11. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
6.12.2016 o 15:28 hod.
Mgr.
Peter Pčolinský
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Ten návrh uznesenia, ktorý predložila vláda, je z môjho pohľadu len taký zdrap papiera, také prázdne gesto, ktoré nerieši absolútne nič a ja by som chcel vyzvať kolegov, tak buď tie amnestie zrušme alebo ich jednoducho nezrušme. Ale dávať nejaké uznesenia Národnej rady o tom, že niečo odsudzujeme, to je, to je taký výstrel do tmy. Ďakujem.
Rozpracované
Vystúpenia
15:24
Vystúpenie v rozprave 15:24
Anna ZemanováPremiér Fico nechcel zostať v ústraní pána prezidenta a tak 30. novembra 2016 vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní prerokovala a schválila návrh Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o amnestiách z roku 1998. To, čo nám bolo minulú stredu rozdané na lavice v parlamente, považujem jednoducho za nehoráznosť, neúctu a falošné gesto. To, že vláda Slovenskej republiky v zastúpení predsedu vlády Fica chce, aby sme uznesením Národnej rady schválili text, že slovenskú spoločnosť dlhodobo znepokojuje neobjasnenie a nepotrestanie zavlečenia občana inžiniera Michala Kováča mladšieho do cudziny dňa 31. augusta 1995 a že spravodlivosti zabránili amnestie vlády Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara vykonávajúceho právomoci prezidenta Slovenskej republiky a navrhujú, aby Národná rada Slovenskej republiky odsúdila akt zavlečenia občana Slovenskej republiky a odsudzuje amnestie vtedajšieho predsedu vlády.
Preto to považujem za nehoráznosť a faloš, pretože tu chýba to pokračovanie. Odsúdiť to, čo už niekoľkokrát bolo odsúdené jednotlivými poslancami na pôde tejto Národnej rady. Teda odsudzovať niečo, čo bolo už mnohokrát odsúdené, to má stačiť? Odmietam podporovať takéto prázdne gestá a tým podporovať trestnoprávnu imunitu únoscov, páchateľov tohto štátneho zločinu a činov a ďalších trestných súvislostí a činov so zavlečením Michala Kováča mladšieho do zahraničia.
Áno, pán prezident, takto vám chcem odpovedať. Určite opätovne podporím návrh ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii a prosím, aby tak urobili všetci poslanci parlamentu. Je to len v našich rukách, aby sme ukončili túto traumu Slovenska.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
6.12.2016 o 15:24 hod.
RNDr.
Anna Zemanová
Videokanál poslanca
Vážený pán podpredseda, pani ministerka, kolegovia, kolegyne, pán prezident napísal poslancom osobný list, v ktorom sa obracia na nás, aby sme diskutovali o možnosti zrušiť rozhodnutia o tzv. Mečiarových amnestiách schválením ústavného zákona, to je 90 hlasmi poslancov Národnej rady. Je to jediný spôsob, ako môžeme v tomto zahanbujúcom zlyhaní štátu hoci aj po 20 rokoch obnoviť elementárny rešpekt k právu, k právnemu štátu a k spravodlivosti. List bol napísaný 18. novembra 2016 a doručený, predpokladám, že každému jednému z nás do schránky v Národnej rade.
Premiér Fico nechcel zostať v ústraní pána prezidenta a tak 30. novembra 2016 vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní prerokovala a schválila návrh Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o amnestiách z roku 1998. To, čo nám bolo minulú stredu rozdané na lavice v parlamente, považujem jednoducho za nehoráznosť, neúctu a falošné gesto. To, že vláda Slovenskej republiky v zastúpení predsedu vlády Fica chce, aby sme uznesením Národnej rady schválili text, že slovenskú spoločnosť dlhodobo znepokojuje neobjasnenie a nepotrestanie zavlečenia občana inžiniera Michala Kováča mladšieho do cudziny dňa 31. augusta 1995 a že spravodlivosti zabránili amnestie vlády Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara vykonávajúceho právomoci prezidenta Slovenskej republiky a navrhujú, aby Národná rada Slovenskej republiky odsúdila akt zavlečenia občana Slovenskej republiky a odsudzuje amnestie vtedajšieho predsedu vlády.
Preto to považujem za nehoráznosť a faloš, pretože tu chýba to pokračovanie. Odsúdiť to, čo už niekoľkokrát bolo odsúdené jednotlivými poslancami na pôde tejto Národnej rady. Teda odsudzovať niečo, čo bolo už mnohokrát odsúdené, to má stačiť? Odmietam podporovať takéto prázdne gestá a tým podporovať trestnoprávnu imunitu únoscov, páchateľov tohto štátneho zločinu a činov a ďalších trestných súvislostí a činov so zavlečením Michala Kováča mladšieho do zahraničia.
Áno, pán prezident, takto vám chcem odpovedať. Určite opätovne podporím návrh ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii a prosím, aby tak urobili všetci poslanci parlamentu. Je to len v našich rukách, aby sme ukončili túto traumu Slovenska.
Ďakujem.
Rozpracované
15:28
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:28
Peter PčolinskýVystúpenie s faktickou poznámkou
6.12.2016 o 15:28 hod.
Mgr.
Peter Pčolinský
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Ten návrh uznesenia, ktorý predložila vláda, je z môjho pohľadu len taký zdrap papiera, také prázdne gesto, ktoré nerieši absolútne nič a ja by som chcel vyzvať kolegov, tak buď tie amnestie zrušme alebo ich jednoducho nezrušme. Ale dávať nejaké uznesenia Národnej rady o tom, že niečo odsudzujeme, to je, to je taký výstrel do tmy. Ďakujem.
Rozpracované
15:28
Vystúpenie v rozprave 15:28
Igor MatovičPrijať deklaráciu a formálne sa tváriť, že vám to je ľúto, ale v skutočnosti, keď máte v rukách moc vydať vraha na trestné stíhanie, neurobiť to len preto, lebo, preto, lebo si zmyslel Robert Fico a nejaký jeho právny puritánizmus, alebo jak sa to nazýva, zvíťazí nad zdravým rozumom a nad svedomím, tak je to vaša hanba. Ak dnes chcete matke, ktorá 20 rokov čaká na spravodlivosť, vašou deklaráciou zalepiť oči a zároveň chcete chrániť svojím nestlačením správneho tlačítka vraha, tak sa môžte hanbiť. Dnešné hlasovanie bude práve o tom, či máte kúsok svedomia alebo nie, či chcete matke, ktorej zavraždili syna, zalepiť oči len nejakým papierom, alebo chcete naozaj páchateľov vydať trestnému stíhaniu.
Kolegovia, kolegyne, pri otázke amnestií asi je najlepší spôsob, keď rozmýšľate o tom, ako by ste chceli hlasovať, sa skúsiť zamyslieť, že čo by ste očakávali od poslancov Národnej rady, ak by ste dnes boli matka Róberta Remiáša. Ak vy by ste boli matka, ktorej 26-ročného syna niekto dá odpáliť len preto, lebo náhodou by sa prezradilo, že štátna moc mala svoje krvavé paprče v tom, že unášala mladého Kováča do Rakúska. Pevne verím, že každý z vás, ktorému by vašeho syna zavraždili takýmto spôsobom, by chcel sa domôcť spravodlivosti. Pevne verím, že každý z vás, ak by Národná rada prišla s nejakou deklaráciou, s nejakým zdrapom papiera o tom, že áno, je nám to ľúto, že vám zavraždili syna, ale my toho vraha na trestné stíhanie nevydáme, každý z vás by si myslel, že v tej Národnej rade sú asi blázni a sa zbláznili. Dnes si toto môže myslieť pani Remiášová o každom jednom poslancovi vládneho zlepenca, ak jej chcete zalepiť oči s pozlátkom s názvom nejaká deklarácia.
Prijať deklaráciu a formálne sa tváriť, že vám to je ľúto, ale v skutočnosti, keď máte v rukách moc vydať vraha na trestné stíhanie, neurobiť to len preto, lebo, preto, lebo si zmyslel Robert Fico a nejaký jeho právny puritánizmus, alebo jak sa to nazýva, zvíťazí nad zdravým rozumom a nad svedomím, tak je to vaša hanba. Ak dnes chcete matke, ktorá 20 rokov čaká na spravodlivosť, vašou deklaráciou zalepiť oči a zároveň chcete chrániť svojím nestlačením správneho tlačítka vraha, tak sa môžte hanbiť. Dnešné hlasovanie bude práve o tom, či máte kúsok svedomia alebo nie, či chcete matke, ktorej zavraždili syna, zalepiť oči len nejakým papierom, alebo chcete naozaj páchateľov vydať trestnému stíhaniu.
