11. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Ja už budem veľmi stručný vzhľadom na to, že čo bolo potrebné povedať, už asi povedané bolo.
Veľmi pekne ďakujem Katke Macháčkovej, to boli fantastické príklady z praxe. Myslím, že aj na ich základe je úplne jasné, o čom tu vlastne už viac ako hodinu a pol diskutujeme, hovoríme o tom, že ide o vážnu systémovú zmenu. Táto systémová zmena môže v konečnom dôsledku spôsobiť vážne problémy pre naše samosprávy nie na štyri, ale možno na päť rokov.
Takže prosím ešte raz, predkladatelia tohto návrhu, aby zvážili procedurál, ktorý navrhneme, stiahneme sa z kratšej cesty, spoločne vytvoríme tím, ktorý by vo veľkej miere mohol urobiť z týchto volieb niečo, čo by bolo pre občanov omnoho zaujímavejšie, tak ako nakoniec povedal aj pán poslanec Kresák, existuje niekoľko ďalších alternatív, ktoré možno nemusia hneď navodiť druhé kolo, ale vygeneruje omnoho efektívnejšieho kandidáta, ako je to v súčasnom väčšinovom volebnom systéme.
Nakoniec, keď už hovoríme o väčšinovom volebnom systéme, treba povedať, že to, čo používame na voľby poslancov, to nie je väčšinový, ale semiproporčný systém. Podľa mňa jeden z najlepších, akurát, že tiež vidíme aké dôsledky má, keď som spomenul napríklad zoradenie kandidátov na tzv. plachte podľa abecedy. Takže aj to sú veci, o ktorých sa veľmi seriózne môžme rozprávať naprieč politickým spektrom. A teda do budúcna, keď budeme chcieť riešiť zmeny volebných zákonov, budem úprimne rád, keď sa zídeme rovnako tak členovia koaličných, ako aj opozičných politických strán a budeme sa tieto snažiť prijímať v zmysle konsenzu a podľa možnosti aj ústavnou väčšinou.
Možno ešte také dve poznámky v súvislosti s tým, čo tu odznelo v rámci písomnej diskusie. Ak sme hovorili o starostoch, ja už som naznačoval, ten problém je v podstate vyriešený, dnes zákon hovorí úplne jasne, ak získate 50 a viac percent, tak sa stávate starostom, resp. primátorom, resp. županom, resp. prezidentom už v prvom kole. Práve u prezidenta to je ale trošičku komplikovanejšie, tam ústava nehovorí úplne jasne, že či je to zo zúčastnených, alebo všetkých občanov voličov. Pri VÚC-kach je to zadefinované úplne presne, to znamená, stávate sa županom po zvolení 50 % všetkých zúčastnených. Toto si viem predstaviť aj v menších obciach, myslím si, že by to žiadny problém nebol. Ak sú tam také osobnosti, ako povedal pán poslanec Bublavý, ktoré dlhodobo úspešne vedú svoju obec, tak tam nevidím problém v tom, že by získali 50 a viac percent.
Naopak, máme tu iný problém, ktorý tiež je podľa môjho názoru skôr alebo neskôr potrebné riešiť v pléne Národnej rady, a to je to, že tu máme aj obce, kde nikto nechce byť starosta a toto je možno ešte závadnejší vplyv, ktorý v rámci miestnej samosprávy máme.
No a k tým účelovým nomináciám, ako naznačila poslankyňa Katka Macháčková, to je veľmi vážny problém a ja očakávam, že už v priebehu najbližších týždňov akonáhle by, nedajbože, tento návrh zákona prešiel, sa nám začnú objavovať rôzni kandidáti na županov, či už to bude v Banskobystrickom kraji, alebo to bude tu v Bratislavskom kraji, ktorých úlohou nebude vyhrať, ich úlohou bude len uškodiť tým kandidátom, ktorí by serióznu šancu v druhom kole vyhrať mali. A toto je tiež niečo, čo si, prosím, hlavne kolegovia z MOST - HÍD a zo Slovenskej národnej strany zvážte, pretože toto je niečo, čo sa bude bezprostredne týkať aj vás vzhľadom na veľkosti vašich politických strán.
Toľko z mojej strany. A snáď ešte jedna tá pripomienka, ktorú som spomínal pri iných bodoch programu. Máme tu ústavný zákon, na ktorý je potrebná ústavná väčšina, minimálne teda v druhom čítaní a treťom čítaní. Ak nechcete schvaľovať tento ústavný zákon len s podporou strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko, nakoľko nie som si istý, ako sa v tejto veci ešte postavia kolegovia zo strany SME RODINA, urobte ústretový krok, stiahnite tento návrh zákona alebo aspoň ho nedostaňte do druhého kola, teda do druhého čítania, pardon, a potom budeme veľmi radi, keď sa spoločne pozrieme na to, čo by bolo pre Slovensko najlepšie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Tentokrát iba budem veľmi stručný. Ja iba musím proste reagovať na jedno konštatovanie z toho príspevku kolegu Klusa, kde povedal, že v prípade prezidentských volieb existuje istý problém s tým, že aký počet, alebo teda, že kto vlastne, väčšina z koho sa žiada na zvolenie, či to je všetkých, alebo čo sa iba zúčastnili tej voľby. Tu chcem iba povedať, musím to povedať, tu neexistuje problém, keď si každý prečíta prvú vetu toho článku 101 ods. 4 a vlastne okrem kolegu Procházku v minulosti to nikto nespochybnil a ja teda ako jeden z predkladateľov tejto novely aj spolu s ďalšími, ktorí sa na tom podieľali, vieme, čo sme chceli povedať, vieme, ako sme to povedali, proste zvolený je kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov. Oprávnený volič je volič, ktorý je oprávnený sa zúčastniť voľby, nie ten, ktorý sa na nej zúčastnil. Takže nevnášajme, prosím, ďalšie pochybnosti do tejto spoločnosti hľadaním fiktívnych problémov, minimálne v prípade napríklad tej prezidentskej voľby.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, mám silný pocit déja vu. V uplynulých mesiacoch sme diskutovali o zmene rokovacieho poriadku Národnej rady a tiež tam išlo o zmenu pravidiel hry, rovnako ako v prípade návrhu na zrušenie dvojkolovej voľby predsedov samosprávnych krajov. Keď ide o zmenu pravidiel hry, tak v demokratickej spoločnosti by taká zmena mala spĺňať tri podmienky. Mala by byť realizovaná veľmi opatrne a uvážlivo, mala by byť urobená iba vtedy, keď na to existujú veľmi vážne dôvody, a mala by sa zrealizovať len na základe zhody relevantnej časti hráčov.
