11. schôdza

22.11.2016 - 8.12.2016
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

29.11.2016 o 17:40 hod.

Mgr. art. M.A.ArtD.

Veronika Remišová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:56

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán poslanec Mazurek, povedali ste, že môj predseda strany si bude musieť spytovať svedomie za to, čo som tu predviedol. Tak dovoľujem si vás informovať, že som sám sebe predsedom a nebudem si spytovať kvôli tomu svedomie.
Pán poslanec Kollár, tvrdíte, že ja som tu dehonestoval všetkých. Ale ja neviem, čo ste vy počúvali, ale ja som nehovoril o vás, že ste fašista, ani o kolegovi Milanovi Krajniakovi. Ja tu nehovorím o predkladateľoch návrhu zákona zo Slovenskej národnej strany. Počuli ste ma to povedať? Lebo ja som nič také nepovedal. Neviem teda, na čo ste vy reagovali, ale vypočuli ste si ešte raz moje vystúpenie a potom si vypočujte reakcie fašistických poslancov a potom sa môžeme baviť o tom, kto tu koho dehonestuje.
Pokiaľ ide o väčšinu tých reakcií, tak mám pocit, že naozaj buď niekto nepočúval, alebo je úplne hluchý, alebo nie je schopný porozumieť tomu, čo bolo povedané. Ja som nespochybňoval význam kresťanstva v histórii Slovenska, ani význam viery v živote mnohých ľudí, ktorí na Slovensku žijú. K tomu mám rešpekt a to si uvedomujem. Ja som reagoval na konkrétne slová z odôvodnenia pozmeňujúceho návrhu, kde sa tvrdilo o tom, že slovenský štát má kresťanský charakter, a upozornil som na to, že podľa čl. I ods. 1 slovenskej ústavy je Slovenská republika zvrchovaný demokratický a právny štát, neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo, bodka. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.11.2016 o 16:56 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

16:56

Karol Farkašovský
Skontrolovaný text
Pán predsedajúci, dovoľujem si vás požiadať o hlasovanie o tomto bode zajtra o 11.00 hodine.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

29.11.2016 o 16:56 hod.

Mgr. PhD.

Karol Farkašovský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17:06

Veronika Remišová
Skontrolovaný text
Dovolila by som si, dovolila by som si poprosiť, aby pri hlasovaní č. 77, 78 a 79, som zistila, že boli zaznamenané, že som hlasovala, buď som sa zdržala alebo nehlasovala. Prosím o zaznamenanie "za". Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

29.11.2016 o 17:06 hod.

Mgr. art. M.A.ArtD.

Veronika Remišová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17:30

Natália Blahová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, máme za to, že sa tu odohralo niečo, čo nie je v súlade s rokovacím poriadkom, a to pri hlasovaní o bode č. 25, tlač 254. Pán spravodajca, ktorý uvádzal zákon, menil textáciu samotného pozmeňujúceho návrhu priamo počas hlasovania, čo sme presvedčení o tom, že nie je v súlade s rokovacím poriadkom. Na takéto niečo alebo legislatívno-technické úpravy slúži tretie čítanie a v nich sa pán spravodajca neprihlásil. Takže sme presvedčení o tom, že nie je v poriadku, že opravoval text zákona pri hlasovaní.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

29.11.2016 o 17:30 hod.

Mgr.

Natália Blahová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17:31

Ján Budaj
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ja by som chcel procedurálne apelovať na vás, pán predsedajúci, ako aj na ostatných členov vedenia, aby ste sa usilovali obmedziť zmeny programu, ktoré vyvoláva prítomnosť alebo neprítomnosť ministrov. Je skutočne, s tým parlamentom sa zametá ako so starou metlou. My tu máme vždy byť, keď im to vyhovuje. Zmení sa program, ktorý bol z minulého týždňa napríklad, že teraz budú voľné dni, neustále sa mení pracovný program poslancov. Nie sú dostatočne pripravení. Verím, že vy ste pružnejší, máte na to aparát, aj sa to ako prví dozviete, aj teda rozhodujete o tých zmenách. Bojujte za nejakú dôstojnosť tej Národnej rady. Veď tu nie sú vytvorené pracovné podmienky pre normálnu prácu a vinou je, že vláda má parlament za onucu.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

29.11.2016 o 17:31 hod.