Rozpracované
15:31
Vystúpenie v rozprave 15:31
Martin PoliačikPožičiam si názor pána Jozefa Vozára z Inštitútu štátu a práva SAV, ktorý hovorí: "Právo by malo v sebe zlučovať tri základné hodnoty: všeobecný prospech, spravodlivosť a právnu istotu. Tieto tri hodnoty musia byť v súlade. Už v minulosti Ústavný súd vyslovil názor, že jedným z prvkov právnej istoty je zrozumiteľnosť právnych noriem a na nej založená predvídateľnosť konania orgánov verejnej moci. Ťažko si však možno predstaviť, aby právo zneužívajúce rozhodnutie o amnestii zakladalo právnu istotu. V demokratickom právnom štáte nie je možné tolerovať stav, keď predstavitelia štátnej moci zneužívajú akékoľvek inštitúcie na to, aby vylúčili trestnoprávnu zodpovednosť seba alebo ďalších osôb podieľajúcich sa na štátnej moci. V opačnom prípade by každá odchádzajúca politická garnitúra mohla bezmedzne využiť tento inštitút na zabezpečenie vlastnej beztrestnosti."
Tú poslednú vetu už sme, chvalabohu, vyškrtli z histórie a možnosti udeľovania amnestií boli upravené tak, aby sa mečiarovský krok nemohol opakovať. Ten začiatok však stále trvá. Nemôžme si vyťahovať z právneho systému len to, čo nám vyhovuje, musíme sa naň pozerať ako na celok, a to nie len v obsahu, ale aj v histórii. Ak odkazom pre budúce generácie má byť to, že tu bol zvedený spravodlivý a dobrý súboj za právny štát, tak jeho súčasťou musí byť aj schopnosť napraviť svoje vlastné chyby, nás, ktorí zastupujeme práve teraz štát. Tak ako ho vtedy zastupoval Ivan Lexa, ako ho vtedy zastupoval Vladimír Mečiar, ako ho potom zastupoval Ivan Gašparovič. My sme teraz nositeľmi tej zodpovednosti, my sme tí, ktorí to máme na koncoch našich prstov pri hlasovaní. A teda sme v stave, keď je to urobené zle.
Tu nemá byť návrh ústavného zákona podaný opozíciou a návrh deklarácie a vyhlásenia, ktorý trošku drzo, musím povedať, nám do úst vkladá vláda, ktorá sa nám má zodpovedať. To, čo je v tom ústavnom zákone, mal byť spoločný návrh tohto pléna a to, čo je v tej deklarácii, malo byť dôvodovou správou. Mali sme ústavným zákonom jednoznačne napraviť a zrušiť, čo bolo nesprávne a mali sme v dôvodovej správe zadefinovať, čo si o stave myslíme dnes a ako má právny štát vyzerať.
Už to otočiť nevieme, ale čo vieme spraviť, je dvihnúť ruky a zahlasovať, keď tak, tak aspoň za obidva tieto návrhy, nech idú spolu. Nech je to spoločné prehlásenie parlamentu a vlády, že za Mečiarovými amnestiami sa dnes urobí hrubá čiara a táto kapitola bezprávia a takzvanej, jak to povedať, krvavej tranzície z čias totality do čias právneho štátu je za nami.
Ďakujem. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
6.12.2016 o 15:31 hod.
Mgr.
Martin Poliačik
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Myslím si, že z hľadiska právneho aj vecného už bolo v zásade povedané všetko. Mňa mimoriadne teší, že aj z úst pani ministerky Žitňanskej aj z úst pána kolegu Kresáka zaznel principiálny názor a ja čakám, či bude pretavený aj do hlasovaní. Či návrh ústavného zákona, ktorý podávame spolu s pánom Budajom, dostane podporu aspoň časti koalície, aspoň tých ľudí, ktorí tvrdia, že reálna spravodlivosť by na Slovensku nastala v momente, keď nie deklaráciou, nie vyhlásením, ale reálnym zrušením amnestií umožníme súdnu dohru a vyšetrovanie týchto neľudských zločinov.
Požičiam si názor pána Jozefa Vozára z Inštitútu štátu a práva SAV, ktorý hovorí: "Právo by malo v sebe zlučovať tri základné hodnoty: všeobecný prospech, spravodlivosť a právnu istotu. Tieto tri hodnoty musia byť v súlade. Už v minulosti Ústavný súd vyslovil názor, že jedným z prvkov právnej istoty je zrozumiteľnosť právnych noriem a na nej založená predvídateľnosť konania orgánov verejnej moci. Ťažko si však možno predstaviť, aby právo zneužívajúce rozhodnutie o amnestii zakladalo právnu istotu. V demokratickom právnom štáte nie je možné tolerovať stav, keď predstavitelia štátnej moci zneužívajú akékoľvek inštitúcie na to, aby vylúčili trestnoprávnu zodpovednosť seba alebo ďalších osôb podieľajúcich sa na štátnej moci. V opačnom prípade by každá odchádzajúca politická garnitúra mohla bezmedzne využiť tento inštitút na zabezpečenie vlastnej beztrestnosti."
Tú poslednú vetu už sme, chvalabohu, vyškrtli z histórie a možnosti udeľovania amnestií boli upravené tak, aby sa mečiarovský krok nemohol opakovať. Ten začiatok však stále trvá. Nemôžme si vyťahovať z právneho systému len to, čo nám vyhovuje, musíme sa naň pozerať ako na celok, a to nie len v obsahu, ale aj v histórii. Ak odkazom pre budúce generácie má byť to, že tu bol zvedený spravodlivý a dobrý súboj za právny štát, tak jeho súčasťou musí byť aj schopnosť napraviť svoje vlastné chyby, nás, ktorí zastupujeme práve teraz štát. Tak ako ho vtedy zastupoval Ivan Lexa, ako ho vtedy zastupoval Vladimír Mečiar, ako ho potom zastupoval Ivan Gašparovič. My sme teraz nositeľmi tej zodpovednosti, my sme tí, ktorí to máme na koncoch našich prstov pri hlasovaní. A teda sme v stave, keď je to urobené zle.
Tu nemá byť návrh ústavného zákona podaný opozíciou a návrh deklarácie a vyhlásenia, ktorý trošku drzo, musím povedať, nám do úst vkladá vláda, ktorá sa nám má zodpovedať. To, čo je v tom ústavnom zákone, mal byť spoločný návrh tohto pléna a to, čo je v tej deklarácii, malo byť dôvodovou správou. Mali sme ústavným zákonom jednoznačne napraviť a zrušiť, čo bolo nesprávne a mali sme v dôvodovej správe zadefinovať, čo si o stave myslíme dnes a ako má právny štát vyzerať.
Už to otočiť nevieme, ale čo vieme spraviť, je dvihnúť ruky a zahlasovať, keď tak, tak aspoň za obidva tieto návrhy, nech idú spolu. Nech je to spoločné prehlásenie parlamentu a vlády, že za Mečiarovými amnestiami sa dnes urobí hrubá čiara a táto kapitola bezprávia a takzvanej, jak to povedať, krvavej tranzície z čias totality do čias právneho štátu je za nami.
Ďakujem. (Potlesk.)
Rozpracované
15:37
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:37
Miroslav SopkoVystúpenie s faktickou poznámkou
6.12.2016 o 15:37 hod.
Mgr.
Miroslav Sopko
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V nadväznosti na vystúpenie pána poslanca Poliačika si dovolím tak trošku možno metaforicky. Vláda sa môže akokoľvek snažiť obviazať, ošetriť v tomto prípade deklaráciou mokvajúcu ranu na svedomí nás všetkých, avšak takéto riešenie nemôže tú ranu žiadnym spôsobom vyliečiť, pretože veľmi rýchlo presiakne sekrétom, ktorý sa z nej bude tlačiť von dovtedy, kým neodstránime všetky alibistické náplasti a konečne nevydezinfikujeme tú starú ranu, ktorá rozvracia predstavy občanov o právnom štáte v tejto republike. Ďakujem.
Rozpracované
15:37
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:37
Alojz BaránikVystúpenie s faktickou poznámkou
6.12.2016 o 15:37 hod.
