11. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s procedurálnym návrhom
1.12.2016 o 11:25 hod.
JUDr.
Katarína Macháčková
Videokanál poslanca
Chcem povedať, že celkom som ani nepochopila tej súvislosti, o ktorých som ja hovorila. Ale to je v poriadku, že pán župan pred, on navštívi obce, lebo je cyklista, ale myslím, že tá podstata tejto veci je niekde úplne inde. Ja som hovorila o tom, že ako je zle, sú tie ustanovenia zákona z hľadiska technikálií, ktoré sú teda navrhnuté. A hovorila som s praktickou skúsenosťou, s ktorou sa teda stretávam ako primátorka.
A druhú vec, hovorila som o tej motivácii, že, a tom, že naozaj si myslím, že ten zástupca, či už župan, alebo primátor, by mal mať tú podporu tej väčšiny. Viete, že naozaj, že môže vyhrať, veď máme situáciu, naozaj môžme preukázať viacerými voľbami v mestách na Slovensku, o ktorých teda ja konkrétne viem, kde vyhral kandidát, ktorý možno mal ani nie 30 % hlasov. Takže, viete, toto si myslím, že správne nie je a že to neni o spojení sa všetkých proti jednému, ale o tom, že tí ľudia si nakoniec naozaj nejakým všeobecným konsenzom vyberú niekoho, kto je možno pre nich menším zlom, ale je výsledkom tej voľby, že chcú ho. Viete, to nie je zase, že, že jednoducho ho chcú. V tom druhom kole, to treba povedať, to nie je, že má väčšiu podporu ako ten druhý. Takže podľa mňa takto by mal fungovať ten demokratický princíp.
Rozpracované
Vystúpenia
11:16
Vystúpenie v rozprave 11:16
Katarína MacháčkováChcem...
Chcem reagovať z pozície človeka, keďže som primátorka, ktorá má aj skúsenosti, reálne skúsenosti s tým, ako voľby prebiehajú. Je pravdou, že členovia volebných komisií pracujú teda od piatej ráno a naozaj je to náročné, to spočítavanie, že trvá to do neskorých nočných hodín alebo ranných hodín a že v prípade, ak by sa teda tieto voľby spojili, tak by to trvalo ešte dlhšie.
Ten návrh však, ktorý je predložený, že by sa spočítavali hlasy v pondelok, považujem za absolútne nezmyselný z viacerých dôvodov. V prvom rade chcem povedať, že väčšina okrskových miestností v mestách a obciach je v priestoroch škôl. Čiže ak hovoríme o pondelku, tak by sa muselo vyriešiť to, čo bude v školách, hej. Nebude sa tam učiť alebo akým spôsobom sa to bude riešiť?
Ďalšia vec je, že v pondelok by si tí členovia volebných okrskových komisií museli brať dovolenky, čo tiež považujem za zlé riešenie. A ak sa teda vládna koalícia rozhodne tento zákon v tejto podobe schváliť, tak ja vidím riešenie buď v dvoch veciach. A prvá by bola taká možnosť, že by to zostalo vlastne tak, ako to bolo, pretože treba poukázať na to, že napríklad v roku 2004 sa spojilo prvé kolo prezidentských volieb s referendom o skončení, o skrátení tretieho volebného obdobia a prebehlo to úspešne. Žiadne väčšie problémy sa nezaznamenali, aj keď, samozrejme, treba povedať, že tam nebolo toľko kandidátov a z toho vyplývajúcich teda povinností pri sčítaní.
Za oveľa pragmatickejšie riešenie by som považovala, keby teda sa už tie miestnosti uzavreli o tej desiatej hodine a na druhý deň, teda v nedeľu ráno, by sa stretli členovia volebných okrskov a spočítali by hlasy a tú nedeľu by využili na spočítanie tých hlasov, čo viem v podstate preukázať tými praktickými skúsenosťami, že keby v nedeľu ráno začali, tak proste spočítajú, ja neviem, do polnoci. Určite to spočítavanie netrvá tak dlho, lebo napríklad v našom meste, teda radíme sa, máme do 50-tisíc obyvateľov, komunálne voľby o polnoci sú spočítané. Už vieme. Takže tu zase nie je o taký časový priestor, takže verím, že toto sčítanie by prebehlo určite tú nedeľu a nemuselo by sa v pondelok riešiť, teda priebeh toho počas pracovného dňa.
Dovolím si tiež pochybovať o úsporách, o ktorých tu hovoríme, pretože členovia okrskových komisií majú teda jednak paušálnu náhradu a majú nárok na diéty, ktoré, teda im vzniká za ich prácu. Pokiaľ teda budú tie svoju prácu vykonávať počas dvoch dní, tak logicky im náleží aj vyššia odplata. Čiže v tomto prípade naozaj o úspore nemôžme hovoriť.
Ďalšia vec je, že bude treba zabezpečiť stráženie týchto miestností. Viete, my máme v Prievidzi 44 okrskov. Ja sa spýtam, že teraz, čo, príde 44 policajtov? A kde ich zoberieme v rámci Slovenska, ak budú mať strážiť alebo zabezpečiť všetky miestnosti? Ako toto chceme zvládnuť? Ja v tom teda vidím dosť veľký problém.
Ak by sme mali hovoriť už o úsporách a reálne sa zamyslieť na tom, že kde by sme mohli tú úsporu dosiahnuť, tak ja vidím tú možnosť, že by sa zvýšil počet obyvateľov, ktorí patria do okrsku. V súčasnosti je to tak, teda oprávnených voličov, že je to číslo tisíc. V minulosti toto číslo bolo na dvoch tisícoch a myslím si, že pri tom, aká je volebná účasť, by v pohode tých dvetisíc voličov mohlo byť v jednom okrsku a tým by sme naozaj ušetrili tie peniaze. Pretože jednoducho by tých okrskových komisií, samozrejme, pri tých väčších mestách, nedá sa to riešiť pri malých obciach, kde teda ten počet je primerane, ale keby sme naozaj chceli riešiť úsporu, tak takto by sme tú úsporu dosiahli. Ale nie tými návrhmi, ktoré predkladá vládna koalícia.
V čom sa zhodnem s pánom kolegom Pčolinským, je, aká je motivácia vládnej koalície v súčasnosti riešiť a otvárať túto tému. Myslím si, že hovoriť o úsporách, ako som povedala, asi nie je namieste, pretože pri tomto návrhu naozaj reálne úspory nevzniknú.
Ďalšou motiváciou by mala byť snaha zvýšiť volebnú účasť. Tu si dovolím polemizovať o tom, že či toto je naozaj cesta, určite si myslím, že nie, ako zvýšiť volebnú účasť. Pretože pokiaľ hovoríme o VÚC-kach ako takých, treba povedať, že naozaj sa ľudia s nimi absolútne nestotožnili. Ľudia nechodia voliť preto, lebo nevedia, čo VÚC-ky robia. Je to proste fakt. Keď sa opýtate aj vzdelaných ľudí, to nehovoríme len o ľuďoch, ktorí sú možno jednoduchí alebo nesledujú tú politiku. Ja často, keď chodím aj gymnáziá na besedy, pýtam sa gymnazistov, ani tí nevedia, čo robia VÚC-ky. Čiže tu nie je problém takto umelo ako keby zvýšiť tú volebnú účasť a akože javiť sa, že prejavujeme vyšší záujem o VÚC-ky. Myslím si, že to nebolo takým tým cieľom koalície, ale skutočným cieľom bolo naozaj vyriešiť, zmeniť jednokolové voľby.
Hovoriť o motivácii, ešte tu bolo spomenuté, pán kolega spomínal, že SMER nechce, aby dochádzalo ku kumulácii funkcií. Keby to povedala SaS-ka, tak tomu verím, ale keď to povie SMER, tak si myslím, že táto argumentácia naozaj namieste nie je.
Ja si myslím, že naozaj je dobré, že sú dvojkolové voľby županov, a hovorím to naozaj zo skúseností, keďže v týchto, ešte stále som poslankyňa, v župných voľbách neplánujem už kandidovať ďalej, ale viem, ako pracuje aj zastupiteľstvo, takže viem, o čom hovorím, a sama napriek tomu, že som bola zvolená ako primátorka v jednokolových voľbách, by som podporila ten návrh, o ktorom sa tu zaznelo, že by tie primátorské voľby mali byť tiež dvojkolové. Pretože súhlasím s tým, že skutočne mal by byť zvolený primátor, ktorý má takú tú širšiu podporu, viete. Takže ja teraz možno hovorím aj proti sebe, aj keď teda musím povedať, že mne sa podarilo druhé, teda primátorské obdobie uhájiť, s výsledkom takmer 70 % voličov som získala hlasov, čiže nehovorím to z pozície, ale jednoducho naozaj mal by to byť kandidát, ktorý demokraticky získa tú podporu najväčšej časti obyvateľstva.
