh, ktorý sa týka veci, o ktorej som zatiaľ ešte nehovorila, a jeho snahou je zvýšiť počet ľudí, o ktorých sa stará zamestnanec v dennom stacionári, zo 6 na 9. Potom vám to vysvetlím, prečo o to žiadame, na príklade z praxe, ktorý presne popisuje hodnoty alebo finančné sumy a odôvodnenie, prečo tak žiadame.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Soni Gaborčákovej, Silvie Shahzad a Anny Verešovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 242). Takže navrhujeme vládny návrhu zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v znení ďalších predpisov meniť a dopĺňať takto:
V čl. I bode 59 v prílohe č. 1 v riadku s označením "denný stacionár" sa slovo "šesť" nahrádza slovom "deväť".
Odôvodnenie:
Navrhuje sa zvýšiť maximálny počet prijímateľov sociálnej služby na jedného zamestnanca v dennom stacionári zo 6 prijímateľov na 9 prijímateľov. Takáto právna úprava je nevyhnutná pre zachovanie denných stacionárov, ktoré v súčasnosti poskytujú sociálne služby, keďže inak náklady denného stacionára prevyšujú jeho príjmy, čo nezadržateľne vedie k zrušeniu a likvidácii denných stacionárov.
Mnohí poskytovatelia sociálnej služby v dennom stacionári budovali túto službu s nemalým úsilím a vynaložením potrebných finančných prostriedkov. Stále hovorím o tých, ktorí tú službu poskytujú spravodlivo, a nie tie špekulantské zariadenia. A registráciu denných stacionárov. Z ekonomického hľadiska je však zrejmé, že ak príjmy denného stacionára budú pozostávať z finančných príspevkov len na 6 prijímateľov a platby len od 6 prijímateľov, tieto príjmy nepokryjú výdavky denného stacionára pozostávajúce čo i len z nevyhnutných mzdových a prevádzkových nákladov prepočítaných na 6 prijímateľov sociálnej služby, keďže dennému stacionáru vznikne finančná strata približne vo výške 680 eur mesačne. Pritom dbajme alebo hovorme o tom, že predsa len v týchto zariadeniach, v denných stacionároch chceme, aby bola poskytovaná odborná služba a aby poskytovali všetky činnosti, ktoré majú zákonom stanovené. Majú štyri činnosti. Nebudem ich teraz vymenovávať. Ale chceme, aby všetky štyri činnosti, ktoré sú stanovené v zákone, boli, boli poukazované klientom tak, aby sa má správne, dobre, aby dochádzalo k zlepšeniu stavu klientov.
A tuná si vám dovolím povedať alebo prečítať možno zdôvodnenie, ešte také konkrétne zdôvodnenie, prečo žiadame zmenu počtu ľudí, v ktorých, v ktorých starostlivosti budú klienti. Jednoznačne máme zato, že aby boli vôbec takéto náklady finančne udržateľné, nie je možné, aby bola služba ufinancovaná pre jedného odborného zamestnanca a šiestich klientov. Takže ak finančný príspevok na šesť prijímateľov, teraz, bohužiaľ, nestihla som si pripraviť nejaký väčší názorný prostriedok, nejaký plagátik, kde by to bolo možno krajšie viditeľné, zreteľné a bolo by vám to jasné, takže budete musieť vydržať chvíľku, že vám budem čísla iba čítať.
Vieme, že príjmy akoby toho denného stacionáru sa skladajú z dvoch zložiek, finančný príspevok, ktorý dostáva od štátu vyslovene od ministerstva, je stanovený na 184 eur mesačne a platby od prijímateľov, tie sú zväčša stanovené na 22 alebo teda na euro. Euro denne, takže zhruba 22 eur mesačne. Pri šiestich prijímateľoch je komplet suma, teda aj to, čo dostane zariadenie od štátu, aj to, čo vyberie od klientov, 1 236 eur mesačne. Takže príjmy zariadenia od štátu aj od klienta spolu sú 1236 eur.
A teraz k tým nákladom denného stacionára. Hovoríme o jednom zamestnancovi. Základná mzda, hovoríme o minimálnej mzde, tento rok štyristo..., teda rok 2017, myslím tento rok, už som v budúcnosti, je stanovená na 435 eur. K tomu pripočítame odvody, k tomu pripočítame zákonné nároky zamestnanca, spolu nám vyjde, že mzdové náklady denného stacionára na jedného zamestnanca spolu činia 695,89 eura mesačne.
Teraz sa pozrime na prevádzkové náklady. Nájom, spotreba energií, ostatné prevádzkové náklady, stravné na jedného zamestnanca, stravné na šiestich prijímateľov sociálnych služieb. Keď to všetko zrátame a vynásobíme počtom dní v zariadení pre šiestich prijímateľov sociálnej služby, spolu sú tieto náklady 1 220 eur mesačne. To znamená, že príjmy, sme si povedali, 1 236 eur, náklady zariadenia denného stacionára pre šiestich poberateľov sociálnej služby sú tie mzdové náklady a plus prevádzkové náklady, to je dokopy 1 915,89 eur, 1 915,89 eur. Takže summa summarum ak dáme tieto dve sumy vedľa seba a porovnáme ich, tak zistíme, že ten denný stacionár zostane v mínuse takmer 700 eur mesačne, keď hovoríme o šiestich klientoch.
Verím tomu, že ani jeden z nás by toto, takéto zariadenie asi nedokázal ufinancovať pri akejkoľvek dobrej snahe o zabezpečenie služby, a aj pri tom, že to beriete ako svoje poslanie, celoživotné poslanie v starostlivosti o starších, chorých, slabších. Jednoducho ak ste mesačne pri šiestich klientoch v strate 700 euro, tak asi systém nie je nastavený celkom správne a už vôbec nemôžme povedať korektne. Takže to je možno také praktické zdôvodnenie návrhu, ktorým žiadame ministerstvo, aby prijal náš pozmeňovací návrh, v ktorom chceme upraviť počet klientov na jedného zamestnanca denného stacionára. V zákone je nastavené financovanie na šesť klientov na jedného zamestnanca, my navrhujeme len kvôli tomu, aby sa, aby dokázalo fungovať zariadenie bez strát, navrhujeme na deväť zamestnancov. Toľko k našim pozmeňovákom, ktoré predkladáme k sociálnym službám.
Hovorila som v úvode, že vidím tu také tri hlavné otázniky nad novelou zákona, ktorá prišla z našich dielní. Hovorila som o kolapse sociálnych služieb, alebo že je to zákon na likvidáciu sociálnych služieb, vysvetlila som dôvody. Pokiaľ nedôjde k akútnemu dofinancovaniu sociálnych služieb na rok 2017, hovorila som o likvidácii stacionárov, kde vlastne aj kolegyňa predstaví pozmeňovací návrh, ktorý, ktorý upraví nastavenie podmienok pre poskytovanie služby v dennom stacionári podľa mňa oveľa spravodlivejšie.
A kratučko sa dotknem tej časti, ktorá sa týka jaslí. Jasle padli na váš stôl, pán minister, museli ste sa s tým nejako vysporiadať. A znova len zopakujem to, čo som už hovorila. Myslím, že ste sa s tým vysporiadali, ako vaše ministerstvo sa s tým vysporiadalo asi v najhoršej forme, ako sa dalo. Možnože bol krátky čas, ale stále som presvedčená o tom, že tak ako je spracovaná časť týkajúca sa jasiel, jaslí, nemá čo robiť v zákone o sociálnych službách. Náš zákon o sociálnych službách v prvom rade sanuje to nedobré, čo sa v spoločnosti deje. Rieši situácie, kde sa, do ktorej sa dostávajú občania z rôznych situácií, či zdravotných, alebo sociálnych, alebo vylúčenia sociálneho, a my tam vsunieme zdravé deti a starostlivosť o ne.
Je mi ľúto, že nedošlo k dohode s ministerstvom školstva, s ministerstvom zdravotníctva a neurobila sa jedna drobná prierezová novela. Vyhli by sme sa mnohým problémom. Preto sme sa aj rozhodli, že, že túto časť ani nemá zmysel opravovať. Povedali ste si, že chcete sprísniť a zregulovať poskytovanie opatrovania v jasliach, že chcete vychádzať v ústrety mladým rodinám a rodičom malých detí, ale ja sa bojím, že spôsobíte veľmi veľké komplikácie všetkým poskytovateľom. Opäť odstránite tie najflexibilnejšie spôsoby opatrovania detí. A je mi ľúto, že kladiete také podmienky, ktoré mnohí terajší poskytovatelia nedokážu v krátkej, krátkom čase ani splniť.
Na záver ma, mi ešte napadla jedna poznámka, s ktorou sme sa obracali na štátneho tajomníka. Vyzývali sme ho a prosili sme ho, aby, aby ministerstvo intervenovalo v súvislosti s prijatou vyhláškou, zdravotníckou vyhláškou o, o priestoroch, kde sa poskytujú sociálne služby aj, aj iné služby, pretože sa nám zdá veľmi nespravodlivé, že práve táto vyhláška má v sebe zakomponované množstvo prechodných ustanovení, ktoré zjemňujú pôsobenie tejto vyhlášky. Ale práve tie denné stacionáre sa akosi záhadným spôsobom z týchto prechodných ustanovení opäť vytratili.
Je mi jasné, že ministerstvo práce nemá priamy vplyv na vyhlášku ministerstva zdravotníctva. Len nerozumiem, prečo ste sám zo svojej pozície, keď sa vyhláška pripomienkovala, keď ju pripomienkovali aj mnohé subjekty, ktorých sa dotýka, teda poskytovatelia sociálnych služieb, prečo ste dostatočne neintervenovali v prospech zariadení poskytujúcich sociálne služby.
Podľa mňa týmto ste dali signál, na čom vám skutočne záleží, pretože opäť je to, teda v niektorých prípadoch ide o podmienku, ktorá je likvidačná aj pre tých, ktorí službu poskytujú dnes na vysokej, kvalitatívnej úrovni. A verím tomu, že oddychová miestnosť s plným počtom lôžok alebo tých rozkladacích, rozkladacích čo, kresiel nijakým spôsobom nezvýši ani nezlepší kvalitu poskytovania takejto služby. Takže nerozumiem a celkovo túto novelu, aj keď som ju chcela vnímať pozitívne a je tam, a sú tam niektoré ustanovenia, ktoré si zaslúžia podporu, celkovo po preštudovaní, po tom, ako sa ministerstvo postavilo k našim pripomienkam, alebo teda ako sa nepostavilo ministerstvo k našim pripomienkam, musím konštatovať, že, že som sklamaná.