Ani jedna z týchto podmienok nie je splnená. Nebola splnená ani pri zmene rokovacieho poriadku, ktorý väčšinu parlamentu pretlačilo, náhle, naraz, rýchlo, bez preukázania reálnej potreby zmeny rokovacieho poriadku a nasilu proti vôli opozície. A tak je to aj teraz. Pre voľbu predsedov samosprávnych krajov je možné určite použiť rôzne modely. Ten, ktorý máme doteraz, ani ten, ktorý je navrhnutý, nie je jediný. Ale opäť náhle rok pred voľbami ideme meniť pravidlá hry. Ak by sme to robili uvážlivo a opatrne, tak by sa to mohlo robiť na základe nejakého dlhodobého vyhodnotenia a zrejme by sa to nerobilo rok pred voľbami, ale maximálne rok po voľbách.
Žiadne vážne dôvody tu nezazneli, ani v dôvodovej správe, ani v uvádzaní návrhu, ani v diskusii, ktorá to sprevádza. To ušetrenie nejakých finančných prostriedkov je smiešny argument v porovnaní so spochybnením legitimity dvojkolovej voľby, ktorá naozaj umožňuje výraznejšie prejaviť vôľu voličov, pokiaľ ide o predsedu samosprávneho kraja. Čiže žiadne vážne dôvody tu nepadli a opäť ide o mocenský ťah, o snahu posilniť pozície kandidátov strán vládnej koalície, zvýšiť ich šance na zvolenie, lebo tak ste si to spočítali, že keď sa dá koalícia dohromady aj na úrovni krajov, tak vaši kandidáti na predsedov samosprávnych krajov budú mať väčšie šance byť zvolení v prvom kole, ako pri dvojkolovej voľbe.
A, samozrejme, rôzne modely majú prednosti aj nevýhody, má ich aj tu spomínaný český model, kde si hajtmana alebo starostu volí zastupiteľstvo. Je tam potom väčší súlad medzi šéfom výkonnej moci a zastupiteľstvom, ale má to, samozrejme, aj tie nevýhody, o ktorých hovoril kolega, že hlava výkonnej moci na úrovni obce, mesta či regiónu je výsledkom nejakých politických dohôd a nie priamej voľby. Nespochybňujem, že každý systém má výhody aj nevýhody, tak ako má aj v parlamentných voľbách väčšinový aj pomerný systém isté výhody a nevýhody. Rovnako má výhody aj nevýhody tu spomínané alternatívne hlasovanie, kde v podstate v jednom kole je možné dosiahnuť v podstate efekt dvojkolového alebo dokonca viackolového hlasovania, ktorý voliči môžu prejaviť už počas prvého kola alebo jedného kola, nielen toho, koho volia, ale komu preferujú ďalšiemu v poradí a na základe toho vytvoriť taký systém, ktorý povedie k voľbe kandidáta, ktorý má väčšinovú podporu, aj keď to nemusia byť jeho prvé hlasy.
Ja som k tomu trochu skeptický vzhľadom na to, že tento systém je trochu komplikovanejší ako tie, ktoré sme mali možnosť zažiť doteraz, teda som skeptický k tomu, že či by voliči ho nepovažovali za príliš komplikovaný a či by sa s ním vedeli zžiť, ale napriek tomu by bolo lepším riešením ako to, čo sa teraz navrhuje, teda zrušenie dvojkolovej voľby. Ale predovšetkým nevidím žiadny reálny dôvod, žiadny vecný dôvod, okrem toho účelového, na to, aby sme menili dvojkolovú voľbu predsedov samosprávnych krajov na jednokolovú. Jediný dôvod, ktorý tam vidím a ktorý som už spomenul, je snaha zvýšiť šance kandidátov vládnych strán.
A teraz inými slovami úplne na záver by som povedal to, o čom sa vás kolega Martin Klus snažil presvedčiť ako politológ, čo vám kolegyňa Viera Dubačová povedala jednoduchým veršíkom, touto zmenou chcete dosiahnuť, aby Slovensko bolo trochu viac červené, ale je možné, že výsledkom bude, že bude trochu viac hnedé.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, Slovensko žije v stredoeurópskom priestore a týmto priestorom vanú teraz vetry, aké dlho neviali. Skutočne dopredu sa dostávajú v tom politickom balanse, ktorý medzi jednotlivými náladami a rozladami verejnosti existuje, ustupuje atmosféra dôvery a sily a vízie do budúcna a prevažuje čoraz viac, a to sa prejavuje aj v politike, atmosféra obáv, získavajú strany, ktoré na tejto atmosfére strachu z budúcnosti, strachu z rôznych strašiakov, ktoré tieto strany vedia vykresliť na atmosfére nedôvery, nedôvery vo vlastné sily, nedôvery v Európsku úniu, nedôvery v civilizáciu, postupujú dopredu strany, ktoré s týmto aparátom pracujú a tieto emócie vo verejnosti vyvolávajú a zároveň z nich ťažia.