Takže na záver, tento zákon v tejto forme nemôžme podporiť z tých dôvodov, ako som hovorila, prosím, toto stanovisko by som rada tlmočila ako stanovisko našej, teda malej skupinky poslancov Miroslava Beblavého, Simonky Petrík a Zuzky Zimenovej.
Ďakujem vám za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
1.12.2016 o 11:16 hod.
JUDr.
Katarína Macháčková
Videokanál poslanca
Dobrý deň, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, musím povedať, že ja nebudem taká útočná, ako je pán kolega Pčolinský, lebo to ani neviem a možno to ani úplne nechcem vedieť ako žena, pretože ja si stále hovorím, že či aj takí slušní ľudia, ktorí úplne slušne komunikujú, majú v tomto parlamente miesto, a ja verím tomu, že áno. Takže verím, že mojím prejavom oslovím aj bez toho, že by som použila nejaké útočné slová.
Chcem reagovať z pozície človeka, keďže som primátorka, ktorá má aj skúsenosti, reálne skúsenosti s tým, ako voľby prebiehajú. Je pravdou, že členovia volebných komisií pracujú teda od piatej ráno a naozaj je to náročné, to spočítavanie, že trvá to do neskorých nočných hodín alebo ranných hodín a že v prípade, ak by sa teda tieto voľby spojili, tak by to trvalo ešte dlhšie.
Ten návrh však, ktorý je predložený, že by sa spočítavali hlasy v pondelok, považujem za absolútne nezmyselný z viacerých dôvodov. V prvom rade chcem povedať, že väčšina okrskových miestností v mestách a obciach je v priestoroch škôl. Čiže ak hovoríme o pondelku, tak by sa muselo vyriešiť to, čo bude v školách, hej. Nebude sa tam učiť alebo akým spôsobom sa to bude riešiť?
Ďalšia vec je, že v pondelok by si tí členovia volebných okrskových komisií museli brať dovolenky, čo tiež považujem za zlé riešenie. A ak sa teda vládna koalícia rozhodne tento zákon v tejto podobe schváliť, tak ja vidím riešenie buď v dvoch veciach. A prvá by bola taká možnosť, že by to zostalo vlastne tak, ako to bolo, pretože treba poukázať na to, že napríklad v roku 2004 sa spojilo prvé kolo prezidentských volieb s referendom o skončení, o skrátení tretieho volebného obdobia a prebehlo to úspešne. Žiadne väčšie problémy sa nezaznamenali, aj keď, samozrejme, treba povedať, že tam nebolo toľko kandidátov a z toho vyplývajúcich teda povinností pri sčítaní.
Za oveľa pragmatickejšie riešenie by som považovala, keby teda sa už tie miestnosti uzavreli o tej desiatej hodine a na druhý deň, teda v nedeľu ráno, by sa stretli členovia volebných okrskov a spočítali by hlasy a tú nedeľu by využili na spočítanie tých hlasov, čo viem v podstate preukázať tými praktickými skúsenosťami, že keby v nedeľu ráno začali, tak proste spočítajú, ja neviem, do polnoci. Určite to spočítavanie netrvá tak dlho, lebo napríklad v našom meste, teda radíme sa, máme do 50-tisíc obyvateľov, komunálne voľby o polnoci sú spočítané. Už vieme. Takže tu zase nie je o taký časový priestor, takže verím, že toto sčítanie by prebehlo určite tú nedeľu a nemuselo by sa v pondelok riešiť, teda priebeh toho počas pracovného dňa.
Dovolím si tiež pochybovať o úsporách, o ktorých tu hovoríme, pretože členovia okrskových komisií majú teda jednak paušálnu náhradu a majú nárok na diéty, ktoré, teda im vzniká za ich prácu. Pokiaľ teda budú tie svoju prácu vykonávať počas dvoch dní, tak logicky im náleží aj vyššia odplata. Čiže v tomto prípade naozaj o úspore nemôžme hovoriť.
Ďalšia vec je, že bude treba zabezpečiť stráženie týchto miestností. Viete, my máme v Prievidzi 44 okrskov. Ja sa spýtam, že teraz, čo, príde 44 policajtov? A kde ich zoberieme v rámci Slovenska, ak budú mať strážiť alebo zabezpečiť všetky miestnosti? Ako toto chceme zvládnuť? Ja v tom teda vidím dosť veľký problém.
Ak by sme mali hovoriť už o úsporách a reálne sa zamyslieť na tom, že kde by sme mohli tú úsporu dosiahnuť, tak ja vidím tú možnosť, že by sa zvýšil počet obyvateľov, ktorí patria do okrsku. V súčasnosti je to tak, teda oprávnených voličov, že je to číslo tisíc. V minulosti toto číslo bolo na dvoch tisícoch a myslím si, že pri tom, aká je volebná účasť, by v pohode tých dvetisíc voličov mohlo byť v jednom okrsku a tým by sme naozaj ušetrili tie peniaze. Pretože jednoducho by tých okrskových komisií, samozrejme, pri tých väčších mestách, nedá sa to riešiť pri malých obciach, kde teda ten počet je primerane, ale keby sme naozaj chceli riešiť úsporu, tak takto by sme tú úsporu dosiahli. Ale nie tými návrhmi, ktoré predkladá vládna koalícia.
V čom sa zhodnem s pánom kolegom Pčolinským, je, aká je motivácia vládnej koalície v súčasnosti riešiť a otvárať túto tému. Myslím si, že hovoriť o úsporách, ako som povedala, asi nie je namieste, pretože pri tomto návrhu naozaj reálne úspory nevzniknú.
Ďalšou motiváciou by mala byť snaha zvýšiť volebnú účasť. Tu si dovolím polemizovať o tom, že či toto je naozaj cesta, určite si myslím, že nie, ako zvýšiť volebnú účasť. Pretože pokiaľ hovoríme o VÚC-kach ako takých, treba povedať, že naozaj sa ľudia s nimi absolútne nestotožnili. Ľudia nechodia voliť preto, lebo nevedia, čo VÚC-ky robia. Je to proste fakt. Keď sa opýtate aj vzdelaných ľudí, to nehovoríme len o ľuďoch, ktorí sú možno jednoduchí alebo nesledujú tú politiku. Ja často, keď chodím aj gymnáziá na besedy, pýtam sa gymnazistov, ani tí nevedia, čo robia VÚC-ky. Čiže tu nie je problém takto umelo ako keby zvýšiť tú volebnú účasť a akože javiť sa, že prejavujeme vyšší záujem o VÚC-ky. Myslím si, že to nebolo takým tým cieľom koalície, ale skutočným cieľom bolo naozaj vyriešiť, zmeniť jednokolové voľby.
Hovoriť o motivácii, ešte tu bolo spomenuté, pán kolega spomínal, že SMER nechce, aby dochádzalo ku kumulácii funkcií. Keby to povedala SaS-ka, tak tomu verím, ale keď to povie SMER, tak si myslím, že táto argumentácia naozaj namieste nie je.
Ja si myslím, že naozaj je dobré, že sú dvojkolové voľby županov, a hovorím to naozaj zo skúseností, keďže v týchto, ešte stále som poslankyňa, v župných voľbách neplánujem už kandidovať ďalej, ale viem, ako pracuje aj zastupiteľstvo, takže viem, o čom hovorím, a sama napriek tomu, že som bola zvolená ako primátorka v jednokolových voľbách, by som podporila ten návrh, o ktorom sa tu zaznelo, že by tie primátorské voľby mali byť tiež dvojkolové. Pretože súhlasím s tým, že skutočne mal by byť zvolený primátor, ktorý má takú tú širšiu podporu, viete. Takže ja teraz možno hovorím aj proti sebe, aj keď teda musím povedať, že mne sa podarilo druhé, teda primátorské obdobie uhájiť, s výsledkom takmer 70 % voličov som získala hlasov, čiže nehovorím to z pozície, ale jednoducho naozaj mal by to byť kandidát, ktorý demokraticky získa tú podporu najväčšej časti obyvateľstva.
Takže na záver, tento zákon v tejto forme nemôžme podporiť z tých dôvodov, ako som hovorila, prosím, toto stanovisko by som rada tlmočila ako stanovisko našej, teda malej skupinky poslancov Miroslava Beblavého, Simonky Petrík a Zuzky Zimenovej.
Ďakujem vám za pozornosť.