Ján Budaj

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17:33

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
V súlade s § 146 zákona o rokovacom poriadku dávam procedurálny návrh, aby ústavnoprávny výbor zaujal stanovisko k tomu, či je možné počas hlasovania iba upozornením spravodajcu meniť text pozmeňujúceho návrhu k návrhu zákona. Vzhľadom na to, že sa tu vyskytla pochybnosť, ktorú vyslovila pani poslankyňa Blahová, mám za to, že je namieste, aby sme si ujasnili, či ten postup bol alebo nebol v súlade so zákonom. Pretože v prípade, že nebol, tak to môže spochybniť zákon ako celok, keď bol prijatý spôsobom, ktorý odporuje zákonu, a keď sme v ňom uskutočnili zmenu iba tým, že sme zobrali na vedomie, že nás pán spoločný spravodajca upozornil na to, že to bolo myslené inak a že to slovo malo znieť inak.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

29.11.2016 o 17:33 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 17:37

Jana Laššáková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predložila informáciu k zákonu z 26. októbra 2016, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač č. 330. Preto mi dovoľte, aby som vás informovala o výsledku prerokovania zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rokovacom poriadku.
Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí v nadväznosti na pripomienky k zákonu navrhol, aby Národná rada pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok. Predseda Národnej rady rozhodnutím pridelil zákon vrátený prezidentom na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý určil aj ako gestorský. Ústavnoprávny výbor na 26. schôdzi 23. novembra 2016 zákon vrátený prezidentom prerokoval, avšak neprijal uznesenie, keďže predložený návrh uznesenia nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Návrh správy vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval ústavnoprávny výbor na schôdzi, na 26. schôdzi 23. novembra tohto roku. Stanovisko gestorského výboru nebolo schválené, keďže návrh stanoviska nezískal súhlas potrebnej väčšiny. Ústavnoprávny výbor ma určil za spravodajkyňu k uvedenému vrátenému zákonu a z toho dôvodu prekladám informáciu o prerokovaní zákona vráteného prezidentom, ktorú všetci máte v laviciach ako tlač 330a.
Pán podpredseda, poprosím vás, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