A už len budeme dúfať, že o rok alebo teda do roka sa všetci stretneme pri, pri posudzovaní novej normy o sociálnych službách, ktorá bude spravodlivejšia a lepšie nastavená.
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
16:04
Vystúpenie v rozprave 16:04
Andrej HrnčiarPani poslankyňa Petrík. Nie je v rokovacej sále, stráca poradie.
Pán poslanec Mihál. Nie je v rokovacej sále, stráca poradie.
Pani poslankyňa Gaborčáková.
Pani poslankyňa Petrík. Nie je v rokovacej sále, stráca poradie.
Pán poslanec Mihál. Nie je v rokovacej sále, stráca poradie.
Pani poslankyňa Gaborčáková.
Vystúpenie v rozprave
28.11.2016 o 16:04 hod.
Mgr. art.
Andrej Hrnčiar
Videokanál poslanca
Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa Verešová. Nie je v rokovacej sále, stráca poradie.
Pani poslankyňa Petrík. Nie je v rokovacej sále, stráca poradie.
Pán poslanec Mihál. Nie je v rokovacej sále, stráca poradie.
Pani poslankyňa Gaborčáková.
Rozpracované
16:04
Vystúpenie v rozprave 16:04
Soňa GaborčákováSlovensko čaká najbližšie roky dynamické starnutie. Rastúca dĺžka života bude mať vplyv na verejné financie. Naozaj ako ja verím aj ministrovi, že nie je ľahké dostať obrovský balík, ktorý vlastne...
Slovensko čaká najbližšie roky dynamické starnutie. Rastúca dĺžka života bude mať vplyv na verejné financie. Naozaj ako ja verím aj ministrovi, že nie je ľahké dostať obrovský balík, ktorý vlastne sociálne služby vyžadujú, a práve preto ho chcem vyzvať, aby išiel do spolupráce s ministerstvom zdravotníctva, aby sme našli viaczdrojové financovanie, a tým pádom by sa dlhšie udržali sociálne služby. Ak to bude len z jedného balíka, a to je zo sociálneho, tak nikdy nebude dosť peňazí. Ak urobíme kumuláciu tých finančných prostriedkov, zrevidujeme, kde nám to uniká v rámci služieb, tak jednoducho tie peniaze v systéme nájdeme.
Dlhodobá starostlivosť sa stane naozaj druhou najväčšou položkou celkových nákladov na sociálnu ochranu obyvateľstva hneď po dôchodkoch. Už vieme teraz, že v rámci I. piliera máme problém s dofinancovávaním dôchodkov. Ak na to pritlačíme ešte dlhodobú starostlivosť pri počte obyvateľstva, ktoré nám rapídne od roku 2015 stúpa, v roku 2026 ich bude viac o 300-tisíc, čo je naozaj obrovské číslo, a musíme sa ako štát, ktorý si ctí dôstojnosť ľudí, na to pozrieť pod drobnohľadom. Treba na to pozrieť spoločne. Musí to byť prierezová vec, či už pravice, ľavice, koalície alebo opozície, tie čísla nás dobehnú všetkých. To znamená, že naozaj je potrebné pracovať na týchto ukazovateľoch.
Aké sú dôvody, ktoré môžu spôsobiť problémy v dlhodobej starostlivosti? Je potrebné povedať, že práve v roku 2017 budeme mať počet občanov nad 80 rokov okolo 170-tisíc. To by až nebol taký problém, keby z roka na rok, to znamená, rok 2016 tam bolo okolo 2 000 ľudí, a rok 2017 pribudne do systému ďalších 2 200 ľudí. To znamená 4 200 ľudí dohromady, a keď berieme do úvahy, že naozaj ide o ľudí, ktorí často sú hospitalizovaní, a keď je to jedna, dve, tri, dá sa to ešte zvládnuť v tej rodine. Ale keď sa pridružujú tie zdravotné komplikácie, tá rodina nedokáže sa postarať doma o toho svojho príbuzného, a preto vzniká tlak v našom systéme typológie služieb práve na ZPS-ky, špecializované zariadenia a zariadenie pre opatrovateľské služby. Sú to tri typy sociálnych služieb, kde sa zamerá pozornosť, ak rodina nezvláda starostlivosť o opatrovaného. Preto si myslím, že to bude riziko. A, dajbože, nech nie. Ale ak, a ak sa nám toto naozaj začne, ale tak prirodzene stávať, pretože ľudia naozaj nad 80 rokov majú takéto problémy, tak jednoducho bude s tým problém.
Druhou, takým rizikovým faktorom alebo dôvodom, čo môže spôsobiť problémy, alebo niečo vyskočí ministerstvu, ja predpokladám, že je práve to, tá skutočnosť, že najčastejšou príčinou invalidity v prvom polroku 2016 boli práve onkologické ochorenia. Títo ľudia práve z roku 2016, kde sa im uznala invalidita, sa nám môžu presunúť do roku 2017, lebo ak naozaj tá rodina prvýkrát stráca príjem, lebo človek dostal onkologické ochorenie, tak nie je možné, aby to zvládol ešte druhýkrát, že sa má o toho svojho príbuzného postarať doma. Tým pádom by dostala rodina dvakrát ranu. Preto to môže byť naozaj rizikový faktor pre rok 2017, pretože ak sa pozrieme na rok 2015, tak práve onkologické ochorenia tvorili druhé miesto v príčine, v príčinách úmrtia ľudí na Slovensku.
Po tretie. Do ZPS-ky, to znamená zariadení pre seniorov a zariadení opatrovateľskej služby, posledné, to nie je ako dlhodobá záležitosť, ale posledné tri roky začínajú sa prisúvať nie ľudia, ktoré, ktorí v minulosti tam boli umiestnení, niekedy to boli chodiaci ľudia, riešili si možno svoju bytovú situáciu a ešte prišetrili aj dôchodok. Teraz sa tam dostávajú ľudia, o ktorých sa nedokážu postarať doma. Naozaj sú odkázaní na pomoc inej fyzickej osoby a sú v ťažkých, v..., v..., v ťažkých fázach odkázanosti.
To sú také tri dôvody, ktoré ja by som nebrala na ľahkú váhu, a tie sa môžu naozaj premietnuť v roku 2017 do problémov ako takých. Čo sa týka počtu ľudí v zariadeniach sociálnych služieb v seniorskom veku, tak je ich 29 419, okolo 11 800 ľudí, sú umiestnení v zariadení sociálnych služieb... Kde to mám? Ďakujem, pán kolega. (Rečníčka zobrala do rúk plagát s grafmi, ukazujúc ho plénu.)
Čo sa týka ľudí, ktorí sú v zariadeniach v seniorskom veku, tak je ich 29 419, okolo 11 800 ľudí, sú umiestnení v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré sa starajú o ľudí s odkázanosťou, ale gro tvorí, tvoria práve seniori. V domácom prostredí, nesmieme zabúdať, že máme 58 139 opatrovaných, a pokiaľ táto rodina nebude zvládať, ako som hovorila, či už je to onkologické ochorenia, alebo je to, alebo sú to ľudia nad 80 rokov, ktorí sú často hospitalizovaní, bude sa odtiaľ presúvať do zariadení sociálnych služieb. A to je aj riziko, ktoré môže nastať, dajbože, nech nenastane, v roku 2017. Ale môže sa to stať, a čo budeme robiť s tými ľuďmi? Celkove je, ak to sčítame, potrebné povedať, že ide cirka o 87 558 ľudí, ktorí sú v súčasnosti v dlhodobej starostlivosti, alebo môžeme ju zadefinovať do rámca dlhodobej starostlivosti a to je, to je počet obyvateľov jedného krajského mesta, napríklad Prešova. Naozaj preto, preto ako nie je to politický ťah. Je to naozaj taká moja, moja zodpovednosť. Celý život pracujem na charite, vidím, ako sa rodiny trápia. A keď sa ocitnú v situácii, kedy nevedia, kde umiestniť toho starého človeka, tak sú zúfalí. Naozaj idú síce na príspevok za opatrovanie, ale ten je, ten je nízky a vlastne tým sa rodina posúva, čo sa týka kvality života, úplne niekde inde.
Čo sa týka možno vecí, ako sú denné stacionáre, tak ak si porovnáme počet ľudí v zariadeniach sociálnych služieb, tak v rámci denných stacionárov ich bolo v roku 2015 2 365 a z nich 1 812 bolo v dôchodkovom veku. To znamená, že nejakých 553 sú aj ľudia, ktorí sú odkázaní na pomoc inej fyzickej osoby, ktoré sú v produktívnom veku. Môžu to byť aj mladí ľudia, ktorí ukončili praktickú školu alebo iné vzdelávanie, ale v systéme špeciálneho školstva a tiež sa ocitajú v denných stacionároch. Ja si myslím, že ministerstvo urobilo dobre, aj keď teraz sa mu to vyčíta, že prebralo zodpovednosť za denné stacionáre namiesto obcí v takom možno úmysle, že predsa len tí ľudia niekde majú patriť. Len tým, že naozaj sa to prebujnelo do nejakých možno nekalých praktík určitých poskytovateľov, sa to teraz berie, že teda je s tým problém, nie sú na to peniaze. Ale pravá, pravý dôvod a pravá filozofia bola zodpovednosť štátu, lebo si uvedomovali, že tí ľudia niekde patria. A preto možno naozaj treba nastaviť podmienky, aby sa nezneužívalo, ale zase aby sme neišli fakt za hranice, že pre tých pár poskytovateľov, ktorí, ktorí zneužívajú sociálne služby na možno otáčanie peňazí, budeme trestať aj ďalších, a v podstate nám odídu z trhu ľudia, ktorí, ktorí sú tam dneska umiestnení, a to je 2 365 ľudí.
Ak by som prešla možno k pozmeňovákom, prečo hovorím o tom a navrhujem ísť pri denných stacionároch z 80 hodín na 60 hodín. Práve pre tých odkázaných, ktorí sú v päťke a šestke. Každý má predstavu, že do denných stacionárov sa zaraďujú len ľudia s tým nižším stupňom odkázanosti. Ale nie je to vždy tak. Práve ľudia, ktorí prešli špeciálnym školstvom, sa ocitajú v denných stacionároch z toho dôvodu, že tá rodina sa potrebuje odbremeniť, a teda navštevujú toto zariadenie. Alebo sú to starí ľudia, ktorých nablízku nie je iné, iný typ sociálnej služby a nevedia byť umiestnení v inom zariadení, tak prichádzajú aj s odkázanosťou VI a V do najbližšieho zariadenia, ktoré v rámci mesta alebo obce je, a to sú spravidla denné stacionáre.