Rozpracované
11:23
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:23
Dušan BublavýA myslím si, že každý, keď si obhajuje ten svoj región a snaží sa, aby na riešenie či už komunikácií, alebo školstvo, aby v danom regióne fungovalo, aby tá spolupráca bola čo najlepšia, to je to pravé orechové, o čo by sme sa mali poslanci tých svojich častí starať a riešiť situáciu na zastupiteľstvách.
A aby boli voľby dvojkolové, ja musím povedať, že priama voľba je tá ideálna kvôli tomu, že sa potom v tom druhom kole nespoja všetci proti niekomu. A to je veľké riziko.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
1.12.2016 o 11:23 hod.
Mgr.
Dušan Bublavý
Videokanál poslanca
Pani kolegyňa, musím zareagovať na vás, ale to aj spojené s pánom kolegom Pčolinským, spojené aj preňho bude odpoveď, že sa hovorí, že ani študenti, ani ľudia nevedia tie vyššie územné celky, čo majú v kompetencii. Aj ste sama povedala, že ste aj poslankyňa vyššieho územného celku, tak ako aj ja. A nie kvôli tomu, že by sme chceli zbytočne chodiť po nejakých úradoch a riešiť za finančné zdroje, ale kvôli tomu, že každý z nás, ktorý sme vo vyššom územnom celku, chceme obhajovať nejaký ten región, z ktorého pôsobíme, a chceme, aby v tom regióne bol rozvoj. Takisto aj vy za mesto Prievidza. A pán župan, krajský župan Trenčianskej župy, ak niekto povie, že ho nepoznajú alebo že nebol v regióne, tak musím zareagovať, že župan Baška chodí po regióne za to volebné obdobie niekoľkokrát, počas svojho volebného obdobia príde do každej obce. Čiže má zmapované, on to spája hneď s takou cykloturistikou, lebo chodí a je naozaj taký fanúšik cyklistiky, takže do každého regiónu príde. Čiže nie je pravda, že by župan nechodil.
A myslím si, že každý, keď si obhajuje ten svoj región a snaží sa, aby na riešenie či už komunikácií, alebo školstvo, aby v danom regióne fungovalo, aby tá spolupráca bola čo najlepšia, to je to pravé orechové, o čo by sme sa mali poslanci tých svojich častí starať a riešiť situáciu na zastupiteľstvách.
A aby boli voľby dvojkolové, ja musím povedať, že priama voľba je tá ideálna kvôli tomu, že sa potom v tom druhom kole nespoja všetci proti niekomu. A to je veľké riziko.
Rozpracované
11:25
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:25
Katarína MacháčkováA druhú vec,...
A druhú vec, hovorila som o tej motivácii, že, a tom, že naozaj si myslím, že ten zástupca, či už župan, alebo primátor, by mal mať tú podporu tej väčšiny. Viete, že naozaj, že môže vyhrať, veď máme situáciu, naozaj môžme preukázať viacerými voľbami v mestách na Slovensku, o ktorých teda ja konkrétne viem, kde vyhral kandidát, ktorý možno mal ani nie 30 % hlasov. Takže, viete, toto si myslím, že správne nie je a že to neni o spojení sa všetkých proti jednému, ale o tom, že tí ľudia si nakoniec naozaj nejakým všeobecným konsenzom vyberú niekoho, kto je možno pre nich menším zlom, ale je výsledkom tej voľby, že chcú ho. Viete, to nie je zase, že, že jednoducho ho chcú. V tom druhom kole, to treba povedať, to nie je, že má väčšiu podporu ako ten druhý. Takže podľa mňa takto by mal fungovať ten demokratický princíp.
Vystúpenie s procedurálnym návrhom
1.12.2016 o 11:25 hod.
JUDr.
Katarína Macháčková
Videokanál poslanca
Chcem povedať, že celkom som ani nepochopila tej súvislosti, o ktorých som ja hovorila. Ale to je v poriadku, že pán župan pred, on navštívi obce, lebo je cyklista, ale myslím, že tá podstata tejto veci je niekde úplne inde. Ja som hovorila o tom, že ako je zle, sú tie ustanovenia zákona z hľadiska technikálií, ktoré sú teda navrhnuté. A hovorila som s praktickou skúsenosťou, s ktorou sa teda stretávam ako primátorka.
A druhú vec, hovorila som o tej motivácii, že, a tom, že naozaj si myslím, že ten zástupca, či už župan, alebo primátor, by mal mať tú podporu tej väčšiny. Viete, že naozaj, že môže vyhrať, veď máme situáciu, naozaj môžme preukázať viacerými voľbami v mestách na Slovensku, o ktorých teda ja konkrétne viem, kde vyhral kandidát, ktorý možno mal ani nie 30 % hlasov. Takže, viete, toto si myslím, že správne nie je a že to neni o spojení sa všetkých proti jednému, ale o tom, že tí ľudia si nakoniec naozaj nejakým všeobecným konsenzom vyberú niekoho, kto je možno pre nich menším zlom, ale je výsledkom tej voľby, že chcú ho. Viete, to nie je zase, že, že jednoducho ho chcú. V tom druhom kole, to treba povedať, to nie je, že má väčšiu podporu ako ten druhý. Takže podľa mňa takto by mal fungovať ten demokratický princíp.
Rozpracované
11:26
Vystúpenie v rozprave 11:26
Martin KlusTakže snáď len jedna dôležitá pripomienka. Viaceré z tých úvah, ktoré tu zazneli, sú podľa mňa pomerne seriózneho a vážneho charakteru. Ja som hovoril s kolegami z klubu SNS a SMER -...
Takže snáď len jedna dôležitá pripomienka. Viaceré z tých úvah, ktoré tu zazneli, sú podľa mňa pomerne seriózneho a vážneho charakteru. Ja som hovoril s kolegami z klubu SNS a SMER - SD. Takže bol by som rád, kedy nám detailnejšie vysvetlili, ako to vlastne bude v súvislosti s prepočítavaním tých hlasov, ktoré budú pre komunál a ktoré budú pre VÚC-ku, so zapečatením a strážením. Lebo vieme, že v našich končinách môže byť toto spojené s prípadnými problémami a prípadnými podozreniami. Takže toto sú veci, ktoré bude nevyhnutné vyriešiť.
Ja ale sa spolieham na to, že ak to aj nezaznie dnes tu, takže to zaznie vo výboroch a, samozrejme, potom aj v druhom čítaní.
A keď už hovoríme o druhom čítaní, tam by som chcel upozorniť na to, že už v tom našom chronicky známom programe "Šesť krokov ako jednoducho zlepšiť politický systém a kvalitu demokracie Slovenskej republiky" máme bod číslo päť, ktorý hovorí: "Zrušme výdavkové stropy a moratórium pre všetky druhy volieb aj na prieskum verejnej mienky, okrem teda dňa volieb." Ja som si čítal dôvodovú správu a zachytil som, že teda je tam riešenie aj výdavkový strop pre tých, ktorí budú chcieť kandidovať zároveň na primátora aj na predsedu vyššieho územného celku. Pevne verím, že takýto odvážlivec sa síce nenájde, hoci mu to zákon zatiaľ, a to slovo zatiaľ by som chcel zdôrazniť, dovoľuje. Ale napriek tomu by bolo dobré, keby sme v rámci otvorenia tohto dôležitého zákona, akým je volebný zákon, diskutovali aj na túto tému.
Takže rád sa ponúkam, rovnako ako naznačila aj pani poslankyňa Macháčková, s možnosťou odkonzultovať si túto vec ešte pred začiatkom druhého kola, aby sme prípadne doladili aj možnosť riešenia výdavkových stropov. Takže ak bude záujem, som k dispozícii.
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie v rozprave
1.12.2016 o 11:26 hod.
doc. PhDr. PhD. MBA
Martin Klus
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, pán predseda. Opäť raz, milé kolegyne, vážení kolegovia, budem veľmi stručný k tejto časti rozpravy, pretože ja som pochopil tento bod ako riešenie technikálií, ktoré súvisia s bodom predchádzajúcim, ku ktorému sme už viacerí vystúpili.
Takže snáď len jedna dôležitá pripomienka. Viaceré z tých úvah, ktoré tu zazneli, sú podľa mňa pomerne seriózneho a vážneho charakteru. Ja som hovoril s kolegami z klubu SNS a SMER - SD. Takže bol by som rád, kedy nám detailnejšie vysvetlili, ako to vlastne bude v súvislosti s prepočítavaním tých hlasov, ktoré budú pre komunál a ktoré budú pre VÚC-ku, so zapečatením a strážením. Lebo vieme, že v našich končinách môže byť toto spojené s prípadnými problémami a prípadnými podozreniami. Takže toto sú veci, ktoré bude nevyhnutné vyriešiť.
