11. schôdza

Toto vystúpenie patrilo k tým, ktoré môžeme nazvať ako ľadoborec, ktorý búra mýty, lebo tie mýty počas tej rozpravy sa tu objavili dva. Prvá, a možno ešte aj v predchádzajúcej časti, ktorá predchádzala tejto rozprave, prvá hovorila o tzv. právnom suteréne, ktorý definoval to, že ten, kto chce zrušiť Mečiarove amnestie, chce spáchať nejaký právny suterén. Tu pán kolega, pán poslanec Kresák hovorí, že nie, nie je tomu tak. Toto plénum ako zvrchovaný ústavodarný a zákonodarný orgán môže v tejto veci zbúrať mýtus a hovoriť nie o právnom suteréne, ale o jednom z najdôležitejších vecí, ktorú nesieme z deväťdesiatych rokov, a to je spriechodneniu spravodlivosti ústavným, rozhodnutím ústavnou väčšinou tohto pléna, prvý mýtus.
A druhý mýtus, rozdelenie časti Mečiarových amnestií a Kováčovej milosti. A podľa mňa zaznel dostatočne jasne nielen ten terminologický rozdiel medzi amnestiou a milosťou, ale aj to, že pán prezident Kováč, on ako osoba nemal vôbec žiadny problém s tým, aby toto plénum sa hlasovaním vysporiadalo s jeho udelením milosti, to ad jedna a po druhé, hovorí presne o tom, že nie slovenský súd, ale nemecký súd predsa rozhodol, že pán Kováč ml. de facto nemal byť už za čo ďalej trestne stíhaný, lebo bolo toto konanie niekedy, ak si to pamätám, okolo roku 2000 zastavené. Čiže oba mýty, ktoré tu predkladajú poslanci, či už z ľudovej strany alebo zo SMER-u, sú len mýty. Fakty hovoria... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Jurinová.

Ďakujem pekne za slovo. Pán Kresák veľmi vám chcem, predpokladám, že všetci to hovorili, ale veľmi ďakujem za tú retrospektívu celého prípadu, ktorý súvisel s Michalom Kováčom mladším. Pre mňa to bolo vlastne prvýkrát, čo som ten príbeh počula úplne celistvo a ešte aj odborne povedaný, verím, že správne. Ja keď som sa zamýšľala nad tým, lebo tie dotazy, prečo teda sa zameriavame len na Mečiarove amnestie a prečo nie aj na Kováčovu milosť, aby som teda terminologicky bola správne, tak z môjho pohľadu pre mňa je dôležité, však áno, všetko treba preskúmať, ale tunak išlo pri, pri Mečiarových amnestiách išlo o zločin, o vraždu, o vraždu, o násilné zavlečenie, kdežto predsa len u toho Kováča išlo o obchodné možno machinácie, lebo tak to bolo prezentované, alebo takto som to vnímala ja, a to je pre mňa diametrálny rozdiel. Som veľmi rada, že aj to vyjadrenie pána prezidenta Kováča, kedy pripustil, že jemu je úplne jedno, že či bude, alebo teda chce, že nemá problém s tým, aby sa prešetrovala aj jeho milosť, tak toto mi dalo novú nádej, že verím tomu, že raz sa naozaj stane to, že aj Mečiarove amnestie budú zrušené. Ďakujem pekne.

S reakciou pán poslanec Kresák. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za všetky faktické. Iba na jednu budem reagovať, a to je vlastne tá vec, s ktorou začal kolega Fero Šebej a začnem troška úsmevne, že asi by som bol skutočne veľmi zlý právnik, ako to tvrdí pani podpredsedníčka parlamentu, keby som to myslel úplne vážne. Bola to nadsádzka, samozrejme, že parlament môže všetko. Samozrejme mal Fero pravdu, ja som to aj tak myslel, ten materiál, ani štát, s tým sa nedá hýbať v demokratickom svete a tam sú tie limity parlamentu, parlamentu výrazne obmedzené. Ale ako Fero správne tiež povedal, toto nie je ten prípad, takže môžeme konať. Ďakujem.

Ďakujem. V rozprave vystúpi pani poslankyňa Zemanová.
Kým zaujme svoje miesto, dovoľte mi, aby som privítal študentov Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity z Ružomberka. Vitajte. (Potlesk.)

Vážený pán podpredseda, pani ministerka, kolegovia, kolegyne, pán prezident napísal poslancom osobný list, v ktorom sa obracia na nás, aby sme diskutovali o možnosti zrušiť rozhodnutia o tzv. Mečiarových amnestiách schválením ústavného zákona, to je 90 hlasmi poslancov Národnej rady. Je to jediný spôsob, ako môžeme v tomto zahanbujúcom zlyhaní štátu hoci aj po 20 rokoch obnoviť elementárny rešpekt k právu, k právnemu štátu a k spravodlivosti. List bol napísaný 18. novembra 2016 a doručený, predpokladám, že každému jednému z nás do schránky v Národnej rade.
Premiér Fico nechcel zostať v ústraní pána prezidenta a tak 30. novembra 2016 vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní prerokovala a schválila návrh Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o amnestiách z roku 1998. To, čo nám bolo minulú stredu rozdané na lavice v parlamente, považujem jednoducho za nehoráznosť, neúctu a falošné gesto. To, že vláda Slovenskej republiky v zastúpení predsedu vlády Fica chce, aby sme uznesením Národnej rady schválili text, že slovenskú spoločnosť dlhodobo znepokojuje neobjasnenie a nepotrestanie zavlečenia občana inžiniera Michala Kováča mladšieho do cudziny dňa 31. augusta 1995 a že spravodlivosti zabránili amnestie vlády Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara vykonávajúceho právomoci prezidenta Slovenskej republiky a navrhujú, aby Národná rada Slovenskej republiky odsúdila akt zavlečenia občana Slovenskej republiky a odsudzuje amnestie vtedajšieho predsedu vlády.
Preto to považujem za nehoráznosť a faloš, pretože tu chýba to pokračovanie. Odsúdiť to, čo už niekoľkokrát bolo odsúdené jednotlivými poslancami na pôde tejto Národnej rady. Teda odsudzovať niečo, čo bolo už mnohokrát odsúdené, to má stačiť? Odmietam podporovať takéto prázdne gestá a tým podporovať trestnoprávnu imunitu únoscov, páchateľov tohto štátneho zločinu a činov a ďalších trestných súvislostí a činov so zavlečením Michala Kováča mladšieho do zahraničia.
Áno, pán prezident, takto vám chcem odpovedať. Určite opätovne podporím návrh ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii a prosím, aby tak urobili všetci poslanci parlamentu. Je to len v našich rukách, aby sme ukončili túto traumu Slovenska.
Ďakujem.

S faktickou poznámkou jeden pán poslanec. Uzatváram možnosť prihlásenia.
Pán poslanec Pčolinský, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ten návrh uznesenia, ktorý predložila vláda, je z môjho pohľadu len taký zdrap papiera, také prázdne gesto, ktoré nerieši absolútne nič a ja by som chcel vyzvať kolegov, tak buď tie amnestie zrušme alebo ich jednoducho nezrušme. Ale dávať nejaké uznesenia Národnej rady o tom, že niečo odsudzujeme, to je, to je taký výstrel do tmy. Ďakujem.

Reakcia nie je.
Nech sa páči, pán poslanec Matovič.