JUDr.
Alojz Baránik
Videokanál poslanca
Ďakujem. Ja by som mal jednu faktickú k vystúpeniu kolegu Poliačika, a to je tá, že na rozdiel od časov, ktoré spomínal on, že keď tu sedeli ľudia ako ten, čo následne bol riaditeľom SIS-ky a jemu podobní, tak oni v tom čase mali aj exekutívnu moc. My tú exekutívnu moc nemáme a preto aj keby sme náhodou tento ústavný zákon prijali, tak v podstate nič sa neodohrá, pretože tí, čo mali tú exekutívnu moc vtedy, ju majú aj dnes a za to môžme ďakovať aj tým, ktorí sa hlásia teraz, že budú za ten zákon hlasovať.
Rozpracované
15:39
Vystúpenie 15:39
Jozef ViskupičAle dnes máme na stole najčistejší možný prípad, kedy rozhodnutie tohoto pléna dokáže závažný spoločenský problém Mečiarových amnestií a ich ťažobu vyriešiť hlasovaním. Myslím si, že poslankyne a poslanci tohoto pléna majú jednoznačnú moc vysporiadať sa s temnými 90. rokmi a nie podporu deklarácie, ktorú nám sem predložila vláda a s ktorou sa máme stotožniť, ale jednoznačne prijatím ústavného zákona, ktorý mení dôsledky a mení podstatu Mečiarových amnestií, jednoducho odhlasovať. Podľa mňa toto je najvyššia možná výzva pre ústavodarcov a ústavodarkyne a zákonodarcov a zákonodarkyne na to, prečo si pýtali mandát od občanov. My za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, ak to dobre rátam aj z predchádzajúceho volebného obdobia, prichádzame s touto iniciatívou opakovane. Dokonca, ak to spočítame, tak je to ôsma iniciatíva, ktorá atakuje toto plénum, aby sme sa s touto, s týmto obrovským fľakom alebo vystrieľanou dierou do tváre slovenskej demokracie a slovenského parlamentarizmu raz a navždy vysporiadali.
A preto apel jedného z predkladateľov, ktorým som, znie: vysporiadajme sa a urobme nie hrubú čiaru, ako hovoril kolega Poliačik, ale urobme jednoznačnú bodku za nedobrým, resp. obludným spôsobom, ako sa štátna moc zapísala do osudov dvoch rodín, ako si štátna moc postavila svojich protežantov, resp. ľudí, ktorí páchali trestné činy, do zóny nepostihnuteľnosti. Vieme zmenou ústavného zákona, resp. jeho schválením vieme sa s týmto vysporiadať a dúfam, že tá prepotrebná deväťdesiatka odpovie matke, ktorá na odpoveď čaká dvadsať rokov, pani Remiášovej a vyhovie apelu aj súčasného prezidenta a odpovie na odkaz aj zosnulého prezidenta, ktorý v rámci mocenského zápasu bol podľa mňa asi najbrutálnejším spôsobom poškodený, pretože mocenské štruktúry vtedajšieho štátu z 90. rokov sa dotkli tej najcitlivejšej časti, ktorú každý jeden vnímame, a to jeho vlastnej rodiny.
Toto máme dnes v rukách, to máme na konci prstov v tých hlasovacích zariadeniach a dúfam, že dnešná piata hodina dokáže silu tohoto pléna, či sa dokážeme návrhom ústavného zákona vysporiadať s minulosťou. Máme to jednoznačne v rukách.
Ďakujem.
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, myslím si, že všetci predrečníci mali na mysli jednu a zásadnú vec. Je málokedy v rukách tohoto pléna tak jednoznačná odpoveď na závažný spoločenský problém. Myslím si, že po čase, ktorý som strávil v pléne tohto parlamentu, som zažil aj situácie, kedy sa parlament chcel tváriť, že dokáže legislatívou alebo zmenou legislatívy vyriešiť nejaký spoločenský problém a de facto to bola skôr iba možno malá náplasť alebo nemal pevne v rukách to, čo sa legislatívnou zmenou v rámci spoločnosti vyriešiť malo alebo chcelo.
Ale dnes máme na stole najčistejší možný prípad, kedy rozhodnutie tohoto pléna dokáže závažný spoločenský problém Mečiarových amnestií a ich ťažobu vyriešiť hlasovaním. Myslím si, že poslankyne a poslanci tohoto pléna majú jednoznačnú moc vysporiadať sa s temnými 90. rokmi a nie podporu deklarácie, ktorú nám sem predložila vláda a s ktorou sa máme stotožniť, ale jednoznačne prijatím ústavného zákona, ktorý mení dôsledky a mení podstatu Mečiarových amnestií, jednoducho odhlasovať. Podľa mňa toto je najvyššia možná výzva pre ústavodarcov a ústavodarkyne a zákonodarcov a zákonodarkyne na to, prečo si pýtali mandát od občanov. My za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, ak to dobre rátam aj z predchádzajúceho volebného obdobia, prichádzame s touto iniciatívou opakovane. Dokonca, ak to spočítame, tak je to ôsma iniciatíva, ktorá atakuje toto plénum, aby sme sa s touto, s týmto obrovským fľakom alebo vystrieľanou dierou do tváre slovenskej demokracie a slovenského parlamentarizmu raz a navždy vysporiadali.
A preto apel jedného z predkladateľov, ktorým som, znie: vysporiadajme sa a urobme nie hrubú čiaru, ako hovoril kolega Poliačik, ale urobme jednoznačnú bodku za nedobrým, resp. obludným spôsobom, ako sa štátna moc zapísala do osudov dvoch rodín, ako si štátna moc postavila svojich protežantov, resp. ľudí, ktorí páchali trestné činy, do zóny nepostihnuteľnosti. Vieme zmenou ústavného zákona, resp. jeho schválením vieme sa s týmto vysporiadať a dúfam, že tá prepotrebná deväťdesiatka odpovie matke, ktorá na odpoveď čaká dvadsať rokov, pani Remiášovej a vyhovie apelu aj súčasného prezidenta a odpovie na odkaz aj zosnulého prezidenta, ktorý v rámci mocenského zápasu bol podľa mňa asi najbrutálnejším spôsobom poškodený, pretože mocenské štruktúry vtedajšieho štátu z 90. rokov sa dotkli tej najcitlivejšej časti, ktorú každý jeden vnímame, a to jeho vlastnej rodiny.
Toto máme dnes v rukách, to máme na konci prstov v tých hlasovacích zariadeniach a dúfam, že dnešná piata hodina dokáže silu tohoto pléna, či sa dokážeme návrhom ústavného zákona vysporiadať s minulosťou. Máme to jednoznačne v rukách.
Ďakujem.
Rozpracované
15:44
Uvádzajúci uvádza bod 15:44
Gábor GálBol tu jeden dobrý návrh v minulom volebnom období zaviesť miestne poplatky pre investície ako riešenie na to, keď investor,...
Bol tu jeden dobrý návrh v minulom volebnom období zaviesť miestne poplatky pre investície ako riešenie na to, keď investor, predovšetkým súkromný investor robí veľkú investičnú výstavbu bez toho, aby myslel na to verejné dobro, aby jeho investíciou boli vybudované aj verejno-prospešné stavby, zariadenia a iné pôsobnosti, ktoré potrebuje daná komunita, daná samospráva, daný areál, kataster a tak ďalej. Niekde sa veľmi darilo tomu, aby u investora si miestna samospráva vedela vynútiť nejaké investície, ale to boli tie ojedinelé prípady, kde bola samospráva veľmi silná, kde samospráva nebola odkázaná na to, aby tá investícia tam prišla. To boli predovšetkým veľké mestá, kde sa investorom oplatilo aj za toho času nie pre nich veľmi finančne vyplaťujúcich sa investícií predsa len tú investíciu svoju súkromnú dať, ale vo väčšine prípadov sa stávalo to, že boli veľké investičné výstavby aj na verejnosť, ako je škola, škôlka, nie raz chodník, križovatka, cesta, verejné osvetlenie, na to sa už pozabudlo a to už musela riešiť samospráva.