Ja ale sa spolieham na to, že ak to aj nezaznie dnes tu, takže to zaznie vo výboroch a, samozrejme, potom aj v druhom čítaní.
A keď už hovoríme o druhom čítaní, tam by som chcel upozorniť na to, že už v tom našom chronicky známom programe "Šesť krokov ako jednoducho zlepšiť politický systém a kvalitu demokracie Slovenskej republiky" máme bod číslo päť, ktorý hovorí: "Zrušme výdavkové stropy a moratórium pre všetky druhy volieb aj na prieskum verejnej mienky, okrem teda dňa volieb." Ja som si čítal dôvodovú správu a zachytil som, že teda je tam riešenie aj výdavkový strop pre tých, ktorí budú chcieť kandidovať zároveň na primátora aj na predsedu vyššieho územného celku. Pevne verím, že takýto odvážlivec sa síce nenájde, hoci mu to zákon zatiaľ, a to slovo zatiaľ by som chcel zdôrazniť, dovoľuje. Ale napriek tomu by bolo dobré, keby sme v rámci otvorenia tohto dôležitého zákona, akým je volebný zákon, diskutovali aj na túto tému.
Takže rád sa ponúkam, rovnako ako naznačila aj pani poslankyňa Macháčková, s možnosťou odkonzultovať si túto vec ešte pred začiatkom druhého kola, aby sme prípadne doladili aj možnosť riešenia výdavkových stropov. Takže ak bude záujem, som k dispozícii.
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
11:29
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:29
Vladimír SlobodaVystúpenie s faktickou poznámkou
1.12.2016 o 11:29 hod.
Ing.
Vladimír Sloboda
Videokanál poslanca
Ďakujem. Pán kolega Klus presne tu spomenul to, čo máme naozaj vo volebnom programe. To znamená, že naozaj je možné spojiť voľby, je možné ušetriť a zároveň aj podporiť účasť vo voľbách. Ale možno nie takým spôsobom, ako je to v súčasnosti navrhované. Aj keď si pozriete čisto praktiky do spôsobu napríklad kreovania komisií, jednoducho sú tam vykreované v podstate dve komisie, nie jedna. No tie, tie koalície alebo tie politické strany, ktoré sa nezúčastnia v tom danom okrsku volieb do obecného zastupiteľstva, tam môžu dokreovať ďalších svojich členov a títo členovia sú ale členovia len okrskovej komisie pre voľby do samosprávnych krajov a nie do obecného zastupiteľstva. To znamená, že tie sa potom zúčastňujú iba niektorých úkonov. To znamená, že tých tam privolávate, odvolávate z tej miestnosti, keď sa tam sčítavajú iné hlasy a podobne. Akože naozaj ma zaujímalo, či si niekto vôbec procesne reálne prešiel krok po kroku, ako by tie voľby boli uskutočnené a zrealizované. Lebo v tomto okamihu mi to tak vôbec nepripadá, že niekto naozaj uvažoval aj nad tým, ako to reálne bude vyzerať. Ďakujem.
Rozpracované
11:30
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:30
Martin NemkyĎakujem pekne.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
1.12.2016 o 11:30 hod.
Ing. MBA
Martin Nemky
Videokanál poslanca
Pán predseda, ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Klus, ďakujem za vystúpenie a možno rád si s vami sadnem, ale určite bude na to priestor aj v druhom čítaní.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
11:31
Vystúpenie spoločného spravodajcu 11:31
Dušan BublavýVystúpenie spoločného spravodajcu
1.12.2016 o 11:31 hod.
Mgr.
Dušan Bublavý
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Chcem, aby som upresnil pani kolegyni Macháčkovej, ja som upozornil aj hneď v reakcii, že to spojím aj s odpoveďou pre pána Pčolinského, ktorý skončil, a už som potom ja nemohol zareagovať. To bolo kvôli tomu županovi, že ho niektorí ani nepoznajú, to som na to narážal. Ale myslím si, že váš prístup aj kolegu pána Klusu sú, bol konštruktívny, a ak sú nejaké výhrady, ja viem, že môžu byť ťažkosti ohľadom pondelka, že to sčítavanie potom pre vyššie územné celky a tá zodpovednosť za nejaký problém môže byť, že aby neboli tie sčítavacie hlasy, ktoré musia byť v urnách zapečatené, aby náhodou nejakému delikventovi neprišlo na um, že by zmaril voľby. Aby to nedopadlo ako v Bratislave s tou, žiaľbohu, tragikomickou situáciou, keď sa stratili hárky, ktoré mali riešiť mesto Bratislavu od hazardu. Tak môže to byť komplikovanejšie a tu môžme v druhom čítaní možno podebatovať o tom, ako to vyriešiť, aby to bolo, aby to bolo lepšie. Ale myslím si, zase to neuškodí tomu, že tých policajtov naozaj bude potrebný veľký počet. Ale pevne verím, že aj tento problém sa vyrieši.
Rozpracované
11:33
Uvádzajúci uvádza bod 11:33
Martin NemkyPravidlo jednokolovej voľby sa uplatňuje aj pri voľbách starostov obcí a primátorov miest, pričom postavenie a zodpovednosť primátorov krajských miest sú porovnateľné s postavením a zodpovednosťou predsedov samosprávnych krajov.
Okrem tohto návrh reaguje na niektoré aplikačné problémy, ktoré rezonovali počas...
Pravidlo jednokolovej voľby sa uplatňuje aj pri voľbách starostov obcí a primátorov miest, pričom postavenie a zodpovednosť primátorov krajských miest sú porovnateľné s postavením a zodpovednosťou predsedov samosprávnych krajov.
Okrem tohto návrh reaguje na niektoré aplikačné problémy, ktoré rezonovali počas volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, kedy sa prvýkrát aplikoval zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tzv. volebný zákon. Návrhy nemenia pravidlá, iba upresňujú postupy volebných orgánov a zabezpečujú tak správnu a jednoznačnú aplikáciu zákona. Okrem toho sa navrhuje zákonom určiť odmenu zapisovateľovi štátnej komisie.
Pán predsedajúci, skončil som, ďakujem.
Uvádzajúci uvádza bod
1.12.2016 o 11:33 hod.
Ing. MBA
Martin Nemky
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v krátkosti uviesť predložený návrh.
Pravidlo jednokolovej voľby sa uplatňuje aj pri voľbách starostov obcí a primátorov miest, pričom postavenie a zodpovednosť primátorov krajských miest sú porovnateľné s postavením a zodpovednosťou predsedov samosprávnych krajov.
Okrem tohto návrh reaguje na niektoré aplikačné problémy, ktoré rezonovali počas volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, kedy sa prvýkrát aplikoval zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tzv. volebný zákon. Návrhy nemenia pravidlá, iba upresňujú postupy volebných orgánov a zabezpečujú tak správnu a jednoznačnú aplikáciu zákona. Okrem toho sa navrhuje zákonom určiť odmenu zapisovateľovi štátnej komisie.
Pán predsedajúci, skončil som, ďakujem.
Rozpracované
11:34
Vystúpenie spoločného spravodajcu 11:34
Dušan BublavýV súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom...
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 27. januára 2017 a v gestorskom výbore do 30. januára 2017.
Pán podpredseda, skončil som, môžete, prosím, otvoriť rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
1.12.2016 o 11:34 hod.
Mgr.
Dušan Bublavý
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení hostia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením č. 50 z 21. novembra 2016 určil za spravodajcu k návrhu zákona o volebnej kampani v politických stranách a politických hnutiach (tlač 305).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 27. januára 2017 a v gestorskom výbore do 30. januára 2017.
Pán podpredseda, skončil som, môžete, prosím, otvoriť rozpravu.
Rozpracované
11:37
Vystúpenie v rozprave 11:37
Martin KlusDámy a páni, predstavme si situáciu z roku 1999. Prenesme sa v čase. Máme tu prvé kole volieb, prezidentských volieb, v ktorých občania po prvýkrát môžu voliť priamo. V tomto prvom kole, ako je vidieť z tohto grafu (rečník zobral do rúk názorný materiál, ukazujúc ho plénu), Vladimír Mečiar získal 37,24 %, Rudolf Schuster 47,3 %. Bolo by v postate vyriešené všetko do dianie tak, ako sa nakoniec udialo aj v druhom kole, kedy Rudolf Schuster porazil Vladimíra Mečiara. V takomto prípade by jednokolová voľba stačila a v rámci druhého kola by sa len ušetrili verejné prostriedky.