29.11.2016 o 17:37 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 17:40

Veronika Remišová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako viete veľmi dobre, pán prezident Andrej Kiska vrátil zákon o rokovacom poriadku, pretože si nemyslí, že tento zákon by mal byť schválený. Myslím si, že viacerí ste nečítali celé jeho stanovisko, a ja si myslím, že toto stanovisko je veľmi dôležité pre fungovanie parlamentu, pre fungovanie opozície v parlamente, a preto ho teraz prečítam.
"Podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vraciam Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 26. októbra 2016 (...) a navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok.
Podľa všeobecnej časti dôvodovej správy k návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, ´navrhované opatrenia smerujú (pozn. red.: správne má byť – "smerujúce") k predchádzaniu rušenia poriadku počas schôdzí Národnej rady sledujú legitímny cieľ, ktorým je zabezpečenie plynulého chodu schôdzí Národnej rady a zároveň ochranu nerušeného výkonu mandátu poslancov pri súčasnom rešpektovaní výkonu ich práva na slobodu prejavu´. Deklarovaným cieľom schváleného zákona zároveň je, ako to vyplýva z vyhlásení počas prerokúvania návrhu zákona v Národnej rade, aj zvýšenie politickej kultúry rokovaní Národnej rady. Schválený zákon okrem iného upravuje ustanovenia týkajúce sa zabezpečenia poriadku v rokovacej sále Národnej rady, napríklad vykázanie poslanca z rokovacej sály, disciplinárne konanie, ako aj obmedzenie dĺžky rečníckeho času poslanca parlamentu.
Ako prezident Slovenskej republiky považujem otázku politickej kultúry, úrovne a obsahu politickej diskusie vrátane rokovaní pléna Národnej rady za jeden z faktorov ovplyvňujúcich dôveru občanov v štát a jeho inštitúcie. Aj v správe o stave republiky, ktorú som predniesol v Národnej rade v júni 2016, som upozornil na pokračujúci pokles dôvery ľudí v štát, ktorý sprevádza rastúca nedôvera v demokratické pravidlá a inštitúcie demokratického štátu. Najdôležitejšou inštitúciou v krajine s parlamentnou formou vlády, akou je Slovensko, je bezpochyby práve Národná rada.
Z tohto dôvodu vo všeobecnej rovine vítam diskusiu i deklarovanú snahu zlepšiť úroveň politickej diskusie na pôde parlamentu. Zároveň však vyjadrujem pochybnosť, či cesta k zlepšeniu politickej kultúry vedie cez ďalšiu novelizáciu procesnej právnej normy, ktorej cieľom je určiť postupy a spôsob rozhodovania Národnej rady ako celku, jej výborov a funkcionárov. Respektíve či je vôbec možné efektívne nariadiť prostredníctvom procesnej právnej normy to, čo sa prirodzene považuje za vec dobrých mravov a základnej slušnosti zvolených politických reprezentantov.
Napriek skutočnosti, že rokovací poriadok Národnej rady má formu zákona, obsahuje najmä pravidlá, ktorými sa reguluje vnútorné usporiadanie a fungovanie zákonodarného orgánu. Z uvedeného dôvodu rešpektujem zaužívanú zvyklosť, že zásahy výkonnej moci (vrátane prezidenta) do jeho znenia by mali byť výnimočné. Domnievam sa však, že zmeny schválené v rokovacom poriadku Národnej rady majú taký charakter, ktorý odôvodňuje využitie práva prezidenta vrátiť schválený zákon na opätovné prerokovanie v Národnej rade.
Postup, aký zvolili predkladatelia schváleného zákona pred a počas jeho prijímania, dovoľuje záver, že novela je súčasťou politického tlaku aktuálnej vládnej väčšiny v parlamente zameraného na obmedzenie účinného výkonu politiky opozičnou menšinou. Takýto účel zákona však nie je dovolený. Odporuje princípom právneho štátu a čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd, sem patrí aj zákon o rokovacom poriadku Národnej rady a jeho novely a jej výklad a tak isto používanie, musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Tento ústavný článok všeobecne vymedzuje hranice obsahu zákonov upravujúcich politické práva a slobody a predstavuje pre Národnú radu ústavný príkaz, aby pri prijímaní zákonov rešpektovala slobodnú súťaž politických síl ako základný princíp demokratickej spoločnosti.