Vrátim sa k filozofii. Toto štát naozaj chcel, aby pomohol týmto ľuďom. A oni pokiaľ dnes budú mať nariadené práve tie päťky a šestky, že majú byť 80 hodín mesačne v tomto zariadení, lebo ináč poskytovateľovi sociálnych služieb nebude uhradená platba za takéto miesto, tak sa stane jedna vec. Z pohľadu poskytovateľa začnú byť ľudia v päťke a šestke nie veľmi atraktívnou cieľovou skupinou a začnú točiť tých, ktorí majú ľahší stupeň odkázanosti. Práve päťka, šestka, ktorá bola umiestnená v denných stacionároch, sa vytlačí z denných stacionárov a bude prechádzať do iného typu sociálnej služby, ktoré, ktoré sú drahšie pre štát a ktoré už vlastne riešime, a to sú ZPS-ky a ZOS-ky. Preto si myslím, že ak chceme predísť špekulantom, tak práve by sme nemali zabudnúť na tých, ktorí poskytujú sociálnu službu v tých, v rámci tých denných stacionárov. Ja som hovorila aj štátnemu tajomníkovi, že ja sa naozaj obávam o tých ľudí, ktorí majú päťku a šestku odkázanosť, a tí ostanú niekde v tej rodine zase zaťažení a tá rodina bude tak enormne zaťažená, že zase nám prejdú do ZPS-iek, ZOS-iek alebo špecializovaných zariadení, ktoré sú pre štát drahšie. Ja by som to z toho titulu znížila na 60 hodín, lebo keď si predstavím tie, tie tri odborné činnosti a stravovanie, viem si predstaviť, že kvalitná sociálna služba so sociálnou rehabilitáciou, sociálnym poradenstvom sa dokáže v rámci tých 60 hodín mesačne uskutočniť, aby naozaj ten človek dostal to, čo má dostať v rámci sociálnej služby.
Ďalší bod, ktorý je súčasťou pozmeňujúceho návrhu, je bod, kde, tiež si myslím, že je nešťastným riešením, že všetky zariadenia sociálnych služieb budú mať štandardy od 1. 1. 2018, len jeden, ten denný stacionár bude mať pritvrdené tie personálne podmienky od marca 2017 a tým pádom sa mi to zdá nevyvážený stav kvôli tomu, že my sme možno niečo, neviem, či zanedbali, či, či sme nepostrehli, že tí ľudia vlastne v tom podnikajú a nerobia veci tak, ako majú, ale teraz potrestáme aj tých ostatných.
Práve k tomu slúži pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý, ktorý prednesiem. Čiže ide o pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Soni Gaborčákovej, Silvii Shahzad a Anny Verešovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, tzv. živnostenský zákon, v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, tzv. živnostenský zákon, v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. 1 bode 41 v § 78b ods. 8 písm. c) sa za slová "80 hodín" nahradzujú slová "60 hodín". Odôvodnenie som povedala.
2. V čl. 1 bode 58 v § 110a a odseku 4 sa za slová "od 1. marca 2017" nahrádzajú slovami "od 1. januára 2018".
3. Článok 1 sa dopĺňa bodmi 61 a 62, ktoré znejú:
"61. V prílohe č. 4a a v riadkoch zariadenie pre seniorov a zariadenie opatrovateľskej služby suma 320 eur sa nahrádza sumou 435 eur a suma 3 840 eur sa nahrádza sumou 5 220 eur.
62. V prílohe č. 6 sa v riadkoch zariadenie pre seniorov a zariadenie opatrovateľskej služby suma 320 eur nahrádza sumou 435 a suma 3 840 eur sa nahrádza sumou 5 220 eur."
Poprosím, aby sa hlasovalo o týchto bodoch samostatne.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
28.11.2016 o 16:04 hod.
PhDr.
Soňa Gaborčáková
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Neviem, či sa všetci zľakli, že odišli (povedané so smiechom), ale teda ja som rada, že som tu a že teda poviem aj svoj názor na, na tie veci, ktoré sa dejú okolo sociálnych služieb, takže asi nadviažem na kolegyňu Jurinovú.
Slovensko čaká najbližšie roky dynamické starnutie. Rastúca dĺžka života bude mať vplyv na verejné financie. Naozaj ako ja verím aj ministrovi, že nie je ľahké dostať obrovský balík, ktorý vlastne sociálne služby vyžadujú, a práve preto ho chcem vyzvať, aby išiel do spolupráce s ministerstvom zdravotníctva, aby sme našli viaczdrojové financovanie, a tým pádom by sa dlhšie udržali sociálne služby. Ak to bude len z jedného balíka, a to je zo sociálneho, tak nikdy nebude dosť peňazí. Ak urobíme kumuláciu tých finančných prostriedkov, zrevidujeme, kde nám to uniká v rámci služieb, tak jednoducho tie peniaze v systéme nájdeme.
Dlhodobá starostlivosť sa stane naozaj druhou najväčšou položkou celkových nákladov na sociálnu ochranu obyvateľstva hneď po dôchodkoch. Už vieme teraz, že v rámci I. piliera máme problém s dofinancovávaním dôchodkov. Ak na to pritlačíme ešte dlhodobú starostlivosť pri počte obyvateľstva, ktoré nám rapídne od roku 2015 stúpa, v roku 2026 ich bude viac o 300-tisíc, čo je naozaj obrovské číslo, a musíme sa ako štát, ktorý si ctí dôstojnosť ľudí, na to pozrieť pod drobnohľadom. Treba na to pozrieť spoločne. Musí to byť prierezová vec, či už pravice, ľavice, koalície alebo opozície, tie čísla nás dobehnú všetkých. To znamená, že naozaj je potrebné pracovať na týchto ukazovateľoch.
Aké sú dôvody, ktoré môžu spôsobiť problémy v dlhodobej starostlivosti? Je potrebné povedať, že práve v roku 2017 budeme mať počet občanov nad 80 rokov okolo 170-tisíc. To by až nebol taký problém, keby z roka na rok, to znamená, rok 2016 tam bolo okolo 2 000 ľudí, a rok 2017 pribudne do systému ďalších 2 200 ľudí. To znamená 4 200 ľudí dohromady, a keď berieme do úvahy, že naozaj ide o ľudí, ktorí často sú hospitalizovaní, a keď je to jedna, dve, tri, dá sa to ešte zvládnuť v tej rodine. Ale keď sa pridružujú tie zdravotné komplikácie, tá rodina nedokáže sa postarať doma o toho svojho príbuzného, a preto vzniká tlak v našom systéme typológie služieb práve na ZPS-ky, špecializované zariadenia a zariadenie pre opatrovateľské služby. Sú to tri typy sociálnych služieb, kde sa zamerá pozornosť, ak rodina nezvláda starostlivosť o opatrovaného. Preto si myslím, že to bude riziko. A, dajbože, nech nie. Ale ak, a ak sa nám toto naozaj začne, ale tak prirodzene stávať, pretože ľudia naozaj nad 80 rokov majú takéto problémy, tak jednoducho bude s tým problém.
Druhou, takým rizikovým faktorom alebo dôvodom, čo môže spôsobiť problémy, alebo niečo vyskočí ministerstvu, ja predpokladám, že je práve to, tá skutočnosť, že najčastejšou príčinou invalidity v prvom polroku 2016 boli práve onkologické ochorenia. Títo ľudia práve z roku 2016, kde sa im uznala invalidita, sa nám môžu presunúť do roku 2017, lebo ak naozaj tá rodina prvýkrát stráca príjem, lebo človek dostal onkologické ochorenie, tak nie je možné, aby to zvládol ešte druhýkrát, že sa má o toho svojho príbuzného postarať doma. Tým pádom by dostala rodina dvakrát ranu. Preto to môže byť naozaj rizikový faktor pre rok 2017, pretože ak sa pozrieme na rok 2015, tak práve onkologické ochorenia tvorili druhé miesto v príčine, v príčinách úmrtia ľudí na Slovensku.
Po tretie. Do ZPS-ky, to znamená zariadení pre seniorov a zariadení opatrovateľskej služby, posledné, to nie je ako dlhodobá záležitosť, ale posledné tri roky začínajú sa prisúvať nie ľudia, ktoré, ktorí v minulosti tam boli umiestnení, niekedy to boli chodiaci ľudia, riešili si možno svoju bytovú situáciu a ešte prišetrili aj dôchodok. Teraz sa tam dostávajú ľudia, o ktorých sa nedokážu postarať doma. Naozaj sú odkázaní na pomoc inej fyzickej osoby a sú v ťažkých, v..., v..., v ťažkých fázach odkázanosti.
To sú také tri dôvody, ktoré ja by som nebrala na ľahkú váhu, a tie sa môžu naozaj premietnuť v roku 2017 do problémov ako takých. Čo sa týka počtu ľudí v zariadeniach sociálnych služieb v seniorskom veku, tak je ich 29 419, okolo 11 800 ľudí, sú umiestnení v zariadení sociálnych služieb... Kde to mám? Ďakujem, pán kolega. (Rečníčka zobrala do rúk plagát s grafmi, ukazujúc ho plénu.)
Čo sa týka ľudí, ktorí sú v zariadeniach v seniorskom veku, tak je ich 29 419, okolo 11 800 ľudí, sú umiestnení v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré sa starajú o ľudí s odkázanosťou, ale gro tvorí, tvoria práve seniori. V domácom prostredí, nesmieme zabúdať, že máme 58 139 opatrovaných, a pokiaľ táto rodina nebude zvládať, ako som hovorila, či už je to onkologické ochorenia, alebo je to, alebo sú to ľudia nad 80 rokov, ktorí sú často hospitalizovaní, bude sa odtiaľ presúvať do zariadení sociálnych služieb. A to je aj riziko, ktoré môže nastať, dajbože, nech nenastane, v roku 2017. Ale môže sa to stať, a čo budeme robiť s tými ľuďmi? Celkove je, ak to sčítame, potrebné povedať, že ide cirka o 87 558 ľudí, ktorí sú v súčasnosti v dlhodobej starostlivosti, alebo môžeme ju zadefinovať do rámca dlhodobej starostlivosti a to je, to je počet obyvateľov jedného krajského mesta, napríklad Prešova. Naozaj preto, preto ako nie je to politický ťah. Je to naozaj taká moja, moja zodpovednosť. Celý život pracujem na charite, vidím, ako sa rodiny trápia. A keď sa ocitnú v situácii, kedy nevedia, kde umiestniť toho starého človeka, tak sú zúfalí. Naozaj idú síce na príspevok za opatrovanie, ale ten je, ten je nízky a vlastne tým sa rodina posúva, čo sa týka kvality života, úplne niekde inde.
