11. schôdza

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, mám silný pocit déja vu. V uplynulých mesiacoch sme diskutovali o zmene rokovacieho poriadku Národnej rady a tiež tam išlo o zmenu pravidiel hry, rovnako ako v prípade návrhu na zrušenie dvojkolovej voľby predsedov samosprávnych krajov. Keď ide o zmenu pravidiel hry, tak v demokratickej spoločnosti by taká zmena mala spĺňať tri podmienky. Mala by byť realizovaná veľmi opatrne a uvážlivo, mala by byť urobená iba vtedy, keď na to existujú veľmi vážne dôvody, a mala by sa zrealizovať len na základe zhody relevantnej časti hráčov.
Ani jedna z týchto podmienok nie je splnená. Nebola splnená ani pri zmene rokovacieho poriadku, ktorý väčšinu parlamentu pretlačilo, náhle, naraz, rýchlo, bez preukázania reálnej potreby zmeny rokovacieho poriadku a nasilu proti vôli opozície. A tak je to aj teraz. Pre voľbu predsedov samosprávnych krajov je možné určite použiť rôzne modely. Ten, ktorý máme doteraz, ani ten, ktorý je navrhnutý, nie je jediný. Ale opäť náhle rok pred voľbami ideme meniť pravidlá hry. Ak by sme to robili uvážlivo a opatrne, tak by sa to mohlo robiť na základe nejakého dlhodobého vyhodnotenia a zrejme by sa to nerobilo rok pred voľbami, ale maximálne rok po voľbách.
Žiadne vážne dôvody tu nezazneli, ani v dôvodovej správe, ani v uvádzaní návrhu, ani v diskusii, ktorá to sprevádza. To ušetrenie nejakých finančných prostriedkov je smiešny argument v porovnaní so spochybnením legitimity dvojkolovej voľby, ktorá naozaj umožňuje výraznejšie prejaviť vôľu voličov, pokiaľ ide o predsedu samosprávneho kraja. Čiže žiadne vážne dôvody tu nepadli a opäť ide o mocenský ťah, o snahu posilniť pozície kandidátov strán vládnej koalície, zvýšiť ich šance na zvolenie, lebo tak ste si to spočítali, že keď sa dá koalícia dohromady aj na úrovni krajov, tak vaši kandidáti na predsedov samosprávnych krajov budú mať väčšie šance byť zvolení v prvom kole, ako pri dvojkolovej voľbe.
A, samozrejme, rôzne modely majú prednosti aj nevýhody, má ich aj tu spomínaný český model, kde si hajtmana alebo starostu volí zastupiteľstvo. Je tam potom väčší súlad medzi šéfom výkonnej moci a zastupiteľstvom, ale má to, samozrejme, aj tie nevýhody, o ktorých hovoril kolega, že hlava výkonnej moci na úrovni obce, mesta či regiónu je výsledkom nejakých politických dohôd a nie priamej voľby. Nespochybňujem, že každý systém má výhody aj nevýhody, tak ako má aj v parlamentných voľbách väčšinový aj pomerný systém isté výhody a nevýhody. Rovnako má výhody aj nevýhody tu spomínané alternatívne hlasovanie, kde v podstate v jednom kole je možné dosiahnuť v podstate efekt dvojkolového alebo dokonca viackolového hlasovania, ktorý voliči môžu prejaviť už počas prvého kola alebo jedného kola, nielen toho, koho volia, ale komu preferujú ďalšiemu v poradí a na základe toho vytvoriť taký systém, ktorý povedie k voľbe kandidáta, ktorý má väčšinovú podporu, aj keď to nemusia byť jeho prvé hlasy.
Ja som k tomu trochu skeptický vzhľadom na to, že tento systém je trochu komplikovanejší ako tie, ktoré sme mali možnosť zažiť doteraz, teda som skeptický k tomu, že či by voliči ho nepovažovali za príliš komplikovaný a či by sa s ním vedeli zžiť, ale napriek tomu by bolo lepším riešením ako to, čo sa teraz navrhuje, teda zrušenie dvojkolovej voľby. Ale predovšetkým nevidím žiadny reálny dôvod, žiadny vecný dôvod, okrem toho účelového, na to, aby sme menili dvojkolovú voľbu predsedov samosprávnych krajov na jednokolovú. Jediný dôvod, ktorý tam vidím a ktorý som už spomenul, je snaha zvýšiť šance kandidátov vládnych strán.