Sú to, samozrejme, aj strany, ktoré sú istým ohrozením pre liberálnodemokratický základ štátu, tak ako on bol vytvorený u nás, ale aj v iných postkomunistických štátoch. Zrazu je možné spochybniť aj samotnú toleranciu etnickú, rasovú alebo národnostnú znášanlivosť, zrazu je možné počuť neonacistické alebo doslova fašistické výroky, antisemitizmus aj spomedzi samotných povedzme zákonodarcov alebo ich politického zázemia. Ale nielen to. Je to aj nenávisť k iným rasám, k iným etnikám, strašenie týmito etnikami, vytváranie priam atavistických reakcií vo verejnosti.
Nie sme vôbec v tom sami, ako som už povedal v úvode, strednou Európou kráča strašiak zla, zla, strachu, negativizmu a politické strany, ktoré na ňom vedia sa priživiť ako na akejsi mrcine, lebo nie je to pekný obraz, ak spoločnosť neustále sa zaoberá strachom, namiesto aby sa nadýchla a uvedomila si, že naozaj žijeme najdlhšiu etapu mieru a prosperity, akú sme zatiaľ na Slovensku mali. Ale takáto je realita a častokrát si hovoríme, u nás to asi nie je také zlé. Maďari zmenili niekoľkokrát ústavu, priškrtili slobodu slova, zvalcovali verejnoprávne médiá, tak sa zdá aspoň z toho, čo počujeme o vývoji v susednom Maďarsku. V Poľsku ľudia stoja na uliciach, demonštrujú a zdá sa, že sa nanucuje verejnosti klérikalizácia štátu a že strany, ktoré pracujú práve s démonmi zla, strachu, nedôvery, že tieto strany sa toho zmocňujú a Poľsko, liberálnodemokratické Poľsko protestuje.
A naozaj je Slovensko, teda "zaostáva" za atmosférou, v ktorej idú dopredu autokrati, v ktorej sa duch Putina vznáša znovu nad nami a tieň ruskej čižmy, ktorý pred rokmi sme mysleli, že už nikdy tento tieň nezatieni Slovensko, akoby znovu padal na mysle a tak trochu aj na život na Slovensku. Je to naozaj tak, že nás sa toto netýka, že my máme, aj rád som to ja hovoril pred cudzincami, relatívne síce som v opozícii, ale relatívne civilizované strany, ktoré snáď do nejakých extrémov nepôjdu.
Potom som sa započúval napríklad to tých protestných výkrikov v Poľsku, tam napríklad vláda Kaczynského, keď sa dostala k moci, potrestala hlavné mesto, ktoré spravidla nevolí antiliberálne sily nikde na svete a prinajmenej tu v strednej Európe, potrestala ho tým, že ho vyhryzla z regiónu Malopoľska, teraz akéhosi vyššieho územného celku, ak by som to mal preložiť do slovenčiny, a Varšava, tým pádom aj Varšavania pochopili, že už neuvidia žiadne eurofondy, pretože tento zásah, urobilo sa iné hlavné mesto toho okrsku, toho kraja a Varšava prišla o možnosť čerpať eurofondy, lebo jednoducho okamžite sa jej zvýšilo HDP na obyvateľa a podobne. A vtedy som si uvedomil, no ale veď Bratislava tento trest má už dávno. Varšavania protestovali, keď politické strany obsadili nové, Kaczynski a spol. obsadili Najvyšší kontrolný úrad, prokuratúru, no ale veď Bratislava má už toto dávno. V Maďarsku protestovali, keď sa menili účelovo volebné a mediálne zákony. Ale nemá mať teda toto Bratislava práve teraz?
Tento úvod bol potrebný k tomu, aby som uviedol kontext, v ktorom tento nenápadný zákon na konci pracovného týždňa za špeciálnych okolností, kedy sa dnes nehlasuje, aby čo najviac poslancov bolo neprítomných, prejednávame začiatok zmeny volebných systémov. Kľúčový demokratický zákon a ktorý nie je bez ďalších úmyslov. Už tu ktosi precedil z tých, ktorí, z členov koalície, ktorí reagovali na nás, čo diskutujeme, že veď treba zjednotiť aj voľbu prezidenta a voľby do Europarlamentu, obidvoje predsa zakladajú päťročný mandát.
Ja chápem pána doktora Kresáka, že pripomína, že v súčasnej ústave je niečo napísané, no ale veď tieto zmeny sa dejú aj zmenami ústavy. Pán doktor, teraz sme počuli, že sú tu sily istej strany so silným zázemím v Banskej Bystrici, ktoré to podporia, aj zmeny ústavy. Skutočne slovenské "zaostávanie" za autokratickým stavom, do ktorého sa blížia dva okolité štáty Maďarsko a Poľsko, je len v tom, že mnohé veci my tu už dávno máme a nenápadne ako žaba variaca sa na slabom plameni sme si na ne zvykli, považujeme ich za normálne. Je normálne, že Bratislava sa nedostane k eurofondom a musí kolenačky prosiť premiéra Fica, či jej dá, alebo nedá na zaplátanie ciest. To je normálne. Primátor poslúcha ako na povrázku, pretože zdá sa mu, že ak nedostane tie peniaze, tak ho občania prekľajú, musí tu kľačať a chodiť na vládu a drať doslova kolená, pretože inak peniaze mu nikto nedá. To je normálne.