Ale potom si predstavme iný rok, rok 2004. Pamätný rok, kedy sme vstupovali okrem iného do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. (Rečník zobral do rúk ďalší názorný materiál, ukazujúc ho plénu.) Vtedy to už také jednoznačné nebolo. V prvom kole totižto vyhral pomerne jednoznačne Vladimír Mečiar s 32,74 %, druhý bol Ivan Gašparovič a tesne za ním Eduard Kukan, ktorý navyše v tom čase kraľoval v prieskumoch verejnej mienky. Viete si dnes predstaviť, že v roku 2004 by na čele krajiny, ktorá práve vstúpila do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, stál prezident, ktorého zásluhou sme sa takmer do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie nedostali? Toto je situácia (rečník zobral do rúk ten istý názorný materiál, ukazujúc ho plénu), ktorá pomerne jasne hovorí o tom, prečo je druhé kolo voľby väčšinovej nevyhnutné. Toto boli voľby, ktoré si pravdepodobne všetci z nás pamätáme. Tiež som zvažoval, či prísť v pršiplášti a so štipcom na nose, ako to sa robí vo Francúzsku, pretože toto bola voľba, ktorú si niektorí z nás dosť dobre nevedeli predstaviť. Napriek tomu sa mnohí z nás na tomto druhom kole zúčastnili a viacerí pravdepodobne volili tzv. menšie zlo, kedy sa Ivan Gašparovič stal prezidentom Slovenskej republiky. To je rok 2004.
Poďme trošičku ďalej do omnoho bližšej histórie, a to sú voľby prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014. (Rečník zobral do rúk ďalší názorný materiál, ukazujúc ho plénu.) Takisto vám dobre známe výsledky. Súčasný premiér pán Robert Fico 28 %, súčasný pán prezident Andrej Kiska 24 %. Ak by sme nemali druhé kolo v prezidentských voľbách, tak nielenže v roku 2004 by sa prezidentom stal pán Vladimír Mečiar, ale v roku 2014 Robert Fico. A pravdepodobne aj zloženie Národnej rady Slovenskej republiky by dnes vyzeralo úplne inak. Keďže druhé kolo máme, tak na čele tohto štátu stojí dnes Andrej Kiska, pretože v druhom kole, ako ste si iste všimli, získal 59,38 %, čím práve zdôraznil, aké dôležité je mať druhé kolo, kedy z prvého kola ľudia môžu v rámci celej tejto časti koláča istým spôsobom vyjadriť svoju preferenciu voči dvom postupujúcim. Práve preto je dôležité, že druhé kolo máme, v tomto prípade prezidentských volieb, pretože mnohí z nás po týchto voľbách mohli po prvýkrát v histórii Slovenskej republiky skonštatovať, že sme hrdí na to, kto stojí na čele tohto štátu.
Povedzme si pár slov k tomu, aká je tradícia viackolových volieb. A tu by som osobitne sa chcel prihovoriť kolegom zo strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko, ktorí často hovoria o kresťanských koreňoch našej krajiny a ktorí hovoria aj o tom, aký vplyv má napríklad kresťanstvo, a teda aj hlava cirkvi, katolíckej cirkvi na našu krajinu. Tá tradícia totižto vychádza práve z Vatikánu. Práve Svätý Otec, pápež, je volený vo viackolových systémoch, pričom dokonca prvých sedem kôl je to dvojtretinová väčšina, ktorú musí získať, aby sa stal pápežom. Dokonca v histórii poznáme situácie, kedy sa pôvodne hovorilo o tom, že pápež, keďže by to malo byť vnuknutie, by mal byť volený len na základe unanimity, čiže jednohlasnosti. Potom sa prišlo na to, že predsa len tá jedna tretina nemusí mať celkom vhodné vnuknutie, a preto prešli na sedemkolovú dvojtretinovú voľbu a až potom stačí na zvolenie nadpolovičná väčšina kardinálov.
Táto tradícia ak iste vo veľkej miere vyjadruje to, v čom spočíva väčšinovosť voľby a v čom táto väčšinovosť má vyselektovať toho najlepšieho kandidáta. O to zvlášť, že v prípade Vatikánu sa jedná o kandidáta, ktorý by mal fungovať na doživotie. Máme tu zatiaľ len jednu zásadnú výnimku dodnes žijúcich v podstate dvoch pápežov.
Zoberme si ďalší príklad. Opäť, prezidentské voľby vo Francúzsku, známy to rok 2002. Keď som spomínal rok 2004, a to, že by som išiel v pršiplášti a so štipcom na nose, to som bol inšpirovaný práve francúzskymi prezidentskými voľbami, pretože takto moji Francúzi, najmä ľavicovo orientovaní, v tom čase urobili, a to súviselo práve s tým, čo vám tu chcem ukázať (rečník zobral do rúk ďalší názorný materiál, ukazujúc ho plénu), ešte kým mi to rokovací poriadok dovoľuje, že v týchto voľbách v prvom kole Jacques Chirac získal 19,88 % a Jean-Marie Le Pen, otec Mariny Le Penovej, za Národný front 16,86 %. Bol to obrovský šok pre Francúzsko, že sa Jean-Marie Le Pen dostal do druhého kola. A práve vďaka druhému kolu sa jasne ukazuje, ako sa zachovali Francúzi, pre ktorých v tom čase radikál, v istom slova zmysle extrémista, Jean-Marie Le Pen bol totálne neakceptovateľný. Vidíte, že Jean-Marie Le Pen získal len o necelé 1 % hlasov v druhom kole viac ako v prvom kole. Čím je úplne jasné, akých voličov mal na svojej strane. Presne tých istých, ktorých získaval aj v prvom kole. Zatiaľ čo Jacques Chirac získal celospoločenskú podporu, oslovil aj kandidátov ľavice, hoci teda s pršiplášťom a štipcom na nose, ale povedali si, toto je prezident, ktorý Francúzsku poškodí výrazne menej ako Jean-Marie Le Pen.
Povedzme si ešte pár slov, keď už hovoríme o genéze toho, prečo sme na Slovensku zaviedli dvojkolovú voľbu volieb do vyšších územných celkov aj to, aké asi mohli byť motívy otcov zakladateľov v tom roku 2001. A toto je to, na čo budú počúvať najmä kolegovia zo strany MOST - HÍD, hoci tu momentálne vidím len jedného kolegu. V tom čase sa totiž hovorilo, že práve Trnavský samosprávny kraj a Nitriansky samosprávny kraj sú riziká. Riziká v tom, že by tu, nedajbože, v jednokolovej voľbe mohol vyhrať maďarský kandidát. V tom čase Strana maďarskej koalície pravidelne zaznamenávala viac ako 10-percentné úspechy, takže táto obava, povedzme to takto, bola pomerne namieste. Preto sa údajne Vladimír Mečiar a Mikuláš Dzurinda dohodli, že zavedú dvojkolovú voľbu do vyšších územných celkov. Ja chcem veriť tomu, že v tom bol aj vyšší princíp a že títo páni napriek všetkým tým výhradám, ktoré voči nim môžme mať, pochopili, že voľba má zostať väčšinová, dvojkolová, aby vyjadrovala istú mieru legitimity, ktorú kandidát v tomto druhom kole môže získať, tak ako som vám to naznačil v prípade Jacquesa Chiraca.
Ak by tak neboli urobili, tak tu máme hneď niekoľko zaujímavých grafov, ktoré možno budú zaujímať aj kolegov z vládnej koalície, a to sú obraty (rečník zobral do rúk ďalší názorný materiál, ukazujúc ho plénu), ktoré sme videli v župných voľbách od roku 2001. V roku 2001 Juraj Kopčák získal 34,4 % hlasov v prvom kole a náš kolega pán poslanec a zároveň župan Peter Chudík 27,73 % hlasov. Bolo by jasné, ak by v tom čase dvojkolová voľba nebola, že pán Peter Chudík by županom nebol. V druhom kole, ale ako vidíte, získal 50,11 % hlasov. Chcem veriť tomu, že to nebolo aj vďaka kúpeným rómskym hlasom, a pán Juraj Kopčák 49,88 % hlasov. Vďaka tomu pán Peter Chudík županuje v Prešovskej župe od roku 2001.
Košický kraj. Alojz Engliš získal 23,84 % hlasov, čím pomerne jednoznačne predstihol Rudolfa Bauera so 17,12 % hlasov. V druhom kole, ale ako vidíte, práve vďaka istej miere korekcie, ktorú Rudolf Bauer získal vďaka podpore niektorých politických strán, sa stal županom s 59,38 %. To máme rok 2001, kde sa ukázala tá dvojkolovosť voľby v istom slova zmysle pre vtedajšie vládne sily, v istom slova zmysle pre vtedajšie opozičné sily ako opodstatnená.