A teraz inými slovami úplne na záver by som povedal to, o čom sa vás kolega Martin Klus snažil presvedčiť ako politológ, čo vám kolegyňa Viera Dubačová povedala jednoduchým veršíkom, touto zmenou chcete dosiahnuť, aby Slovensko bolo trochu viac červené, ale je možné, že výsledkom bude, že bude trochu viac hnedé.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem. S faktickou poznámkou nikto. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.
Ako posledný vystúpi v rozprave pán poslanec Budaj, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, Slovensko žije v stredoeurópskom priestore a týmto priestorom vanú teraz vetry, aké dlho neviali. Skutočne dopredu sa dostávajú v tom politickom balanse, ktorý medzi jednotlivými náladami a rozladami verejnosti existuje, ustupuje atmosféra dôvery a sily a vízie do budúcna a prevažuje čoraz viac, a to sa prejavuje aj v politike, atmosféra obáv, získavajú strany, ktoré na tejto atmosfére strachu z budúcnosti, strachu z rôznych strašiakov, ktoré tieto strany vedia vykresliť na atmosfére nedôvery, nedôvery vo vlastné sily, nedôvery v Európsku úniu, nedôvery v civilizáciu, postupujú dopredu strany, ktoré s týmto aparátom pracujú a tieto emócie vo verejnosti vyvolávajú a zároveň z nich ťažia.
Sú to, samozrejme, aj strany, ktoré sú istým ohrozením pre liberálnodemokratický základ štátu, tak ako on bol vytvorený u nás, ale aj v iných postkomunistických štátoch. Zrazu je možné spochybniť aj samotnú toleranciu etnickú, rasovú alebo národnostnú znášanlivosť, zrazu je možné počuť neonacistické alebo doslova fašistické výroky, antisemitizmus aj spomedzi samotných povedzme zákonodarcov alebo ich politického zázemia. Ale nielen to. Je to aj nenávisť k iným rasám, k iným etnikám, strašenie týmito etnikami, vytváranie priam atavistických reakcií vo verejnosti.
Nie sme vôbec v tom sami, ako som už povedal v úvode, strednou Európou kráča strašiak zla, zla, strachu, negativizmu a politické strany, ktoré na ňom vedia sa priživiť ako na akejsi mrcine, lebo nie je to pekný obraz, ak spoločnosť neustále sa zaoberá strachom, namiesto aby sa nadýchla a uvedomila si, že naozaj žijeme najdlhšiu etapu mieru a prosperity, akú sme zatiaľ na Slovensku mali. Ale takáto je realita a častokrát si hovoríme, u nás to asi nie je také zlé. Maďari zmenili niekoľkokrát ústavu, priškrtili slobodu slova, zvalcovali verejnoprávne médiá, tak sa zdá aspoň z toho, čo počujeme o vývoji v susednom Maďarsku. V Poľsku ľudia stoja na uliciach, demonštrujú a zdá sa, že sa nanucuje verejnosti klérikalizácia štátu a že strany, ktoré pracujú práve s démonmi zla, strachu, nedôvery, že tieto strany sa toho zmocňujú a Poľsko, liberálnodemokratické Poľsko protestuje.
A naozaj je Slovensko, teda "zaostáva" za atmosférou, v ktorej idú dopredu autokrati, v ktorej sa duch Putina vznáša znovu nad nami a tieň ruskej čižmy, ktorý pred rokmi sme mysleli, že už nikdy tento tieň nezatieni Slovensko, akoby znovu padal na mysle a tak trochu aj na život na Slovensku. Je to naozaj tak, že nás sa toto netýka, že my máme, aj rád som to ja hovoril pred cudzincami, relatívne síce som v opozícii, ale relatívne civilizované strany, ktoré snáď do nejakých extrémov nepôjdu.