Varšavania protestovali, my sme si to ani nevšimli. Teraz sa ide meniť zákon o župách, ktorý úplne rozhádže nielen volebnú periódu, no povedzme, povedzme, ale rozhádže naozaj politické stratégie s tým, že majú sa otvoriť dvere takým stratégiám, ktoré vylepšia možnosť stavaním kandidátov dosiahnuť to, že aj kandidát, ktorý má malé zastúpenie, sa stane predsedom VÚC. Už to tu skonštatovali všetci a nebudem to vôbec opakovať, chcem to len uviesť ako celkom jasný a zreteľný dôkaz toho, že koalícia vykročila k zmenám pravidiel, či ju už k tomu vedie nervozita z klesajúcich percent, alebo nie, to je naozaj ťažké špekulovať, to je jej vec, ale vykročila ku zmenám pravidiel, ktoré nielenže ju zvýhodňujú, ale hlavne čo mám námietku ja, že či zvýhodňujú stranu Kotleba. V poriadku, možnože uzavriete skrytú koalíciu, aj na to máte plné právo. Ale čo mňa sa týka a čo som sem prišiel obhajovať, aby táto Národná rada, preboha, nezačala cúvať od legitimity volebných zástupcov k nižšej legitimite. A to tento návrh prináša. Prináša nižšiu legitimitu, síce legalitu, ale nižšiu legitimitu voleného zástupcu. Lebo je jednoznačné, že v jednom kole volený zástupca bude mať za sebou menej voličov, než by mal výsledok dvojkolovej voľby.
Ako preukázali už rečníci predo mnou, nie je to otázka peňazí, lebo tie voľby sa budú sčítavať dlhšie, nebude to jeden deň, budú to dva.
Nie je to otázka účasti vo voľbách. Pripomeniem vám, ktorí sa zaoberáte prípadne aj politikou, že na začiatku tu napríklad parlamentné voľby trvali dva dni. Bolo možné ísť voliť od piatka obeda až do soboty noci. Jasné, že bola väčšia volebná účasť, a jasné, že zníženie na jednodňové voľby nezvýšili účasť. Prečo by malo aj toto odrezanie jedného kola, prečo by malo, preboha, zvýšiť účasť? Jednoducho, odkedy máme jednodňové voľby, tak už sa naše voľby spravidla pohybujú, žiaľ, na tých percent, hovorím spravidla, keď sa nevytvorí nejaká naozaj katastrofická situácia, tak sa pohybujú od 50 do 60 %. Tá reprezentatívnosť pri parlamentných voľbách zatiaľ ešte neklesla nikdy pod 50 %, ale veľmi sa z toho utešovať nemôžeme, lebo pri všetkých ostatných voľbách, bohužiaľ, klesá hlboko pod 50 % a reprezentatívnosť niektorých z nich, ako napríklad eurovolieb, je najhoršia v celej Európskej únii. Takisto reprezentatívnosť volieb mestských predstaviteľov, župných predstaviteľov je veľmi nízka a my namiesto, aby sme urobili krok k vyššej reprezentatívnosti, robíme krok k nižšej.
Nechcem vôbec útočiť, hovorím na úmysly. Vy máte právo, plné právo na politické úmysly a niekedy sa to stáva, že víťazi po voľbách rozmýšľajú nad tým, či by si nevedeli pomôcť k zopakovaniu víťazstva budúceho pozmenením pravidiel. Ale prosím vás a apelujem na vás, pamätajte, že tento štát buduje veľmi ťažko svoju demokraciu, nemali sme demokratickú štátnosť v minulosti. Rozbíjanie aj tých slabých sietí a návykov, ktoré sa v demokracii vytvorili, je trestuhodným činom. Slovenský občan musí žiť, tak ako všade na svete, tým faktom, že politiku sa učíme len vždy jedným tlkotom srdca a ten je raz v jednej volebnej perióde. To srdiečko demokracie vystrekne v tých voľbách novú okysličenú krv, teraz vyzerá dosť riedka, dneska poobede, ale verím, že je tu tá nová okysličená krv aj po minulých voľbách a tá krv, potom s ňou musí ten volič žiť celé štyri roky a jeho politické učenie ide veľmi pomaly. Mali sme 8 parlamentných volieb a župných ešte oveľa menej. Ako vidíte, skoro vždy sa nám stáva, že sa ľudia veľmi čudujú po voľbách, čo to zvolili. Áno, to je naše učenie sa budovať štát.