Takže ja stále myslím, síce tu bol predtým návrh zrušiť tie miestne poplatky, ale si myslím, že tie miestne poplatky sú dobrým riešením tam, kde sa to dá riešiť takýmto spôsobom, ale stala sa chybička krásy. Všetko, čo tvorí človek, je nedokonalé, tak od toho sme tu, aby sme tieto veci opravovali, keď na to prídeme. A ja musím uznať, že samotní autori toho pôvodného návrhu pristúpili k tomu, že áno, že áno, mysleli sme na to, nemali tam spadať tie investície, tie stavby alebo zmena stavieb, rekonštrukcie, ktoré teraz ideme dávať do toho zákona, mysleli sme na to, nemali do toho spadať a predsalen život ukázal, že tá aplikačná prax si to myslí inak.
Veľmi krátko. Aj tento návrh a ďalšie pozmeňovacie návrhy vznikali na základe požiadaviek ľudí z komunálnej politiky. Musím spomenúť určite nášho vicestarostu z Rače Rasťa Žitného, ktorí s týmto zákonom už od leta robili a vedeli, že tu sú nejaké takéto úskalia. Preto dávame, preto sme dávali ten prapôvodný návrh, pozmeňujúci návrh, ktorým, o ktorom dneska tu rokujeme s tým, že po rokovaniach aj s autormi toho pôvodného návrhu zákona, aj s tými, ktorí majú dočinenia s týmto zákonom, to sú predovšetkým samospráva, či to bol ZMOS, či to bola Únia miest, či to boli rôzne lobistické organizácie, ktoré zastupujú verejnosť, zastupujú staviteľov, zastupujú ľudí, ktorí sú dotknutí týmito verejnými alebo neverejnými investíciami, tak vznikli ďalšie pozmeňovacie návrhy. Je tam ešte, musím spomenúť určite ešte pozmeňujúci návrh, čo sa týka poľnohospodárov.
Čiže dúfam, že keď tento návrh pôjde do tretieho čítania a stane sa z toho riadny zákon, že vieme gro tých vecí, ktoré sa vynorili v dnešnom stave, o nich vieme a sú aktuálne, by sa nám podaril tento zákon sfunkčniť.
Samozrejme, tam všade, v tých samosprávach, kde nechcú zavádzať miestne poplatky, naďalej bude daná možnosť, že neprijatím všeobecne záväzného nariadenia investície sa nebudú spoplatňovať. Ideme ďalej, tam, kde si bude samospráva myslieť, že treba im spoplatniť len niektorú časť investícií, ktorá nie je vyslovene potrebná, alebo proste ktorá musí vyvolať takéto poplatky, lebo sa tam nemyslí na verejné dobro, tak bude možnosť u samosprávy sa rozhodnúť, že ako a ktorú investíciu spoplatnia a do akej výšky. Ideme tu tiež navrhnúť úpravu aj výšky tohto miestneho poplatku.
A predtým, ako niekto pristúpi ku kritike, veľmi rád to prijmem, ale nemyslime si, že na tých samosprávach sú hlúpi ľudia. My týmto zákonom dávame samosprávam, miestnym zastupiteľstvám možnosť rozhodnúť sa, do akej miery, na akú stavbu, na akú investíciu vyvalia nejaký poplatok a v akej výške. Nechcime my tu z tejto sály z Bratislavy určiť niekde v Sobranciach alebo v Zákamennom, že kto koľko má vybrať na miestny poplatok, na investície. To nech si povedia oni. My im máme na to dať možnosť. Ak si myslia, že tieto investície musia byť spoplatnené, tak nech sú spoplatnené tak, aby to bolo spravodlivé, ale aby sme na druhej strane nezabili ani tú snahu, keď je nejaký investor, ktorý chce vybudovať novú ulicu, ktorý chce vybudovať novú nákupnú zónu alebo iné, iné dielo, ktoré môže slúžiť tej samospráve, tej komunite k dobru, aby sme tieto snahy nezabili tým, že zbytočne budú vysoké poplatky, alebo budú zavedené vôbec nejaké poplatky, tým sa celá investícia zdraží a sa znemožní. Ale toto hovorím, že toto nemôžeme my tu povedať, od tohto stola, nemôžeme povedať v tejto sále, to si musia povedať ľudia v samospráve.
Čiže celý tento návrh aj ten balík pozmeňujúcich návrhov, ktorý sme komunikovali s kolegami, vychádza z tejto teórie a plnohodnotne podporí miestne samosprávy v tom, aby sa sami rozhodli, kde, čo, ako chcú spoplatniť.
Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, je troška ťažšie sa teraz preniesť z jednej veľmi závažnej a ťažkej témy na tému čisto takú technokratickú, ale od toho je aj, aj od toho tu je Národná rada Slovenskej republiky, aby riešila také každodenné technické problémy, akou sú miestne poplatky.
Bol tu jeden dobrý návrh v minulom volebnom období zaviesť miestne poplatky pre investície ako riešenie na to, keď investor, predovšetkým súkromný investor robí veľkú investičnú výstavbu bez toho, aby myslel na to verejné dobro, aby jeho investíciou boli vybudované aj verejno-prospešné stavby, zariadenia a iné pôsobnosti, ktoré potrebuje daná komunita, daná samospráva, daný areál, kataster a tak ďalej. Niekde sa veľmi darilo tomu, aby u investora si miestna samospráva vedela vynútiť nejaké investície, ale to boli tie ojedinelé prípady, kde bola samospráva veľmi silná, kde samospráva nebola odkázaná na to, aby tá investícia tam prišla. To boli predovšetkým veľké mestá, kde sa investorom oplatilo aj za toho času nie pre nich veľmi finančne vyplaťujúcich sa investícií predsa len tú investíciu svoju súkromnú dať, ale vo väčšine prípadov sa stávalo to, že boli veľké investičné výstavby aj na verejnosť, ako je škola, škôlka, nie raz chodník, križovatka, cesta, verejné osvetlenie, na to sa už pozabudlo a to už musela riešiť samospráva.
Takže ja stále myslím, síce tu bol predtým návrh zrušiť tie miestne poplatky, ale si myslím, že tie miestne poplatky sú dobrým riešením tam, kde sa to dá riešiť takýmto spôsobom, ale stala sa chybička krásy. Všetko, čo tvorí človek, je nedokonalé, tak od toho sme tu, aby sme tieto veci opravovali, keď na to prídeme. A ja musím uznať, že samotní autori toho pôvodného návrhu pristúpili k tomu, že áno, že áno, mysleli sme na to, nemali tam spadať tie investície, tie stavby alebo zmena stavieb, rekonštrukcie, ktoré teraz ideme dávať do toho zákona, mysleli sme na to, nemali do toho spadať a predsalen život ukázal, že tá aplikačná prax si to myslí inak.
Veľmi krátko. Aj tento návrh a ďalšie pozmeňovacie návrhy vznikali na základe požiadaviek ľudí z komunálnej politiky. Musím spomenúť určite nášho vicestarostu z Rače Rasťa Žitného, ktorí s týmto zákonom už od leta robili a vedeli, že tu sú nejaké takéto úskalia. Preto dávame, preto sme dávali ten prapôvodný návrh, pozmeňujúci návrh, ktorým, o ktorom dneska tu rokujeme s tým, že po rokovaniach aj s autormi toho pôvodného návrhu zákona, aj s tými, ktorí majú dočinenia s týmto zákonom, to sú predovšetkým samospráva, či to bol ZMOS, či to bola Únia miest, či to boli rôzne lobistické organizácie, ktoré zastupujú verejnosť, zastupujú staviteľov, zastupujú ľudí, ktorí sú dotknutí týmito verejnými alebo neverejnými investíciami, tak vznikli ďalšie pozmeňovacie návrhy. Je tam ešte, musím spomenúť určite ešte pozmeňujúci návrh, čo sa týka poľnohospodárov.
Čiže dúfam, že keď tento návrh pôjde do tretieho čítania a stane sa z toho riadny zákon, že vieme gro tých vecí, ktoré sa vynorili v dnešnom stave, o nich vieme a sú aktuálne, by sa nám podaril tento zákon sfunkčniť.
Samozrejme, tam všade, v tých samosprávach, kde nechcú zavádzať miestne poplatky, naďalej bude daná možnosť, že neprijatím všeobecne záväzného nariadenia investície sa nebudú spoplatňovať. Ideme ďalej, tam, kde si bude samospráva myslieť, že treba im spoplatniť len niektorú časť investícií, ktorá nie je vyslovene potrebná, alebo proste ktorá musí vyvolať takéto poplatky, lebo sa tam nemyslí na verejné dobro, tak bude možnosť u samosprávy sa rozhodnúť, že ako a ktorú investíciu spoplatnia a do akej výšky. Ideme tu tiež navrhnúť úpravu aj výšky tohto miestneho poplatku.