Potom som sa započúval napríklad to tých protestných výkrikov v Poľsku, tam napríklad vláda Kaczynského, keď sa dostala k moci, potrestala hlavné mesto, ktoré spravidla nevolí antiliberálne sily nikde na svete a prinajmenej tu v strednej Európe, potrestala ho tým, že ho vyhryzla z regiónu Malopoľska, teraz akéhosi vyššieho územného celku, ak by som to mal preložiť do slovenčiny, a Varšava, tým pádom aj Varšavania pochopili, že už neuvidia žiadne eurofondy, pretože tento zásah, urobilo sa iné hlavné mesto toho okrsku, toho kraja a Varšava prišla o možnosť čerpať eurofondy, lebo jednoducho okamžite sa jej zvýšilo HDP na obyvateľa a podobne. A vtedy som si uvedomil, no ale veď Bratislava tento trest má už dávno. Varšavania protestovali, keď politické strany obsadili nové, Kaczynski a spol. obsadili Najvyšší kontrolný úrad, prokuratúru, no ale veď Bratislava má už toto dávno. V Maďarsku protestovali, keď sa menili účelovo volebné a mediálne zákony. Ale nemá mať teda toto Bratislava práve teraz?
Tento úvod bol potrebný k tomu, aby som uviedol kontext, v ktorom tento nenápadný zákon na konci pracovného týždňa za špeciálnych okolností, kedy sa dnes nehlasuje, aby čo najviac poslancov bolo neprítomných, prejednávame začiatok zmeny volebných systémov. Kľúčový demokratický zákon a ktorý nie je bez ďalších úmyslov. Už tu ktosi precedil z tých, ktorí, z členov koalície, ktorí reagovali na nás, čo diskutujeme, že veď treba zjednotiť aj voľbu prezidenta a voľby do Europarlamentu, obidvoje predsa zakladajú päťročný mandát.
Ja chápem pána doktora Kresáka, že pripomína, že v súčasnej ústave je niečo napísané, no ale veď tieto zmeny sa dejú aj zmenami ústavy. Pán doktor, teraz sme počuli, že sú tu sily istej strany so silným zázemím v Banskej Bystrici, ktoré to podporia, aj zmeny ústavy. Skutočne slovenské "zaostávanie" za autokratickým stavom, do ktorého sa blížia dva okolité štáty Maďarsko a Poľsko, je len v tom, že mnohé veci my tu už dávno máme a nenápadne ako žaba variaca sa na slabom plameni sme si na ne zvykli, považujeme ich za normálne. Je normálne, že Bratislava sa nedostane k eurofondom a musí kolenačky prosiť premiéra Fica, či jej dá, alebo nedá na zaplátanie ciest. To je normálne. Primátor poslúcha ako na povrázku, pretože zdá sa mu, že ak nedostane tie peniaze, tak ho občania prekľajú, musí tu kľačať a chodiť na vládu a drať doslova kolená, pretože inak peniaze mu nikto nedá. To je normálne.
Varšavania protestovali, my sme si to ani nevšimli. Teraz sa ide meniť zákon o župách, ktorý úplne rozhádže nielen volebnú periódu, no povedzme, povedzme, ale rozhádže naozaj politické stratégie s tým, že majú sa otvoriť dvere takým stratégiám, ktoré vylepšia možnosť stavaním kandidátov dosiahnuť to, že aj kandidát, ktorý má malé zastúpenie, sa stane predsedom VÚC. Už to tu skonštatovali všetci a nebudem to vôbec opakovať, chcem to len uviesť ako celkom jasný a zreteľný dôkaz toho, že koalícia vykročila k zmenám pravidiel, či ju už k tomu vedie nervozita z klesajúcich percent, alebo nie, to je naozaj ťažké špekulovať, to je jej vec, ale vykročila ku zmenám pravidiel, ktoré nielenže ju zvýhodňujú, ale hlavne čo mám námietku ja, že či zvýhodňujú stranu Kotleba. V poriadku, možnože uzavriete skrytú koalíciu, aj na to máte plné právo. Ale čo mňa sa týka a čo som sem prišiel obhajovať, aby táto Národná rada, preboha, nezačala cúvať od legitimity volebných zástupcov k nižšej legitimite. A to tento návrh prináša. Prináša nižšiu legitimitu, síce legalitu, ale nižšiu legitimitu voleného zástupcu. Lebo je jednoznačné, že v jednom kole volený zástupca bude mať za sebou menej voličov, než by mal výsledok dvojkolovej voľby.