Základom demokratického politického systému je totiž rozhodovanie väčšiny pri súčasnom rešpektovaní práv menšiny. V kontexte politickej súťaže to znamená, že väčšina by mala ponechať dostatočný priestor na prezentáciu názorov menšiny, a tak zachovať a podporovať politický pluralizmus. Miestom, v ktorom z podstaty veci prebieha slobodná súťaž politických síl, je predovšetkým zákonodarný orgán, Národná rada. Politický pluralizmus v parlamentnej demokracii predpokladá, že na pôde parlamentu sa umožní prezentácia názorov parlamentnej menšiny, pričom jej obmedzenie je potrebné vždy dôsledne zvažovať.
V slobodnej súťaži politických strán nadobudli aj opozičné parlamentné strany právo podieľať sa na úprave rokovacieho poriadku Národnej rady. V posudzovanom prípade však boli z tohto procesu materiálne vylúčené, čo len potvrdzuje uvedený záver o oslabovaní priestoru pre opozičnú menšinu v parlamente. Na tomto závere nemení nič ani to, že opozičná menšina mohla, formálne, vyjadrovať svoje názory, navrhovať zmeny a podieľať sa na hlasovaní, pretože tieto jej aktivity nemali žiaden skutočný dosah na obsah schváleného zákona.
V demokratickej spoločnosti je prirodzené, že rozhodnutia sa prijímajú väčšinovo a menšina iste nemá právo na to, aby sa všetky jej predstavy presadili. Väčšina však nemá právo odmietnuť s ňou o nich diskutovať, či dokonca odmietnuť sa podrobiť kontrole z ich strany. Ak je tu snaha o zvýšenie kultúry rokovaní parlamentu, potom poukazujem na to, že väčšina je vždy v pozícii moci, a preto má v prvom rade ona svojím prístupom, rešpektovaním písaných aj nepísaných pravidiel a vyvodzovaním politickej zodpovednosti ísť v oblasti politickej kultúry príkladom.
V tejto súvislosti pripomínam, že podľa ústavy sa vláda zodpovedá Národnej rade, ktorá odráža široké spektrum politických názorov občanov, bez ohľadu na to, či sa zvolený politický subjekt po voľbách ocitne vo vláde alebo v opozícii. V praxi sa však inštitút zodpovednosti vlády voči parlamentu dlhodobo postupne obsahovo vyprázdňuje, v dôsledku čoho neplní svoj účel a tým sa zbavuje svojej podstaty. A deje sa tak na úkor rovnováhy moci a kontroly moci medzi inštitúciami v demokratickom štáte a v rozpore s princípmi suverenity ľudu, zastupiteľskej demokracie a parlamentnej formy vlády.
Medzi príklady vyprázdňovania obsahu inštitútu zodpovednosti vlády voči parlamentu patria napríklad: odklad rokovania Národnej rady o návrhoch skupiny poslancov na odvolanie člena vlády, neschválenie programu schôdze Národnej rady, prerušenie schôdze Národnej rady a jej odklad aj o niekoľko mesiacov. Alebo formalizácia hodiny otázok, § 109 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, ktorá prestáva plniť svoj účel a namiesto nástroja kontroly vlády sa stáva nástrojom jej sebaprezentácie, čím sa dostáva do priameho protikladu s tým, čím by v skutočnosti mala byť. Nočné rokovania Národnej rady o vyslovovaní nedôvery členovi vlády s odôvodnením, že zákon tomu nebráni.
Tieto skutočnosti sú v praktickom rozpore s parlamentnou formou vlády na Slovensku – tak, ako to vyplýva z ústavy – a skôr by si zaslúžili precizovanie procesných pravidiel obsiahnutých v zákone o rokovacom poriadku Národnej rady, než ochranu ´efektívneho fungovania Národnej rady´ obmedzovaním rečníckeho času v rozprave a vykazovaním poslancov zo sály v zmysle schváleného zákona.
Vychádzajúc z poznatkov o doterajšej praxi fungovania Národnej rady možno zhrnúť, že predkladatelia novely rokovacieho poriadku Národnej rady v dôvodovej správe ani v rámci rozpravy v Národnej rade neuviedli také skutočnosti, ktoré by presvedčivo dokumentovali, že zmeny pravidiel rokovania Národnej rady, ktoré sú obsahom schváleného zákona, sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné, že skutočne povedú k zlepšeniu fungovania Národnej rady a že doterajšia zákonná úprava nie je dostačujúca. Aj súčasné platné znenie zákona o rokovacom poriadku Národnej rady umožňuje ohraničiť dĺžku rečníckeho času, § 30, aj zakročiť proti poslancovi, ´ktorý svojimi prejavmi alebo činmi v rokovacej miestnosti prekročil hranice slušnosti´, § 32 ods. 2. Preto by postačovalo, aby sa tieto možnosti vhodne a účinne uplatňovali namiesto ich tak detailnej úpravy, ktorá už pripúšťa šikanózne riadenie schôdzí Národnej rady.