A predtým, ako niekto pristúpi ku kritike, veľmi rád to prijmem, ale nemyslime si, že na tých samosprávach sú hlúpi ľudia. My týmto zákonom dávame samosprávam, miestnym zastupiteľstvám možnosť rozhodnúť sa, do akej miery, na akú stavbu, na akú investíciu vyvalia nejaký poplatok a v akej výške. Nechcime my tu z tejto sály z Bratislavy určiť niekde v Sobranciach alebo v Zákamennom, že kto koľko má vybrať na miestny poplatok, na investície. To nech si povedia oni. My im máme na to dať možnosť. Ak si myslia, že tieto investície musia byť spoplatnené, tak nech sú spoplatnené tak, aby to bolo spravodlivé, ale aby sme na druhej strane nezabili ani tú snahu, keď je nejaký investor, ktorý chce vybudovať novú ulicu, ktorý chce vybudovať novú nákupnú zónu alebo iné, iné dielo, ktoré môže slúžiť tej samospráve, tej komunite k dobru, aby sme tieto snahy nezabili tým, že zbytočne budú vysoké poplatky, alebo budú zavedené vôbec nejaké poplatky, tým sa celá investícia zdraží a sa znemožní. Ale toto hovorím, že toto nemôžeme my tu povedať, od tohto stola, nemôžeme povedať v tejto sále, to si musia povedať ľudia v samospráve.
Čiže celý tento návrh aj ten balík pozmeňujúcich návrhov, ktorý sme komunikovali s kolegami, vychádza z tejto teórie a plnohodnotne podporí miestne samosprávy v tom, aby sa sami rozhodli, kde, čo, ako chcú spoplatniť.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
15:53
Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:53
Dušan Bublavý68.
Ďakujem, pán podpredseda, za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Petra Antala a Pétra Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 271, podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods....
68.
Ďakujem, pán podpredseda, za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Petra Antala a Pétra Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 271, podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady.
I. Národná rada uznesením č. 288 z 21. októbra 2016 pridelila návrh poslancov Národnej rady na prerokovanie týmto výborom. Národná rada uznesením č. 288 z 21. októbra 2016 pridelila návrh poslancov Národnej rady na prerokovanie výboru: ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 97 zo 16. novembra 2016 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 100 z 15. novembra 2016 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 48 z 21. novembra 2016 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom II tejto správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom II tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade slovenskej, poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Petra Antala a Pétra Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 271, schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 56 z 22. novembra 2016. Výbor ma poveril za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril
1. predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady, 2. navrhnúť Národnej rade hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy a hlasovať o predmetnom návrhu zákona ihneď. Zároveň po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď.
Ďakujem, skončil som. Nech sa páči, otvorte rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
6.12.2016 o 15:53 hod.
Mgr.
Dušan Bublavý
Videokanál poslanca
68.
Ďakujem, pán podpredseda, za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Petra Antala a Pétra Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 271, podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady.
I. Národná rada uznesením č. 288 z 21. októbra 2016 pridelila návrh poslancov Národnej rady na prerokovanie týmto výborom. Národná rada uznesením č. 288 z 21. októbra 2016 pridelila návrh poslancov Národnej rady na prerokovanie výboru: ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 97 zo 16. novembra 2016 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 100 z 15. novembra 2016 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 48 z 21. novembra 2016 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom II tejto správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom II tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade slovenskej, poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Petra Antala a Pétra Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 271, schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 56 z 22. novembra 2016. Výbor ma poveril za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril
1. predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady, 2. navrhnúť Národnej rade hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy a hlasovať o predmetnom návrhu zákona ihneď. Zároveň po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď.
Ďakujem, skončil som. Nech sa páči, otvorte rozpravu.
Rozpracované
15:57
Vystúpenie v rozprave 15:57
Miroslav IvanVážené kolegyne, vážení kolegovia, ako predkladateľ povedal, bol tu už návrh na to, aby sme tento zákon zrušili a priznávam sa v tejto chvíli, boli sme to my, ktorí sme navrhovali tento zákon zrušiť, áno. A dôvodom bolo to, že skutočne tento zákon má tak veľa nedostatkov, že bolo lepšie ho zrušiť a začať diskutovať o tom, ako by malo byť riešené financovanie infraštruktúry v mestách na základe...
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako predkladateľ povedal, bol tu už návrh na to, aby sme tento zákon zrušili a priznávam sa v tejto chvíli, boli sme to my, ktorí sme navrhovali tento zákon zrušiť, áno. A dôvodom bolo to, že skutočne tento zákon má tak veľa nedostatkov, že bolo lepšie ho zrušiť a začať diskutovať o tom, ako by malo byť riešené financovanie infraštruktúry v mestách na základe investícií, ktoré prinášajú do obcí a miest rozvoj. Nie vždy je totižto nová výstavba záťažou. Niekedy je práve naopak veľmi vítaná, a to práve nakoniec zmienim aj v našom, v našich pozmeňovacích návrhoch, ktoré budeme predkladať.
Takže sme presvedčení, že by naozaj v tejto chvíli bolo lepšie, keby ten zákon neexistoval, aby sa pripravila široká diskusia všetkých dotknutých a aby sa naozaj vošlo do viacerých zákonov, vrátane cestného zákona, na základe ktorého v súčasnosti práve mestá a obce vyžadujú financovať vyvolané investície od investorov. Za klub SaS predkladáme päť pozmeňujúcich návrhov. Rozdelili sme ich, aj keď sú možno alebo mohli by byť v jednom. Predkladáme ich preto, aby bola šanca jednoduchého posúdenia a schválenia jednotlivých bodov alebo jednotlivých návrhov. A aby som ich aj teraz jednoducho a zreteľne každému z vás popísal. O čo nám teda ide?
Najprv vo všeobecnosti, čomu všetkých päť pozmeňujúcich návrhov sa venuje. Budem ich čítať a zdôvodňovať tak, ako sú uvedené na webstránke Národnej rady, aby nevznikol v tom chaos. Takže ten prvý návrh, ktorý predkladáme, sa venuje tomu, aby výška poplatku za rozvoj nebola od 10 do 35 eur, ako to je v súčasnosti, ale aby bola od 0 do 35 eur, čo umožní mestám mať VZN, ale zároveň si v tom VZN nastaviť podmienky v niektorých častiach mesta tak, že tam bude poplatok nula a v iných povedzme sadzba 10, 20 alebo 35 eur. Jednoducho dávame možnosť mestám, ak už VZN budú mať, aby kľudne v častiach, kde naopak rozvoj je želaný a nechcú ho spoplatniť, aby tam dali nulu. V dnešnom zákone je tá sadzba od 10 do 35. A ak mestá nechcú dať čo len niekde, tak VZN nemôžu prijať. My im dávame možnosť, aby ak chcú jednoducho vyberať poplatok za rozvoj až do výšky 35, ale zároveň v niektorých častiach mesta nechcú poplatok vyberať, tak jednoducho tu nastavia výšku poplatku nula. Naša, náš pozmeňovák im to umožní.
V druhom pozmeňovacom, potom ich budem všetky čítať doslovne tak, ako to má byť. V druhom pozmeňujúcom návrhu hovoríme o tom, že ak už obec vyberá tento poplatok, mala by zároveň transparente informovať, od koho vybrala ten poplatok a na čo bol použitý. V našom pozmeňovacom návrhu dávame teda obciam povinnosť formou verejnej vyhlášky na verejnom mieste oznámiť najneskôr do konca marca za rok predchádzajúci informáciu o tom, koľko bolo vybraté, za čo bolo vybraté a na čo to bolo použité a v akom objeme to bolo použité.
Tretí pozmeňovací návrh je o tom, je veľmi jednoduchý. Jednoducho nemyslíme si, že poplatok za rozvoj, ktorý sa vyberá a zákon určuje, na čo všetko má tento poplatok byť použitý, aby tento poplatok bol použitý na výstavbu sociálnych bytov. V dôvodovej správe ešte v minulosti, kedy tento zákon vznikal, bolo uvedené, že práve má poplatok zahŕňať alebo má slúžiť na úhradu, na financovanie infraštruktúry, sociálnych stavieb, ako je materská škôlka a podobne. Sociálne bývanie, to môžu byť aj kvantá bytov, ktoré naopak vyvolajú opäť ďalšiu, ďalšie náklady na infraštruktúru a jednoducho si nemyslím, že tento poplatok má presne na toto byť používaný. Môžeme sa baviť potom neskôr, samozrejme, že kde má byť odpustený, ale to potom budeme reagovať na pozmeňovacie návrhy, ktoré predkladá navrhovateľ.