Čo sa týka možno vecí, ako sú denné stacionáre, tak ak si porovnáme počet ľudí v zariadeniach sociálnych služieb, tak v rámci denných stacionárov ich bolo v roku 2015 2 365 a z nich 1 812 bolo v dôchodkovom veku. To znamená, že nejakých 553 sú aj ľudia, ktorí sú odkázaní na pomoc inej fyzickej osoby, ktoré sú v produktívnom veku. Môžu to byť aj mladí ľudia, ktorí ukončili praktickú školu alebo iné vzdelávanie, ale v systéme špeciálneho školstva a tiež sa ocitajú v denných stacionároch. Ja si myslím, že ministerstvo urobilo dobre, aj keď teraz sa mu to vyčíta, že prebralo zodpovednosť za denné stacionáre namiesto obcí v takom možno úmysle, že predsa len tí ľudia niekde majú patriť. Len tým, že naozaj sa to prebujnelo do nejakých možno nekalých praktík určitých poskytovateľov, sa to teraz berie, že teda je s tým problém, nie sú na to peniaze. Ale pravá, pravý dôvod a pravá filozofia bola zodpovednosť štátu, lebo si uvedomovali, že tí ľudia niekde patria. A preto možno naozaj treba nastaviť podmienky, aby sa nezneužívalo, ale zase aby sme neišli fakt za hranice, že pre tých pár poskytovateľov, ktorí, ktorí zneužívajú sociálne služby na možno otáčanie peňazí, budeme trestať aj ďalších, a v podstate nám odídu z trhu ľudia, ktorí, ktorí sú tam dneska umiestnení, a to je 2 365 ľudí.
Ak by som prešla možno k pozmeňovákom, prečo hovorím o tom a navrhujem ísť pri denných stacionároch z 80 hodín na 60 hodín. Práve pre tých odkázaných, ktorí sú v päťke a šestke. Každý má predstavu, že do denných stacionárov sa zaraďujú len ľudia s tým nižším stupňom odkázanosti. Ale nie je to vždy tak. Práve ľudia, ktorí prešli špeciálnym školstvom, sa ocitajú v denných stacionároch z toho dôvodu, že tá rodina sa potrebuje odbremeniť, a teda navštevujú toto zariadenie. Alebo sú to starí ľudia, ktorých nablízku nie je iné, iný typ sociálnej služby a nevedia byť umiestnení v inom zariadení, tak prichádzajú aj s odkázanosťou VI a V do najbližšieho zariadenia, ktoré v rámci mesta alebo obce je, a to sú spravidla denné stacionáre.
Vrátim sa k filozofii. Toto štát naozaj chcel, aby pomohol týmto ľuďom. A oni pokiaľ dnes budú mať nariadené práve tie päťky a šestky, že majú byť 80 hodín mesačne v tomto zariadení, lebo ináč poskytovateľovi sociálnych služieb nebude uhradená platba za takéto miesto, tak sa stane jedna vec. Z pohľadu poskytovateľa začnú byť ľudia v päťke a šestke nie veľmi atraktívnou cieľovou skupinou a začnú točiť tých, ktorí majú ľahší stupeň odkázanosti. Práve päťka, šestka, ktorá bola umiestnená v denných stacionároch, sa vytlačí z denných stacionárov a bude prechádzať do iného typu sociálnej služby, ktoré, ktoré sú drahšie pre štát a ktoré už vlastne riešime, a to sú ZPS-ky a ZOS-ky. Preto si myslím, že ak chceme predísť špekulantom, tak práve by sme nemali zabudnúť na tých, ktorí poskytujú sociálnu službu v tých, v rámci tých denných stacionárov. Ja som hovorila aj štátnemu tajomníkovi, že ja sa naozaj obávam o tých ľudí, ktorí majú päťku a šestku odkázanosť, a tí ostanú niekde v tej rodine zase zaťažení a tá rodina bude tak enormne zaťažená, že zase nám prejdú do ZPS-iek, ZOS-iek alebo špecializovaných zariadení, ktoré sú pre štát drahšie. Ja by som to z toho titulu znížila na 60 hodín, lebo keď si predstavím tie, tie tri odborné činnosti a stravovanie, viem si predstaviť, že kvalitná sociálna služba so sociálnou rehabilitáciou, sociálnym poradenstvom sa dokáže v rámci tých 60 hodín mesačne uskutočniť, aby naozaj ten človek dostal to, čo má dostať v rámci sociálnej služby.
Ďalší bod, ktorý je súčasťou pozmeňujúceho návrhu, je bod, kde, tiež si myslím, že je nešťastným riešením, že všetky zariadenia sociálnych služieb budú mať štandardy od 1. 1. 2018, len jeden, ten denný stacionár bude mať pritvrdené tie personálne podmienky od marca 2017 a tým pádom sa mi to zdá nevyvážený stav kvôli tomu, že my sme možno niečo, neviem, či zanedbali, či, či sme nepostrehli, že tí ľudia vlastne v tom podnikajú a nerobia veci tak, ako majú, ale teraz potrestáme aj tých ostatných.
Práve k tomu slúži pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý, ktorý prednesiem. Čiže ide o pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Soni Gaborčákovej, Silvii Shahzad a Anny Verešovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, tzv. živnostenský zákon, v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, tzv. živnostenský zákon, v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. 1 bode 41 v § 78b ods. 8 písm. c) sa za slová "80 hodín" nahradzujú slová "60 hodín". Odôvodnenie som povedala.
2. V čl. 1 bode 58 v § 110a a odseku 4 sa za slová "od 1. marca 2017" nahrádzajú slovami "od 1. januára 2018".
3. Článok 1 sa dopĺňa bodmi 61 a 62, ktoré znejú:
"61. V prílohe č. 4a a v riadkoch zariadenie pre seniorov a zariadenie opatrovateľskej služby suma 320 eur sa nahrádza sumou 435 eur a suma 3 840 eur sa nahrádza sumou 5 220 eur.
62. V prílohe č. 6 sa v riadkoch zariadenie pre seniorov a zariadenie opatrovateľskej služby suma 320 eur nahrádza sumou 435 a suma 3 840 eur sa nahrádza sumou 5 220 eur."
Poprosím, aby sa hlasovalo o týchto bodoch samostatne.
Ďakujem.
Rozpracované
16:24
Vystúpenie v rozprave 16:24
Silvia ShahzadBudem sa vyjadrovať len veľmi stručne, a teda k viacerým, k viacerým oblastiam tejto novely zákona alebo tohto navrhovaného zákona. Predovšetkým sú to denné stacionáre. Pán minister tu už povedal, že teda sa snaží podporovať terénne služby, aby, aby naozaj tá starostlivosť prešla do, do rodinného prostredia, ale tým, že, že sa zavádzajú takéto reštrikčné opatrenia práve pre denné stacionáre, z toho vyzerá, že sa robí presný opak. Rozumiem tomu, že mnohé stacionáre tú svoju činnosť zneužívajú, ale zneužívajú ju preto, lebo sú tak nastavené podmienky, a preto, že mnohé zariadenia hľadajú spôsob, ako prežiť, a tak hľadajú najvýhodnejšiu cestu. V mnohých zariadeniach alebo mnohé, mnohé spôsoby, alebo teda mnohé zariadenia sú postavené predovšetkým na financovaní, na sumách a menej sa dôraz kladie na to, aké služby poskytujú, pre koho ich poskytujú, a potom sa naozaj stáva to, že, že my v podstate niekedy nevieme ani rozlíšiť niektoré druhy služieb a rozhodujú sa aj tí samotní zriaďovatelia predovšetkým na základe toho, koľko a odkiaľ získajú peňazí. No aj na ministerstve by mali predovšetkým dbať na to, aby, aby tu išlo predovšetkým o záujem osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na pomoc, a to ja teda mám pocit, že niekedy chýba. V súčasne nastavených podmienkach, alebo teda tak ako sa pripravujú tie zmeny, a ani ministerstvo samotné sa tým netají, ide o prenasledovanie denných stacionárov, a teda často aj diskriminačné podmienky, ako tu už bolo spomenuté, či sú to tie termíny, dokedy sa majú napríklad dodržať, napr. odborní zamestnanci dokedy majú, má byť naplnená táto podmienka, je do marca, kdežto pri ostatných sociálnych službách je až v nasledujúcom roku. Takisto tu bola spomenutá vyhláška ministerstva zdravotníctva, ktorá síce nesúvisí priamo s týmto návrhom, ale takisto ovplyvňuje veľmi život denných stacionárov a to sa rozpráva stále o tých funkčných. Áno, tie stacionáre už mnohé avizujú, že, že začínajú mať kontroly na tieto podmienky a začínajú sa obávať o svoju existenciu. A takisto je tam táto podmienka, nerovnocennosť s ostatnými zariadeniami sociálnych služieb. Takéto podmienky sú naozaj diskriminačné. Mnohé zariadenia hovoria, že budú mať, áno, že budú sa snažiť naplniť podmienku aj tých postelí, aj priestorov, ale pôjde za to, za cenu buď znižovania kapacity, alebo teda, samozrejme, tie postele tam budú nevyužité, pretože ich skúsenosť je taká, že jednoducho klienti do zariadenia chodia sa rozvíjať, možno tam chodia na pár hodín, ale rozhodne tieto zariadenia nie sú preto, aby tam klienti chodili oddychovať a spať. Rovnako som spomínala – a to tu spomínala aj už pani Vaľová –, že ten, to že sa tie stacionáre zneužívajú, nie je rovnaké vo všetkých regiónoch, a teda problém je naozaj v tom, že kontrolovať by ich mali vyššie územné celky, ale financované sú z ministerstva, takže tie vyššie územné celky pravdepodobne nemajú, alebo teda neviem, samosprávy nemajú, nemajú snahu kontrolovať financie, ktoré nie sú priamo z ich vrecka.