A ešte k tým príkladom prípadne zo zahraničia, ktoré sa tu často spomínajú. Skutočne v systéme, kde sú dve strany už celé stáročia, dve silné strany, tak ony si to môžu takto rozdávať v jednomandátových obvodoch a obyvateľstvo je s tým spokojné. Aspoň teda nepočujem o tom, že by Veľká Británia mala nejaký problém s takýmto politickým systémom. Ale Slovensko už dokonale preukázalo za to vyše štvrť storočia, že je jednoducho pluralitnejšie, že na Slovensku sú menšiny. Sú názorové skupiny, ktoré nezaniknú ani vtedy, ak tie strany zaniknú. Vynoria sa nové. Vidíme, že v parlamente nikdy neboli dve strany, nikdy za tie roky. A mohlo sa to stať v ktorýchkoľvek voľbách. Je tu až do desať strán úplne štandardne a dokonca aj keď nevstúpia v takom počte, tak ony sa proste akýmsi spôsobom štruktúrujú, pretože Slovensko je skutočne jedna z najpestrejších krajín Európskej únie, či už ide do národnostného zloženia, kultúrnych tradícií až po tie naše kroje. Je to veľmi východozápadne položený stredoeurópsky štát s mimoriadne silnými tradíciami, ale aj regionálnymi a medziskupinovými rozdielmi. Vždy tu bude viac strán, zaviesť v takomto prípade, teda pomerne veľa strán a tým pádom aj veľa kandidátov úplne prirodzených, zaviesť v takomto prípade jednokolové voľby je absolútna chyba vedľa. Medzi nami a Britániou je práve ten rozdiel, aký len môže byť. Ten najväčší, najväčší v Európe. Británia, zdá sa, teda donedávna sa zdalo, že je veľmi homogénnym kráľovstvom a, naopak, Slovensko je veľmi národnostne, kultúrne pluralitné. Máme najviac menšín, keby sme si to poctivo zrátali, v celej Európskej únii napríklad. Mohol by som týchto faktov uviesť ešte oveľa viac, ale nechcem naozaj zdržiavať.
Po tej, hoci tu nie je veľa poslancov, predsa len si trúfam povedať, že zaujímavej polemike k tomuto zákonu na záver poviem len to, rešpektujte, prosím, aj keď uvažujete o tom, že si pomôžete tou väčšinou k tomu, aby ste ju mali znovu, ja znovu opakujem, sa z toho nevysmievam, stáva sa to v politike, najmä človeka znervózni, keď prípadne tie hlasy padajú, chcem vás povzbudiť, páni zo SMER-u, veď to nemusí byť naveky, keď napravíte svoju politiku, odvoláte niektorých politikov, vymeníte ich za lepších, nemusíte kvôli tomu rúcať demokratické pravidlá. Ja si myslím, že aj pri tom rokovacom poriadku postupne by ste sa naučili aj vy diskutovať, aj vy argumentovať a nebolo treba až tak uškrcovať tú diskusiu.
Ale pri tých, zostaňme pri tých župných voľbách. Dajte naozaj pozor, aby ste nedosiahli celkom nechcené výsledky. Už sa to párkrát pri takýchto zmenách vo svete, ale aj u nás prihodilo. Potom bude už ťažko hovoriť, že všetko mohlo byť inak. Teraz je tu podaná ruka, ktorú podávali poslanci z viacerých strán, vytvorme grémium a netvrdím, že len z nás, ktorí tu máme všelijaké polemiky medzi sebou a vôbec neplatí, že by sa tu zišli len a tí jediní odborníci. Vytvorme tím, ktorý si sadne k tomu, nerobme to salámovou metódou, že teraz ústavný zákonček, potom iný ústavný zákonček, potom volebný zákonček, takto sa nerobí férová zmena pravidiel v štáte. Toto sú základné pravidlá, podľa ktorých sa bude variť slovenská polievka, slovenské bryndzové halušky alebo akokoľvek si to poviete. Poďte hovoriť s múdrymi ľuďmi z Akadémie vied, poďte hovoriť s politológmi z vysokých škôl a povedzme si, aké nedostatky doteraz, prečo máme, dočerta, takú nízku účasť vo voľbách. Vari sú tí naši ľudia takí, že ich nezaujíma politika? No to celkom nie je pravda. Našich ľudí v zásade politika zaujíma. Prečo nám nechodia k voľbám? Je v tom aj volebný systém? A ak je v tom aj nejaká vada volebného systému, bola by taká tragédia naozaj znovu mať voľby do parlamentu jedno popoludnie v pracovný deň a jeden voľný deň, tak ako to v minulosti bolo? Nič, žiadna extra tragédia by sa nestala.
My naozaj nečakajme, kým nám reprezentatívnosť aj parlamentu klesne pod 50 %, lebo naozaj potom podľa príručiek každej politológie sa bude dať povedať, že parlament je síce legitímny, nie je však reprezentatívny. Už nezastupuje väčšinu voličov. Dúfajme, že by tieto naše argumenty mohli dôjsť k vášmu sluchu, dúfajme, že nebudete chcieť zvalcovať Slovensko pravidlami, ktoré by poskytli neprimerané výhody, ale hlavne ja dúfam, že nie takými pravidlami, ktoré by oslabili tie krehké stavby alebo tú krehkú štruktúru, ktorú sme si za to štvrťstoročie snažili vytvoriť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Dovoľte mi, aby som pár slov na záver povedal.
Musím určite pánovi kolegovi Budajovi povedať z tohto miesta, že ani ja som nevedel, kedy prídem na rad ako spravodajca. Určite to nebolo plánované, že keď ten deň, kedy sa nehlasuje a vtedy budeme prerokovávať a mnohí poslanci nebudú v Národnej rade, ja si myslím, že poslanec, je jedno, či je hlasovací deň, alebo nie, mali by tu byť a hlavne aspoň tí, ktorí majú čo k tomu povedať, a aby či už kriticky, alebo pochvalne, alebo svoj názor si povedať môžu kedykoľvek, keď je rokovanie.