Ten štvrtý pozmeňujúci návrh, ktorý predkladáme, sa venuje tomu, že dávame preč alebo chceme dať zo zákona preč výnimku z poplatku. Tá výnimka z poplatku je pre domy do 150 m2. Myslíme si, že to je nespravodlivé, ak tí, čo majú rodinné domy do 150 m2, poplatok neplatia. Naopak pri investíciách veľkých bytových domov, kde developeri stavajú byty, tak napriek tomu, samozrejme, že oni platia poplatok an block za celý bytový dom, ale nakoniec sa to premietne v cene jednotlivých bytov, tak dostanú tento poplatok zaplatiť prakticky aj ľudia, ktorí si kupujú malometrážne byty v novostavbách. A myslíme si, že je nespravodlivosť, ak niekto je odtiaľ vyňatý.
Samozrejme, ako som povedal, v inom našom návrhu hovoríme, že mesto môže nastaviť poplatok nula. Tým pádom rieši aj toto. Čiže ak chce naozaj podporiť časť mesta, ktorú chce rozvíjať, nastaví nula. Nie však dávať diferencované poplatky na rôzne typy stavieb, pretože to už nesie črty vlastne daní z nehnuteľností a do toho podľa mňa a som presvedčený, že tento zákon nemá ísť. Tento zákon má hovoriť o tom, že má rozlišovať, túto mestskú časť chceme podporiť, je malá výstavba, podporme ju, dajme tam nízky poplatok za rozvoj, lebo samozrejme obec a v jej záujme je, rozvíjajme tú bytovú výstavbu alebo, ja neviem, stavajme tu nejaké štadióny a podobne. Naopak v zastavanej časti mesta, kde je tá výstavba skôr na škodu, pretože zaťažuje, výrazným spôsobom zaťažuje povedzme dopravnú infraštruktúru, tak tam si mesto môže nastaviť. Avšak pokiaľ sa chceme pozerať na tento zákon o poplatku za rozvoj očami posudzovania, čo, ako zaťaží územie, tak potom rozhodne nepovažujeme za vhodné, aby sa začala diskusia o tom, že byty áno, nebytové priestory nie, alebo opačne, alebo aké stavby atď., atď. Ale to neskôr.
Posledný piaty, avšak možno najdôležitejší pozmeňovací návrh, ktorý predkladáme, je ten, že a ktorý bol podľa nás aj základným mottom, prečo tento zákon vôbec niekedy vznikol, je to, aby tu neboli vyberané duplicitne poplatky od investorov. To znamená, aby sa odstránilo korupčné, možné korupčné správanie v procese stavebného konania, kedy sa veľkým developerom dávali za podmienky, podmienky, alebo podmieňovalo sa im stavebné povolenie financovaním vyvolanej výstavby, povedzme rôznych ciest, pripájacích pruhov, a to všetko bolo konané na základe, na základe cestného zákona. Hovoríme teda o tom, že ak mesto, obec si VZN prijme a bude poplatok inkasovať od investora, potom nesmie požadovať na základe cestného zákona financovanie vyvolaných investícií. Lebo o toto by v tomto zákone malo ísť.
A teraz dovoľte teda, aby som prečítal, tak ako rokovací poriadok káže, jednotlivé pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Číslo 1. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana, Renáty Kaščákovej, Anny Zemanovej a Vladimíra Slobodu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Petra Antala a Pétra Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Čl. I sa dopĺňa bodom 3, ktorý znie: 3. V § 7 ods. 1 sa slová "od 10 eur do" nahrádzajú slovom "najviac". Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2017, čo sa premietne do čl. II upravujúceho účinnosť.
Odôvodnenie: navrhuje sa nové nastavenie sadzby miestneho poplatku za rozvoj. Zatiaľ čo súčasná právna úprava počíta s rozpätím od 10 eur do 35 eur, predkladaným pozmeňujúcim návrhom sa toto rozpätie mení na sumu od 0 do 35 eur. Vyjde sa tak v ústrety obciam, v ktorých síce tieto obce chcú v niektorých svojich častiach výstavbu zaťažiť, naopak v iných častiach podporiť. V súčasnosti túto možnosť obce nemajú, pretože ak VZN schvália, musia zaťažiť stavby poplatkom vo výške najmenej 10 eur za meter štvorcový.
Tak, pán spravodajca, tu je prvý. Je trošku popísaný, ale originál, všetko je podané na poličke a samozrejme elektronicky.
Pozmeňujúci návrh č. 2. Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana, Renáty Kaščákovej, Anny Zemanovej a Vladimíra Slobodu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Petra Antala a Pétra Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Čl. I sa dopĺňa bodom 3, ktorý znie: 3. § 11 sa dopĺňa ods. 3, ktorý znie:
"(3) Obec je povinná najneskôr do 31. marca kalendárneho roka spôsobom v mieste obvyklým, najmä na úradnej tabuli obce po dobu najmenej 60 dní a na webovom sídle obce zverejniť výšku príjmov z poplatku za rozvoj za predchádzajúci kalendárny rok, ako aj spôsob použitia výnosu z poplatku za rozvoj za predchádzajúci kalendárny rok v členení podľa jednotlivých výdavkov." Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2017, čo sa premietne do čl. II upravujúceho účinnosť.
Odôvodnenie: navrhuje sa uložiť obci povinnosť zverejňovať výšku príjmov z miestneho poplatku za rozvoj, ako aj spôsob použitia týchto príjmov. Prípadné prijatie tohto pozmeňujúceho návrhu bude znamenať zvýšenie transparentnosti hospodárenia obcí s výnosmi z miestneho poplatku za rozvoj a aj možnosť efektívnejšej kontroly obce zo strany tých, ktorí miestny poplatok za rozvoj zaplatili.
Nech sa páči, dvojka.
Tretí pozmeňujúci návrh, ten sa týka toho zrušenia financovania sociálneho bývania. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana, Renáty Kaščákovej, Anny Zemanovej a Vladimíra Slobodu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Petra Antala a Pétra Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Článok I sa dopĺňa bodom 3, ktorý znie: "3. V § 11 ods. 2 sa vypúšťa písmeno c). Doterajšie písmená d) až g) sa označujú ako písmená c) až f)."
Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2017, čo premietne do článku II upravujúceho účinnosť.
Odôvodnenie. Navrhuje sa vypustenie sociálneho bývania z okruhu možností, na aký účel môže obec použiť výnos miestneho poplatku za rozvoj. V procese prijímania zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol predkladateľmi deklarovaný zámer poskytnúť obci finančné prostriedky na realizáciu investícií, ktoré stavba vyvolala. Možnosť obce využiť výnos z miestneho poplatku za rozvoj na sociálne bývanie však popiera prvotný účel zákona a z tohto dôvodu sa navrhuje jeho vypustenie.
Páči sa. Už len dva. Prosím? (Reakcia spravodajcu.)
Štvorka. To je to vymazanie výnimky na rodinné domy do 150 m2. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana, Renáty Kaščákovej, Anny Zemanovej a Vladimíra Slobodu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Petra Antala a Pétra Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Článok I sa dopĺňa bodom 3, ktorý znie: "3. V § 3 ods. 2 sa vypúšťa písmeno c). Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno c)."
Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2017, čo sa premietne do čl. II upravujúceho účinnosť.
Odôvodnenie. Navrhuje sa vypustenie stavby rodinného domu s výmerou podlahovej plochy do 150 m2 z okruhu stavieb oslobodených od miestneho poplatku za rozvoj. Dôvodom predloženia tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je snaha o zrovnoprávnenie stavebníkov rodinných domov so stavebníkmi bytových domov. Výstavba rodinných domov rovnako ako výstavba bytových domov vyvoláva záťaž územia a potrebu budovania novej infraštruktúry. V niektorých prípadoch, ako dokazuje prax, dokonca výstavba nových štvrtí s rodinnými domami vyvoláva väčšie požiadavky na budovanie infraštruktúry, ako bytové domy. Zároveň považujeme za nespravodlivé, ak stavebník, ktorý stavia rodinný dom, je od tohto poplatku oslobodený a stavebník, ktorý si kupuje malometrážny byt v novostavbe bytového domu v cene svojho bytu, tento poplatok zaplatí.