Ďalšou, ďalšou témou v tomto zákone sú zariadenia pre deti do troch rokov. Ja som sa tu už aj minule zmieňovala o podmienke bezbariérovosti a budem sa aj teraz. A to hlavne z toho dôvodu, že my bezbariérovosť zabezpečenú nemáme nikde. To, čo vidíte mnohí ako bezbariérové, bezbariérové v skutočnosti nie je. Stále častejšie objavujem nové a nové zariadenia, ktoré sú určené pre ľudí so zdravotným postihnutím a ani zďaleka nespĺňajú ani základné, základné predpoklady na to, aby mali, aby mali to prostredie prístupné. A preto mi príde trošku unáhlené, aby sme, aby sme nariaďovali bezbariérové prostredie, keď my nemáme poriadny stavebný zákon a nemáme vykonávacie vyhlášky k nemu. Znovu sa nám tu bude stále viac a viac objavovať množstvo, množstvo nevyhovujúcich riešení, ktoré nikomu nepomáhajú. My máme rôzne štandardy na sociálne služby a rozhodne štandardy pre prístupnosť, a teda možno pre univerzál navrhovania by tu byť mali. Národný program má, bola tam úloha, kde, kde sa mala riešiť aj tá prístupnosť. Riešila sa, riešil sa stavebný zákon, ktorý bol pozastavený, a rovnako vyhlášky k nemu. Myslím, že predpokladaný, predpokladaný termín, kedy sa má znovu táto téma dosiahnuť alebo teda kedy, kedy je konečný termín na dosiahnutie tejto úlohy, je v roku 2019, ale návrh zákona pre zariadenia do troch rokov hovorí, že majú napĺňať do konca roku 2017. Ja neviem, akým spôsobom to budú napĺňať, a znovu sa budú napravovať potom veci, ktoré nebudú funkčné.
Ja by som chcela ako príklad uviesť zrovna z minulého týždňa. Bola som na Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Našla som tam plošinu, ktorú, samozrejme, možno vnímate všetci, že je prístupná. Tá plošina je umiestnená tak, že ju nepoužije nijaký vozičkár už pomaly, lebo je naozaj v nevyhovujúcom priestore. A tak si myslím, že takéto riešenia, ktoré, a pýtala som sa aj správcu a aj vrátnika a všetci mi povedali, že áno, tu skoro nikto nechodí, načo by sme sa o to starali. Tak takéto riešenia budeme mať aj v detských jasliach.
Kolegyne tu už veľa hovorili o financovaní sociálnych služieb v zariadení pre seniorov a v zariadení opatrovateľskej služby, takže ja sa k tomu až tak venovať veľa nebudem. Ale ja len zdôrazním, že naozaj tieto zariadenia majú najväčšie náklady na mzdy. Minimálna mzda sa zvyšuje. V tých zariadeniach sú ľudia, ktorí sú odkázaní na..., alebo teda ich stupeň odkázanosti napríklad v zariadeniach pre seniorov je minimálne IV, väčšinou sú V-VI, a teda zamestnancov väčšinou v tých zariadeniach býva skoro rovnaký počet, ako je, ako je tých klientov. To znamená, že ak minimálna mzda bude 435 eur, tak z toho je hneď jasné, že bude výška príspevku nepostačujúca.
A posledná téma, a posledná téma sú nízkoprahové centrá, ktoré boli spomenuté v našom pozmeňujúcom návrhu. Ja mám pocit, že v mnohých týchto zariadeniach sa spoliehame predovšetkým na ľudí, ktorí, ktorí tam naozaj robia to z presvedčenia, lebo, lebo nedokážu nechať ľudí na ulici, a to hovorím teraz nielen o tých nízkoprahových centrách, ale o všetkých sociálnych službách. A práve preto možno aj pán minister hovorí o tom, že kolaps nehrozí, lebo títo ľudia, ktorí, ktorí tam do toho vkladajú všetko svoje úsilie, to zachránia.
Ale aj, aj tie nízkoprahové centrá, sú to zariadenia, kde, kde chodia ľudia alebo kde chodia mladí ľudia z, zo sociálne slabého prostredia, a pokiaľ ich nenaučíme, ako majú fungovať a ako..., a pokiaľ ich nenavedieme na tú správnu cestu a pokiaľ ich niekto nenavedie, čo znamená, že by mali byť, na to by mali určené tie príspevky, aby tam mohli pracovať tí ľudia, a tí ľudia, a venovať sa naozaj len tej činnosti, tak znovu budú pribúdať ľudia, ktorí skončia v sociálnom systéme. A ten sociálny systém to bude stáť oveľa viacej.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
28.11.2016 o 16:24 hod.
Mgr.
Silvia Shahzad
Videokanál poslanca
Vážený pán minister, vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte, aby som aj ja povedala pár slov k tomuto návrhu zákona, o ktorom sme sa už teda rozprávali veľa, a veľa tu už povedané bolo. Rovnako ako kolegyňa Jurinová už predtým povedala, snažili sme sa aj na ministerstve vyrokovať nejaké podmienky alebo teda presvedčiť svojimi argumentami o našich pozmeňovacích návrhoch, a teda musím oceniť, že nás, že sme tam strávili dosť veľa času. Ale zase som sklamaná z toho, že naozaj nemáme žiadnu odpoveď, ani kladnú, ani zápornú.
Budem sa vyjadrovať len veľmi stručne, a teda k viacerým, k viacerým oblastiam tejto novely zákona alebo tohto navrhovaného zákona. Predovšetkým sú to denné stacionáre. Pán minister tu už povedal, že teda sa snaží podporovať terénne služby, aby, aby naozaj tá starostlivosť prešla do, do rodinného prostredia, ale tým, že, že sa zavádzajú takéto reštrikčné opatrenia práve pre denné stacionáre, z toho vyzerá, že sa robí presný opak. Rozumiem tomu, že mnohé stacionáre tú svoju činnosť zneužívajú, ale zneužívajú ju preto, lebo sú tak nastavené podmienky, a preto, že mnohé zariadenia hľadajú spôsob, ako prežiť, a tak hľadajú najvýhodnejšiu cestu. V mnohých zariadeniach alebo mnohé, mnohé spôsoby, alebo teda mnohé zariadenia sú postavené predovšetkým na financovaní, na sumách a menej sa dôraz kladie na to, aké služby poskytujú, pre koho ich poskytujú, a potom sa naozaj stáva to, že, že my v podstate niekedy nevieme ani rozlíšiť niektoré druhy služieb a rozhodujú sa aj tí samotní zriaďovatelia predovšetkým na základe toho, koľko a odkiaľ získajú peňazí. No aj na ministerstve by mali predovšetkým dbať na to, aby, aby tu išlo predovšetkým o záujem osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na pomoc, a to ja teda mám pocit, že niekedy chýba. V súčasne nastavených podmienkach, alebo teda tak ako sa pripravujú tie zmeny, a ani ministerstvo samotné sa tým netají, ide o prenasledovanie denných stacionárov, a teda často aj diskriminačné podmienky, ako tu už bolo spomenuté, či sú to tie termíny, dokedy sa majú napríklad dodržať, napr. odborní zamestnanci dokedy majú, má byť naplnená táto podmienka, je do marca, kdežto pri ostatných sociálnych službách je až v nasledujúcom roku. Takisto tu bola spomenutá vyhláška ministerstva zdravotníctva, ktorá síce nesúvisí priamo s týmto návrhom, ale takisto ovplyvňuje veľmi život denných stacionárov a to sa rozpráva stále o tých funkčných. Áno, tie stacionáre už mnohé avizujú, že, že začínajú mať kontroly na tieto podmienky a začínajú sa obávať o svoju existenciu. A takisto je tam táto podmienka, nerovnocennosť s ostatnými zariadeniami sociálnych služieb. Takéto podmienky sú naozaj diskriminačné. Mnohé zariadenia hovoria, že budú mať, áno, že budú sa snažiť naplniť podmienku aj tých postelí, aj priestorov, ale pôjde za to, za cenu buď znižovania kapacity, alebo teda, samozrejme, tie postele tam budú nevyužité, pretože ich skúsenosť je taká, že jednoducho klienti do zariadenia chodia sa rozvíjať, možno tam chodia na pár hodín, ale rozhodne tieto zariadenia nie sú preto, aby tam klienti chodili oddychovať a spať. Rovnako som spomínala – a to tu spomínala aj už pani Vaľová –, že ten, to že sa tie stacionáre zneužívajú, nie je rovnaké vo všetkých regiónoch, a teda problém je naozaj v tom, že kontrolovať by ich mali vyššie územné celky, ale financované sú z ministerstva, takže tie vyššie územné celky pravdepodobne nemajú, alebo teda neviem, samosprávy nemajú, nemajú snahu kontrolovať financie, ktoré nie sú priamo z ich vrecka.
Ďalšou, ďalšou témou v tomto zákone sú zariadenia pre deti do troch rokov. Ja som sa tu už aj minule zmieňovala o podmienke bezbariérovosti a budem sa aj teraz. A to hlavne z toho dôvodu, že my bezbariérovosť zabezpečenú nemáme nikde. To, čo vidíte mnohí ako bezbariérové, bezbariérové v skutočnosti nie je. Stále častejšie objavujem nové a nové zariadenia, ktoré sú určené pre ľudí so zdravotným postihnutím a ani zďaleka nespĺňajú ani základné, základné predpoklady na to, aby mali, aby mali to prostredie prístupné. A preto mi príde trošku unáhlené, aby sme, aby sme nariaďovali bezbariérové prostredie, keď my nemáme poriadny stavebný zákon a nemáme vykonávacie vyhlášky k nemu. Znovu sa nám tu bude stále viac a viac objavovať množstvo, množstvo nevyhovujúcich riešení, ktoré nikomu nepomáhajú. My máme rôzne štandardy na sociálne služby a rozhodne štandardy pre prístupnosť, a teda možno pre univerzál navrhovania by tu byť mali. Národný program má, bola tam úloha, kde, kde sa mala riešiť aj tá prístupnosť. Riešila sa, riešil sa stavebný zákon, ktorý bol pozastavený, a rovnako vyhlášky k nemu. Myslím, že predpokladaný, predpokladaný termín, kedy sa má znovu táto téma dosiahnuť alebo teda kedy, kedy je konečný termín na dosiahnutie tejto úlohy, je v roku 2019, ale návrh zákona pre zariadenia do troch rokov hovorí, že majú napĺňať do konca roku 2017. Ja neviem, akým spôsobom to budú napĺňať, a znovu sa budú napravovať potom veci, ktoré nebudú funkčné.
Ja by som chcela ako príklad uviesť zrovna z minulého týždňa. Bola som na Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Našla som tam plošinu, ktorú, samozrejme, možno vnímate všetci, že je prístupná. Tá plošina je umiestnená tak, že ju nepoužije nijaký vozičkár už pomaly, lebo je naozaj v nevyhovujúcom priestore. A tak si myslím, že takéto riešenia, ktoré, a pýtala som sa aj správcu a aj vrátnika a všetci mi povedali, že áno, tu skoro nikto nechodí, načo by sme sa o to starali. Tak takéto riešenia budeme mať aj v detských jasliach.