Zoberme si rok 2005. (Rečník zobral do rúk ďalší názorný materiál, ukazujúc ho plénu.) Trenčiansky kraj: Miroslav Chovanec 35,41 % v prvom kole, Pavol Sedláček takmer 50 %, aby sa stal županom, 48,16 %. Tu sa ukazuje, že Miroslav Chovanec v druhom kole paradoxne získal ešte menej hlasov ako v prvom kole a, naopak, Pavol Sedláček sa nakoniec županom v roku 2005 stal.
Trnavský kraj: Jozef Klokner 33,10, Tibor Mikuš, súčasný župan Trnavského kraja, 26,47 %. V tom čase by sa pán župan Mikuš županom nestal, ak by teda nefungovala dvojkolová voľba. Ale ako vidíte, v druhom kole dokázal presvedčiť väčší počet voličov a Jozef Klokner bol porazený oproti Tiborovi Mikušovi o takmer 10 % hlasov voličov.
No a nakoniec to čo nás tu zaujíma viacerých asi najviac (rečník zobral do rúk ďalší názorný materiál, ukazujúc ho plénu), a to je istá anomália, ktorá sa stala v Banskobystrickom kraji. Anomália, ja to vysvetlím, prečo o tom hovorím ako o anomálii. Vladimír Maňka takmer vyhral prvé kolo voľby, 49,47 %, a potom prišli tie známe slová o vreci zemiakov, potom prišlo to odignorovanie kampane do druhého kola a potom prišli najmä zásadné protestné hlasy voličov, ktorí, ako to už býva na Slovensku zvykom, hasia oheň benzínom, a z 21,3 %, ktoré získal Marian Kotleba, sa stalo až 55,53 % a pán Kotleba naštartoval svoju raketovú politickú kariéru.
Keď hovorím o anomálii, všeobecne sa má za to, ako som vám naznačoval aj pri tých grafoch predtým, ako som vám naznačoval aj v prípade francúzskych a slovenských prezidentských volieb, dvojkolová voľba má práve redukovať vplyv radikálnych a extrémistických politických síl. Do istej miery aj menšinových. To je potom otázka na diskusiu a to je otázka možno, prečo práve strana MOST - HÍD ide podporiť zrušenie druhého kola.
Keď som spomínal, že to je anomália, tak tá súvisí práve s tým, čo sme tu už niekoľkokrát spomenuli aj v predchádzajúcich diskusiách, kedy volič rozhnevaný na vtedajšiu garnitúru, vládnu stranu SMER, ktorá mala pohodlnú väčšinu v parlamente a ktorá, povedzme si to celkom otvorene, dopustila to, že Banskobystrický kraj, najmä jeho sever a juh, je dnes jedno z najzanedbanejších častí nielen Slovenska, ale celej Európskej únie, vyniesli do kresla župana pána Kotlebu.
Opriem sa o citát môjho kolegu politológia Spáča z brnenskej univerzity, ktorý hovorí o tom, že "dvojkolový systém dodáva víťazovi zvyčajne silnejšiu legitimitu". To je ďalší z dôvodov, prečo nerušiť dvojkolovú voľbu županov. Ako je zrejmé aj z tých grafov, ktoré som vám tu ukazoval, práve dvojkolovosť umožňuje, aby sa župan, zvolený župan alebo prezident mohli oprieť o nadpolovičnú väčšinu hlasujúcich.
A tu vám ukážem ďalší zaujímavý graf. (Rečník zobral do rúk ďalší názorný materiál, ukazujúc ho plénu.) V mojom meste v Banskej Bystrici, ktorá má takmer 80-tisíc obyvateľov, v roku 2006 mala trošičku viacej ako 80-tisíc obyvateľov, nám stačí na zvolenie za primátora 8 133 hlasov, ako sa to podarilo Ivanovi Saktorovi v roku 2006; 8 133 hlasov. Keď som začínal študovať politológiu, jedna z prvých vecí, ktorú nám hovorili o demokracii, bola to, že je to vláda väčšiny.
Dámy a páni, ja sa pýtam, 8 133 hlasov je väčšina? Ani len náhodou nie! Takisto ako nie 44,42 %, a napriek tomu ste mali 83 mandátov v predchádzajúcom volebnom období. Môžme sa baviť o tom, či je takto správne nastavený volebný systém, ktorý máme na Slovensku, a to rovnako vo voľbách do Národnej rady, ako vo voľbách do samosprávy miest a obcí, resp. vyšších územných celkov. Ale to dnes nie je téma.
Téma je, že ak zrušíme druhé kolo volieb, tak tu budeme mať kandidátov, ktorým možno bude na zvolenie stačiť 20-, 25-tisíc hlasov v Žilinskom, Prešovskom, Košickom, možno Nitrianskom a vysoko pravdepodobne aj v Banskobystrickom samosprávnom kraji. Potom je pomerne legitímne sa domnievať, prečo to vlastne vládna koalícia robí, tak ako to naznačil pán Pčolinský. Zabetónovať sa pri pomerne nízkych percentách na ďalších päť rokov. Obetovať Banskú Bystricu, obetovať možno Nitru, možno Trnavu pre maďarského kandidáta. Taká je politika.
Ale vráťme sa k tomu, čo by bolo správne. Správne je zachovať druhé kolo voľby práve kvôli zvýšeniu legitimity, práve vďaka tomu, že v takomto prípade v druhom kole sa primátor, keby sme to zaviedli aj pre primátorské, resp. starostovské voľby, prezident a, samozrejme, aj župan vyššieho územného celku môže oprieť o väčšinu zúčastnených, a to zdôrazňujem, zúčastnených voličov.
Dvojkolová voľba má ďalšiu veľmi dôležitú výhodu. Koriguje prekvapenia z prvého kola. Aj preto som spomínal anomáliu z Banskej Bystrice. Tie prekvapenia z prvého kola môžme očakávať napríklad aj vo francúzskych prezidentských voľbách alebo sme ich mohli očakávať aj v rakúskych prezidentských voľbách, ktoré nás čakajú túto nedeľu. Uvidíme, do akej miery to ešte stále platí a bude platiť v marci budúceho roka, že dvojkolová voľba dokáže korigovať prekvapenia. Ja verím tomu, že prinajmenšom vo Francúzsku to platiť bude.
Niektorí politológovia hovoria, že je to poistka proti antisystémovým a extrémnym silám. To platí nielen pri voľbách županov, prezidentov, možno starostov alebo primátorov, to môže pokojne platiť aj vo voľbách do zastupiteľstiev alebo národných rád, keď chceme, parlamentov. Sú krajiny, ktoré používajú dvojkolovú voľbu pri týchto voľbách, napríklad naše susedné Maďarsko alebo napríklad už spomínané Francúzsko, kde dokonca do druhého kola svojho času postupovali nie dvaja, ale až traja kandidáti, aby sa tým zvýšila legitimita druhého kola.
Zoberme si, ako funguje druhé kolo v Českej republike. V Českej republike totižto tiež zaviedli druhé kolo, aby istým spôsobom regulovali vplyv antisystémových, resp. radikálnych síl v podobe Komunistickej strany Čiech a Moravy. A vďaka práve tomuto dvojkolovému systému sa tejto strane napriek pomerne slušným výsledkom pri pomerných voľbách veľmi ťažko darí dostať do Senátu, resp. v rámci samosprávnych krajov.
Aké teda budú dôsledky zavedenia jednokolovej voľby? Ako som už naznačoval na tomto príklade (rečník na chvíľu zobral do rúk názorný materiál, ukazujúc ho plénu), môže dôjsť k tomu, že sa vo veľkej miere roztrieštia hlasy a posilní sa extrém... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, nechcem vás rušiť, len práve som aj dostal správu, že toto je zákon, ktorý hovorí o volebnej kampani, že ten zákon o druhom kole bol predtým. (Reakcie z pléna.) Aby bolo jasné, že o čom hovoríme.
Vystúpenie v rozprave
1.12.2016 o 11:37 hod.
doc. PhDr. PhD. MBA
Martin Klus
Videokanál poslanca
Tak opäť raz pekný deň všetkým prajem a ďakujem pánovi predsedajúcemu za udelenie slova. Ja sa ako politológ venujem volebným systémom pomerne dlhé obdobie a s o to väčším znepokojením som sa dozvedel, že je tu ambícia otvoriť tento volebný zákon, navyše v takej podobe, ako tu už predrečníci pri inej príležitosti spomenuli, a to je otázka zrušenia druhého kola volieb predsedu vyšších územných celkov. Ak dovolíte, budem hovoriť v tejto súvislosti o županoch. Myslím, že je to tak lepšie.