Ako preukázali už rečníci predo mnou, nie je to otázka peňazí, lebo tie voľby sa budú sčítavať dlhšie, nebude to jeden deň, budú to dva.
Nie je to otázka účasti vo voľbách. Pripomeniem vám, ktorí sa zaoberáte prípadne aj politikou, že na začiatku tu napríklad parlamentné voľby trvali dva dni. Bolo možné ísť voliť od piatka obeda až do soboty noci. Jasné, že bola väčšia volebná účasť, a jasné, že zníženie na jednodňové voľby nezvýšili účasť. Prečo by malo aj toto odrezanie jedného kola, prečo by malo, preboha, zvýšiť účasť? Jednoducho, odkedy máme jednodňové voľby, tak už sa naše voľby spravidla pohybujú, žiaľ, na tých percent, hovorím spravidla, keď sa nevytvorí nejaká naozaj katastrofická situácia, tak sa pohybujú od 50 do 60 %. Tá reprezentatívnosť pri parlamentných voľbách zatiaľ ešte neklesla nikdy pod 50 %, ale veľmi sa z toho utešovať nemôžeme, lebo pri všetkých ostatných voľbách, bohužiaľ, klesá hlboko pod 50 % a reprezentatívnosť niektorých z nich, ako napríklad eurovolieb, je najhoršia v celej Európskej únii. Takisto reprezentatívnosť volieb mestských predstaviteľov, župných predstaviteľov je veľmi nízka a my namiesto, aby sme urobili krok k vyššej reprezentatívnosti, robíme krok k nižšej.
Nechcem vôbec útočiť, hovorím na úmysly. Vy máte právo, plné právo na politické úmysly a niekedy sa to stáva, že víťazi po voľbách rozmýšľajú nad tým, či by si nevedeli pomôcť k zopakovaniu víťazstva budúceho pozmenením pravidiel. Ale prosím vás a apelujem na vás, pamätajte, že tento štát buduje veľmi ťažko svoju demokraciu, nemali sme demokratickú štátnosť v minulosti. Rozbíjanie aj tých slabých sietí a návykov, ktoré sa v demokracii vytvorili, je trestuhodným činom. Slovenský občan musí žiť, tak ako všade na svete, tým faktom, že politiku sa učíme len vždy jedným tlkotom srdca a ten je raz v jednej volebnej perióde. To srdiečko demokracie vystrekne v tých voľbách novú okysličenú krv, teraz vyzerá dosť riedka, dneska poobede, ale verím, že je tu tá nová okysličená krv aj po minulých voľbách a tá krv, potom s ňou musí ten volič žiť celé štyri roky a jeho politické učenie ide veľmi pomaly. Mali sme 8 parlamentných volieb a župných ešte oveľa menej. Ako vidíte, skoro vždy sa nám stáva, že sa ľudia veľmi čudujú po voľbách, čo to zvolili. Áno, to je naše učenie sa budovať štát.
A ešte k tým príkladom prípadne zo zahraničia, ktoré sa tu často spomínajú. Skutočne v systéme, kde sú dve strany už celé stáročia, dve silné strany, tak ony si to môžu takto rozdávať v jednomandátových obvodoch a obyvateľstvo je s tým spokojné. Aspoň teda nepočujem o tom, že by Veľká Británia mala nejaký problém s takýmto politickým systémom. Ale Slovensko už dokonale preukázalo za to vyše štvrť storočia, že je jednoducho pluralitnejšie, že na Slovensku sú menšiny. Sú názorové skupiny, ktoré nezaniknú ani vtedy, ak tie strany zaniknú. Vynoria sa nové. Vidíme, že v parlamente nikdy neboli dve strany, nikdy za tie roky. A mohlo sa to stať v ktorýchkoľvek voľbách. Je tu až do desať strán úplne štandardne a dokonca aj keď nevstúpia v takom počte, tak ony sa proste akýmsi spôsobom štruktúrujú, pretože Slovensko je skutočne jedna z najpestrejších krajín Európskej únie, či už ide do národnostného zloženia, kultúrnych tradícií až po tie naše kroje. Je to veľmi východozápadne položený stredoeurópsky štát s mimoriadne silnými tradíciami, ale aj regionálnymi a medziskupinovými rozdielmi. Vždy tu bude viac strán, zaviesť v takomto prípade, teda pomerne veľa strán a tým pádom aj veľa kandidátov úplne prirodzených, zaviesť v takomto prípade jednokolové voľby je absolútna chyba vedľa. Medzi nami a Britániou je práve ten rozdiel, aký len môže byť. Ten najväčší, najväčší v Európe. Británia, zdá sa, teda donedávna sa zdalo, že je veľmi homogénnym kráľovstvom a, naopak, Slovensko je veľmi národnostne, kultúrne pluralitné. Máme najviac menšín, keby sme si to poctivo zrátali, v celej Európskej únii napríklad. Mohol by som týchto faktov uviesť ešte oveľa viac, ale nechcem naozaj zdržiavať.