Kolegyne tu už veľa hovorili o financovaní sociálnych služieb v zariadení pre seniorov a v zariadení opatrovateľskej služby, takže ja sa k tomu až tak venovať veľa nebudem. Ale ja len zdôrazním, že naozaj tieto zariadenia majú najväčšie náklady na mzdy. Minimálna mzda sa zvyšuje. V tých zariadeniach sú ľudia, ktorí sú odkázaní na..., alebo teda ich stupeň odkázanosti napríklad v zariadeniach pre seniorov je minimálne IV, väčšinou sú V-VI, a teda zamestnancov väčšinou v tých zariadeniach býva skoro rovnaký počet, ako je, ako je tých klientov. To znamená, že ak minimálna mzda bude 435 eur, tak z toho je hneď jasné, že bude výška príspevku nepostačujúca.
A posledná téma, a posledná téma sú nízkoprahové centrá, ktoré boli spomenuté v našom pozmeňujúcom návrhu. Ja mám pocit, že v mnohých týchto zariadeniach sa spoliehame predovšetkým na ľudí, ktorí, ktorí tam naozaj robia to z presvedčenia, lebo, lebo nedokážu nechať ľudí na ulici, a to hovorím teraz nielen o tých nízkoprahových centrách, ale o všetkých sociálnych službách. A práve preto možno aj pán minister hovorí o tom, že kolaps nehrozí, lebo títo ľudia, ktorí, ktorí tam do toho vkladajú všetko svoje úsilie, to zachránia.
Ale aj, aj tie nízkoprahové centrá, sú to zariadenia, kde, kde chodia ľudia alebo kde chodia mladí ľudia z, zo sociálne slabého prostredia, a pokiaľ ich nenaučíme, ako majú fungovať a ako..., a pokiaľ ich nenavedieme na tú správnu cestu a pokiaľ ich niekto nenavedie, čo znamená, že by mali byť, na to by mali určené tie príspevky, aby tam mohli pracovať tí ľudia, a tí ľudia, a venovať sa naozaj len tej činnosti, tak znovu budú pribúdať ľudia, ktorí skončia v sociálnom systéme. A ten sociálny systém to bude stáť oveľa viacej.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
16:38
Vystúpenie v rozprave 16:38
Jana CigánikováChcem povedať, že už dávno bolo potrebné uchopiť túto problematiku, bolo to niečo, čo lieta niekde v nedotknutom vesmíre, nepriznávala sa, nepriznávali sa k nám ani školstvo, ani zdravotníctvo, teraz teda nás dostal na starosti ministerstvo sociálnych vecí a rodiny, takže ja chápem tento motív ako naozaj, alebo túto myšlienku ako pozitívnu, napriek tomu myslím si, že by bolo užitočná väčšia, väčšia, väčší rozhovor, väčšia diskusia s ľuďmi z praxe, aby sa teda dosiahli pozitívnejšie efekty, a nie tie negatívne, pretože ten zákon niektoré veci má navyše a niektoré veci mu chýbajú.
To, čo mu chýba, je jednoznačné z môjho pohľadu alebo to, čo je v praxi problém. Tým deťom sa v tých jasliach objednáva jedlo z kdejakej pizzerie a podobné veci. Ja by som v tomto určite dbala na to, aby rodič mal možnosť byť lepšie informovaný, a teda nielenže zobraziť jedálniček niekde, ale hlavne dodávateľa stravy a reálne, reálne nejakým spôsobom sledovať, aby tí rodičia mali možnosť sledovať, odkiaľ , odkiaľ tie dané jasle to jedlo pre tie malinké deti nosia, lebo, samozrejme, nie je to jedno pri 8-mesačných, ročných, rok a pol starých deťoch, že jedia nejaké korenené a podobne. Toto je vec praxe, ktorú, viem, že takto sa to robí, pretože škôlky sú preťažené, nie sú ich kuchyne kapacitne schopné obsluhovať súkromné zariadenia a z tohto dôvodu sú súkromné zariadenia nútené alebo pohodlné a objednávajú si takéto jedlo pre tieto malé deti. Čiže toto by som pridala, vytkla by som, že tam chýba, a takisto program, je ale namieste povedať, že toto asi nie je o ministerstve sociálnych vecí, možno by sa na toto mohlo pozrieť ministerstvo školstva. V každom prípade ja ako zriaďovateľka som sa rozbehla prvé na ministerstvo školstva, no dajte mi nejaké, nejaké, nejaké záchytné body, niečo, čo má to dieťa vedieť, keď teda bude dosahovať nejaký vek, keď bude odchádzať, aby som vedela, teda že čo štát očakáva a čo štát garantuje, a aby som to spĺňala, a zistila som, že nič také neexistuje. Existuje výchovnovzdelávací program pre detičky 3-4-ročné a nič menej. Čiže ak, ak dá dnes rodič dieťa do jaslí a potom celý deň pozerá televíziu, tak z pohľadu štátu je to viac-menej v poriadku a zároveň robí pozmeňujúce návrhy, nie, teda robí zákony, kde niektoré veci sú naozaj zbytočné a iba komplikujú život. Lebo tie jasle sú potrebné, preto ich je toľko, štát to nevie zabezpečiť, nie je ich dostatok a nie je asi namieste klásť týmto súkromníkom polená pod nohy zbytočne.
A preto podávam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Cigánikovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 242):
V čl. I bode 58 § 110z ods. 9 písm. a) sa slová "1. januára 2018" nahrádzajú slovami "1. januára 2023".
O čo v tomto bode ide? Návrh zákona ukladá prevádzkovateľovi takýchto kamenných jaslí povinnosť zabezpečiť bezbariérový prístup. Znova je namieste povedať, táto povinnosť nie je vymyslená len tak. Táto povinnosť nám vstáva z dohovoru, ktorý sme podpísali, ktorý sme podpísali v roku 2010, Dohovor o právach postihnutých, a boli sme povinní a sme povinní ho implementovať do našich zákonov. Čiže z tohto dôvodu nejakým spôsobom sa nedá úplne vynechať táto povinnosť.
Na druhej strane, uznajte sami, z praxe, z praxe asi nemá veľmi zmysel hovoriť o tom, že keď je na 500, 500 metroch niekoľko zariadení, každé jedno musí byť bezbariérové. Pretože bavíme sa o zariadeniach, ktoré sú väčšinou rodinné domy, sú to zariadenia rodinného typu, kde je 8-10 detí, a bezbariérovosť v tomto prípade znamená, že takýto, takýto prevádzkovateľ bude musieť riešiť, že tam má v rámci toho rodinného domu nejaké schodisko. Dala som si ja ako prevádzkovateľ urobiť cenovú ponuku, kde, kde vlastne mi vyčíslili, že úplne najjednoduchší typ na to najširšie a najrovnejšie schodisko v rámci tých svojich prevádzok, ktoré máme, tak to najjednoduchší nejaký taký systém vlastne vyjde 16-tisíc euro bez DPH. Takže toto my chceme teraz od každého jedného toho rodinného domu, od každého jedného prevádzkovateľa, od každej jednej tej dámy, ktorá sa o tie deti niekde stará, možno nejaká učiteľka, ktorá má možno 4-5 detí na starosti, my od nich chceme v tom svojom domčeku, a teda prevádzkuje to kvázi ako jasle, bude spadať pod tento zákon, my od nej chceme, aby urobila takúto investíciu úplne zbytočne, pretože ďalšie jasle vedľa o dva domy ďalej, ďalšie jasle v ďalšej ulici, jasle o tri ulice ďalej, každá jedne, každý jedne, všetky tieto jasle (povedané so smiechom) budú musieť spĺňať tú istú povinnosť a všetky budú musieť takto zainvestovať, príde mi to naozaj zbytočná investícia.
Z tohto dôvodu som sa rozhodla navrhnúť znenie a posunúť účinnosť na rok 2023. Áno, je to dlhá doba, je to až 5 rokov a je to z toho dôvodu, že som dotazovala aj Európsku komisiu, čo sa týka tohto Dohovoru o právach postihnutých, a pýtala som sa, či sa to teda týka aj verejných, aj jaslí, pretože ono znenie tohto dohovoru nie je v slovenčine, čo je pozoruhodné, ale v podstate z angličtiny som si preložila, že sa týka iba verejných zariadení a zariadení poskytujúce verejné služby. Je otázka, či súkromné jasle, kde je niekoľko klientov, ktorých si vedia tieto jasle obslúžiť, a dopredu sa s nimi dohodnúť, či naozaj musia túto prísnu legislatívu spĺňať, a ak áno, tak je možno na čase sa porozprávať o tom, že či je to na mieste. Chcem podotknúť, že tento pozmeňujúci, doplňujúci návrh mi podpísala napríklad aj kolegynka Silvia Shahzad, s tým sme sa o tom rozprávali. Myslím si, že takisto považuje za zbytočné, za zbytočnú takúto zmenu a postihnutí by v tejto krajine potrebovali podporu úplne v inom smere a nijak prísnejšiu, ale o tom tu hovorila predo mnou.
Ďalší pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov:
1. V čl. I v bode 18 § 32b teda sa vypúšťa ods. 3.
2. V čl. I sa vypúšťa bod 26.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I v bode 58 § 110z sa vypúšťa ods. 4.
Doterajšie odseky 5 až 9 sa označujú ako odseky 4 až 8.
O čom tento návrh je? Návrh zákona, o ktorom hovorím, limituje počet detí v zariadení na miestnosť na maximálne 12 detí. Doterajšie obmedzenia hygieny hovoria o tom, že deti v zariadení, to množstvo bolo obmedzované podľa toho, aká veľká bola hernosť. Boli, na, na herňu sa počítali 3 alebo 4 metre štvorcové na jedno dieťa. Momentálne zostáva v platnosti aj toto ustanovenie. Tie 3-4 metre štvorcové rovnako ďalej platia. Jediný rozdiel je, že sa určil maximálny limit 12 detí, a to s vysvetlením, že teda chceme podporovať iba malé zariadenia rodinného typu. Irónia, keď zároveň týmto malým zariadeniam rodinného typu nakážme kúpiť zariadenia, ktoré teda zabezpečia bezbariérovosť za 16-tisíc euro. Ale dobre, tak teda obmedzíme tento počet na dvanásť, a čo sa stane, no tak ako prevádzkovateľ mám miestnosť 50-60 metrov štvorcových. No postavím v strede sádrokartónovu priečku a mám to ja síce vybavené legislatívne, len nerozumiem tomu, prečo tie deti nemôžu sa hrať a využívať väčší priestor. Zdá sa mi to zbytočné a myslím si, že toto by tam nemuselo byť, pokiaľ ďalej platí to ustanovenie o 3 až 4 metroch štvorcových pre dieťa v herni.