Podľa čl. 26 ústavy sa zaručuje sloboda prejavu, pričom obsahom tejto slobody je právo každého vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom. Ústava zároveň umožňuje slobodu prejavu obmedziť, ak je toto obmedzenie ustanovené zákonom, formálna podmienka, a ak ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti, materiálne podmienky.
Schválený zákon obsahuje niekoľko ustanovení, ktoré obmedzujú slobodu prejavu poslancov na pôde Národnej rady, pričom možno mať dôvodné pochybností, či tieto obmedzenia sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné, resp. nie je zrejmé, aký legitímny cieľ predpokladaný čl. 26 ods. 4 ústavy uvedené obmedzenia sledujú.
Na interpretáciu a aplikáciu čl. 26 ústavy má výrazný vplyv aj Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý právo na slobodu prejavu upravuje v čl.10, pričom pre jeho uplatňovanie má význam najmä rozsiahla judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva.
Z tejto judikatúry vyplýva, že sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti. Sloboda prejavu sa pritom vzťahuje nielen na informácie alebo myšlienky, ktoré sa priaznivo prijímajú alebo pokladajú za neútočné alebo indiferentné, ale aj tie, ktoré sú útočné, šokujúce alebo znepokojivé. Európsky súd pre ľudské práva zároveň zastáva názor, že ´ochrana zaručená čl. 10 sa neobmedzuje na niektoré kategórie informácií, myšlienok alebo foriem prejavu´.
V čl. I šiestom bode § 27 ods. 7 schváleného zákona sa ustanovuje, že ´rečník hovorí spravidla vo voľnom prednese, pri svojom vystúpení môže použiť poznámky v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe bez možnosti zvukovej prezentácie, obrazovej prezentácie a obrazovo-zvukovej prezentácie´.
Zákaz použitia zvukovej prezentácie, obrazovej prezentácie a obrazovo-zvukovej prezentácie pri vystúpení rečníka v rozprave považujem za obmedzenie, ktoré nie je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné. Podpora argumentácie prednesenej ústne v rozprave vizuálnou pomôckou je bežným spôsobom prezentácie, ktorý umožňuje recipientom lepšie vnímať prednášané hovorené slovo. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že používanie takýchto prezentácií je v súčasnosti štandardom. Preto pre uvedený zákaz nenachádzam žiadne rozumné odôvodnenie. Žijeme v digitálnej dobe, pričom súčasné technické zariadenia (vrátane technického zariadenia v rokovacej sále Národnej rady) používanie týchto prezentácii umožňujú, a preto ich zákaz ide presne proti súčasným trendom zameraným na digitálnu gramotnosť.
V čl. I desiatom bode § 30 schváleného zákona sa určuje dĺžka rečníckeho času, pričom oproti platnej právnej úprave, ktorá dĺžku rečníckeho času v rozprave neobmedzuje, sa zavádzajú časové limity v závislosti od toho, v akej časti rozpravy poslanec vystúpi, resp. či ide o poslanca povereného poslaneckým klubom.
Obmedzenie rečníckeho času v rozprave predstavuje zásah do práv poslanca na slobodu prejavu a v širšom rámci obmedzuje právo poslanca vyjadrovať svoje názory na parlamentnej pôde. Uvedené ustanovenie by bolo možné akceptovať za predpokladu, že by rokovanie Národnej rady bolo pravidelne blokované neúmerne dlhými vystúpeniami rečníkov v rozprave, čo by výrazne obmedzovalo až znemožňovalo činnosť zákonodarného zboru.
V prípade Národnej rady však uvedená situácia nenastáva a dĺžky rozpravy k jednotlivým prerokúvaným bodom, resp. počet dní, ktoré trvá štandardná schôdza Národnej rady, nie je, až na ojedinelé výnimky, tak časovo náročná, že by bolo nevyhnutné skracovať dĺžku rečníckeho času v rozprave. Zároveň je potrebné uviesť, že už súčasné znenie § 30 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady umožňuje skrátiť rečnícky čas v rozprave, čo znamená, že už platný rokovací poriadok pozná mechanizmy, ako prípadnú obštrukciu parlamentnej menšiny obmedziť. Argumentom pre ponechanie súčasnej právnej úpravy je aj skutočnosť, že právo hovoriť v rozprave bez časového obmedzenia patrí k tradíciám našej parlamentnej demokracie. Pričom po novembri 1989 sa legislatívne nikdy nepristúpilo k časovému obmedzeniu tohto práva a dôvodová správa ani neuvádza žiadne také skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod na ustanovenie tohto obmedzenia v súčasnosti.