Dámy a páni, predstavme si situáciu z roku 1999. Prenesme sa v čase. Máme tu prvé kole volieb, prezidentských volieb, v ktorých občania po prvýkrát môžu voliť priamo. V tomto prvom kole, ako je vidieť z tohto grafu (rečník zobral do rúk názorný materiál, ukazujúc ho plénu), Vladimír Mečiar získal 37,24 %, Rudolf Schuster 47,3 %. Bolo by v postate vyriešené všetko do dianie tak, ako sa nakoniec udialo aj v druhom kole, kedy Rudolf Schuster porazil Vladimíra Mečiara. V takomto prípade by jednokolová voľba stačila a v rámci druhého kola by sa len ušetrili verejné prostriedky.
Ale potom si predstavme iný rok, rok 2004. Pamätný rok, kedy sme vstupovali okrem iného do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. (Rečník zobral do rúk ďalší názorný materiál, ukazujúc ho plénu.) Vtedy to už také jednoznačné nebolo. V prvom kole totižto vyhral pomerne jednoznačne Vladimír Mečiar s 32,74 %, druhý bol Ivan Gašparovič a tesne za ním Eduard Kukan, ktorý navyše v tom čase kraľoval v prieskumoch verejnej mienky. Viete si dnes predstaviť, že v roku 2004 by na čele krajiny, ktorá práve vstúpila do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, stál prezident, ktorého zásluhou sme sa takmer do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie nedostali? Toto je situácia (rečník zobral do rúk ten istý názorný materiál, ukazujúc ho plénu), ktorá pomerne jasne hovorí o tom, prečo je druhé kolo voľby väčšinovej nevyhnutné. Toto boli voľby, ktoré si pravdepodobne všetci z nás pamätáme. Tiež som zvažoval, či prísť v pršiplášti a so štipcom na nose, ako to sa robí vo Francúzsku, pretože toto bola voľba, ktorú si niektorí z nás dosť dobre nevedeli predstaviť. Napriek tomu sa mnohí z nás na tomto druhom kole zúčastnili a viacerí pravdepodobne volili tzv. menšie zlo, kedy sa Ivan Gašparovič stal prezidentom Slovenskej republiky. To je rok 2004.
Poďme trošičku ďalej do omnoho bližšej histórie, a to sú voľby prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014. (Rečník zobral do rúk ďalší názorný materiál, ukazujúc ho plénu.) Takisto vám dobre známe výsledky. Súčasný premiér pán Robert Fico 28 %, súčasný pán prezident Andrej Kiska 24 %. Ak by sme nemali druhé kolo v prezidentských voľbách, tak nielenže v roku 2004 by sa prezidentom stal pán Vladimír Mečiar, ale v roku 2014 Robert Fico. A pravdepodobne aj zloženie Národnej rady Slovenskej republiky by dnes vyzeralo úplne inak. Keďže druhé kolo máme, tak na čele tohto štátu stojí dnes Andrej Kiska, pretože v druhom kole, ako ste si iste všimli, získal 59,38 %, čím práve zdôraznil, aké dôležité je mať druhé kolo, kedy z prvého kola ľudia môžu v rámci celej tejto časti koláča istým spôsobom vyjadriť svoju preferenciu voči dvom postupujúcim. Práve preto je dôležité, že druhé kolo máme, v tomto prípade prezidentských volieb, pretože mnohí z nás po týchto voľbách mohli po prvýkrát v histórii Slovenskej republiky skonštatovať, že sme hrdí na to, kto stojí na čele tohto štátu.
Povedzme si pár slov k tomu, aká je tradícia viackolových volieb. A tu by som osobitne sa chcel prihovoriť kolegom zo strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko, ktorí často hovoria o kresťanských koreňoch našej krajiny a ktorí hovoria aj o tom, aký vplyv má napríklad kresťanstvo, a teda aj hlava cirkvi, katolíckej cirkvi na našu krajinu. Tá tradícia totižto vychádza práve z Vatikánu. Práve Svätý Otec, pápež, je volený vo viackolových systémoch, pričom dokonca prvých sedem kôl je to dvojtretinová väčšina, ktorú musí získať, aby sa stal pápežom. Dokonca v histórii poznáme situácie, kedy sa pôvodne hovorilo o tom, že pápež, keďže by to malo byť vnuknutie, by mal byť volený len na základe unanimity, čiže jednohlasnosti. Potom sa prišlo na to, že predsa len tá jedna tretina nemusí mať celkom vhodné vnuknutie, a preto prešli na sedemkolovú dvojtretinovú voľbu a až potom stačí na zvolenie nadpolovičná väčšina kardinálov.
Táto tradícia ak iste vo veľkej miere vyjadruje to, v čom spočíva väčšinovosť voľby a v čom táto väčšinovosť má vyselektovať toho najlepšieho kandidáta. O to zvlášť, že v prípade Vatikánu sa jedná o kandidáta, ktorý by mal fungovať na doživotie. Máme tu zatiaľ len jednu zásadnú výnimku dodnes žijúcich v podstate dvoch pápežov.
Zoberme si ďalší príklad. Opäť, prezidentské voľby vo Francúzsku, známy to rok 2002. Keď som spomínal rok 2004, a to, že by som išiel v pršiplášti a so štipcom na nose, to som bol inšpirovaný práve francúzskymi prezidentskými voľbami, pretože takto moji Francúzi, najmä ľavicovo orientovaní, v tom čase urobili, a to súviselo práve s tým, čo vám tu chcem ukázať (rečník zobral do rúk ďalší názorný materiál, ukazujúc ho plénu), ešte kým mi to rokovací poriadok dovoľuje, že v týchto voľbách v prvom kole Jacques Chirac získal 19,88 % a Jean-Marie Le Pen, otec Mariny Le Penovej, za Národný front 16,86 %. Bol to obrovský šok pre Francúzsko, že sa Jean-Marie Le Pen dostal do druhého kola. A práve vďaka druhému kolu sa jasne ukazuje, ako sa zachovali Francúzi, pre ktorých v tom čase radikál, v istom slova zmysle extrémista, Jean-Marie Le Pen bol totálne neakceptovateľný. Vidíte, že Jean-Marie Le Pen získal len o necelé 1 % hlasov v druhom kole viac ako v prvom kole. Čím je úplne jasné, akých voličov mal na svojej strane. Presne tých istých, ktorých získaval aj v prvom kole. Zatiaľ čo Jacques Chirac získal celospoločenskú podporu, oslovil aj kandidátov ľavice, hoci teda s pršiplášťom a štipcom na nose, ale povedali si, toto je prezident, ktorý Francúzsku poškodí výrazne menej ako Jean-Marie Le Pen.
Povedzme si ešte pár slov, keď už hovoríme o genéze toho, prečo sme na Slovensku zaviedli dvojkolovú voľbu volieb do vyšších územných celkov aj to, aké asi mohli byť motívy otcov zakladateľov v tom roku 2001. A toto je to, na čo budú počúvať najmä kolegovia zo strany MOST - HÍD, hoci tu momentálne vidím len jedného kolegu. V tom čase sa totiž hovorilo, že práve Trnavský samosprávny kraj a Nitriansky samosprávny kraj sú riziká. Riziká v tom, že by tu, nedajbože, v jednokolovej voľbe mohol vyhrať maďarský kandidát. V tom čase Strana maďarskej koalície pravidelne zaznamenávala viac ako 10-percentné úspechy, takže táto obava, povedzme to takto, bola pomerne namieste. Preto sa údajne Vladimír Mečiar a Mikuláš Dzurinda dohodli, že zavedú dvojkolovú voľbu do vyšších územných celkov. Ja chcem veriť tomu, že v tom bol aj vyšší princíp a že títo páni napriek všetkým tým výhradám, ktoré voči nim môžme mať, pochopili, že voľba má zostať väčšinová, dvojkolová, aby vyjadrovala istú mieru legitimity, ktorú kandidát v tomto druhom kole môže získať, tak ako som vám to naznačil v prípade Jacquesa Chiraca.
Ak by tak neboli urobili, tak tu máme hneď niekoľko zaujímavých grafov, ktoré možno budú zaujímať aj kolegov z vládnej koalície, a to sú obraty (rečník zobral do rúk ďalší názorný materiál, ukazujúc ho plénu), ktoré sme videli v župných voľbách od roku 2001. V roku 2001 Juraj Kopčák získal 34,4 % hlasov v prvom kole a náš kolega pán poslanec a zároveň župan Peter Chudík 27,73 % hlasov. Bolo by jasné, ak by v tom čase dvojkolová voľba nebola, že pán Peter Chudík by županom nebol. V druhom kole, ale ako vidíte, získal 50,11 % hlasov. Chcem veriť tomu, že to nebolo aj vďaka kúpeným rómskym hlasom, a pán Juraj Kopčák 49,88 % hlasov. Vďaka tomu pán Peter Chudík županuje v Prešovskej župe od roku 2001.