Páči sa.
Piaty pozmeňujúci návrh, ten sa týka toho, toho odpustenia financovania vyvolaných investícií, ktoré som spomínal v úvode môjho slova. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana, Renáty Kaščákovej, Anny Zemanovej a Vladimíra Slobodu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Petra Antala a Pétra Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Článok I sa dopĺňa bodom 3, ktorý znie: 3. Za § 12 sa vkladá nový § 12a, ktorý znie:
"§ 12a. Ak obec vyberie poplatok za rozvoj podľa tohto zákona, je poplatník, ktorý v súvislosti s výstavbou, za ktorú obci uhradil poplatok za rozvoj, povinný ako investor plniť povinnosti týkajúce sa vyvolaných úprav podľa osobitného predpisu." Poznámka pod čiarou k odkazu 15 znie: "15) § 18 ods. 13 zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov."
Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2017, čo sa premietne do čl. II upravujúceho účinnosť.
Odôvodnenie. Prvotným účelom zákona bolo odstrániť korupčné konanie zo strany obcí, ktoré doteraz rozhodovali, komu podmienia vydanie stavebného povolenia s rôznymi vyvolanými úpravami a komu nie. Bolo okrem iného aj v záujme developerov stransparentniť tento proces a prijatím zákona o miestnom poplatku za rozvoj sa tak malo stať. Výsledkom však je, že okrem vyvolaných úprav, ktoré požadujú obce v procese udeľovania stavebného povolenia, pribudla teraz stavebníkom, respektíve investorom iba dodatočná povinnosť vo forme miestneho poplatku za rozvoj. Máme zato, že po uhradení tohto poplatku by mali vyvolané úpravy znášať obce, ako to vyplýva priamo z dôvodovej správy pri schvaľovaní tohto zákona.
To je všetko. Podali sme päť pozmeňujúcich, vlastne ešte vám ho dám, nech sa páči. Takže vidím, že máme faktické, budeme odpovedať.
Ďakujem za slovo, to je všetko, pán predsedajúci, pani predsedajúca, pardon. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
6.12.2016 o 15:57 hod.
Ing.
Miroslav Ivan
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako predkladateľ povedal, bol tu už návrh na to, aby sme tento zákon zrušili a priznávam sa v tejto chvíli, boli sme to my, ktorí sme navrhovali tento zákon zrušiť, áno. A dôvodom bolo to, že skutočne tento zákon má tak veľa nedostatkov, že bolo lepšie ho zrušiť a začať diskutovať o tom, ako by malo byť riešené financovanie infraštruktúry v mestách na základe investícií, ktoré prinášajú do obcí a miest rozvoj. Nie vždy je totižto nová výstavba záťažou. Niekedy je práve naopak veľmi vítaná, a to práve nakoniec zmienim aj v našom, v našich pozmeňovacích návrhoch, ktoré budeme predkladať.
Takže sme presvedčení, že by naozaj v tejto chvíli bolo lepšie, keby ten zákon neexistoval, aby sa pripravila široká diskusia všetkých dotknutých a aby sa naozaj vošlo do viacerých zákonov, vrátane cestného zákona, na základe ktorého v súčasnosti práve mestá a obce vyžadujú financovať vyvolané investície od investorov. Za klub SaS predkladáme päť pozmeňujúcich návrhov. Rozdelili sme ich, aj keď sú možno alebo mohli by byť v jednom. Predkladáme ich preto, aby bola šanca jednoduchého posúdenia a schválenia jednotlivých bodov alebo jednotlivých návrhov. A aby som ich aj teraz jednoducho a zreteľne každému z vás popísal. O čo nám teda ide?
Najprv vo všeobecnosti, čomu všetkých päť pozmeňujúcich návrhov sa venuje. Budem ich čítať a zdôvodňovať tak, ako sú uvedené na webstránke Národnej rady, aby nevznikol v tom chaos. Takže ten prvý návrh, ktorý predkladáme, sa venuje tomu, aby výška poplatku za rozvoj nebola od 10 do 35 eur, ako to je v súčasnosti, ale aby bola od 0 do 35 eur, čo umožní mestám mať VZN, ale zároveň si v tom VZN nastaviť podmienky v niektorých častiach mesta tak, že tam bude poplatok nula a v iných povedzme sadzba 10, 20 alebo 35 eur. Jednoducho dávame možnosť mestám, ak už VZN budú mať, aby kľudne v častiach, kde naopak rozvoj je želaný a nechcú ho spoplatniť, aby tam dali nulu. V dnešnom zákone je tá sadzba od 10 do 35. A ak mestá nechcú dať čo len niekde, tak VZN nemôžu prijať. My im dávame možnosť, aby ak chcú jednoducho vyberať poplatok za rozvoj až do výšky 35, ale zároveň v niektorých častiach mesta nechcú poplatok vyberať, tak jednoducho tu nastavia výšku poplatku nula. Naša, náš pozmeňovák im to umožní.
V druhom pozmeňovacom, potom ich budem všetky čítať doslovne tak, ako to má byť. V druhom pozmeňujúcom návrhu hovoríme o tom, že ak už obec vyberá tento poplatok, mala by zároveň transparente informovať, od koho vybrala ten poplatok a na čo bol použitý. V našom pozmeňovacom návrhu dávame teda obciam povinnosť formou verejnej vyhlášky na verejnom mieste oznámiť najneskôr do konca marca za rok predchádzajúci informáciu o tom, koľko bolo vybraté, za čo bolo vybraté a na čo to bolo použité a v akom objeme to bolo použité.
Tretí pozmeňovací návrh je o tom, je veľmi jednoduchý. Jednoducho nemyslíme si, že poplatok za rozvoj, ktorý sa vyberá a zákon určuje, na čo všetko má tento poplatok byť použitý, aby tento poplatok bol použitý na výstavbu sociálnych bytov. V dôvodovej správe ešte v minulosti, kedy tento zákon vznikal, bolo uvedené, že práve má poplatok zahŕňať alebo má slúžiť na úhradu, na financovanie infraštruktúry, sociálnych stavieb, ako je materská škôlka a podobne. Sociálne bývanie, to môžu byť aj kvantá bytov, ktoré naopak vyvolajú opäť ďalšiu, ďalšie náklady na infraštruktúru a jednoducho si nemyslím, že tento poplatok má presne na toto byť používaný. Môžeme sa baviť potom neskôr, samozrejme, že kde má byť odpustený, ale to potom budeme reagovať na pozmeňovacie návrhy, ktoré predkladá navrhovateľ.
Ten štvrtý pozmeňujúci návrh, ktorý predkladáme, sa venuje tomu, že dávame preč alebo chceme dať zo zákona preč výnimku z poplatku. Tá výnimka z poplatku je pre domy do 150 m2. Myslíme si, že to je nespravodlivé, ak tí, čo majú rodinné domy do 150 m2, poplatok neplatia. Naopak pri investíciách veľkých bytových domov, kde developeri stavajú byty, tak napriek tomu, samozrejme, že oni platia poplatok an block za celý bytový dom, ale nakoniec sa to premietne v cene jednotlivých bytov, tak dostanú tento poplatok zaplatiť prakticky aj ľudia, ktorí si kupujú malometrážne byty v novostavbách. A myslíme si, že je nespravodlivosť, ak niekto je odtiaľ vyňatý.
Samozrejme, ako som povedal, v inom našom návrhu hovoríme, že mesto môže nastaviť poplatok nula. Tým pádom rieši aj toto. Čiže ak chce naozaj podporiť časť mesta, ktorú chce rozvíjať, nastaví nula. Nie však dávať diferencované poplatky na rôzne typy stavieb, pretože to už nesie črty vlastne daní z nehnuteľností a do toho podľa mňa a som presvedčený, že tento zákon nemá ísť. Tento zákon má hovoriť o tom, že má rozlišovať, túto mestskú časť chceme podporiť, je malá výstavba, podporme ju, dajme tam nízky poplatok za rozvoj, lebo samozrejme obec a v jej záujme je, rozvíjajme tú bytovú výstavbu alebo, ja neviem, stavajme tu nejaké štadióny a podobne. Naopak v zastavanej časti mesta, kde je tá výstavba skôr na škodu, pretože zaťažuje, výrazným spôsobom zaťažuje povedzme dopravnú infraštruktúru, tak tam si mesto môže nastaviť. Avšak pokiaľ sa chceme pozerať na tento zákon o poplatku za rozvoj očami posudzovania, čo, ako zaťaží územie, tak potom rozhodne nepovažujeme za vhodné, aby sa začala diskusia o tom, že byty áno, nebytové priestory nie, alebo opačne, alebo aké stavby atď., atď. Ale to neskôr.