Ustanovenie § 32 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady bolo doplnené takto: ´ktorý (poslanec) svojím konaním narúša priebeh rokovania; ak ani po opätovnom vykázaní poslanec neopustí rokovaciu sálu, môže predsedajúci prerušiť schôdzu Národnej rady na čas nevyhnutne potrebný na obnovenie poriadku´.´
Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 400/2015 použitie neurčitých pojmov je možné len v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu právneho predpisu.
Doplnenie § 32 ods. 2 v zákone o rokovacom poriadku Národnej rady však presahuje nevyhnutný rozsah použitia neurčitého pojmu a formuláciou, ´...ktorý (poslanec) svojím konaním narúša priebeh rokovania´, dáva do rúk predsedajúceho široké uváženie na záver o narúšaní priebehu rokovania.
V čl. I 18. bode § 38 schváleného zákona sa doplnil odsek 4 v tomto znení: ´O procedurálnom návrhu v tej istej veci ako procedurálny návrh, o ktorom Národná rada hlasovala a ktorý nezískal podporu, predsedajúci nedá hlasovať.´.
Podľa čl. 1 ods. 1 prvej ústavy je Slovenská republika právny štát. Podľa § 68 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady znenie návrhu zákona musí byť zrozumiteľné a musí byť z neho zrejmé, čo sa má zákonom dosiahnuť.
Podľa čl. 4 ods. 1 druhej vety Legislatívnych pravidiel tvorba zákonov zákon musí byť okrem iného aj zrozumiteľný.
Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky ´ak právna norma obsiahnutá v ustanovení zákona nie je formulovaná jednoznačne a pre jej adresáta nie je dostatočne zrozumiteľná, pričom tento nedostatok nie je možné odstrániť ani výkladom podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, jej obsah nie je v súlade s obsahom princípu právneho štátu vyjadreným v čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky´.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti mám vážne pochybnosti o zrozumiteľnosti a formulačnej jednoznačnosti čl. I, 18. bodu § 38 ods. 4 schváleného zákona, keďže nie je jasné na aké hlasovanie Národnej rady sa text odvoláva (ide o hlasovanie v ten istý deň, na tej istej schôdzi, v ten istý mesiac...)
Ustanovenie čl. I 25. bodu § 116a ods. 4 schváleného zákona určuje, že ´po skončení rozpravy Ústavnoprávny výbor Národnej rady rozhodne o tom, či navrhnutí kandidáti spĺňajú podmienky uvedené v ústave vyžadované pre výkon funkcie ústavného sudcu´.
Takto schválené znenie zákona je nepresné a vecne nesprávne. V situácii, ktorej sa čl. I, 25. bod § 116a ods. 4 schváleného zákona týka, ešte v procese výberu, nejde o kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ale len o uchádzačov o pozíciu kandidátov. Kandidátom sa fyzická osoba stáva až po jej zvolení v pléne Národnej rady.
Z čl. 134 ods. 3 ústavy jasne vyplýva, že existujú len predpoklady vyžadované na vymenovanie občana za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ale nie podmienky vyžadované pre výkon funkcie sudcu tohto súdu. Výkon funkcie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky totiž vyžaduje zloženie sľubu podľa čl. 134 ods. 4 ústavy a o tom Ústavnoprávny výbor Národnej rady nemôže rozhodovať; nevie totiž, ktorý z kandidátov bude vymenovaný za sudcu Ústavného súdu.
V nadväznosti na výhrady a pripomienky uvedené v časti II a III navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok."
My sa s týmto stanoviskom pána prezidenta plne stotožňujeme a preto vyzývame predkladateľov, aby tento zákon stiahli. Aby tento zákon stiahli a spoločne sme urobili taký rokovací poriadok, ktorý bude umožňovať rovnaké práva koalícii a rovnaké práva opozícii. Pretože tak, ako povedal niekto múdry, každá krajina má vládu, ale len demokratická krajina má opozíciu.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