Košický kraj. Alojz Engliš získal 23,84 % hlasov, čím pomerne jednoznačne predstihol Rudolfa Bauera so 17,12 % hlasov. V druhom kole, ale ako vidíte, práve vďaka istej miere korekcie, ktorú Rudolf Bauer získal vďaka podpore niektorých politických strán, sa stal županom s 59,38 %. To máme rok 2001, kde sa ukázala tá dvojkolovosť voľby v istom slova zmysle pre vtedajšie vládne sily, v istom slova zmysle pre vtedajšie opozičné sily ako opodstatnená.
Zoberme si rok 2005. (Rečník zobral do rúk ďalší názorný materiál, ukazujúc ho plénu.) Trenčiansky kraj: Miroslav Chovanec 35,41 % v prvom kole, Pavol Sedláček takmer 50 %, aby sa stal županom, 48,16 %. Tu sa ukazuje, že Miroslav Chovanec v druhom kole paradoxne získal ešte menej hlasov ako v prvom kole a, naopak, Pavol Sedláček sa nakoniec županom v roku 2005 stal.
Trnavský kraj: Jozef Klokner 33,10, Tibor Mikuš, súčasný župan Trnavského kraja, 26,47 %. V tom čase by sa pán župan Mikuš županom nestal, ak by teda nefungovala dvojkolová voľba. Ale ako vidíte, v druhom kole dokázal presvedčiť väčší počet voličov a Jozef Klokner bol porazený oproti Tiborovi Mikušovi o takmer 10 % hlasov voličov.
No a nakoniec to čo nás tu zaujíma viacerých asi najviac (rečník zobral do rúk ďalší názorný materiál, ukazujúc ho plénu), a to je istá anomália, ktorá sa stala v Banskobystrickom kraji. Anomália, ja to vysvetlím, prečo o tom hovorím ako o anomálii. Vladimír Maňka takmer vyhral prvé kolo voľby, 49,47 %, a potom prišli tie známe slová o vreci zemiakov, potom prišlo to odignorovanie kampane do druhého kola a potom prišli najmä zásadné protestné hlasy voličov, ktorí, ako to už býva na Slovensku zvykom, hasia oheň benzínom, a z 21,3 %, ktoré získal Marian Kotleba, sa stalo až 55,53 % a pán Kotleba naštartoval svoju raketovú politickú kariéru.
Keď hovorím o anomálii, všeobecne sa má za to, ako som vám naznačoval aj pri tých grafoch predtým, ako som vám naznačoval aj v prípade francúzskych a slovenských prezidentských volieb, dvojkolová voľba má práve redukovať vplyv radikálnych a extrémistických politických síl. Do istej miery aj menšinových. To je potom otázka na diskusiu a to je otázka možno, prečo práve strana MOST - HÍD ide podporiť zrušenie druhého kola.
Keď som spomínal, že to je anomália, tak tá súvisí práve s tým, čo sme tu už niekoľkokrát spomenuli aj v predchádzajúcich diskusiách, kedy volič rozhnevaný na vtedajšiu garnitúru, vládnu stranu SMER, ktorá mala pohodlnú väčšinu v parlamente a ktorá, povedzme si to celkom otvorene, dopustila to, že Banskobystrický kraj, najmä jeho sever a juh, je dnes jedno z najzanedbanejších častí nielen Slovenska, ale celej Európskej únie, vyniesli do kresla župana pána Kotlebu.
Opriem sa o citát môjho kolegu politológia Spáča z brnenskej univerzity, ktorý hovorí o tom, že "dvojkolový systém dodáva víťazovi zvyčajne silnejšiu legitimitu". To je ďalší z dôvodov, prečo nerušiť dvojkolovú voľbu županov. Ako je zrejmé aj z tých grafov, ktoré som vám tu ukazoval, práve dvojkolovosť umožňuje, aby sa župan, zvolený župan alebo prezident mohli oprieť o nadpolovičnú väčšinu hlasujúcich.
A tu vám ukážem ďalší zaujímavý graf. (Rečník zobral do rúk ďalší názorný materiál, ukazujúc ho plénu.) V mojom meste v Banskej Bystrici, ktorá má takmer 80-tisíc obyvateľov, v roku 2006 mala trošičku viacej ako 80-tisíc obyvateľov, nám stačí na zvolenie za primátora 8 133 hlasov, ako sa to podarilo Ivanovi Saktorovi v roku 2006; 8 133 hlasov. Keď som začínal študovať politológiu, jedna z prvých vecí, ktorú nám hovorili o demokracii, bola to, že je to vláda väčšiny.
Dámy a páni, ja sa pýtam, 8 133 hlasov je väčšina? Ani len náhodou nie! Takisto ako nie 44,42 %, a napriek tomu ste mali 83 mandátov v predchádzajúcom volebnom období. Môžme sa baviť o tom, či je takto správne nastavený volebný systém, ktorý máme na Slovensku, a to rovnako vo voľbách do Národnej rady, ako vo voľbách do samosprávy miest a obcí, resp. vyšších územných celkov. Ale to dnes nie je téma.
Téma je, že ak zrušíme druhé kolo volieb, tak tu budeme mať kandidátov, ktorým možno bude na zvolenie stačiť 20-, 25-tisíc hlasov v Žilinskom, Prešovskom, Košickom, možno Nitrianskom a vysoko pravdepodobne aj v Banskobystrickom samosprávnom kraji. Potom je pomerne legitímne sa domnievať, prečo to vlastne vládna koalícia robí, tak ako to naznačil pán Pčolinský. Zabetónovať sa pri pomerne nízkych percentách na ďalších päť rokov. Obetovať Banskú Bystricu, obetovať možno Nitru, možno Trnavu pre maďarského kandidáta. Taká je politika.
Ale vráťme sa k tomu, čo by bolo správne. Správne je zachovať druhé kolo voľby práve kvôli zvýšeniu legitimity, práve vďaka tomu, že v takomto prípade v druhom kole sa primátor, keby sme to zaviedli aj pre primátorské, resp. starostovské voľby, prezident a, samozrejme, aj župan vyššieho územného celku môže oprieť o väčšinu zúčastnených, a to zdôrazňujem, zúčastnených voličov.
Dvojkolová voľba má ďalšiu veľmi dôležitú výhodu. Koriguje prekvapenia z prvého kola. Aj preto som spomínal anomáliu z Banskej Bystrice. Tie prekvapenia z prvého kola môžme očakávať napríklad aj vo francúzskych prezidentských voľbách alebo sme ich mohli očakávať aj v rakúskych prezidentských voľbách, ktoré nás čakajú túto nedeľu. Uvidíme, do akej miery to ešte stále platí a bude platiť v marci budúceho roka, že dvojkolová voľba dokáže korigovať prekvapenia. Ja verím tomu, že prinajmenšom vo Francúzsku to platiť bude.
Niektorí politológovia hovoria, že je to poistka proti antisystémovým a extrémnym silám. To platí nielen pri voľbách županov, prezidentov, možno starostov alebo primátorov, to môže pokojne platiť aj vo voľbách do zastupiteľstiev alebo národných rád, keď chceme, parlamentov. Sú krajiny, ktoré používajú dvojkolovú voľbu pri týchto voľbách, napríklad naše susedné Maďarsko alebo napríklad už spomínané Francúzsko, kde dokonca do druhého kola svojho času postupovali nie dvaja, ale až traja kandidáti, aby sa tým zvýšila legitimita druhého kola.
Zoberme si, ako funguje druhé kolo v Českej republike. V Českej republike totižto tiež zaviedli druhé kolo, aby istým spôsobom regulovali vplyv antisystémových, resp. radikálnych síl v podobe Komunistickej strany Čiech a Moravy. A vďaka práve tomuto dvojkolovému systému sa tejto strane napriek pomerne slušným výsledkom pri pomerných voľbách veľmi ťažko darí dostať do Senátu, resp. v rámci samosprávnych krajov.
Aké teda budú dôsledky zavedenia jednokolovej voľby? Ako som už naznačoval na tomto príklade (rečník na chvíľu zobral do rúk názorný materiál, ukazujúc ho plénu), môže dôjsť k tomu, že sa vo veľkej miere roztrieštia hlasy a posilní sa extrém... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, nechcem vás rušiť, len práve som aj dostal správu, že toto je zákon, ktorý hovorí o volebnej kampani, že ten zákon o druhom kole bol predtým. (Reakcie z pléna.) Aby bolo jasné, že o čom hovoríme.
Rozpracované