Po tej, hoci tu nie je veľa poslancov, predsa len si trúfam povedať, že zaujímavej polemike k tomuto zákonu na záver poviem len to, rešpektujte, prosím, aj keď uvažujete o tom, že si pomôžete tou väčšinou k tomu, aby ste ju mali znovu, ja znovu opakujem, sa z toho nevysmievam, stáva sa to v politike, najmä človeka znervózni, keď prípadne tie hlasy padajú, chcem vás povzbudiť, páni zo SMER-u, veď to nemusí byť naveky, keď napravíte svoju politiku, odvoláte niektorých politikov, vymeníte ich za lepších, nemusíte kvôli tomu rúcať demokratické pravidlá. Ja si myslím, že aj pri tom rokovacom poriadku postupne by ste sa naučili aj vy diskutovať, aj vy argumentovať a nebolo treba až tak uškrcovať tú diskusiu.
Ale pri tých, zostaňme pri tých župných voľbách. Dajte naozaj pozor, aby ste nedosiahli celkom nechcené výsledky. Už sa to párkrát pri takýchto zmenách vo svete, ale aj u nás prihodilo. Potom bude už ťažko hovoriť, že všetko mohlo byť inak. Teraz je tu podaná ruka, ktorú podávali poslanci z viacerých strán, vytvorme grémium a netvrdím, že len z nás, ktorí tu máme všelijaké polemiky medzi sebou a vôbec neplatí, že by sa tu zišli len a tí jediní odborníci. Vytvorme tím, ktorý si sadne k tomu, nerobme to salámovou metódou, že teraz ústavný zákonček, potom iný ústavný zákonček, potom volebný zákonček, takto sa nerobí férová zmena pravidiel v štáte. Toto sú základné pravidlá, podľa ktorých sa bude variť slovenská polievka, slovenské bryndzové halušky alebo akokoľvek si to poviete. Poďte hovoriť s múdrymi ľuďmi z Akadémie vied, poďte hovoriť s politológmi z vysokých škôl a povedzme si, aké nedostatky doteraz, prečo máme, dočerta, takú nízku účasť vo voľbách. Vari sú tí naši ľudia takí, že ich nezaujíma politika? No to celkom nie je pravda. Našich ľudí v zásade politika zaujíma. Prečo nám nechodia k voľbám? Je v tom aj volebný systém? A ak je v tom aj nejaká vada volebného systému, bola by taká tragédia naozaj znovu mať voľby do parlamentu jedno popoludnie v pracovný deň a jeden voľný deň, tak ako to v minulosti bolo? Nič, žiadna extra tragédia by sa nestala.
My naozaj nečakajme, kým nám reprezentatívnosť aj parlamentu klesne pod 50 %, lebo naozaj potom podľa príručiek každej politológie sa bude dať povedať, že parlament je síce legitímny, nie je však reprezentatívny. Už nezastupuje väčšinu voličov. Dúfajme, že by tieto naše argumenty mohli dôjsť k vášmu sluchu, dúfajme, že nebudete chcieť zvalcovať Slovensko pravidlami, ktoré by poskytli neprimerané výhody, ale hlavne ja dúfam, že nie takými pravidlami, ktoré by oslabili tie krehké stavby alebo tú krehkú štruktúru, ktorú sme si za to štvrťstoročie snažili vytvoriť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Pán spravodajca?