Spomeniem ešte alebo zareagujem na vás, ste spomínali Bratislavu, ako primátor musí chodiť prosíkať, aby nejaké finančné zdroje išli. Ja si myslím, že príkladom môžu byť, že z eurofondov bol zrekonštruovaný Starý most, alebo teda vlastne nový vybudovaný a to si myslím, že je veľký prínos pre Bratislavu. Takisto Bratislava aj kvôli tomu, že máme predsedníctvo Rady Európy, Európskej Rady, že máme naozaj zrekonštruované, lebo vy v Bratislave, ale všetci využívame tieto komunikácie, znova sa vyšlo v ústrety. Pre Bratislavu sme spravili aj nový zákon pomaly kvôli tomu, že zmizli hárky ohľadom hazardu. Takže robíme všetko pre to, aby nikto neohýbal ani zákony kvôli niekomu a nejakej strane, ale kvôli, myslím si, že to vychádzame v ústrety všetkým ľuďom.
A musím povedať, že mnoho z vás reagovalo, že aby komunálne voľby boli dvojkolové. Prosím vás, to už ozaj chceme hazardovať s našimi voličmi a ľuďmi, ktorí ešte majú záujem seriózny ísť k voľbám, a dať ľuďom, ktorí chcú, aby boli vo funkciách, aby sme ich demotivovali? Aby ešte museli ísť na druhý deň voliť alebo o týždeň? Veď nebuďme, nebuďme sami proti sebe. Lebo kto zavinil taký politický marazmus? To sme my politici. Takže ešte tých ľudí, ktorí majú seriózny záujem o naše obce a mestá, aby sme ich demotivovali tým, že im dáme druhý deň, to by bola katastrofa a okrem toho tých finančných, možno tých prostriedkov, čo môžem spomenúť, ale to nechcem, že to je kvôli finančným zdrojom, že ušetríme, ale kvôli tomu, aby ľudia mali naozaj seriózny záujem ísť voliť.
Dopredu vedieť, že kto bude zvolený kvôli tomu, že sa zruší dvojkolová voľba do vyššieho územného celku, veď my nikto nevieme, kto vyhrá tie voľby. Ja si myslím, že aj to je o zodpovednosti nás politikov a politických strán, akých kandidátov dajú na svoju kandidátku. Ja si myslím, že ak budú jednokolové voľby, tak aspoň nájdeme takých ľudí, ktorí sú zvoliteľní a spravíme aj koalície politické strany alebo podporíme serióznych ľudí, ktorí sú aj nezávislí, a budú zvolení hneď v tom prvom kole ľudia, ktorí dostanú dôveru a dostanú najviac hlasov.
Takže tu si myslím, že zákon, ktorý, teda séria zákonov, ktoré sú tu teraz predkladané, sú v rámci všetkých noriem, aké môžeme si predstaviť. A ja už len, myslím, sú tam určité záležitosti, ktoré v druhom kole môžme nejakým spôsobom poštelovať, a myslím si, že aby sa v pondelok ešte nejaká komisia musela zaoberať sčítavaním hlasov alebo odovzdávať, aby sme ich museli dva dni nejakým spôsobom strážiť, aby niekto nespravil nejakú kulehu, myslím si, že to by bolo ako prvé, ktoré by sme mohli tam zmanažovať, a v druhom kole, pevne verím, že to tak bude.
Ďakujem.

Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh novely zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Tento návrh novely obsahuje dva body, alebo teda dve zmeny prináša.
Prvým je zavedenie možnosti všeobecnej voľnej živnosti, to znamená, aby si živnostníci mali možnosť uviesť nielen konkrétny predmet podnikania, ale aj podnikanie v rozsahu voľnej živnosti. Upozorňujem, že sa to týka iba voľných živností, teda nie viazaných živností a remeselných živností, kde sa vyžaduje nejaká odborná spôsobilosť.
Druhou zmenou, ktorú návrh novely prináša, je otázka, akým spôsobom sa pozastavuje živnosť. Kým podľa súčasnej právnej úpravy je možné pozastavenie živnosti iba na dobu určitú, a to na dobu minimálne 6 mesiacov a maximálne 3 roky. My navrhujeme toto obmedzenie zrušiť, teda jednak aby to pozastavenie na dobru určitú mohlo byť aj na inú dobu ako takto vymedzenú dobu, ale predovšetkým aby bolo možné pozastavenie živnosti aj na dobu neurčitú.
Dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením č. 52 z 21. novembra 2016 určil za spravodajcu k návrhu zákona o živnostenskom podnikaní, tlač 312 (pozn. red.: správne "316"). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 27. januára 2017 a v gestorskom výbore do 30. januára 2017.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, novelou živnostenského zákona navrhujú kolegyne a kolegovia zo strany SaS zaviesť inštitút všeobecnej voľnej živnosti a nanovo upraviť inštitút pozastavenia prevádzkovania živnosti. Ja sa budem vo svojom diskusnom príspevku venovať najmä regulácii voľných a viazaných živností.