Ďalší pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 242):
V čl. I bode 18 § 32b odsek 1 znie:
"Ak sa rodič alebo fyzická osoba, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, pripravuje na povolanie štúdiom na strednej škole alebo vysokej škole, pripravuje sa na trh práce alebo vykonáva aktivity spojené so vstupom alebo návratom na trh práce alebo zárobkovú činnosť, služba na podporu zosúladenia rodinného života a pracovného života poskytovaním starostlivosti o dieťa sa poskytuje v zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa
a) do konca kalendárneho roka, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku alebo šesť rokov veku, ak je dieťaťom s nepriaznivým zdravotným stavom, to neplatí, ak nie je v danom školskom roku prijaté do materskej školy, alebo,
b) do konca školského roka, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku alebo šesť rokov veku, ak je dieťaťom s nepriaznivým zdravotným stavom, to neplatí, ak je v danom školskom roku prijaté do materskej školy."
O čo v tomto návrhu zákona ide? V podstate tento zákon udáva prevádzkovateľovi povinnosť vylúčiť dieťa z kolektívu alebo zo zariadenia v tom roku, kedy dosiahne tri roky. To znamená, že, ja sa pýtam, čo napríklad s deťmi, ktoré sa narodia v októbri, novembri, decembri. V septembri ešte nebudú prijaté do, do škôlky, pretože ešte nemajú tri roky. Vieme dobre, že vo väčších mestách je problém zaradiť do materskej škôlky aj deti, ktoré majú štyri roky, takže my budeme povinní alebo detské jasle budú povinné vyradiť ich na základe tohto zákona zo svojej starostlivosti, ale rodič ich už nebude mať kam dať a zároveň oprávnene škôlka ešte v septembri ich vylúči už len preto, lebo nemajú tri roky. Tie októbrové, novembrové už teda, ale zároveň tri roky dosiahnu a v decembri budú musieť alebo v januári opustiť toto zariadenie. Čo ten rodič ako bude robiť s nimi teraz? Dá ich na chvíľu do iného zariadenia súkromného na pol roka, na rok, alebo si ich nechá doma a dá na chvíľočku výpoveď v práci alebo teda trpezlivý zamestnávateľ to pochopí, lebo sme si nevšimli. Ja si myslím, že toto je zbytočné, absolútne zbytočné obmedzenie. Preto navrhujem, aby, dobre, aby tam, aby tam toto ustanovenie zostalo, lebo rozumiem zmyslu rozdeliť starostlivosť v týchto súkromných zariadeniach na, na jasle, ktoré budú registrovať VÚC-ky, ktoré budú do troch rokov, a na škôlky, ktoré bude registrovať ministerstvo školstva, ktoré bude do šesť rokov. Rozumiem tomuto zámeru, ale zároveň prosím, aby sme dbali na rodičov, aby sme brali ohľady aj na ich, a nielen na jednotlivé rozdelenie a pochopili, že pre nich bude veľký problém, keď ich, keď ich tieto detičky nebudú mať kam umiestniť, no, a preto navrhujem, aby tam teda to ustanovenie zostalo, ale s podmienkou, že platí, ak ten rodič má v ruke papier o tom, že prijali to dieťa do materskej školy. Akonáhle ho nemá, tak tie jasle majú oprávnenie si ho vlastne nechať v starostlivosti až do momentu, kým ho, kým ho neprijme akákoľvek materská škola. Ide teda o to, aby nám nevypadlo zo systému.
Chcem ešte pri tomto bode zdôrazniť, že v celom zákone sa hovorí o starostlivosti o deti do 3 rokov a zároveň do 6 rokov veku, ak ide o dieťa s nepriaznivým zdravotným stavom, ale v § 32b, ktoré pojednáva o kamenných jasliach ako takých, tam zrazu vypadáva práve to dieťa s nepriaznivým zdravotným stavom do 6 rokov. Ja som sem, ja som ho sem zahrnula práve preto, lebo veľmi často práve tieto deti navštevujú súkromné zariadenia, a to z dôvodu, že sú to maličké zariadenia s malým počtom detí, a keďže majú teda nepriaznivý zdravotný stav, často oslabenú imunitu, naozaj veľmi častým klientom sú práve takéto detičky do šesť rokov. Na tieto tento § 32b vôbec nemyslí. Myslím, že by na nich myslieť mal.
Kolegovia, ja vás veľmi pekne prosím o podporu týchto, týchto návrhov. Myslím si, že sú to veci z praxe, sú to veci, ktoré ocenia rodičia, a myslím si, že bez ohľadu na farbu politického trička by sme rodinám mali vychádzať v ústrety, a nielen písať na papieri, ale naozaj zosúlaďovať ich pracovný a rodinný život.
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie v rozprave
28.11.2016 o 16:38 hod.
Mgr.
Jana Cigániková
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Hovoríme o tzv. jasličkovom zákone, preto som si dovolila pred vás predstúpiť aj ja ako zriaďovateľka takýchto jaslí. Od roku 2009 v podstate som v tomto v týchto službách podnikala, mám teda nejaké praktické skúsenosti a po prečítaní návrhu zákona som sa rozhodla podať aj nejaké pozmeňováky, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré ste mnohí z vás podpísali, dokonca viac ako potrebný počet. Myslím si, že tieto pozmeňováky, čo sa týka teda praxe, majú hlavu a pätu a veľmi rada vysvetlím, z akého dôvodu, ale na začiatku by som len tak ako rada povedala, viacerí už ste počuli, prečo je jasličkový problém zákon, a počuli sme veľa výhrad, ale jednu vec chcem povedať jasne a zrozumiteľne ako, ako zriaďovateľ takýchto jaslí.
Chcem povedať, že už dávno bolo potrebné uchopiť túto problematiku, bolo to niečo, čo lieta niekde v nedotknutom vesmíre, nepriznávala sa, nepriznávali sa k nám ani školstvo, ani zdravotníctvo, teraz teda nás dostal na starosti ministerstvo sociálnych vecí a rodiny, takže ja chápem tento motív ako naozaj, alebo túto myšlienku ako pozitívnu, napriek tomu myslím si, že by bolo užitočná väčšia, väčšia, väčší rozhovor, väčšia diskusia s ľuďmi z praxe, aby sa teda dosiahli pozitívnejšie efekty, a nie tie negatívne, pretože ten zákon niektoré veci má navyše a niektoré veci mu chýbajú.
To, čo mu chýba, je jednoznačné z môjho pohľadu alebo to, čo je v praxi problém. Tým deťom sa v tých jasliach objednáva jedlo z kdejakej pizzerie a podobné veci. Ja by som v tomto určite dbala na to, aby rodič mal možnosť byť lepšie informovaný, a teda nielenže zobraziť jedálniček niekde, ale hlavne dodávateľa stravy a reálne, reálne nejakým spôsobom sledovať, aby tí rodičia mali možnosť sledovať, odkiaľ , odkiaľ tie dané jasle to jedlo pre tie malinké deti nosia, lebo, samozrejme, nie je to jedno pri 8-mesačných, ročných, rok a pol starých deťoch, že jedia nejaké korenené a podobne. Toto je vec praxe, ktorú, viem, že takto sa to robí, pretože škôlky sú preťažené, nie sú ich kuchyne kapacitne schopné obsluhovať súkromné zariadenia a z tohto dôvodu sú súkromné zariadenia nútené alebo pohodlné a objednávajú si takéto jedlo pre tieto malé deti. Čiže toto by som pridala, vytkla by som, že tam chýba, a takisto program, je ale namieste povedať, že toto asi nie je o ministerstve sociálnych vecí, možno by sa na toto mohlo pozrieť ministerstvo školstva. V každom prípade ja ako zriaďovateľka som sa rozbehla prvé na ministerstvo školstva, no dajte mi nejaké, nejaké, nejaké záchytné body, niečo, čo má to dieťa vedieť, keď teda bude dosahovať nejaký vek, keď bude odchádzať, aby som vedela, teda že čo štát očakáva a čo štát garantuje, a aby som to spĺňala, a zistila som, že nič také neexistuje. Existuje výchovnovzdelávací program pre detičky 3-4-ročné a nič menej. Čiže ak, ak dá dnes rodič dieťa do jaslí a potom celý deň pozerá televíziu, tak z pohľadu štátu je to viac-menej v poriadku a zároveň robí pozmeňujúce návrhy, nie, teda robí zákony, kde niektoré veci sú naozaj zbytočné a iba komplikujú život. Lebo tie jasle sú potrebné, preto ich je toľko, štát to nevie zabezpečiť, nie je ich dostatok a nie je asi namieste klásť týmto súkromníkom polená pod nohy zbytočne.
A preto podávam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Cigánikovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 242):
V čl. I bode 58 § 110z ods. 9 písm. a) sa slová "1. januára 2018" nahrádzajú slovami "1. januára 2023".
O čo v tomto bode ide? Návrh zákona ukladá prevádzkovateľovi takýchto kamenných jaslí povinnosť zabezpečiť bezbariérový prístup. Znova je namieste povedať, táto povinnosť nie je vymyslená len tak. Táto povinnosť nám vstáva z dohovoru, ktorý sme podpísali, ktorý sme podpísali v roku 2010, Dohovor o právach postihnutých, a boli sme povinní a sme povinní ho implementovať do našich zákonov. Čiže z tohto dôvodu nejakým spôsobom sa nedá úplne vynechať táto povinnosť.
Na druhej strane, uznajte sami, z praxe, z praxe asi nemá veľmi zmysel hovoriť o tom, že keď je na 500, 500 metroch niekoľko zariadení, každé jedno musí byť bezbariérové. Pretože bavíme sa o zariadeniach, ktoré sú väčšinou rodinné domy, sú to zariadenia rodinného typu, kde je 8-10 detí, a bezbariérovosť v tomto prípade znamená, že takýto, takýto prevádzkovateľ bude musieť riešiť, že tam má v rámci toho rodinného domu nejaké schodisko. Dala som si ja ako prevádzkovateľ urobiť cenovú ponuku, kde, kde vlastne mi vyčíslili, že úplne najjednoduchší typ na to najširšie a najrovnejšie schodisko v rámci tých svojich prevádzok, ktoré máme, tak to najjednoduchší nejaký taký systém vlastne vyjde 16-tisíc euro bez DPH. Takže toto my chceme teraz od každého jedného toho rodinného domu, od každého jedného prevádzkovateľa, od každej jednej tej dámy, ktorá sa o tie deti niekde stará, možno nejaká učiteľka, ktorá má možno 4-5 detí na starosti, my od nich chceme v tom svojom domčeku, a teda prevádzkuje to kvázi ako jasle, bude spadať pod tento zákon, my od nej chceme, aby urobila takúto investíciu úplne zbytočne, pretože ďalšie jasle vedľa o dva domy ďalej, ďalšie jasle v ďalšej ulici, jasle o tri ulice ďalej, každá jedne, každý jedne, všetky tieto jasle (povedané so smiechom) budú musieť spĺňať tú istú povinnosť a všetky budú musieť takto zainvestovať, príde mi to naozaj zbytočná investícia.