29.11.2016 o 17:40 hod.

Mgr. art. M.A.ArtD.

Veronika Remišová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:01

Natália Blahová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave počas schvaľovania novely rokovacieho poriadku sme upozorňovali na zásadné nezrovnalosti. Hovorili sme o tom, že plánované zmeny budú podľa nás v konflikte s ústavou, nakoľko obmedzujú slobodný výkon poslaneckého mandátu a najmä demokratické princípy politického boja, že široké výklady vágnych ustanovení budú môcť byť zneužité na nedemokratický boj proti opozičnej menšine, že mnohé vecné nezmysly neprinesú do Národnej rady efektivitu rokovaní, ale, naopak, stanú sa každodennou prekážkou pri našej a vašej práci.
Prezident Slovenskej republiky vrátil novelu rokovacieho poriadku s rozsiahlym odôvodnením, ako sme si vypočuli od pani kolegyne, ktoré vystúpila za klub OĽANO. Hovorí o tom, že deklarovaný cieľ zmeny, teda zlepšenie politickej kultúry je vecou dobrých mravov a nedá sa žiadnym spôsobom ukotviť do noriem. Podľa vyjadrenia pána prezidenta je novela súčasťou politického tlaku aktuálnej vládnej väčšiny zameraného na obmedzenie výkonu politiky opozičnej menšiny. Takýto účel nie je dovolený a odporuje princípom právneho štátu a aj ústave, ktorá garantuje politické práva a slobody ako základ demokratickej spoločnosti.
Nové ustanovenia zasahujú do slobody prejavu poslancov. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že sloboda prejavu je jedným zo základných pilierov demokracie, píše v odôvodnení pán prezident a dodáva, že podľa tejto judikatúry sa sloboda prejavu nevzťahuje iba na myšlienky, ktoré sú všeobecne priaznivo prijímané, ale aj na tie, ktoré sú útočné, šokujúce alebo znepokojivé. To platí pre obsah, ale aj pre formu. Preto pre zákaz využívania elektronických pomôcok prezident nenachádza žiadne rozumné zdôvodnenie.
Novela tiež podľa prezidenta obsahuje neurčité pojmy, ktorými dáva možnosť neprimerane širokého výkladu, ktorý stoji na vôli predsedajúceho. Princípy právneho štátu a nesúlad s ústavou namieta aj pri novelizačnom bode o nehlasovaní o pozmeňujúcom návrhu.
Vážené dámy, vážení páni, rokovací poriadok a rétorika jeho predkladateľov sa nás snažila presvedčiť o tom, že dôvodom týchto zmien je zlepšenie politickej kultúry v parlamente. Samotná novela, jej vznik, jej prerokúvanie je však demonštráciou nekultúry. A nielen to. Kultúra rokovania je neuchopiteľná veličina, lebo sa dá každým jedným poslancom vyložiť úplne inak, samozrejme subjektívne. Čo je však na súčasnom dianí oveľa závažnejšie, že sú hanebne ignorované princípy demokracie, plurality názorov a teda ústavnosť tejto zmeny a pritom je akási neidentifikovateľná kultúra len smietkou oproti brvnu.
Vážení provládni poslanci, ste pripravení zlomiť veto prezidenta a prijať nový rokovací poriadok, ktorý, a to som presvedčená, nie je v súlade ani so svedomím mnohých z vás? Ak sa tak stane, zostane tu po vás ako pamiatka na éru, v ktorej boli hrubo pošliapavané, ťažko vydobyté a krvou vykúpené princípy demokratického štátu. Lebo ak obmedzovanie slobody nastane v parlamente, je len otázkou času, kedy sa totalita prenesie aj do iných oblastí. Budete pod tým podpísaní. Chcem vás ubezpečiť, že urobíme, čo sme vopred avizovali. Obrátime sa na Ústavný súd a v prípade, že bude siahané na práva a slobody konkrétnych poslancov v jednotlivých situáciách, nebudeme váhať sa obracať s každým jedným podnetom na Európsky súd pre ľudské práva. Ste to vy, ktorí robíte Slovensku zlý obraz, pretože svet sa nezaujíma o nejaké tričko, plagát alebo horalku. No Európa a svet sa bude horlivo zaujímať o to, prečo slovenskí poslanci na pravidelnej báze žiadajú právo a spravodlivosť a demokraciu na medzinárodných súdoch. Ešte stále máte možnosť tento návrh stiahnuť.
Ak si myslíte, že to vzdáme, mýlite sa. Siahli ste na veci v demokratickej spoločnosti posvätné a ak by sme boj proti totalite vzdali, zahodíme nádej na progresívnu budúcnosť tohto štátu.
A vám, pán prezident, srdečne ďakujeme, že ste na tento boj nerezignovali.
Ďakujem za vašu pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

29.11.2016 o 18:01 hod.

Mgr.

Natália Blahová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:07

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ja sa pripájam k tomu apelu pani poslankyne Blahovej na koaličných poslancov, aby zišli z kratšej cesty, hoci už nebola úplne krátka, keďže ten zákon bol raz schválený, ale máte teraz príležitosť takpovediac so cťou vypočuť si argumenty hlavy štátu. Ustúpiť od toho zámeru, ktorý je problematický, a verím, že si to uvedomujú aj viacerí z vás koaličných poslancov.
Medzi prihlásenými do rozpravy vidím aj dve mená poslancov vládnej koalície, čo považujem za dobré, lebo je dôležité vysvetliť si svoje názory, hoci v otázke novely rokovacieho poriadku sme tak mali urobiť nieže v prvom a druhom čítaní, mali sme tak urobiť ešte pred tým, ako vôbec takýto návrh zákona prišiel do parlamentu, lebo návrh na zmenu rokovacieho poriadku, teda pravidiel, podľa ktorých funguje parlament, by mal byť výsledkom zhody. prinajmenšom relevantnej časti demokratických politických síl zastúpených v parlamente. Tuto tak nebolo, tuto to bolo výsledkom unáhlenej reakcie jednostranného záujmu vládnej koalície zmeniť pravidlá tak, aby sťažila pôsobenie politickej opozícii. To nikdy nie je dobrý motív a nie je to dobrý motív ani v tejto situácii. Tak si myslím, že pán prezident vám dáva príležitosť, aby ste zmenili svoj názor, a dúfam, že sa nad touto možnosťou zamyslíte.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.11.2016 o 18:07 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video