Posledný piaty, avšak možno najdôležitejší pozmeňovací návrh, ktorý predkladáme, je ten, že a ktorý bol podľa nás aj základným mottom, prečo tento zákon vôbec niekedy vznikol, je to, aby tu neboli vyberané duplicitne poplatky od investorov. To znamená, aby sa odstránilo korupčné, možné korupčné správanie v procese stavebného konania, kedy sa veľkým developerom dávali za podmienky, podmienky, alebo podmieňovalo sa im stavebné povolenie financovaním vyvolanej výstavby, povedzme rôznych ciest, pripájacích pruhov, a to všetko bolo konané na základe, na základe cestného zákona. Hovoríme teda o tom, že ak mesto, obec si VZN prijme a bude poplatok inkasovať od investora, potom nesmie požadovať na základe cestného zákona financovanie vyvolaných investícií. Lebo o toto by v tomto zákone malo ísť.
A teraz dovoľte teda, aby som prečítal, tak ako rokovací poriadok káže, jednotlivé pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Číslo 1. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana, Renáty Kaščákovej, Anny Zemanovej a Vladimíra Slobodu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Petra Antala a Pétra Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Čl. I sa dopĺňa bodom 3, ktorý znie: 3. V § 7 ods. 1 sa slová "od 10 eur do" nahrádzajú slovom "najviac". Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2017, čo sa premietne do čl. II upravujúceho účinnosť.
Odôvodnenie: navrhuje sa nové nastavenie sadzby miestneho poplatku za rozvoj. Zatiaľ čo súčasná právna úprava počíta s rozpätím od 10 eur do 35 eur, predkladaným pozmeňujúcim návrhom sa toto rozpätie mení na sumu od 0 do 35 eur. Vyjde sa tak v ústrety obciam, v ktorých síce tieto obce chcú v niektorých svojich častiach výstavbu zaťažiť, naopak v iných častiach podporiť. V súčasnosti túto možnosť obce nemajú, pretože ak VZN schvália, musia zaťažiť stavby poplatkom vo výške najmenej 10 eur za meter štvorcový.
Tak, pán spravodajca, tu je prvý. Je trošku popísaný, ale originál, všetko je podané na poličke a samozrejme elektronicky.
Pozmeňujúci návrh č. 2. Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana, Renáty Kaščákovej, Anny Zemanovej a Vladimíra Slobodu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Petra Antala a Pétra Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Čl. I sa dopĺňa bodom 3, ktorý znie: 3. § 11 sa dopĺňa ods. 3, ktorý znie:
"(3) Obec je povinná najneskôr do 31. marca kalendárneho roka spôsobom v mieste obvyklým, najmä na úradnej tabuli obce po dobu najmenej 60 dní a na webovom sídle obce zverejniť výšku príjmov z poplatku za rozvoj za predchádzajúci kalendárny rok, ako aj spôsob použitia výnosu z poplatku za rozvoj za predchádzajúci kalendárny rok v členení podľa jednotlivých výdavkov." Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2017, čo sa premietne do čl. II upravujúceho účinnosť.
Odôvodnenie: navrhuje sa uložiť obci povinnosť zverejňovať výšku príjmov z miestneho poplatku za rozvoj, ako aj spôsob použitia týchto príjmov. Prípadné prijatie tohto pozmeňujúceho návrhu bude znamenať zvýšenie transparentnosti hospodárenia obcí s výnosmi z miestneho poplatku za rozvoj a aj možnosť efektívnejšej kontroly obce zo strany tých, ktorí miestny poplatok za rozvoj zaplatili.
Nech sa páči, dvojka.
Tretí pozmeňujúci návrh, ten sa týka toho zrušenia financovania sociálneho bývania. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana, Renáty Kaščákovej, Anny Zemanovej a Vladimíra Slobodu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Petra Antala a Pétra Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Článok I sa dopĺňa bodom 3, ktorý znie: "3. V § 11 ods. 2 sa vypúšťa písmeno c). Doterajšie písmená d) až g) sa označujú ako písmená c) až f)."
Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2017, čo premietne do článku II upravujúceho účinnosť.
Odôvodnenie. Navrhuje sa vypustenie sociálneho bývania z okruhu možností, na aký účel môže obec použiť výnos miestneho poplatku za rozvoj. V procese prijímania zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol predkladateľmi deklarovaný zámer poskytnúť obci finančné prostriedky na realizáciu investícií, ktoré stavba vyvolala. Možnosť obce využiť výnos z miestneho poplatku za rozvoj na sociálne bývanie však popiera prvotný účel zákona a z tohto dôvodu sa navrhuje jeho vypustenie.
Páči sa. Už len dva. Prosím? (Reakcia spravodajcu.)
Štvorka. To je to vymazanie výnimky na rodinné domy do 150 m2. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana, Renáty Kaščákovej, Anny Zemanovej a Vladimíra Slobodu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Petra Antala a Pétra Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Článok I sa dopĺňa bodom 3, ktorý znie: "3. V § 3 ods. 2 sa vypúšťa písmeno c). Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno c)."
Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2017, čo sa premietne do čl. II upravujúceho účinnosť.
Odôvodnenie. Navrhuje sa vypustenie stavby rodinného domu s výmerou podlahovej plochy do 150 m2 z okruhu stavieb oslobodených od miestneho poplatku za rozvoj. Dôvodom predloženia tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je snaha o zrovnoprávnenie stavebníkov rodinných domov so stavebníkmi bytových domov. Výstavba rodinných domov rovnako ako výstavba bytových domov vyvoláva záťaž územia a potrebu budovania novej infraštruktúry. V niektorých prípadoch, ako dokazuje prax, dokonca výstavba nových štvrtí s rodinnými domami vyvoláva väčšie požiadavky na budovanie infraštruktúry, ako bytové domy. Zároveň považujeme za nespravodlivé, ak stavebník, ktorý stavia rodinný dom, je od tohto poplatku oslobodený a stavebník, ktorý si kupuje malometrážny byt v novostavbe bytového domu v cene svojho bytu, tento poplatok zaplatí.
Páči sa.
Piaty pozmeňujúci návrh, ten sa týka toho, toho odpustenia financovania vyvolaných investícií, ktoré som spomínal v úvode môjho slova. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana, Renáty Kaščákovej, Anny Zemanovej a Vladimíra Slobodu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Petra Antala a Pétra Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Článok I sa dopĺňa bodom 3, ktorý znie: 3. Za § 12 sa vkladá nový § 12a, ktorý znie:
"§ 12a. Ak obec vyberie poplatok za rozvoj podľa tohto zákona, je poplatník, ktorý v súvislosti s výstavbou, za ktorú obci uhradil poplatok za rozvoj, povinný ako investor plniť povinnosti týkajúce sa vyvolaných úprav podľa osobitného predpisu." Poznámka pod čiarou k odkazu 15 znie: "15) § 18 ods. 13 zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov."
Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2017, čo sa premietne do čl. II upravujúceho účinnosť.
Odôvodnenie. Prvotným účelom zákona bolo odstrániť korupčné konanie zo strany obcí, ktoré doteraz rozhodovali, komu podmienia vydanie stavebného povolenia s rôznymi vyvolanými úpravami a komu nie. Bolo okrem iného aj v záujme developerov stransparentniť tento proces a prijatím zákona o miestnom poplatku za rozvoj sa tak malo stať. Výsledkom však je, že okrem vyvolaných úprav, ktoré požadujú obce v procese udeľovania stavebného povolenia, pribudla teraz stavebníkom, respektíve investorom iba dodatočná povinnosť vo forme miestneho poplatku za rozvoj. Máme zato, že po uhradení tohto poplatku by mali vyvolané úpravy znášať obce, ako to vyplýva priamo z dôvodovej správy pri schvaľovaní tohto zákona.
To je všetko. Podali sme päť pozmeňujúcich, vlastne ešte vám ho dám, nech sa páči. Takže vidím, že máme faktické, budeme odpovedať.
Ďakujem za slovo, to je všetko, pán predsedajúci, pani predsedajúca, pardon. (Potlesk.)
Rozpracované