Podporujem snahu kolegov a kolegýň zbaviť slovenských podnikateľov, ktorí podnikajú na voľnú živnosť, zbytočnej byrokracie pri registrovaní nových podnikateľských činností. Keď je raz živnosť voľná, mala by byť naozaj. Nepotrebujeme ohlasovať veľkému bratovi, čo sme sa rozhodli v rámci nej robiť. Sama som viac ako dekádu podnikala a môžem povedať, že regulácia niektorých živností a povolaní je úplne zbytočná a bezzubá. Pri viazaných živnostiach je preto často ešte väčšia potreba deregulácie ako pri voľných živnostiach. Pri remeselných a viazaných živnostiach je podmienkou prevádzkovania živnosti napríklad preukázanie odbornej spôsobilosti alebo absolvovanie príslušného vzdelávacieho odboru. Zatiaľ čo pri voľnej živnosti vám stačí 5 eur a ohlásiť oblasť, do ktorej rozširujete podnikanie, pri viazaných živnostiach vás čaká byrokratická tortúra. Učenie sa na rozsiahle testy, mnohé roky praxe a pečiatka od úradníka. Slovensko, skrátka, reguluje príliš veľa povolaní. Ide až o 311 povolaní, čo predstavuje 4. miesto v počte regulovaných profesií v Európskej únii a v Európskom združení voľného obchodu. Predbehli nás iba ostatné krajiny Vyšehradskej štvorky.
Pri mnohých povolaniach to, samozrejme, má opodstatnenie a regulujú ich takmer všetky krajiny. Ako sú zdravotnícke povolania napríklad, ktoré netvoria však ani tretinu z tohto čísla u nás, nepochybne istú reguláciu vyžadujú, keďže odborne nespôsobilý zdravotnícky pracovník by mohol pacientovi uškodiť. Na druhej strane pri povolaniach, ako sú turistický sprievodca alebo dražobník, je regulácia otázna, keďže dlhoročná prax, dobrá povesť a nízka cena pre zákazníka v týchto profesiách znamenajú často oveľa viac ako štátna nálepka kvality. Často teda regulujeme služby, ktoré si lepšie zreguluje trh sám. Zákazníkovi sa teda zvýši cena služieb a podnikateľovi pribudne chodenie po úradoch. Zbytočná regulácia sa môže nakoniec otočiť voči tým, ktorí licenciu získajú. Tá ma totiž svoje náklady. Jedného dňa iný podnikateľ vymyslí, ako rovnakú službu ponúkať napríklad cez internet bez regulácie a máme tu zrazu prípad vodičov taxi služieb, ktorí si nakúpili drahé licencie, lenže na trh prišiel UBER, ktorý ponúkol trochu inú službu, nižšie ceny a väčšina zákazníkov uprednostní nižšiu cenu pred licencovanými službami. Licencovaní taxikári tak zbytočne vyhodili finančné zdroje.
Čo je však horšie, zbytočnou reguláciou zvyšujeme šancu na korupciu a klientelizmus. Nuž tak, že keď dáte niekomu do ruky pečiatku, alebo teda testové hárky, tak získate moc rozhodovať o tom, či môže byť napríklad vodičom kamiónu. Je to dobrá pozícia na vyberanie úplatkov, ak je tento človek korupčník. Tiež si nemôžme byť úplne istí, či úradník kontroluje kvalitu naozaj svedomito, alebo len zbiera poplatky a povolenie vydá automaticky ako na niektorých STK kontrolách.
Cieľom regulácie môže byť aj snaha obmedziť vstup novej konkurencie na trh, to sa ale dá aj sťažovaním samotných kvalifikačných podmienok na výkon povolania. Takáto situácia nastala napríklad v roku 2012, keď SMER nezmyselne predĺžil dĺžku koncipientskej praxe pre budúcich právnikov z troch na päť rokov. Etablovaným advokátom takto SMER zaistil obmedzenie prílevu novej konkurencie a prísun lacnej pracovnej sily v podobe mladých koncipientov. Ale zhoršil tým kvalitu, pretože advokácia je pre mladých neatraktívna, len študenti z bohatých rodín si môžu finančné dovoliť natiahnuť získanie plnej kvalifikácie na desať rokov, kedy ich pravdepodobne dotujú rodičia.
Keď hovorím o mladých právnikoch, myslím aj na ženy právničky, ktoré novela ministra Boreca tiež odrádza od advokácie. Ako ukázala analýza Iniciatívy za lepšiu advokáciu, ženy sa na právo prestávajú hlásiť, pretože by sa nepostavili do 30-ky na vlastné nohy a šance na založenie vlastnej rodiny sa im zmenšujú.
V médiách bola niekoľkokrát informácia o tom, že komunitné centrá v osadách márne hľadajú riaditeľov práve preto, že kvalifikačné kritériá sú nastavené príliš vysoko. Implementačná agentúra ministerstva práce, ktorá má na starosti 153 centier, tvrdí, že šéfa sa nepodarilo nájsť pre dvanásť z nich. Okrem Moldavy aj v Plešivci či v Malčiciach. Napríklad Komunitné centrum, Budulovská, v Moldave nad Bodvou už vypísalo niekoľko konkurzov a záujemca s vysokoškolským vzdelaním sa nenašiel, a tak sa boja, že o centrum prídu. Pritom odborná pracovníčka centra Irma Horváthová má roky praxe, ktoré, všetci sa zhodnú, že je na túto prácu ako stvorená, ale nemá vysokú školu, a pritom toto centrum predtým dlhodobo viedla.
Naspäť k deregulácii. V našom právnom poriadku existujú mnohokrát absurdné požiadavky na výkon niektorých povolaní. Častým problémom sú prehnane vysoké nároky na zdanlivo bežné profesie. Položte si pri každej z nej otázku, či vás podobná podmienka ako spotrebiteľa ochráni pred podvodmi alebo nekvalitnou službou. Napríklad cestovnú kanceláriu alebo agentúru nemožno prevádzkovať len so základným vzdelaním. To isté platí aj pre výkon realitnej činnosti zasielateľov či chatárov. Každý sprievodca potrebuje mať osvedčenie o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu vydaného vzdelávacou inštitúciou akreditovanou ministerstvom školstva. Dražobníkom sa môže stáť len človek so strednou školou a ôsmimi rokmi praxe alebo vysokou školou a tromi rokmi praxe. Sprostredkovateľ práce potrebuje aspoň prvý stupeň vysokoškolského vzdelania a tak ďalej.