Z tohto dôvodu som sa rozhodla navrhnúť znenie a posunúť účinnosť na rok 2023. Áno, je to dlhá doba, je to až 5 rokov a je to z toho dôvodu, že som dotazovala aj Európsku komisiu, čo sa týka tohto Dohovoru o právach postihnutých, a pýtala som sa, či sa to teda týka aj verejných, aj jaslí, pretože ono znenie tohto dohovoru nie je v slovenčine, čo je pozoruhodné, ale v podstate z angličtiny som si preložila, že sa týka iba verejných zariadení a zariadení poskytujúce verejné služby. Je otázka, či súkromné jasle, kde je niekoľko klientov, ktorých si vedia tieto jasle obslúžiť, a dopredu sa s nimi dohodnúť, či naozaj musia túto prísnu legislatívu spĺňať, a ak áno, tak je možno na čase sa porozprávať o tom, že či je to na mieste. Chcem podotknúť, že tento pozmeňujúci, doplňujúci návrh mi podpísala napríklad aj kolegynka Silvia Shahzad, s tým sme sa o tom rozprávali. Myslím si, že takisto považuje za zbytočné, za zbytočnú takúto zmenu a postihnutí by v tejto krajine potrebovali podporu úplne v inom smere a nijak prísnejšiu, ale o tom tu hovorila predo mnou.
Ďalší pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov:
1. V čl. I v bode 18 § 32b teda sa vypúšťa ods. 3.
2. V čl. I sa vypúšťa bod 26.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I v bode 58 § 110z sa vypúšťa ods. 4.
Doterajšie odseky 5 až 9 sa označujú ako odseky 4 až 8.
O čom tento návrh je? Návrh zákona, o ktorom hovorím, limituje počet detí v zariadení na miestnosť na maximálne 12 detí. Doterajšie obmedzenia hygieny hovoria o tom, že deti v zariadení, to množstvo bolo obmedzované podľa toho, aká veľká bola hernosť. Boli, na, na herňu sa počítali 3 alebo 4 metre štvorcové na jedno dieťa. Momentálne zostáva v platnosti aj toto ustanovenie. Tie 3-4 metre štvorcové rovnako ďalej platia. Jediný rozdiel je, že sa určil maximálny limit 12 detí, a to s vysvetlením, že teda chceme podporovať iba malé zariadenia rodinného typu. Irónia, keď zároveň týmto malým zariadeniam rodinného typu nakážme kúpiť zariadenia, ktoré teda zabezpečia bezbariérovosť za 16-tisíc euro. Ale dobre, tak teda obmedzíme tento počet na dvanásť, a čo sa stane, no tak ako prevádzkovateľ mám miestnosť 50-60 metrov štvorcových. No postavím v strede sádrokartónovu priečku a mám to ja síce vybavené legislatívne, len nerozumiem tomu, prečo tie deti nemôžu sa hrať a využívať väčší priestor. Zdá sa mi to zbytočné a myslím si, že toto by tam nemuselo byť, pokiaľ ďalej platí to ustanovenie o 3 až 4 metroch štvorcových pre dieťa v herni.
Ďalší pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 242):
V čl. I bode 18 § 32b odsek 1 znie:
"Ak sa rodič alebo fyzická osoba, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, pripravuje na povolanie štúdiom na strednej škole alebo vysokej škole, pripravuje sa na trh práce alebo vykonáva aktivity spojené so vstupom alebo návratom na trh práce alebo zárobkovú činnosť, služba na podporu zosúladenia rodinného života a pracovného života poskytovaním starostlivosti o dieťa sa poskytuje v zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa
a) do konca kalendárneho roka, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku alebo šesť rokov veku, ak je dieťaťom s nepriaznivým zdravotným stavom, to neplatí, ak nie je v danom školskom roku prijaté do materskej školy, alebo,
b) do konca školského roka, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku alebo šesť rokov veku, ak je dieťaťom s nepriaznivým zdravotným stavom, to neplatí, ak je v danom školskom roku prijaté do materskej školy."
O čo v tomto návrhu zákona ide? V podstate tento zákon udáva prevádzkovateľovi povinnosť vylúčiť dieťa z kolektívu alebo zo zariadenia v tom roku, kedy dosiahne tri roky. To znamená, že, ja sa pýtam, čo napríklad s deťmi, ktoré sa narodia v októbri, novembri, decembri. V septembri ešte nebudú prijaté do, do škôlky, pretože ešte nemajú tri roky. Vieme dobre, že vo väčších mestách je problém zaradiť do materskej škôlky aj deti, ktoré majú štyri roky, takže my budeme povinní alebo detské jasle budú povinné vyradiť ich na základe tohto zákona zo svojej starostlivosti, ale rodič ich už nebude mať kam dať a zároveň oprávnene škôlka ešte v septembri ich vylúči už len preto, lebo nemajú tri roky. Tie októbrové, novembrové už teda, ale zároveň tri roky dosiahnu a v decembri budú musieť alebo v januári opustiť toto zariadenie. Čo ten rodič ako bude robiť s nimi teraz? Dá ich na chvíľu do iného zariadenia súkromného na pol roka, na rok, alebo si ich nechá doma a dá na chvíľočku výpoveď v práci alebo teda trpezlivý zamestnávateľ to pochopí, lebo sme si nevšimli. Ja si myslím, že toto je zbytočné, absolútne zbytočné obmedzenie. Preto navrhujem, aby, dobre, aby tam, aby tam toto ustanovenie zostalo, lebo rozumiem zmyslu rozdeliť starostlivosť v týchto súkromných zariadeniach na, na jasle, ktoré budú registrovať VÚC-ky, ktoré budú do troch rokov, a na škôlky, ktoré bude registrovať ministerstvo školstva, ktoré bude do šesť rokov. Rozumiem tomuto zámeru, ale zároveň prosím, aby sme dbali na rodičov, aby sme brali ohľady aj na ich, a nielen na jednotlivé rozdelenie a pochopili, že pre nich bude veľký problém, keď ich, keď ich tieto detičky nebudú mať kam umiestniť, no, a preto navrhujem, aby tam teda to ustanovenie zostalo, ale s podmienkou, že platí, ak ten rodič má v ruke papier o tom, že prijali to dieťa do materskej školy. Akonáhle ho nemá, tak tie jasle majú oprávnenie si ho vlastne nechať v starostlivosti až do momentu, kým ho, kým ho neprijme akákoľvek materská škola. Ide teda o to, aby nám nevypadlo zo systému.
Chcem ešte pri tomto bode zdôrazniť, že v celom zákone sa hovorí o starostlivosti o deti do 3 rokov a zároveň do 6 rokov veku, ak ide o dieťa s nepriaznivým zdravotným stavom, ale v § 32b, ktoré pojednáva o kamenných jasliach ako takých, tam zrazu vypadáva práve to dieťa s nepriaznivým zdravotným stavom do 6 rokov. Ja som sem, ja som ho sem zahrnula práve preto, lebo veľmi často práve tieto deti navštevujú súkromné zariadenia, a to z dôvodu, že sú to maličké zariadenia s malým počtom detí, a keďže majú teda nepriaznivý zdravotný stav, často oslabenú imunitu, naozaj veľmi častým klientom sú práve takéto detičky do šesť rokov. Na tieto tento § 32b vôbec nemyslí. Myslím, že by na nich myslieť mal.
Kolegovia, ja vás veľmi pekne prosím o podporu týchto, týchto návrhov. Myslím si, že sú to veci z praxe, sú to veci, ktoré ocenia rodičia, a myslím si, že bez ohľadu na farbu politického trička by sme rodinám mali vychádzať v ústrety, a nielen písať na papieri, ale naozaj zosúlaďovať ich pracovný a rodinný život.
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
16:53
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:53
Silvia ShahzadAle som za to, aby všetky zariadenia, ktoré vzniknú od istého termínu povedzme už aj od zajtra, proste vzniknú s tým vedomím, že tá podmienka tam je, tak tie by už bezbariérové byť mali. Bezbariérovosť, resp. prístupnosť, ktorá sa spomína v dohovore, nerozlišuje verejný a súkromný sektor. Takže týka sa to naozaj všetkých. A to je tiež otázka, že táto osveta by sa mala šíriť aj týmto smerom, že to sa netýka len verejných budov.
A ešte vám chcem povedať, že ten dohovor v slovenčine je, takže určite ho nájdete.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
28.11.2016 o 16:53 hod.
Mgr.
Silvia Shahzad
Videokanál poslanca
Ja by som ešte chcela predsa len tú bezbariérovosť uviesť na pravú mieru, lebo nie som za to, aby, aby tie zariadenia, o ktorých ste hovorili, boli bezbariérové len niektoré. Oni naozaj musia byť bezbariérové všetky. Akurát som súhlasila s tým neskorším termínom, ktorý navrhujete, a to preto, aby sa tieto najprv dali do poriadku zákony a vyhlášky, ktoré sa týkajú stavieb, aby bolo jasné, akým spôsobom treba postupovať. Samozrejme, je problém, aby sa debariérizovali zariadenia, ktoré už, už existujú, a vznikli za iných podmienok. Koniec koncov to nevedia dodržať ani mnohé ministerské budovy, hoci sa o to dlho snažia, a stále nie sú bezbariérové.
Ale som za to, aby všetky zariadenia, ktoré vzniknú od istého termínu povedzme už aj od zajtra, proste vzniknú s tým vedomím, že tá podmienka tam je, tak tie by už bezbariérové byť mali. Bezbariérovosť, resp. prístupnosť, ktorá sa spomína v dohovore, nerozlišuje verejný a súkromný sektor. Takže týka sa to naozaj všetkých. A to je tiež otázka, že táto osveta by sa mala šíriť aj týmto smerom, že to sa netýka len verejných budov.
A ešte vám chcem povedať, že ten dohovor v slovenčine je, takže určite ho nájdete.
Rozpracované