Nech sa páči.

Dovoľte mi, aby som pár slov na záver povedal.
Musím určite pánovi kolegovi Budajovi povedať z tohto miesta, že ani ja som nevedel, kedy prídem na rad ako spravodajca. Určite to nebolo plánované, že keď ten deň, kedy sa nehlasuje a vtedy budeme prerokovávať a mnohí poslanci nebudú v Národnej rade, ja si myslím, že poslanec, je jedno, či je hlasovací deň, alebo nie, mali by tu byť a hlavne aspoň tí, ktorí majú čo k tomu povedať, a aby či už kriticky, alebo pochvalne, alebo svoj názor si povedať môžu kedykoľvek, keď je rokovanie.
Spomeniem ešte alebo zareagujem na vás, ste spomínali Bratislavu, ako primátor musí chodiť prosíkať, aby nejaké finančné zdroje išli. Ja si myslím, že príkladom môžu byť, že z eurofondov bol zrekonštruovaný Starý most, alebo teda vlastne nový vybudovaný a to si myslím, že je veľký prínos pre Bratislavu. Takisto Bratislava aj kvôli tomu, že máme predsedníctvo Rady Európy, Európskej Rady, že máme naozaj zrekonštruované, lebo vy v Bratislave, ale všetci využívame tieto komunikácie, znova sa vyšlo v ústrety. Pre Bratislavu sme spravili aj nový zákon pomaly kvôli tomu, že zmizli hárky ohľadom hazardu. Takže robíme všetko pre to, aby nikto neohýbal ani zákony kvôli niekomu a nejakej strane, ale kvôli, myslím si, že to vychádzame v ústrety všetkým ľuďom.
A musím povedať, že mnoho z vás reagovalo, že aby komunálne voľby boli dvojkolové. Prosím vás, to už ozaj chceme hazardovať s našimi voličmi a ľuďmi, ktorí ešte majú záujem seriózny ísť k voľbám, a dať ľuďom, ktorí chcú, aby boli vo funkciách, aby sme ich demotivovali? Aby ešte museli ísť na druhý deň voliť alebo o týždeň? Veď nebuďme, nebuďme sami proti sebe. Lebo kto zavinil taký politický marazmus? To sme my politici. Takže ešte tých ľudí, ktorí majú seriózny záujem o naše obce a mestá, aby sme ich demotivovali tým, že im dáme druhý deň, to by bola katastrofa a okrem toho tých finančných, možno tých prostriedkov, čo môžem spomenúť, ale to nechcem, že to je kvôli finančným zdrojom, že ušetríme, ale kvôli tomu, aby ľudia mali naozaj seriózny záujem ísť voliť.
Dopredu vedieť, že kto bude zvolený kvôli tomu, že sa zruší dvojkolová voľba do vyššieho územného celku, veď my nikto nevieme, kto vyhrá tie voľby. Ja si myslím, že aj to je o zodpovednosti nás politikov a politických strán, akých kandidátov dajú na svoju kandidátku. Ja si myslím, že ak budú jednokolové voľby, tak aspoň nájdeme takých ľudí, ktorí sú zvoliteľní a spravíme aj koalície politické strany alebo podporíme serióznych ľudí, ktorí sú aj nezávislí, a budú zvolení hneď v tom prvom kole ľudia, ktorí dostanú dôveru a dostanú najviac hlasov.
Takže tu si myslím, že zákon, ktorý, teda séria zákonov, ktoré sú tu teraz predkladané, sú v rámci všetkých noriem, aké môžeme si predstaviť. A ja už len, myslím, sú tam určité záležitosti, ktoré v druhom kole môžme nejakým spôsobom poštelovať, a myslím si, že aby sa v pondelok ešte nejaká komisia musela zaoberať sčítavaním hlasov alebo odovzdávať, aby sme ich museli dva dni nejakým spôsobom strážiť, aby niekto nespravil nejakú kulehu, myslím si, že to by bolo ako prvé, ktoré by sme mohli tam zmanažovať, a v druhom kole, pevne verím, že to tak bude.
Ďakujem.