Uviedla som dostatok príkladov, kedy štát zbytočne pridáva regulačne bariéry, kde ich netreba. Na druhej strane donedávna vôbec nereguloval prevádzkovanie detských jaslí. Mohol si ich otvoriť ktokoľvek s podnikateľským plánom, ak splnil podmienky Úradu verejného zdravotníctva. A to je situácia, keď rodičia zverujú svoje deti niekomu cudziemu na niekoľko hodín denne. Aj keď tu po novom máme novelu o sociálnych službách, ktorá má ambíciu zaviesť poriadok a kvalitu do oblasti starostlivosti o naše najmenšie deti formou zavedenia pojmu jaslí do zákona, na založenie jaslí stále stačí voľná živnosť. To si značne odporuje, nemyslíte? Na jednej strane chceme kontrolu, kvalitu a jasné podmienky, na druhej strane máme tento typ podnikania stále na voľnú živnosť. Namiesto ťarbavej novely, ktorá úplne zbytočne zavádza jasle ako sociálnu službu, by stačilo súčasne voľnú živnosť na zakladanie jaslí zmeniť na viazanú a tam určiť podmienky, za akých by bolo možné si jasle zriadiť, vrátane pedagogických a opatrovateľských predpokladov, ale napríklad aj psychologickej spôsobilosti pre starostlivosť o naše najmenšie deti. Pretože tie ešte mnohokrát nevedia ani samy povedať, čo sa dialo, pokým boli v zariadení. O to viac by nás malo zaujímať, kto sa o ne stará v našej neprítomnosti. Takže v tomto prípade je regulácia živnosti vítanou, ba až nevyhnutnou a na vykonanie jednoduchou a praktickou zmenou oproti spomínanej novele o sociálnych službách.
Keď regulujeme, mali by sme sa vždy spýtať dve otázky. Po prvé, je regulácia nevyhnutná? Ak nie je silný dôvod, ako je napríklad nenávratné a zásadné poškodenie majetku alebo zdravia, regulácia by nemal vznikať. Po druhé, skutočne regulácia zabezpečí kvalitnejšie a bezpečnejšie služby? Regulovať by sme mali len vtedy, ak živnosť alebo povolanie naozaj regulovať dokážeme a pre jeho výkon je to nevyhnutné.
Preto podporujem zrušenie zbytočnej byrokracie, ako ju navrhujú kolegovia z SaS, a budem hlasovať za túto zmenu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Kolegyňa to presne vystihla. Nielen voľných živností sa týka zbytočná byrokracia, ale aj viazaných živností a hlavne kvalifikačných požiadaviek. Za jednu z ďalších takisto môžme doplniť aj živnosť, ktorá sa týka napríklad obyčajných kominárov, jednoducho na to, aby sa niekto stal kominárom, musí mu iný kominár potvrdiť tú prax a, samozrejme, tú mu nepotvrdí bez toho, aby naňho nejakým spôsobom prešiel možno jeho výkon činností, takže týmto si sami regulujú to, že jednoducho ďalší proste do tej praxe neprídu.
Pri viazaných živnostiach, naozaj je ich strašne veľa, to znamená, že tam naozaj musí prejsť väčšia diskusia, to, čo tu predkladajú moji kolegovia, sú práve jasné, zreteľné a jednoduché zmeny, ktoré sa naozaj týkajú dosť rozsiahleho počtu živností, pretože nielen to, že to zjednodušuje, ale najmä odstraňuje to obmedzenia najmä pre nové živnosti alebo nové služby a činnosti, ktoré sa postupne vyvíjajú, tak jak tu bol spomínaný z Čiech UBER, aj keď si myslím, že trošku nešťastne, lebo to je trošku polemické, ale určite sú tu ďalšie činnosti, ktoré pri startupoch a pri podobných ďalších nových spoločnostiach vznikajú a nezmestia sa proste do tej brožúrky, ktorú má živnostenský úrad, resp. zoznam živností, ktoré sú odporúčané ako voľné, ktoré si môžme zapísať do živnostenských registrov.
Takže naozaj plne podporujem návrh kolegov a ďakujem vám veľmi pekne, pani Petrík, za ten príspevok k tým viazaným živnostiam.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Petrík, tiež sa vám chcem poďakovať za podporu, ktorú ste vyjadrili nášmu návrhu zákona. A myslím, že sme úplne na jednej vlnovej dĺžke, aj pokiaľ ide o tie viazané a remeselné živnosti a koncesie a iné formy viazaných povinností. Tiež tam podporujeme uvoľnenie a tiež to vnímaj aj ja sám a určite aj kolegovia spolupredkladatelia ako vážny problém, ktorý je zásahom do podnikateľského prostredia. Dokonca oveľa vážnejším zásahom ako tá vec, ktorú chceme riešiť v rámci našej novely.
Ale teda zmena viazaných, koncesovaných, remeselných živností komôr je ďaleko väčšie sústo, a teda nie je to ambíciou, aby sme to riešili v rámci tejto novely, aj keď, samozrejme, že si uvedomujem, že tie veci súvisia a treba riešiť aj túto otázku.
Takže ešte raz ďakujem.